33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže predkladáme, dnes myslím, že už druhé uznesenie. Prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky navrhujeme v reakcii na zverejnenie správy Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2024 s názvom Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach. Zistenia z tejto správy sú natoľko alarmujúce, že považujeme toto uznesenie za nevyhnutné, aby na ne Národná rada teda adekvátne reagovala. Kontrola bola zameraná na to, ako štyri vodárenské spoločnosti svojim hospodárením zabezpečujú obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií vo svojej pôsobnosti a to v rokoch 2021 až 2023. Viac vám už povie môj kolega Michal Sabo v rozprave a potom následne by som ešte reagovala ja. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem to brať tak, že to pán Raši tu robil takú disrupciu zase s mojim menom Štolová, ale žiaden problém. Dobre.
Informácia o výsledku prerokovania, teda vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 662 z 11. decembra 2024 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody, tlač 640, s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 4. februára 2025. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda, a aj kolegyniam za úvod. Ako moja spolupredkladateľka tohto návrhu uznesenia uviedla, tak tou motiváciou prečo návrh tohto uznesenia predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve takto. Predložili sme ho na tú neexistujúcu zrušenú schôdzu, hej, čiže sa nám to tu vlastne stretlo aj so zákonom o vodárenstve, ktorý predložilo Ministerstvo životného prostredia, ku ktorému si povieme neskôr, keď to bude aktuálne, ale o to viac je dôležité, že venujeme priestor tak dôležitej téme ako je stav kritickej infraštruktúry, pretože my sme v podstate v takej politickej každodennosti a vo virvare sociálnych sietí si nejako zvykli, že tí ľudia, ktorí majú v gescii kritickú infraštruktúru či už teda vodovody alebo kanalizácie s nejakou pravidelnosťou keď buď nemajú čo povedať alebo keď je napríklad Svetový deň vody ako bol minulý týždeň v sobotu, si publikujú na sociálnej sieti nejaký ľúbivý status alebo video, kde teda rozprávajú o tom svojim sledovateľom a sledovateľkám, že ako im záleží na vode, ako voda je naše zlato a ako si ju musíme chrániť. No a potom vlastne sledujeme situáciu napríklad so znečistením podzemných vôd na Žitnom ostrove s ideálne ešte teda akože s alarmujúcimi nápadmi budovať tam rôzne možné škodlivé zariadenia. Alebo sledujeme situáciu kedy nám vysychajú studne v lete na Záhorí napríklad alebo keď nám do slova a do písmena na východnom Slovensku v lete explodujú potrubia a tri týždne sú niektoré obce odstrihnuté od dodávky pitnej vody, pretože vodárenská spoločnosť nevie nájsť zdroj toho problému. A to je v absolútnom protiklade oproti tým politickým stanoviskám ako teda si strážime vodu. Ale hlavne, že teda vodu máme v ústave, ale my nevidíme historicky nejaký rapídny nárast politickej snahy a investícií nielen teda finančných alebo aj energických investícií a odborných kapacít do toho, aby situácia s kritickou infraštruktúrou na Slovensku napredovala, aby sa riešila. To teda musíme povedať, že to nie je len technický problém alebo finančný problém, ono je to problém aj sociálny. Ak teda chceme rozvíjať regióny, tak bez vody to nejde. Predkladáme teda návrh uznesenia, ktoré reaguje na zverejnenú správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý kontroloval vybrané vodárenské spoločnosti. Táto správa bola zverejnená v auguste 2024. A prečo je toto naše uznesenie aj také akútne alebo teda že má ešte taký aj akútny podtón je, že táto správa bola do Národnej rady Slovenskej republiky doručená konkrétne Výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo v auguste minulého roka a do dnešného dňa nebola