23. schôdza

Ja chcem tiež len poznamenať, že sú tu rôzne pozmeňovacie návrhy, ktoré čiastočne aspoň upravujú tie koeficienty, či už kompletne, aby sa, aby sa tie mzdy zachovali v tých pozíciách, ako boli vyrokované v roku 2022, alebo aspoň parciálne u psychológov, klinických psychológov, logopédov a u tejto časti, na ktoré bolo, bolo zabudnuté.
Takže mali sme teraz ten zdravotnícky výbor, ktorý teda nebol, ale aspoň taký neformálny a nevideli sme, teda bolo signalizované, že, že Lekárske odborové združenie ešte nevie presne zadefinovať, ktoré body do konca roka realisticky sú stihnuteľné a kedy sú ochotní stiahnuť výpovede, ale predpokladám, že ak, tak ako to povedal Marek Krajčí, že ak by došlo k úprave tých koeficientov, a tu sa bavíme naozaj už o veľmi malú sumu, čiže o konsolidácii asi už ani veľmi nemôže byť reči na úkor miezd zdravotníkov, tak by tie rokovania, predpokladám, by rýchlejšie boli ukončené.
Ďakujem.

Ďakujem.
Reagovať bude pán poslanec Krajčí.

Ďakujem veľmi za faktické poznámky.
A ja chcem ešte raz poprosiť pána ministra, aby sa nehrotila tá situácia, aby, aby tie rokovania naozaj boli úspešné, aby boli tak vedené, aby bola spokojná aj druhá strana a aby všetci sme mohli v krátkej dobe, v krátkej dobe vidieť ten sociálny zmier, o ktorom Robert Fico toľko rozprával, a to, ako sa, pán minister, budete môcť venovať iným dôležitejším problémom v zdravotníctve, ako to, že zabezpečiť chod ústavných zdravotných zariadení v prípade, že by naozaj došlo reálne k výpovediam, a pred vianočnými sviatkami si tí, ktorí tie výpovede budú dávať, začnú čerpať ešte aj nevyčerpané dovolenky, takže naozaj úprimne, držíme palce.
Zároveň ale prosíme, robte to tak, aby došlo k tomu sociálnemu zmieru. Ten pozmeňovací návrh má k tomu vám otvoriť dvere.
Ďakujem pekne.

Pri... skúsme, nemajú tam v ponuke, že prihlásiť sa ako navrhovateľ? (Reakcia z pléna.) Len prihlásiť sa na tej obrazov... (Reakcia z pléna.) Dobre. Tak ústne beriem prihlášku, nie, nie odtiaľ, to by musela byť faktická.
Takže ako navrhovateľ nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Keďže zatiaľ ako k tomu pozmeňovaciemu asi neočakávate, že sa teraz nejakým spôsobom vyjadrím, len aby to odznelo, lebo ja mám naozaj záujem o korektnú diskusiu s poslancami a predovšetkým s poslancami výboru pre zdravotníctvo, všetkými, to znamená, aj z tohto miesta sa ospravedlňujem, ak to takto odznelo, myslel som vládu. Ak som povedal vás, tak sa ospravedlňujem.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší v poradí písomne prihlásený je do rozpravy za klub strana... strana Sloboda a Solidarita pán poslanec Szalay, dávam mu slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dámy, páni, pán minister, druhý z trojice zdravotníckych zákonov, čo nie je len jeden zákon, ale teda novelizácia viacerých predpisov, opäť by som ho označil za mierny pokrok v medziach zákona. Je to štandardná údržba legislatívy, kde sa postupne odlaďujú veci, ktoré prichádzajú z aplikačnej praxe, a kde-tu sa robia také tie menšie, áno, vy to možno vnímate ako zásadnejšie reformy na ministerstve, ale z pohľadu veľkého systému zdravotníctva sú to také, vravím, že možno vychytávky. O niektorých z nich budem, budem hovoriť, preletím pohľadom.
Ďakujem inak veľmi pekne, pán minister, že sme dostali na výbore dokument, ktorý sa volá, že One-Pager, teda že na jednej zhrnutý obsah, obsah zákona, síce to má päť strán, ten One-Pager, ale aj, aj tak je to dobre, že je, že je to zhrnuté.
