23. schôdza

Ďakujem.
Poslanec Dostál s reakciou.

Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Habánik, som trochu sklamaný, myslel som, že teda vysvetlíte aj vecne, že o čo v tom návrhu ide a prečo sú tri lepšie ako dve, lebo, ešte raz, ani z vystúpenia pána poslanca Lučanského, ani z toho písomného odôvodnenia to zrejmé, zrejmé nie je. Vy tvrdíte, že sa vás to nedotkne, ale ak máte nejaké obmedzenie, to obmedzenie je na dve funkčné obdobia a teraz sa to obmedzenie spraví benevolentnejšie, teda budú tri funkčné obdobia a vy ste rektor, tak vás sa to týka. A teraz či sa to dotkne v tomto roku, ja som nehovoril, že v tomto roku sa to dotkne, keď sa vás to dotkne v roku 2029, tak v 2029 sa vás to dotkne. Povedali ste, že by ste sa, by ste sa k tomu vyjadrili, ale teda neviem, kedy by ste sa k tomu vyjadrili, lebo keby som ja sa neprihlásil do rozpravy, tak rozprava by už bola ukončená, už by, už by sme teraz rokovali o nejakom ďalšom bode, takže neviem, neviem, kde by ste sa k tomu mohli vyjadriť.
A, pani poslankyňa Kosová, Gažovičová, ďakujem vám za vaše reakcie, a teda tiež som veľmi zvedavý na to, čo povie, čo povie pán minister, lebo teda ani od pána poslanca Lučanského, ani od pána poslanca Habánika sme nepočuli, že prečo je takáto zmena potrebná a prečo teda z dvoch na tri. Lebo tak teoreticky to možno urobiť tak, ako povedal pán poslanec Habánik, že vôbec, ak si za tým ministerstvo stojí, ak si myslí, že je to dobré pre vysoké školy, no tak nech dá taký návrh, nech prejde normálne verejnou diskusiou medzirezortným pripomienkovým konaním a keď si za tým budete stáť, obhájite si to pred odbornou verejnosťou, pred kritikou, no tak si schváľte takú zmenu, ale nie takto pokútne.

Ďakujem.
V rámci rozpravy ešte chce vystúpiť pani poslankyňa?

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán minister, tiež mi nedá vystúpiť v rozprave k zákonu, ktorý vzhľadom na to, že tiež pôsobím, pôsobila som dlhodobo v akademickej sfére, tak je taký kľúčový aj pre mňa a všetky tie skúsenosti, ktoré som nadobudla, vidím, ako sa môžu pretaviť do zákonného usporiadania vzťahov.
Ja veľmi skutočne som rada, že sa rozvinula aj debata okolo tohto vysokoškolského zákona, predsa len v tej konštruktívnej debate vieme nájsť aj nejaké ešte vhodnejšie, lepšie riešenia, napriek tomu si dovolím aj vzhľadom na moje skúsenosti tiež na univerzite aj z vedenia univerzity poukázať na to, že mnohé návrhy alebo mnohé pripomienky, ktoré zazneli v rámci rozpravy, skutočne nie sú založené na realite alebo na poznaní reality, ako vysoké školy fungujú.
Osobne napríklad čo sa týka nezávislosti vysokej školy alebo teda správna rada, zloženie komisie, ktorá vyberá docentov a profesorov na ich funkčné miesta, a že teda táto novela prispieva k nejakému uzatváraniu univerzít, pretože dochádza napríklad k zjednodušovaniu voľby členov komisií pre výber na funkčné miesta docentov a profesorov. Absolútne sa nestotožňujem s takým názorom, že je to nejaké zatváranie alebo že to znefunkčňuje celý systém, alebo že dochádza dokonca k nejakému kroku späť. Pre internacionalizáciu a prísun zahraničných pracovníkov alebo zahraničných výskumných a zahraničných docentov, profesorov na vysoké školy skutočne nie je podstatné, kto sedí v tej komisii. Čiastočne áno, samozrejme, musia mať nejaký prehľad o vedecko-výskumných výstupoch a podobne, ale v našom systéme najväčším problémom zostáva, že tí zahraniční reálne neuchádzajú sa o tieto pozície. Vysoké školy prijali v rámci svojich akčných plánov starostlivosti o ľudské zdroje veľmi agresívnu politiku na prísun zahraničných odborníkov aj docentov a profesorov na svoje miesta a v rámci tejto agresívnej politiky sa im trošku zlepšuje, alebo teda sa nám zvyšuje podiel zahraničných docentov a profesorov na vysokých školách, napriek tomu je to skutočne na tej agresívnej personálnej politike vysokých škôl a častokrát aj na bilaterálnej spolupráci s konkrétnymi fakultami a s konkrétnymi výskumnými pracoviskami, aby tí zahraniční mali záujem o tieto vysoké... o tieto pozície.
