23. schôdza

Ja sa na úvod priznávam, že som tak trochu porušil rokovací poriadok, lebo som si urobil fotku, keď som sedel tam, pretože toto je ten prípad, keď rokuje Národná rada v minimálnom zložení, je tu predsedajúci, je tu navrhovateľ, je tu spravodajca a ja ako rečník.
A niežeby som... (Reakcia z pléna.) Áno, predsedajúci, tým som začal. Takže na jednej strane je mi to ľúto, na druhej strane to je pochopiteľné, za normálnych okolností už by sme boli 36 minút skončili rozpravu, ale teraz rokujeme tak dlhšie, ale poďme k veci. Máme v slovenskom právnom poriadku prípady, a dokonca sa niektoré aj relatívne čerstvo zaviedli, že nejaký deň je štátny sviatkom Slovenskej republiky a zároveň nie je dňom pracovného pokoja. Určite nechceme s pani predkladateľkou Ankou Záborskou vytvárať nejaké nové náklady pre štát alebo zamestnávateľov, ale ja si naozaj myslím, že 25. marec, ktorý odkazuje predovšetkým na 25. marca 1988, je hoden toho, aby bol štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
Keď to len tak v skratke porovnám so 17. novembrom, ktorý bol teda štátnym sviatkom ešte z čias Československej republiky, a dokonca ešte odkazoval aj na to, čo sa stalo počas podstate začínajúcej druhej svetovej vojny alebo prebiehajúcej, tak vlastne tento deň je v prvom rade o udalostiach, ktoré boli v Prahe. Samozrejme, som za to, aby 17. november bol a zostal štátnym sviatkom, je to významný deň boja za slobodu, demokraciu, ale 17. november 1989 by nebol, alebo nie určite v takejto forme a v takomto čase bez 25. marca 1988, zhruba o nejaký rok a pol sme v Bratislave predišli tie udalosti, ktoré potom vyvrcholili v Prahe v novembri 1989.
Samozrejme, po tom pražskom 17. novembri 1989 sa už tieto zhromaždenia začali diať po celej republiky, potom už aj v Bratislave a iných, iných mestách v Česku aj na Slovensku. Ale chcem tým teda povedať to, že ak si pripomíname 17. november, čo je veľmi správne, o nič menej by sme nemali si pripomínať a sláviť ako štátny sviatok 25. marec 1988, myslím si, že by to bolo niečo v našich dejinách, na čo môžeme byť hrdí a čo je teda hodné toho, aby to nebol len pamätný deň, ale štátny sviatok, lebo naozaj máme čo oslavovať. Tých momentov v našej histórii nie je až tak veľa, resp. nevieme ich až tak veľa nájsť, a myslím si, že pre našu národnú identitu, národnú hrdosť by to bolo vhodné.
Takže zopakujem to, tak ako máme 17. november ako štátny sviatok, navrhujeme a prosíme aj kolegov, aby to podporili, aby 25. marec bol štátnym sviatkom, a podotýkam, bez nároku na deň pracovného pokoja, tak ako to v prípade už niektorých štátnych sviatkov máme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja len krátko dodám, že možno niekto chce bagatelizovať 25. marec, a tvrdí, ’88, a tvrdí o tom, že, tvrdí to, že si nezaslúži, aby bol štátnym sviatkom, stačí, že si ho budeme pamätať, ale keby to nebol deň, ktorý vážne ohrozil existenciu vtedajšieho režimu, keby vtedajší predstavitelia to neboli považovali za kývanie svojich základov, tak by neboli sa uchýlili k takému brutálnemu zásahu, ako to urobili. Neboli by vyslali ani tie delá, ani psov, ani policajtov, vojakov, ani by neboli zatýkali ľudí, ktorých držali niekoľko dní vo väzení, pretože by si povedali, však nech si ticho pomodlia ruženec a držia v rukách sviečky, však my sme na toľko silní, pevní, že nás nič neohrozí, čiže bolo to skutočne zatrasenie základmi komunizmu a uvedomovali si to aj sami predstavitelia vtedajšieho režimu a myslím, že si to uvedomoval aj vtedajší svet, ktorý to pripomínal. Dokonca si to pripomenul aj Európsky parlament.
