33. schôdza

Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostal prihlášku pána poslanca Hargaša, nik iný sa neprihlásil.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, máme pred sebou zákon, ktorý sa teda venuje pravidlám, za ktorých sa vykonáva štátna služba. Štátna služba, keď to tak veľmi zjednodušíme, to je, to sú tí úradníci, tak by som to povedal možno ľudovo. A musím povedať, že tento zákon z veľkej časti naozaj nejak reflektuje na aplikačnú prax, je to novela, ktorá sa dlho pripravovala, to nie je nejaký výmysel za tejto vlády. Viem, že tie prvé práce na tejto novele začali ešte aj za úradníckej vlády, dokonca ešte za tej vlády predtým.
Čiže je to taká zberná novela, ktorá reaguje na aplikačnú prax... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím kľud v sále.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Pardon? (Reakcia z pléna.) Kľud v sále, presne ako hovorí pán predsedajúci. Ďakujem, pán predsedajúci, trošku ste ma vyhodili z tempa. Každopádne, kde som to bol? Áno, je to aplikačná novela, čiže zbiera veľa dobrých nápadov, čo by sa dalo zlepšiť v štátnej službe, pán minister už niektoré pomenoval. Ja s nimi budem aj súhlasiť, s niektorými, ale potom prídem k druhej časti, k tomu, kde vidíme problém. Čiže veci, ako napríklad nejaká lepšia štruktúra služobného hodnotenia, aby bolo objektívnejšie, aby sa služobné hodnotenie nemohlo robiť len tak, kto je môj kamarát, toho ohodnotím dobre, kto nie je môj kamarát, toho ohodnotím zle, že sa zavádza nejaká štruktúra, nejaké kategórie, v ktorých sa musí nejak objektívne hodnotiť ten zamestnanec. To je fajn.
Taktiež sabatikal, ono je to sabatikal iba na jeden mesiac, povedzme si narovinu. Čiže to bude pomerne krátky sabatikal, ale budiž. Je to fajn, že štátna správa pôjde v nejakých trendoch aj, ktoré vidíme v zahraničí. Takže po piatich rokoch odslúžených v štátnej službe bude mať človek nárok na jeden mesiac plateného sabatikalu, keď mu teda štát bude nahrádzať, pokiaľ si pamätám správne, 40 % jeho mzdy, tak sú tam tie pravidlá nejak nastavené. Upravuje sa tiež paragraf, za akých podmienok je možné niekoho prepustiť zo štátnej služby. Pamätám si, že súčasná koalícia veľmi kritizovala, keď Matovičova vláda prišla s nejakou úpravou, ktorá bola pomerne drastická, na základe ktorej bolo veľmi ľahké vyhadzovať ľudí zo štátnej služby. Len sa pousmejem, že teda táto úprava, ktorú teraz zavádzate, aby sa to opäť sprísnilo, prichádza až v čase, keď ste už povyhadzovali všetkých ľudí z ministerstiev. Čiže keď ste boli v opozícii, tak ste kritizovali ten Matovičov paragraf, potom ste sa dostali do vlády, vehementne ste ho využívali na vyhadzovanie ľudí a teraz to idete vrátiť na ten stav pred Matovičovou novelou. Je to teda zaujímavé. Čiže svojím spôsobom ľudia, ktorí sú dnes politicky navození na ministerstvách, tak sa z tohto, z tejto vašej zmeny potešia, pretože bude ťažšie ich nejakým spôsobom z toho ministerstva dostať, ale budiž. Ja som tiež nebol fanúšikom toho paragrafu, ktorý sa zaviedol za tej predošlej vlády. Neviem, či som ho vo svojej sfére vplyvu vôbec aj využíval na vyhadzovanie ľudí.
No a teraz tá najväčšia problémová časť - podnikanie v štátnej službe. Pán minister to tak kulantne zaobalil, že to trochu vyznelo, ako keby podnikanie v štátnej službe naďalej bolo veľmi striktne obmedzené. No ale nie je tomu tak, dámy a páni. Ja to teda rozdelím na tri časti, hej, rozdeľme si ten problém podnikania na tri časti. Bavme sa o podnikaní, pokiaľ je štátny zamestnanec konateľom alebo členom dozornej rady, alebo nejakého kontrolného orgánu v právnickej osobe, čiže jeden druh podnikania. Potom si povedzme druhý druh podnikania, že štátny zamestnanec podniká na živnosť. A potom si povedzme tretí druh, povedzme že podnikania, keď vykonáva inú zárobkovú činnosť, ako tú pre štát. Hej, že tieto tri kategórie si poďme rozobrať jednu po druhej.
