23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, čiže ešte raz, vážený pán predsedajúci, kolegyňa, kolegyne (povedané so smiechom), kolegovia, takže idem predkladať ďalší návrh zákona, ktorým sa teda mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Skutočne je to návrh zákona, ktorý už je menej populárny, áno, rozumiem, že takéto návrhy sa nezvyknú z opozičných lavíc podávať, ale jednoducho ja som sa to rozhodol, pretože aj toto je súčasťou toho, o čom sa musíme baviť. Aj toto je súčasťou konkurencieschopnosti Slovenska. Čiže cieľom návrhu je v najbližších dvoch rokoch zrušiť v každom roku jeden deň pracovného pokoja, nie ako sviatok ako taký, ale ako deň pracovného pokoja s tým, teda že to zvýši konkurencieschopnosť Slovenska.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, každopádne mal by pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, je to v podstate konsolidačné opatrenie. Takisto má to pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Áno, bohužiaľ, mal by negatívne vplyvy na sociálnu sféru a takisto do nejakej miery negatívny vplyv aj na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana a ani na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s predsedom Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025 do prerokovania návrhu zákona v NR SR v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. (Potlesk.)

Takže znova, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vysvetliť bližšie k tomuto návrhu zákona.
Áno, skutočne, ja sa obávam, že kolegovia z OĽANA už teraz možno až tak tlieskať nebudú, tak neviem, ale každopádne skutočne, ja sa, pozrime sa na to najprv, že čo. Vláda má možnosť od firiem získať viacej napríklad na transakčnej dani, to sa zhodujeme, že je zlé a škodí to podnikateľskému prostrediu, alebo je ďalšia možnosť proste dať tým firmám šancu, ako by mohli byť konkurencieschopnejšie, dať im jeden pracovný deň navyše a štát môže získať z toho pracovného dňa z vytvorenej hodnoty, samozrejme, nejaké, nejaké financie. To tak inak je proste, každý ten pracovný deň má nejakú hodnotu. To je jedna vec.
Otázka je, samozrejme, áno, že čo z toho môže mať človek. No, človek bude musieť ísť do práce. To je to, že každá konsolidácia sa vo finále dotkne človeka. Dotkne sa aj tá, tá najhoršia možná forma, ktorú momentálne koalícia prijala, ale dotkne sa akákoľvek iná forma proste šetrenia. Ale každopádne, zasa je tá otázka, kedy má zamestnanec väčšiu šancu dostať vyššiu výplatu a udržateľnejšiu výplatu, keď bude tá firma ždímaná ďalšími a ďalšími povinnosťami a bude musieť platiť štátu napríklad z toho, keď pošle zamestnancovi výplatu, alebo vtedy, keď teda sa vytvorí nová hodnota, lebo sa teda bude v práci, a teda, samozrejme, aj ten zamestnávateľ sa následne vie platmi podeliť aj s tými, ktorí tu hodnotu vytvárajú, to znamená s jeho zamestnancami, hej. Tá, táto logika je za tým.
Samozrejme, než sa teraz ešte na mňa zhrnie celá kritika, že chcem, aby ľudia museli chodiť do práce, tak len chcem si akože poukázať, že jedno z opatrení, ktoré teda ja ako ekonóm viem oceniť, a fakt ich je tam málo, v tom konsolidačnom balíčku, možno práve jeden je to, že áno aktuálna koalícia jeden deň v konsolidačnom balíčku pracovný pridala, hej. Bol zrušený 1. september ako Deň ústavy, ako, ako pracovný, ako teda sviatok a vlastne stalo sa to pracovným dňom, hej, takže toto je niečo, čo dáva zmysel, a proste tento môj návrh v tom pokračuje, že teda v budúcom roku by sa zrušil jeden deň a potom podľa situácie v ďalšom ešte jeden, takže po tomto sa dostaneme aj v tomto len na úroveň okolitých krajín, hej? Nebude to, že Slovák musí pracovať viacej ako okolité krajiny. My tých sviatkov dnes máme viacej a aj to spôsobuje problémy našej ekonomike, takže budeme na úrovni okolitých krajín, to treba tiež povedať.
