23. schôdza

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovolím si vystúpiť, už bolo mnoho povedané, ale ja si myslím, že principiálne sa chcem dotknúť niektorých bodov zákona, ktorý je tu predkladaný naozaj v zrýchlenom konaní.
V zrýchlenom konaní máme vyriešiť opatrenia preto, že sa vláda nedohodla s lekármi. Ale teraz nejde o to, že by sa nedohodla s nimi na niečom, čo lekári požadujú, ale lekári sa len dožadujú dodržiavania dohody, ktorá tu bola, vláda sa rozhodla, že ju akceptovať nebude a bez toho, aby sa s nimi rozprávala, tak sa dostala do tejto situácie. A treba si, treba si to povedať aj v celom kontexte, že sa do toho dostala v situácii, kedy reagovala tým, že na to štát nemá peniaze, musíme konsolidovať, ale ministri si dali raz také platy, vláda sa rozhodla, že zriadi ministerstvo športu s ďalšími nákladmi, ktoré určite nie sú o konsolidácii. Urobila to vláda v čase, kedy sa rozhodla o doživotnej rente pre premiéra, urobila to v čase, kedy sa rozhodla, že bude pokračovať o úvahách pre doživotnú rentu pre generálneho prokurátora, pre výsluhové dôchodky pre prokurátorov, to znamená, urobila to v čase, kedy jasne ukazuje, že peniaze má tam, kde chce, ale peniaze nemá tam, kde nechce. Súčasne robí opatrenia, ktorými naďalej zvyšuje výdavky štátu a absolútne nezodpovedne sa správa práve v takejto situácii k riadeniu štátu. Likviduje inštitúcie, ale môžeme mať na to rôzny názor, ale likviduje inštitúcie, či už to bola špeciálna prokuratúra, či už je to NAKA, ktoré, samozrejme, znamenajú ďalšie výdavky. Na ministerstve spravodlivosti zrušené analytické centrum a znovuvytváranie analytického centra, to znamená ďalšie výdavky štátu. Robí jednoducho nezodpovedne kroky, ktoré zvyšujú výdavky na strane štátu. Likvidácia RTVS, nová STVR, dajme bokom, že nemáme riaditeľa, ale jednoducho to sú ďalšie výdavky, ktoré tu znamenajú pri vytvorení tejto inštitúcie. Nové logo tejto inštitúcie, vysporiadanie sa samozrejme s ľuďmi, ktorí odchádzajú, to sú výdavky, ktoré sú nezodpovedné a ktoré sú na strane štátu a nedávajú žiadne odpovede, prečo potom štát nevie nájsť peniaze pre lekárov, na ktorých sa s nimi dohodol, a bez toho, aby si s nimi čokoľvek povedal, sa rozhodol proste, že na lekárov proste už nedá.
A potom samozrejme, že je úplne pochopiteľný ten postoj zo strany lekárov, keď sa takto štát správa ku konsolidácii verejných financií, jednoducho ukazuje, že mám len na to, na čo chcem, a nemám ani na to, čo som si dohodol, a zdravotníctvo nepovažujem ani za premiérsku tému. V čase, kedy riešime v zrýchlenom konaní tento zákon, premiéra máme v Brazílii, pretože má iné priority ako venovať sa tomu, čo súvisí so zdravotníctvom a či lekári vôbec budú v práci od 1. januára, pretože jasne vyše tritisíc lekárov dalo výpovede. A potom sa k tomu vláda stavia spôsobom, že sa rozhodla, že ten núdzový stav nevyzerá dobre, takže napriek tomu, že núdzový stav už tu za takejto situácie bol využitý, a ja nehovorím, že je to dobré riešenie, ale ten núdzový stav je pokrytý ústavným zákonom, to znamená má nejaké jasné kritériá. Je to nejaká možnosť, áno, aj zo strany lekárov dať to preskúmať Ústavným súdom, či to bolo namieste. A potom si tu vymyslí, proste núdzový stav nevyzerá dobre.