Čiže pokiaľ ide o tú prvú kategóriu, konateľstvo alebo účasť v dozorných orgánoch právnických osôb, doteraz platilo, že štátny zamestnanec nemohol byť konateľom alebo v dozornej rade právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Po novom už bude môcť byť, čiže bude môcť byť napríklad konateľom firmy, ak mu na to dá súhlas služobný úrad. Zákon pri tom nijak nerozlišuje, či pôjde o vyšších štátnych úradníkov, alebo nižších štátnych úradníkov, hádže to všetko do jedného vreca. A tiež nerozlišuje ani to, že o akú podnikateľskú činnosť pôjde v tej firme. Jednoducho stačí súhlas vedúceho služobného úradu alebo teda služobného úradu a môže kľudne štátny zamestnanec podnikať, mať firmu. To ešte znie relatívne v poriadku, ale ja sa teraz dostanem k tomu, že kde je ten problém. Ten problém je najmä v tom, že teda nie je tam obmedzenie, že nemôže podnikať v tej časti práce, ktorú vykonáva pre štát. Každý štátny zamestnanec má niečo, čo sa volá popis štátnozamestnaneckého miesta alebo teda opis práce, čo reálne v štátnej službe robí. A teoreticky teda môže nastať situácia, že niekto, kto je štátnym zamestnancom a má na starosti nejakú oblasť, tak v tej istej oblasti bude môcť podnikať. Bude môcť byť konateľom firmy alebo v nejakom dozornom orgáne, jednoducho bude môcť reálne v tejto oblasti podnikať. Čiže kľudne je možný scenár, teraz dám taký hypotetický, ja neviem, nejaký generálny... a opravte ma, ak sú tu kolegovia, ktorí to draftovali, ja budem veľmi rád, ak v tej diskusii si to vyčistíme, veď sme v prvom čítaní, ešte bude času na debatu takže budem rád. Čiže teoreticky je možný scenár, že niekto, nejaký generálny riaditeľ na ministerstve, čiže nie politická nominácia, ale generálny riaditeľ, bude môcť byť konateľom, ktorý sa venuje povedzme téme verejného obstarávania, má na starosti verejné obstarávanie na tom ministerstve, tak bude môcť podnikať vo firme, ktorá robí verejné obstarávania. Ja si myslím, že to je problém. Si myslím, že to je problém z hľadiska transparentnosti.
Áno, je tam milión iných pravidiel o zamedzovaní konfliktu záujmov a ja neviem čo, ale akože už samotná tá myšlienka, že som teda pracovník pre štát, ktorý má zaručovať nejakú transparentnosť a nestrannosť, a zároveň môžem podnikať v tej istej oblasti, kde mám zaručovať transparentnosť a nestrannosť, mne príde trochu zvláštne. Čiže tu vidíme jeden problém, ktorý, pevne verím, že medzi prvým a druhým čítaním si budeme môcť si nejak vysvetliť a vycizelovať tie podmienky, za ktorých by toto malo alebo nemalo v tom zákone byť.
Druhá kategória podnikanie na živnosť, doteraz platila úprava, že zamestnanec nemohol vykonávať živnosť na základe živnostenského oprávnenia. Po novom sa to mení, na živnosť už budú môcť podnikať nižší štátni úradníci, čiže referenti a podobne vrátane ich vedúcich. A ten predmet podnikania stále teda platí, že nemôže byť, tu platí, že nemôže byť zhodný s predmetom toho, čo vykonávajú v štátnej službe, ak to hovorím správne. Čiže tu platí to pravidlo, že nemôže to byť zhodné, ale vidím nedostatok v tom, že nie je nejak jasne povedané, že ako sa to presne bude posudzovať, hej? Že tie detaily, že ako budeme posudzovať, či tá živnosť je, alebo nie je v konflikte s tým, čo ten človek robí v rámci štátnej služby. Čiže tu opäť vidím priestor na nejaké cizelovanie, upresnenie, ujasnenie si pravidiel, ako sa o tom bude rozhodovať, ako sa bude namietať, ak niekto rozhodne, že v tejto oblasti ten štátny zamestnanec môže podnikať a potom sa ukáže, že vlastne nemohol, tak tu je priestor na vylepšovanie medzi prvým a druhým čítaním.