No a je tu ešte jedna vec. Ja predpokladám, že aj pán kolega Mikloško na to poukáže, takže ja to takisto poviem. Jeden ten sviatok vlastne, ktorý navrhujem, je 1. máj, to je teda svetský sviatok, Sviatok práce, takže to by bol ten vlastne, ktorý by sa zrušil v budúcom roku a potom teda 6. január, čo je teda cirkevný sviatok, a preto je to vlastne až o viac ako rok do budúcna, že tam skutočne je, nazvime to problém, alebo minimálne potrebné rokovanie, pretože Vatikánske zmluvy Slovensku neumožňujú cirkevný sviatok, urobiť z neho pracovný deň bez toho, aby sa teda komunikovalo a našla, našla sa dohoda. Takže áno, toto tu jasne hovorím vlastne, že na toho 6. januára, aby sa to celé stalo realitou, by bolo potrebné, samozrejme, ešte rokovať teda s Vatikánom a nájsť tú cestu, ako, ako to vyriešiť, takže ešte aj toto by som chcel povedať.
Čo ešte k tomu viacej? Skutočne treba sa pozerať a dnes sú to stále ešte reči, dnes ešte niekto môže povedať, že a Viskupič tu straší a čo sa stane našej ekonomike. No, to čo dneska sú len slová, že budeme mať výrazne vyššiu infláciu, ktorá bude trojnásobná ako, ako v Európskej únii, a to vlastne akékoľvek zvýšenie sociálnej pomoci, sociálnej dávky, čohokoľvek efektívne zabije, pretože vyššia inflácia znamená vyššia cenová úroveň, a tá vyššia dávka ale aj dôchodok sa vlastne tým neutralizuje. Čiže to je prvá vec. To nie je cesta. Nie je cesta to, čo robí vláda, že tie opatrenia sú na príjmovej stránke. Spôsobí to rast cien a spôsobí to vlastne potom aj toto, čo som povedal.
Navyše, samozrejme, všetky zvyšovania daní, všetky zvyšovania poplatkov brzdia ekonomický rast. To nie, že to hovorí Viskupič alebo nejaký ekonóm, to je fakt, to je základná ekonomická teória ixkrát potvrdená praxou a je to skutočne cesta do pekla. A tie, tie oparenia, ktoré boli prijaté proste zásadne, zásadne sa dotnú Slovenska a budeme vidieť, že to jednoducho tak nepôjde. Tie plánované príjmy, tých 5 mld. navyše, ktoré boli nalinkované, sa, ja som normálne presvedčený, že to sa nedosiahne, hej. Zároveň proste rastú výdavky, ale to teraz nechajme. A proste my zistíme, že takto to nejde.
Bohužiaľ, niekedy je to také, že krajina sa musí normálne, že musí si siahnuť na dno, musí proste to fakt že na vlastných chybách zistiť, že to tak nejde, a potom, bohužiaľ, si všetci uvedomíme, no že jednoducho nedá sa byť aj veľa doma, aj mať vysoké dávky, aj mať nejakú životnú úroveň, proste, že to je drevené želiezko a to nejde.
Čiže ja som presvedčený, že ešte túto aktuálnu vládnu koalíciu budú čakať aj opatrenia tohto typu, proste za jedno šetrenia na sebe, to má byť ešte pred všetkým a, bohužiaľ, potom aj to, že kontribúcia ľudí napríklad tým, že bude treba ísť o jeden pracovný deň viacej do práce na to, aby sme zachránili to Slovensko, aby dokázalo fungovať. A to posledné je za tým, aj keď som zo SaS-ky, že aby boli tie peniaze na pomoc pre najslabších, pretože to sa tu zhodneme. Aj my tam máme solidarita a tá solidarita znamená, že je jasnou úlohou štátu vygenerovať dostatok zdrojov na to, aby sme následne dokázali pomôcť všetkým, ktorí tú pomoc potrebujú. Všetkým adresne.
A už len poslednú vetu. A nepoužívali peniaze, ktoré nemáme, ktoré nebudeme mať, ktoré si musíme požičať a draho zaplatiť, aby sa rozhadzovali potom na plošnú pomoc, ktorá jednoducho nemá žiadny význam, a hlavne nemôžeme si ju dovoliť.
Toľkoto za mňa a, samozrejme, budem reagovať aj na faktické.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, ja osobne si tiež myslím, že je potrebné, aby sme začali hovoriť o znižovaní počtu dní pracovného pokoja. To považujem za úplne legitímnu diskusiu.
Pre mňa je však na tomto vašom návrhu zaujímavé to, čo ste práve zmienili, totiž tá otázka, alebo tá viazanosť na základnú zmluvu so Svätou stolicou, a teda celá táto téma z pohľadu náboženskej neutrality štátu. Ja si myslím, že je to oprávnený návrh.
