23. schôdza

vymazať

Dve faktické poznámky, prvý pán poslanec Pollák, druhý pán poslanec Pročko.
Nech sa páči, pán Pollák.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Michal, ty si načrtol vo svojej rozprave ten postoj Roberta Fica k tejto téme a ja ťa doplním. Môžeme si myslieť naozaj o politikoch SMER-u, čo len chceme, ale nie sú to amatéri. Robert Fico cielene hovorí o tom, že zdravotníctvo nie je premiérskou témou a ja by som to chcel napríklad porovnať v takom ponímaní alebo teda v porovnaní s takou ministerskou kultúry, kde takisto protestovala proti ministerke kultúry kultúrna obec a Robert Fico nemal problém sa postaviť za ministerkou kultúry a hovoriť jej slová napríklad že, keď ťa kritizujú progresívci alebo kultúrna obec, robíš to dobre. Môžeme si o tom myslieť čokoľvek. Ja teraz nekritizujem naozaj Roberta Fica, je to skôr úvaha o tom, či to nie je taká vratka späť pre HLAS, keďže áno, voľby vyhral SMER, to treba povedať, ale HLAS má vo vláde viac ministerstiev. A týmto spôsobom iba Robert Fico dáva vyžrať to, čo si vlastne nárokoval HLAS navyše. A to, čo sa deje pri tomto návrhu zákona, že lekári alebo teda lekárom hrozia basou, je maslo HLAS-u, maslo ministra Šaška, maslo predsedu HLAS-u Matúša Šutaja Eštoka a maslo aj čestného predsedu Petra Pellegriniho, ktorý stále ovláda HLAS. A ak oni toto dovolili a poslali ministra Šaška s takýmto návrhom, tak tú zodpovednosť na konci dňa ponesie minister zdravotníctva. A Robertovi Ficovi v tomto ponímaní akože netreba zazlievať to, že sa jednoducho nepostaví na stranu ministra, keď hovorí o tom, že to nie je premiérskou témou. Lebo áno, HLAS má nie vlastnou zásluhou viac ministrov vo vláde, ale iba kšeftovaním o to, že áno, budeme v tejto vláde, ale chceme viac ministrov. Čiže postoj Roberta Fica nejakým spôsobom chápem.

Pán poslanec Pročko.

Tak oni sú majstri galaxie v skrátených legislatívnych konaniach. To naozaj pán Susko, ten by, keby sme mi toto robili, tak ten úplne, ten je bez vlasov, ten si ich vytrhá. A tak si trafil naozaj pána ministra, že naozaj ti musel skákať do reči. Ja som rád, že ho pán Gašpar nevyviedol, ako fakt to bolo na hrane. Ale tak si ho trafil, že naozaj úplne presne a keď si hovoril o tom, že naozaj namiesto toho, aby minister zdravotníctva si svojich zdravotníkov chránil, tak oni ich idú, oni sa im idú vyhrážať a Fico sa im vyhráža a minister zdravotníctva to dovolí.
Ale presne si hovoril o tom populizme, každý jeden deň, každý mesiac, každý týždeň a naozaj každú hodinu treba hovoriť, čo Fico povedal v roku 2011, že dobre viete, že sme majstri v populizme. A Robo Fico pred voľbami rozprával naozaj populistické veci, to, čo ľudia chceli počuť. A ľudia ho volili preto, lebo Fico rozprával to, čo oni chcú, ale je po voľbách a Fico už vôbec nerobí to, čo ľudia chcú. Fico robí presne opak. Išli do Brazílie a tak si trafil aj toho Kaliňáka, neskutočne. Oni konsolidujú, zdravotníkom nedajú, nie 60 mil. pre zdravotníkov, ale Kaliňák je v Brazílii a Kaliňák chce dohodnúť najväčší armádny nákup tohto desaťročia. Oni, ktorí, presne si rozprával, ani náboj Ukrajine, tak idú kšeftovať na zbraniach. Pán minister, Šipoš vás riadne trafil.