A to je taká opäť výčitka k tým legislatívcom. Je to problém, samozrejme, všetkých rezortov, zdravotníctvo nevynímajúc, že prečo sa takéto niečo nepíše do dôvodovej správy, aby to človek, keď si prečíta dôvodovú správu, vedel, o čom ten zákon je, lebo ja keď si prečítam dôvodovú správu, je to zmes omáčok, slovnej vaty a netuším, o čom ten zákon je, aj keď si čítam všeobecnú, aj keď si čítam osobitnú dôvodovku. Čiže keby takéto One-Pagere boli namiesto dôvodovky, tak by sme boli všetci omnoho spokojnejší, aj médiá, ktoré o tom reportujú, lebo potom tomu rozumejú, aj my poslanci, lebo vieme o čom rozhodujeme.
Takže idem sa pozrieť na ten One-Pager a zhrniem tie veci, ak, lebo sme to možno ani nepočuli v tom vašom úvodnom slove. Ošetrovateľská starostlivosť poskytnutá dieťaťu v domácnosti cez agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, zlepšuje sa to, pre najmä pre tie zdravotne postihnuté deti alebo deti zo sociálne slabšieho prostredia. Predpis liekov po prepustení pacienta, pri prepustení pacienta z nemocnice na 28 dní, opäť, bola to problematika, ktorá sa už riešila niekoľkokrát. Nebola dotiahnutá do konca, niektorí pacienti zostávali bez liekov a dostali akože v sáčiku zabalené pri prepustení, tu máte tri tabletky a nájdite si niekoho, kto vám tie lieky bude vedieť predpisovať. Často sú tí pacienti nie úplne schopní okamžite navštíviť nejakého lekára a riešiť si, riešiť si recept.
Predpis zdravotníckej pomôcky počas hospitalizácie. Opäť veľmi podobná vec, praktická vec, že človek nie je prepustený z nemocnice, a potom si hľadá tú pomôcku, ktorú už potreboval, ale dá sa to robiť ešte počas hospitalizácie. Osobne mi veľmi, ma veľmi potešilo, že sa, že si ministerstvo osvojilo návrh, a už som to povedal aj v prvom čítaní, možnosť zubno-lekárskeho ošetrenia v celkovej anestéze. Vieme, že títo pacienti, existujú pacienti, ktorí sú ťažko ošetriteľní – autistické deti, deti znevýhodnené, aj dospelí, a podávanie anestézií v zubnom lekárstve bola taká veľmi, by som povedal, možno ani nie sivá, a dokonca až čierna zóna, ak to nejakí zubári robili, ja im veľmi pekne za to ďakujem, ale jeden a pol nohou boli na druhej strane toho, tej zákonnosti. Čiže ak sa to naozaj dá do zákona, legalizuje, tak to bude pre všetkých týchto pacientov výrazne lepšie.
Predloženie lehoty odporúčania preskripcie lieku od špecialistu pre všeobecného lekára, teda aby mohol delegovať preskripciu špecialista na všeobecného lekára, sa predlžuje na 12 mesiacov. Uľahčujú alebo upravujú sa e-péenky v prípade návštev pohotovosti. Stále sú to že drobné veci a takýchto... z takýchto drobných korálok je urobený potom celý náhrdelník tohto zákona.
Máme tu, preventívna prehliadka u špecialistu nie je potrebná, nie je potrebný pri preventívnej prehliadke výmenný lístok, žiadna zásadná, prevratná myšlienka a nápad, ale očividne to bolo treba napísať do zákona. Možnosť navštíviť špecializovanú ambulanciu bez výmenného lístka, ak sa tak stane menej ako 2 roky od poslednej návštevy tej špecializovanej ambulancie. Super, opäť technikalita strašne drobná, ale mohla by odľahčiť počet návštev u všeobecných lekárov, ktorých teda všeobecne tých návštev u doktora máme 12 za rok a neraz sú to len administratívne návštevy len kvôli tomu, aby sme získali nejaký papierik a mohli ísť k niekomu inému.
Telemedicína, konečne sa tam upravujú veci v telemedicíne. Vieme, že telemedicína tu dlho bola pololegálna a až ilegálna technika, vďaka covidu sa na chvíľku začala používať aj legálne. Akurát ten zákon počítal s tým, že len počas covidu sa môže používať. Potom nás prekvapila krízová situácia na Ukrajine, tak ešte aj počas krízovej situácie na Ukrajine sme mohli používať telemedicínu. Je dobre, že sa táto problematika upravuje. Asi to nie je posledná úprava, je to živý organizmus, tá telemedicína sa vyvíja.