Čiže dajme tomuto dňu to, čo mu patrí, aby to bol štátny sviatok bez nároku na pracovné voľno.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Myslím si, že tento deň je nielen pamätný, ale je to aj zásadný bod v našich dejinách. Myslím, že aj mnohí predstavitelia hlavy štátu, prezidenti sa zúčastňovali na spomienkových udalostiach pre tento deň. Bol by to podľa mňa obohacujúci prvok, ak by sme tento zákon podporili a tento štátny sviatok ustanovili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Taktiež vítam tento návrh zákona a myslím si, že tento deň je historický a dejiny by sme si mali pripomínať a uchovávať. A práve takéto momenty, ktoré priviedli súčasnú dobu k slobode, a ale aj uctiť si všetkých tých ľudí, ktorí tam boli, ktorí, ktorí bojovali a ktorí v tichosti v modlitbe sa nebáli bojovať za slobodu, bojovať proti, proti režimu, ktorý, ktorý tam bol vtedy v tom období alebo v tom čase panoval, a preto ja vítam tento návrh Anny Záborskej aj Riša Vašečku. A aj my v klube budeme hlasovať za tento návrh, aby tento deň bol naozaj sviatkom a aby tento deň sme si naozaj mohli tak uchovať pre ďalšie generácie a zdôrazňovať to, čo sa udialo v tento deň.
Ďakujem pekne

Dobré ráno.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie výboru predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Navrhovaná právna úprava rieši viaceré oblasti týkajúce sa systému verejného zdravotného poistenia, činnosti zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Napĺňajú sa ním aj úlohy z programového vyhlásenia vlády. Návrh má za cieľ predovšetkým upraviť a ďalej kultivovať proces prerozdelenia poistného, vyriešiť problematiku tzv. mŕtvych duší, znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov pri vykazovaní údajov poistencov a vyriešiť ďalšie problematické oblasti v súlade s podnetmi z aplikačnej praxe.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 475.
Ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vo výboroch Národnej rady, tlač 475a.
Vládny návrh zákona, tlač 475, prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Výbory súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol výbor zákona (správne: „návrh zákona“, pozn. red.) pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 475, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 475, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 23 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 23 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 102 z 28. novembra 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, a Adama Lučanského za náhradníka k predmetnému návrhu v prípade neúčasti spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som v tejto rozprave vystupoval v prvom čítaní a ja som teda chválil ministerstvo ešte, že prichádza teda po roku s niečím, čo, čo ide, čo má ambíciu, trošku systémovo riešime i náš systém možno aj k lepšiemu. Ja dokonca teraz tú kritiku, čo tu, čo tu prednesiem, tak nechcem, aby to ani smerované na súčasného pána ministra, dokonca ani, budem hovoriť veľa aj o dianí na výbore, nechcem, aby to bolo smerované teda ani na nášho predsedu výboru, pretože on za to nemôže do veľkej miery, ale potrebujem sa vyhradiť voči tomu, ako, ako tu prebieha, prijímanie legislatívy.
My sme tu, keď tu bola ministerka Dolinková, ja to beriem teda ako pozostatok ministerky Dolinkovej ešte, ktorý nás tu teda do veľkej miery naháňa stále, aj keď už vo funkcii nie je. My sme tu často kritizovali ministerku Dolinkovú, keď som, keď prišla s nejakou legislatívou, tak ona prichádzala výhradne s legislatívou v skrátenom legislatívnom konaní. Tie zmeny často prichádzali tak úplne náhodne, prílepkami, tesne pred výbormi, tuto prednesené, dokonca kolega Slyško by asi vedel rozprávať o tom, ako chodili aj niektoré pozmeňováky tak, že prednesené ani organizačnému odboru. Tu bol naozaj že obrovský legislatívny chaos. O tých veciach sa nedalo diskutovať, chodili sem na poslednú chvíľu, potom sa robili chyby, upozorňovali sme na ne, potom sa tie chyby niekedy opravovali, to tu sme, takto sme tu my fungovali, takto sa prijímala veľká nejaká legislatíva. Ani nieže veľká, ale dôležitá, lebo to sa robili zásadné zmeny, ale cez rôzne prílepky.
