33. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som ani veľmi nechcela reagovať, lebo som si to chcela skôr potom vydiskutovať, ale alebo teda potom, po tých veľmi pekných slovách, ktoré povedala pani poslankyňa Kosová, tak si myslím, že to už ani, že to mala byť tá definitívna bodka za tým všetkým. Ale nedá mi teda reagovať, keďže pán poslanec Glück ma vyzval k reakcii. Tak neviem, či ste tu už vy vtedy sedeli pán poslanec, ale ja som tu raz v pléne zastala konkrétne ministerky Šimkovičovej a taktiež aj verejne som niekoľkokrát žiadala o tom, aby sa na ňu neútočilo z dôvodu jej rodu, z dôvodu toho, že je žena, ale naopak z dôvodu jej nekompetentnosti a neschopnosti riadiť rezort. A za tým si stojím, pretože tak, ako to povedali aj kolegovia a kolegyne, mimochodom veľmi pekne vám ďakujem za všetky faktické poznámky, tak my musíme odsúdiť a ja som to tiež hovorila v tom vystúpení, možno keby ste ma počúvali a nebavili by ste sa s pánom podpredsedom, tak by ste o tom vedeli, že my musíme odsúdiť všetky formy násilia na kľudne všetkých ľuďoch, nazvime to tak. Aj keď teda prevažne sa násilie týka samozrejme žien. Ale na všetkých ľuďoch a úplne bez rozdielu a už obzvlášť, či sú z toho, alebo z toho kempu. Veď to je úplne jedno. A ja vám teda hovorím, že áno, ja som sa neraz zastala priateľky pána Danka, ministerky Šimkovičovej, ale to, že je niekto kritizuje, tak to neznamená, že na ňu útočí ako na ženu. A to je ten rozdiel, viete že, ani my ženy nemáme nejakú imunitu voči kritike, alebo by nás nemala chrániť nejaká ochranná bublina, že keď sme raz v nejakej funkcii, tak nikto si nemôže k nám niečo dovoliť povedať, lebo sme ženy. Nie, však v pohode, nech zažívame kritiku rovnakú, ako muži. A pritom môžem vám povedať, že teda my zažívame kritiku mnohonásobne horšiu, pretože neviem teda, pán Glück, že či vám chodia také rôzne e-maily, môžeme si to potom porovnať o tom, že čo kritizujú na vás a čo kritizujú ľudia na mne. Ale
(Prerušenie vystúpenia časomerom.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja nebude hovoriť už veľmi dlho, pretože myslím si, že všetko podstatné už povedala moja kolegyňa Beáta Jurík. Ja by som ale nadviazala teda na to, čo odznelo 25. novembra 2024, ku ktorému sa viaže toto naše uznesenie z úst Borisa Suska, ako ministra spravodlivosti. Tak prečítam teda, čo on komunikoval k medzinárodnému dňu eliminácie násilia na ženách: "Slovensko nemôže byť krajinou, kde násilie zostáva nepovšimnuté, alebo bez trestu. Násilie na ženách je často páchané za zatvorenými dverami a bez svedkov. Prelomiť mlčanie býva pre obete nesmierne náročné a preto je aj na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia a adekvátne na neho reagovali. Spolu s vládou Slovenskej republiky sme sa pripojili ku globálnej kampani (nezrozumiteľne vyslovené), ktorá bojuje za bezpečnosť, dôstojnosť a práva žien na Slovensku, aj vo svete. Postavme sa spolu za svet, kde ženy nebudú obeťami, ale inšpiráciou." To sú teda slová ministra spravodlivosti a ja by som teda odkazujúc na tieto jeho slová chcela apelovať na to, aby sa k tomu pripojila aj Národná rada a teda aj vy, kolegovia a kolegyne z koalície, pretože to naše uznesenie v podstate úplne nadväzuje na to, čo samotný minister spravodlivosti povedal, čiže a bod po bode sme si to tu prešli, že vlastne tam nevidíme ani žiadne pripomienky z vašej strany. To sa presne udialo, ako už bolo spomínané na ľudsko-právnom výbore, že teda žiaľ ste toto uznesenie nepodporili a ja naozaj som vám tam dala priestor, napríklad pán poslanec Hazucha tam bol, na to, aby ste vyjadrili teda, že čo vám na ňom vadí. Že povedzme si konkrétny bod, je ešte priestor sa o tom porozprávať a zostalo absolútne ticho. Ticho, nič. Čiže nemáte žiadne výhrady, ale nedokážete ho ani podporiť.
No a teraz máte teda druhú šancu, keď ho nechcete podporiť, aby ste aspoň vysvetlili tým všetkým ženám, ktoré zažívajú násilie, že prečo. Pán podpredseda parlamentu, on sa tu často zapája do rozpráv, tak možno aspoň on by nám mohol vysvetliť, že v čom je problém pri podpore tohto uznesenia, alebo ja tomu vlastne nerozumiem. To naozaj len kvôli tomu, že teda ide o opozičný návrh, nedokážete odsúdiť násilie na ženách? Pani kolegyňa. Tak to teda je naozaj hodená rukavica, tak dúfam, že naozaj týmto smerom pôjdeme a že to uznesenie podporíte.
(Reakcia z pléna.)
