23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, zopár je nás tu iba, ale naozaj téma je vážna. Škoda, že už teraz tu nemáme kolegov z vládnej koalície, ktorí by nás mohli faktickými pripomienkami vyvolať diskusiu a eventuálne oponovať nám. V každom prípade ja, samozrejme, som si vypočul, pán minister, váš príspevok v rozprave a ja s tým súhlasím, že to nemáte asi ľahké rokovať s odborármi, to nebolo ľahké ani v jednej vláde. Na druhej strane mám pocit, že tie rokovanie nejdú dobre, nejdú dobre a nemyslím si, že je chyba len na jednej strane, vôbec nie. Skôr by som povedal, pani poslankyňa Plaváková, ktorá už tiež odišla, ale ten taký psychologický... vlastne je tam hore... (rečník sa otočil dozadu), taký ten psychologický rozbor slabého lídra, ktorý koná takýmto spôsobom, že keď mu nejde rokovanie, tak začne útočiť a vyvolávať rôzne nátlaky a strašiť, tak to mi zapadá do diapazónu toho, ako vás Robert Fico v podstate nechal v tejto situácii samého. A jednoznačne aj jeho vlastnými slovami on mal byť ten, ktorý sa svojou autoritou mal za vás postaviť a mal s odborármi rokovať, tak ako to robil premiér Heger predtým, ako to robila premiérka Radičová, je to hanba. Pritom tieto výpovede, ktoré tu teraz máme, tak to je naozaj zatiaľ, myslím, že najväčšie číslo počtu lekárov, ktorí sú vo výpovediach, pretože sú vážne nespokojní so stavom zdravotníctva a najmä so spôsobom vládnutia tejto vládnej garnitúry. Za mnohé veci vy nemôžte, vy ste tu ešte vtedy neboli, ale naozaj tá arogancia moci, ktorá sa prejavovala v tom, že mnohé body memoranda bez nejakej diskusie sa neplnili, a takisto dokonca rušili. To je niečo, čo ide úplne v príkrom rozpore aj s odporúčaniami Roberta Fica, ktorý nás tu vyučoval, keď v roku 2022 odborári dávali výpovede, ako máme rešpektovať sociálny dialóg, ako máme rešpektovať postavenie odborárov.
Takže toto všetko sa v tej takej zaslepenosti a takom tvrdom uplatňovaní moci stalo, urobili sa obrovské chyby a výsledok je, že proti vám teraz naozaj stojí 3 300 lekárov, ktorí chcú, aby sa vrátili veci do tej podoby, do ktorej si ich oni vyrokovali s vládou Slovenskej republiky v roku 2022. Áno, sú v tom aj tie platy, súhlasím, ale s tým, a to treba jasne povedať, že týmto lekárom o platy nejde, oni ich mali garantované v pracovnoprávnych zmluvách. Ide tu v podstate o princíp toho, že ste nedodržali niečo, čo tu bolo predtým sľúbené, a pritom ani to tak veľa nestojí.
Ja som si, musím povedať, s veľkou nádejou a úľavou vypočul to, že by ste boli ochotní hľadať vnútorné zdroje v rezorte, pretože to je podľa mňa riešenie, a dať tým všetkým nelekárskym profesiám, ktoré tú valorizáciu na budúci rok nemajú v tej výške, v akej ju mali sľúbenú, prisľúbiť im ju, aby ju dostali do takejto výšky. Sú to vysokoškolské profesie, sú to častokrát 10-, 20-roční odborníci vo svojom fachu, nie je ich veľa, a o to viac sú nenahraditeľní a nemajú zďaleka mzdy v úrovni lekárov. A osobne môj názor je tiež taký, že minimálne v úrovni lekárov, možno neatestovaných aspoň, by ich mať mali.
Ďalšia vec, čo by som chcel povedať, že pravda nemôže byť len taká jednostranná, ako ste sa nám ju tu snažili vy vykresliť, je to, že aj Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb nám dnes poslal svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona, ktorý tu dnes, o ktorom tu dnes rokujeme. A dovoľte, aby som toto stanovisko čiastočne prečítal, niektoré state z neho, pretože ja si myslím, že je to kľúčové poznať názory aj iných ľudí, ako sú len odborári z Lekárskeho odborového zväzu. Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb ako zástupca zamestnancov aj v ústavných zdravotníckych zariadeniach vyjadruje nespokojnosť s riešeniami, ktoré predkladateľ navrhuje v novelách viacerých zákonov, ako je Trestný zákon, zákon o civilnej ochrane, o zdravotnej starostlivosti, o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a o hospodárskej mobilizácii. Máme za to, že tieto opatrenia boli šité horúcou ihlou bez verejnej a odbornej diskusie a bez vytvoreného časového priestoru. Predkladateľ si s najväčšou pravdepodobnosťou neuvedomil, aké dôsledky budú mať tieto zmeny zákonov v praxi.
A teraz dovoľte niektoré veci, s ktorými sa aj ja stotožňujem, ktoré sú veľmi sporné v predkladanom návrhu zákona. Vybrali sa v ňom len určité zdravotnícke povolania, na ktoré sa majú tieto opatrenia vzťahovať, lekár, sestra, pôrodná asistentka, praktická sestra, asistent, rádiologický technik a sanitár. Otázka je, prečo len tieto?
Keby nám šlo naozaj o zachovanie, poskytovania zdravotnej starostlivosti v nejakej krízovej situácii, v tomto prípade vláda by vyhlásila mimoriadnu situáciu, tak určite by tu mali patriť aj, aj ďalšie odbornosti, hej? Zoberte si napríklad taký fyzik, to je, tí, ktorým ste siahli na valorizáciu budúci rok a ktorí nemajú vysoké platy, sú to vysokoškolskí odborníci, oni napríklad nastavujú dávky žiarenia pri rádioterapii. No tak keď takýto človek by nám vypadol, a tých je naozaj málo, oni naozaj môžu ľahko vypadnúť, tak onkologickí pacienti nedostanú rádioterapiu, nebudú sa môcť adekvátne liečiť. Oni tu nie sú a takto by sme mohli pokračovať o ďalších dôležitých profesiách, takže zdá sa to naozaj ako keby ste tento zákon šili len na určitú túto situáciu, ktorá by nás mala teraz sprevádzať. Problém však je, že opäť ten zákon nehovorí o tom, že je to časovo obmedzený zákon, je to zákon trvalý.
Takže z tohto pohľadu sa dá absolútne súhlasiť s tým, čo hovoria odborári, v tomto prípade stanovisko odborových zväzov zdravotníctva a sociálnych služieb, že je to zákon šitý horúcou ihlou a predkladatelia pravdepodobne si neuvedomili, aké dôsledky by tieto zákony mohli mať v praxi.
Ďalej je tu zadefinované, že kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti je podľa predkladateľa taká situácia, kedy poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, pričom táto situácia vznikne nezávisle od ich vôle.

72-2
Zahŕňa nielen aktuálny stav, ale aj situácie, pri ktorých existuje potenciálna hrozba, že taký stav nastane v budúcnosti, okrem iného tam patrí aj nedostatok personálu. Tak teraz otázka, že či táto krízová situácia vnikla nezávisle od vôle vášho kabinetu, keď to tak poviem, pretože mám taký pocit, že tento kabinet túto situáciu vyvolal. Takže z tohto pohľadu by sa malo na to pozerať, že môžete za túto celú situáciu, celá vaša vláda, a teda, žiaľ, teda s vami na čele. V každom prípade, pokiaľ by ste tvrdili, že to tak nie je, tak potom sa pýtam, predstavte si, že nejaký riaditeľ nemocnice, menšej nemocnice, má tam pár oddelení a, samozrejme, na tých pár oddeleniach má pár kľúčových lekárov, ktorí mu odborne garantujú tie oddelenia, to je bežný prípad tých menších nemocníc.