Kladiem si ale otázku, či z legislatívnotechnického hľadiska je vôbec možné rokovať o niečom takomto. Ja si myslím, že by sme mali o tejto veci hovoriť, ale tento váš návrh vlastne prináša veľmi dôležitú otázku tej tzv. nezrušiteľnosti základnej zmluvy so Svätou stolicou. Pokiaľ rozumiem tej zmluve správne, tak je možné ju meniť, tam je tá klauzula. Vy ste aj spomínali, že by to vyžadovalo vlastne rokovanie medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, a bude to veľmi zaujímavé, ako ďalej sa bude táto vec vyvíjať.
Myslím si, že v záujme lepšej ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky by bolo žiadúce, aby prípadne bola dohoda na zrušení niektorého z cirkevných sviatkov možná, a preto držím palce tomuto návrhu.

Marián, ty ideš zrušiť kresťanský sviatok a pozri kresťanská láska nás tuná z hnutia SLOVENSKO ti priniesla tvojich spolupracovníkov, ktorí ťa prišli podporiť preto, lebo sme naozaj boli tu len my, ktorí ti chceli dať tú kresťanskú lásku.
Ale, Marián, nechápem niečo, že ty vlastne chceš, aby sa pracovalo. Áno? Aby bolo lepšie. A všade vo svete je trend zaviesť štvordňový pracovný týždeň. To znamená, keď sa to napríklad zavedie aj u nás, tak ty budeš bojovať proti tomu, aby sa v piatok... bolo voľno, aby sa bojovalo, aby podnikatelia, ja som tiež podnikateľ, sme mali úplne úžasnú životnú úroveň. No ale vieš, v tom, v dôvodovej správe, čo píšeš, je tam, že počet pracovných pokojov v Slovenskej republike atď. je najvyšší vo svete. Pre zamestnávateľa to znamená vyplácať za ten deň plnú mzdu spolu s mzdovým zvýhodnením vo výške 100 %. Čiže vieš, keď to zrušíš, aj my vyplácame 100 % poctivo, naozaj poctivo, tak tých ľudí vlastne, ktorí pracujú v ten sviatok, ty okradneš.
A ja ti chcem niečo povedať, že aj keď som bol vychovávaný teda v kresťanskom duchu, tak ten 1. máj je pre mňa sviatok taký, že párky s Andrejom v Revúcej sme si dávali, chodili sme v pionierských šatkách, manifestovali sme, jednoducho teraz trošku žartujem, ale ten sviatok je zakorenený. K sviatku Troch kráľov sa ani vyjadrovať nebudem, pretože absolútne nesúhlasím, čo povedal pán Prostredník, to je, to je jednoducho, keď je on kňaz, tak potom tomu nerozumie (povedané so smiechom), ale však to je jedno, ale je to naozaj, ja budem rád, keď bude sviatok a budú kňazi mi chodiť a budú nám robiť tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, Marián, že sme dotlieskali, a ja neviem, jednoducho z Bratislavy sa strieľať, akože ktorý sviatok vy zoberiete, alebo teda určite že nebude dňom pracovného pokoja, z Bratislavy sa nedá. Ja neviem, či ste komunikovali, však ja poznám vášho kolegu Rusína, Milana Jána Pilipa, že či ste to s ním komunikovali, lebo však treba povedať, že práve Rusíni majú 6. januára Vianoce. A ty mu pokazíš Vianoce. Však ťa vyťahá za uši. (Reakcia z pléna.)
Naozaj akože strieľať takto z Bratislavy a ubližovať takto nejakej skupine obyvateľstva sa nedá. Ale toto ste vy, toto ste vy zo SaS-ky, jednoducho hovoríte z Bratislavy, že čo majú robiť Rusnáci niekde na východe, na severovýchode Slovenska. Ja sa o tomto porozprávam s Milanom Jánom Pilipom a dúfam, že ťa za tie uši vyťahá. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No ja vo faktickej poviem len to, že prihlásim sa teraz do rozpravy a skúsim tak širšie vlastne odpovedať, ale asi teda asi ešte pred pánom Mikloškom nech môžem, nech to nezanikne. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo ešte raz a ospravedlňujem sa pánovi kolegovi Mikloškovi, že ho teda ešte chvíľku nepustím ku pultíku.
