23. schôdza

51-3
A som presvedčený a verím, že ak sa nám podarilo z tých 19 bodov, ku ktorým, verím, že už nepribudnú žiadne ďalšie, a ak sa podarilo dnes uzavrieť alebo dohodnúť v rámci sektorovej diskusie na počte iks a budem vedieť, že toto sú tie konkrétne oblasti, tak verte, že budem robiť všetko pre to, aby boli splnené. Ak neplatí to, čo bolo od začiatku deklarované, že o platy nejde. A ak ide, tak úctivo žiadam, aby to bolo jasne pomenované. Pretože mne sa veľmi, veľmi ťažko ide za ministrom financií v konsolidačnom úsilí a žiadať ministra financií o zdroje, keď on mi odpovie, ale však o platy nejde, to deklarujú odborári.
Takže ja sa snažím naozaj tú diskusiu držať vo všetkej slušnosti, snažím sa to plniť. Ja si mimoriadne, a chcem to aj z tohto miesta zdôrazniť, mimoriadne vážim všetkých slovenských lekárov. Sú to mimoriadne vzdelaní ľudia, mimoriadne inteligentní ľudia, spoločnosť ich potrebuje, pre spoločnosť sú nenahraditeľní a využil som aj tento čas, aby som ich možno poinformoval, jednak ich, jednak aj verejnosť, ale jednak aj vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o tom mojom pohľade. Ak sa niekde mýlim, ak som niečo informoval možnože nepresne, ja nemám problém sa k tomu vyjadriť a uviesť to na pravú mieru. Ale budem rád, pokiaľ aj lekári dostanú informáciu nielen zo strany odborárov, pretože vidím, akým spôsobom je to voči nim komunikované a považujem to za neúctu voči tým samotným lekárom.
Takže na záver, mojím základným a jediným záujmom je nájsť dohodu. Urobím pre to všetko a budem rokovať a som pripravený rokovať až do momentu a neustále, kým túto dohodu dosiahneme. Budem trvať na tom, aby na tejto diskusii bol účastný celý sektor, lebo je to férové, je to transparentné. Myslím si, že situácii prospeje, ak by bol zvolaný ešte aj mimoriadny výbor, o čom sme dnes na výbore rokovali. Ja nemám čo skrývať, naozaj nemám čo skrývať, ale ešte raz, na dohodu treba dvoch.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

To bolo úvodné slovo, pán minister, áno, dobre to rozumiem. (Reakcia z pléna.) To už bolo v rozprave? Okej, dobre. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Ako prvý, pán poslanec Dvořák.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vaše vystúpenie. Ja si to naozaj vážim, lebo nie je to bežné, že minister sa postaví, ide normálne diskutovať. Väčšinou to tu robia koaliční ministri, že idú na záver debaty. Čiže ja si to naozaj vážim, ďakujem vám za to. Trošku zle vám vypálila tá poznámka, ironicky, o tom, že koľko je tu opozičných poslancov, pretože potom zrazu zistíme, že 15 minút tu nemáme predsedajúceho Andreja Danka, ktorý zrazu odíde a formálne by mala byť znefunkčnená Národná rada. Tak viete, príde mi to ironické, tu mávate hlavami, kolegovia, ale keď ideme počítať opozičných poslancov, tak mali by sme vedieť, že za naším chrbtom asi nie je predsedajúci a nemali by sme ani rokovať. Je mi škoda, že to takto zneuctil, aj to slovo pána ministra, aj túto inštitúciu pán Danko.
A teraz k podstate. Vy ste hovorili, že odborári teda, že nemajú jednotný názor. Áno, nemajú jednotný názor. Ja napríklad registrujem teraz aj odborový zväz napríklad zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorý povedal, že máte tento zákon stiahnuť, nemáte ísť s ním ďalej. To znamená, že vy zbytočne ako keby že ešte viac týmto polarizujete ten sektor. Môj najväčší problém teda, alebo problém týchto rokovaní je to, že premiér Fico sa ich nezúčastňuje. Myslím si, že keby sa obul do toho, ako sa napríklad pred rokom obul do mikulášskeho darčeka, ktorý sem priniesol do Národnej rady, vtedy amnestie, Trestný zákon, amnestie pre svojich kamarátov, tak o rok neskôr nám tu premiér Fico prichádza s kriminalizáciou zdravotníkov a s hrozbou väzenia. Keby namiesto toho napríklad venoval a nehovoril, že to nie je premiérska téma, keby venoval ten čas tým zdravotníkom, sadol si za jeden rokovací stôl a neposielal tu len nejaké vyhrážky, tak myslím si, že tá situácia by sa radikálne zlepšila a možno by teda bol tu aj nejaký postup. Ja si myslím, že je teraz úlohou pána Fica, aby naozaj sadol za rokovací stôl a ukázal, že tá vážnosť tej situácie si to vyžaduje a nech tu ukľudní nás, lebo toto, tento zákon znemožňuje ďalšie rokovanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.