Super, ďakujeme. Tak máme tu takú nádej, to sa teším v tomto pléne, že by koalícia mohla to uznesenie podporiť. Áno, jeden hlas pani poslankyne. A, lebo ja by som sa teda vrátila k tým slovám pána ministra spravodlivosti, ktoré som čítala v úvode. Prelomiť mlčanie býva pre obete nesmierne náročné a preto je aj na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia a adekvátne na neho zareagovali. Lebo čo odkážete tým ženám, ktoré to násilie zažívajú, ak nedokážete ani podporiť to uznesenie, ktoré ho odcudzuje a jasne pomenováva tie dôvody a tie problémy. Čo im potom odkazujete? Lebo aj pán minister hovorí, že pre tie obete je to nesmierne náročné. Tak aký signál im potom vyšlete, ak to uznesenie nepodporíte tak, ako ste ho nepodporili na výbore, pán Hazucha. A s touto otázkou ukončujem môj príspevok, lebo nie je čo dodať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som chcela využiť tento priestor toho nášho spoločného uznesenia a nadviazať aj na to, na ten Bein prejav a povedať možno o niektorých ďalších súvislostiach, ktoré nám možno unikajú, keď sa hovorí o boji proti násiliu na ženách a ďalších veciach, kde sa podľa mňa naozaj zhodneme ako táto sála či už naľavo, napravo, v strede a podobne (povedané s pobavením) a pre ktoré by sme mohli chcieť takéto uznesenie podporiť. A keďže mám len desať minút, tak chcem venovať vlastne tento príspevok tomu, že pred dvomi dňami expertná skupina Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi zverejnila svoju pravidelnú monitorovaciu správu o tom, ako Slovensko pokročilo v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. A nemôžem, nedá mi nespomenúť, keďže mali sme tu na ústavnoprávnom výbore tento týždeň zaujímavú diskusiu, ktorou súčasťou bolo aj to, že teda nám OSN poslalo cestou niektorých svojich splnomocnených expertov vážny list, kde teda pán za mnou sediaci podpredseda Národnej rady spochybňoval teda práve expertízu týchto špeciálnych spravodajcov. Už tam nebol, keď som teda sa k tomu ozvala, ale teda, pán Gašpar, chcem využiť túto príležitosť a povedať, že v prípade Rady Európy GRETA, táto skupina expertov, ktorí posudzujú každú členskú krajinu vlastne Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, je to pätnásť expertov, naozaj dúfam, že v tomto sa obaja zhodneme, že tu nie je dôvod na spochybňovanie ich expertízy, sú to všetko renomované osobnosti, ktoré sa špecializujú na jednotlivé aspekty boja proti obchodovaniu s ľuďmi. A ja dokonca verím, že by som sa s pánom Gašparom a s vami aj s vami, mojimi kolegami a kolegyniami na oboch stranách sály zhodla v tom, že asi sme všetci proti boju, sme všetci proti obchodovaniu s ľuďmi, lebo všetci si uvedomujeme, že tento vážny medzinárodný zločin je niečo, čo porušuje právo na ľudskú dôstojnosť. Je to tak, že? Že, pán Hazucha? A viete, že väčšina tých obetí obchodovania s ľuďmi sú ženy a že teda boj proti obchodovaniu s ľuďmi je jedným z prejavov nášho záväzku nielen toho, že si každého človeka vážime ako človeka, ktorý má nejakú ľudskú dôstojnosť, ale aj že vlastne si uvedomujeme, že práve to obchodovanie s ľuďmi častokrát má podmienené tie svoje príčiny práve v tom, ako nazeráme na ženy. Že teda niektorí ľudia v tejto spoločnosti majú pocit, že môžu nakladať so ženou ako s tovarom a zotročiť ju najmä na účely sexuálneho vykorisťovania. Samozrejme týka sa to aj mužov, aj detí, ale špeciálne v prípade Slovenska GRETA zdôraznila vlastne pred dvomi dňami, že za to posledné obdobie od roku 2020 do roku 2024 väčšina, každoročne sa odhalí približne 50 obetí obchodovania s ľuďmi, väčšina z nich sú ženy a tretina sú deti.
Čiže keď sa bavíme o tom, že či chceme podporiť uznesenie o boji proti násiliu na ženách, tak tým my v tejto Národnej rade by sme povedali aj to, že budeme podporovať a zintenzívňovať náš boj proti obchodovaniu s ľuďmi, kde na Slovensku je väčšina obetí žien a tretina detí. Toto to tiež zahŕňa. A ja verím, že vy všetci, čo tu sedíte, aj pán Hazucha, aj vy, aj vy, aj moje kolegyne že chcete bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, že nechcete, aby tu ľudia, aby tu ženy a deti boli považované za tovar. Je to tak, nie? Čiže v podstate by sme nemali mať vôbec žiaden problém pri tom, aby sme toto uznesenie podporili.
Ale teda keby sme ho aj mali, tak by som chcela ešte načrtnúť v tých posledných pár minútach, čo mi ostávajú, že okrem podpory tohto uznesenia sa napríklad s cieľom zamedziť tie príčiny, prečo sa ľudia stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi, dá aj pri iných oblastiach, pri ktorých sa vlastne v rámci tejto Národnej rady ako politici a političky vyjadrujeme, hlasujeme a podobne. Mali sme tu napríklad teda tú trestnú novelu, kde boli znížené viaceré tresty a znova sa obrátim na pána Gašpara, pretože pán Gašpar veľmi rád hovorí o kajúcnikoch, benefitoch a podobne, dohodách o vine a treste a práve napríklad, a mňa to vždy zaráža, že on teda v podstate sa venuje len teda tým svojim kauzám v rámci koalície, vlastným kauzám a podobne, zoznam kajúcnikov, ale viete, na čo napríklad poukazuje GRETA? Že, pán Gašpar, ja by som sa vás rada spýtala napríklad toto, že GRETA hovorí, že jedným z problémov Slovenska v boji proti obchodovaniu s ľuďmi je napríklad to, že trestný čin boja proti obchodovaniu s ľuďmi sa často nestíha ako boj, ako obchodovanie s ľuďmi, pretože veľmi často sa napríklad uzavrú dohody o vine a treste s tými páchateľmi, kde oni sa radšej priznajú k nejakému menej závažnému trestu, napríklad kupliarstvo, a keďže je to pre tie orgány činné v trestnom konaní pohodlnejšie, lebo boj proti obchodovaniu s ľuďmi, obchodovanie s ľuďmi je medzinárodný zločin, museli by ste tam hľadať tie toky peňazí, je to veľmi spojené so cyber kriminalitou a podobne, tak radšej toho človeka vlastne odstíhajú, lebo sa prizná ku kupliarstvu a nie za obchodovanie s ľuďmi. Tak napríklad keby ste toto v rámci teda toho vášho boja proti dohodám o vine a treste a kajúcnikom a benefitom a neviem čomu akože si zobrali popritom ostatnom do merku, tak možno aj to by pomohlo aspoň v tejto oblasti, keď sa už teda tomu chcete takto intenzívne venovať.