táto správa prerokovaná samotným výborom, nie to ešte v tomto pléne. Čiže na jednej strane sledujeme politikov, aj aktuálne nového ministra investícií, sledujeme ministra životného prostredia alebo mnohých ďalších samozrejme ako rozprávajú o tom aká je voda dôležitá a ako sme mali Svetový deň vody a podobne, ale na druhej strane máme tu tak dôležitý a alarmujúci materiál, ktorý leží na Výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo odložený v šuflíku alebo v poličke a padá naň prach a pritom o tom by sme sa tu mali rozprávať. Aby som teda, lebo tú vecnú časť potrebujem zhrnúť, prejsť, aby sme sa potom dostali aj do toho situačného čomu čelíme. O tom bude rozprávať kolegyňa Hanuliaková. Tak spomínaná kontrola bola zameraná na to, ako štyri slovenské vodárenské spoločnosti, konkrétne teda Bratislavská vodárenská spoločnosť, Podtatranská vodárenská spoločnosť, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a Západoslovenská vodárenská spoločnosť hospodária. Ako isto viete, vodárenské spoločnosti pôsobia ako akciové spoločnosti a ich akcionármi sú obce a hlavnou činnosťou je prevádzka verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Toto sleduje pravidelne a veľmi systematicky Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa naozaj podrobne venuje problematike, lebo ono je to problém hospodárenie vodárenských spoločností. No a tieto zistené poznatky zo spomínanej kontroly sú natoľko závažné, že potrebujeme ich adresovať. Cítime tu nutkavú potrebu adresovať, pretože tie zistenia, keby ste si prečítali všetci tú správu v celom znení a v plnej hĺbke, tak by ste boli tiež rovnako zdesení ako sme my s kolegyňou Hanuliakovou. Pôvodná prvá správa NKÚ poukázala na ekonomické a finančné dôsledky tej, toho prenesenia prevádzkových činností na súkromnú spoločnosť a druhá poukázala na vysoký investičný dlh v oblasti rozvoja a obnovy vodárenskej infraštruktúry vo významných spoločnostiach. Ja len v skratke prečo je dôležité adresovať investičný dlh, lebo investičný dlh aktuálne v kritickej infraštruktúre je vo výške desať miliárd eur. Tu sa nerozprávame o nejakých drobných alebo o tom, že tuná musíme niečo dobudovať, tuto musíme niečo poprepájať. Ale my naozaj máme ako štátny investičný dlh v kritickej infraštruktúre na úrovni desiatich miliárd eur. A my sme o tejto téme vlastne rozprávali aj v prípade konsolidácie, že keby sme viacej sa venovali v niektorých oblastiach prevencii toho, aby sme zbytočne nepúšťali peniaze hore luftom, tak by sme možno mali aj peniaze na to, aby sme sa postarali o našich občanov a o naše občianky a dopriali in ten "luxus" dôstojného života v 21. storočí, navyše v krajine, členskej krajine Európskej únie. Vodárenské spoločnosti majú tvoriť a majú aj realizovať plány obnovy verejných vodovodov a kanalizácie. Oni to majú ako povinnosť zo zákona. A nielen obnovy, ale aj rozvoja. A tieto vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach o ktorých je teda tento materiál, o ktorom rozprávame, neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich očakáva, najmä teda realizácia plánov výrazne zaostávajú za cieľmi, ktoré si tie plány predsavzali. Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov za roky 21 až 23 investovať do obnovy 470 miliónov eur, no skutočnosť bola na úrovni, ktorá jemne prevyšovala 78 miliónov eur. Čiže 470 miliónov eur ako plán, 78 miliónov eur vo veľkom nepomere ako realita. Čiže keď to dáme do percent, iba 17 percent z celkového plánu bol realizovaný. Napriek tomu, že regulátor svojou vyhláškou z roku 2022 zaviedol nové ustanovenie, ktoré sa týka podpory investovania vodárenských spoločností do obnovy, z výsledkov kontroly je zreteľné, že tieto opatrenia jednoducho nedokážu vytvoriť dostatok finančných prostriedkov na to, aby boli vodárenské siete obnovované v takej miere ako je žiadúce.