Tak poďme narýchlo, keďže nám to teda nejde, obabreme to celé a rýchlo si vymyslíme mimoriadnu situáciu, vymyslíme si nanovo iné trestné činy, lebo tie trestné činy považujeme teda za príliš prísne, tak dáme trošku iné, pričom aj tie trestné činy pri núdzovom stave nemajú dolnú hranicu, sú od nula, takže rozprávať tu, že teraz sa niečo zásadne mení týmito trestnými činmi nie je pravda. Dokonca sa môže javiť, že toto je prísnejšie. Neexistuje tu ani žiadna kontrola ústavnosti, pri tom núdzovom stave aspoň sa dalo ísť na Ústavný súd, ale tu neexistuje žiadna kontrola. Tu je proste vymyslená právna úprava, ktorú ste sa rozhodli na vláde, že urobíme to takto, nikto nám do toho kafrať nechce, obabreme to celé, urobíme to narýchlo, pretože nemáme čas, lebo sa musíme venovať napríklad mimoriadnej schôdzi ohľadom 17. novembra, ohľadom nejakého protestu, ohľadom nejakého transparentu, tomu, na to máme čas, hej, na to, na to sme boli pripravení tu venovať proste čas mimoriadny v parlamente. Nie na energopomoc, nie na zdravotníctvo, nie normálne diskutovať teda o nejakých opatreniach, ktoré sú potrebné pre zdravotníctvo. To musíme narýchlo. Nemáme čas na výbore ústavnoprávnom sa vôbec baviť o tomto zákone, ja ako poslankyňa som vôbec nedostala priestor dať otázky. Bola ukončená rozprava, pán minister. Lebo nie je čas. Nie je čas sa rozprávať o tomto zákone. Nie je čas sa rozprávať, či ten zákon je dobre urobený, či ho vôbec potrebujeme, ten zákon. Na to nie je čas. Treba to narýchlo. A to je neakceptovateľné. A teraz očakávame aj to, že o devätnástej hodine sa bude hlasovať, takže nebude priestor sa tu ani o tom rozprávať. Tak o čom sa tu máme rozprávať? Keď o tomto, na toto nemáme čas sa tu rozprávať.
Jednoducho ten postoj vlády je taký, že ukazuje, že mu nezáleží na tom, nezáleží mu na tom, aby bolo zabezpečené napríklad prístup k zdravotnej starostlivosti pre každého. Nezáleží mu na tom. Nezáleží mu na tom, ako sa správame k tým lekárom. Na tom mu vôbec nezáleží. Ale na čom záleží tejto vláde, a ja nehovorím, že vy ste sa o to postarali, pán minister, ale záležalo tejto vláde na tom, aby si zabezpečila amnestiu pre seba. A je to tak. Keď sa táto vláda starala o svoju vlastnú amnestiu, na to si tiež vedela nájsť čas. Na to si našla čas. A bolo to treba tiež zabezpečiť všetko zo dňa na deň. Ale kriminalizovať lekárov, tak to vieme urobiť hneď. Takže amnestiu nám, kriminalizáciu vám, tým, ktorí proste idete proti nám. To je strašné. Takto to je.
A toto je to, čo proste nie sme ochotní nejakým spôsobom akceptovať. A takýmto spôsobom vediete Slovensko do záhuby. Pretože ak neviete nájsť potom týchto pár miliónov pre lekárov, ktoré im vláda sľúbila, a toto všetko vám za to stojí, tak aké sú potom vaše priority? Kde sú vaše sľuby o stabilite a pokoji? To boli vaše sľuby, s ktorými ste išli do tejto vlády. Ale priniesli ste chaos, politiku plnú agresie a pomsty a ukazujete nám každý deň, že vám jednoducho nezáleží na tom, aby sa ľudia v tejto krajine cítili bezpečne, dôstojne a v tomto prípade, aby im bola poskytnutá zdravotná starostlivosť riadne a včas, aby lekári mohli pracovať v dôstojných podmienkach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Znova to skúsim ešte raz povedať, pre istotu to len zduplikovať. Naozaj tento parlament mi neumožňuje vystupovať k veciam, ku ktorým sa prerokováva, takže skúsim to znova vtesnať do faktickej poznámky.