Úprava indikačného zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť. Prečo nie?
Dôležitá vec, ktorá sa tu stala, a ja by som ju chcel vyzdvihnúť vzhľadom na to, že som bol a stál pri Zajacovej reforme zdravotníctva 2002 až 2004, a to sú čakacie zoznamy. Teda čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Tak ako to kolega Krajči možno kedysi myslel, tak to nejakým spôsobom bolo napísané do zákona, že sa budú merať a vymáhať maximálne čakacie lehoty na plánované operácie alebo plánovanú zdravotnú starostlivosť. Akurát tak, ako to bolo napísané a to, čo sa s tým na ministerstve urobilo, nestačilo na to, aby to bolo spustené od 1. 1. 2024. To bol aj dôvod, prečo Zuzana Dolinková navrhla odklad tohto ustanovenia. Bola tu takto pred rokom o tom vášnivá debata, kút OĽANO veľmi kritizoval, že pacienti budú umierať na uliciach kvôli tomuto rozhodnutiu pani ministerky Dolinkovej. Pani ministerka vtedy argumentovala, že bude potrebovať čas na to, aby urobila poriadok, audit toho, čo bolo urobené, a dotiahla veci, ktoré neurobilo OĽANO, keď malo ministerstvo zdravotníctva, a dnes môžem konštatovať, že po roku sa táto misia asi podarila naplniť, vzhľadom na to, že sa tu upravujú tie veci tak, aby boli vymožiteľné, aby boli merateľné, a čo podčiarkujem, je, že čakacie lehoty sa budú teraz merať na všetky plánované hospitalizácie, teda nielen na tie, kde bola stanovená tá maximálna doba čakania, ale na všetko. Možno to na prvý pohľad vyzerá ako administratívna záťaž poskytovateľov, prečo to majú hlásiť, ale oni to aj tak hlásili v minulosti do iných systémov ako HospiCon, ale podstatné je, že regulátor teraz bude vedieť, na čo slovenskí pacienti v slovenských nemocniciach čakajú. Doteraz sme to vedeli anekdoticky, mohli si to možno kde-tu niekde niektoré poisťovne zo svojich dát stiahnuť, ale nevedeli sme to nejakým spôsobom zlúčiť medzi troma poisťovňami. Teraz už budeme vedieť, ako dlho sa čaká na plánovanú starostlivosť, a tým pádom môže regulátor zasiahnuť, že keď sa mu zdá, že niektorá čakacia doba na niektorú medicínsku službu je príliš dlhá, môže zasiahnuť a môže stanoviť maximálnu čakaciu lehotu a buď donúti zdravotné poisťovne, aby si toho viac objednávali u slovenských poskytovateľov, alebo garantuje slovenským pacientom, keď sa nedočkajú tej maximálnej čakacej doby u slovenských poskytovateľov, že im garantuje tú starostlivosť preplatiť u zahraničného poskytovateľa alebo poskytovateľa nezmluvného.
Administratívny pracovník v zdravotníctve, dlho volám po tom, že treba rozšíriť rozsah povolaní, ktoré máme v zdravotníctve. Som rád, že to ministerstvo zdravotníctva robí. Administratívny pracovník v zdravotníctve je dôležitá funkcia, ktorá získava týmto zákonom aj oprávnenie nakladať so zdravotnou dokumentáciou, čiže nie je nevyhnutne potrebné míňať napríklad na to, aby niekto vytiahol kartu z registračky a podal ju doktorovi alebo pacientovi, nie je potrebné míňať sestru alebo praktickú sestru, môže na to stačiť administratívny pracovník.
