33. schôdza

Ďakujem za slovo.
Keďže som stála vedľa poslanca Igora Šimka, tak môžem potvrdiť, že vôbec nikoho nekontroloval, všetko prebehlo úplne v súlade so zákonom, len pani poslankyňa asi vypila veľa kávy alebo energeťákov, viete, niekedy sa to nevyplatí, lebo niekoho môžte ubiť šanónom (potlesk), môžete niekoho týmto pádom ubiť šanónom a vlastne celý čas tam iba niečo kričala, lebo jej furt niečo vadilo. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dovolím si odcitovať čl. 89 Ústavy Slovenskej republiky. Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Je to priamo v ústave. Myslím si, že je naozaj nedôstojné, ak sú tu podozrenia, že bola narušená tajnosť tejto voľby, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, na ktorú sme prisahali všetci, keď sme si prevzali svoje mandáty, aby takýmto spôsobom bol zvolený predseda Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Chcem sa vyjadriť k tomu, že som volil slobodne a tajne a jediný, kto mi sa snažil narušiť môj tajnú voľbu, bola pani poslankyňa Mesterová. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 26. marca 2025.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 79 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 79 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 79 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 79 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu poslanca Ivana Ševčíka za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie hlasovalo za 73 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 5 poslancov.
Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolený poslanec Ivan Ševčík. (Potlesk.)
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 26. marca 2025.
Na tajné hlasovanie o Návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 79 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 79 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 79 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 79 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu poslanca Richarda Rašiho za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 79 poslancov, proti nula poslancov, zdržalo sa nula poslancov. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Podľa čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých, väčšiny hlasov všetkých poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený poslanec Richard Raši. (Potlesk.)

Dobré ráno, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. Novela tohto zákona prináša viacero významných zmien v rôznych oblastiach, pričom napĺňa úlohu z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala podporiť uplatniteľnosť absolventov s bakalárskym titulom zmenou kvalifikačných požiadaviek a pravidiel odmeňovania pracovníkov v štátnej službe, čím odstraňuje doterajšiu, nazvime to, honbu za titulmi v štátnej službe. Mení sa, menia sa aj zastarané nároky na akademické tituly, kladie sa väčší dôraz na odbornú prax tým, že na podporu lepšej uplatniteľnosti bakalárov navrhuje sa úprava kvalifikačných predpokladov, a to rozšírením možnosti nahradiť požadovaný stupeň vzdelania aj odbornou praxou. Tým sa štátna správa otvorí pre väčší počet talentovaných ľudí. Doteraz napríklad absolvent bakalárskeho programu napríklad z Imperial College zo Spojeného kráľovstva, ktoré považujú za jednu z najlepších škôl univerzít na svete, nemohol byť štandardne zaradený do vyššej tarifnej triedy, hoci jeho vzdelanie je kvalitné. Odstrániť, zaväzujeme sa aj odstrániť bariéru pri získavaní zamestnancov štátnej školskej inšpekcie, ktorá súvisí so súčasne prebiehajúcimi reformami v rezorte školstva. V súčasnosti zamestnanci štátnej inšpekcie, keďže sú v štátnej službe, pochádza prevažná väčšina z nich od učiteľov, ktorí pôsobili vo verejnej službe aj po 30-tich rokoch po nástupe do štátnej inšpekcie, majú nula odpracovaných rokov. Túto výnimku pre štátnu službu zabezpečujeme práve pre štátnu školskú inšpekciu, aby im boli započítané odpracované roky.
Navrhuje sa aj novelizácia viacerých právnych predpisov, napríklad aj zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v rámci ktorého sa navrhuje okrem iného aj doplnenie platových náležitostí o nárokovateľný príplatok vo výške 10 % platu riaditeľa školy, ktorý zvýši atraktivitu tejto funkcie a podporuje skúsených pedagógov v manažérskych pozíciách. Navrhuje sa možnosť v súvislosti s novou právnou úpravou vzdelávania dospelých preukazovanie aj splnenie kvalifikačných požiadaviek takzvaným mikroosvedčením o získaní profesijnej kvalifikácie, ktorá môže aj nahrádzať odpracované roky.