Symbolika sedí, ja mám rád symboliku, ona niekedy ako tak skoncentruje nejaké skutočnosti. A naozaj to krásne dokumentuje, čo je karpatská sociálna demokracia. Karpatská sociálna demokracia je to, že vám predseda takej strany z Abú Dhabí odkáže lekárom, že pôjdu do basy, lebo chcú 60 eur. Z Abú Dhabí, kde letel business triedou a bol v nejakom paddocku, či jak sa to volá, VIP a býval v najdrahšom horeli v Abú Dhabí. To je karpatská sociálna demokracia. Karpatská sociálna demokracia začne rok tak, že vyamnestuje svojich, tu sme sa trápili s Trestným zákonom, tak začne karpatská demokracia, tak. A končí viete ako? Ten rok končí tak, že bude posielať lekárov do basy. A za čo? Že chcú 60 eur pridať na plate, lebo to bolo dohodnuté. To je karpatská sociálna demokracia.
Takže, ľudia moji dobrí, keď budete rozmýšľať nad tým, koho ešte teda prípadne treba voliť alebo nevoliť, porozmýšľajte nad touto mutáciou sociálnej demokracie, ktorá zmetamorfovala v tejto Karpatskej kotline do týchto podôb. Kde vám predseda toto odkáže z paddocku luxusného, s luxusnými hodinkami z luxusného hotela, že pôjdete do basy, darebáci darmožrácki, lebo nám vidíte do kapusty. A takto aj prinesiete posledný zákon tento rok. Začnete amnestovaním svojich a končíte kriminalizáciou tých, ktorí vám vidia do kapusty. Takže keď budeme terminologicky, alebo nejaký slovník robiť, že čo je karpatská sociálna demokracia, toto je karpatská sociálna demokracia.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, zhrnula si podstatu všetkého, ale môj taký ani nieže odkaz, ale, pán minister, oni vás v tom normálne že nechali samého. A to je aj na tom najhoršie, že vás naozaj nechali v tomto probléme, za ktorý vy nemôžete, lebo vy zaňho nemôžete, to vám otvorene hovorím, že vás v tom nechali samého. Vaši kolegovia, ktorí boli ministri, vás v tom nechali samého. Nechali vás v tomto probléme, ktorý tu dnes je a ten problém nie je že platy. Ja som to dnes otočil hore-dole z Popradu, lebo som bol na vyšetrení, ale bavil som sa s lekárkou, ktorá nie je ani v LOZ-e, pýtal som sa jej, že či tiež dala výpoveď a povedala mi, že áno, že dala som výpoveď. A ja hovorím, že prečo si dala výpoveď, veď máš dve malé deti, si sama, staráš sa o rodinu. Toto, čo spravila a pripravuje vláda, je cez čiaru. Nám nikto nebude prikazovať, čo máme a čo nemáme robiť. My tu roky rokúce zachraňujeme ľudí, bojujeme tu za lepšie zdravotníctvo, nemáme vysoké platy v tých štátnych nemocniciach, robíme od nevidím do nevidím a napriek tomu všetkému nám vláda chce prikazovať prácu. Mne je jedno, ja tie dva mesiace vydržím, ale ja stade idem preč. To je ten problém, že vás, pán minister, to hovorím v dobrom, lebo vy za to nemôžete, lebo ten rok, čo tu teraz prebehol, to nebola vaša chyba, lebo my sme na tieto problémy tu rok ukazovali. Päť hodín sme riešili za rok zdravotníctvo. Päť hodín iba. Nie vašou chybou, vašich kolegov a vás v tom nechali samého sa vymáchať. Nezaslúžite si to, pán minister. Nezaslúžite si to.