Ale potom tu máme napríklad ďalší problém, ktorý je príčinou vlastne toho, že ľudia sa stavajú, a špeciálne teda tie ženy a deti, obeťami obchodníkov s ľuďmi. Sú to predovšetkým, GRETA poukazuje, že tento problém je veľmi, veľmi častý práve v rómskych komunitách. Môžme sa spýtať, čo vlády SMER-u, ktoré tu vládli najdlhšie, spravili preto, aby sa odstránila generačná chudoba, diskriminácia, stigmatizácia rómskych komunít. Čim viac sa zlepší ich život, tým menej ľudí bude vystavených práve tomu recruitmentu na obchodovanie s ľuďmi či už na účely sexuálneho alebo pracovného vykorisťovania.
Takisto veľmi ohrozené sú deti, ktoré nie sú v rodičovskej starostlivosti, ktoré sú v ústavnej starostlivosti, alebo deti, ktoré k nám prichádzajú z cudzini bez rodičov, bez zákonných zástupcov. Tam sa tiež môžeme pýtať, čo ako republika robíme preto, aby sme zlepšili ochranu a starostlivosť práve o tieto deti, ktoré sú v ústavnej starostlivosti.
Ďalšou skupinou, ktoré sú ohrozené týmto hyenistickým zločinom, sú ľudia bez domova, ľudia, ktorí sú v pozícii utečencov a migrantov. A tam by som poukázala na to, a pozerám sa na vás, pán Hazucha, lebo teraz som bola v Rimavskej Sobote a bavila som sa tam s asi piatimi Ukrajinkami, ktoré sú všetky matky troch detí, hovorili mi, ako veľmi negatívne na ne vplýva to, že ten príspevok na pomoc ľuďom z Ukrajiny bol vlastne minulý rok opakovane znižovaný. Platia nájomné napríklad 500 eur, ale ponúka sa im práca, keďže majú tri deti, môžu robiť iba na polovičný úväzok maximálne za 400 eur, to sú tie ženy s deťmi z Ukrajiny, ktoré sú u nás najčastejšie utečenkami, odídenkami a starajú sa o malé deti. To, keď ich uvrhneme do chudoby, keď ako náš premiér povieme, že my môžme sa aj v prípade toho tranzitu plynu rozhodnúť, že ako Slovenská republika nebudeme už vôbec poskytovať žiadne benefity ukrajinským utečenkyniam, tak potom ich uvrhneme do chudoby a môžeme z nich spraviť obete práve sexuálneho vykorisťovania alebo pracovného vykorisťovania a obete obchodovania s ľuďmi.
Čiže nemám už veľa času, ale chcela by som vám ako keby naznačiť, že mnohé aspekty, veci, o ktorých tu rozhodujeme, o ktorých hovoríme v tej verejnej diskusii ako politici a političky, majú veľký vplyv a veľkú súvislosť práve s tým uznesením, ktoré sa tu s kolegyňami snažíme presadiť, a to je uznesenie o tom, aby sme sa vyjadrili, že sme ako kolektív, ako politici a političky proti násiliu páchanom na ženách. A keď už ho teda nepodporíte alebo teda nenájde tú prevažujúcu podporu, tak naozaj na vás apelujem, že aj v iných oblastiach, ktoré možno z vášho pohľadu zdanlivo nesúvisia s násilím na ženách, ekonomickým, sexuálnym, pracovným, akýmkoľvek, fyzickým, tak zamyslite sa, či je to naozaj tak, pretože naše činy v rôznych oblastiach majú reálne dopady na to, aké životy ženy na Slovensku, či už slovenské alebo iné, žijú. S týmto končím. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene svojom aj v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril podporu návrhu uznesenia, s ktorým prichádzajú kolegyne z Progresívneho Slovenska. A zároveň v tom vidím aj takú symboliku, že rokujeme o tomto návrhu až teraz, štyri mesiace po medzinárodnom dni eliminácie násilia páchaného na ženách, bolo by fajn, keby bolo prijaté 25. novembra alebo niekedy, niekedy v tom čase, ale, a teraz nechcem rozoberať tie dôvody, ktoré k tomu viedli, že sa odsúvalo rokovanie o tom bode a že teda koalícia nebola schopná zabezpečiť normálne rokovanie parlamentu, to v tejto chvíli nie je dôležité, ale tá symbolika je taká výstižná, lebo Slovensko mám pocit, že mešká nielen s prijatím jedného uznesenia, ale celkovo so svojím prístupom k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia. Už tu spomínané odmietnutie tzv. Istanbulského dohovoru z čisto ideologických, keby ideologických, ale v podstate vyfabrikovaných, vymyslených, vyfabulovaných dôvodov, na základe dezinterpretácie pojmu rod, ja som to tu zažíval, lebo bol som vtedy poslancom, poslancom parlamentu a teda zvádzal som tu márne súboje s poslancami najmä Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany naše Slovensko. No, tak Národná rada to vtedy videla, videla inak. Ale, bohužiaľ, ten prístup je, to meškanie, ktoré symbolicky tu dnes máme možnosť zažiť, je viditeľné aj na iných úrovniach. Je viditeľné na úrovni prístupu politikov a viacerých vyjadrení, vyjadrení politikov, je viditeľné ale aj na prístupe bežných ľudí a vnímania problému násilia páchaného na ženách. Keď sa hovorí, že áno, tak odsúďme násilie páchané na ženách, ale odsúďme všetko násilie, však samozrejme, odsúďme všetko násilie a teda aj v partnerských vzťahoch dochádza k násiliu v opačnom, v opačnom garde dochádza k násiliu aj vo vzťahoch osôb rovnakého pohlavia a ak sa teda poukazuje na to, však, však nielen na ženách je páchané násilie, tak obvykle je to v lepšom prípade nepochopenie vážnosti toho problému a v horšom prípade snaha odvádzať pozornosť od tohto problému, ktorý napríklad v rámci partnerského násilia je neporovnateľný aj čo do rozsahu, aj čo do intenzity s tým násilím, ktoré sa deje povedzme že v opačnom, opačnom garde, garde.