No a posledná oblasť, hej, ten tretí kastlík, iná zárobková činnosť, to je napríklad, ja neviem, výkon advokácie alebo nejaké zdravotnícke povolania, alebo nejaké práce na dohodu, tak tu sa uvoľňujú pravidlá pre nižších štátnych zamestnancov, čiže opäť pre referentov, ktorí budú môcť vykonávať takúto zárobkovú činnosť, ale pozor, dokonca aj v oblasti, ktorú vykonávajú pre štát. Čiže aj v téme, čiže poviem príklad, niekto pracuje opäť na ministerstve, má na starosti agendu verejného obstarávania, čiže obstarávač na ministerstve, tak on kľudne popritom bude môcť vykonávať nejakú ďalšiu zárobkovú činnosť na dohodu v tejto istej téme. Ja si opäť myslím, že toto je problém, že toto je problém pre nestrannosť výkonu štátnej služby. Lebo ja si myslím, že ten princíp by mal byť, že pokiaľ ide o zhodu toho, čo úradník robí pre štát a v čom podniká, tak ak tam je zhoda, tak by to nemalo byť možné. Ako princíp, hej? Lebo potom to naozaj vedie do veľmi prekérnych situácií. Aby som neznel príliš negatívne, ja som za to, aby sme uvoľnili tieto pravidlá, aby sme umožnili štátnym zamestnancom, si aj privyrábať popri svojej práci pre štát, ale veľmi dôležité, veľmi dôležité je, tam naozaj dohliadnuť na to, aby to nebolo v konflikte s tým, čo robia v štátnej službe, kde majú naozaj byť garantom nestrannosti. A to, čo som teraz povedal, tie tri kategórie, tak si myslím, že v tých troch kategóriách sú problémy, ktoré túto garanciu nám neposkytujú, či už je to podnikanie v právnických osobách, kde si naozaj myslím, že to je veľký problém. Ten najväčší problém, ja by som povedal, že vidím v tých dvoch oblastiach na kraji, čiže podnikanie v právnických osobách, kde naozaj teda štátny zamestnanec môže byť konateľom alebo členom dozornej rady, alebo kontrolného orgánu firmy, ktorá podniká aj v tej istej oblasti, v akej on vykonáva štátnu službu. To si myslím, že je problém.
A tá tretia oblasť, tá iná zárobková činnosť, kde teda sa umožňuje, aby si vykonával štátny zamestnanec aj inú zárobkovú činnosť kľudne aj v tej istej oblasti, v akej pracuje pre štát. To je podľa mňa problém, hej? Nikomu by podľa mňa nevadilo, keby štátny zamestnanec, ktorý robí obstarávania, si privyrábal tým, že, ja neviem, na zákazku, čo by tak mohol robiť? Maľuje alebo, ja neviem, predáva, predáva, to už je také tricky, kozmetik, tuná kolega mi našepkáva. To by som nevidel ako problém, keď naozaj si privyrába v nejakej oblasti, ktorá nemá nič spoločné s tým, čo robí pre štát, tam problém nevidím. Ale pokiaľ to je obdobná alebo rovnaká činnosť, ako tá, ktorú robí pre štát, kde má byť naozaj garantom nestrannosti a objektívnosti, tak tam ten problém vidíme. Radi sa o tom porozprávame formou nejakých rokovaní, možno mi to aj vysvetlíte priamo tu teraz v rozprave. Ja budem rád, aby sme si to ujasnili. Ja to zatiaľ chápem tak, ako som povedal teraz v rozprave, kde tie problémy vidíme.
A teda máme čas medzi prvým a druhým čítaním na vyjasnenie, prípadne na nejaké pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.

vymazať

vymazať

Ďakujem, pán poslanec, na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia.