Mária, ja by som chcela zdôrazniť práve ten tvoj argument času. Mne príde naozaj že absurdné, že sme tu v situácii, kedy máme ani nie dva celé dni na to, aby vlastne parlament prerokoval zaradenie novej mimoriadnej udalosti, ale špeciálne vznik nového trestného činu, ktorý teda zasiahne zdravotníckych pracovníkov. To podľa mňa je hrozne nefér. Ja netvrdím, že nie ste v ťažkej situácii, že tie rokovania nie sú náročné, že nehrozí tu od januára nejaký vážny následok, ale myslím si, že za normálnych okolností, keď tu bolo dosť času prejednávať veci, ktoré sú oveľa menej závažné, nehovoriac teda o tom uznesení, ktoré tu dnes malo byť namiesto celej tejto rozpravy, bol by býval dostatok času, keby sa bola vláda tomuto venovala serióznejšie na čele s premiérom, aby sme tú novú právnu úpravu, keď už by sme ju teda chceli, mohli riadne prerokovať v parlamente. Toto je na takú vážnu vec škandalózne málo času. A mňa to mrzí aj kvôli vám, pán minister, pretože podľa mňa tu nasadzujete svoj krk a svoje meno za niekoho, kto si prosto odletí do Brazílie na pochybný výlet a kto mal v prvom rade, ak chce ten škodlivý následok od 1. januára, ktorý tu hrozí, túto situáciu riešiť sám a nie vás používať ako prosto nejaký zákryt svojej neschopnosti to vyriešiť. Je mi vás ľúto v tomto smere.

Ja by som túto debatu, asi som posledný vystupujúci z poslancov, ukončil možno slovami klasika. Takže dovoľte, aby som citoval, Mária, je to vlastne teda reakcia na teba cez faktickú, ale aby som teda citoval toho pána, ktorý spôsobil rozkradnutie slovenského zdravotníctva a dnes sa zbabelo skrýva v Brazílii a hovorí, že zdravotníctvo nie je premiérska téma. Takže citujem: „Dámy a páni, my veľmi nervózne sledujeme, čo sa deje, pokiaľ ide o slovenské zdravotníctvo, a sme nervózni, aký poker sa vláda rozhodla hrať so slovenskými zdravotníkmi." Druhý citát: „Týmto idiotom nie je nič sväté, ani zdravie ľudí." Tretí citát: „Bude to len a len preto, lebo nejakí hňupi sedia vo vláde Slovenskej republiky a rozhodli sa hrať túto hazardnú hru so slovenskými zdravotníkmi."