A problém je ale, samozrejme, keď ten bagatelizujúci prístup majú napríklad orgány činné v trestnom konaní, policajti, ktorým sú takéto prípady oznámené, a policajti majú tendenciu buď teda vyhovoriť to oznamovateľke, že však veď je to otec vašich detí a bagatelizovať, že naozaj ide o niečo, čo by malo byť predmetom trestného oznámenia, alebo zahrať to, že to nebol, nebol trestný čin, bol to priestupok. A opäť to môže niekedy byť vecou nevedomosti, neskúsenosti, ale ten prístup sa opakuje pomerne často, nechcem byť nespravodlivý, tá situácia sa mení, sa zlepšuje, už aj mnohí policajti sú vyškolení a teda majú informácie, majú informácie, ako majú...
===== ... to môže niekedy byť vecou nevedomosti, neskúsenosti, ale ten prístup sa opakuje pomerne často. Nechcem byť nespravodlivý, tá situácia sa, sa mení, sa zlepšuje, už aj mnohí policajti sú, sú vyškolení a teda majú informácie, majú informácie, ako majú reagovať, ale tá špecializácia a vzdelanie ešte stále nie je dostatočná a ešte stále sa tie prípady vyskytujú. Nevidím za mnou ako sa teraz tvári predsedajúci, že či, či, či to bere, že sa mu prihováram, ale, ale teda nejdem ho, nejdem ho menovať, ale uznávam, že nastáva tam istý posun, ale ten posun je podľa môjho názoru nedostatočný. A teda myslím si, že bude fajn, ak by bolo prijaté to uznesenie, ale po tých rokoch čo som v parlamente, si nerobím nejaké ilúzie, že by koaliční poslanci len tak zahlasovali za návrh predložený opozičnými poslankyňami, ale zdá sa mi, že dôležitejšie ako to čo či zahlasujú alebo teda či vyhovejú pani predkladateľke a tento rok navrhnú podobné uznesenie oni čo by teda nás mohlo potešiť, ale teda dôležitejšie budú tie praktické kroky, teda ako pristúpia k zmene legislatívy, lebo aj v legislatíve ešte stále je čo zlepšovať, však nasledujúci bod je tiež o tom, ktorý, ktorý predkladáte do parlamentu a ktorý sa týka už zmeny zákonov. Je potrebné, aby sa pracovalo na tej zmene prístupu polície k partnerskému násiliu a násiliu páchanému na ženách, aby boli, aby aj tuto bola špecializácia, aby boli policajti a policajtky vzdelávaní, scitlivovaní na túto, na túto tému, aby, aby bola snaha, aby bol prístup všade, všade rovnaký, aby, aby sa prekonávali stereotypy, ktoré prežívajú aj v prístupe aj niektorých policajtov, aby sa odmietla tá bagatelizácia a odradzovanie obetí násilia páchaného na ženách od podávania trestných oznámení, aby sa vyvracali tie stereotypné predstavy napríklad o obeti, že obeť má mať nejaké typické vlastnosti, že, že keď sa žena bráni, no tak už nie je obeť, už je to konflikt, už, už to nie je, nie je násilie, lebo obeť v tej stereotypnej predstave je taká, ktorá iba ticho to znáša a trpí, hoci to vôbec nezodpovedá realite. A je, je potom kopu parciálnych vecí, ktorým, ktorým treba venovať, venovať pozornosť ako je napríklad kyberstalking, ktorý predstavuje špecifickú formu násilia a teda rozrastá sa tým ako, ako sa rozšírili informačné technológie, sociálne, sociálne siete a, a je to niečo, na čo ani, ani z praktického hľadiska nie sú, povedzme, orgány činné v trestnom konaní dostatočne, dostatočne pripravené alebo je napríklad potrebné, aby sa história násilia zohľadňovala v rozhodovaní súdov v poručenských veciach, aby teda ten opäť existujúci stereotyp, že však aj násilník môže byť dobrým rodičom, sa vyvrátil, lebo teda násilník nie je dobrým rodičom, ak, ak partner bije svoju partnerku alebo pácha na nej iné násilie, tak nie je dobrým rodičom, lebo je to násilím aj na deťoch najmä v situácii, ak sa to násilie deje, deje pred deťmi. Čiže ja určite zahlasujem za, za tento návrh zákona a myslím si, že by nemalo nič brániť ani, ani parlamentnej väčšine, aby ho podporila, hoci ako som povedal, ilúzie si nerobím, nerobím si ani ilúzie o tom, že nejaký podobný návrh predložia kolegovia alebo kolegyne z koalície tento rok, aby, aby bolo prijaté uznesenie, ale dôležitejšie je skôr to, ako sa budú stavať k tým praktickým nástrojom a k praktickým zmenám a na to oni majú priestor či už v parlamente, kde disponujú väčšinou alebo v tom praktickom výkone, kde môžu ovplyvňovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo, alebo, alebo úradov. Teraz nemyslím, ovplyvňovať v takom slova zmysle, ktorý mi hneď napadol, ako som to, ako som to vyslovil. Zasa neviem, ako sa tvári predsedajúci, ale, ale ovplyvňovať v tom pozitívnom slova zmysle, aby, aby brali vážne problém násilia páchaného na ženách, partnerského násilia a teda ešte raz ďakujem, že ste s tým návrhom prišli.