No a pani Dolinkovú sme aj kritizovali zároveň za to, že prichádza s rôznymi malými, drobnými vecami, odklad napríklad nejakých čakacích lehôt a podobné veci a dáva si to cez prílepky, ale nechodí s veľkými vecami, systémovými. Neukazuje, čo chce urobiť v ambulantnej sfére vo veľkom, v nemocniciach, častokrát kritizovala a po roku nebola schopná sem predložiť nejaké veľké zásadnejšie zmeny.
No a po roku teda som sa tešil, že prišla teda s niečím väčším, zásadnejším, predložila nejakú väčšiu legislatívu sem nám do parlamentu a je tam stále, ja súhlasím, je tam veľa dobrých vecí, ktoré ešte naštartovala minulá vláda, prípadne ja som na nich pracoval, prípadne sa už o tom tu rozpráva desať-pätnásť rokov, o tých zmenách, ktoré treba urobiť, no ale následne teda na to, že rok sa táto legislatíva pripravovala, tak ja som bol zhrozený z toho, že keď sme do nej nahliadli bližšie, že čo sa v nej nájde, aké chyby sa v nej nájdu.
No tak napríklad budem to ilustrovať na tom samotnom rokovaní výboru. My sme mali prvýkrát k tomu rokovanie nie minulý týždeň, ale predminulý týždeň. Mali sme nahlásené, teda že budeme sa baviť odborne na úrovni k týmto trom zákonom. Ja, ja teda spojujem trošku tú rozpravu, pretože ten postup pri tých troch zákonoch zdravotníckych, ktoré tu budeme prerokovávať, bol v zásade rovnaký. No a mali sme k nemu rokovať, pripravili sme sa, načítali sme si legislatívu s opozičnými poslancami, prišli sme na výbor, zistili sme, že ten zákon nie je pripravený, že nebol, nebude na tom výbore predložený, že sa predkladá o týždeň neskôr. Zistili sme, že tuto odbor legislatívy tam našiel normálne niekoľko desiatok strán chýb legislatívnych, technických, gramatických, obsahových, ako si ten zákon niekde aj rozporuje, niekde sa vylučuje, tak teda dobre, povedali sme si, že ideme o týždeň neskôr o takejto zásadnej legislatíve rokovať, následne teda mali sme rokovať v utorok, čo bol týždeň, začali chodiť pozmeňujúce návrhy, v sobotu, v nedeľu začnú chodiť pozmeňujúce návrhy. Tie pozmeňujúce návrhy potom začali chodiť tie isté, ktoré vylučovali tie prvé, začali chodiť v nedeľu večer, potom v pondelok, človek si otvorí tie pozmeňujúce návrhy, vidí, ako sa tam háda parlamentná legislatíva s ministerskou legislatívou, vidí, ako sú tam ešte neprijaté revízne nejaké rôzne zmeny. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, hovorím o všetkých troch. To bolo vo všetkých troch. Ale keď, teda keď teda chceme hovoriť o tomto konkrétnom zákone o poisťovníctve, no tak my sa pozrieme, napríklad ten tretí zákon, ktorý tu budeme prerokovávať, tak ste dali obrovský pozmeňovák, ktorý vyťal veľké veci z toho samotného zákona a veľkým pozmeňovákom, pozmeňovákom mimo, mimo pripomienkového konania to začal presúvať do tohto zákona.
Teraz napríklad vidím, že už idete predkladať ďalšie pozmeňujúce návrhy tuto v pléne zákona, ktoré napríklad spadajú do poisťovníctva, bude ich predkladať teda zase poslanec Slyško, už som si teda všimol, ktoré teda vecne napríklad zasahujú do poisťovníctva, ale tiež ich akože predkladáte k inému zákonu a tiež sa dotýkajú aj, aj legislatívne tohto zákona poisťovníckeho. Čiže ja aj z toho, ako mi to tu komentujete, pán minister, tak vidím, že aj vy vo vládnej koalícii máte trošku chaos v tom, že čo s tou legislatívou robíte, lebo vy rok pracujete na nejakej legislatíve, predložíte nám sem tri zákony, potom následne z toho jedného zákona presúvate veľkým pozmeňovákom do toho prvého zákona, ktorý tuto prerokúvame, a my vlastne, akože ja som zvedavý, že aké bude to finálne konsolidované znenie, ale ako kebyže ja vás tu nechcem len karhať, pretože, pre ten proces, ja, ten samotný proces, to keby ste urobili správne a dobre, tak teoreticky poviem, že dobre, tak prijímate niečo pre pacientov, máte tu snahu robiť nejaké zmeny, je to v poriadku do veľkej miery, bude, účel svätí prostriedok, ale problém je v tom, že, a my sme to videli ten posledný týždeň, že keď narýchlo takto prijímate tú legislatívu, a hľadáte si tam chyby a presúvate ich z jedného zákona do druhého zákona, tak sa stane to, že môžete spôsobiť nejaký chaos, nejakú nestabilitu.
