23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, začnem takou nedávnou skúsenosťou. Videl som záznam z vyšetrovania jednej lúpeže. Jednalo sa o takmer 120-tisíc euro a dotyčný človek bol okradnutý podvodom. Potom ako táto vláda zmenila trestné právo, a ja to, prepáčte, nazvem, že demontovala spravodlivosť tejto krajine preto, aby mohla omilostiť svojich hriešnikov, tak dotyčný človek dostal od vyšetrovateľa vyrozumenie, že daný skutok, teda lúpež takmer 120-tisíc euro, už nie je trestným činom, ale len priestupkom. Hovorím to preto, pretože, pán minister, vy teraz naopak robíte taký pravý opak, že vy definujete trestný čin pre tých lekárov, ktorí sa opovážia počas mimoriadnej situácie nenastúpiť do svojich nemocníc, kde pracovali, a teda kriminalizujete ich. A ešte aby som bol možno presnejší, tak v zdravotníctve je to tak, a je to trend posledných rokov, pracujú najmä ženy. Najmä ženy sa rozhodli ísť touto zložitou, ťažkou cestou náročného štúdia, atestácií, špecializácie a mnohé ženy sú aj v pozíciách primáriek, naozaj vysokých odborníkov a odborníčiek na roly medicíny a práve mnohé z nich tiež dali výpovede a práve ich sa tá kriminalizácia bude tiež dotýkať. A myslím si, že je to hrubo za čiarou toho, ako by sme sa v slušnom štáte mali k sebe správať a nehovoriac o tom, že tento návrh prešiel aj cez vládu a nedá mi povedať, že je to naozaj taký darček Roberta Fica tým zdravotníkom, ktorí mu zachránili jeho vlastný život.
Áno, Robert Fico, súhlasím s tým, by mal teraz stáť po vašom boku a viesť tie rokovania. A nielen on, mal by si tam, samozrejme, zobrať k sebe ministra financií pána Kamenického a mali by ste spoločne hľadať, a teraz naozaj je to smietka v tom rozpočte, nejakých 20 mil. na to, aby ste jeden z bodov memoranda vrátili, tak ako bolo dohodnuté, a áno, jedná sa o tie platy. A chcel by som teraz len povedať, že koho sa viac-menej tá, alebo čiastočne zmrazená valorizácia na budúci rok má dotknúť. Sú to lekári a zubári. Keď si to rozoberieme na drobné, tak všetci veľmi dobre vieme, že drvivá väčšina tých lekárov, ktorí aj teraz sú vo výpovediach, sú to lekári, ktorí majú podpísané pracovné zmluvy so svojimi nemocnicami, a preto im žiadne zmrazenie valorizácie na základe týchto zmlúv v budúcom roku nehrozí.
Keď si zoberieme zubárov, tak zubári, keď ich máme vôbec ešte nejakých v nemocniciach, tak to je naozaj úzky profil. Pretože to sú tí zubári, ktorí niekedy robia veľmi náročné výkony a dostať sa do nemocnice k takémuto zubárovi, to je, samozrejme, tým pádom výkon, ktorý je plne hradený zdravotnou poisťovňou, je absolútny luxus. Takže ešte tých zopár, ktorí si neotvorili vlastné ambulancie a nepýtajú teda od ľudí poplatky za to, že im riešia zuby, tí, ktorí sú v tých nemocniciach a sú to teda tí naozaj že top odborníci, ktorí tam ešte vytrvali a robia tam tú najzložitejšiu možno čeľustnú maxilárnu stomatológiu, tak tých sa to má teda dotknúť.
Ďalej farmaceuti. Tí, ktorí si neotvorili ešte zatiaľ vlastné lekárne, ale sú extrémne dôležití v nemocniciach, pretože sa podieľajú na príprave liekov, ktoré treba pripraviť priamo v nemocniciach chorým pacientom, tak tých sa má dotknúť to čiastočné zmrazenie valorizácie. Ďalej fyzioterapeutov, špecialistov alebo verejných zdravotníkov, špecialistov. To sú tí, ktorí nám zachraňovali ľudské životy počas pandémie tým, že nastavovali opatrenia a bdeli nad tým, aby jednotlivé zdravotnícke zariadenia správnym spôsobom dodržiavali pandemické opatrenia. Zdravotní laboranti špecialisti, rádiologickí technici špecialisti, dokonca zdravotní záchranári špecialisti, farmaceutickí laboranti špecialisti, logopédi, liečební pedagógovia, psychológovia, fyzici, laboratórni diagnostici.
Tak toto sú vymenované profesie, sú to teda v drvivej väčšine nelekárske profesie, ktorých sa má dotknúť čiastočné zmrazenie valorizácie na ďalšie dva roky. V skutočnosti ide naozaj, dneska som sa dokonca dostal k takému zaujímavému číslu, že asi o 20 mil. eur. Tvrdošijne 20 mil. eur im nechceme dať a tým pádom (reakcia z pléna), 20 mil. je to, čo som teraz vymenoval, to je to, čo momentálne teraz beriete, áno. Podľa všetkého je to len 20 mil. eur. Samozrejme nevieme sa dostať k reálnemu číslu z vašich materiálov, lebo v jednom tvrdíte, že tam je úspora 72, v návrhu štátneho rozpočte že je to 107 a naozaj je v tom neporiadok, je v tom veľký neporiadok, ale pokiaľ si aj dáte tieto vymenované profesie na papier, zistíte, koľko ich zhruba v tom systéme je, tak zistíte, že naozaj tá suma nemôže byť vôbec nejaká veľmi vysoká.
Takže v tejto situácii lekári teraz, keď teda by mali za niečo bojovať, tak určite nebojujú za svojich 62 eur, ako sa to zľahčuje, ale ak teda bojujú za platy niekoho, tak bojujú za týchto zdravotníkov, ktorých my v tom systéme potrebujeme. A ja to hovorím opakovane, pokiaľ majú platiť dohody a ja si myslím, že v právnom štáte sa také dohody ctiť majú a majú platiť, tak treba tú valorizáciu, ktorú táto vláda zmrazila najskôr o 259 mil. eur a potom postupne uberala, vrátiť do tej doby, v ktorej bola v zákone ukotvená po podpise memoranda v roku 2022. Zdravotníci, v tomto prípade lekárski odborári, nechcú nič viac, nič naviac. Oni chcú len, aby platili dohody. Oni chcú len, aby platili dohody. A samozrejme, za čo ja im tlieskam a myslím si, že všetci, ktorým na zdravotníctve záleží, by tlieskať im mali tiež, chcú, aby sa uplatňovali tie body memoranda, na ktorom sme sa dohodli, a keď teraz hovorím za politikov, tak všetci politici, všetky politické strany, ktoré v tom čase v parlamente sedeli, teda aj tie strany, ktoré momentálne teraz sú súčasťou vašej vládnej koalície, ktorá vás nominovali na pozíciu ministra.