vymazať

Ďakujem veľmi pekne za reakcie, bohužiaľ, alebo mrzí ma, že len kolegov z opozície, ja som očakával, že vládni poslanci sa vyjadria k tomu, čo som hovoril, keď boli oni v opozícii, ako hlasovali za zdravotníkov, aké uznesenia predkladal Robert Fico a ako oni všetci hlasovali za to, aby mali navýšené tie platy. A nepočujem, je tu obrovské ticho, nepočujem žiadnu reakciu na to. A ticho je asi preto, lebo kto mlčí, ten svedčí, čiže tu vás jasne tie hlasovania usvedčujú. Môžte hovoriť, koľko chcete, rozprávať na tlačovkách, videá si natáčať, ale tie hlasovania proste sú tu archivované. Ľudia si to vedia dohľadať, vidia tú dvojtvárnosť. Ľudia jednoducho, nie sú všetci ľudia hlúpi a vedia si ľudia spočítať, koľko je dva plus dva. A ľudia aj vidia, že na jednej strane v akom stave sú nemocnice, v akom stave je zdravotníctvo, ľudia vidia, ako finančné skupiny profitujú z verejného zdravotníctva, v akom stave majú súkromné skupiny nemocnice, siete lekární, poisťovne, kto ich tu pustil, kto dohadoval na Vazovovej ulici o tom, aby sa jednoducho pustili finančné skupiny, kto to bude mať na starosti. Ľudia to vidia. Vidia to študenti medicíny, ktorí chodia do zahraničia študovať. A teraz vy ešte idete týmto uznesením ukázať všetkým lekárom, mladým študentom medicíny, že keď sa nebudete správať, nebudete sa chovať, tak jednoducho pôjdete do basy. A ešte ukazujete to gesto všetkým pacientom na Slovensku.
Takže toto je podľa mňa úplne cez čiaru a mali by ste okamžite ten zákon stiahnuť a ísť rokovať so zdravotníkmi na ministerstvo zdravotníctva, pán minister.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa venovať návrhu na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Budem hovoriť o tom, čo som mal faktickú poznámku k vystúpeniu kolegu pána poslanca Szalaya a určite sa teraz nejdem púšťať do nejakých politických dišpút, a teda nemám ambíciu rozoberať, či za to vláda si môže sama, či by mala rokovať, či si to lekári zaslúžia a ako sa to dotkne, dotkne pacientov, to asi nepatrí do rozpravy o skrátenom legislatívnom konaní. A chcem sa na to pozrieť z hľadiska právneho, teda že či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Základná otázka môže byť, môže byť aj vecná, teda že či ešte stále nie je možné tú situáciu riešiť, riešiť rokovaniami, dobre, to dám teraz nabok, vláda si potrebuje vytvoriť nejaký nástroj, že ak tie rokovania nebudú, nebudú úspešné, ale otázka je, že či ten nástroj už dnes neexistuje, lebo v minulosti sa podobná situácia riešila prostredníctvom núdzového stavu. A teda ak sú ohrozené životy a zdravie ľudí, ako tvrdí vláda argumentujúc, že je to dôvod na skrátené legislatívne konanie, tak je to rovnako aj dôvod na vyhlásenie núdzového stavu a tú kritickú situáciu, v ktorej krajina sa možno ocitne, alebo už sa k nej blíži, je možné riešiť aj prostredníctvom núdzového stavu.
Moja otázka teda na pána ministra, budem rád, keď mi moje otázky zodpovie, bol by som radšej, keby vystúpil v rozprave, aby ešte bola možnosť naňho reagovať, ale keď nie, no tak aspoň teda v záverečnom slove, aby tie otázky boli zodpovedané, je, že v čom je rozdiel medzi tým riešením, s ktorým prichádzajú cez mimoriadnu situáciu a cez núdzový stav. Lebo veľmi keď to zjednoduším, a možno sa mýlim, ale keď to zjednoduším, tak to, čo dnes je možné robiť cez núdzový stav po zmene alebo po schválení tohto zákona, bude možné robiť podobné opatrenia aj cez mimoriadnu situáciu. Mimoriadna situácia sama osebe je lepšia ako núdzový stav, lebo predstavuje miernejší zásah do práv občanov a ďalších, ďalších subjektov, ale teda v situácii, keď tie opatrenia, ktoré možno robiť na základe mimoriadnej situácie sú rovnaké alebo podobné, ako tie opatrenia, ktoré možno robiť na základe núdzového stavu, tak z hľadiska tých dotknutých subjektov, napríklad lekárov, to nejaký dramatický rozdiel nie je.
Je to rozdiel možno v tom, že či im budú hroziť dva roky za porušenie povinností počas krízovej situácie, ktorú predstavuje napríklad aj núdzový stav, alebo to bude iba jeden rok za porušenie povinností v situácii mimoriadnej situácie, ale tak či tak ide o kriminalizáciu.
Čiže teoreticky by to mohlo byť lepšie, ale prakticky, ak tie opatrenia budú podobné, tak neviem, neviem teda, v čom je rozdiel, a teda či je to dôvod na skrátené legislatívne konanie. Lebo aj keby malo ministerstvo, vláda a parlamentná väčšina názor, že je to lepšie riešiť cez mimoriadnu situáciu, tak dôvod na skrátené legislatívne konanie podľa môjho názoru by bol iba za predpokladu, že v súčasnom právnom stave to nie je možné riešiť.
