23. schôdza

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Hlasovanie bude, pán, pani spravodajkyňa, kedy? V najbližšom bloku, áno? No asi v najbližšom termíne. Či? (Reakcia z pléna.) O piatej? (Reakcie z pléna.) No to áno, s pánom Pročkom vždy. Ďakujem, o 17.00 hodine.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 608, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 632.
Dávam slovo poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 608.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, čiže ešte raz, vážený pán predsedajúci, kolegyňa, kolegyne (povedané so smiechom), kolegovia, takže idem predkladať ďalší návrh zákona, ktorým sa teda mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Skutočne je to návrh zákona, ktorý už je menej populárny, áno, rozumiem, že takéto návrhy sa nezvyknú z opozičných lavíc podávať, ale jednoducho ja som sa to rozhodol, pretože aj toto je súčasťou toho, o čom sa musíme baviť. Aj toto je súčasťou konkurencieschopnosti Slovenska. Čiže cieľom návrhu je v najbližších dvoch rokoch zrušiť v každom roku jeden deň pracovného pokoja, nie ako sviatok ako taký, ale ako deň pracovného pokoja s tým, teda že to zvýši konkurencieschopnosť Slovenska.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, každopádne mal by pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, je to v podstate konsolidačné opatrenie. Takisto má to pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Áno, bohužiaľ, mal by negatívne vplyvy na sociálnu sféru a takisto do nejakej miery negatívny vplyv aj na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana a ani na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor a pre kultúru a médiá, poslancovi Bužovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s predsedom Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025 do prerokovania návrhu zákona v NR SR v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. (Potlesk.)

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásenia.
V rámci rozpravy asi požiada o slovo pán Viskupič, nech sa páči. (Ruch v sále.)