Prvý, poslanec Horecký za KDH.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, predložená novela zákona o štátnej službe sa dotýka horizontálne mnohých vecí a prináša aj dobré veci, ktoré podporujeme, a preto aj na začiatok chcem povedať, že za KDH budeme hlasovať za prerokovanie tohto zákona potom aj v druhom čítaní.
Ale teraz sa chcem dotknúť niektorých tých vecí, ktoré vítam a ktoré budeme musieť podrobnejšie preskúmať, prípadne prídeme s pozmeňujúcim návrhom, aby sme mohli takýto zákon schváliť. 8-2
Oceňujeme, že návrh zákona obsahuje ustanovenie, vďaka ktorému sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa, teda bakalárskeho stupňa, v štátnej správe. Je to všeobecne známa skutočnosť, že čo sa týka zamestnaneckých miest alebo teda tabuľkových pozícií, tak na Slovensku máme rezervy práve v tom, že náš menej pružný systém neakceptuje v plnej miere alebo v dostatočnej miere vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, bakalárov, čo by nám pomohlo vo viacerých veciach aj pre pružnosť pracovného trhu, aj pre zdynamizovanie vysokoškolských akreditovaných študijných programov.
Taktiež vítame, že súčasťou preukázania a nadobudnutia kvalifikácie je aj možnosť preukázať ich mikroosvedčeniami v nedávno prijatom zákone o celoživotnom vzdelávaní alebo teda o vzdelávaní dospelých, na ktorom sa, ktorý sa pripravoval ešte aj počas predchádzajúcich období, pretože je to veľmi potrebný zákon, ktorý nám dáva tieto možnosti. Som rád, že tento zákon o štátnej službe naň reaguje.
Taktiež kvitujeme uznanie pedagogickej praxe pre pracovníkov Štátnej školskej inšpekcie, pretože ten stav, že im nebola započítaná do ich teda praxe pedagogická prax, je, samozrejme, absurdná, pretože práve to je to, čo oni v teréne kontrolujú, kvalitu vykonávania pedagogickej praxe, a taktiež aj teda napĺňania štátneho vzdelávacieho programu, čo sa deje pedagogickou praxou.
Kvitujeme aj čiastočnú úpravu odmeňovania riaditeľov škôl ako vedúcich zamestnancov, kde sa k ich platu teraz týmto zákonom priznáva 10-percentný príplatok. Tým ale aj prechádzam k otázkam, ktoré bude treba vyriešiť, ktoré si chceme vydiskutovať s pánom ministrom a tiež aj v pléne pri druhom čítaní ich riešiť. A to napríklad, že či tento príplatok pre riaditeľov bude zreflektovaný aj nejakým spôsobom v zbere dát, či bude, či bude zreflektovaný pri štátnom rozpočte, či bude o to zvýšený normatív na, mzdový normatív pre školy, aby sa nestalo, že znovu do tabuliek príde nejaké zvýšenie platu, ale reálne peniaze neprídu navýšené a potom by tie peniaze išli z podstaty tej školy, čo by, samozrejme, nebolo pre školy dobré.
Už môj predrečník sa dotkol jednej veľmi citlivej veci, a to je, to je úpravy obmedzení pre štátnych zamestnancov vykonávať inú zárobkovú činnosť a tiež zníženie obmedzenia zákazu podnikania. Tuto sa môžem stotožniť s obavami, že ak zákon neupravuje, v ktorých oblastiach je toto podnikanie alebo iná zárobková činnosť možná, tak možno aj pri dobrom úmysle môžeme urobiť medvediu službu tomuto štátu. Pretože ja rozumiem tomu, že keď chceme dostať do štátnej správy, a tú situáciu poznám aj z osobnej skúsenosti, schopných ľudí, ktorí už dokázali niečo aj vo svojej predchádzajúcej činnosti, napríklad v inej zárobkovej podnikateľskej činnosti, tak je to legitímne dobrý cieľ. Lebo naozaj chceme regrutovať do štátnej správy prvoligových hráčov, kvalitných ľudí, ktorí vedia riešiť problémy a už to preukázali vo svojej praxi. A často práve to, že zanechanie takejto praxe alebo takejto činnosti býva prekážkou vstupu do štátnej správy, nie každý je proste krasokorčuliar medzi paragrafmi a neprepíše formálne svoju živnosť alebo podnikanie na blízku osobu a bude to tieňovo vykonávať ďalej. Poctiví, seriózni, čestní ľudia s týmto majú problém a je dobré, keď im ten problém odstránime, ale musí sa to stať správnym spôsobom, nie tak, že niekto bude využívať svoju pozíciu v štátnej správe na to, aby si ešte asymetricky zabezpečil z toho nejaký profit alebo aby na úkor štátu teda posilnil svoje záujmy, alebo záujmy spriaznených osôb, toto treba naozaj detailne ošetriť.