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Návrh zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej iba zákon o pomoci osobám zažívajúcim násilie predkladám spoločne s kolegyňami Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou. Cieľom tejto navrhovanej úpravy je zabezpečiť právny rámec, ktorý efektívne chráni osoby pre rôznymi formami rodovo podmieneného násilia a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie offline aj online a zároveň zabezpečí spravodlivosť pre osoby, ktoré násilie zažili alebo zažívajú. Ďakujem, skončila som a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak opätovne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja vás už nebudem trápiť nejakými dlhými prejavmi, iba by som chcela vašu pozornosť upriamiť na našu dôvodovú správu k tomu zákonu, ktorá má skutočne desiatky strán a v ktorej nájdete podrobné dáta, ktoré teda potvrdzujú, či už o to čo som hovorila predtým, alebo aj to, prečo musíme prijať tento návrh zákona. Ako sme sa bavili aj pred chvíľou, tak ak má niekto väčšiu pečiatku, tak kľudne, ale v tej dôvodovej správe nájdete teda dáta, rozhodnutia súdov či už slovenských alebo európskych a potrebné definície, takže ak má niekto pocit, že to čo momentálne veľmi rýchlo zhrniem a čo potom aj viac rozvedie pani kolegyňa predkladateľka tiež z toho zákona Lucia Plaváková a myslím, že potom aj ďalšia predkladateľka Zuzana Števulová, tak vám skutočne odporúčam prečítať si túto rozsiahlu dôvodovú správu, pretože v nej nájdete všetky potrebné informácie aj k tým jednotlivým právnym pojmom, ktoré zavádzame do Trestného zákona. Ja by som ale veľmi rýchlo chcela prebehnúť tými základnými zmenami, ktoré navrhujeme, aby som vám ich teda ozrejmila, ak ste tento zákon, návrh zákona nečítali. Jednou zo zmien, ktorú navrhujeme, je, že v Trestnom zákone konkrétne v § 25, ktorý teda hovorí o nutnej obrane, tak dopĺňame okolnosti vylučujúce protiprávnosť trestného činu o situáciu, keď je osoba odvracajúca útok a teda, keď sa bráni, obeťou týrania alebo inej formy rodovo podmieneného násilia, pretože to doteraz zákon neobsahoval. Zároveň navrhujeme úpravu skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k nenávisti, ktorú teda rozširujeme príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o sexuálnu orientáciu, pohlavie, rodovú identitu, pretože momentálne náš Trestný zákon tieto pojmy neobsahuje a pritom vieme, že napríklad v antidiskriminačnom zákone to tak je, ale tomu sa, myslím, bude venovať bližšie Lucia Plaváková. Zároveň navrhujeme zrušenie premlčacej doby a dozaista si pamätáte tie diskusie, ktoré sme tu mali pri novele Trestného zákona, ja som sa toho dotkla aj v predchádzajúcom vystúpení, že ak chceme zvýšiť počet nahlásených prípadov znásilnenia alebo ďalších sexuálnych činov, tak jednoducho najlepším spôsobom je práve zrušenie tej premlčacej doby a teda ponechanie skutočne dlhého toho najpotrebnejšieho času pre všetky tie obete a preživšie a skutočne toto je efektívny nástroj a nie skracovanie. My tie obete neprinútime nahlásiť, my ich môžme iba motivovať k nahláseniu a to práve tak, že im dáme všetok ten potrebný čas. Ďalšou z úprav je doplnenie osobitného motívu z nenávisti o motív rodová identita. Toto je samozrejme v súlade s európskymi alebo medzinárodnými ľudsko-právnymi štandardmi a zabezpečilo by to teda kompatibilitu medzi tou slovenskou úpravou, ktorá je nedostatočná a práve tými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sme sa dobrovoľne ako Slovenská republika prihlásili. Toto napríklad, že rodová identita sa nenachádza medzi, medzi tými motívmi nám vyčíta napríklad aj Správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii ECRI, ktorá bola zriadená Radou Európy a konkrétne teda šiesty monitorovací cyklus. Opäť to nájdete aj v tej dôvodovej správe, aj v ďalších dokumentoch. Navrhujeme tiež zavedenie nového trestného činu do Trestného zákona a taktiež sme sa v tom predchádzajúcom vystúpení o tom rozprávali a síce femicida, vražda ženy. Momentálne náš Trestný zákon tento konkrétny pojem neobsahuje a teda všetky trestné činy, ktoré sú namierené voči ženám, pretože sú ženy a ktoré to teda vyúsťujú do smrti tej ženy, tak momentálne sa počítajú, počítajú, keď teda hovorím o dátach pod vraždu, úkladnú vraždu a zabitie a aj práve preto, že my nemáme tento pojem v Trestnom zákone, tak nie sme schopní zbierať dáta a nie sme schopní nastaviť efektívny nástroj na prevenciu týchto činov. Nehovoriac teda o tom, že ako som už spomínala, tak aj zavedenie samotného pojmu do Trestného zákona, pôsobí preventívne a o tom sú taktiež dáta z krajín, ktoré tak urobili. Ďalšia zmena je zmena súčasnej definície znásilnenia, pretože súčasná aktuálna forma jednoducho nie je moderná, nie je efektívna. Hovorili sme tu o teda rozdieloch alebo aj o tom, že násilie môžu zažívať rovnako ženy ako aj muži a viete napríklad, že náš Trestný zákon momentálne muža nepovažuje za obeť znásilnenia. Pretože znásilnená podľa nášho Trestného zákona súčasnej aktuálnej formy môže byť iba žena. Tak my tam dopĺňame aj to, že znásilnená môže byť akákoľvek osoba no a samozrejme, že staviame celú túto definíciu znásilnenia na absencii súhlasu a teda nerámcujeme to iba ako aktuálne znenie na situácie, v ktorých bolo použité násilie. Pretože k znásilneniu dochádza aj bez použitia násilia. My zároveň navrhujeme, aby trestné sadzby v prípade tohto trestného činu boli odstupňované podľa teda toho, že v akej situácii sme. Zároveň navrhujeme do Trestného zákona ...