===== Nové ustanovenie, ktoré sa týka podpory investovanie vodárenských spoločností do obnovy. Z výsledkov kontroly je zreteľné, že tieto opatrenia jednoducho nedokážu vytvoriť dostatok finančných prostriedkov na to, aby boli vodárenské siete obnovované v takej miere ako je žiadúce.
V roku 2023 iba dve spoločnosti použili primeraný zisk na plnenie plánu obnovy, pričom problémy sú nielen pri plnení plánu ale aj pri tvorbe a pri použití rezervy, ktorá sa stala zákonnou povinnosťou spoločnosti aj na základe legislatívnej iniciatívy Najvyššieho kontrolného úradu. Čiže dosiahnutá miera potrebnej obnovy nie je výsledkom aktivity manažmentu vodárenských spoločností a regulátora iba v kontrolovanom období, ale v mnohých prípadoch je výsledkom dlhodobo nesystémovej práce v oblasti obnovy a používania zdrojov, ktoré sú určené na obnovu a na rozvojové aktivity.
Vzhľadom na charakter vodárenských spoločností a vzhľadom na úlohy, ktoré majú akcionári pri tom, aby ich zabezpečovali potreby vody pre svojich občanov a pre občianky je teda výsledkom tejto správy, že by mali vodárenské spoločnosti naozaj dôslednejšie zvažovať na čo budú prostriedky, ktorými disponujú, na čo budú využívať, do čoho budú investovať aby priniesli väčší spoločenský úžitok, pretože dnes tam kde pri vodárenských spoločnostiach nevidíme investície do potrubí ako takých, alebo do ich obnovy, či už teda do kladenia nových potrubí a obnovy tých, ktoré sú zastaralé niektoré aj desiatky rokov po svojej životnosti, tak na druhej strane vidíme, ako vodárenské spoločnosti veľmi masívne investujú peniaze do rôznych propagačných aktivít. Budujú v obciach namiesto toho, aby budovali nové potrubia, vodovody a kanalizácie, tak budú detské ihriská a to nie je primárne ich zodpovednosť. Je to milé, ale budovať ihriská vodárenské spoločnosti majú až v momente, keď majú vybudované všetky kanalizácie a vodovody.
Záver tejto správy o ktorej teda rozprávame a z ktorej by sme chceli mať diskusiu, aj napriek tomu teda keď sa pozriem na koaličnú časť, tak asi nebudeme diskutovať, ale aspoň vieme teda na čom sme v piatok popoludní. Vo viacerých prípadoch pri kontrole vodárenských spoločností, to je ten odkaz tejto správy, boli zistené porušenia legislatívy, aktuálne platnej legislatívy vodárenstva ale aj infozákona, tiež zákona o tvorbe právnych predpisov, ale aj Obchodného zákonníka. Považujeme tento záver správy o kontrole činnosti vodárenských spoločností za natoľko alarmujúci, že by sme chceli teda požiadať toto ctené plénum, ale aj vedenie samotného spomínaného výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, aby tejto správe, tomuto materiálu, lebo ak hádam máme nejaký rešpekt k základným inštitúciám tejto republiky tak verím, tak verím že rešpektujeme NKÚ, aby na túto správu táto inštitúcia jednoducho adekvátne reflektovala.
Toľko odo mňa a môžeme ísť teda na situačnú časť.

Tak ďakujem veľmi pekne. No tak vážna téma a tak prázdne plénum, zvykajme si. Čiže vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spoločne s kolegom Michalom Sabom teda prinášame na túto schôdzu uznesenie, ktoré sa venuje téme kritickej infraštruktúry. V Progresívnom Slovensku sa posledné roky v rámci iniciatívy "Voda pre všetkých" venujeme tejto tému a upozorňujeme na nedostupnosť a zlú kvalitu našej vody, ale aj na stav našich vodovodov a kanalizácii.