V súvislosti so zatraktívnením štátnej služby sa ďalej navrhuje čiastočne platená forma služobného voľna, takzvaného sabatikalu. Je možné, aby po piatich rokoch na dva mesiace mohol zamestnanec štátnej služby získať náhradu zo mzdy vo výške 40 %. Pre uchádzačov o štátnu službu sa rozširujú možnosti preukazovania ovládania cudzieho jazyka. Zjednodušuje sa preukazovanie vysokoškolského vzdelania získaného v cudzine, takisto sa odstraňujú podstatné aplikačné problémy. Zjednodušuje sa prax služobných úradov, pružnejšie sa nastavujú niektoré inštitúty a v neposlednom rade veríme, že sa snažíme zatraktívniť týmto spôsobom a zmodernizovať štátnu službu. So zámerom zvýšenia flexibility právnej úpravy sa modifikuje úprava služobného hodnotenia, vzdelávania štátnych zamestnancov a disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca. V oblasti vzdelávanie bude môcť napríklad služobný úrad uložiť štátnemu zamestnancovi povinnosť opätovne absolvovať adaptačné vzdelávanie, ak nevykonáva štátnu službu dlhšie ako 3 roky. Pôjde napríklad o mamičky po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky. Pri disciplinárnej zodpovednosti sa napríklad ustanovuje postup, kedy každé porušenie služobnej disciplíny, nielen menej závažné ako doteraz, obligátorne preskúma poradná komisia generálneho tajomníka služobného úradu. V súvislosti s kolektívnym vyjednávaním sa upravuje aj možnosť dohodnúť v určenom rozsahu kratší služobný čas a dlhšiu výmeru dovolenky nad rámec zákonníka práce aj v podnikovej kolektívnej zmluve, ak tieto benefity neboli dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
S cieľom zatraktívnenia štátnej služby sa napríklad zmierňuje zákaz podnikania a zákaz výkonu zhodnej a obdobnej zárobkovej činnosti. Zákaz podnikania sa bude vzťahovať iba na vybrané skupiny štátnych zamestnancov. Naďalej bude platiť úplný zákaz podnikania pre takzvané politické pozície v štátnej službe, teda tie, ktoré sú menované. Napríklad vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej služby, štátni tajomníci, generálni tajomníci služobného úradu, splnomocnenci, veľvyslanci a podobne. Ostatní štátni zamestnanci budú môcť podnikať len v prípade, ak ide o podnikanie v inej oblasti, ako je výkon štátnej služby podnikania, a pôjde o samostatne zárobkovo činnú právnu formu alebo osobu. Uvedenou úpravou nie sú dotknuté povinnosti štátneho zamestnanca súvisiace s princípom nestrannosti, politickej neutrality a profesionality ako aj povinnosti súvisiace s predchádzaním konfliktu záujmov v štátnej službe. Tak ako doteraz, pokiaľ by manžel, manželka podnikali, rovnako musia zabezpečiť nestrannosť a predchádzaniu konfliktu záujmov. Právna úprava týkajúca sa obmedzenia členstva štátneho zamestnanca v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť sa nemení. Novelou zákona o výkone práce vo verejnom záujme sa ďalej precizuje doterajšia zákonná úprava, tak aby bolo zrejmé, že ustanovenie tohto zákona sa vzťahuje aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody o práci vykonanej mimo pracovného pomeru, nakoľko v praxi dochádzalo k rôznym prístupom jednotlivých rezortov pri uzatváraní predmetných dohôd, čo aj Najvyšší kontrolný úrad kritizoval z hľadiska nadužívania. 2-2
Aby sa zdôraznila zásada výnimočnosti uzatvárania dohôd mimo pracovného pomeru, zavádza sa povinnosť zamestnávateľa upraviť náležitosti uzatvárania dohôd v pracovnom poriadku alebo v inom internom predpise zamestnávateľa. V nadväznosti na zosúladenie s právnou úpravou registra trestov, ktorá nadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roku, sa realizujú nevyhnutné úpravy týkajúce sa preukazovania bezúhonnosti v zákone o štátnej službe, v zákone o výkone práce vo verejnom záujme a v zákonoch pôsobnosti ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, ako aj v zákone o Hasičskom záchrannom zbore. Ide o zosúladenie úpravy preukazovania bezúhonnosti podľa uvedených zákonov. Navrhuje sa delená účinnosť zákona, a to je od termínov 1. júl 2025, 1. október 2025 a 1. január 2026.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, dámy a páni, vážené panie poslankyne, poslanci, poprosím vás o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 732. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 769 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, máme pred sebou zákon, ktorý sa teda venuje pravidlám, za ktorých sa vykonáva štátna služba. Štátna služba, keď to tak veľmi zjednodušíme, to je, to sú tí úradníci, tak by som to povedal možno ľudovo. A musím povedať, že tento zákon z veľkej časti naozaj nejak reflektuje na aplikačnú prax, je to novela, ktorá sa dlho pripravovala, to nie je nejaký výmysel za tejto vlády. Viem, že tie prvé práce na tejto novele začali ešte aj za úradníckej vlády, dokonca ešte za tej vlády predtým.