Ešte jedna vec ma zaujala, a to úprava konania v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je vymenovaný v orgáne štátnej správy GTSÚ. Viete, mám za to, že veľmi podstatnou úlohou a kompetenciou GTSÚ je práve riešenie štátnozamestnaneckých pomerov a vzťahov. Nepáči sa mi prax, ktorú som za desiatky rokov pozoroval, kedy poverený GTSÚ robí tzv. špinavú prácu a povyhadzuje ľudí lavínovite z ústredných orgánov štátnej správy a potom príde ten riadny GTSÚ, ktorý už má prichystané pole. Mali by sme sa naučiť v tejto krajine pokračovať v kontinuite, naozaj to, čo deklarujú všetky vlády, oddeliť odborných zamestnancov od verejných činiteľov dôraznejšie a dôveryhodnejšie. Nuž, táto navrhovaná úprava vo mne vyvoláva pochybnosti, že o čo ide, pretože viete, aj dnes GTSÚ musí mať svojho povereného zástupcu, aj keď je vymenovaný, pretože aj GTSÚ je človek, môže ochorieť, môže mať služobné povinnosti mimo pracoviska a musí tam byť niekto, kto ho v dobre definovanej miere zastupuje vo veciach, v ktorých je poverený. Čiže neviem, ako veľmi tento, toto ustanovenie potrebujeme na to, čo už dnes platí a v prípade, že budem chcieť teda počuť ten úmysel, ktorý je za týmto, ten zákonodarný úmysel, v prípade, že chceme upraviť teda kompetencie zastupujúceho práve vo veciach, ktoré by mali byť nikdy nie účelové, ale vždy v najlepšom záujme ústredného orgánu štátnej správy a Slovenskej republiky a nie v záujme príslušnej politickej strany alebo nejakých osobných vzťahov medzi ľuďmi, ktorí obsadzujú tieto zodpovedné pozície.
Takže za mňa, do prvého čítania tento zákon určite KDH podporí, pretože prináša zlepšenia vo viacerých oblastiach, prináša však aj riziká, o ktorých chceme seriózne, vecne spolu komunikovať a riešiť ich v rámci druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická.
Pokračujeme ďalej vystúpením pána poslanca Šmilňáka.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi dotknúť sa len jedného aspektu z toho, čo povedal pán minister. Ja chcem hovoriť o pedagógoch v prvom rade a o tom, že ako u nás je možné vyučovať, vzdelávať, keď chcete sa stať učiteľom plnohodnotným na Slovensku, musíte mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. A pán minister tu uviedol aj príklad z Británie, kde absolvent bakalárskeho štúdia na prestížnej univerzite má problém na Slovensku, lebo tú jeho kvalifikáciu vzhľadom na to, že má titul iba bakalár, tak ako keby nerozoznávame v plnej miere, aj keď je to častokrát oveľa vyšší odborník ako ľudia z praxe u nás.
Ja mám skúsenosti podobne ako pán minister s Britániou vzhľadom na svoju predchádzajúcu činnosť a často navštevujem univerzity v Británii a takisto aj stredné školy, na ktorých vyučujú pedagógovia. Na to, aby ste sa stali učiteľom v Británii, potrebujete tri roky bakalárskeho štúdia v odbore, ktorý študujete, napríklad literatúra alebo francúzština, alebo čokoľvek iné a potom idete na rok do školy, rok do školy, kde pracujete ako, niečo ako asistent učiteľa. Vy spolupracujete s učiteľom, časť hodiny učíte, analyzujete a tak ďalej, čiže ako keby absolvujete, po prvé, plnohodnotnú absolventskú prax a, po druhé, učiteľ má pri sebe pedagóga s bakalárskym titulom, ktorý vykonáva prácu asistenta. Tri roky vzdelávania a jeden rok práce ako asistent učiteľa. A tam sa vlastne ten človek rozhoduje, že či chce učiť, alebo nechce, ale po štyroch rokoch práce je ten človek pripravený učiť a vzdelávať.