Z odbornej praxe na Bratislavskom samosprávnom kraji môžem povedať, že sú tu také vychytávky, ktoré, opäť, sú technikality, ale veľmi, veľmi uľahčia život niektorým konkrétnym poskytovateľom, napríklad ak máte zdravotnícke zariadenia, ktoré k sebe patria, napr. patria pod jednu firmu a majú rovnaké odborné zameranie, napr. vzorový príklad, dovolím si použiť príklad pána profesora Hlavatého, gastroenterológa, popredného slovenského gastroenterológa, ja sa mu strašne týmto ospravedlňujem, čo sme mu stvárali posledné roky, ale tak znel zákon, on mal otvorenú ambulanciu gastroeneterologickú, svalzové pracovisko, kde robil, kde robil výkony, gastroenterologicé, a jednodňovku, gastroeneterologickú. Všetky tri, všetky tri zariadenia pod vlastným menom, s vlastnou odbornosťou, pretože on je profestor gastroenterológie, ale zákon hovorí, že každé z tých zariadení musí mať odborného zástupcu a jeden človek nemôže byť odborný zástupca v dvoch zdravotníckych zariadeniach. Inými slovami, napriek tomu, že v tých troch zdravotníckych zariadeniach robil on ako osoba, potreboval do vlastných zdravotníckych zariadení dodatočných odborných garantov, ktorí mu garantovali ten SVALZ a tú jednodňovku, lebo on sám sebe nemohol garantovať všetky tri pracoviská. Toto je že nonsens, takto to hádam nebolo v tom zákone myslené, takže ak sa to opravuje, vítam to. Profesor Hlavatý si nebude musieť teda hľadať ešte kamarátov, ktorí mu budú garantovať jeho vlastné zdravotnícke zariadenia.
No, optimálna sieť špecializovaných ambulancií. Najprv začnem tým, že aj ja osobne som sa podieľal na špecifikácií týchto textov najmä tým, že som zdôraznil slovné spojenie verejne dostupná ambulancia. Máme na Slovensku veľa ambulancií, v Bratislavskom kraji viac ako 4-tisíc, a z nich ale významná časť, stovky, rádovo stovky ambulancií sa nachádzajú v napríklad v nemocniciach a tie nemocnice ich majú síce vykazované ako odbornú ambulanciu, napríklad, ja neviem, pľúcnu ambulanciu, pneumologickú, pneumno-fyziologickú, v štatistikách vystupuje ako plnohodnotná ambulancia, ale v skutočnosti je určená enem pro nás a pro naše deti, teda len pre konziliárne vyšetrenia, príjem pacienta alebo sledovanie pacienta po transplantáciách, nie je určená pre bežných pacientov pľúcnych ambulancií, takže vravím, na to, aby sme vedeli, v akom stave je naša sieť, je dôležité odlíšiť, či teda do tej ambulancie môže prísť ten pacient s odporúčacím lístkom všeobecného lekára, alebo nie, či je to nejaká superšpecializovaná ambulancia, alebo je to štandardná špecializovaná ambulancia, takže táto definícia trošičku uprace v tých štatistikách a dátach a môže pomôcť lepšie identifikovať, kde máme ako veľký problém. Aby som to dokumentoval na číslach, tak v Bratislave máme asi 26 alebo 27 pľúcnych ambulancií, ale v skutočnosti, to je len na papieri, v skutočnosti tých verejne dostupných je len 15. Pokiaľ by som nevedel, že nie sú všetky verejne dostupné, tak sa budem tváriť, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti v Bratislave pre pľúciarov nie je problém, ale ona problémom je. Hej, dostať sa v Bratislave k pľúcnemu lekárovi je veľmi veľmi náročné.
No a tým sa preklopím k tej optimálnej sieti poskytovateľov, optimálnej sieti špecializovaných ambulancií. Rozumiem, čo sa chce dosiahnuť, však sme o tom veľa diskutovali, v zásade sa nadväzuje na podobný projekt, ktorý sa urobil pre všeobecných lekárov a pediatrov. Moja prosba je, pán minister, aby sa to nezvrhlo na preregulované peklo, tak ako keď sme začínali robiť dotácie pre všeobecných lekárov a pediatrov z plánu obnovy, tak sa tu počítali a farbili okresy červenou, čiernou, zelenou a žltou farbou, ako vážne je tam ohrozená dostupnosť, a tá prvá iterácia z roku 2021 bola takmer nevykonateľná. Bolo veľmi ťažké tie peniaze čerpať, lebo to bolo preregulované, lebo niekto si myslel, že čím viac to s tými šróbikmi zošróbuje a čím viac to obmedzí nejakými reguláciami, tak tým to bude transparentnejšie, tým to bude lepšie.