No, prihlásil som sa preto, lebo fakt je to viac ako dve minúty a chcem skutočne reagovať na, na, by som povedal, že veľmi dôležité a správne otázky kolegov, ako tu padli. Čiže takto, v prvom rade už tu nejaký ten deň sedím v tom parlamente a nejak párkrát som už pri tom stolíku vystupoval a, samozrejme, mne je jasné, že šanca, aby tento môj návrh prešiel je že nulová, resp. mizivá, to je jasné. Ale o čo mi v tomto prípade ide, je presne to, čo aj kolegovci hovorili, že tú potrebu, že jednoducho budeme musieť viacej pracovať, bohužiaľ, budeme musieť, to tu je a ona bude tá potreba bude stále nástojčivejšia, pretože nám tu vládna koalícia ordinuje proste neskutočne zlé riešenia, ktoré nám budú robiť problémy. To je jedna vec, hej.
Ale druhá vec, chcem teda ešte raz otvoriť proste takú tú celospoločenskú diskusiu presne o tomto. V prvom rade o tom, že aby sme si že uvedomili, že nedá sa mať proste všetko, nedá sa zároveň mať nízke dane a nedá sa proste pracovať príliš málo, hej. To je jedna vec. A druhá, samozrejme, aby sa otvorila presne aj tá diskusia. Ja si ani nerobím ilúzie, že teraz ja som vybral správne, hej, dva sviatky.
Tá celospoločenská diskusia nech je aj o tom, aby sme si skúsili povedať proste áno, že ktoré sú tie sviatky, vlastne ktoré by mohli byť akože zrušené, teraz myslím ako deň pracovného pokoja, hej. My sa tu nebavíme o tom, že zrušíme sviatok ako taký, ale to, že zostane povedzme pamätným dňom alebo... ale teda bude to dňom pracovným, hej, takže skutočne otvárajme diskusiu, debatujme o tom, povedzme si, áno, či je 6. január úplne správne, či možno paradoxne 24. december by nebolo lepšie, lebo to je vlastne ani žiadny sviatok, ani cirkevný, len sa teda tak nejak uznieslo, že na Štedrý deň treba byť doma. Čiže ono tých, tá diskusia bude vždy ťažká, vždy, samozrejme.
Aj ja som radšej doma ako v robote. To úplne, úplne, poviem, hej. A myslím si, že aj ak si všimli vôbec kolegovia z koalície, aj im bolo ťažké zrušiť vlastne ten jeden pracovný, jeden sviatok, pretože toto to neprináša pochvalu. To si tu povedzme úplne na rovinu. Nikto ma nepochváli za to, že niekomu navrhujem, že vlastne, joj, sme veľa doma, treba ísť do práce. Nie. To je proste niečo, čomu sa jednoducho nevyhneme. Proste jednoducho ako Slovensko, ale my aj ako Európa začíname chudobnieť a sme nekonkurencieschopní voči svetu a jednoducho skôr či neskôr budeme musieť robiť aj nepopulárne riešenia.
A hovorím, že v tomto jednom konkrétnom prípade, máme tu jednu jednu zástupkyňu aj koalície, ja chválim, to je jedno z mála, ak nie jediné opatrenie zmysluplné, pomáhajúce, ktoré v tom konsolidačnom balíčku urobili. Áno, urobili ho. Aj si ho schválili. Akože fakt.
No a teraz ale, aby som to tak akoby rozšíril, že čo sa nám tu v Európe deje, hej. My sme sa fakt rozhodli byť proste strašne aj akoby sociálni a chceme možno pracovať len štyri dni, lebo to teda možno ozaj je lepšie pre človeka, keď bude tri dni oddychovať a len štyri dni pracovať, len tam je vždy otázka, či na to máme a či na to budeme mať.
A ja tu mám veľmi dobré porovnanie hrubého domáceho produktu Európy a hrubého domáceho produktu USA. Čiže a keď sa, keď sa teda pozrieme, tak v roku 2008 vlastne bola, bol teda kompletný spolu hrubý domáci produkt Európy 14,2 bilióna, hej. To bilión je tisícky miliárd dolárov. A USA bol vtedy 14,8, čiže USA bolo o niečo silnejšie, ale fakt relatívne sa dalo povedať, že Európa produkuje rovnako ako USA, hej. Boli sme fakt že dvaja v tomto prípade konkurenti porovnateľne silní.
Čísla za rok 2023, hej, čo je proste vlani, no v Európe sa zvýšil ten hrubý domáci produkt v podstate minimálne, na 15,4 bilióna dolárov, ale Amerika má 27,3 bilióna dolárov. Proste dnes z toho, v 2008. sme boli takto, vyrovnaní, hej. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje rovnováhu.) Dnes Amerika má takmer raz tak vysoký hrubý domáci produkt. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje výšku rozdielu.) Toto je to. Európa proste zaostáva. Zaostávame za USA, zaostávame za Čínou, India už dokáže pristávať na Mesiaci, na odvrátenej strane, na póloch, my budeme zastávať aj voči Indii a my jednoducho za chvíľku si budeme musieť priznať, že, že debaty v Európe, že či budeme si môcť dovoliť pracovať len štyri dni, budú, možno tie debaty budú môcť byť niekde v Amerike, ale nie v Európe. My na to nebudeme mať.