Ako je to u nás? U nás musíte absolvovať prvý aj druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania, čiže päť rokov, v rámci tohto štúdia absolvujete istú prax na základnej aj strednej škole, ale tá prax je veľmi často formálna, je veľmi krátka, ako riaditeľ som mal s tým veľa skúseností, lebo som riadil aj základné aj stredné školy, a ten človek má prideleného učiteľa, ktorý, ktorý sa tam oňho stará, ale učiteľ učí plný úväzok, má veľmi málo času, aby sa tomu človeku, ktorý si tam robí prax, venoval. Keď skončí ten pedagóg vysokú školu po piatich rokoch, príde, príde do virvaru vzdelávania a dostane učiteľa, ktorý, ktorý má na starosti jeho adaptačnú prípravu alebo adaptačné vzdelávanie v priebehu jedného školského roka zhruba, ale zase naňho vôbec nemá čas. A taký ten začínajúci učiteľ, keď je nedostatok učiteľov, veľmi rýchlo ho pošlú, išla na materskú kolegyňa, tak ty pôjdeš a budeš robiť triedneho siedmakom. Nevie ešte robiť nieže len so žiakmi, ale on o dva mesiace už robí rodičovské združenia a čelí rodičom, a nie je na to dobre pripravený.
Čiže tá príprava nášho pedagóga skončí po šiestich rokoch, dostane papier o tom, že absolvoval nejaké adaptačné vzdelávanie a hodíme ho do vody. V Británii to vedia spraviť za tri plus jeden alebo za tri plus dva roky, ale máte tam hotového človeka. Len v Británii som sa stretával s tým, že existujú ľudia, ktorí sa môžu venovať príprave mladých učiteľov, existuje tam stredný manažment, my sme toto sa pokúsili zaviesť, tzv. supervízorov, my ich môžme zaviesť, len zabudli sme ich zaplatiť tento rok. Takže pôvodne ste, pán minister, prišli s takou, s takým nápadom že nežná revolúcia v školstve a teraz reagujem aj na to, že ste avizovali nejaké väčšie skoky a ja tu vidím priestor, aby sme možno zmenili tú paradigmu, že do školy môže ísť iba vysokoškolsky vzdelaný človek druhého stupňa, ktorý je omnoho menej pripravený na prax po šiestich rokoch, ako je po štyroch rokoch pripravený pedagóg v Británii.
Toľko som chcel povedať, a to je taký námet alebo taká pozvánka k tomu, že ak už ideme niečo prekopať, pán minister, tak možno tu je studňa toho, aby sme ušetrili na asistentoch, aby sme nemíňali zbytočne veľa peňazí na prípravu pedagógov, ktorá je často formálna a neprináša nám príliš veľké hodnoty.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Otváram všeobecnú rozpravu, teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hargaš tu nie je, tak skúsim ho na koniec zaradiť.