Počas "Matovičovej vlády" sme opakovane vyzývali ministerku Remišovú, aj ministra Budaja aby konali. Dnes vyzývame súčasné ministerstva, pretože situácia absolútne nezlepšila. Naopak, dostali sme sa do bodu investičný dlh, ako aj povedal kolega, dosiahol 10 mld. eur a na Slovensku máme stále cez 1700 obcí bez kanalizácie a viac ako 400 obcí bez vodovodu. Ja mám žiaľ niekedy pocit, že to čo nevidíme, čo je zakopané v zemi nás jednoducho nezaujíma. No ak nezačneme konať v budúcnosti nebude schopní sanovať všetky poruchy na potrubiach. Minulé vlády Roberta Fica žiaľ túto tému absolútne podcenili. Tak ako žiaľ aj mnohé iné témy. Vodárenské spoločnosti na jednej strane potrebujú lepšie nastavenie fungovania a kontroly, na druhej strane sa vážne potrebujeme zaoberať ako je finančne pokrytá obnova a budovanie kritickej infraštruktúry. Spolu s kolegom Michalom Sabom sme za posledné roky navštívili naozaj veľké množstvo obcí po celom Slovensku. Rozprávali sme sa s desiatkami starostov a starostiek, ale komunikujeme teda intenzívne s Najvyšším kontrolným úradom , ktorý k stavu vodárenstva vydal viaceré správy o ktorých už teda hovoril Michal. Neustále upozorňujeme zodpovedných ministrov na naliehavosť riešenia tejto situácie. Nerozumiem tomu, ako je možné, že Slovensko malo k dispozícii stovky miliónov eur, no napriek tomu sme nesplnili ani tie ciele, ktoré sme si sami zadefinovali v plánoch rozvoja kritickej infraštruktúry. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizovanú väčšinu Slovensku a teda o vodovodoch ani nehovoriac. Aj aktuálny plán rozvoja verejných vodovodov aj verejných kanalizácii na roku 2021 až 2027 po prvé, nemá finančné krytie a po druhé, jeho plnenie aktuálne je na úrovni približne 5 % a to sme teda už za polovicou rokov jeho plnenia.
Naozaj mám pocit, že opakujeme stále tie isté chyby. Ministri a štátni tajomníci a mnohí aj koaliční poslanci pritom niekedy skutočne až afektovane opakujú, že voda je život. Nevidíme však žiadne kroky aby situáciu riešili, akoby sami neboli súčasťou tejto vlády. Preto sme predložili aj toto uznesenie, ktoré reaguje na alarmujúce zistenia Najvyššieho kontrolného úradu v oblasti hospodárenia vodárenských spoločností o ktorých teda už hovoril kolega. Potrebujeme naozaj veľmi serióznu diskusiu o tak zásadnej téme akou je pitná voda, akou je stav a budovanie kritickej infraštruktúry. Lebo v roku 2025 je nemysliteľné, opakujem to a zdôrazňujem, že viac ako 500 tis. ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode. To je teda približne 10 % obyvateľov naprieč celou krajinou od západu na východ, od severu na juh. A až 1,5 milióna, tak isto zdôrazňujem, nemá dobudovanú kanalizáciu. Splašky z domov teda často končia v našich riekach, potokoch a na poliach. A čo to spôsobuje, asi vieme všetci, zhoršujúci sa stav kvality pitnej vody.
Budovania obnova verejných vodovodov a kanalizácii na Slovensku sa podľa nás robí absolútne nekoncepčne. Nemôže sa predsa stať aby obec, ktorá má sto metrov od hranice zablendované potrubie s pitnou vodou, viac ako osem rokov žiadala o finančné prostriedky na dobudovanie vodovodu. Ľudia v tejto obci majú každý rok v obdobiach sucha problémy s vodou, v studniach jej kvalitou, večer sa naozaj musia rozhodovať či si spláchnu záchod alebo sa osprchujú. Nehovoriac, že pre pitnú vodu si musia chodiť do obchodu. Neviem kto z vás, kto tu sedíme, ale aj tí čo tu teda aktuálne nie sú prítomní, si vie predstaviť že by musel čeliť takýmto životným podmienkam.