Docentov a profesorov na naše vysoké školy nedokážeme zabezpečiť týmito kore... týmito malými zmenami v zložení komisie. Tých dokážeme zabezpečiť len osobnými kontaktami a osobnou silnou personálnou politikou. A vysoké školy už na túto agresívnu personálnu politiku prešli, pretože ich k tomu viedlo medzi inými napríklad aj HRS4R, zaviedli si svoje akčné plány, pripojili sa, dali sa zakreditovať pred EURAXESS-om. Čiže tam tie vysoké školy nastúpili a samy si zaviedli jednotlivé mechanizmy na to, aby sa otvorili ešte viacej zahraničiu. Zloženie komisií na výber funkčných miest docentov a profesorov s tým skutočne nemá nič. Rovnako sa budú správať po zavedení novely, ako sa správali aj pred dvoma rokmi alebo štyrmi rokmi. To, tá kvalita vysokoškolského systému môže ešte viacej závisieť na našom zákone o zabezpečovaní kvality z roku 2018, ale ešte viacej na tom, že dáme slobody akademickému prostrediu.
Prečo? Pretože ten trh sa s tými vysokými školami tiež nemazná. Tiež im dáva, nastavuje zrkadlo a keď bojujú o študentov, keď bojujú o kvalitnú pracovnú silu, tak musia sa prispôsobovať a zavádzať častokrát veľmi tvrdé mechanizmy, či už teda hovoríme v personálnej politike, prispôsobovať sa medzinárodným štandardom, ale aj teda investovať do zverejňovania svojich pracovných ponúk na zahraničných portáloch silnejším, agresívnejším marketingom, do ktorého musia viacej investovať. Čiže absolútne sa nestotožňujem s týmto, aby nejakými kozmetickými zmenami v nastavení komisie sme sa zatvárali zahraničiu.
Taktiež pani Kosová spomenula platobnú neschopnosť, že sa nám zvyšuje možnosť, alebo teda zvyšuje sa to percento povolenej zadlženosti. Tam vám to pán kolega Habánik veľmi pekne vysvetlil. Toto treba vnímať aj v kontexte, aby vysoké školy práve v rámci nejakého svojho vnútorného, takej svojej vnútornej sebareflexie prichádzajú k tomu, že častokrát nevedia rekonštruovať internáty, budovať internáty, chcú lepšie podmienky pre tých svojich študentov a v súvislosti, v súčasnom zákonnom nastavení majú, alebo vidia jednu možnosť práve v čerpaní prostriedkov zo štátneho Fondu rozvoja bývania. Krásna možnosť, ale naráža na túto hranicu 60 %, a preto, len kvôli takýmto snahám tých vysokých škôl, aby sa postarali samy o seba, zlepšili svoje vysokoškolské prostredie pre študentov, pre učiteľov, len kvôli tomuto sa pristupuje aj teda v rámci ministerstva, som veľmi rada a ďakujem pánu ministrovi aj za tento krok, že to podporuje, sa pristúpilo aj k takýmto, takýmto úpravám, alebo k takýmto návrhom.