Pôjdem teda, pán poslanec Šmilňák, asi vás aj poteším, máme pripravenú legislatívnu zmenu, ktorá pôjde do legislatívneho procesu čoskoro, ktorá sa týka aj pedagogického zamestnanca, tzv. kandidáta, ktorý po troch rokoch, či už po ukončení bakalárskeho štúdia, alebo po troch rokoch ukončených v spojenom štúdiu, bude môcť nastúpiť na školu, bude mať tri roky na dokončenie si, bude môcť začať učiť čiastkovo, a budú sa mu započítavať aj roky odpracovanej praxe. Rovnako tam budú zmeny týkajúce sa doplnkového pedagogického štúdia, bude flexibilnejšie a kratšie, ktoré bude reagovať na niektoré profesie, a takisto dodatočné špecializácie sa snažíme upraviť tak, aby sme ich podporili z hľadiska financovania súčasných učiteľov, ktorí si budú dodatočné špecializácie dopĺňať, pretože nám niektoré chýbajú a podobne. Samozrejme, sú tam ďalšie mechanizmy, ktoré sme predstavovali, a to sú aj teda tie štipendiá pre nedostatkové povolania, kde sme zúžili študijný odbor, pre študijný odbor učiteľ, učiteľstvo len na aprobácie matematika, fyzika, chémia a informatika, ktoré nám chýbajú, ale teda hovoríme všeobecne, že chceme podporovať už ukončených trojročných bakalárov alebo po troch rokoch ukončenia v spojenom štúdiu, aby mohli prísť na tú školu, aby mohli posilniť, aby mohli, samozrejme, tú adaptáciu proste si zrealizovať počas štúdia, majú tam tú povinnosť dokončiť štúdium. A opakujem, že sa im budú počítať aj odpracované roky praxe. 12-2
K pánovi poslancovi Horeckému, čo sa týka toho desaťpercentného príplatku za riadenie, ktoré v zásade sa nám dostáva do ustanovení o všetkých príplatkoch, tak tam budeme, takto, vy ste sa pýtali na financovanie, takže budem úplne presný, nebudeme dávať teda žiadne financie na to, my sme sa dohodli na to aj so školami, že si to vykryjú, máme zhruba 16-17 % v rámci normatívneho financovania priestor na všetky osobné príplatky, na tento rok sa tomu nebudeme venovať, s tým ale že tento príplatok, chcem len ho ešte spresniť, je síce nárokovateľný, ale to ustanovenie je napísané, že je zaplnenie povinnosti, to znamená, vypláca ho zriaďovateľ, ale v prípade, že si riaditeľ nebude plniť svoje povinnosti, zriaďovateľ nemusí vyplatiť tento príplatok, však aj by to bolo asi nelogické.
No, k pánovi poslancovi Hargašovi, ja som to v svojom úvodnom slove podľa mňa povedal celkom presne, takže vám to skúsim zopakovať a možno aj trošku rozvinúť. Nič sa nezmenilo alebo nemení v návrhu zákona týkajúc sa člena riadiacich a dozorných orgánov, tak ako to je v súčasnosti, tak to bude aj naďalej, do toho sa v návrhu zákona nezasahuje. Čo to znamená? Že aj v súčasnosti môže štátny zamestnanec byť členom riadiacich a dozorných orgánov prísne so súhlasom, so súhlasom teda zamestnávateľa alebo v tomto generálneho tajomníka služobného úradu s tým ale, že väčšinou toto bolo využívané pre obsadzovanie do pozícií do spoločností s účasťou štátu, tam sa nič nemení v tomto návrhu zákona, to, čo sa mení a čo je nové, že v prípade teda tých tzv. či už nepolitických, ich nazveme, alebo zamestnancov, ktorí sú dosadzovaní nie na základe výberového konania, ale na základe vymenovania, tak tí, ktorí sú na základe výberového konania, tí budú môcť podnikať formou SZČO. To znamená, že živnosti prísne ale obmedzené, že to nemôže byť v rovnakej oblasti ako jeho pracovná pozícia. Toto sa mení, môžme si to potom, sú tu aj kolegovia, presne tie ustanovenia pozrieť. Myslím, že som zodpovedal všetko.
A ešte, pardon, toho GTSÚ. To ustanovenie sa netýka toho zastupovania takého, však je to asi zaujímavá a legitímna debata, ako to systémovo riešiť, ale toto sa týka situácie, že GTSÚ nie je v úrade či už z titulu vlastného rozhodnutia, alebo odvolania, aby tam bola maximálna lehota troch mesiacov, kedy môže v podstate minister vymenovať dočasne na úroveň, pred vymenovaním vlády na zastupovanie GTSÚ, nedá sa to predlžovať táto lehota, môžte ju meniť, ale len v lehote tých troch mesiacov na inú osobu a potom musí dôjsť k oficiálnemu vymenovaniu, pretože, samozrejme, aj z titulu toho splnomocnenia GTSÚ, ktoré môže dávať počas toho, kedy je vo funkcii, tak už keď nie je vo funkcii, tak asi aj to splnomocnenie už nie je v tej chvíli účinné vo vzťahu k tej tretej osobe.
Ďakujem.