Ja som si istý, že pravdepodobne zistíme nejaké chyby, nejaké, nejaké opravy, ktoré bude nutné robiť za mesiac, za dva, za tri, ešte horšie napríklad, idete sa tu, teraz tu máme napríklad zákon o poisťovníctve, ale vy idete o poisťovniach dávať pozmeňujúci návrh k tomu ďalšiemu zákonu a idete celkom zásadne napríklad zasahovať do technických rezerv, idete, idete hovoriť, ako sa budú môcť zvoliť technické rezervy. To je významná, významný zásah do, do účtovníctva, do cash flow, do celkovo hospodárenia poisťovní. Celkovo to môže ovplyvniť aj, aj to, ako budú implementované tie samotné čakacie lehoty, čiže toto nie sú malé zmeny. Vy robíte naozaj že obrovské zmeny cez pozmeňováky, ktoré môžu mať veľký dopad na ten sektor, môžu niečo pokaziť, môžu niečo otočiť.
Čiže ja by som naozaj vás chcel poprosiť, že ja som toto vnímal, že takáto prax tu bola s ministerkou Dolinkovou. Ja by som bol rád, keby sme k tomuto pristúpili trošku inak, a na tie zmeny ste nám dávali viac času, dávali ste tomu sektoru viac času, tiež nielen nám, ale tomu samotnému sektoru, pretože to medzirezortné pripomienkové konanie ono slúži nie na to, aby teda sme si tam niečo popísali úradníci a verejnosť so štátnou správou niečo, ale slúži aj na to, aby si ten sektor vedel pozrieť, že čo vy pripravujete, vedel vás na prípadné chyby upozorniť, a keď my tu budeme postupovať tak, že všetko sa bude prijímať cez výbory prípadne alebo cez pozmeňujúce návrhy v tomto pléne, tak to môže spôsobiť veľký problém. Jedna vec je, ja, ja to naozaj spojím a nebudem k tomu už, aby som, aby som teda nevystupoval s nejakým väčším potom vystúpením k tomu ďalšiemu zákonu, jedna z tých vecí napríklad, my sme na tom výbore sa nedostali ani často k tej materiálnej podstate tej diskusie. My sme chceli často diskutovať a zabralo nám, ja neviem, tri hodiny sme diskutovali na výbore a snažili sme sa pochopiť, aby nám bolo vysvetlené, niektoré tie veci, a my sme sa ani k tej materiálnej podstate napríklad nedostali, k tomu ďalšiemu zákonu, čo budeme mať, 578, my sme napríklad na výbore nemali šancu vôbec prediskutovať novú ambulantnú sieť špecialistov, a to práve preto, pretože ste tam riešili množstvo drobných vecí.
Napríklad my sme si na poslednú chvíľu všimli, že vy idete plniť míľniky plánu obnovy cez... čo sa týka starostlivosti o duševné zdravie, len nejakým pozmeňovákom a idete sa tváriť, že vlastne spĺňate tak míľniky plánu obnovy. Ja som chcel diskutovať teda o tom, že či napríklad ako, ako sa chcete starať o duševné zdravie, či toto znamená, že splníme si míľniky plánu obnovy, a toto je celá činnosť po roku, teda čo táto vláda bude venovať duševnému zdraviu, no nedostali sme odpovede. Chceli sme sa rozprávať o tom, ako majú fungovať komory.