Prieskum ktorý sme realizovali medzi dotknutými obcami na Slovensku nám ukázal nasledovné. Oslovili sme teda všetky obce, ktorých sa tento problém s vodou týka. Súčasné verejné výzvy nereflektujú na skutočné problémy a potreby obcí. Situáciu komplikuje nevyhovujúca výška alokovaných finančných prostriedkov, napájanie na verejné vodovody a kanalizácie je bez koncepcie. Ako som aj uviedla príklad obce tuná neďaleko na Záhorí, obce sú nútené aj opakovane plytvať finančnými prostriedkami na projektové dokumentácie, ktoré nie sú v konečnom dôsledku podporené. Malé obce nemajú finančné prostriedky ani len na samotné projektové dokumentácie. Aglomerácie pod 2 tis. obyvateľov sú často aj systémovo diskriminované, aj keď toto sa medzičasom teda zlepšilo. Predkladanie projektov je administratívne náročné a podmienky prípravy projektov nie sú konštantné. A v neposlednom rade to čo stále presadzujeme odkedy sme aj spustili túto našu iniciatívu "Voda pre všetkých" nájdete aj všetky informácie na rovnakej stránke "Voda pre všetkých.sk". Stále hovoríme, že právo na vodu nemôže byť súťažou. Bezpečná pitná voda a trvalo udržateľné hospodárenie s ňou je základným predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj, zatiaľ čo funkčný kanalizačný systém je neoddeliteľnou súčasťou ochrany vodných zdrojov.
Dovolím si uviesť ešte niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sme navnímali pri našich cestách po Slovensku a cez ktoré možno lepšie pochopiť v akom katastrofálnom stave sa dnes nachádzame. Cez leto sme napríklad navštívili Obec Tuhár, kde budovanie vodovodu trvalo 12 rokov, čiže 12 rokov to bol podľa starostu a jeho slov boj s úradmi, s byrokraciou, naháňanie peňazí. Čo bolo cieľom? Len aby sa zvýšila kvalita života ľudí, teda o to o čo ide nám všetkým ktorí tu dnes sme. Aby vôbec táto obec udržala v dedine aspoň to množstvo obyvateľov ktoré tam má. A neviete si naozaj predstaviť tú radosť ľudí s ktorými sme sa rozprávali čo to pre nich znamenalo, že keď im zrazu z kohútika v domoch tiekla pitná voda po 12 rokoch odkedy teda starosta začal riešiť vodovod a položil prvé potrubie v obci. Ďalším príkladom je Obec Geča. Je to obec, ktorá je vzdialená približne 15 kilometrov od mesta Košice. Ide o novú výstavbu rodinných domov. Na začiatku výstavby bolo ľuďom prisľúbené, že najneskôr do dvoch rokov budú mať dobudovaný vodovod aj kanalizáciu. Dnes je to už viac ako päť rokov, situácia je tam aktuálne taká, že ľudia nemajú pitnú vodu, dokonca voda v studniach je zdravotne závadná. Malé deti sa nemôžu s touto vodou ani sprchovať, pretože majú kožné problémy. Pri odvoze odpadových vôd zase majú ľudia problémy s tým, aby vôbec mal kto tieto vody odviesť. Doslova musia kalkulovať koľko vody míňajú, aby nezaplnili žumpu skôr ako bude môcť prísť vozidlo ktoré im teda tú žumpu odvezie. A ďalším obrovským problémom je cena, ktoré vieme, že doslova z mesiaca na mesiac tieto ceny odvozov žúmp rastú. A opäť sa pýtam, či si niekto vie predstaviť takto fungovať. Grinava je ďalší príklad, je to časť mesta Pezinok, kde ľudia nemajú kanalizáciu. Čiže tu približne 1600 obyvateľov. Už