Takže ja si myslím, pán minister, že toto naozaj nie je ťažké skúsiť takýmto spôsobom dohodnúť s pánom premiérom a s pánom ministrom financií, toto nie sú veľké peniaze, najmä keď si uvedomujeme, že naozaj ten rezort obrany pána ministra Kaliňáka získal oproti minulému roku ďalších 700 mil. eur naviac. Teraz pán premiér Fico s nimi rokuje, povedzme si, jak je, že s nie úplne demokratickým režimov v Brazílii, aby nakúpili ďalšie lietadlá, ktoré v podstate nepotrebujeme. Akože máme tu kúpené od ministra Glváča Spartany, ktoré sú funkčné, a v tejto situácii, keď my tuná ideme konsolidovať a nútiť občanov tejto krajiny, aby si vážne uťahovali opasky, keď 1,1 mld. z konsolidačného balíčka stále netušíme, na čo táto vláda ide použiť, tak takéto extenzívne zbrojárske nákupy sú absolútne neadekvátne, najmä v tom, keď na tieto nákupy sa majú skladať zdravotníci zo svojej prisľúbenej valorizácie na budúci rok.
Ďalej by som chcel povedať niečo o ústavnej konformite tohto zákona. Včera som čítal stanovisko slovenského odborového zväzu zdravotníckych pracovníkov, pána Szalaya, že majú aj oni vážne pochybnosti, či tento zákon je ústavne konformný. My sme si už nechali tiež poradiť viacerými právnikmi a zisťujeme, že tento zákon môže byť veľmi problematický a ja si dokonca myslím, že budeme, keď tento zákon dnes schválite, hľadať tu v pléne podporu medzi poslancami a dáme návrh na Ústavný súd, aby bol pozastavený, vzhľadom na to, že bude obmedzovať ústavné práva.
O čo ide? Vy dávate tento zákon do parlamentu skôr, neskôr, ako boli podané výpovede, to znamená, lekári podávali výpovede v inom právnom stave. Tým pádom tento zákon bude siahať, pokiaľ by ste ho uplatňovali, bude na nich retroaktívny. Nemyslíme si, že je to z tohto pohľadu momentálne teraz ústavne konformné a toto je jeden zo slabých častí tohto predloženého návrhu zákona.
Ďalej by som sa chcel ešte raz dostať aj k tomu memorandu. Rád som si dneska vypočul na výbore od vás, že máte pocit, že to memorandum sa podarí na 90 % plniť. Že sú tam body, ktoré budú môcť byť úspešne implementované. Úprimne naozaj nič iné si neželáme, držíme v tomto palce. Ja osobne, čo som videl, odborári len naozaj dodefinovali to, čo vy ste od nich žiadali, aby presne prakticky pomenovali, ako sa dajú jednotlivé body memoranda plniť, ktoré sa dajú ako rýchlo urobiť. Ich názor je, že tieto veci sa dajú urobiť do 31. 12. Nakoniec, však je to vaša rola, aby ste to s nimi vyjednali čo najlepšie, ja chcem povedať za nás, za náš poslanecký klub hnutia SLOVENSKO, že my v tomto za tými podmienkami stojíme, tak ako sme stáli aj v roku 2022 za memorandom, ktoré sa podpisovalo aj spolu s ostatnými kolegami tu v parlamente.
Moja otázka na vás je, ako to bude s univerzitnou nemocnicou v Bratislave, teda koncovou päťkovou nemocnicou pre celé Slovensko, s národnou nemocnicou, pretože päťkové služby, alebo teda kvartérnu zdravotnú starostlivosť bude veľmi ťažké alokovať do iných inštitúcií na Slovensku a veľmi dobre vieme, že my tu nemocnicu potrebujeme. A rozhodujúci faktor, rozhodujúci faktor toho, či sa tá nemocnica vôbec podarí rozbehnúť v našej krajine, je aj čas. O tom sme veľmi dobre vedeli a preto sa aj predchádzajúce vlády, a aj ja som si to v roku 2020 uvedomil, že hoci sú určité výhrady voči Rázsochám, ktoré sú legitímne, ten časový rámec je absolútne kľúčový. Tú nemocnicu treba začať stavať čo najrýchlejšie, tak aby sme v nej mohli mať zabezpečených zdravotníkov. Z informácií, ktoré sa, ktoré sa (reakcia ministra zdravotníctva), prosím vás, pán minister, keby ste mi neskákali do reči, lebo potom mi rušíte moje myšlienkové pochody a neviem sa sústrediť na to, čo idem hovoriť, no. Takže áno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán minister, potom cez faktické, alebo sa prihláste jak navrhovateľ, aby sme vyhoveli pánovi Pročkovi. Ďakujem veľmi pekne.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Áno, tie Rázsochy bol najlepší možný projekt práve z hľadiska časového a treba jednoznačne povedať, že to, že sa už teraz mohol hľadať zhotoviteľ stavby, je nezvratný fakt. Akékoľvek obštrukcie predtým boli, mohlo sa naťahovať, mne sa to tiež nepáčilo, ja som tie mnohé veci videl, fakt je absolútny ten, že pani ministerka Dolinková ten projekt zarezala a odsunula. Vystavala vzdušné zámky v Ružinove, aby odviedla pozornosť od toho, že Rázsochy sa môžu za chvíľku postaviť a teraz už sa zdá, že ani Ružinov samozrejme nebude vôbec vhodná lokalita. Z tohto pohľad vás, pán minister, aj ja chcem poprosiť, aby sa tie Rázsochy zvážili, pretože pokiaľ sa bude táto nemocnica kdekoľvek inde stavať, ten časový harmonogram nebude taký priaznivý a reálne, reálne sa ja potom pýtam, ktorú nemocnicu v Bratislave, keď tam budete chcieť dostať personál a budete mať naozaj tisíclôžkovú nemocnicu, napríklad na východe Bratislavy, tak ktorú nemocnicu v Bratislave pôjdeme zavrieť. Pretože ináč my ju nedokážeme napakovať zdravotným personálom.
O tomto veľmi dobre vie Penta, práve preto sa oni vnútorne rozhodli, že pre nich bude najlepšie, aby štát v žiadnom prípade univerzitnú svoju koncovú nemocnicu neukončil, alebo nepostavil do päť rokov, odkedy oni spustia svoju nemocnicu. Ja za tým vidím, samozrejme, toto im výrazne nahráva, že sa to znova takto ďalej odkladá, posúva a že tá nemocnica by sa mala dokončiť niekedy neskôr. Pretože oni sa potrebujú ešte personálne dosaturovať, pretože stále majú nedostatok zdravotníkov, ktoré potrebujú vo svojej nemocnici mať.
Takže toto bol jeden z bodov memoranda. Neviem, jak ste sa na tomto s odborármi ďalej dohodli, ale ja vás veľmi pekne prosím, skúsme ten projekt Rázsoch oživiť a postavme tam tú koncovú nemocnicu, začnite, projekty sú hotové, začnime ju stavať čo najskôr, aby sme ju naozaj reálne niekedy mohli mať, pretože neskôr sa môže stať, že nebudeme mať ľudí, ktorí by v nej mohli pracovať.