Čiže je to taká zberná novela, ktorá reaguje na aplikačnú prax... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím kľud v sále.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Pardon? (Reakcia z pléna.) Kľud v sále, presne ako hovorí pán predsedajúci. Ďakujem, pán predsedajúci, trošku ste ma vyhodili z tempa. Každopádne, kde som to bol? Áno, je to aplikačná novela, čiže zbiera veľa dobrých nápadov, čo by sa dalo zlepšiť v štátnej službe, pán minister už niektoré pomenoval. Ja s nimi budem aj súhlasiť, s niektorými, ale potom prídem k druhej časti, k tomu, kde vidíme problém. Čiže veci, ako napríklad nejaká lepšia štruktúra služobného hodnotenia, aby bolo objektívnejšie, aby sa služobné hodnotenie nemohlo robiť len tak, kto je môj kamarát, toho ohodnotím dobre, kto nie je môj kamarát, toho ohodnotím zle, že sa zavádza nejaká štruktúra, nejaké kategórie, v ktorých sa musí nejak objektívne hodnotiť ten zamestnanec. To je fajn.
Taktiež sabatikal, ono je to sabatikal iba na jeden mesiac, povedzme si narovinu. Čiže to bude pomerne krátky sabatikal, ale budiž. Je to fajn, že štátna správa pôjde v nejakých trendoch aj, ktoré vidíme v zahraničí. Takže po piatich rokoch odslúžených v štátnej službe bude mať človek nárok na jeden mesiac plateného sabatikalu, keď mu teda štát bude nahrádzať, pokiaľ si pamätám správne, 40 % jeho mzdy, tak sú tam tie pravidlá nejak nastavené. Upravuje sa tiež paragraf, za akých podmienok je možné niekoho prepustiť zo štátnej služby. Pamätám si, že súčasná koalícia veľmi kritizovala, keď Matovičova vláda prišla s nejakou úpravou, ktorá bola pomerne drastická, na základe ktorej bolo veľmi ľahké vyhadzovať ľudí zo štátnej služby. Len sa pousmejem, že teda táto úprava, ktorú teraz zavádzate, aby sa to opäť sprísnilo, prichádza až v čase, keď ste už povyhadzovali všetkých ľudí z ministerstiev. Čiže keď ste boli v opozícii, tak ste kritizovali ten Matovičov paragraf, potom ste sa dostali do vlády, vehementne ste ho využívali na vyhadzovanie ľudí a teraz to idete vrátiť na ten stav pred Matovičovou novelou. Je to teda zaujímavé. Čiže svojím spôsobom ľudia, ktorí sú dnes politicky navození na ministerstvách, tak sa z tohto, z tejto vašej zmeny potešia, pretože bude ťažšie ich nejakým spôsobom z toho ministerstva dostať, ale budiž. Ja som tiež nebol fanúšikom toho paragrafu, ktorý sa zaviedol za tej predošlej vlády. Neviem, či som ho vo svojej sfére vplyvu vôbec aj využíval na vyhadzovanie ľudí.