takmer tri desaťročia čakajú ľudia na dobudovanie verejnej kanalizácie. Zodpovednosť za dobudovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská spoločnosť. Tá však odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia odkazuje ľudí na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť. Jediné čo sa udialo je, že sa dobudovala jedna hlavná sieť na hlavnej ulici a teda ostatní ľudia už čakajú cez 30 rokov. Ľudia sú doslova rukojemníci tejto situácie. A to hovoríme o okresnom meste a hovoríme o meste ktoré leží neďaleko hlavného mesta. Ročné náklady štvorčlennej rodiny, ktorá je pripojená na kanalizáciu v tejto časti Pezinka sú približne 160 eur. A rovnako veľká rodina, ktorá je odkázaná na odvoz žumpy zaplatí ročne 900 euro. Čiže to je veľmi veľký rozdiel. Obyvatelia naozaj sú zúfalí, my s nimi aktívne komunikujeme, dokonca sa s nimi máme aj budúci týždeň stretnúť a aj touto cestou naozaj na mňa apelovali a prosili, aby sa konečne zažalo v tejto veci a v tomto probléme ich konať. Problémom je, že veľa ľudí aj tu v časti Grinava nemá peniaze na to, aby proste realizovalo si vývoz a opäť končia splašky vieme kde, čiže v poliach, v potokoch a v studniach.
Ďalším príkladom zase, ktorý ilustruje inú situáciu je Obec Poproč v ktorej sme boli tiež cez leto. A v tejto obci neďaleko Košíc zase bol problém, že na potrubiach sa neustále opakovali poruchy, čiže obyvatelia v čase najväčších horúčav nemali dostupnú pitnú vodu cez potrubie, ale museli si chodiť pre vodu s nádobami do cisterny. Vodárenská spoločnosť keď aj opravu urobila, natlakovala potrubie tak stalo sa to, že prasklo zase na inom mieste a toto sa vlastne opakovalo približne tri týždne. A v takomto stave máme na Slovensku obrovské množstvo potrubí ktoré sú po životnosti. Investičný dlh, spomínal to tiež už aj kolega, máme dnes
=====

urobila, natlakovala potrubie, tak sa stalo sa to, že prasklo zase na inom mieste, a toto sa vlastne opakovalo približne tri týždne. A v takomto stave máme na Slovensku obrovské množstvo potrubí, ktoré sú po životnosti. Investičný dlh, spomínal to tiež už aj kolega, máme dnes na úrovni 10 mld. eur. Pýtam sa, čo s tým?
Posledný príklad, ktorý uvediem, je, nedávno teda sme navštívili v rámci nášho výjazdového rokovania okres Rimavská Sobota. Obce v okrese Rimavská Sobota majú problém s kvalitou pitnej vody, tá predstavuje naozaj, kde to konštatoval aj úrad zodpovedný, zdravotné riziko. Ide o 37 obcí v okrese. Vláda im počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. My sme teraz teda boli na tom výjazde, pýtali sme sa starostov, že čo sa odvtedy zmenilo a asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič. Pritom tento stav ohrozuje fungovanie základných a materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby. Keby toľko energie, koľko dáva táto vláda do riešenia osobných sporov a ambícií jednotlivcov za posledné tri mesiace, čoho sme boli svedkami, venuje napríklad riešeniu problémov ľudí na Slovensku s dostupnosťou kvalitou vody a jej ochranou, tak verím tomu, že by sme sa nemuseli nachádzať v tomto stave, v akom sa dnes nachádzame.