Pán minister, možno predtým ako prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý som dával aj na zdravotníckom výbore, chcem ešte povedať, že pevne verím, pevne verím, že nájdete čo najrýchlejšie dohodu s odborármi a že toto celé rokovanie, túto tortúru, ktorú tu teraz absolvujeme, absolvujeme úplne zbytočne. Pevne verím. V každom prípade, pokiaľ by sme mali tento návrh zákona niekedy v budúcnosti v praxi použiť, bude mať nedosiahle a nezvratné škody na slovenskom zdravotníctve, nehovoriac o tom, že budú určite v ohrození ľudské životy a nehovoriac o kvalite zdravotnej starostlivosti. Ja sa pýtam, myslíte si, že keby došlo aj k tomu najhoršiemu, že tých lekárov, ktorí budú chýbať, budú vo výpovediach a budú týmto zákonom donútení cez mimoriadnu situáciu ďalej pracovať na svojich oddeleniach a pracoviskách, dokážete nahradiť aj po 120 dňoch? Ja sa naozaj obávam, že to nebude reálne a možné. A pokiaľ si niekto myslí, že sem naženiete Ukrajincov s ktovie akým pofidérnym vzdelaním, tak to ešte len bude paráda, keď tuná začnú našich pacientom ošetrovať lekári, ktorí ktovie na akých univerzitách študovali a ktovie, akým spôsobom tú zdravotnú starostlivosť vôbec dovtedy poskytovali.
Určite sa nedostaňme do tohto bodu a preto vás veľmi pekne chcem poprosiť, urobte všetko preto, aby ste sa s odborármi dohodli. Jeden z bodov, ktorý ja tam jasne čítam, je aj ten, a stále tu ten pozmeňovací návrh z vašej strany nevidím, že vrátite naspäť systém valorizácie a odmeňovania zdravotníkov tak, ako to mali dohodnuté. Je to dohodnutá valorizácia na základe zvýšenia priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Dva roky na to čakali, teraz prichádza ten moment, že sa im to malo zosobniť do valorizácie a vy chcete časť tej valorizácie vziať. S týmto my nesúhlasíme a ja si myslím, že aj odborári budú naďalej na tejto požiadavke trvať, ako to zatiaľ stále jasne deklarujú, a preto pokiaľ by sa prijal tento náš pozmeňujúci návrh, myslím si, že mali by ste čistý stôl pre to, aby ste mohli čo najrýchlejšie dohodnúť aj ostatné veci z memoranda, pretože jeden bod budete mať odfajknutý. Keď tento bod odfajknutý nebudete mať, ja sa obávam, že sa do konca roka nedohodnete. A potom sa budem pýtať, kto bude zodpovedný za to, čo sa bude od 1. januára diať. Či vám to za tých zhruba 20 mil. stojí.
Budem teraz čítať doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, číslo parlamentnej tlače 637.
Článok 4 dopĺňa bodom 8, ktorý znie:
„8. Pri odmeňovaní niektorých zdravotníckych pracovníkov sa od 1. januára 2025 neprihliada na § 102 ax) a 102 ay)."
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister Šaško, máte spoločné s pánom Gröhlingom to, že ani vy, ani bývalý pán minister Gröhling neboli ste odborníkmi na svojich ministerstvách, ktoré ste riadili, vy teda ešte riadite. A rovnako ako pán minister Gröhling, alebo teda exminister Gröhling ste jedným z ministrov, ktorí bojujú proti ľuďom, ktorí patria pod váš rezort. Tak ako Gröhling, historicky najhorší minister školstva, nezahlasoval na vláde, na vtedajšej vláde za zvyšovanie platov učiteľov, tak vy rovno idete lekárov zatvárať. Myslím si, že ste zašli priďaleko. Tento návrh zákona je v druhom čítaní a stačilo. Zostali ste v tom sám. Vaši poslanci zo strany HLAS behajú po parlamente po chodbách a pýtajú opozičných poslancov podpisy pod ich pozmeňujúce návrhy. Zostali ste v tom sám, pán minister. Ako vidíte, nikto sa nezapája z koalície do rozpravy, aby vás obhajoval a vaši poslanci behajú po parlamente po chodbách a zháňajú podpisy pod pozmeňováky od opozície.

Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som ľuďom vysvetliť farizejstvo troch poslancov strany HLAS, ktorí sa tvária, že s týmto represívnym zákonom nesúhlasia a preto zaňho nehlasovali v prvom čítaní a možno zaňho nezahlasujú ani pri finálnom hlasovaní v druhom a treťom čítaní. Je plne v rukách týchto troch poslancov strany HLAS, aby zákon neprešiel. Poslanci Migaľ, Šalitroš, Ferenčák môžu zabrániť tomu, aby lekárom nehrozilo od januára väzenie. Stačí, aby sa títo traja poslanci strany HLAS nezaprezentovali pri záverečnom hlasovaní. V tom prípade bude Národná rada neuznášaniaschopná a zákon neprejde. Ak sa poslanci Migaľ, Šalitroš a Ferenčák zaprezentujú a budú hlasovať proti, nieže nezabránia schváleniu tohto zákona, ale naopak, len vďaka ich hlasom umožnia, aby Národná rada pri tomto hlasovaní bola uznášaniaschopná a zákon, napriek ich nesúhlasu údajnému prešiel, tento represívny zákon.
Vysvetlím to ešte v číslach. Na uznášaniaschopnosť Národnej rady treba 76 hlasov. Ak sa poslanci Migaľ, Šalitroš a Ferenčák zaprezentujú, tak 76 poslancov bude prítomných, 73 poslancov bude za, oni traja budú proti, budú sa tváriť, že oni s tým zákonom nesúhlasia, ale v konečnom dôsledku prispejú k tomu a len vďaka ich hlasom tento represívny zákon prejde. Ak by sa nezaprezentovali, tak pri prezentácii by bolo prítomných 73 poslancov, Národná rada by bola neuznášaniaschopná a zákon by neprešiel.
Čiže, milí diváci, ak tento zákon prejde, bude to priama zodpovednosť poslancov Migaľa, Šalitroša a Ferenčáka. Neverte tomu, že s týmto nesúhlasia. (Potlesk.)

Zaujímavý, ale pravdivý. Ďakujem, pán Grendel.