Čo sa týka pána prezidenta a jeho nejakej možnosti vymenovať, nevymenovať profesora. Osobne si myslím, a to je veľká diskusia, či chceme mať v budúcnosti len funkčné miesta, alebo chceme mať aj tituly docent a profesor. V zahraničí predsa nie je to až také bežné, aby tieto tituly docent, profesor ešte existovali, napriek tomu, ak teda napriek akademickej obce, napriek tomu, že v našej akademickej obci existuje silný, silný dopyt po tom, aby na vrchol svojej kariéry získali tento vymenovací dekrét z rúk prvého človeka v krajine, tak jednoducho týmto spôsobom aj dávame priestor prvému človekovi v krajine, aby ohodnotil, alebo v niektorých prípadoch rozhodol a mal nejakú páku, ak vzniknú akékoľvek pochybnosti, aby sa mohol, aby sa mohol, aby mohol pristúpiť či už teda k nevymenovaniu, alebo teda k vráteniu spisu na ministerstvo na ďalšie došetrenie. To nie je zastavenie konania, a dokonca aj univerzity to vnímajú nie negatívne. Berú to ako normálnu súčasť života, je tu prezident, ktorý odovzdáva svoje meno na tom vymenovacom dekréte, musíme rešpektovať jeho pravidlá hry. Zavádzanie toho, aby prezident mohol vrátiť spis v prípade akýchkoľvek, či už nejakých... neistoty, alebo akýchkoľvek podnetov, mnohokrát prichádzajú podnety a vieme, že práve tá možnosť odvolania je veľmi dôležitá aj v akademickej sfére, čiže keď ešte po hlasovaní vedeckej rady akékoľvek podnety prídu, toto je ten záchytný mechanizmus na úrovni či už ministerstva školstva, alebo potom prezidenta, aby sa ešte vykryštalizovali, aby sa vykryštalizovali prípadné, prípadné neistoty a aby skutočne tento titul teda získaval človek ako vedecká osobnosť. Nielen človek, ktorý má zaškrtnuté všetky, všetky kritériá, že ich splnil, ale človek, ktorý je etickou a morálnou osobnosťou zároveň v tom akademickom prostredí.
No a napokon ten Fond na podporu vzdelávania, spomenulo sa, že ministerstvo školstva získava o dvoch členov naviac, nie, treba čítať s porozumením, výbor Národnej rady pre školstvo má získať tieto dve miesta, kde má zastúpenie aj koalícia, aj opozícia, práve len kvôli nejakej, ako kontrolný orgán, ktorému je predkladaná aj táto správa o fungovaní Fondu na podporu vzdelávanie, tak aby teda aj tento výbor mal nejakú formu kontroly priebežnú v rámci tohto fondu.
Už len moja posledná poznámka ešte na pána Horeckého a prepojenie vysokých škôl s biznisom. S tým sa absolútne stotožňujem, osobitne vnímam ešte stále istú nedôveru medzi týmito dvoma zložkami a ja osobne si to kladiem ako za tiež jednu zo svojich, jednu zo svojich takých kľúčových úloh, aby som búrala nedôveru biznisu, alebo teda nášho súkromného sektora voči vysokým školám, pretože osobne si myslím, že na našich vysokých školách sú aj kvalitné výskumné tímy, ktoré sa samostatne vedia prebíjať a nie je to len o nejakom, nemali by sme ani podporovať a budovať tento negatívny obraz o vysokých školách, lebo zjavne sa to potom pretransformuje aj do nejakého toho názoru súkromného sektora, ktorý tiež pozerá na tie vysoké školy ako nedostatočné, neadekvátne a neplniace si svoje povinnosti napr. v rámci vedecko-výskumných projektov. A som veľmi rada, že aj súčasná vláda pristúpila k viacerým výzvam, ktoré prepájajú, či už je to výzva o strategickom výskume, alebo výzvy, ktoré spustilo ministerstvo hospodárstva, ktoré prepájajú a spájajú nielen teda súkromné zložky, ale aj vysoké školy dokopy práve pre riešenie rozličných výskumných úloh.
Ďakujem veľmi pekne, za mňa zatiaľ toľko.

Tri faktické, poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo.