Pokiaľ, a to býva problém práve v tých súkromných nemocniciach, by mal záujem do tejto nemocnice nastúpiť aj niekedy nejaký ďalší lekár, ktorý by mal záujem v nej pracovať, tak sa môže stať, že práve z dôvodu toho, že daná nemocnica už ďalší úväzok nechce, ho neprijme. V tomto prípade presne odborári navrhovali, že takýto riaditeľ nemocnice by sa mal z takéhoto skutku aj byť ochotný trestnoprávne zodpovedať, pretože pokiaľ nie sú splnené v jeho nemocnici normatívy, tak by mal mať povinnosť takéhoto potencionálneho uchádzača prijať. Ale, samozrejme, je to logické, on tú povinnosť nemá. Pokiaľ títo kľúčoví odborníci si jedného dňa povedia, že v tej nemocnici sa nadrú jak kone, majú lepšie ponuky, dajú výpovede, tak zrazu si riaditeľ uvedomí, že ale mne sa to tu tým pádom rozpadne a môžem rovno tri oddelenia zavrieť. Vznikne mimoriadna situácia. A pokiaľ je to riaditeľ váš nominant, tak sa môže veľmi ľahko stať, že tá vláda by aj kľudne mohla rozhodnúť, že urobí mimoriadnu situáciu na ten-ktorý okres, v ktorom je táto nemocnica a dotyční lekári, ktorí by už možno aj mali dohodnuté, kam pôjdu ďalej pracovať, pretože sú dlhodobo nespokojní s vedením tej nemocnice, nebudú môcť odísť. No určite uznáte, že toto nie je dobré, takýmto spôsobom riešiť, ale tento zákon by presne takéto niečo umožňoval.
Ďalej je v tom zákone zadefinované, že mimoriadna situácia môže byť podľa návrhu vyhlásená aj na základe sociálnych faktorov alebo iných faktorov, otázka stojí, aké sú to sociálne a iné faktory. To je naozaj podľa mňa zásadná otázka, pretože ináč nevieme presne, za akých situácií vláda môže túto mimoriadnu situáciu vyhlásiť.
No, ďalej sa odborári obávajú, že zvolený postup novelizácie zákonov vytvára precedens aj pre iné činnosti v spoločnosti, a dokonca nesúhlasia s konštatovaním predkladateľa, že tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a preto nás vyzývajú, všetkých poslancov Národnej rady, aby sme v navrhovanej podobe zákon určite neschválili. Takže toľko zo stanoviska Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb, pána Szalaya a pani Ing. Pochybovej.
Čo sa týka odborárov, ja som si zo záujmom prečítal 19 bodov, o ktorých ste hovorili, ktoré vám teda prišli údajne v nedeľu večer, ja vám to verím. Na druhej strane, keď som si prečítal týchto 19 bodov, tak ja si myslím, že je to úplne jasné, že pokiaľ by sa podarilo týchto 19 bodov naplniť, máte po kríze. Ja tomu naozaj úprimne verím, a dokonca ja budem veľmi rád, keby sa týchto 19 bodov teraz do konca roka čo najrýchlejšie riešilo. Sú to body, ktoré, keď sa poradí vyjednať zo strany Lekárskeho odborového zväzu, tak sa zdravotníctvo určite pohne míľovým krokom dopredu. A sú to veci, keďže my už nejaký ten rok v tom zdravotníctve sa pohybujeme, si myslím, a dokonca musím povedať, myslíme aj za náš klub, že sa o nich už hovorí minimálne od memoranda roku 2022, teda nie sú to nejaké vystrelené body úplne niekde mimo, že by si vymysleli odborári nejaké úplne nové, extra nové požiadavky. Skôr jasne definujú, čo si myslia, že sa v danej situácii môže reálne urobiť. Akým spôsobom môžte zabezpečiť dostatočné financovanie koncových štátnych nemocníc, na ktoré sme všetci odkázaní a na ktoré sú odkázané aj tie malé nemocnice, ktoré v súčasnosti dostávajú na jeden hospitalizačný prípad lepšie platby ako práve tie koncové veľké nemocnice. Pretože tam keď sa skomplikuje nejaký pacient, ten pacient pôjde kam? Pôjde to tej koncovej štátnej nemocnice. A paradoxne tie malé nemocnice, keďže optimalizovali, a to súkromníci robia, si povedzme, tak, samozrejme, na základe prospektívnych rozpočtov, ktoré mali, sa snažili robiť tak málo, aby ešte tú platbu dostali, teda nejakých 80 % výkonov, ktoré mali zakontrahované. Zároveň tým pádom dostali platbu, ktorá by mala zrkadliť 100 %, a tým pádom ministerstvo zdravotníctva konštatuje, že tieto malé nemocnice dosahujú až 23 % maržovosť. V niektorých prípadoch, práve v nemocnici Svet zdravia viem určite, že to tak funguje, že tie zisky niekedy tie nemocnice reálne nevykážu, pretože sa to robí tzv. management fee, keďže sú tie nemocnice v sieti, tak riaditeľ nemocnice, ktorý sa snaží mať čo najlepší hospodársky výsledok, dostane potom ku koncu roka sumárnu faktúru za práve takéto nejaké, za nejaký poplatok, za manažovanie jeho nemocnice v rámci tej veľkej siete. To sa vyfakturuje, no a potom, samozrejme, tieto peniaze, to je vlastne čistý zisk, tie potom odchádzajú na Cyprus do tých schránok, ktoré sme tam videli, a to sú potom peniaze, ktoré, z ktorých môžu dividendy čerpať akcionári, ktorí tieto nemocnice prevádzkujú. Takže naozaj ten problém s financovaním je enormný. Trebalo ho dávno riešiť, riešili ho aj tie vlády pred vami a teraz vy tu máte v bode 2 reálny návod, čo už som vám tu raz rozprával, že je tu vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorou sa ustanovuje minimálna celková suma z celkovej sumy výdavkov, určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok. A vy tú vyhlášku si môžte zadefinovať tak, ako potrebujete, pretože zákon jasne nehovorí, ako má byť zadefinovaná, ale treba ju urobiť tak, aby poisťovne boli povinné tieto sumy, a teda tú vyhlášku následne aj urobiť. Tým pádom viete veľmi efektívne sa s odborármi dohodnúť, pretože uvidia, že vo vyhláške je suma, ktorá pokryje reálne náklady nemocníc.
A to, že od vás chcem niečo alebo že nechcem niečo nemožné, to sa napríklad mne podarilo, keď som bol minister v roku 2020. Ja som sa dohodol s vládou, ktorej sme transparentne ukázali hospodárenie nemocníc, dohodli sme sa na oddlžení, tie nemocnice, ktoré sa zapojili do oddlženia, dokonca nemohli generovať ďalšie dlhy na sociálnom a zdravotnom poistení svojich zamestnancov, no a následne som vybavil na ďalší rok, keď sa mala to centrálne riadenie nemocníc a tá reforma postupne pretavovať do praxe, 120 mil. eur naviac práve preto, aby netvorili ďalšie dlhy. A toto je to, čo odborári od vás chcú, aby ste zastavili zadlžovanie tých koncových nemocníc na budúci rok a dá sa to urobiť veľmi jednoducho opäť, cez túto vyhlášku. Ja som to vtedy ešte nemohol urobiť, pretože ja som vedel tie peniaze iba naliať do kapitoly ministerstva zdravotníctva a potom to nemocniciam dávať cez kapitálové výdavky, čo bolo relatívne dosť zložité. Vy to teraz viete krásne efektívne urobiť práve cez toky, cez zdravotné poisťovne. To, že sa systém DRG výrazne posunul a opäť máte oveľa lepšiu pozíciu, ako som mal ja. Ja keď som prišiel na ministerstvo, DRG neexistovalo v podstate. Bolo na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sa tomu v podstate nikto nevenoval a bolo jasné, že nikdy nebude. Preto sme DRG prehodili na ministerstvo zdravotníctva, nasadili sme tam ľudí z Nemecka, ktorí mali skúsenosti s nemeckým systémom, keďže tento je, naše je do veľkej miery práve inšpirované nemeckým systémom DRG, a začalo sa na ňom systematicky pracovať. Myslím, že Angeliku Szalayovú tam dodnes máte, my sme ju vtedy prijali na túto pozíciu, pretože ona, čo sa týka DRG veľmi dobre rozumela, aj čo sa týka tých slovenských podmienok. Teraz v podstate je DRG hotové a môže sa implementovať. Takže to, že chcú odborári do toho vidieť, však vy ste nakoniec im to uznali, bol tu návrh zákona, tak aby boli v komisiách, ktoré DRG budú sledovať a zavádzať v nemocniciach, podľa mňa úplne logický argument, a zároveň logická požiadavka. Ministerstvo financií to isté. Myslím si, že tam nie je problém im nevyhovieť, ibaže by ste nejakým spôsobom chceli vysvetľovať prečo nie a dohodnete sa s nimi. Ale ja si myslím, že v tejto veci, ja sa stotožňujem s ich návrhom.