Že ak tento zákon nebude schválený, vláda sa nedokáže vysporiadať, vysporiadať s tou situáciu napríklad prostredníctvom, prostredníctvom núdzového stavu.
Tak toto podľa môjho názoru nebola, nebola táto otázka zodpovedaná, že v čom je rozdiel, prečo nie je možné riešiť tú situáciu cez núdzový stav, a teda že či ju možno alebo nemožno riešiť cez núdzový stav, a ak tá otázka, odpoveď bude že možno, tak potom podľa môjho názoru neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, smerom do budúcnosti nech sa to upraví, ale je to možné aj riadnym legislatívnym procesom.
Tá odpoveď deklaratívne je v dôvodovke, kde sa tvrdí, že štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd, a zároveň by viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov. Neexistuje ten prostriedok prostredníctvom núdzového stavu? Alebo sa tam tvrdí, že navrhovaný osobitný inštitút mimoriadnej situácie prispieva k adresnejšej a účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu. Dosah mimoriadnej situácie je možné územne limitovať určením dotknutého územia, resp. určením konkrétneho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, pričom je primerane časovo konštituovaný, čo umožňuje flexibilne reagovať na vzniknutý stav a efektívne využívať zdroje štátu. V roku 2011 bol núdzový stav, pokiaľ viem, obmedzený na konkrétne nemocnice, čiže tiež bol obmedzený, tiež nebol, nebol univerzálny, tak v čom tam bol ten problém?
Problém je, ak sa do základných práv zasahuje zmenou legislatívy v skrátenom legislatívnom konaní. Tuto navyše, a to teda avizujem, že aj núdzový stav, aj mimoriadna situácia, resp. opatrenia, ktoré sa od nich odvíjajú a ktoré sú na základe nich robené, zasahujú do základných práv a slobôd a v takej situácii je dôležité, aby existovala možnosť súdneho prieskumu. Vo vzťahu k núdzovému stavu existuje možnosť, aby ústavný súd preskúmal, či vyhlásenie núdzového stavu bolo urobené v súlade s ústavou. Môže sa naňho obrátiť 30 poslancov Národnej rady, prezident, vláda, generálny prokurátor. Akým spôsobom je možné súdne preskúmať vyhlásenie mimoriadnej situácie? To by ma zaujímalo, pretože ja som takú možnosť nenašiel a snažil som sa hľadať. Je zrejme možné preskúmať tie opatrenia, ktoré sa budú robiť na základe mimoriadnej situácie, tak ako je možné preskúmať aj opatrenia, ktoré sa robia na základe núdzového stavu, či už teda v prípade mimoriadnej situácie, či už cestou správneho súdnictva, nejakej správnej žaloby, alebo cestou ústavnej sťažnosti, ak nie je možná, možná správna žaloba, ak sa zasahuje do ústavných práv.
Čiže individuálny, individuálny, ja by som počkal, keďže sa prihováram aj pánovi ministrovi, individuálny prieskum nepochybne je možný aj v prípade mimoriadnej situácie vo vzťahu k tým opatreniam, ale teda v prípade núdzového stavu je možné preskúmať aj samotnú skutočnosť, či núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou a príslušným ústavným zákonom. V prípade mimoriadnej situácie, a teda opäť sa rád nechám poučiť, ak existuje možnosť súdneho preskúmania, či mimoriadna situácia bola vyhlásená v súlade so zákonom. Lebo preskúmavať uznesenia vlády možno iba v prípade, ak tak stanoví osobitný zákon, taký osobitný zákon, ktorý by stanovoval možnosť preskúmania uznesenia vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie, sa mi nepodarilo nájsť, ale teda ak taký existuje, rád sa nechám poučiť. Ale ak taký neexistuje, tak je to problém, lebo v podstate z riešenia, ktoré rieši rovnaký problém, teda nedostatok, nedostatok, možný nedostatok lekárov v nemocniciach prostredníctvom zavedenia núdzového stavu, z riešenia, ktoré je možné preskúmať, súdne preskúmať prostredníctvom Ústavného súdu explicitne stanoveným postupom napríklad na základe iniciatívy tridsiatich opozičných poslancov, idete prejsť na riešenie, ktoré nie je možné ako celok preskúmať, preskúmať súdne, a teda sa tým znižuje súdna ochrana základných práv a slobôd.