A ja už teda iba na záver vás poprosím o podporu tohto uznesenia. Naozaj je to veľmi vážna téma. Verím tomu, že aj koaliční poslanci a poslankyne, možno sami ste tu niektorí z obcí, ktorých sa aj tento problém týka, a naozaj by som bola veľmi rada, keby apelujete na kompetentných mini... na zodpovedných ministrov a aby sa tento problém začal riešiť, pretože naozaj je to obrovský problém a ak sa riešiť nebude, tak nás čakajú veľmi zlé situácie, ktoré, budeme prekvapení, že keď nám tu začnú strieľať jedno potrubie po druhom, že bude problém tieto, tieto problémy na Slovensku riešiť.
Ďakujem veľmi pekne a to je všetko na záver.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja to teda zhrniem, pani kolegyňa, že teda náš Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že v deravých potrubiach sa na Slovensku stráca tretina pitnej vody. To je samé o sebe úžasné, že tento štát tu je schopný strácať ešte aj vlastnú pitnú vodu. Tu nám pán Andrassy ako predseda NKÚ v správe napísal, že, citujem: "Ak by vodárne premrhané kubíky vrátili ľuďom, mohli by dodávať vodu až miliónu domácností bezplatne." Veď niektoré tie zistenia sú naozaj desivé.
Po prvé, na obnovu vodovodov malo ísť podľa strategického plánu na roky ´21 až ´27 až 3,4 mld. eur.
Po druhé, štyri vodárenské spoločnosti si teda samy naplánovali na tento účel 470 miliónov, no minuli len 78. So stratou vody má najväčší problém Podtatranská vodárenská, ako si poznamenala, až takmer 33 %. Miera opotrebenia majetku je najvyššia vo Východoslovenskej vodárenskej, a to až 54 %. To sú naozaj neuveriteľné čísla. Ale napriek týmto naozaj alarmujúcim výsledkom tak tieto, tejto spoločnosti kontrolóri vyčítajú aj vysoké výdavky na reklamu a sponzoring. To sa teda pýtam, že my tu máme deravé potrubia, na sto percent nemáme odkanalizované ani len hlavné mesto Bratislavu a slovenské vodárne posielajú peniaze na nejaký sponzoring a reklamu? Je toto ešte normálne? Ročné úniky sa tu šplhajú na 51 miliónov kubíkov spracovanej pitnej vody. Veď to je naozaj že desivé. Des a hrôza naozaj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 661. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní? (Reakcia z pléna.) Dobre, v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, zdravotne znevýhodnení rovnako ako všetci ostatní v našej krajine žijú, pracujú, konzumujú tovary a služby a aj produkujú odpad. Avšak úkony, ktoré sú pre niekoho bežné, ako napríklad vyniesť odpad, sú pre nich nemožné.
Tento návrh zákona reflektuje na podnety o zdravotne znevýhodnených. Okrem toho, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku zdravotného znevýhodnenia, taká banálna vec, ako je odhodenie smetí do kontajnera, je pre nich náročná. Naším zákonom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu, aj pre ľudí na vozíku, nevidiacich a pre inkontinentné osoby. V Škandinávii či v Nemecku je bezbariérová prístupnosť odpadu už štandardom a ani u nás to nemusí byť len snom.
Týmto návrhom zákona navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti bezpečne. Taktiež navrhujeme Braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a navrhujeme separátne zberné nádoby pre inkontinentných. Ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo nemôcť samostatne vyhodiť odpad do kontajnera. Nevidiaci si však potrebujú najprv zistiť prostredníctvom Braillového písma, ktorá nádoba je na papier, plast, sklo či komunálny odpad. Dokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, človek na vozíku odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu a aj keď aktuálne ešte nie je bežné na Slovensku, komodita jednorazových plienok recyklovateľná, vo svete už spoločnosti na spracovanie odpadu plienky bežne recyklujú.
Odvoz a likvidácia odpadu už v Bratislave označila 150 zberných nádob štítkami s Braillovým písmom, reliéfnou latinkou a piktogramami. A v Španielsku zasa prispôsobujú zberné nádoby s bočným (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) hrdlom vo výške jeden meter tak, aby aj ľudia na vozíku mohli tento odpad vyhodiť.