Pani predsedníčka školského výboru, ja nestihnem reagovať na všetko, ale začnem tými komisiami. Vy hovoríte, že ľudí zo zahraničia pritiahne hlavne agresívna, alebo teda intenzívna personálna politika, veď tá sa môže diať aj teraz a môže sa diať aj potom, to je teda mimo novely. Vy, alebo teda ministerstvo, vláda je iniciátorom tej zmeny. My práveže hovoríme, že tú zmenu netreba. A hovoríme to preto, lebo tá zmena sprísňuje tie kritériá na funkčné miesta, a to je tá krkolomná formulácia, že teraz zákon hovorí, že na to funkčné miesto sa majú splniť kritériá vyplývajúce z požadovanej úrovne kritérií. To znamená, že majú sa akoby k tomu priblížiť, ale nemusia to všetko splniť. A nová novela, vládna novela hovorí, že musia splniť kritériá, akurát teda od niektorých tých požiadaviek ich síce zákon uvoľňuje, ale v princípe sa tie kritériá sprísňujú, ale potom sa uvoľňuje to, že kto je v komisii. Pretože to sa, celá kompetencia sa dáva rektorovi a dekanovi, teraz to trošku zjednodušujem. Čiže namie... sprísňujú sa kritériá, uvoľňuje sa komisia a my hovoríme, že to má byť presne naopak, že nechajme tie uvoľnené kritériá práve preto, aby mohli prísť napr. ľudia zo zahraničia alebo ľudia z praxe, ale aby sa to nezneužívalo, tak na to treba kvalitnú komisiu. Čiže toto k tej komisii.
A teda ak vy hovoríte, že v tom akoby nevidíte veľký rozdiel, tak potom otázka je, prečo sa to má meniť, ale ešte druhé dôležité, nemyslíme si, že trh vyrieši kvalitu vysokých škôl. Myslíme si, že by aj štát mal do toho vstupovať.
Viacej, žiaľ, nestihnem.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ak dovolíte, tak ja doplním svoju kolegyňu Gažovičovú, pretože pri tých komisiách sme okrem iného hovorili ešte aj o tom, že sa posilňuje uzavretosť v tej komisii a že sa dostávajú do závislosti od dekana. A konkrétne prečo tomu tak je, súčasná, ešte platný vysokoškolský zákon hovorí, že dvaja členovia z piatich sú zvonku vysokej školy. Podľa novej úpravy to bude koľko zvonku? Nula. Takže tým pádom to sa rovná uzavretosť. Zvyšuje sa uzavretosť vysokých škôl.
Čo sa týka závislosti od dekana, predtým dvoch členov vymenovával rektor, pričom jeden bol na návrh zamestnancov, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. To znamená, že tam nikto nemal prevahu, resp. ešte nemá. Teraz to bude ako po novom? Dvoch členov vymenováva rektor a troch dekan. Takže kto má prevahu? Dekan. Jednoduchá matematika a je to úplne jasné, čiže stojíme si za svojím, uzavretosť sa zvyšuje a dostávajú sa do područia od dekana.
Čo sa týka tých financií, ja rozumiem tomu, že potrebujeme zvýšiť zrejme cudzie zdroje do vysokých škôl, a tým pádom sa asi zvýši celkový podiel, ale pre mňa to stále z toho ekonomického hľadiska nedáva zmysel, pretože čím vyšší podiel zadlženosti, tým vyššie riziko financovania a menšia likvidita a pod., to znamená, že pre mňa ako ekonómku by bolo optimálnejšie najprv znížiť percento zadlženia na to, aby som potom si mohla zobrať iný úver na financovanie čohokoľvek, ja neviem, opravy internátov, hej, príklad. Takže cestou je znižovať zadlženosť najprv a potom sa dostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Puškárová, ja sa veľmi ospravedlňujem, ja keď som čítal ten zoznam podpísaných pod pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Lučanského, tak som povedal, že mi tam chýba meno pána poslanca Habánika, samozrejme, že mi tam chýba aj vaše meno, lebo tiež by som čakal, že keď koalícia niečo bude navrhovať ako pozmeňovák k novele vysokoškolského zákona, tak sa pod to podpíše aj predsedníčka školského výboru, ktorá má priamu skúsenosť s vysokými školami, tak by som to aspoň touto cestou chcel napraviť. A teda aj váš názor by ma určite zaujímal na tú zmenu, aj na jej obsah, aj na formu, že prečo je potrebné predĺžiť, alebo teda zmeniť to obmedzenie, koľko môžu byť rektori a dekani vo funkcii, zo súčasných dvoch na tri volebné obdobia, že čo si o tom vy myslíte.
Ďakujem.