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne, páni poslanci, za vaše príspevky. Áno, je to tak, že sedí tu pán minister a tí ostatní členovia vlády, osobitne premiér, ktorý je za to prvý na rade, ktorý je za toto zodpovedný, tak je v Brazílii a to je, to je proste taký výsmech (povedané s pobavením), naozaj taká ignorácia vlastne tej situácie v tejto krajine naordinovať nateraz mimoriadnu schôdzu k transparentu na protestoch namiesto toho, aby sme sa venovali situácii v krajine, aby sme tu mali aj mimoriadnu schôdzu nakoniec ohľadom situácii v rezorte vnútra k policajnej brutalite, tak toto všetko sa odkladá. O tomto všetkom sa nediskutuje. Narýchlo tu máme vybaviť opatrenia pre zdravotníctvo, lebo vláda nie je ochotná sa proste s lekármi dohodnúť, porušila memorandum, ktoré tu s nimi bolo. Ignorantsky, jednostranne. To sa jednoducho nedá nijako pochopiť. A súčasne proste sebe, samozrejme, si dopriala vo všetkom. Toto sa nedá pochopiť. A to jednoducho hrubosť, arogancia moci, ktorú ste tu priniesli, a toto ja verím, že vám voliči spočítajú.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa v rámci možnosti stručne vyjadril k tomu, čo tu odznelo za posledné dva dni. Mňa veľmi mrzí, naozaj veľmi mrzí, že táto debata sa skĺzla do toho, či niekto ide alebo nejde niekoho zatvárať do basy. (Reakcie z pléna.) Ja hovorím o tom, že to, čo slovenské zdravotníctvo skutočne potrebuje, sú systémové reformy, systémové zmeny, systémové nástroje na to, aby tie zdroje, ktoré do rezortu zdravotníctva dlhodobo tečú a dlhodobo sa navyšujú, boli využívané efektívne alebo čo možno najefektívnejšie. A prepáčte, ale ja naozaj odmietam to, aby tá diskusia sa zvrhávala iba k tomu, a odznelo to aj v dnešnej diskusii niekoľkokrát, že veď dajte im tie peniaze a otvoria sa vám dvere na to, aby ste mohli vyjednávať podmienky memoranda. A ja vám niečo poviem, tie podmienky memoranda budú vyjednávané tak či tak, bez ohľadu na to, jak táto situácia skončí. Bez ohľadu na to, kto bude minister zdravotníctva. Pretože je zriadený výbor, ktorý bude dohliadať na plnenie memoranda. Je zriadený konkrétny odpočet tých kľúčových bodov, ktoré sú aj v memorande nastavené. To znamená, bez ohľadu na to, kto bude aj v budúcnosti minister zdravotníctva, tak tie body, ktoré aj ja hovorím dlhodobo, že sú dôležité pre rozvoj slovenského zdravotníctva, budú monitorované a budú reportované na úrovni premiéra a vlády. Ale je zároveň dôležité povedať, je zároveň dôležité povedať, že zdravotníctvo nie je, nie je iba o ústavnej zdravotnej starostlivosti. Jednoducho nie je. Je to o ambulantnom sektore, je to o prevencii a predovšetkým je to o službe pre pacienta. A mňa veľmi mrzí, že v rámci tej diskusie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále.

Šaško, Kamil, minister zdravotníctva SR
Mňa veľmi mrzí, že v rámci tej diskusie, ktorá aj tu dnes odznela, tak pacient sa v nej neobjavoval takmer vôbec. A to, čo tvrdím, je, že to, čo aj bude predmetom dnešného hlasovania, je nástroj a môžme o ňom diskutovať. Ja som stále presvedčený, aj po dnešku, že je to miernejší nástroj, ale stále tvrdím, že to je nástroj, ktorý, verím, že nikdy nebude použitý. Ale aj výstup tej diskusie za posledné dva dni bol o tom, že platy, dajte platy a bude po probléme. Žiadny takýto nástroj, či už núdzový stav, mimoriadna situácia, nebude musieť byť využitý. Dajte platy a bude po probléme. Ako toto pomôže slovenskému zdravotníctvu? Dáme platy a bude problém vyriešený.
To, čo bolo pre mňa podstatné, a môžu to poslanci za hnutie SLOVENSKO spochybňovať, či to je veľa alebo málo, ja dva mesiace nerobím takmer nič iné, ako sa venujem detailnému odpočtu toho memoranda, ale úprimnému odpočtu, nie povrchnému. Nie tomu, čo sa stalo po roku 2022, že sa vyriešili platy, nič za to slovenský pacient nedostal a memorandum sa zavrelo a neriešilo sa ďalej. Ja sa veľmi úprimne venujem s mojimi kolegami odpočtu memoranda a snažím sa nájsť riešenie alebo nástroje, aby to, čo bolo splnené, sme pomenovali a to, čo nie je splnené, aby bol pomenovaný jasný plán, ako tieto kroky plniť, pretože áno, aj tu vám poviem, že ja súhlasím s tým memorandom, s viacerými bodmi. Otázne je, čo sa dá splniť do konca roka v kontexte výpovedí.