A paradoxne v tej Amerike sa... No paradoxne, nie je to paradoxne, je to prirodzené, pracujú viacej. Bežný Američan má podstatne menej dní pracovného voľna ako Európan. Nielen menej sviatkov, ale aj menej dovolenky, menej, ja neviem, zákonných opustení práce, lebo lekár. A toto je to. A niekto povie, že ten systém je menej sociálny. Áno, v tom prvotnom určite je. Sociálne istoty v Európe dnes sú výrazne silnejšie ako v Amerike.
Ale má to aj B. Kto bol chvíľku v Amerike, kto tam žil alebo kto vníma tú Ameriku, tak to, že tým firmám štát zoberie menej na daniach, zoberie im menej na rôznych povinnostiach, na rôznej byrokracii, na rôznych nariadeniach, to znamená, že tie firmy sú ziskovejšie, zostáva im viac peňazí. A v Amerike sú veľmi silné komunity. Ten, kto je úspešný, firma, človek, považuje za svoju povinnosť s tým svojím úspechom sa podeliť s tou svojou komunitou. Preto v Amerike proste následne potom fungujú aj rôzne sociálne programy, aj teda takto komunity si pomáhajú. Čiže ono sa na toto treba pozrieť. A zjavne, keď sa na to pozrieme tým ekonomickým merítkom, tak jednoducho tá Amerika je akože výrazne úspešnejšia.
No a ďalšia vec je tá, teraz to zase porovnanie cez peniaze, bohužiaľ, ale akože to tak je. Tak ďalšia vec je, že my Európa strácame inovačný potenciál. Jožko, však daj faktickú. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.)
No, čiže keď si porovnáme množstvo a veľkosť firiem (reakcia z pléna), prepáč, prepáč, no, tak videl som gesto, ale nevadí, dobre, dobre.
Keď si porovnáme teraz firmy, ktoré sú mladšie ako 50 rokov, to znamená relatívne mladé firmy, nie tie také tie tradičné, dlhodobé a zasa Európu a Ameriku, ktoré majú trhovú kapitalizáciu vyššiu ako 10 mld. dolárov, Európa má pár takých firiem, jednotky kusov, hej, jednotky kusov, Amerika má desiatky takých firiem. Čiže nielenže zaostávame ako celok, ale v tom parametre, ktorý je najdôležitejší, v tom inovačnom potenciáli, v tých nových firmách, v tých technologických firmách, v tých proste inováciách, v tej proste novej, novému typu ekonomiky zaostávame že, že brutálne. A toto je to, čo chcem tu aj ja poukázať, že jednoducho proste my sa musíme, Európa, zobudiť a čakajú nás ťažké debaty o nepríjemných témach.
Čiže tento môj návrh za prvé, prosím, berte ho ako súčasť balíčka. Nenavrhujem len, že budeme musieť chodiť o deň dlhšie do roboty, ale zároveň navrhujem, že štát nesmie vyberať transakčnú daň, lebo to proste je ďalší, ďalší poplatok, ďalšia daň, a prídem ešte s tretím zákonom, ktorý zakazuje štátu zvyšovať dane nad existujúcu úroveň. To je tzv. tá daňová brzda. O tom budem hovoriť za chvíľku.
Čiže prosím, berme tento môj balíček ako tieto tri zákony dokopy, príjemné, nepríjemné, ale zároveň ako to, že sa snažím otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, kde sme, ako zaostávame, lebo Slovensko, bohužiaľ, ešte zaostáva výrazne aj za priemerom Únie. A, bohužiaľ, po tomto rozpočte, po tomto konsolidačnom balíčku budeme zaostávať ešte viacej, ale ako celok zaostávame za svetom a toto si my musíme uvedomiť, o tomto potrebujeme rozprávať.
A keď vidím Michala, tak aj preto, že aj na zelené témy proste najprv musí byť vygenerovaných dosť peňazí. Väčšinou až keď je spoločnosť dostatočne bohatá, až potom si váži aj tie prírodné zdroje, aj tú prírodu. A my toto všetko začíname v Európe zásadne strácať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Pán poslanec Pročko.