Čiže dúfam, že moje vystúpenie nebolo politické, ako sa pán minister obával, ja naozaj mám iba otázky a mám teda pochybnosti, či je to právne v poriadku, a teda ak nie, tak potom či sú naplnené tie dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Nebudem rozprávať určite hodinu, ja potom, tak ako som evidoval alebo teda avizoval v rámci úvodného slova, ja vystúpim v kontexte celej nejakej situácie v prvom čítaní, tak aby bol priestor aj na, aj na faktické. Ale teraz si dovolím, lebo toto je absolútne kľúčový naratív, ktorý volia, a myslím si, že keď tak poviem so všetkou vážnosťou tej, nazvime to, príčetnej časti opozície, ktorú si aj ja vážim, tak je dôležité, aby minimálne z týchto úst neodznievali demagogické skratky alebo možno len neinformované názory, keď to tak poviem. Pretože presne toto lekárski odborári presadzujú do toho verejného naratívu, veľmi zjednodušene, že odpoveďou mojou je, že namiesto hľadania dohody, a ja sa k tomu vyjadrím v prvom čítaní, je zavádzanie nútených prác pod hrozbou kriminálu.
Takže v prvom rade, a opakujem to opäť, toto riešenie je plán B a avizujem, že pripravujeme aj plán C.

36-2
Ale my momentálne máme naozaj v prípade, že by k dohode nedošlo, čo hovorím stále a dokola, že ja rokujem, škoda, že tu nie sú páni poslanci za OĽANO, ale chcel som aj im povedať, že aj v tomto momente a celé poobedie sa rokuje za účasti celého sektora, to znamená, nie na úrovni ministerstva zdravotníctva a LOZ-u a potom tá druhá strana tvrdí, že na niečom inom sa bavilo. Teraz je tam celý sektor, sú tam všetky poisťovne, je tam úrad pre dohľad, sú tam poskytovatelia, sú tam všetci, s čím mimochodom odborári majú problém, pretože podľa ich názoru sa to netýka celého sektoru, ale o tom nechcem hovoriť.
My v prípade, že môže dôjsť k situácii, ktorú ja ako minister zdra... a na tých rokovaniach by som aj ja teraz sedel, lenže musím byť tu. Tak my musíme mať v rukách nástroj, akým by sme vedeli zabezpečiť základnú dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých ľudí na Slovensku. No a opakujem, že nikto to nechce použiť, ale niečo v rukách zodpovedný manažér mať musí.
A teraz idem k tej podstate. Základný rozdiel medzi núdzovým stavom a mimoriadnou situáciou je ústavnosť a proporčnosť pri zasahovaní do ľudských práv v zmysle aj medzinárodných dohovorov.
A v žiadnom prípade a v zmysle práve tej ambície riešiť túto situáciou proporčne nejde v žiadnom prípade o žiadnu kriminalizáciu, ide o zabezpečenie tej dostupnej zdravotnej starostlivosti a mimochodom aj dnes máme na Slovensku vyhlásených iks mimoriadných situácií a ani o nich nevieme. O núdzovom stave vedia všetci, keď je vyhlásený.
Takže dám vám iba na porovnanie, čo znamená ten núdzový stav, ktorý teda vy sa pýtate alebo teda podľa toho hovoríte, či je, alebo nie je potrebné skrátené legislatívne konanie. Tak vyhlásením alebo teda prijatím tohto nástroja mimoriadnej situácie sa predlžuje trvanie pracovného pomeru. To znamená, že predlžuje sa trvanie výpovede, to v praxi znamená, a to je veľmi dôležité, že sú garantované všetky práva lekárov alebo teda iných zdravotníkov a garantuje sa im rovnaké právo na dohodnutú a garantovanú mzdu, právo na oddych, právo na dovolenku, právo na, áno, aj OČR, právo na ďalšie starostlivosti, právo na, alebo majú garantované to pracovné miesto počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a majú aj garantované miesto výkonu, to znamená, nikto ich nepresúva z bodu A do bodu B. To znamená, nikto nikomu v rámci mimoriadnej situácie žiadne práva neberie, ani neurčuje, kde a kam a ako majú vykonávať svoju profesiu, a to je teda ten nástroj jemnejší mimoriadnej situácie. Navyše je veľmi proporčný, pretože sa netýka vyhlásenia na celom území, ale iba v konkrétnom regióne, kde je konkrétne identifikovaný možný hroziaci problém, a preto je možnosť, aby ju vyhlásil prednosta okresného úradu, pretože on najlepšie pozná ten svoj okres a aby na lokálnej úrovni sa riešila iba určité vyhlásenie mimoriadnej situácie voči konkrétnej skupine obyvateľov, v tomto prípade voči zdravotníkom alebo lekárom. To je mimoriadná situácia. Za zachovania nižších sadzieb alebo za zavedenia, lebo my momentálne tento inštitút nemáme, asi je jasné, že keď by niekto iba úmyselne porušil, falšoval, neviem čo, nechcem to tu rozoberať, tak asi nejakú sankciu musí mať, lebo keď sa v takej situácii niečo stane tomu pacientovi, tak asi to nie je úplne v poriadku. A tie sadzby sú nižšie o polovicu ako v núdzovom stave.