Keď pôjdem ďalej, tak čo sa týka zverejňovania údajov, to je podľa mňa úplne jasná vec, nič také zložité. Povinnosť všetkých zdravotných poisťovní každý mesiac... Pozrite sa, pán minister, vy to teraz môžte urobiť a budeme mať všetci kľud a pokoj. Však ako, prečo ste to neurobili? Pýtajte sa pani ministerky Dolinkovej, potom sa pýtajte pána Palkoviča, ktorého máte na úrade, prečo sa to neurobilo. Pýtajte sa ministra Lengvarského, keď môžte, a to som vám vymenoval troch, štyroch ministrov pred vami. Ja som bol, ja som nebol vo vláde, člen vlády, ja som tu sedel v parlamente. A áno, ja som vtedy nebol ani člen tej strany, mimochodom, bol som len odborník.
Takže, pán minister, zbytočne to tu idete hádzať na mňa, však teraz vy máte ten zemiak, vy ste si to zobrali, vy ste si to zobrali, tak, prosím vás, ukľudnite verejnosť a tieto veci doriešte. Však ako, ja si nemyslím, že je to niečo zložité. Pán minister, prosím vás, však prečo sa vyhovárate, že sa nedá, keď tuná je jasné, že sa dá. Toto keď sa splní, ja som presvedčený, že budete mať na stole veľmi rýchlo dohodu a nemusíme k tomuto zákonu, ktorý tu vôbec dneska ideme teraz prerokovávať a pravdepodobne vaši poslanci za to zahlasujú, vôbec ani sme k nemu nemuseli prísť, ani sme nemuseli takýmto spôsobom jatriť celú tú situáciu. Keby náhodou došlo k tomu, že tento zákon sa má uplatniť v praxi, však to si podľa mňa asi nikto snáď neželá, však to by malo katastrofálne následky pre celé zdravotníctvo. Katastrofálne následky, keby ste sa nedokázali dohodnúť. Ja tu teraz stojím preto, pretože si myslím, že dohoda existuje a dá sa s odborármi dohodnúť a dohodli sa s nimi predtým predchádzajúce vlády. Dokázali to. Ja verím, že sa dokážete dohodnúť s nimi aj vy a nebudeme musieť absolvovať 1. januára platnosť tohto zákona, ktorý osobne ja tiež považujem za veľmi, veľmi sporný. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Pán poslanec, ja sa len dotknem jednej oblasti. Spomínali ste, že jak si nemocnice týchto finančných skupín vytvárajú určitú vatu na úkor Všeobecnej zdravotnej poisťovne ohľadom prospektívnych rozpočtov a spomínali ste vlastne ten koridor 20 %, to znamená, že keď ho naplnia na 80, tak dostanú 100, ale to už dávno neplatí. A to vám hovorím zo skúseností a vyplývajú z toho, že ja s tými číslami robím. Platí tá situácia, že koridor je 5 %, to znamená, môžte sa pohybovať od 95 do 105 % a dostanete tých 100. Ale ten koridor je už taký malý, že vy to ani neviete tými počtami hospitalizácií si napasovať, aby ste na tom ušetrili, že budem robiť už len na tých 95 %, aby som dostal tú 100. To ste na veľmi tenkom ľade, aby ste sa tam trafili a keď sa tam netrafíte jeden mesiac, tak Všeobecná po troch mesiacoch príde a ten koridor, ja neviem, dostávate milión eur od Všeobecnej mesačne, tak budete dostávať už len 900-tisíc a po troch mesiacoch to môžu zas prehodnotiť a keď budete napĺňať ten rozpočet, alebo ho budete teda prekračovať cez tých 105 %, tak vám prihodia. Ale toto čo vy hovoríte, toto platilo, áno, v minulosti, ale tá situácia už nie je dneska taká. Vďaka.

76. Pán poslanec Krajčí, no, počas tvojho vystúpenia prebehla taká zaujímavá komunikácia s pánom ministrom, ktorá teda nebola asi zaznamenaná na mikrofónoch, ale týka sa otázky nejakej politickej zodpovednosti, keďže však aj ty si bol ministrom zdravotníctva, mohol si niektoré veci urobiť. Ale teda asi by sa tým nemalo argumentovať z pozície strán súčasnej vládnej koalície, ktoré, teda najsilnejšia strana SMER je pri moci 13 rokov a väčšinu toho času mala aj ministrov zdravotníctva, teda strana HLAS je z veľkej časti pokračovateľkou strany SMER, tak zodpovednosť za stav zdravotníctva je nepomerne väčšia ako kohokoľvek iného.
=====

76-2
Zaujímavá je aj tá otázka, že teda ako je to s tými finančnými požiadavkami alebo mzdovými požiadavkami, lebo teda zo strany štátu alebo vlády sa argumentuje tým, že je to 60, neviem, koľko eur na jedného lekára, takže či naozaj toto je dôvod pre to, aby bola ohrozená zdravotná starostlivosť, keď sú tie požiadavky na takejto úrovni.
Ale tá otázka, samozrejme, môže byť aj obrátená, že z hľadiska dopadov na štátny rozpočet je to koľko,10, 12, no dobre, tak akože zachytil som, že teda je to na úrovni tak športovej haly v Šamoríne, tak či naozaj toto stojí za to, aby sa ten konflikt ďalej vyhrocoval.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega Krajčí, vaše vystúpenie ste začali polemizovaním o tom, že koľko tu sedí koaličných a opozičných poslancov. Boli to práve vaši kolegovia z OĽANO, ktorí tu včera vykríkali, že tu nikto nie je. A teraz vy pri takejto dôležitej téme, pri ktorých nám oni včera vyčítali, že tu nesedíme pri dôležitých témach, tak vy za OĽANO tu sedíte jediný. Takže odkážte to aj svojim kolegom, pretože vykríkali to, a nebudem komentovať ani ďalšiu časť opozície, ktorá tu nie je vôbec prítomná a inak z opozície ste tu traja poslanci. Teda aj pre záznam, pretože včera ste nám vyčítali toto isté a tento zákon, ktorý prerokúvame, je násobne dôležitejší. Viete, to vaše slabošstvo, vy ste dali tým lekárom kľúč, vaša slabosť a vaše ustupovanie dalo tým lekárom kľúč na to, že tie výpovede a hodené plášte zaženú vládu do kúta. A takto nemôžeme postupovať ďalej, pretože sa nám to raz vráti ako bumerang a tie verejné financie to jednoducho neunesú. Vy ste opäť predviedli klasický príklad farizejstva OĽANO, keď ste vo vláde nič sa vám nedá, nič nemôžete, zle sily vám hádžu polená pod nohy, ale keď ste v opozícii, zrazu máte patent na rozum a na všetko. Čiže mne je vás úprimne trochu, pán Krajčí, aj ľúto a nehnevajte sa na mňa, prestaňte už s touto demagógiou. Sám veľmi dobre aj viete, že pán Visolajský prichádza stále s novými a novými podmienkami. Raz sa naplní 90 %, on potom príde s ďalšími bodmi. Potom sa naplní 19 bodov, potom príde s ďalšími. Ja už mám osobne pocit z toho, že pánovi Visolajskému naozaj o žiadnu dohodu nejde. Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za diskusiu, naozaj, úprimne. Pán kolega, ja vám odporúčam si možno aj pozrieť článok, ktorý bol v Denníku N, ktorý sa volá Menšie nemocnice pochopili, že sa oplatí nerobiť. Ako je to s ich financovaním a prečo na tom získava Penta a AGEL, ale však, samozrejme, môžte povedať, že novinár to zle vidí, ale tu sú priamo citáty. Napríklad poisťovňa Dôvera, ktorú vlastní Penta, rovnako ako sieť nemocníc Penta Hospitals hovorí, že dáva finančné postihy 5-10 % zo zazmluvnenej sumy. Ak by nemocnica urobila aj o 20 % menej, úhrada sa zníži len o 10 %, ale to je už extrém. Bežne sa hýbeme v tých 5 %. Čiastočne to hovorí, čo hovoríte vy, ale je dosť možné, neviem presne, v čom vy máte skúsenosť, že niektoré nemocnice to majú oveľa prísnejšie nastavené, ale niektoré, žiaľ, to nemajú tak prísne nastavené a toto je práve problém, v tom financovaní je úplný neporiadok. Ako sa s kým tá ktorá poisťovňa dohodne, tak to má spravené. A toto je práve priestor na to, urobiť v tom poriadok.