Pán minister, no tak poďme si nejaké tie nepresnosti ujasňovať. Vy ste aj vo svojom vystúpení teraz, aj v tej záverečnej reči k návrhu na skrátené legislatívne konanie ako argument v prospech toho, že je lepšia mimoriadna situácia ako núdzový stav povedali, že napríklad sa sprísňujú sadzby. Za krízovej situácie naozaj v rámci kvalifikačných znakov je to kvalifikovaná skutková podstata. Nie všetky, ale niektoré trestné činy sa posudzujú prísnejšie a sú tam vyššie sadzby, ak je ten trestný čin spáchaný počas krízovej situácie, pričom krízová situácia je zadefinovaná v § 134 ods. 2 Trestného zákona, kde sa hovorí, že krízovou situáciou sa na účely tohto zákona rozumie po a) núdzový stav, b) výnimočný stav, c) vojnový stav alebo po d) vojna. Čiže potiaľ to sedí.
Ale je tam doplnený ods. 3, ktorý hovorí, že od ustanovenia odseku 2 písm. a) a b), ktoré sa týkajú núdzového a výnimočného stavu, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže to, čo ste vy hovorili, že niekto niekomu spôsobí ublíženie na zdraví, napríklad pri autonehode alebo akýkoľvek iný trestný čin, ak to nemá súvislosť s vyhláseným núdzovým stavom, tak tam sa to nepovažuje za krízovú situáciu a nedochádza k sprísneniu trestov.
Čiže ja teraz neviem si predstaviť, ako by ublíženie na zdraví, že niekto by úmyselne zrazil lekára alebo ublížil lekárovi, aby prehĺbil ten krízový stav, tak v takom prípade by sa to prísnejšie kvalifikovalo, ale v bežnej situácii nie.
Ten odsek 3 tam pôvodne nebol, dostal sa tam v minulom volebnom období, tak ja chcem veriť, že teda nebolo to úmyselné klamstvo, len ste dostali zle podklady. Ale neplatí ten argument.

Pán poslanec Blcháč.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, evokovali ste svojím vystúpením vo mne dve také otázky.
Prvá je k memorandu ako takému. Memorandum 22, nazvime ho. A chcem len na úvod povedať, že memorandum je prejav vôle, nie je to žiadna záväzná listina, nie je to zmluva. A ja sa pýtam, že prečo sa od roku 2022 dodnes nikto nezaujímal o plnenie memoranda. Lebo 7 z 8 požiadaviek, tam bolo 8 požiadaviek alebo je, sa neplnilo. Naplnila sa iba jedna, tá, ktorá sa týka platov.
Chcem oceniť prístup pána ministra, ktorý je v úrade zhruba dva mesiace a dokáže slušne komunikovať napriek tomu, že je neustále provokovaný viacerými predstaviteľmi, či už tu v parlamente, alebo aj v rámci tých rôznych inštitúcií. A konkrétne spomeniem pani Kaveckú, ktorá tu s nami sedela minulé funkčné obdobie v radoch poslaneckého klubu OĽANO a teraz predstavuje nejakú, nejakú organizáciu.
No a teraz druhá otázka. Druhú otázku vo mne evokuje tých nových 19 požiadaviek, ktoré prišlo v nedeľu, ako si správne povedal. A bola by možná taká skúška správnosti, bolo by možné urobiť, že čo by sa stalo, keby si zabezpečil, alebo keby vláda zabezpečila splnenie požiadavky č. 13, to znamená platy, hej, doplatiť, ale ostatné by sa nesplnili. Naďalej by trvali odborári na tom, že nestiahnu, lebo však oni tie výpovede nakoniec dávali, nestiahnu výpovede? Toto je otázka, ktorú si tiež kladiem v tejto súvislosti. Ďakujem.

Pán poslanec Baláž.

Bolo to dobré zhodnotenie, ďakujem teda ešte raz. Ale bolo to dobré zhodnotenie tej situácie, aj vývinu toho rokovania. Myslím si, že je strašne dôležité, aby tieto rozhovory alebo rokovania viedli k tomu úspešnému koncu, ako to pán minister aj predstavil. Hľadajme tie cesty. Zdá sa mi, ale dovolím si to povedať, hoci som z toho nerád, že zdá sa mi, ako keby v poslednej dobe aj s tým listom, ktorý poslal predstaviteľ LOZ-u poslancom jednotlivým, ako keby prestali mať chuť hľadať nejaké východisko z tohto, z tejto situácie. A to je potom vážna situácia, to potom už nemá nič spoločné s riešením nejakých výpovedí. Je to potom už len čistá politika a aj to treba zobrať, ale treba to potom už celkom jasne pomenovať a prevziať za to akúkoľvek zodpovednosť.
To, čo je ešte ďalej dôležité, je to, že dva mesiaci bojujeme s týmto problémom, ktorý sme si spôsobili aj sami, to je kritika do vlastných rad a nevenujeme sa tomu, čo máme, to znamená, rozvoju toho zdravotníctva a napredovaniu. Takže ešte raz, pán minister, držím palce v tom rokovaní. Ak bude treba zvolať mimoriadny výbor, po našej spoločnej dohode to istotne veľmi rád urobím, aby sme mohli informovať aj o tom, že čo sa ďalej bude diať.
Tak aby všetci obyvatelia na Slovensku mali dobré informácie o tej súčasnej situácii. Ďakujem pekne.