Marek, mal si pravdu, čo sa týka Rázsoch, tak vláda, ktorá tu bola, bola dvanásť rokov pri moci a jediné, čo s Rázsochami dokázali, je ich brzdiť a potom súčasný prezident, toho času premiér, zbúral slávnostne skelet Rázsoch nemocníc, nádeje Bratislavy, a sa tam producíroval na nejakom bagri. A jediné, čo dokázala táto vláda po tom, ako si sa ty roky trápil s tým, aby si rozbehol Rázsochy a aj si upozorňoval na to, a aby tento projekt išiel do finále, aby Bratislava mala špičkovú koncovú nemocnicu, tak jediné, čo táto vláda dokázala, je, že po ich nástupe slávnostne ministerka Dolinková zrušila projekt Rázsoch a začala stavať akési vzdušné zámky v Ružinove. Čo každý súdny človek, keď sa na to pozrel, tak mu bolo jasné, že v Ružinove nikdy koncová nemocnica nebude. A tak sa aj stalo. Potom ako to slávnostne odprezentovala, tak prebehlo pár mesiacov, Rázsochy boli definitívne pochované a zrazu vládna koalícia, dokonca ministri zo strany pani Dolinkovej prišli s tým, že ten Ružinov je absolútny blud, aha, však to sme vôbec nevedeli všetci ostatní. Účelovo zrušené Rázsochy, aby Bratislava nemala špičkovú štátnu koncovú nemocnicu. Vzdušné zámky v podobe Ružinova, ktorý sa nikdy nemohol udiať, a všetkým to bolo jasné, nakoniec si to aj sami priznali. A kto je teda stredobod záujmu? No stredobod záujmu vôbec nie je pacient, vôbec nie je zdravotná starostlivosť. Stredobod záujmu sú záujmy finančných skupín. To je súčasná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Neviem, ako vy ostatní, ale ja mám, ako sa tomu hovorí, déja vu, že zdá sa mi, že toto som tu už niekedy nezažil, hoci vtedy som tu nebol osobne, ale určite si pamätáte takú tú, takú ikonickú vetu, ktorú pri odvolávaní, svojom odvolávaní svojho času Štefan Harabin ako minister spravodlivosti tu takým jedovatým jazykom povedal Danielovi Lipšicovi, ktorý predkladal návrh na jeho odvolanie. Tá veta bola: „Pôjdeš do basy, ty hajzel." A ja mám dnes normálne pocit, že Fico z tej Brazílie, z toho luxusu a trópov, kde určite navštívi aj Copacabanu, hoci ho tam ani nespoznali a teda verejne ho podpredseda vlády privítal ako premiéra Juhoslávie. Takže Fico z tej Brazílie slovenským zdravotníkom hovorí pôjdete do basy, vy hajzli. Úplne krásne po vzore Štefana Harabina, bývalého to teda ministra spravodlivosti, myslím, že prvej či druhej Ficovej vlády, keď tu samovládu, keď mohli robiť, čo chceli, nikto ten výrok neodsúdil, vtedajšej vládnej moci. Takto pristupovala k človeku, ktorý hovoril, že je nehodný byť ministrom spravodlivosti. A teraz tento primitívny výrok, lebo takto môžme zjednodušiť celý tento návrh zákona, tento primitívny výrok hovorí premiér zdravotníkom, ktorí mu zachránili po atentáte život, pôjdete do basy, vy hajzli. Že sa nehanbíte!

Ďakujem pekne za slovo.
Myslím, Marek, že ty si to pomenoval úplne presne a celý tento návrh zákona je absolútne absurdná vec. Celá tá krízová situácia by tu nemusela byť, keby pán minister od začiatku teda ako nastúpil do funkcie a začal rokovať s odborármi, tak možno si dal povedať a spravil iba to, že to memorandum, ktoré bolo dohodnuté už v roku 2022, myslím, tak naplnil, tak ako tí lekári očakávajú. Áno, a mnohé veci sú dobré v tých návrhoch, ktoré sme tu počúvali, ktoré si aj odborári dali, ale celá tá krízová situácia by nemusela byť, keby pár miliónov eur ste zohnali na to, aby ste naplnili tie ich podmienky. Už sme tu o tom hovorili. Pán minister, stačilo by iba sa dohodnúť s vašim kolegom ministrom Kaliňákom a povedať, aby nenakupoval zbytočne lietadlá, ktoré si nakúpili pred siedmimi rokmi oni sami. Oni sami presviedčali pred siedmimi rokmi celú verejnosť o tom, že tie lietadlá, ktoré dnes má armáda k dispozícii, teda Spartany, sú najlepšie na svete. A dnes po siedmich rokoch ich chcú vyhodiť do koša a on chce minúť ďalšie milióny na nákup lietadiel, úplne zbytočne. Buchnite po stole, buďte ako chlap, povedzte, že jednoducho on v armáde nemá krízovú situáciu, vojaci sú zalezení v kasárňach, nemáme žiadnu situáciu na to, aby teraz potrebovali vymieňať letiskový park za teda dopravné letectvo a už vôbec nie nejaké predražené stomiliónové biznis jety a povedzte, nech dajú tie peniaze vám. Je to jeden transfer, ktorý vedia urobiť veľmi rýchlo a vy môžte uspokojiť všetky požiadavky odborárov, lekárov, zdravotníkov a krízová situácia nemusí byť. A nemusíte sa im vyhrážať basou.

Ďakujem za faktické poznámky, kolegovia. Áno, hrozí, že pre záujmy Penty, ktorej aj bývalá ministerka Dolinková výrazne drukovala, nebude mať Slovensko koncovú nemocnicu. Pán minister aj vďaka tlaku odborárov by to teraz mohlo skúsiť zvrátiť. Obávam sa však, že pre záujmy tohto oligarchu, ktorému Rudolf Zajac dal šiť reformu na mieru, Slovensko stratí šancu vybudovať v Bratislave takúto koncovú nemocnicu pre nedostatok personálu.
Áno, svojich ľudí omilostili spod ťažkých trestných činov, zdravotníkov, keď sa rozhodnú, že nebudú poslúchať a nepodvolia sa diktátu, budú posielať do basy.
No a čo sa týka financií, tak naozaj nevychádza mi to ináč ako to, že Robert Fico s ministrom Kamenickým a áno, aj s ministrom Kaliňákom mučia ministra Kamila Šaška tým, že mu nechcú dať nejakých smiešnych 20 mil., aby vyhovel odborárom. Mohol mať na stole sociálny zmier a mohol ďalej rokovať aj o ostatných bodoch. Je to naozaj smiešne a som zvedavý, ako ďalej táto hra koalície so zdravotníkmi a vôbec celkovo s obyvateľmi tejto krajiny bude pokračovať.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. A pred prázdnou snemovňou si idem zarečniť na tému zákona, ktorým chce vládna koalícia silou presadzovať poslušnosť lekárov, a silou v takom zmysle, že ak lekári neprídu po 1. januári do práce, hrozí im až trest odňatia slobody, teda novelizuje sa Trestný zákon, vzniká nový trestný čin a lekárom, ktorí neprídu po novom roku do práce, hrozí basa.
Už pri skrátenom legislatívnom konaní som povedal, že tento návrh zákona nepodporíme, nesúhlasíme s ním, nemyslíme si, že je správnym riešením používať silu. Sme strana, ktorá rešpektuje hodnoty slobody, a je slobodným právom každého jedného človeka v tejto krajine rozhodnúť sa nepracovať v podmienkach, ktoré mu nevyhovujú, ktoré sa mu nepáčia, s ktorými nesúhlasí, ktoré ho frustrujú. Lekári majú právo odísť z nemocníc, ak to tak cítia, že sa tam necítia dobre. Možno majú mnohí z nich nájdené už alternatívne džoby niekde inde, v ambulantnom sektore, v zahraničí, v iných nemocniciach. Ctíme si, v zákone je napísané, že im hrozí pracovná povinnosť, takže im hrozí tá pracovná povinnosť, závisí od toho, či to bude niekto ochotný rešpektovať, že toto sú nejakí iní ľudia, ktorí dali výpoveď zhodou okolností takisto k 1. januáru alebo k 31. decembru. Možno mnohí chceli odísť do dôchodku k 1. januáru a nebudú môcť, lebo im nebude plynúť výpovedná lehota, lebo keď bude mimoriadna situácia, výpovedné lehoty neplynú. Vláda na to, aby mohla tento zákon naozaj uplatniť, bude musieť tú mimoriadnu situáciu vyhlásiť skôr, ako nastane 1. január, aby mohli neplynúť tie výpovedné lehoty, keďže po 1. januári už tie výpovedné lehoty budú uplynuté a lekári už nebudú zamestnancami tých nemocníc. Opakujem, sme strana, ktorá ctí hodnoty slobody a toto ide v priamom protismere s týmto naším hodnotovým svetom, to je dôvod, pre ktorý naozaj nemôžme tento zákon podporiť.