A to, že ten systém je nastavený teraz tak, že im sa oplatí nerobiť a potom zarobia viac, to je podľa mňa zlý systém, jednoznačne zlý systém a s tým systémom treba niečo urobiť.
Pán kolega Bartek, no viete, napríklad tuná môj kolega poslanec Stachura z KDH vám dal krásny návod k progresívnej výpovednej lehote, mali ste to tu v parlamente. Mohli ste to schváliť a nemuseli ste byť v tejto situácii. Takže nehádžte vinu na tých ďalších, vy ste kľudne už za vašej éry mohli zamedziť tomu, čo sa teraz stalo. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, teda áno, aj kolegyne, kolegovia, no, v prvom rade naozaj ma to neteší, v akom stave sa momentálne nachádzame, pretože sme to mali tuná pred dvoma rokmi a v roku 2011 tiež a opäť sme tam, kde sme boli. A možno začnem trošku netradične tým, čo som si prečítal dnes na fórach, pretože fóra dnes, hlavne tie lekárske horeli a zdravotníci, lekári sa vyjadrovali k tomu, čo ide parlament prijať, teda tú mimoriadnu situáciu. A odcitujem jedného kolegu, ktorý povedal že: "Do konca roka mám desať 24-hodinových služieb a tak sa mi zdá, že v tom lochu to nebude až také zlé, lebo si aspoň konečne oddýchnem." Toto povedal jeden z kolegov, ktorý to, samozrejme, myslel sarkasticky, ale možno začnem tým, že to, čo ste priniesli do parlamentu, naozaj nebude tú situáciu riešiť. Nebude tú situáciu riešiť a ja, a dúfam, že rovnako vy a vy ste to už viackrát povedali, že dúfam, že k tomu naozaj nedôjde. My sme si zažili svoje, a to nebola ani vojna, nebola teda, ale bol covid. To znamená situácia, ktorá sa nedá predvídať, ktorej sa nedá nejakým spôsobom veľmi uhnúť a mali sme chvíľu čas alebo stav, kedy v niektorých nemocniciach sme nevedeli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Naozaj boli niektoré nemocnice, kde nebolo dostatok lekárov, vyše 30 % chýbalo a vtedy bolo naozaj veľmi ťažké zabezpečiť, aby sa o našich pacientov mal kto starať. No a vtedy bola tá možnosť ešte v rámci núdzového stavu, áno, v rámci núdzového stavu, že mohla byť tzv. uložená pracovná povinnosť cez okresné úrady, ako ste spomínali, pán minister, áno, presne tak to bolo a bol to jeden obrovský chaos. Pretože tie okresné úrady nemali žiadnu skúsenosť, samozrejme, nemali najprv tie dáta, že ktorý lekár, ktorý zdravotník kde je, či mu môžu uložiť povinnosť alebo nie. V zákone sa hovorí o viacerých výnimkách, hovorí sa o tom, že ak ma niekto napríklad nezaopatrené deti do 15 rokov, tak sa ho takáto povinnosť netýka, či daný lekár má hendikep, alebo nie, či to náhodou nie je tehotná, alebo na materskej dovolenke kolegyňa, čiže bolo tam veľmi veľa výnimiek, niektorí boli v zahraničí, ani o tom nemali informácie. Bol to jeden obrovský chaos, veľká nevôľa, každý deň sme boli v médiách a nefungovalo to. Naozaj to nefungovalo a ja som presvedčený, že ani ak by došlo k tejto mimoriadnej situácii, aj tu to nebude fungovať. Ja rozumiem, že ste prišli s niečím, lebo niečo robiť musíte a musíte mať nejaký plán B, ja tomu plne rozumiem. Z môjho osobného pohľadu ale to vnímam, minimálne načasovanie, veľmi nešťastne, že ste s tým prišli teraz počas horúcich rokovaní, kedy sa naozaj dohaduje o tom, že ako to tu bude od 1.1.2025 vyzerať. My sme vám aj povedali, že pre nás nie je problém zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, aspoň pre opozíciu a pre tú časť opozície, ktorá sa zdravotníctvom zaoberá a aby sme možno schválili niektoré veci, ktoré by ste nevyhnutne potrebovali. Ale či to bolo nevyhnutné urobiť teraz ešte, tri týždne predtým, ako sa ukončí tento rok, je naozaj otázne. A chcel by som povedať, že ani nie je šťastné, akým spôsobom komunikujete, že je tu určitá politická snaha urobiť taký naratív, že v podstate splníme im všetky požiadavky, necháme tie platy a potom im ukážeme, pozrite sa, vidíte, aj tak vám išlo len o tie platy, len o tie platy vám išlo, o nič iné.
No a túto hru s vami lekári nebudú hrať. Ja som presvedčený o tom, že s tým, s čím ste prišli do parlamentu podľa mňa nešťastne a veľmi skoro, tak ste ich naštvali maximálne, ako sa dalo. Ja mám informáciu, že lekári dokonca dávajú výpovede. Máme o 40 výpovedí viac, čiže momentálne podľa mojich informácií je výpovedí 3 340 a podotýkam, že také číslo tu ešte nikdy nebolo, ani v roku 2011, ani v roku 2022 tu toľko lekárov výpovede nedalo.
A potom sa musíme pýtať, prečo to tak je, prečo lekári sú vo výpovediach. Oni sú to ani nevymysleli, ani nechceli, ale ten dôvod je ten, že tu sa systematicky neriešia choroby slovenského zdravotníctva. Toto naozaj nie je o platoch, toto je o tom, aká nálada a aká dôvera je v zdravotníctve a musím povedať, že tu nesú zodpovednosť naozaj všetci ministri, všetky predchádzajúce vlády a musíme objektívne povedať, že najviac rokov mala strana SMER rezort zdravotníctva vo svojich rukách. A toto je ten hlavný dôvod, toto je ten hlavný dôvod, prečo zdravotníci dávajú výpovede. Ak by sme ešte chceli povedať konkrétne, lebo hovoríte niekedy, pán minister, že teda vy ste splnili skoro všetko a neviete, čo ďalej, čo oni chcú, tak skúsme si povedať, čo bolo v memorande a čo sa nedialo. Na druhej strane, a to vám chcem otvorene povedať, že nezávidím vám, na vás sa to všetko zvalilo, ale tú zodpovednosť naozaj nesú iní ministri pred vami. Lebo bol tu pán Lengvarský, ktorý mal riešiť memorandum, bol tu pán Palkovič, ja ho nazývam vaším nominantom, pretože ho máte na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čiže je to váš človek. Bola tu pani Dolinková vyše roku a, bohužiaľ, na vás sa to zviezlo a vy tu teraz ste a musíte to riešiť. Ale naozaj tých vecí, ktoré v memorande neboli riešené, je veľmi veľa.