Moja skúsenosť je iná, preto sa aj postupne povedzme pri tých všeobecných lekároch a pediatroch tá regulácia neskôr menila, tak aby boli aj tie dotácie ľahšie adresovateľné, lebo od zeleného stola neexistuje vzorec, do ktorého by ste dokázali vložiť všetky dáta a celý kontext poskytovania zdravotnej starostlivosti vo všetkých regiónoch na Slovensku. Tie regionálne odlišnosti a tie kontextové odlišnosti a dostupnosť alternatívnych, alternatívnych poskytovateľov alebo alternatívnych špecializácií, ktoré sa vedia tam poskytovať, toto nedokáže žiaden centrálny byrokrat vložiť do nejakej rozumnej excelovej tabuľky a potom to môže vyhadzovať zlé výsledky. Najlepšie to územie poznajú tie samosprávne kraje, ktoré vydávajú povolenia ambulantným poskytovateľom, ktoré, ktoré vedia, že napríklad hranice okresov sú umelá, umelá vec. Spádové územia, kam ľudia chodia do práce, kam ľudia chodia nakupovať a kam ľudia chodia čerpať zdravotnú starostlivosť nemusia byť totožné s hranicami administratívno-správnymi, ktoré nejaký úradník niekedy nakreslil. Ako veľmi často sa stáva, že tí ľudia chodia historicky, lebo tam bola kedysi nejaká pred 100 rokmi nejaká župa a inak nakreslené cesty, chodia inam, než by sme si mysleli, a robiť sieť, predpisovať nejaké počty na okresy môže byť rovnako nesprávny prístup, ako robiť túto sieť na umelo vytvorené kraje, ktoré tu máme nejakých ani nie 20 rok... 25 rokov.
Čiže opatrne, aby sme nevyliali s vaničkou dieťa. Je to užitočné preto, aby sme získali dáta, aby sme vedeli, čo je verejne dostupné, čo je verejne nedostupné, kde to máme, ale veľmi budem oceňovať, keď sa budete potom viac spoliehať, toto určite nie je finálna verzia, tá sa ešte bude ladiť v ďalších iteráciách tej legislatívy, aby ste sa väčšmi spoľahli na tie samosprávne kraje, ktoré o tom vedia podstatne viac.
Viem , že pri pláne obnovy sa to už nedalo zmeniť, že ten plán obnovy udeľuje, udeľovala vláda, alebo teda išlo to na vyššiu úroveň, ale ak by sme v budúcnosti rozmýšľali o tom, že sa budú prideľovať dotácie na úzkoprofilové špecializácie, tak by ste väčšmi mali počítať s tým, s tou expertízou, odbornou expertízou a znalosťou územia na samosprávnych krajoch, aby sme mali možnosť zapichovať tie špendlíky s väčšou, teda s väčším dosahom a dopadom.
No a aby som, mám už iba 14 minút, takže sa chcem pustiť do posledného bodu, ktorý chcem spomenúť, a tým posledným bodom je pozmeňovací návrh, ktorý ešte nezaznel, ale už cítim v trubkách, že pán kolega ho prečíta, vzhľadom na to, že už je na webe Národnej rady, a to je návrh, aby sa pri čakacích zoznamoch, teda pri zozname poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť netvorili technické rezervy. Iste mi poviete, že chcete iba odklad o jeden, teda, de facto teda o dva roky, ale ja si myslím, že to je len prvý krok. Toto je len taká salámová metóda, takže vysvetlime si, čo sú technické rezervy. Keď sme v poistnom systéme, v poistnom systéme, ak sa stane škodová udalosť, a vieme o nej, že sa stala, to znamená, že niekto zdiagnostikoval pacienta a povedal, že tento pacient potrebuje takú a onakú operáciu, nie je to nevyhnutné okamžite, lebo to nie je akútny stav, je to plánovateľné, ja neviem, potrebuje výmenu bedrového kĺbu, tak poisťovňa vie, že ju to niečo bude stáť. Vie, koľko stojí operácia bedrového kĺbu, a vie, že tieto peniaze bude musieť za toho pacienta v čase, keď príde na rad, zaplatiť. A keď už teda o tom vie, tak je dobré, aby si tie peniaze na tú operáciu odložila, lebo už môže sa stať všeličo dovtedy, kým príde ten termín operácie, ale ten pacient by mal mať dostupnú tú operáciu. A technické rezervy slúžia na to, aby sa zdravotná poisťovňa nepokúsila napríklad neplatiť zdravotnú starostlivosť o svojich poistencov, obmedzí kohútik, že bude platiť len akútnu, plánovanú sa rozhodne neplatiť, a keďže plánovaní pacienti budú ticho stáť v rade a čakať na plánovanú hospitalizáciu, tak zároveň môže poisťovňa peniaze, ktoré by bola bývala zaplatila za tie operácie, vykázať ako svoj zisk.