Niekoľko obcí na Slovensku už dnes zavádza systémy na zber plienok v separátnych zberných nádobách. Ako vidíte, nielen po celom svete, ale aj na Slovensku zdola vznikajú iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) prístup k odpadu.
Tento návrh zákona pomáha sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori. Sme pevne presvedčení, že prispeje k lepším a dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých.
Ďakujem.

Dobrý deň opäť.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak sa nám stalo, že nám sa tu vlastne lícujú dve, dva návrhy zákonov, ktoré sú iniciované dvomi našimi iniciatívami v rámci Progresívneho Slovenska. Ten prvý návrh zákona bola iniciatíva mňa a Jany Hanuliakovej, máme iniciatívu Voda pre všetkých a venujeme sa zdostupneniu pitnej vody pre všetkých ľudí na Slovensku. No a druhá iniciatíva, ktorá je veľmi intenzívna u nás v Progresívnom Slovensku, je iniciatíva Aj my, ktorej líderkou je práve Veronika Veslárová, ktorá robí naozaj maximum toho, aby upozorňovala na potrebu inklúzie v našej spoločnosti. Aj vďaka jej práci pravidelne zisťujem, aké je to náročné pre našich priateľov a pre naše priateľky našich blízkych, spoluobčanov a spoluobčianky, ale aj rodinných príslušníkov, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, pretože každý deň a niekedy aj celý deň prekonávajú jednu bariéru za druhou. A jednak prekonávajú alebo čelia bariéram v tej medziľudskej každodennosti a neprekonávajú iba bariéry vzťahové, ale aj bariéry fyzické. Prekonávajú ich na úradoch, v nemocniciach, pri parkovaní, ale nielen. Prekonávajú ich aj pri takej úplne banálnej činnosti, ako je vyhadzovanie svojho domového odpadu.
Ako už Veronika hovorila a ja ako človek, ktorý sa dlhodobo venujem cirkulárnej ekonomike a odpadovému hospodárstvu, si uvedomujem, že kontajnerové stojiská, ktoré na Slovensku v samosprávach používame, sú bežne pre ľudí so zdravotným znevýhodnením nedostupné, že tie systémy, ako ich máme na Slovensku nastavené, sú nielen chaotické, pretože sa menia od samosprávy k samospráve, ale sú aj nespravodlivé, ak, samozrejme, nežijete v obci so starostom, ktorý myslí na svojich obyvateľov a na svoje obyvateľky, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie. A práve my sme sa inšpirovali alebo teda chceme sa inšpirovať a aj chceme pretaviť tie dobré príklady, ktoré na Slovensku už máme, do legislatívnej normy, ktorá by bola aplikovateľná pre celé územie Slovenskej republiky.
No a jedným z tých dobrých príkladov, ktoré sme navštívili počas nášho nedávneho výjazdu na Považí, je obec Domaniža. Táto obec je okrem toho teda, že má veľmi utuženú komunitu a že sú príkladom v mnohých sociálnych, kultúrnych programoch, tak my sme sa rozprávali práve o odpadovom hospodárstve s pánom starostom, ktorý sa volá František Matušík, a on je naozaj bez toho teda, aby som ho chcel nejako prehnane chváliť, ale spĺňa v rámci tých kategórií toho, čo môže robiť jeden starosta, by som povedal, že je teda v kategórii nadštandard, pretože je ukážkový, je inkluzívny, je inovatívny a ešte má aj veľa energie pre to, aby prinášal do svojej obce ďalšie a ďalšie inovácie. No a on nám porozprával húževnate o svojej dobrej praxi, v ktorej ide príkladom práve v odpadovom hospodárstve, ide príkladom jednak environmentálne, ale aj v rámci sociálnych politík. No a dostávam sa teda k pointe aj k obsahu nášho návrhu zákona, obec Domaniža je totižto priekopníkom v separovaní alebo teda v separovanom zbere plienok.
Pán starosta to má odmerané a to číslo je...
=====