Financovanie nemocníc, áno, niektoré veci sa ani mne nepáčia, to vám hovorím otvorene. Ekonomicky oprávnené náklady, vieme obidvaja, vy ste ekonóm ešte lepší, asi ako ja, viete, že to je dosť relatívne, čo je ekonomicky oprávnený náklad, hej? Že ak v nemocnici, kde mám fixné náklady na lekára, sestru, kúrenie, infraštruktúru, pôžičky a neviem, čo všetko, ak tam urobím jednu operáciu alebo urobím tri operácie, tak čo sú ekonomicky oprávnené náklady, hej? Vieme robiť pomaly a tváriť sa, že ten ekonomicky oprávnený náklad je takýto vysoký, hoci možno sme mohli urobiť tri operácie. Čiže ja to rešpektujem a chápem, že aj LOZ musí niektoré veci pochopiť, hej, že aj oni sú súčasťou toho problému. Rovnako mne sa nepáči tá hmotná zodpovednosť, lebo ja viem, ako problematické bolo vôbec nájsť nejakého manažéra, ktorý by vôbec prišiel riadiť naše nemocnice, aby boli kvalitní, ja som sa niekedy hanbil. Bol som v tých výborových komisiách, oni nevedeli, čo je DRG alebo čo je Case Mix Index. Oni nevedeli základné veci a hlásili sa za riaditeľa veľkej štátnej nemocnice. Čiže tu sú naozaj veľké problémy a nemyslím si, že tá hmotná zodpovednosť by niečo pozitívne priniesla. Rovnako personálne normatívy, no viete, ak si nastavíme personálny normatív tak, že bude napríklad na intenzívke, a ja som anesteziológ, na intenzívnom oddelení jedna sestra k jednému intenzívnemu pacientovi, no to je neuskutočniteľné, to nemajú ani v západných bohatých krajinách. To nemajú ani v Nemecku, to nemajú ani v Rakúsku, jednoducho klasicky model je 1:2, vtedy je zabezpečená zdravotná starostlivosť kvalitne. Sú nemocnice, kde to je 1:3, čiže o troch pacientov sa, intenzívnych pacientov, sa stará sestra a tam už je to na úkor kvality. Čiže aj čo sa týka tých personálnych normatívov, tam treba diskutovať a hovoriť. Ak je tu požiadavka trebárs LOZ-u, že my chceme, aby tu boli stanovené personálne normatívy, tak nech sú racionálne. Nemôžu byť len tak nastavené a tvárime sa, že toto je naša požiadavka.
Čiže ja rozumiem aj týmto veciam. Ja rozumiem aj tomu, že v normálnej krajine, kde fungujú procesy Lekárske odborové združenie nemá takú silu, ako je na Slovensku. Väčšinou je to lekárska komora, lekárska komora, ktorá zastupuje všetkých lekárov, tak tá je tým partnerom, ktorý diskutuje napríklad s ministrom zdravotníctva, ako zlepšiť, ako nastaviť, ako riešiť zdravotnú politiku, nie sú to odbory. Odbory sa venujú pracovným podmienkam, venujú sa mzdám, ale netvoria, netvoria politiku. Ale, bohužiaľ, niekto tu spôsobil, že my nemáme povinné členstvo v komore. Áno, komora je v takej situácii, v akej je. Veľa lekárov, a právom, je na komoru nahnevaná, ale myslím si, a vo svete je to naozaj stavovská česť a povinnosť, byť v lekárskej komore. U nás je to dobrovoľné, komora má len 12-tisíc členov. Čiže aj keď sa nejaký lekár nespráva správne, môže nadávať, hrešiť, neviem, čo všetko na pacientov, tak nemá sa kto o tohto lekára postarať, pretože komora mu nedáva žiadnu licenciu, on nie je na ňu vôbec naviazaný.

82-2
Čiže my tu máme obrovské paradoxy, my tu máme obrovské paradoxy v tejto situácii a toto je len vyústenie toho celého paradoxu, v ktorom slovenské zdravotníctvo je. Že odbory sú tu jediná organizácia, ktorá má silu, ktorá dokáže aj nátlakom, aj takou, takou, takým, takým silným tlakom spôsobiť určité, určité zmeny.
No a áno, môžme sa na nich hnevať, z druhej strany treba povedať, že niektoré veci priniesli a boli, boli správne. Minimálne v roku 2011, keby neboli tieto tvrdé protesty zdravotníkov, tak by mali tak nízke mzdy, že by tu pokračoval exodus zdravotníkov, tak ako som odišiel ja v roku 2004, pretože ten plat bol na úrovni, ani nechcem hovoriť, aký. Čiže sú tu určité pozitíva, pozitíva aj napriek tomu, že nám sa to dnes nezdá alebo niektorým sa to nezdá.
Ja by som ešte ďalej povedal, čo všetko bolo v tom memorande a kde sme, kde sme, kde, to nie je pravda, že všetko je splnené. Teda financovanie nemocníc sme hovorili. Štandardizované zmluvy, dobre, teraz ste prišli s nejakými vecami, myslím si, že toto je v dobrom procese a bude to pokračovať.
DRG kóder, je tu zákon 578, niečo sa upravilo, administratívny pracovník, fajn, súhlasím. To, čo bolo v memorande, je ale aj napríklad DRG arbiter, to, čo nám tu tiež chýba. Ak nemocnica, ak poisťovňa neuzná nejakú platbu napríklad nemocnici, že urobila určitý výkon a ak poisťovňa povie podľa svojho metra nie, ja ti to nezaplatím, no tak jednoducho to zariadenie nemá veľa možností, ako sa s tou poisťovňou naťahovať. Väčšinou v zahraničí opäť je určitý arbiter, ktorý ako nestranný súd rozhoduje, že či má právo poisťovňa škrtnúť tento výdaj, alebo nie. A tento bod napríklad z memoranda nie je splnený, nie je splnený.
Oddlženie nemocníc a ďalšie nezadlžovanie, ďalšia veľmi zásadná vec, ktorú hovorili, ktorý hovorili odborári.
Oni už sa nechcú pozerať na to, že pracujú v nemocniciach, ktoré sa zadlžujú obrovským tempom a nikto to nijakým spôsobom nerieši. Malo tu byť centrálne riadenie nemocníc. Mali sme jedinečnú šancu urobiť možno z tých príspevkových organizácií možno nejakú verejnoprospešnú jednu organizáciu, ktorá by zastrešovala pod sebou možno nejako, či už to mohli byť eseročky, alebo mohli to byť nejaké opäť verejnoprospešné organizácie, ale aby nebol tam ten silný politický vplyv, aby vy alebo iný minister, ktorý tu príde, nemohol len tak jednoducho vymeniť riaditeľa nemocnice, aby tam bola nejaká kontinuita, tak ako je v Banskej Bystrici kontinuita, že je tam pani Lapuníková dlhé roky, a to vidieť, že ona má vzťah k tej nemocnici. Tak takýmto spôsobom treba odpolitizovať tie, tie nemocnice. Treba, aby tí nominanti, ktorí tam prídu, sa nebáli ísť aj do konfrontácie aj s odborovým zväzom, aj s lekármi, aby tam nebol určitý nadstav, aby sa nebáli hovoriť o kolektívnych zmluvách, o duplicitných úväzkoch. Teraz je to tak, že keď tam príde nominant, tak on vie, že jeho doba životnosti je zhruba ako doba životnosti ministra, no a on sa nebude do toho nejakým spôsobom hrabať. Čo by som ja tam robil? Veď minister , keď vidí, že tu je, nie je tu sociálny zmier, no tak ma vymení, tak ako v Trenčíne, hej, že keď tam začne aj opozícia do toho vŕtať a všetci ostatní, no tak jednoducho aj ten riaditeľ padne. Čiže oni, oni nechcú a čo by sa mali akože starať o nejakú efektivitu, zlepšovanie stavu a tak ďalej. Nie, oni nebudú, nebudú sa tuná s lekármi nejako doťahovať.