A keď niekto spochybňuje, či sa strávilo dosť alebo nie dosť času v rokovaniach s odborármi, tak ja tvrdím, že sa toho času strávilo extrémne veľa. Ale ja som venoval množstvo času diskusii aj s ďalšími zástupcami sektora. Pretože zdravotníctvo nie je iba o odborároch a nemôže byť zúžené iba do otázky platov. Tak jak to tu bolo pomenované takmer všetkými a ďakujem tým vystupujúcim z opozície, ktorí sa snažili hľadať aj nejaké riešenia, ale väčšinou to tu bolo postavené do pozície, že dajte im platy a máte pokoj. Ako toto pomôže slovenskému pacientovi? A preto popritom, jak som rokoval s mojimi kolegami, ktorým sa aj z tohto miesta musím poďakovať, pretože tým ja som možno strávil, to je jedno, či 40, koľko hodín, oni s tým strávili stovky hodín, hľadali tie riešenia, ale nemôže sa to donekonečna točiť iba okolo otázky platov, tak jak to je dnes. A preto popritom, popri riešení tých najurgentnejších vecí, ktoré som aj ja našiel na stole, popritom, ako som absolvoval rokovania v regiónoch, čo bolo aj spochybňované, že vraj tam chodilo 10 alebo 15 hlasákov, chodilo tam 60 až 80 členov v rámci regionálnej komory sestier, lekárov, poisťovní, všetkých. Znevažovať rokovania v každom jednom z ôsmich krajov, že to bola nejaká stranícka kortešačka, je výsmech tým ľuďom, ktorí tam skutočne úprimne diskutovali a snažili sme sa nájsť riešenia. A verte, že tam som si zažil aj veľmi tvrdé názory alebo postoje, ale ak myslíme zmenu slovenského zdravotníctva úprimne, tak musíme diskutovať všetci.
Výstupom tých rokovaní, výstupom tých okrúhlych stolov nie je iba memorandum, nie je to zúžené iba na platy. Výstupom je konkrétny dokument, ktorý vznikol za dva mesiace. Ja nehovorím, že je dokonalý. Je to otvorený dokument, tak aby na tých naozaj kľúčových veciach sme sa zhodli všetci. Aby ktokoľvek, kto bude aj v budúcnosti minister zdravotníctva, či už z koalície alebo z opozície, aby sa nestalo to, čo vždy, že zhodí všetko zo stola a začína odznova. Takže ja mám aspoň základnú platformu, na ktorej chcem pracovať s lekármi, so sestrami, s poisťovňami, so všetkými. Ale tu sa tá diskusia a od tých, čo tu najhlasnejšie kričia, ktorí toto memorandum vyjednali bez toho, aby z toho mal nejaký benefit pacient, bez toho, a najhlasnejšie tu kričia a nepovedali jediné riešenie, iba dajte im peniaze.
Ako viete, ja sa snažím s tými predstaviteľmi odborov naozaj rokovať. A pokiaľ vezmem do úvahy premisu, že nejde o platy, to, čo od začiatku oni deklarujú, tak naozaj sa dosiahol že zásadný pokrok v plnení memoranda. Zásadný. A potom prišlo ďalších 19 bodov. Ja netvrdím, že sú to úplne nové požiadavky. Vychádzajú z nejakého základu. Včera ďalšie tri hodiny tam sedeli nielen odborári, nielen moji kolegovia z ministerstva zdravotníctva, ale celý sektor. Presne tak, jak to žiada tripartita. To znamená aj odborári, aj zamestnávatelia, nielen vláda, nielen odborári. Sedeli tam všetci, videli to všetci zástupcovia sektora. A je z toho nejaký výstup.