Ja osobne považujem technické rezervy a reguláciu čakacích zoznamov ako reguláciu zisku zdravotných poisťovní a považujem to za kľúčový nástroj na reguláciu zisku zdravotných poisťovní. Na prvom mieste má byť poistenec, pacient, ktorý má dostať zdravotnú starostlivosť, tým, že bude na čakačke, nie je možné, nie je možné, aby tým si zdravotná poisťovňa zlepšovala výsledok, preto sú tam tie technické rezervy, preto si musí tá zdravotná poisťovňa odložiť peniaze na plánovaného pacienta a tie peniaze, tie technické rezervy sú nákladová položka v účtovníctve, teda znižuje hospodársky výsledok. Nemôže si Haščák zobrať všetkých pacientov na čakačku a potom v kufríku odniesť peniaze na Belize. No, to platilo doteraz, ale to, čo tu vidím v návrhu pána kolegu ako pozmeňovák v pléne, ktorým sme neprešli ani na výbore a nebol ani v pripomienkovom konaní, sa hovorí, že toto poisťovne robiť nemusia. Inými slovami, umožňujeme, nech si Haščák vezme v kufríku peniaze a odíde na Belize, a pacienti budú na čakačkách. Je to, je to, je to niečo, čo rozhodne do tejto legislatívy nepatrí. Som hlboko presvedčený, že s tým nesúhlasí ani ministerstvo financií, pretože to nie je zodpovedné a štandardné, aby sa takýmto spôsobom pristupovalo k hospodáreniu a účtovníctvu zdravotných poisťovní.
A prečo sa to deje? Prečo sa to deje bez diskusie, prečo sa to deje v druhom čítaní v pléne, prečo o tom nebola debata, prečo doteraz sme boli presviedčaní, že technické rezervy budú? No odpoveď je jednoduchá a má štyri písmená tá odpoveď: VŠZP. Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá peniaze, je v strate a v okamihu, kedy mala tvoriť technické rezervy na všetkých plánovaných pacientov, svojich poistencov, ktorí čakajú na zdravotnú starostlivosť, tak by sa asi ocitla v nejakom cross defaulte a musela by ísť do minimálne ozdravného plánu, kde už asi mala byť dávno, alebo do nútenej správy.
A čo sa deje a nie je to po prvýkrát v histórii slovenského zdravotníctva, dokonca ani po druhýkrát v histórii slovenského zdravotníctva, vláda stojí pred Sofiinou voľbou. Buď sa postaví na stranu pacientov a garantuje im dostupnosť plánovanej zdravotnej starostlivosti a financie na tú plánovanú zdravotnú starostlivosť, alebo sa rozhodne zachraňovať štátnu poisťovňu. A v tejto situácii sme už asi minimálne tretíkrát sa vláda opäť rozhoduje zachrániť zdravotnú poisťovňu pred devastačnými účinkami veľkej straty, keby mala tvoriť technické rezervy. Koho hádže cez palubu, sú slovenskí pacienti.
Myslím si, že to, že štát nevie riadiť štátnu zdravotnú poisťovňu, vedie k tomu, že to zdravotníctvo nie je dobré, a politici sú v pokušení chrániť takýto subjekt. Čo by bolo správne riešenie, zbaviť politikov pokušenia zasahovať do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, rozdeliť ju zhruba na tri časti, predať v medzinárodnom tendri, urobiť z nich naozaj konkurenčné subjekty, ktoré budú konkurovať či už Dôvere, alebo Unionu, aby sme tu mali skutočnú súťaž o poistenca, aby sme tu mali skutočne konkurenčné prostredie pri nákupe zdravotnej starostlivosti, a výsledkom by mohlo byť lepšie zdravotníctvo, kde vláda bude môcť prijímať také riešenia, ktoré sú prospešné pre pacientov, nie pre štátne organizácie alebo štátnych nominantov v tých organizáciách. Nepochybujem o tom, že keby Všeobecka bola rozdelená na tri časti a predaná v medzinárodnom tendri, že by tie organizácie fungovali lepšie, ako funguje dnešná štátna, štátna poisťovňa.