===== situácie, v ktorých bolo použité násilie, pretože k znásilneniu dochádza aj bez použitia násilia. My zároveň navrhujeme, aby trestné sadzby v prípade tohto trestného činu boli odstupňované podľa teda toho, že v akej situácii sme. Zároveň navrhujeme do Trestného zákona zadefinovanie novej, samostatnej skutkovej podstaty, a síce prečinu sexuálneho obťažovania, pretože na rozdiel od nášho antidiskriminačného zákona, Trestný zákon tento pojem nepozná, a pritom sa s ním aj v trestných konaniach stretávame.
Ďalším z takých bodov, na ktoré by som rada upriamila vašu pozornosť je zavedenie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu domáceho a partnerského násilia, pretože ten taktiež absentuje z nášho Trestného zákona, hoci teda trestné právo sa veľmi často stretáva s domácim a partnerským násilím a zaoberá sa ním teda teória aj v praxi, ale žiaľ momentálne, a to opäť verím, že aj pán predseda parlamentu by som mnou súhlasil, ani orgány činné v trestnom konaní nemajú vždy dostatočný nástroj aj kvôli teda tejto absencii, na to, aby sa riadne vysporiadali s tými situáciami domáceho a partnerského násilia a aj preto je potrebná táto zmena a síce zavedenie tej definície do nášho Trestného zákona. My tam doposiaľ máme iba týranie blízkej osoby a vlastne všetky tie situácie domáceho násilia jednoducho pod toto nemôžme zahrnúť, nespadajú pod to. Tá definícia toho týrania jednoducho nedovoľuje, aby všetky situácie domáceho násilia boli riadne vyšetrené, a teda aby sa obetiam aj dostalo potrebnej pomoci aj spravodlivosti.
Takže aj preto navrhujeme, aby domáce aj partnerské násilie bolo v Trestnom zákone. Zároveň ešte stále pri domácom a partnerskom násilí by som upriamila vašu pozornosť aj na to, že okrem teda tej definície, ktorú zavádzame, tak navrhujeme, aby bolo prísnejšie trestané v prítomnosti dieťaťa a myslím, že na tom, to je opäť vec, na ktorej sa môžeme zhodnúť, že v tých rodinách často, ak dochádza k domácemu a partnerskému násiliu, tak často aj nepriamymi obeťami sú deti, ale o to vážnejší čin to je a mal by sa teda prísnejšie trestať. Verím, že na tomto sa vieme zhodnúť.
Potom ďalej tam navrhujeme rôzne úpravy takých zastaralých definícií, ktoré znemožňujú obetiam, napr. čo sa týka nebezpečného prenasledovania, alebo aj modernejšej formy násilia a síce elektronického obťažovania domôcť sa spravodlivosti. Čo sa týka toho elektronického obťažovania, tak tam možno pre zaujímavosť spomeniem aj všetky tie hromadné útoky napr. na ženy, ktoré sú aktívne vo verejnom priestore, či už teda političky, novinárky, ženy aktivistky, alebo ďalšie osoby, ktoré teda často znášajú taký ten hromadný nápor násilia, kvôli tomu, že niekto tú vlnu voči nim vyvolá a aj by som dala nejaký príklad, ale myslím, že všetci poznáte. Zároveň teda upravujeme ďalšie skutkové podstaty trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ale aj podnecovanie národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a v druhej časti zákona a o tom sme sa u taktiež pred chvíľou rozprávali, hovoríme o tom, a tam upravujeme síce iný zákon, ale tak tento náš zákon je taký komplexný, že zahŕňa úpravu viacerých zákonov a síce konkrétne je to financovanie, a teda zaväzujeme štát k tomu, aby riadne financoval podporné služby.
Takže toľko odo mňa veľmi rýchlo k tým bodom, ktoré tam sú. Opäť nie je tam žiadna pasca, nie je tam žiadna ideológia, nie je tam nič, čo nemôžte podporiť, práve naopak. Všetky navrhované úpravy sú v súlade, či už teda s medzinárodnými ľudsko-právnymi štandardmi, ale s tým, čo už dávno a efektívne funguje v iných krajinách. Tak ja skutočne nevidím dôvod na to, prečo by u nás na Slovensku mali byť ženy, alebo vôbec osoby zažívajú násilie, menej chránené ako inde. A tu by som doplnila ešte poslednú vetu, lebo mi to napadlo pri tom, čo hovorím ženy a osoby. Pán poslanec Dostál hovoril o tom, že aj muži môžu byť obeťami násilia a ak teda vám táto informácia unikla, tak najčastejšie sú muži obeťami násilia, nie zo strany žien a teraz som čakala aj nejaké prekvapené výrazy na tvárach koaličných poslancov, ale nič sa neudialo, žiadna emócia, ale sú obeťami násilia zo strany rodinných príslušníkov mužov. Čiže napr. násilie otca na synovi, alebo bratov, alebo synovi na otcovi, čiže opäť páchateľmi sú najčastejšie muži, bez ohľadu na to, že či obeťami sú ženy, alebo iní muži. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, plénum sa už tak dosť vyprázdnilo, už aj ubudlo aj na koaličnej strane, tak už tu naozaj sme v takom veľmi okresanom počte, čo je teda smutné, keďže sa venujeme takej dôležitej téme ako je násilie na ženách a konkrétne zmeny Trestného zákona, ale aj financovania pomoci a podpory pre ženy zažívajúce násilie ako to už priblížila moja kolegyňa Beáta Jurík, ktorá bod po bode v podstate prešla obsah nášho zákon nášho návrhu. Obete čakajú už roky zmeny a žiaľ, teda musím povedať, že ani súčasná koalícia nerobí nič preto, aby sme sa k týmto zmenám dopracovali, čo je teda veľmi smutné, ale napriek tomu, že teda majú niekoľko vyjadrení, v ktorých vlastne sa prihlásili aj k boju proti násiliu na ženách, len teda nevidíme žiadne reálne kroky. Ja by som práve na tie vyjadrenia nadviazala.