Je to zákon, ktorý rozvíril hladinu aj verejnej mienky a dostal som niekoľko reakcií, aby som nehlasoval za rukojemnícky zákon. Všetci poslanci sme podľa mňa dostali taký list od pána Visolajského, predsedu Lekárskeho odborového združenia, a nijako, naozaj nijako ma nemôžete upodozrievať z toho, že som nejakým fanúšikom tohto pána alebo Lekárskeho odborového združenia, ale ten človek píše aj zmysluplné veci.
Ruku na srdce, viete odpovedať na otázku, prečo sa pozitívne zmeny v zdravotníctve dejú iba pri lekárskych výpovediach? Ak minister zdravotníctva s drvivou väčšinou našich návrhov súhlasí, prečo s týmito návrhmi neprišla už dávno vláda samotná? Rok tu bola ministerkou vaša kolegyňa, stranícka kolegyňa Zuzana Dolinková, expertka na zdravotníctvo, pred voľbami sme spolu strávili desiatky diskusií, kde hovorila, že vie, čo s tým sektorom treba robiť. Prečo sa tu za posledný mesiac ide rýchlo, rýchlo niečo meniť pozmeňovákmi v druhom čítaní, dnes sme na zdravotníckom výbore ako ani nevedeli, čo ideme vlastne novelizovať, v čom ideme všetkom ustúpiť odborárom, lebo sa to robí na poslednú chvíľu, nesystémovo a pán Visolajský má pravdu.
Prečo sa takéto pozitívne zmeny dejú iba, keď ste pod nátlakom? A pod aký nátlak sa musí vláda, vládna koalícia alebo ministerstvo zdravotníctva dostať na to, aby sa začali robiť aj pozitívne zmeny pre ostatných ľudí v tejto krajine, nielen pre lekárov? Čo musia urobiť pacienti, aby sme sa začali venovať pacientom, aby sme skracovali ich čakacie doby, aby sme zlepšovali dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti, aby sme znižovali poplatky a znižovali finančné zaťaženie týchto ľudí? Čo majú robiť pacienti na to, aby sme začali naozaj budovať zdravotno-sociálnu ochranu? Pretože medzi zdravotníctvom a sociálnymi vecami sme vybudovali nejaký čínsky múr a navzájom tie dva sektory prakticky vôbec nekomunikujú a prehadzujú problémy cez plot, aby z toho bol problém niekoho iného. Čo majú robiť tí pacienti? Čo má urobiť ambulantný sektor na to, aby dostal lepšie finančné ohodnotenie, aby dostal nový katalóg výkonov, ktorý im ministerstvo zdravotníctva dvadsať rokov sľubuje. Ešte raz, dvadsať rokov majú prísľuby. Ak by išli do nejakého typu nátlaku, možno by sa niečo zmenilo a možno by sme rýchlo tuná v nejakom druhom čítaní narýchlo ako na F1-ke, pfú, prijali nejaké zmeny, ktoré by pomohli ambulantnému sektoru. Myslím si, že manažment tohto rokovania s odborármi naozaj nie je dobrý a výsledok je v zásade diskriminačný voči ostatným stakeholderom.
Lekárske odborové združenie, nech dočítam ten list, nebudem ho citovať celý. LOZ vyzýva každého poslanca Národnej rady, aby si uvedomil, že svojou podporou vládneho návrhu novelizácie Zákona o civilnej ochrane sa postaví na stranu oligarchov a proti záujmom slovenských občanov. LOZ bude hlasovanie každého jedného poslanca, teraz sa idem aj na vás pozerať, lebo pán Šaško nie je poslanec, ale vy ste poslanec a od vás očakávam, že budete hlasovať za, LOZ bude hlasovanie každého jedného poslanca široko medializovať, pretože ide o historické hlasovanie, ktoré je o svedomí vás, poslancov, a nie o dodržiavaní straníckych príkazov. Je v rukách každého jedného z vás, či ste pripravení niesť dlhé desaťročia čiernu škvrnu a hanbu, ktorá na vás po tomto hlasovaní nezmazateľne zostane. Počuli ste slovo pána Visolajského.
Mám ešte jeden text, ktorý mi zaslalo Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek, čiže to už nie je také združenie, ktoré s vami rokuje dňom i nocou a chce nejaké zmeny v zákonoch, to sú iní odborári a odborárky, na ktorých sme tu ani v tých novelách zákonov nejako nemysleli, ani nie sú členmi riadiaceho výboru pre DRG, ani sa nemontujú do nejakých komisií na ministerstve, ani nič špeciálne nežiadajú. Napriek tomu sa na mňa obraca toto odborové združenie, ktoré zastupuje tisícky zdravotníkov, a dovoľuje si ma požiadať, aby som nepodporil návrh zákona, ktorý zavádza nútenú prácu pre lekárov vo výpovedi. Citujem: „Zdravotníctvo dnes stojí na prahu krízy, zdravotníci nemôžu vykonávať svoju prácu pod hrozbou trestov a nátlaku. Takéto opatrenia nevedú k zlepšeniu systému, práve naopak, len zhoršia už aj tak zložitú situáciu v našich nemocniciach. Ak bude prijatý tento návrh zákon, mladí absolventi nebudú mať motiváciu nastúpiť do zdravotníctva, pretože nikto nechce pracovať v prostredí, kde je rešpekt nahradený strachom a kde hrozia sankcie za vlastný postoj. Tento návrh zákona je dýkou do chrbta všetkým, ktorí sa dennodenne starajú o zdravie a životy ľudí. Namiesto podpory a hľadania systémových riešení, ktoré by mohli stabilizovať zdravotníctvo, sa zavádzajú represívne opatrenia. Prosíme vás, aby ste si uvedomili dôsledky tohto rozhodnutia."
Píše Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek, a prečo to píšu, pretože návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, sa netýka len lekárov. Neviem, či ste si to naozaj, kolegovia a kolegyne, všimli, ale toto je zákon, ktorý sa týka sestier, pôrodných asistentiek, praktických sestier, sanitárov, rádiologických technikov, mnohých povolaní, ktoré môžu dostať pracovnú povinnosť, nielen lekári. A čo vám spravili tie sestry, pôrodné asistentky, praktické sestry, rádiologickí technici, sanitári, čo vám spravili, že ich pod hrozbou basy idete pasovať na panské, aby od 1. januára pracovali. Oni vás nevydierali, oni vám nedali výpovede. Prečo majú dostávať pracovnú povinnosť? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ale prečo majú byť, má im byť vyhrážané, ak chcete, pán minister, ak chcete... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Szalay, pán poslanec, nedávajte otázky pánovi ministrovi, on vám nemôže odpovedať, to dobre viete, a potom tu vystupujú oni... Ďakujem, ďakujem.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa, nebol to zámer, však my si to vieme vydiskutovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Môže, ale nie vo forme takej, ako sa to deje. Ďakujem.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Áno, áno, áno. Dávate na nás pozor, pán predsedajúci, dobre.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
To mňa upozorňuje pán poslanec Pročko, takže má pravdu aj v tomto prípade, ďakujem.