To, že sa tam dostal takýto paragraf, teda dostane takýto paragraf v pozmeňovacom návrhu, vnímam, vnímam negatívne. Chcem to zdôrazniť, že to vnímam, vnímam negatívne (povedané so smiechom), určite budem hlasovať proti tomuto pozmeňovaciemu návrhu. Dokonca mám obavu, že či to neohrozí aj môj názor na zákon ako celok.
A moja obava je, že toto nie je posledná zmena tohto charakteru. Viem, že sú ľudia v rezorte zdravotníctva, ktorí počítajú s tým, že ten odklad sa možno ešte raz zopakuje a možno sa už ani nezopakuje, a pri ďalšom výročí, keď už sa bude mať spustiť toto do praxe, že naozaj sa začnú tvoriť technické rezervy na celú plánovanú starostlivosť, tak sa ten paragraf odtiaľ jednoducho vyškrtne. A ja viem, že vy mi poviete, že vy to nedopustíte, ale bohvie kto tu bude takto o rok, tu nemusíte byť vy a niekto to na konci dňa vypustí, lebo nie je záujem na strane Všeobecnej zdravotnej poisťovne hospodáriť efektívne, nie je dostatočný záujem tvoriť tie technické rezervy, hľadajú rôzne filozofické výhovorky, prečo by to tak robiť nemali, hoci je to úplne štandardná záležitosť štandardného účtovníctva. Toto by mal audítor od nich vyžadovať, aby tie technické rezervy tvorili.
Myslím si, že téma technických rezerv je najdôležitejšou témou dnešného dňa, lebo tá je tá najväčšia novinka, ktorú ste doniesli. Ten zákon sme už poznali niekoľko, niekoľko mesiacov, ale to, že sa nebudú tvoriť technické rezervy je novinka, ktorú ste priniesli dnes, a je to zlá novinka, takže tej som chcel venovať záver svojho, svojho prejavu.
Inak teda, pán, pán minister oceňujem, je to mierny pokrok v medziach zákona, iterácia, nie že zásadne veľká reforma a veľmi nesúhlasím s technickými rezervami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie sú dve faktické poznámky.
Prvý pán poslanec Stachura.

Ďakujem, Tomáš, za dobré vystúpenie, za zhodnotenie v druhom čítaní. Venoval si sa trošku aj inej problematike, ktorú som napríklad ja nevedel pokryť, a to sa mi páčilo.
Ta anestéza u zubných lekárov, je to problém, ale nebolo to tak, že teda sa robila len u jedného zubára, alebo čo boli tam dve-tri, dva-tri centrá, ale bol to vždy problém. Bolo to vždy naozaj problematické, takže uvidíme, či toto pomôže. Každopádne, tak ako je to napísané v zákone, tak je to pomerne široká definícia a možno budú mať nárok na anestézu u zubného lekára aj tí pacienti, kde je to, nazvem to tak, relatívne benevolentné. Čiže na to by som upozornil, aby to sa nezneužívalo, aby naozaj tú anestézu dostával len hendikepovaný človek, malé deti, tam, kde je jednoznačne dokázané, že bez celkovej anestézy sa zubný, zubné vyšetrenie nedá urobiť, takže toto je tá krátka poznámka k tomu.
K mnohým veciam, čo si spomínal, súhlasím. A k tej, kde máme my taký spor, sa tiež vyjadrím, teda že ja si nemyslím, že by sme mali dať sprivatizovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, lebo toto je jediný nástroj, ktorý má štát na to, aby vedel niektoré veci regulovať. To, že to nerobí dobre, že sú tam manažéri, ktorí to doteraz, žiaľ, nevedeli veľakrát regulovať dobre, neznamená ale, že ju preto musíme predať a... rozštvrtiť a predať. A ja si myslím, že je to práve ten najdôležitejší nástroj, ako môže štát ešte ako-tak zasiahnuť do zdravotnej politiky.
Ďakujem.

Nasleduje pani poslankyňa Bittó Cigániková.
Máte slovo.