A chcel by som povedať ešte jednu dôležitú vec. Tie výpovede nepodali lekári, ktorí majú jednodňovky, alebo nepodali lekári, ktorí majú ambulancie a sú v podstate spokojní. To sú lekári, to sú lekári, ktorí pracujú, makajú, veľa mladých lekárov, oni chcú mať jednoducho lepšie podmienky. Oni chcú konečne vidieť, že sa bude stavať národná univerzitná nemocnica niekde. Oni chcú vidieť, že sa nemocnice nebudú ďalej zadlžovať. Oni chcú vidieť, že Robert Fico nájde miliardu v rozpočte, aby sa zaplatil ten dlh, ktorý sa ťahá pred nimi.
Toto sú, môžete sa smiať, ale to sú jednoducho veci, viete, ale to sú, to je vec, to je vyjadrenie beznádeje, pretože oni v tomto systéme už dlhodobo žijú a nič sa s tým nedeje, hej? Urobia nejaký nátlak, sľúbia im všetko, aj nemožné, a potom akonáhle oni výpovede stiahnu, tak začne sa robiť tak na pol plynu a potom to po mesiacoch nejako zanikne. (Reakcia z pléna.) No vy nie. Ja som Vám povedal, že kde je Robert Fico? Kde je Robert Fico? Prečo vás necháva kúpať sa v tom samého? Kde je? Vy ste tam boli na tej tlačovke a mňa, mne bolo úprimne vás ľúto, pretože vy tam ste traja ministri bývalí a jeden terajší za HLAS, urobili ste na druhú adventnú nedeľu, jeden, jeden bod bol na rokovaní vlády a Robert Fico sa nepostaví za vás? Nepovie, že prepáčte, to je tak závažná vec, vy ste to trikrát spomínali, že to je absolútne závažná, dôležitá vec a nepríde a nedrží vám stranu. Niektoré veci neviete vy vyriešiť. Jednoducho vy neviete si nájsť miliardu v rozpočte, Fico to vie. Však nech zoberie Kaliňákovi a nech to dá vám. Fico to vie. Ak to nezačne riešiť premiér tejto krajiny, tak sa nepohneme nikde. Toto tu, celé toto divadlo, ktoré tuná máme, je o dôvere, to je o ničom inom. Lekári jednoducho už neveria, že niekto ich problémy bude brať vážne a že ich nezametie pod koberec. A darmo vy sa môžete tu snažiť, môžete zvolávať jednu tripartitu, druhú tripartitu, volať si ich, hovoriť, že toto ešte splníme, hento splníme, oni nemajú tú dôveru. Ešte ani raz sa oficiálne, možno nejaké neoficiálne stretnutie bolo, ale ani raz sa oficiálne premiér nestretol s Lekárskym Odborovým Združením. On stále tvrdí, že zdravotníctvo preňho nie je priorita, zdravotníctvo preňho nie je vec, s ktorou by sa mal on zaoberať, na to má ministra zdravotníctva. Vy ste tam koľko, dva mesiace? Bohužiaľ, ani tieto veci ste vy nespôsobili, ale musíte sa tu kúpať sám. A toto nie je fér. Ja si myslím, že premiér musí konečne už do tejto problematiky vstúpiť, a to si podľa mňa uvedomujete aj vy.
Ale pokračujem ďalej, Národná univerzitná nemocnica, Národná univerzitná nemocnica, to divadlo, ktoré tuná hrala aj pani Dolinková, už musí skončiť. My sme opäť vyzývali, sadnime si, prosím vás, sadnime si strany spoločne, povedzme si, čo budeme robiť, aký je plán na desať rokov, akú máme víziu pre zdravotníctvo? Neudiala sa, ten okrúhly stôl sa neudial. Bolo tu rozhodnutie, rozhodnutie, že teda nebudú Rázsochy, bude Ružinov.
(Reakcia z pléna.) No, nebol okrúhly stôl. My sme volali pána Fica, aby zvolal okrúhly stôl ohľadom Národnej univerzitnej nemocnice. (Reakcia z pléna.) No máme plán, alebo nemáme plán? Ja stále neviem. (Reakcia z pléna.) No viete, že to, ja som sa vždy pýtal a pýtam sa znovu, či máme lepšie miesto, kde sa dá rýchlejšie a komplexnejšie postaviť nemocnicu, ako je na Rázsochách. A pokiaľ to nemáme, tak začnime na Rázsochách stavať. Otázka je, za čo? Lebo my nemáme peniaze. Sú tu v rozbehu dva veľké projekty, na každý z nich budete potrebovať ďalších plus 300-tisíc, určite na Banskú Bystricu plus a na Martin tiež, čiže neviem, odkiaľ tie peniaze budú. Ale, ale niečo treba urobiť, pretože bez toho to tu, to bratislavské zdravotníctvo úplne zakape.
Čo sa týka dodržiavania Zákonníka práce, tam takisto sme spomínali tie, tie úväzky, v niečom naozaj aj ja by som nesúhlasil a by som hovoril, že toto nie je celkom správne a mali by sa zracionalizovať alebo zoptimalizovať a prehodnotiť.
Čo sa týka vzdelávania, tam si myslím, že je úplne legitímna požiadavka. Hovorili o tom, aby ste im dali napríklad prehľad v zahraničí a ako to je na Slovensku, že ktoré špecializačné štúdium trvá dlhšie ako v zahraničí a podľa mojich informácií takáto analýza nebola urobená. Elektronický logbook napríklad že nie je zavedený, že nie je zrušená práca (reakcia z pléna), okej, tak to sa teším na ten odpočet. Zrušenie práce tiež vybavené, zrušenie atestačnej práce napríklad to bolo, hej? Databáza školiteľov a tak ďalej. Čiže toto sú veci, ktoré sú podľa mňa, podľa mňa uskutočniteľné.
No a k tomu DRG takisto už tu spomínal Marek Krajčí, že ja si zase, naopak, nemyslím, že to DRG tu bude všeliek a spasí nás, vôbec nie (povedané so smiechom). Kým my tu ideme ešte postupne to DRG zavádzať, tak v Nemecku, ako som spomínal, už od DRG postupne čiastočne ustupujú, hovoria, že to nie je spravodlivá platba. Prečo nie je spravodlivá? Pretože nezohľadňuje napríklad výsledok, čiže ak to preženiem, ak babička 95-ročná má zlomeninu fibuly, teda rovnej kosti, ktorá nie je nejako trieštivá, tak je možné urobiť napríklad tradičnú sadru a poslať ju domov alebo ju pekne zoperovať, nechať ju 3-4-5 dní v nemocnici. No a keďže tie fixné náklady sú rovnaké, tak pre nemocnicu je výhodnejšie urobiť napríklad tú operáciu, ako ju poslať domov so sadrou. A toto nie je fér. A ešte ak by aj babička, nedajbože, zomrela aj počas tej operácie, aj tak dostanú zaplatené tie peniaze za ten výkon.
Čiže to DRG má veľmi veľa takýchto presahov, ktoré nie sú pre pacienta fér, čiže to DRG tiež nie je všeliek.
A nie je všeliek a nie je celkom spravodlivé, pretože ošetrovateľské paušály sú napríklad jedna z inovácií, ktoré Nemci už zaviedli, aby tú nerovnosť jednotlivých nemocníc vyrovnávali, tak tie štátne koncové nemocnice, ktoré majú najťažších pacientov, tak majú ku DRG ešte tzv. ošetrovateľský paušál, aby sa vyrovnalo to, že menšie nemocnice, súkromné nemocnice vedia tých pacientov rýchlejšie prepustiť domov a tie koncové nemocnice ich prepustiť nemôžu a tam je ten ošetrovateľský paušál dôležitý.