Keby sme vedeli, že idete meniť technické rezervy, tak o tých technických rezervách by sme sa tiež chceli rozprávať. Chceli by sme vedieť, aké to má dopady na ten poistný sektor. Vieme, že s poisťovňami sú problémy, majú problémy s cash-flow, majú problémy, ide konsolidácia, majú utvoriť čakacie lehoty, čiže toto, toto naozaj nie je drobná legislatíva. Ja tuto skončím a budem, teda ak prídete s nejakými s tými samotnými pozmeňovákmi, alebo, alebo keď kolegovia budú otvárať nejaké vecnejšie témy, ja k tomu rád podiskutujem.
Ale zároveň hovorím, že toto plénum má slúžiť na to, aby sme sa strategicky rozprávali o tom, kam zdravotníctvo smeruje, a namiesto toho ten spôsob, akým vy prijímate legislatívu, dávate ju neskoro, sú tam chyby, protirečia si, vytrhávate zo zákona do zákona, obchádzate medzirezortné pripomienkové konanie, tak mne je ľúto, že toto plénum sa potom stáva nejakým ibaže takým takým technickým fórom, kde sa rozprávame o tom, že ako sa to zle robí, ale vôbec sa nemáme ani na výbore, ani tuto šancu vlastne rozprávať nejak obsahovo.
Mne tu debata chýba, ja dúfam, ja to beriem, ja na, na, na záver zopakujem, ja budem mať veľkú dilemu. Ešte uvidím, teda aké pozmeňováky prídu, ja som tento, tieto vaše zákony všetky tri chcel podporiť, pretože na konci dňa zavádzate tam aj dobré veci, ale bojím sa, teda že či keď utiahnete, niekde vyberáte skrutky, či niečomu neublížite.
Na konci dňa, teda ja som zvedavý, ako ešte budete postupovať, ale chcem aj apelovať na vás, že ja to beriem jak ešte ako pozostatok ministerky Dolinkovej, a chcem vás naozaj veľmi pekne poprosiť, aby, keď prijímame takúto zásadnú veľkú legislatívu, ktorá sa týka naozaj že stoviek miliónov eur, keď sa bavíme o technických rezervách, keď sa bavíme o pláne obnovy a o prijímaní míľnikov, tak to je tiež stovky miliónov eur časti, tak prosím vás, pristupujme k tomu zodpovedne, dávajte to poslancom načas, dávajte to, už keď je to prediskutované. Ak to, ak to nie je prediskutované, tak lepšie je ten zákon možno niekedy stiahnuť, prejsť tým medzirezortným pripomienkovým konaním ešte raz, ak to nie je pripravené.
A ja teda verím, že ďalšie zákony, čo už bude dávať priamo pán minister nový do, sem do Národnej rady, tak ten postup bude trošku iný a budeme teda mať obsahovejšiu diskusiu, menej technickú o tom, ako ten proces nastal a ako to tu ohýbame cez, cez koleno.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Oskar, súhlasím s tebou v tých veciach, ktoré si vravel, naozaj že je to postup, ktorý naozaj bol zvolený a je, je taký už v podstate celý rok, že naozaj to je na poslednú chvíľu, všetko dostaneme buď večer, alebo dostaneme na výbore, tesne pred výborom alebo, alebo to nedostaneme vôbec, nie je správny.
Ale tento postup, ktorý dnes je, to je podľa mňa reakcia ministra na požiadavky LOZ-u, ak to správne chápem, pán minister, takže musíme to riešiť, toto je akútna vec. Naozaj toto je akútna vec, ktorá naozaj potrebuje akútne riešenia, a v tomto naozaj, pán minister, vám dávam za pravdu, lebo riešite veci, ktoré naozaj mal, mal, mal LOZ ako požiadavky.
Mňa len prekvapuje to, že vy tvrdíte, pán minister, že sú to požiadavky LOZ-u, a včera pán predseda Visolajský povedal, že to nie sú požiadavky LOZ-u, tak ja neviem potom, že kto, teraz nebudem hovoriť, že vy klamete, ja len hovorím, že neviem, kde je pravda, hej, lebo vy tvrdíte, že to sú požiadavky, ja si myslím, že ich musím... máme splniť, lebo dátum 31. decembra je za chvíľu, za chvíľočku za dverami. Ja aj za seba, aj za kolegov z KDH hovorím, že my sme pripravení rokovať, aj keď bude treba, ale aby parlament zasadal aj medzi sviatkami. Je to naozaj kľúčová vec a 1. 12., 1. januára sa nesmie stať, aby naozaj 3 300 lekárov dalo výpoveď. To teraz dopredu hovorím, že sa to nesmie stať. Čiže tie pozmeňováky či sú dobré, alebo zlé, posúdime ešte, lebo naozaj všetky sme si nestihli pozrieť, tak sa to nerobí.