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Kolega Pročko tu momentálne, našťastie, nie je, ale on sa objaví. (Reakcie z pléna.)
Aby som ukončil ten list od sestričiek a pôrodných asistentiek takým zmierlivejším tónom a apelom na vás, kolegyne a kolegovia, advent, ktorý teraz žijeme, je časom nádeje a spolupatričnosti. Myslite na svojich blízkych, z ktorých sa môže stať pacientom ktorýkoľvek člen vašej rodiny, myslite na pacientov, ktorí potrebujú fungujúce zdravotníctvo a oddaných zdravotníkov. Vaše rozhodnutie ovplyvní nielen súčasnosť, ale aj budúcnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Toto nie je o politických rozhodnutiach či straníckej disciplíne. Toto je o ľudskosti, zodpovednosti a svedomí každého z vás. Veríme, že sa rozhodnete správne a podporíte dialóg, nie nátlak.
A ja sa pridávam k apelu z Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, kolegyne, kolegovia, nepodporte tento návrh zákona, ktorý, aj keď sa to, nejdem ho priamo oslovovať, ale pánovi ministrovi nepáči, keď ho tak zjednodušujem, ale je to tam napísané. Ak lekári neprídu do práce, hrozí im basa. Takto jednoduché a prosté to je. Ideme kriminalizovať lekárov za to, že si dovolili vyjadriť nesúhlas a frustráciu s tým, ako vyzerá slovenské zdravotníctvo, a urobilo to preto, lebo vláda jednostranne porušila memorandum uzatvorené s odborármi. Opakujme. Vláda jednostranne porušila memorandum uzatvorené s odborármi v roku 2022. Toto sa v športe nazýva nevynútená chyba. Toto sme tu nemuseli mať. Toto je chyba, ktorú urobila vláda, keď zahrala loptičku konsolidácie tak, ako ju zahrala. Je to nevynútená chyba, za ktorú však pykajú slovenskí pacienti, slovenskí zdravotníci, slovenskí daňoví poplatníci. Preto sme tu.
Nemyslím si, že násilím dokážeme lekárov prinútiť, aby chceli chodiť do práce, alebo aby chodili do práce, aby chceli robiť svoju robotu s nadšením, nemyslím si, že to pomôže. Mojou výzvou je, rokujte, rokujte, rokujte a, pre Boha živého, nabudúce sa už nepúšťajte na dobrodružstvo myslenia, že skúsime porušiť nejaké memorandum, možno si to niekto nevšimne. Lekárske odborové združenie si veľmi pozorne všíma, čo sa v zdravotníctve deje a naozaj na to netreba byť nositeľ Nobelovej ceny, už to urobili dvakrát, už ste sa mohli poučiť, napriek tomu ste sa nepoučili na cudzích chybách, tak sa teraz učíme všetci na chybách vašich.
Takže nehlasovať za tento zákon považujem za absolútne najsprávnejšie riešenie, vyzývam k tomu teda aj kolegov z koalície, nerobte to, nehlasujte za tento zákon a dám vám ešte možnosť, ako z toho vycúvať, teda chcel by som navrhnúť, aby sme podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku, konkrétne ide o písm. b), čiže 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu tohto zákona. Dovoľujem si navrhnúť tomuto ctenému parlamentu, aby sme nepokračovali v návrhu rokovania a v prípade, že sa snemovňa nestotožní s týmto mojim návrhom podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, tak navrhujem, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku navrhli vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.
Tieto dve možnosti nám umožnia možno preklenúť tento adventný čas bez rukojemníckeho zákona, tá situácia sa, dúfam, dovtedy vyrieši pokojným rokovaním medzi vládou a odborármi a možno sa v januári alebo februári ukáže, že takýto zákon ani nepotrebujeme.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v rozprave v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorý by sa mohol volať aj novela Trestného zákona, ale teda nesie honosnejší názov – vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dúfam, že pán spravodajca si poznačil návrhy na hlasovanie, ktoré predložil kolega, kolega Szalay, dobre, keď to robí spravodajca, ale dobre. Sme, sme, lebo tak to je úlohou spravodajcu, ktorý uvádza, jasné, jasné, ja len som nezaregistroval.
A teda rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní a aj toto rokovanie je potvrdením toho, že rokovať o takýchto dôležitých a významných zmenách v skrátenom legislatívnom konaní nie je dobrý nápad, nie je to správny spôsob rokovania a ešte dokonca aj v prípadoch, keď sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, tak nie je nevyhnutné rokovať spôsobom zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Už keby sme, keby sme postupovali spôsobom teda, že sa skrátia lehoty, ale nehnali by sme to, že to musí byť na druhý deň schválené, tak to rokovanie mohlo vyzerať trochu inak, diskusia mohla mať väčší priestor a nemuseli sa aj tie pozmeňujúce návrhy pripravovať a schvaľovať v takom zhone, ako sa to deje v tomto prípade.
V prvom čítaní som položil niekoľko otázok, ktoré sa týkali najmä argumentácie zo strany predkladateľa, zo strany pána ministra, aj zo strany vládnej koalície, pardon (rečník ťažšie preglgol), a teda očakával som, že k nim bude nejaká diskusia, čiže v rámci rozpravy v pléne alebo, alebo rozpravy na pôde parlamentných výborov. Hovoril som konkrétne o tom teda, že ten návrh je kriminalizáciou lekárov napriek tomu, že predkladateľ tvrdí, že nie je kriminalizáciou, ale zavádzajú sa tam dva nové trestné činy.
Poukázal som na to, že sankcionované nemá byť len porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie zo strany lekárov, ktoré bude mať nejaký následok v podobe smrti alebo závažnej ujmy na zdraví, ale akékoľvek porušenie alebo vyhýbanie sa povinnosti tým, ktorým je povinnosť uložená, a teda o tom som hovoril preto, lebo, lebo tiež takáto argumentácia zaznela napríklad zo strany pána vicepremiéra Rašiho.
Poukázal som na to, že teda bude to mať ešte svojím spôsobom rovnako vážne, ak nie vážnejšie dôsledky v podobe straty bezúhonnosti, ktorá je, ktorá môže viesť k zrušeniu registrácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo je tiež prísna sankcia. Poukázal som na to, že tá argumentácia, ktorá sa týka, že, týka núdzového stavu, že núdzový stav má dopady na všetkých, nielen na lekárov, napríklad v podobe prísnejších trestov. Za spáchanie trestných činov počas núdzového stavu nesedí, lebo tam ide iba o trestné činy, ktoré by boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým, núdzovým stavom. A teda nedostal som odpoveď na to, že čo iné ďalšie by malo dopad na iných ľudí.