No a teraz tá najväčšia problémová časť - podnikanie v štátnej službe. Pán minister to tak kulantne zaobalil, že to trochu vyznelo, ako keby podnikanie v štátnej službe naďalej bolo veľmi striktne obmedzené. No ale nie je tomu tak, dámy a páni. Ja to teda rozdelím na tri časti, hej, rozdeľme si ten problém podnikania na tri časti. Bavme sa o podnikaní, pokiaľ je štátny zamestnanec konateľom alebo členom dozornej rady, alebo nejakého kontrolného orgánu v právnickej osobe, čiže jeden druh podnikania. Potom si povedzme druhý druh podnikania, že štátny zamestnanec podniká na živnosť. A potom si povedzme tretí druh, povedzme že podnikania, keď vykonáva inú zárobkovú činnosť, ako tú pre štát. Hej, že tieto tri kategórie si poďme rozobrať jednu po druhej.
Čiže pokiaľ ide o tú prvú kategóriu, konateľstvo alebo účasť v dozorných orgánoch právnických osôb, doteraz platilo, že štátny zamestnanec nemohol byť konateľom alebo v dozornej rade právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Po novom už bude môcť byť, čiže bude môcť byť napríklad konateľom firmy, ak mu na to dá súhlas služobný úrad. Zákon pri tom nijak nerozlišuje, či pôjde o vyšších štátnych úradníkov, alebo nižších štátnych úradníkov, hádže to všetko do jedného vreca. A tiež nerozlišuje ani to, že o akú podnikateľskú činnosť pôjde v tej firme. Jednoducho stačí súhlas vedúceho služobného úradu alebo teda služobného úradu a môže kľudne štátny zamestnanec podnikať, mať firmu. To ešte znie relatívne v poriadku, ale ja sa teraz dostanem k tomu, že kde je ten problém. Ten problém je najmä v tom, že teda nie je tam obmedzenie, že nemôže podnikať v tej časti práce, ktorú vykonáva pre štát. Každý štátny zamestnanec má niečo, čo sa volá popis štátnozamestnaneckého miesta alebo teda opis práce, čo reálne v štátnej službe robí. A teoreticky teda môže nastať situácia, že niekto, kto je štátnym zamestnancom a má na starosti nejakú oblasť, tak v tej istej oblasti bude môcť podnikať. Bude môcť byť konateľom firmy alebo v nejakom dozornom orgáne, jednoducho bude môcť reálne v tejto oblasti podnikať. Čiže kľudne je možný scenár, teraz dám taký hypotetický, ja neviem, nejaký generálny... a opravte ma, ak sú tu kolegovia, ktorí to draftovali, ja budem veľmi rád, ak v tej diskusii si to vyčistíme, veď sme v prvom čítaní, ešte bude času na debatu takže budem rád. Čiže teoreticky je možný scenár, že niekto, nejaký generálny riaditeľ na ministerstve, čiže nie politická nominácia, ale generálny riaditeľ, bude môcť byť konateľom, ktorý sa venuje povedzme téme verejného obstarávania, má na starosti verejné obstarávanie na tom ministerstve, tak bude môcť podnikať vo firme, ktorá robí verejné obstarávania. Ja si myslím, že to je problém. Si myslím, že to je problém z hľadiska transparentnosti.
Áno, je tam milión iných pravidiel o zamedzovaní konfliktu záujmov a ja neviem čo, ale akože už samotná tá myšlienka, že som teda pracovník pre štát, ktorý má zaručovať nejakú transparentnosť a nestrannosť, a zároveň môžem podnikať v tej istej oblasti, kde mám zaručovať transparentnosť a nestrannosť, mne príde trochu zvláštne. Čiže tu vidíme jeden problém, ktorý, pevne verím, že medzi prvým a druhým čítaním si budeme môcť si nejak vysvetliť a vycizelovať tie podmienky, za ktorých by toto malo alebo nemalo v tom zákone byť.
Druhá kategória podnikanie na živnosť, doteraz platila úprava, že zamestnanec nemohol vykonávať živnosť na základe živnostenského oprávnenia. Po novom sa to mení, na živnosť už budú môcť podnikať nižší štátni úradníci, čiže referenti a podobne vrátane ich vedúcich. A ten predmet podnikania stále teda platí, že nemôže byť, tu platí, že nemôže byť zhodný s predmetom toho, čo vykonávajú v štátnej službe, ak to hovorím správne. Čiže tu platí to pravidlo, že nemôže to byť zhodné, ale vidím nedostatok v tom, že nie je nejak jasne povedané, že ako sa to presne bude posudzovať, hej? Že tie detaily, že ako budeme posudzovať, či tá živnosť je, alebo nie je v konflikte s tým, čo ten človek robí v rámci štátnej služby. Čiže tu opäť vidím priestor na nejaké cizelovanie, upresnenie, ujasnenie si pravidiel, ako sa o tom bude rozhodovať, ako sa bude namietať, ak niekto rozhodne, že v tejto oblasti ten štátny zamestnanec môže podnikať a potom sa ukáže, že vlastne nemohol, tak tu je priestor na vylepšovanie medzi prvým a druhým čítaním.