Ja už som tu jedno spomínala, to bolo vyjadrenia Borisa Suska ako ministra spravodlivosti z 25. 11. 2024, teda Medzinárodného dňa eliminácie násilia na ženách, ktorý teda nás, vlastne apeloval na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia a adekvátne na neho reagovali. No jedným zo spôsobov ako adekvátne reagovať je práve ten komplexný návrh zákona, ktorý sme do tohto parlamentu priniesli, čiže máte priestor ho podporiť, a teda tým aj v podstate naplniť slová samotného ministra spravodlivosti.
Ďalej by som sa venovala vyjadreniam štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Kataríny Roskoványi, z 26. júna 2024, ktorá povedala: "Domáce násilie ničí životy, môže zničiť zničiť život nielen bezprostrednej obeti, ale aj deťom a ostatným členom rodiny, presne ako tu už pomenovala kolegyňa Beáta Jurík, na dnešnom zasadnutí výboru pre rodovú rovnosť som ubezpečila prítomných, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí dôkladnú transpozíciu smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách. Je nepochybné, že násilie páchané na ženách a dievčatách je porušovaním ľudských práv a jeho okamžité a dlhodobé fyzické, sexuálne a psychické dôsledky pre ženy a dievčatá môžu byť zničujúce, vrátane smrti. Násilie negatívne ovplyvňuje celkovú pohodu žien a bránim im v plnohodnotnej účasti na živote spoločnosti. Ministerstvo spravodlivosti bude napomáhať v boji proti násiliu na ženách všetkými dostupnými prostriedkami. To je teda vyjadrenie vyjadrenie štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti z 26. júna 2024 a ja s ňou teda absolútne súhlasím, že násilie na ženách je teda porušovanie ľudských práv, ako sme tu o tom už diskutovali v posledných dvoch hodinách, či koľko to bo? A že je teda potrebné v boji násiliu na ženách napomáhať všetkými dostupnými prostriedkami, len teda škoda, že za toho 1,5 roka pôsobenia ministra Borisa Suska, ale aj štátnej tajomníčky Kataríny Roskoványi.
Nespravili absolútne nič na pomoc ženám zažívajúcim násilie, takže ja neviem ako si teda predstavujú na ministerstve spravodlivosti tie všetky dostupné prostriedky, ktoré musíme využiť na boj s násilím na ženách, lebo teda nevidím nie, že všetky dostupné, ale že žiadne. Pani štátna tajomníčka tiež uisťovala výbor pre rodovú rovnosť, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí dôkladnú transpozíciu smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách. No od tohto jej vyhlásenia prešlo deväť mesiacov a nič, nič sa nedeje, žiadna transpozícia smernice. Ja som dokonca apelovala aj na účasť v pracovnej skupine, to som adresovala žiadosť ministrovi spravodlivosti, ale teda odpovede som sa nedočkala. Takže predpokladám, že ani pracovná skupina, ja neviem, ani tá dokonca asi neexistuje, čiže za deväť mesiacov od tohto jasného vyhlásenia štátnej tajomníčky sme sa nikam neposunuli. Ale teda náš návrh prináša aj túto transpozíciu smernice, ktorej sa teda ministerstvo spravodlivosti nevenuje, čiže apelujem slovami štátnej tajomníčky na vás, kolegov a kolegyne, obzvlášť v koalícii, aby sme v boji proti násiliu na ženách napomáhali všetkými dostupnými prostriedkami, a takýmto prostriedkom je práve aj náš návrh zákona. Keď už teda ministerstvo spravodlivosti nekoná, tak môžme konať my tu, priamo v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďalej, pani štátna tajomníka, 26. novembra 2024 povedala: "v súvislosti s násilím na ženách a deťoch považujem za dôležité aj prispôsobenie Trestného zákona aj Trestného poriadku, potrebám súčasnosti, kedy, žiaľ, verbálne, fyzické i psychické násilie sa stáva bežnou súčasťou života. Je nemysliteľné, aby páchatelia takýchto trestných činov odchádzali z pojednávaní s úškrnom a podmienkou. Ja absolútne súhlasím s týmito slovami a preto sme predložili aj tento náš návrh zákona, a preto navrhujeme aj preddefiníciu znásilnenia, zavedenie nového trestného činu sexuálneho obťažovania, nového trestného činu femicídy, ako aj nového trestného činu domáceho a partnerského násilia, aby sa presne nestávali tieto situácie, že tí páchatelia odchádzajú s tým úškrnom, ako správne pomenovala pani štátna tajomníčka.