Čiže kráti sa, kráti sa mi čas. Ja by som to ešte raz zovšeobecnil, áno, súčasťou memoranda sú aj platy, nehovorme si, že nie, a podľa mňa netlačte tých lekárov do kúta, že aby to povedali oni sami, že im ide o tie platy. Súčasťou memoranda sú aj platy. Vaša vláda, vláda Roberta Fica sa rozhodla, že bude konsolidovať na úkor školstva, na úkor zdravotníctva a nebol to dobrý krok. Vidíte, že to spôsobilo veľkú vôľu nevôle a podľa mňa mohli ste to, mohli ste tomu predísť. A rovnako aj tie dlho neriešené problémy nemôžu chodiť, prichádzať na ministerstvo zdravotníctva neskúsení ľudia. Nič proti vám. Ja si vás vážim a si myslím, že robíte, čo viete a čo môžete, ale od začiatku, od pani Dolinkovej prišla tam, nebola pripravená, nemala tím, nemala víziu, tak to aj dopadlo. A my sa točíme v takom bludnom kruhu a nemáme kontinuitu, a preto, preto lekári strácajú trpezlivosť, a preto majú tieto výpovede.
Čiže ak by som vám mal ja poradiť, čo by sa, čo by ste mali urobiť alebo čo by som asi sa snažil urobiť ja, utekal by som za pánom Robertom Ficom, aby si túto tému zobral ako svoju absolútnu prioritu, aby vstúpil do rokovaní, prvá vec. Druhá vec, aby ste dorovnali mzdové potreby, ktoré majú nielen lekári, ale aj klinickí psychológovia, logopédi a ostatní, na ktorých ste zabudli. Toto nie je obrovské, to už sa nebavíme o nejakých stovkách miliónov, ako ste chceli 240 mil. ušetriť, nie, tu sa bavíme naozaj maximálne o desiatkach miliónov a na to sa musia nájsť peniaze.
A po tretie čo by som urobil, je, vy musíte nájsť stratenú dôveru zdravotníkov. Čiže vy ich musíte presvedčiť, a teda tu by som naozaj chcel, aby tam bol aj Robert Fico, že vy ako tandem, Fico a Šaško, budete intenzívne pracovať na tom, ak oni tie výpovede stiahnu, tak sa bude bod po bode meniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu. Toto je jasný plán, ako by ste mali postupovať. Všetko ostatné je podľa mňa určitým spôsobom taká zákopová vojna a toto si naša spoločnosť naozaj nezaslúži.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Chcem povedať na úvod, že teda neobľubujem veľmi tie povzdychy, že ako málo poslancov sedí v sále, aj keď tu teraz je extrémne málo poslancov, tak ale sú tu tí poslanci, ktorých to, ktorých to zaujíma. Je tu pán minister, ktorému sa teda chcem prihovoriť, lebo mám viacero otázok na ten zákon a aj viacero upresnení jeho, jeho včerajších vyjadrení, ktoré sa týkali obsahu zákona, o ktorých sme hovorili v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Je tu pán predseda výboru Baláž, takže myslím, že sú tu ľudia, ktorí by mi mohli dať odpovede na tie otázky, ktoré položím.
Časť nich som už či už vo faktických, alebo vo vystúpení k skrátenému legislatívnemu konaniu prezentoval, pretože to súviselo aj s tým, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale týkajú sa, samozrejme, obsahu. Takže či to navrhované riešenie nie núdzovým stavom, ale mimoriadnou situáciou je nijako lepšie ako to, ktoré by vláda mohla použiť v prípade, že by postupovala cez to riešenie, ktoré už dnes má k dispozícii, a teda núdzový stav, ktoré toto riešenie bolo v minulosti využité. Akceptujem, že teda nie je to plán A, je to plán B pre prípad, že rokovania neskončia dohodou. Otázne je, či ten plán B už dnes neexistuje podľa súčasného právneho, právneho stavu. A budem svoje vystúpenie štruktúrovať podľa tých dôvodov, ktoré som zachytil aj vo vystúpení pána ministra.
A teda prvá otázka je, že či to je alebo nie je kriminalizácia. Pán minister povedal a povedal to opakovane, že to v žiadnom prípade nie je žiadna kriminalizácia. No ale kriminalizácia to evidentne je. Zavádza sa sankcia, zavádza sa trestnoprávna sankcia. Tá trestnoprávna sankcia dnes existuje vo vzťahu k porušeniu povinnosti počas núdzového stavu alebo, alebo výnimočného stavu, ale nie vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie.
Čiže zavádzajú sa dva nové trestné činy – porušovanie povinností za mimoriadnej situácie a vyhýbanie sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Čiže kriminalizácia to evidentne je. Miernejšia ako pri porušení povinností za krízovej situácie alebo vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie, ktorú už dnes pozná Trestný zákon. Ale vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie má byť takéto porušenie posudzované ako trestný čin. Čiže je to kriminalizácia. Napokon ten zákon sa síce volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale článok 1 je novela Trestného zákona. Čiže ten zákon sa kľudne mohol volať zákon, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keby nebola ambícia nazvať ho takto, takto honosne vzhľadom na to, čo všetko rieši. Ale toto, myslím, že je úplne mimo, mimo diskusie, že či je alebo nie je to kriminalizácia. Je to kriminalizácia chovania tých, alebo konania lekárov, ktorí v mimoriadnej situácii odmietnu splniť tie povinnosti, ktoré im z mimoriadnej situácie budú vyplývať.
Zaznel tu argument, zachytil som ho aj od pána ministra a veľmi otvorene ho povedal teda pán Raši v diskusii Na telo, že veď predsa musí byť sankcionované, ak niekto spôsobí takým konaním smrť alebo vážne poškodenie zdravia. No a tento argument tiež nesedí, pretože je sankcionované už samotné konanie. Ten trestný čin, jeho základná skutková podstata, kde je trestná sadzba do jedného roka, tam stačí už samotné porušenie bez akýchkoľvek následkov. Tie trestné činy sú podobné, ale teda navrhovaný trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie, ods. 1 hovorí: „Kto za mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci alebo povinnosť vyplývajúcu zo zákona na ochranu života a zdravia osôb a na ochranu majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok." Čiže základná skutková podstata tohto trestného činu je, že je trestné odmietnutie vykonať povinnosť alebo nevykonanie povinnosti. Čiže nie je pravda, že to musí byť spojené s nejakým následkom. O tom hovorí potom až ods. 2, že odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin, uvedený v ods. 1, a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo závažnejším spôsobom konania.
Čiže ešte raz. Nesedí argument, že tá sankcia je len v prípade, že sa spôsobí nejaký ťažší následok v prípade ťažkej ujmy na zdraví alebo, alebo smrti. Tu je kvalifikovaná podstata toho trestného činu. Tam sa to posudzuje prísnejšie, ale trestné bude už samotné odopretie povinnosti. A navyše sa doplnia, že, v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, že ak spáchajú takýto trestný čin počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, tak sa prestanú považovať za bezúhonných a je to dôvod na zrušenie registrácie, teda prídu o licenciu. Toto nie je síce kriminalizácia, ale je to svojím spôsobom ešte prísnejší postih vo vzťahu k tým lekárom, lebo to má pre nich dlhodobejšie a vážne následky, ak by odmietli splniť tú povinnosť.
No, teraz sa vrátim k tomu, o čom som hovoril včera. Opäť aj zo strany pána ministra, aj zo strany iných obhajcov tohto riešenia zaznieva, že nemôže byť núdzový stav, alebo núdzový stav je horšie riešenie, lebo núdzový stav znamená prísnejšie tresty pre všetkých, že napríklad niekoho zrazíte a spôsobíte mu nejakú ťažkú ujmu na zdraví, tak budete mať dvojnásobný trest. Zopakujem, niektoré trestné činy, nie všetky, sa posudzujú prísnejšie, ak sú spáchané za krízovej situácie a medzi krízové situácie patrí aj núdzový stav. Takže tam je prísnejší trest v takejto situácii, ale od minulého volebného obdobia, keďže dlhšie bol, trval núdzový stav, sa to zmenilo a teda § 134 ods. 2 Trestného zákona vymedzuje krízovú situáciu ako núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav alebo vojnu, ale ods. 3 toho istého paragrafu hovorí, že ustanovenie ods. 2 pís. a) a b), teda núdzový stav a výnimočný stav, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže ani tento argument nesedí. Bežný trestný čin, ktorý nemá nijakú súvislosť s vyhláseným núdzovým stavom, sa neposudzuje prísnejšie ani počas núdzového stavu. Musí tam byť súvislosť s núdzovým stavom. Opakujem, že ublíženie na zdraví, že niekto zbije lekára, aby bolo ešte menej lekárov, keď je núdzový stav v dôsledku nedostatku zdravotného personálu, ale inak veľmi si neviem predstaviť, aká súvislosť by sa tam našla.