Ale chápem tú formu, že sa to musí riešiť rýchlo, je jasné. Keď je to požiadavka LOZ-u, musíme to rýchlo prijať, čiže ďakujem.

Ja som rád, že to tu odznelo. To, čo si, Oskar, pomenoval, je dlhodobý problém ministerstva zdravotníctva.
Tí, ktorí pracovali na ministerstve vedia, že aj ministerstvo potrebuje zásadnú zmenu. Potrebuje posilniť legislatívny odbor, potrebuje oveľa viac kapacít, aj čo sa týka tej vecnej stránky. Veľakrát sú tam ľudia, ktorí tej profesii alebo tomu, čo pripravujú, nie celkom rozumejú. Samozrejme, majú externých poradcov, ale budovať odborný trust na ministerstve je kľúčové. Toto... aj my sme mali s tým obrovský problém. Tá situácia sa vôbec nemení. Možno je ešte horšia, pretože naozaj prichádzajú pozmeňováky večer, v noci a sme v druhom čítaní, čiže už ani neprechádzajú žiadnou nejakou odbornou diskusiou.
My si musíme uvedomiť, že nemáme druhú komoru parlamentu. Tie veci, ktoré sa rýchlo schvália, potom nadobúdajú platnosť a podľa toho sa musia riadiť naši zdravotníci a to spôsobuje len ďalej a ďalej väčší chaos.
Čiže asi by sme sa mali zamyslieť tak nadpoliticky, nielen teda že kritizovať, ale aj politicky čo robíme zle, pretože tak nekvalitné zákony, ako prijímame v zdravotníctve, sú obrovský biľag pre slovenské zdravotníctvo a robíme obrovský chaos aj v hlavách zdravotníkov a pre pacientov, bohužiaľ, nakoniec potom neprichádza nejaká zmena, takže ja by som apeloval na to, aby sme budovali odborný trust ministerstiev, aby sme posilňovali týchto ľudí, aby sme sa nespoliehali na externých poradcov a aby sme nadstavili tie legislatívne procesy naozaj zodpovedne, aby sa tieto veci v budúcnosti eliminovali a minimalizovali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Tebe Oskar ďakujem za tvoje vystúpenie.
Spomínal si proces. No, proces je jedna vec, ale... a, samozrejme, ako politici na proces musíme dávať pozor. Špeciálne, keď sme v opozícií, ale zároveň sme stále ľudia.
A ja chcem pripomenúť, že iba nedávno jeden z huliakovcov v tomto pléne naozaj nechutným a stigmatizujúcim spôsobom napadol psychiatrických pacientov, potom následne jeho koaličný kolega zo SMER-u povedal, že mladí ľudia sú precitlivelí, citujem. To ako keby koaliční poslanci nevideli tie dáta, ktoré hovoria o stave duševného zdravia na Slovensku, špeciálne pri mladých ľuďoch. No ale späť k procesoch, k procesu.
Koalícia, ako si spomínal, chce pozmeňovákom zachraňovať míľniky plánu obnovy, pričom v tom obsahu ktorý vidíme, rozhodne sa nedá považovať, že ide o riešenie, ktoré naplní komponent 12 napríklad. A, a pri komunikácii, ktorú mám s odborníkmi, tak súčasne musím konštatovať, že ministerstvo zdravotníctva aj napriek prísľubu a opakovaným prísľubom nepredložilo tento návrh komore psychológov napríklad a ide cez poslanecký návrh.
Tak ja sa zamýšľam nad tým, že keď do tvorby úpravy nie je zapojená napríklad aktuálna Slovenská komora psychológov, pričom ministerstvo operuje cez zmätočné, nepresné a cielene selektované informácie, tak potom to sa nedá považovať ani za transparentnosť, ale ja sa zamýšľam, že, že aký je cieľ potom takéhoto správania.