Takže znova, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vysvetliť bližšie k tomuto návrhu zákona.
Áno, skutočne, ja sa obávam, že kolegovia z OĽANA už teraz možno až tak tlieskať nebudú, tak neviem, ale každopádne skutočne, ja sa, pozrime sa na to najprv, že čo. Vláda má možnosť od firiem získať viacej napríklad na transakčnej dani, to sa zhodujeme, že je zlé a škodí to podnikateľskému prostrediu, alebo je ďalšia možnosť proste dať tým firmám šancu, ako by mohli byť konkurencieschopnejšie, dať im jeden pracovný deň navyše a štát môže získať z toho pracovného dňa z vytvorenej hodnoty, samozrejme, nejaké, nejaké financie. To tak inak je proste, každý ten pracovný deň má nejakú hodnotu. To je jedna vec.
Otázka je, samozrejme, áno, že čo z toho môže mať človek. No, človek bude musieť ísť do práce. To je to, že každá konsolidácia sa vo finále dotkne človeka. Dotkne sa aj tá, tá najhoršia možná forma, ktorú momentálne koalícia prijala, ale dotkne sa akákoľvek iná forma proste šetrenia. Ale každopádne, zasa je tá otázka, kedy má zamestnanec väčšiu šancu dostať vyššiu výplatu a udržateľnejšiu výplatu, keď bude tá firma ždímaná ďalšími a ďalšími povinnosťami a bude musieť platiť štátu napríklad z toho, keď pošle zamestnancovi výplatu, alebo vtedy, keď teda sa vytvorí nová hodnota, lebo sa teda bude v práci, a teda, samozrejme, aj ten zamestnávateľ sa následne vie platmi podeliť aj s tými, ktorí tu hodnotu vytvárajú, to znamená s jeho zamestnancami, hej. Tá, táto logika je za tým.
Samozrejme, než sa teraz ešte na mňa zhrnie celá kritika, že chcem, aby ľudia museli chodiť do práce, tak len chcem si akože poukázať, že jedno z opatrení, ktoré teda ja ako ekonóm viem oceniť, a fakt ich je tam málo, v tom konsolidačnom balíčku, možno práve jeden je to, že áno aktuálna koalícia jeden deň v konsolidačnom balíčku pracovný pridala, hej. Bol zrušený 1. september ako Deň ústavy, ako, ako pracovný, ako teda sviatok a vlastne stalo sa to pracovným dňom, hej, takže toto je niečo, čo dáva zmysel, a proste tento môj návrh v tom pokračuje, že teda v budúcom roku by sa zrušil jeden deň a potom podľa situácie v ďalšom ešte jeden, takže po tomto sa dostaneme aj v tomto len na úroveň okolitých krajín, hej? Nebude to, že Slovák musí pracovať viacej ako okolité krajiny. My tých sviatkov dnes máme viacej a aj to spôsobuje problémy našej ekonomike, takže budeme na úrovni okolitých krajín, to treba tiež povedať.
No a je tu ešte jedna vec. Ja predpokladám, že aj pán kolega Mikloško na to poukáže, takže ja to takisto poviem. Jeden ten sviatok vlastne, ktorý navrhujem, je 1. máj, to je teda svetský sviatok, Sviatok práce, takže to by bol ten vlastne, ktorý by sa zrušil v budúcom roku a potom teda 6. január, čo je teda cirkevný sviatok, a preto je to vlastne až o viac ako rok do budúcna, že tam skutočne je, nazvime to problém, alebo minimálne potrebné rokovanie, pretože Vatikánske zmluvy Slovensku neumožňujú cirkevný sviatok, urobiť z neho pracovný deň bez toho, aby sa teda komunikovalo a našla, našla sa dohoda. Takže áno, toto tu jasne hovorím vlastne, že na toho 6. januára, aby sa to celé stalo realitou, by bolo potrebné, samozrejme, ešte rokovať teda s Vatikánom a nájsť tú cestu, ako, ako to vyriešiť, takže ešte aj toto by som chcel povedať.
Čo ešte k tomu viacej? Skutočne treba sa pozerať a dnes sú to stále ešte reči, dnes ešte niekto môže povedať, že a Viskupič tu straší a čo sa stane našej ekonomike. No, to čo dneska sú len slová, že budeme mať výrazne vyššiu infláciu, ktorá bude trojnásobná ako, ako v Európskej únii, a to vlastne akékoľvek zvýšenie sociálnej pomoci, sociálnej dávky, čohokoľvek efektívne zabije, pretože vyššia inflácia znamená vyššia cenová úroveň, a tá vyššia dávka ale aj dôchodok sa vlastne tým neutralizuje. Čiže to je prvá vec. To nie je cesta. Nie je cesta to, čo robí vláda, že tie opatrenia sú na príjmovej stránke. Spôsobí to rast cien a spôsobí to vlastne potom aj toto, čo som povedal.
Navyše, samozrejme, všetky zvyšovania daní, všetky zvyšovania poplatkov brzdia ekonomický rast. To nie, že to hovorí Viskupič alebo nejaký ekonóm, to je fakt, to je základná ekonomická teória ixkrát potvrdená praxou a je to skutočne cesta do pekla. A tie, tie oparenia, ktoré boli prijaté proste zásadne, zásadne sa dotnú Slovenska a budeme vidieť, že to jednoducho tak nepôjde. Tie plánované príjmy, tých 5 mld. navyše, ktoré boli nalinkované, sa, ja som normálne presvedčený, že to sa nedosiahne, hej. Zároveň proste rastú výdavky, ale to teraz nechajme. A proste my zistíme, že takto to nejde.
Bohužiaľ, niekedy je to také, že krajina sa musí normálne, že musí si siahnuť na dno, musí proste to fakt že na vlastných chybách zistiť, že to tak nejde, a potom, bohužiaľ, si všetci uvedomíme, no že jednoducho nedá sa byť aj veľa doma, aj mať vysoké dávky, aj mať nejakú životnú úroveň, proste, že to je drevené želiezko a to nejde.
Čiže ja som presvedčený, že ešte túto aktuálnu vládnu koalíciu budú čakať aj opatrenia tohto typu, proste za jedno šetrenia na sebe, to má byť ešte pred všetkým a, bohužiaľ, potom aj to, že kontribúcia ľudí napríklad tým, že bude treba ísť o jeden pracovný deň viacej do práce na to, aby sme zachránili to Slovensko, aby dokázalo fungovať. A to posledné je za tým, aj keď som zo SaS-ky, že aby boli tie peniaze na pomoc pre najslabších, pretože to sa tu zhodneme. Aj my tam máme solidarita a tá solidarita znamená, že je jasnou úlohou štátu vygenerovať dostatok zdrojov na to, aby sme následne dokázali pomôcť všetkým, ktorí tú pomoc potrebujú. Všetkým adresne.
A už len poslednú vetu. A nepoužívali peniaze, ktoré nemáme, ktoré nebudeme mať, ktoré si musíme požičať a draho zaplatiť, aby sa rozhadzovali potom na plošnú pomoc, ktorá jednoducho nemá žiadny význam, a hlavne nemôžeme si ju dovoliť.
Toľkoto za mňa a, samozrejme, budem reagovať aj na faktické.
Ďakujem pekne.

Tri faktické.
Poslanec Prostredník.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, ja osobne si tiež myslím, že je potrebné, aby sme začali hovoriť o znižovaní počtu dní pracovného pokoja. To považujem za úplne legitímnu diskusiu.
Pre mňa je však na tomto vašom návrhu zaujímavé to, čo ste práve zmienili, totiž tá otázka, alebo tá viazanosť na základnú zmluvu so Svätou stolicou, a teda celá táto téma z pohľadu náboženskej neutrality štátu. Ja si myslím, že je to oprávnený návrh.
Kladiem si ale otázku, či z legislatívnotechnického hľadiska je vôbec možné rokovať o niečom takomto. Ja si myslím, že by sme mali o tejto veci hovoriť, ale tento váš návrh vlastne prináša veľmi dôležitú otázku tej tzv. nezrušiteľnosti základnej zmluvy so Svätou stolicou. Pokiaľ rozumiem tej zmluve správne, tak je možné ju meniť, tam je tá klauzula. Vy ste aj spomínali, že by to vyžadovalo vlastne rokovanie medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, a bude to veľmi zaujímavé, ako ďalej sa bude táto vec vyvíjať.
Myslím si, že v záujme lepšej ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky by bolo žiadúce, aby prípadne bola dohoda na zrušení niektorého z cirkevných sviatkov možná, a preto držím palce tomuto návrhu.

Poslanec Pročko.