Rovnako som poukázal na to, že decentralizované alebo iba územne lokalizované nemusia byť opatrenia iba v rámci mimoriadnej situácie, ale aj v rámci núdzového stavu, tak ako to napokon bolo aj v roku 2011, keď sa prostredníctvom núdzového stavu vláda pokúšala riešiť situáciu v zdravotníctve. Rovnako som poukázal na to, že ani pracovná povinnosť v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii vyhlásená na základe núdzového stavu nie je mimo Zákonníka práce, naopak, Zákonník práce sa uplatňuje s výnimkou nejakých ustanovení, ale teda vôbec nie je nevyhnutné, aby to malo iné dopady, akože sa povedzme lekárom, ktorí dali výpovede, nariadi, že budú ďalej pracovať. Čiže obsahom by to mohlo byť veľmi podobné tomu, čo sa teraz navrhuje v rámci mimoriadnej situácie. A rovnako som očakával, že bude nejaká diskusia k tej absencii súdneho prieskumu, na ktorú som, na ktorým som alebo na ktorú som poukázal tiež, že na rozdiel od núdzového stavu, ktorý je možné preskúmať Ústavným súdom, pretože priamo v ústave je ustanovenie, ktoré umožňuje obrátiť sa na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie toho, že či vyhlásenie núdzového stavu bolo v súlade s ústavou a príslušným ústavným zákonom, tak vo vzťahu k výnimočnej situácii takéto, takéto ustanovenie nie je. Kým vo vzťahu k núdzovému stavu je to ustanovenie podrobne rozvedené a upravený proces uvedené oprávnené subjekty, ktoré sú oprávnené obrátiť sa na Ústavný súd, teda prezident, vláda, generálny prokurátor a najmenej pätina poslancov Národnej rady, v prípade mimoriadnej situácie takéto ustanovenie chýba, a teraz nehovorím o podaní na Ústavný súd, ale nejakom inom podaní na súd, lebo toto zjavne nespadá do pôsobnosti Ústavného súdu, keďže nie je to upravené ústavným zákonom, ale bežným zákonom, tak by to asi malo byť súčasťou správneho súdnictva, ale takéto ustanovenie nielenže nemáme, ale navyše priamo v kompetenčnom zákone sú uznesenia vlády vylúčené spod súdneho prieskumu, ak osobitný zákon nestanovuje inak a v tomto prípade žiadny osobitný zákon inak nestanovuje.
Očakával som teda, že bude k tomu rozprava, či už na pôde, na pôde pléna alebo na pôde, na pôde výborov, keďže k tomu zasadala, zasadali tri výbory. A v normálnej situácii, keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní a navyše by sme sa ešte neponáhľali nad rámec toho, čo je bežné skrátené legislatívne konanie v tomto superrýchlom tempe, tak pravdepodobne by k tomu nejaká rozprava aj prebehla. Včera pri uvádzaní návrhu zákona v prvom čítaní pán minister najprv návrh zákona uviedol a potom vystúpil v rozprave. Bola možnosť reagovať naňho s faktickými poznámkami, ten jeho vstup bol, bol pomerne rozsiahly a nadštandardný vzhľadom k tomu, ako členovia vlády zvyknú uvádzať návrhy zákonov, čo teda myslím, že tento aspekt sme všetci ocenili, aj keď voči, voči obsahu som mal viaceré výhrady, ktoré som potom ja formuloval aj vo faktickej poznámke, ale potom aj vo svojom vystúpení, ale teda to dávam nabok, je teda dôležité diskutovať a vymieňať si názory. V tomto prípade už potom žiadna diskusia nenastala, nenastala ani tým, že by, že by pán minister dnes vystúpil v rozprave a teda reagoval na to, čo som hovoril nielen ja, ale aj ďalší poslanci, a nevystúpil dokonca ani so záverečným slovom, lebo akurát to tak vyšlo, že rozprava skončila zrovna v čase, v čase hlasovania. To nehovorím ako výčitku, len teda konštatujem, akým spôsobom to vyzerá, keď sa rokuje, rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
No a potom prišlo rokovanie výborov. A rokovanie výborov obvykle, keď nie sme v procese skráteného legislatívneho konania, ale sme v procese normálneho konania, tak je tým priestorom, kde je čas na podrobnejšiu a vecnú diskusiu. Čiže nie na politické prejavy a vyčítanie si, kto za to môže a kto sa s kým spája a kto akú chybu urobil a čo, čo na to občania, ale na normálnu, vecnú diskusiu o texte zákona, jeho problémoch, možných chybách, možných riešeniach. To ale v skrátenom legislatívnom konaní obvykle, obvykle nie je. Teda pán minister mal asi iný program, čiže na ústavnoprávny výbor, ktorého som členom, neprišiel. Prišiel tam jeho, jeho štátny tajomník, čo opäť, opäť teda konštatujem, však chodia na výbory aj štátni tajomníci a teda začali sme diskusiu o tých veciach, o ktorých som hovoril aj v pléne, aj za účasti pána Rusiňáka, právnika z ministerstva zdravotníctva, a tá diskusia bola, bola teda konštruktívna, aj sme si teda uznali viaceré veci, takže to chcem oceniť. Problémom je, že v rámci skráteného legislatívneho konania, ktoré neprebieha ani tak, že by na druhý deň bolo druhé čítanie v pléne, ale druhé čítanie v pléne je po obednej prestávke, tak vlastne ani tam nemohol vydržať do konca, ani sme nestihli dodiskutovať všetky tie body a dokonca ani neprišlo na možnosť nejako rozdiskutovať otázky, ktoré mali či už ďalší členovia výboru alebo ďalší poslanci, ktorí boli na zasadnutí ústavnoprávneho výboru. A ja viem, že museli ísť na ďalší výbor, čiže opäť to nie je výčitka voči nemu, je to výčitka voči, voči spôsobu, akým sa postupuje v skrátenom, v skrátenom legislatívnom konaní, že vlastne ani na tom výbore, kde obvykle by sme tie veci mohli vyhovoriť, mohol ma upozorniť, že toto z mojej argumentácie nesedí alebo naopak, dať mi za pravdu, čiže sme to ani všetko nestihli, nestihli prejsť.
Potom, potom teda, čiže tá diskusia neskončila, takže som potom ešte išiel aj na zasadnutie výboru pre zdravotníctvo, ktorý tiež o tom rokoval. Medzitým rokoval o tom výbore pre verejnú správu. A na zasadnutí výboru pre zdravotníctvo mali členovia výboru rozdaných päť pozmeňujúcich návrhov, z toho štyri koaličné, no tak aj ako nečlenovia, ktorí sme tam boli, tak sme si vypýtali a kým začalo rokovanie výboru, tak, tak tie, tie rozdané pozmeňujúce návrhy sa zmenili, lebo teda prišli nejaké ich nové, ešte upravené, upravené verzie. Bolo to rozdané, rozdané nanovo a počas rokovania výboru zamestnanec Kancelárie Národnej rady z odboru legislatívy a aproximácie práva upozornil, že ešte je tam problém, že ešte je potrebné nejaké zmeny urobiť ako v samotnom návrhu zákona, tak v tých pozmeňujúcich návrhoch. Objavil sa problém, že niektoré z tých ustanovení z toho návrhu zákona, ako bol navrhnutý alebo ako prišli pozmeňujúce návrhy, novelizujú predmetné zákony, ktoré ešte nie sú v platnom znení, lebo novelizujú zákony tak, ako boli schválené na tejto schôdzi, tie zdravotnícke zákony, ktoré, o ktorých rokovala Národná rada a ktoré schválila v normálnom legislatívnom konaní, doplnili tam nové ustanovenia a tie nové ustanovenia, ktoré ešte nie sú platné, ešte ich ani premiér nepodpísal, k prezidentovi sa ešte ani nedostali na posúdenie, nevyšli v Zbierke zákonov, nevieme, či ich pán prezident podpíše, alebo ich vráti napríklad s pripomienkami. Tak táto novela, ktorá, o ktorej teraz rokuje Národná rada a bude schválená v zmysle tých pozmeňovákov, ktoré boli schválené, schválené vo výbore pre zdravotníctvo, už novelizuje tie ustanovenia, ktoré ešte v tejto chvíli nie sú v tých zákonoch. Asi budú, predpokladám, že sa to vyrieši nejakou komunikáciou s Kanceláriou prezidenta a potom so Zbierkou zákonov, že teda nenastane, nenastane zmätok, že by, že by povedzme táto novela bola platná skôr ako tie novely, ktoré boli už schválené, ale ešte nie sú ani podpísané, ani platné, lebo, lebo teda to by bol úplný legislatívny zmätok. Nejako sa to vyrieši, ale aj toto je vec, ktorú ako problém vyrába takéto superrýchle skrátené legislatívne konanie. Ja som, ja som sa opäť teda nedostal nejako bližšie k rozboru, lebo už to bolo ku koncu, tak som iba krátko vystúpil k tým veciam, o ktorých som hovoril aj na ústavnoprávnom výbore.