Bolo 19 požiadaviek. Deväť bude dnes alebo zajtra splnených. Päť musím diskutovať na úrovni vlády. Majú odborári kompetenciu rozhodovať o tom, kde bude nemocnica? Majú odborári kompetenciu hovoriť o tom, či bude alebo aká bude forma štátnych nemocníc? Majú alebo nemajú? Napriek tomu s nimi o tom diskutujem a vyhovel som im. Na vláde bolo prijaté uznesenie o zrušení transformácie na akciové spoločnosti. Zároveň bolo uložené ministrovi zdravotníctva, aby prišiel s návrhom, ako zabezpečí efektívne hospodárenie štátnych nemocníc. Ďalšie štyri oblasti z tých 19 sú také, kde sa celý sektor zhodol na tom, a ja to plne podporujem, že áno, poďme sa o tom baviť. Budú zriadené pracovné skupiny. Jediné, o čo žiadam, je, aby to prebehlo riadnym legislatívnym procesom. Aby sa nestalo, že napríklad trestnoprávna zodpovednosť, ktorú tam napísali vtedy v 2022, išla následne do pripomienkového konania, doslova 52 zásadných pripomienok, bola nevykonateľná. Aký zmysel má, že teraz tu rýchlo niečo napíšeme. Ja tvrdím, že v tých štyroch oblastiach treba viesť serióznu diskusiu so všetkými a preniesť to normálnym legislatívnym konaním, aby ten výstup bol dobrý.
To znamená, ja sa s tými odborármi snažím dohodnúť, či už memorandum, či už týchto 19 požiadaviek, predstavil som širšiu víziu, kde staviam na prevencii, kde staviam na vzdelávaní, kde staviam na efektivite tokov finančných v sektore. Tak ak to nie je o peniazoch, tak tí lekári vo výpovediach úprimne musia pochopiť, že tu je snaha zlepšiť systém zdravotníctva. Ale ak to je o mzdách, tak dobre, ale povedzme si, že to je o tých mzdách. Všetko tomu svedčí. A to nehovorím za tých lekárov. Ja som presvedčený, že veľa z tých lekárov, o ktorých hovorím, nikdy ste z mojich úst nepočuli nejaké dehonestujúce vyjadrenie voči lekárom vo výpovediach. Ja tvrdím, že odborári to zužujú do otázky platov. A to nie je správne. To nie je správne. A verím, že to nie je ani požiadavka tých lekárov, ktorí podali výpovede preto, že sú zmeny. A tie zmeny sú na stole. Úprimne. Ale ich zastupujú odborári a oni to tvrdia, že to je o platoch. To znamená, keď padne politické rozhodnutie alebo keď bude o tom, že sa nedohodneme, tak čo máme v rukách potom, nástroj ako štát, aby sme ochránili dostupnú zdravotnú starostlivosť pre pacienta. Pacient na tých rokovaniach nepadne takmer nikdy, toto slovo, ani tu. Tí, čo najhlasnejšie kričali, nikdy nehovorili o pacientovi. Iba o oligarchii, neviem čo, ale nikdy nie o pacientovi.
A preto je tu nejaký nástroj, ktorý dnes schválime, ktorý nikdy nechcem použiť, ktorý tí lekári, ktorí sú vo výpovedi, aj im sa z tohto miesta chcem prihovoriť. Toto nikdy nechcem, aby bolo použité. Ak je záujem na dohode, na kompromise a na dosiahnutí zhody, aby sme spoločne pristúpili k systémovým zmenám, ale na dohodu treba dvoch. Dvoch.
Takže ja poviem ešte raz, tu nemá nikto záujem nikoho zatvárať do basy. Prestaňme s tým! Toto akurát šíri tú náladu v slovenskej spoločnosti. Ja ako minister zdravotníctva stojím za lekármi. Aj tými, ktorí sú vo výpovediach. Je to ich legitímne právo. Ale ak je záujem dosiahnuť systémové zmeny, tak bol predstavený plán a ja pozývam všetkých, aby sme sa na ňom zúčastnili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)