A teraz pre porovnanie, čo je núdzový stav. Núdzový stav, v núdzovom stave, ktorý okrem toho, že nie je zameraný iba na konkrétnu skupinu obyvateľov, v tomto prípade lekárov, ale na všetkých vrátane vyšších sadzieb, to znamená, v nepozornosti vy niečo spravíte, napríklad niekoho, nechcem povedať, zrazíte alebo tak, máte dvojnásobnú sadzbu, keď to zjednoduším a týka sa to všetkých. Tuto sa to, v mimoriadnej iba niekoho.
Ale čo je dôležité, pokiaľ to personifikujem konkrétne na tých lekárov, tak v núdzovom stave v porovnaní s tým, čo som povedal, nemajú garantovanú výšku mzdy, nemajú garantovanú výšku odmien, nemajú garantovanú dovolenku, nemajú garantované vzdelávanie, nemajú garantované právo na OČR, nevzťahuje sa na nich Zákonník práce, nemajú garantované pracovné miesto a môžu byť aj bez ich vlastného súhlasu vyslaný na prácu do iného miesta výkonu práce. To je nútená práca.
Rozumieme sa? To je nútená práca v núdzovom stave. Mimoriadna situácia zavádza nový inštitút, kde nikto nesiaha na práva a všetko to, čo som povedal k mimoriadnej situácii za výrazne nižších sadzieb, je to targetované na konkrétnu skupinu ľudí, nevzťahuje sa to na všetkých. A na tých všetkých, tým myslím všetkých ľudí a vieme, aké sú názory, aj v spoločnosti nálady voči núdzovému stavu ako takému v kontexte covidu atď., nechcem sa k tomu vracať. Ale tam sú výrazne prísnejšie postihy pre všetkých ľudí. Takže preto.
Ja to vnímam ako, nechcem používať slovo, že ústretový krok voči lekárom, to v žiadnom prípade, ale je to nástroj, ktorý v rukách štát a zodpovedný manažér musí mať v prípade, že k dohode nedôjde.
A ja musím byť pripravený a snažím sa to robiť čo najohľaduplnejšie, čo najproporčnejšie, ale garantujem, to prešlo hádam dvadsiatimi právnikmi, úradom vlády, ministerstvom spravodlivosti, ministerstvom vnútra, všetkými a doposiaľ som nenašiel jeden argument, ktorý by hovoril, že to porušuje akékoľvek ústavné dohovory, medzinárodné dohovory, Zákonník práce, akékoľvek platné slovenské či európske predpisy.
Takže ja musím odmietnuť a poprosím aj vás, vážení poslanci a poslankyne, aby ste nenaskočili, tých z vás, ktorých teda nám všetkým spoločne verím, že ide o dosiahnutie nejakej korektnej dohody, ja sa k tomu vrátim v tom prvom čítaní, nenaskočme na toto zľahčenie alebo určitý naratív, ktorý, samozrejme, vzbudzuje emócie v spoločnosti, pretože keď je titulok v niektorých novinách, že zavádzajú sa nútené práce pod hrozbou trestu, tak je to absolútne ďaleko od pravdy a prehlbuje to tu napätie v spoločnosti. A na takejto téme by som bol rád, keby sme sa zhodli a hľadali také riešenia, ktoré v prípade nutnosti, ktoré, dúfam, nikdy nebudú môcť musieť byť použité, aby boli čo najmiernejšie a najohľaduplnejšie voči právam, všetkým právam tých lekárov, ktorí, žiaľ, do dnešného dňa vo výpovediach sú a ja potvrdzujem, že rokuje sa dennodenne, aj teraz sa rokuje, aj zajtra sa bude, aj pozajtra, aj donekonečna. Ale potrebujeme pochopiť, čo je tá podmienka. Poviem to aj z tohto miesta, čo je tá podmienka do konca roka? Ja to stále neviem. Dnes som sa dozvedel ďalších devätnásť a medzi nimi sú platy, aj platy. A to nejde o tých 62 eur v hrubom, či v čistom. Sa má uzatvoriť do zmlúv priamo, to bude cieľ nemenný. Ďakujem pekne.