Chcem povedať, že jedna vec ma potešila. Konkrétne ma potešila, potešilo, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Šalitroš, dekriminalizoval návrh zákona, čiže vypúšťal z neho ustanovenia, ktoré zavádzajú dva nové trestné činy za porušenie povinností počas mimoriadnej situácie. Ak by bol ten pozmeňujúci návrh schválený, tak potom by platilo to, že ten zákon nikoho nekriminalizuje, lebo nikto by za porušenie tých povinností nebol sankcionovaný prostriedkami trestného práva. Bol by to priestupok, za ktorý by hrozila pokuta, ale nebol by to trestný čin.
A tešil som sa, tešil som sa predčasne, lebo teda zamestnanec odboru legislatívy zároveň upozornil, že tam je kolízia medzi jedným bodom z tohto pozmeňujúceho návrhu a iným pozmeňujúcim návrhom, tak som tak bezelstne navrhol, že ako by sa to dalo vyriešiť, tá kolízia. A potom sa dozvedel, že vlastne ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Šalitroša, ktorý by vyriešil asi ten najväčší problém, ktorý je v tom návrhu, nie je dohodnutý a pán poslanec Šalitroš ho stiahol. A vôbec sa o ňom nehlasovalo, čo je škoda, lebo podľa reakcií prítomných členov zdravotníckeho výboru, nielen opozičných, ale aj koaličných, som ma dojem, že by to mohlo mať šancu, že ak už má byť niečo takéto schválené, tak postupovať formou sankcií cez priestupkový zákon je primeranejšie, ako postupovať formou trestnoprávnych sankcií a teda vystavovať lekárov možnosti trestného stíhania aj za porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím najmä poslancov SMER-u, aby sa utíšili a nechali dokončiť vystupujúceho príspevok.
Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No a tá posledná vec. Čiže z tohoto som sklamaný a teda dúfal som, že ten najproblematickejší bod sa podarí z toho zákona, alebo návrhu zákona vypustiť.
No a potom je tu otázka súdneho prieskumu, na ktorú som upozorňoval aj vo svojom vystúpení v rozprave v prvom čítaní, hovoril som o nej aj na ústavnoprávnom výbore. Zástupca ministerstva zdravotníctva uznal, že bolo by to možné, možno dobré, keby to bolo riešené. Hovoril, že podľa jeho názoru je to v poriadku aj takto, ako je to navrhnuté, aby som zase nedezinterpretoval to, čo hovoril, ale uznal, že súdna kontrola v takejto situácii by bola vhodná, že aj nad tým uvažovali, ale nepodarilo sa im nájsť formu a teda vhodnú formu, akým spôsobom podrobiť uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie súdnej kontrole. Keby sme o tom rozhodovali o dva dni alebo rozhodovali by sme budúci týždeň, tak nepochybujem o tom, že nejaký pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedla súdna kontrola, by sa nájsť podarilo, ale v situácii, keď rozhodujeme z hodiny na hodinu, keď zákon je odhlasovaný v prvom čítaní o jedenástej, alebo po jedenástej a o pätnástej začína, začína rokovania v druhom čítaní v pléne, tak nie je priestor na nejaké, na nejaké pozmeňujúce návrhy teda vymyslieť úplne nový inštitút súdnej kontroly a súdneho preskúmania takéhoto uznesenia, ale teda som rád, že na teda zdravotníckom výbore aj pán minister vyjadril sa, že by ministerstvo zdravotníctva nemalo problém s tým, ak by sa do toho doplnila aj súdna kontrola a preskúmanie takýchto rozhodnutí súdom. A teda ak si dobre pamätám, že aj ministerstvo je ochotné že sa na tom podieľať. Samozrejme, že nie v horizonte schválenia tohto zákona, ale smerom do budúcnosti, lebo tak všetci si želáme, aby tento zákon nemusel byť použitý, aby došlo, že dôjde k dohode s odborármi. A ak ten zákon bude existovať aj smerom do budúcnosti, tak je dôležité, aby tam tá možnosť súdnej kontroly bola. Tak budem rád, keď sa k tomu aspoň v záverečnom slove, ak nie v rozprave, potom pán minister tiež nejakým spôsobom vyjadrí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, Ondrej, za tvoj diskusný príspevok v rozprave. To, v akom chvate riešime teraz tento zákon, tento rukojemnícky zákon, si veľmi pekne popísal, pretože novelizujeme predpisy, ktoré ešte ani len neboli zaslané na podpis predsedovi vlády a už vôbec nie prezidentovi a ešte ani nevyšli v Zbierke zákonov a už ich novelizujeme. Ako z toho sa stal naozaj na výbore taký legislatívny oriešok, že čo keď náhodou pán prezident niektorý z tých troch tlačí, ktoré sme už schválili, zdravotníckych, na tejto schôdzi, čo keď niektorý z nich vráti naspäť snemovni, tak už v tej chvíli novelizujeme neexistujúce body v tomto zákone. Je to, je to nieže skrátené legislatívne konanie, ale to expresne skrátené legislatívne konanie. Takto sa legislatíva naozaj nerobí, takto sa nebuduje predvídateľné právne prostredie a koledujeme si o prúser, že tam budú chyby. Budú tam chyby aj preto, že ten zákon v zásade parlamentná legislatíva len preletela pohľadom, nepísala k nemu stanovisko, lebo ide o skrátené legislatívne konanie. Čiže sme si len vypočuli, že medzi sebou sa poslanecké pozmeňováky bijú a riešia tú istú oblasť rôznym spôsobom.
Veľmi dobre som počúval, Ondrej, ešte druhú pripomienku, ktorú opakuješ, a chcem ju zdôrazniť a som rád, že si ju zdôraznil aj ty, že kým pre celý ten režim núdzového stavu máme stanovené súdne, súdnu preskúmateľnosť, že Ústavný súd môže o tom núdzovom stave sa naňho pozrieť a sa k nemu vyjadrovať, tak pre mimoriadnu situáciu takýto nástroj nemáme a vlastne takáto situácia by mohla byť možno aj neústavným spôsobom zavedená, ale bude problém sa dopracovať jej preskúmaniu.
Ďakujem.