Ďalej 25. 11., teda na Medzinárodný deň eliminácie násilia na ženách pani štátna tajomníčka dala taký status, ktorým reagovala práve na tento deň, kde teda píše: "Ženy sú magické stvorenia, ktoré si zaslúžia lásku, rešpekt a porozumenie. 25. novembra je Medzinárodný deň odstránenia násilia páchaného na ženách, ktorým začína až 16-dňová kampaň zameraná proti násiliu na ženách a dievčatách a trvá do 10. decembra dňa ľudských práv. Milé ženy a dievčatá, násilie nie je prejavom lásky. Žiadna z vás si násilie nezaslúži. Vyjsť zo začarovaného bolestivého kruhu je ťažké, no pre každú z vás svieti svetielko nádeje. Ak nemáte nikoho kto by vás chytil na ruku, neváhajte a pokojne napíšte aj mne. Existuje ale mnoho prístavov nádeje pre vás v podobe nádejí v podobe poradní, intervenčných centier a bezpečných domovov a anjelov v ľudskom tele, ktorí vám pomôžu sa opäť slobodne nadýchnuť. Sledujte ma a v priebehu týchto dní a možno vám niektorá rada pomôže.". No, je to také trošku také ezoterické, ale skúsim vytiahnuť podstatu. Pani štátna tajomníčka poukazuje na dôležitosť poradní, intervenčných centier a bezpečných domov a presne aj ich podpora a zabezpečenie dlhodobého a stabilného financovania je súčasťou aj nášho návrhu zákona. Čiže ešte reagujeme aj na tieto jej slová. Ale zároveň v tejto súvislosti by som chcela povedať, že žiaľ, teda ministerstvo spravodlivosti, alebo celá vláda a koalícia robia kroky, ktoré nabúravajú práve činnosť všetkých týchto centier, bezpečných domov a poradní, ktoré sú, ktoré vlastne často sú realizované občianskymi združeniami, mimovládnymi organizáciami, ktoré naozaj zabezpečujú tú pomoc ženám zažívajúcim násilie, a to sú práve tie organizácie tiež jedny z nich, na ktoré táto súčasná koalícia útočí. A teda, keď už nerobíte kroky v prospech toho, aby sa tá podpora zastabilizovala a naozaj, aby sa tá situácia zlepšila, tak aspoň nebráňte tým, ktorí tú pomoc poskytujú a ktorí ženy zažívajúce násilie podporujú, aspoň tak málo by mohlo stačiť. Ale úplne najlepšie by bolo keby ste sa rozhodli tento náš návrh zákona podporiť, alebo aspoň si to osvojiť, predložiť toto ako vlastný návrh, kľudne pani poslankyňa Plevíková napr., alebo nejako pomknúť ministra spravodlivosti, že teda, či by už nemohli konať namiesto týchto vzletných slov, ktoré vysielajú cez sociálne siete, lebo tie žiadnej žene nepomôžu. Ďakujem veľmi pekne.

Ja len tiež veľmi v stručnosti by som ešte chcela upriamiť pozornosť na jeden aspekt nášho návrhu ako už aj Lucia, aj Bea povedali, naozaj nám ide aj do veľkej miery o skoršiu a včasnejšiu transpozíciu smernice a Európskej únie, a to hlavne preto, že si myslíme, že naozaj ženy na Slovensku nemajú prečo čakať až do roku 2020 - 2027, keď
===== ...návrhu, ako už aj Lucia aj Bea povedali, naozaj nám ide aj do veľkej miery o skoršiu a včasnejšiu transpozíciu smernice Európskej únie a to hlavne preto, že si myslíme, že naozaj ženy na Slovensku nemajú prečo čakať až do roku 2027, keď tá lepšia právna úprava, ktorá by nám umožnila lepšie a efektívnejšie trestanie vlastne všetkých foriem prejavov násilia voči ženám by tu mohla byť dostupná už aj v priebehu najbližších mesiacov alebo týždňov. Preto napríklad je súčasťou tohto navrhovaného zákona aj spresnenie definície nebezpečného elektronického obťažovania a tak isto aj ten aspekt podnecovania k rodovej nenávisti. A tam si musíme uvedomiť, že na Slovensku už v súčasnosti zisťujeme, že teda sa nás týka rovnako ako celosvetovo v podstate ten nárast mizogínie a online prejavov nenávisti a násilia na ženách, voči čomu nemáme nielenže dostatočnú právnu úpravu, ale ani nerobíme dostatočné preventívne opatrenia, ktoré by ako keby upriamili aj pozornosť širšej verejnosti, aj rodičov, aj učiteľov, aj trebárs štátnej školskej inšpekcie a podobne práve na tú oblasť onlinu, kde nielen naše deti, ale aj mladí ľudia, ale aj dospievajúci aj dospelí ľudia dnes už bežne pôsobia a naozaj vidíme to, že práve tá online agresivita, ktorá je veľmi často spojená práve s tými mizogínnymi hnutiami, hnutiami incelov a podobne, ktoré síce možno majú svoj pôvod v zahraničí, majú už reálny dosah a reálne obete na Slovensku, či už ide napríklad o nejakú online šikanu, ale až teda ten extrém, ktorý sme v súčasnosti videli pri tej strašnej tragédii v Spišskej Starej Vsi, kde tiež môžeme pozorovať tie prvky práve tej nenávisti voči ženám. Preto si myslíme, že by sa aj nielen orgány činné v trestnom konaní, ale aj celá spoločnosť mali začať naozaj veľmi podrobne zaoberať nielen teda tými trestnými činmi, ktoré sú v online priestore ako napríklad sú to rôzne fejkové videá, zverejňovanie vlastne citlivých fotografických alebo iných materiálov žien ako akt pomsty a podobne, čo musí byť naozaj prísne trestané, aby tí potenciálni páchatelia alebo teda páchatelia, ktorí to chcú spraviť, lebo to vnímajú že na to majú právo, aby teda jednak pôsobilo to voči nim odrádzajúco, ale zároveň, aby boli aj za takéto konanie trestaní, ale zároveň považujeme za dôležité, aby bolo práve upravené aj to podnecovanie k tej rodovej nenávisti a to najmä aj preto, aby sa vlastne aj tieto trestné činy, kde sa podnecuje aj nenávisť voči ženám alebo teda rodovo podmienená nenávisť, aby sa to zvýraznilo, aby spoločnosť naozaj začala robiť výrazné kroky na elimináciu tohto nebezpečného a negatívneho celosvetového, nechcem to nazvať hnutím, ale prosto celosvetového javu, ktorý veľmi, veľmi negatívnym spôsobom začína ovplyvňovať životy, bezpečie a slobodu žien a dievčat na svete. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže predkladáme, dnes myslím, že už druhé uznesenie. Prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky navrhujeme v reakcii na zverejnenie správy Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2024 s názvom Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach. Zistenia z tejto správy sú natoľko alarmujúce, že považujeme toto uznesenie za nevyhnutné, aby na ne Národná rada teda adekvátne reagovala. Kontrola bola zameraná na to, ako štyri vodárenské spoločnosti svojim hospodárením zabezpečujú obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií vo svojej pôsobnosti a to v rokoch 2021 až 2023. Viac vám už povie môj kolega Michal Sabo v rozprave a potom následne by som ešte reagovala ja. Ďakujem.