No a posledná oblasť, hej, ten tretí kastlík, iná zárobková činnosť, to je napríklad, ja neviem, výkon advokácie alebo nejaké zdravotnícke povolania, alebo nejaké práce na dohodu, tak tu sa uvoľňujú pravidlá pre nižších štátnych zamestnancov, čiže opäť pre referentov, ktorí budú môcť vykonávať takúto zárobkovú činnosť, ale pozor, dokonca aj v oblasti, ktorú vykonávajú pre štát. Čiže aj v téme, čiže poviem príklad, niekto pracuje opäť na ministerstve, má na starosti agendu verejného obstarávania, čiže obstarávač na ministerstve, tak on kľudne popritom bude môcť vykonávať nejakú ďalšiu zárobkovú činnosť na dohodu v tejto istej téme. Ja si opäť myslím, že toto je problém, že toto je problém pre nestrannosť výkonu štátnej služby. Lebo ja si myslím, že ten princíp by mal byť, že pokiaľ ide o zhodu toho, čo úradník robí pre štát a v čom podniká, tak ak tam je zhoda, tak by to nemalo byť možné. Ako princíp, hej? Lebo potom to naozaj vedie do veľmi prekérnych situácií. Aby som neznel príliš negatívne, ja som za to, aby sme uvoľnili tieto pravidlá, aby sme umožnili štátnym zamestnancom, si aj privyrábať popri svojej práci pre štát, ale veľmi dôležité, veľmi dôležité je, tam naozaj dohliadnuť na to, aby to nebolo v konflikte s tým, čo robia v štátnej službe, kde majú naozaj byť garantom nestrannosti. A to, čo som teraz povedal, tie tri kategórie, tak si myslím, že v tých troch kategóriách sú problémy, ktoré túto garanciu nám neposkytujú, či už je to podnikanie v právnických osobách, kde si naozaj myslím, že to je veľký problém. Ten najväčší problém, ja by som povedal, že vidím v tých dvoch oblastiach na kraji, čiže podnikanie v právnických osobách, kde naozaj teda štátny zamestnanec môže byť konateľom alebo členom dozornej rady, alebo kontrolného orgánu firmy, ktorá podniká aj v tej istej oblasti, v akej on vykonáva štátnu službu. To si myslím, že je problém.
A tá tretia oblasť, tá iná zárobková činnosť, kde teda sa umožňuje, aby si vykonával štátny zamestnanec aj inú zárobkovú činnosť kľudne aj v tej istej oblasti, v akej pracuje pre štát. To je podľa mňa problém, hej? Nikomu by podľa mňa nevadilo, keby štátny zamestnanec, ktorý robí obstarávania, si privyrábal tým, že, ja neviem, na zákazku, čo by tak mohol robiť? Maľuje alebo, ja neviem, predáva, predáva, to už je také tricky, kozmetik, tuná kolega mi našepkáva. To by som nevidel ako problém, keď naozaj si privyrába v nejakej oblasti, ktorá nemá nič spoločné s tým, čo robí pre štát, tam problém nevidím. Ale pokiaľ to je obdobná alebo rovnaká činnosť, ako tá, ktorú robí pre štát, kde má byť naozaj garantom nestrannosti a objektívnosti, tak tam ten problém vidíme. Radi sa o tom porozprávame formou nejakých rokovaní, možno mi to aj vysvetlíte priamo tu teraz v rozprave. Ja budem rád, aby sme si to ujasnili. Ja to zatiaľ chápem tak, ako som povedal teraz v rozprave, kde tie problémy vidíme.
A teda máme čas medzi prvým a druhým čítaním na vyjasnenie, prípadne na nejaké pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.

vymazať

Ďakujem, pán poslanec, na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia.
Prvý, poslanec Horecký za KDH.