A pán minister včera argumentoval tým, že mimoriadna situácia je decentralizované riešenie, zavádza sa na konkrétny región, na konkrétnu situáciu. To sedí, ale rovnako je pravda, že aj núdzový stav, ktorý sa tu má nahradiť mimoriadnou situáciou, možno vyhlásiť na obmedzené územie. Vyplýva to z čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu poslednej vety, ktorá hovorí o tom, že: „Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky." Môže, nemusí. V roku 2011 sa týkal len 16 konkrétnych nemocníc a následne sa pracovná povinnosť stanovila len na konkrétnych lekárov, bez ktorých by systém skolaboval. Čiže nie je pravda, že musí to byť na celom území, aj núdzový stav môže byť iba na niektorých územiach v niektorých regiónoch. A núdzový stav sám osebe neznamená, že sa príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné v núdzovom stave prijať, a že budú uložené všetky povinnosti, ktoré možno v núdzovom stave prijať. Tie opatrenia a tie povinnosti musia byť primerané situácii. Nesmú byť nadmerné. Mali by byť iba nevyhnutné. V nevyhnutnej miere zasahujúce do práv fyzických osôb a právnických osôb. To, že môžu byť vydané nejaké opatrenia, neznamená, že musia byť vydané, že musia byť vydané všetky a že musia byť v tej najprísnejšej forme, ktorú teoreticky ústavný zákon pripúšťa.
Ďalší argument, ktorý tu povedal pán minister, a opakovane, že v núdzovom stave je povinná práca a neplatí Zákonník práce, že výška mzdy, nadčasy, nemali by garantované pracovné miesto, mohli by byť vyslaní do iného miesta výkonu práce, lekári, právo na oddych, na dovolenku, vzdelávanie, školenia a tak ďalej. Skutočnosť je však taká, že aj v núdzovom stave platí Zákonník práce vo vzťahu napríklad k odmeňovaniu, čo vyplýva z § 27 ods. 1 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, ktorý uvádza, že, ktorý sa týka odmeňovania za pracovnú povinnosť a hovorí, že: „Na výkon práce počas pracovnej povinnosti a na poskytovanie mzdy alebo platu za pracovnú povinnosť sa vzťahujú osobitné predpisy, s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke." Čiže Zákonník práce je tam jeden z tých osobitných predpisov, ktoré sú uvedené priamo v poznámke pod čiarou. A teda Zákonník práce sa vzťahuje s týmito dvoma výnimkami. Maximálna dĺžka pracovného času, ale to, myslím, že vo vzťahu k lekárom nie je nejaké závažné ustanovenie, lebo lekári aj mimo núdzového stavu a mimoriadnej situácie tú dĺžku pracovného času majú úplne inú ako bežní zamestnanci. A teda áno, ustanovenia o dovolenke sa nemusia v rámci povinnej práce uplatňovať, čo neznamená, že sa nemôžu uplatňovať. Nie je na to nárok, ale nie je pravda, že neplatí Zákonník práce. Platí Zákonník práce s týmito výnimkami. A mimochodom zákon o hospodárskej mobilizácii hovorí, alebo definuje pracovnú povinnosť ako povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste výkonu práce a dohodnutom druhu práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie.
Čiže v núdzovom stave povinná práca je predovšetkým povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. To, čo sa navrhuje, aby bolo možné v mimoriadnej situácii, je takisto povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. Je to urobené inou formou, tuto sa to nazýva povinná práca. To, čo navrhuje vláda, je, že iba sa zastaví plynutie výpovednej doby a teda nemôžu podať výpoveď, ale obsah toho je v podstate zhodný. Aj v jednom prípade zamestnanec je povinný zotrvať v zamestnaní, lebo mu to je uložené ako pracovná povinnosť a aj v druhom prípade bude povinný zotrvať v zamestnaní, lebo bude mimoriadna situácia, počas mimoriadnej situácie tá výpoveď nenadobudne platnosť. Čiže iná je len forma. Samozrejme, že tá pracovná povinnosť potom umožňuje potom aj viac, umiestniť ho na iné miesto, ale prečo by sa to robilo? Veď sa má riešiť nedostatok lekárov, ktorý môže byť spôsobený tými výpoveďami, tak v podstate tou mimoriadnou situáciou sa im nariadi, že zostanete na tých miestach, kde ste, nemôžete dať výpoveď. A rovnako ak by sa použilo riešenie cez núdzový stav, tak to neznamená, že ich je potrebné posielať na druhý koniec republiky. To možno bude ten plán C, o ktorom pán minister hovorí, že ho pripravujú, Že keď to nebude stačiť, mimoriadna situácia, tak príde niečo iné, možno príde núdzový stav. Ale samé osebe to neznamená, aj riešenie v rámci núdzového stavu môže byť mierne, lebo ak je to dostačujúce na dosiahnutie toho sledovaného cieľa, tak môže byť mierne. Môže spočívať pracovná povinnosť iba v tom, že sa lekárom povie, že nemôžu dať výpoveď. Čiže opäť núdzový stav a povinná práca, je možnosť v núdzovom stave dať toho zamestnanca inde, ale nemusí to tak byť. Aj núdzový stav môže byť taký tvrdý, ako je navrhované pre mimoriadnu situáciu.
No, a zásadný problém s mimoriadnou situáciou je, že podľa mojich vedomostí, a teda budem rád, keď mi to pán minister nejako vysvetlí, v súčasnosti mi nie je známe, že by existovala možnosť súdneho prieskumu mimoriadnej situácie. Ako upozornila včera Slávka Henčeková, právnička poslaneckého klubu SaS, existuje pochybnosť, či je uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie preskúmateľné súdom. Lebo vyhlásenie núdzového stavu je preskúmateľné súdom. Ústavný súd podľa čl. 129 ods. 6 ústavy rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu, a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia, boli vydané v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Explicitné ustanovenie v ústave, že možno preskúmať rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, a teraz nehovorím o jednotlivých opatreniach, ktoré teoreticky môžu napadnúť tie dotknuté fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa to týka nejakou individuálnou správnou žalobou v rámci správneho súdnictva, alebo ústavnou sťažnosťou, hovorím o preskúmaní celého vyhlásenia núdzového stavu, kde môže dať v zmysle zákona o ústavnom súde najmenej pätina poslancov Národnej rady, prezident, vláda alebo generálny prokurátor podnet, aby Ústavný súd rozhodol, či núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.
Ako je to v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie? Kompetenčný zákon v § 1aa uvádza, že: „Vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády. Uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak." Tak sa pýtam, aký osobitný predpis stanovuje v tomto prípade inak? Aký osobitný predpis stanovuje, že je možné preskúmať uznesenie vlády? Lebo tak sa vyhlasuje mimoriadna situácia, uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie. Čiže toto podľa môjho názoru je problém a teda tú situáciu, ktorá hrozí, ak by nadobudli výpovede lekárov platnosť, ste mohli riešiť núdzovým stavom. Rozumiem, že sa vám do núdzového stavu nechce, lebo však strany vládnej koalície počas svojho pobytu v opozícii dosť brojili proti núdzovému stavu, huckali ľudí proti núdzovému, hoci to zodpovedalo, teda existencia núdzového stavu situácii, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Teraz sa bojíte, že sa to môže obrátiť proti vám. Že by ste tiež museli siahnuť po núdzovom stave a tvárite sa, že riešenie cez mimoriadnu situáciu bude mäkšie, bude menej zasahujúce do práv, ale tá forma, ktorú navrhujete, je veľmi podobná tomu riešeniu, ktoré by bolo cez núdzový stav, a navyše obchádza možnosť súdneho prieskumu. Čiže z tohto hľadiska je v tejto podobe ešte horšie ako ísť cez núdzový... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)