33. schôdza

Ďakujem za to slovo, no my keď sme sa aj snažili teda vyrátať, že koľko by to teda asi stálo, tak tá horná hranica je do tých 3 miliónov euro. My sme aj v tej doložke vplyvov napísali to, že aby teda o tie peniaze školy neprišli, aj keď si nemyslím, že financovanie vysokých škôl na Slovensku stojí a padá na tom, či niekto predĺži štandardnú dĺžku štúdia, ale teda mal by to teda štát kompenzovať tým vysokým školám. To sa bavíme naprieč všetkými vysokými školami na Slovensku o tej cene troch miliónov ja si pri všetkej úcte ako sa tu aktuálne rozhadzuje napriek tomu, že konsolidujeme, si myslím, že tri milióny euro, ktoré by išli teda aby sa investovali do mladých ľudí, aby mohli doštudovať si nemyslím, že v tomto prípade až tak veľa. Ale v tom návrhu zákona samozrejme sme sa snažili tú doložku vplyvov rozpísať najviac ako sme vedeli. Sme pracovali s dátami, ktoré boli dostupné a ku ktorým sme sa vedeli dostať. Takže keby samozrejme ja neviem možno ministerstvo školstva, financií by možno vedelo mať lepšie dáta, ale s tým čo my sme robili tak je to tam všetko v tom návrhu zákona, keď si to potom pozriete tak je to tam všetko uvedené. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, nebudem to príliš naťahovať, vzhľadom na pokročilý poobedný čas, ale chcela by som doplniť môjho kolegu Dávida Deja k tomuto zákonu, ktorý spoločne predkladáme. Ja začnem tak osobne, lebo taktiež som absolventka Masarykovej univerzity v Brne. Študovala som v Českej republike, kde naozaj to predĺženie, tá možnosť predĺženia je vnímaná ako úplne bežný nástroj na zabezpečenie toho, aby študenti to štúdium naozaj dokončili. A vôbec to nie je tak, ani moja osobné skúsenosti nie sú také, že by to boli tí, ktorí na to štúdium najviac kašlali, keď to tak ľudovo poviem. Ale veľmi často tam tie dôvody boli, či už, tí najusilovnejší ktorí študovali dve vysoké školy, či už to boli tí ktorí často cestovali na rôzne zahraničné pobyty alebo mali rôzne výskumy pre svoju záverečnú prácu, alebo mnoho ďalších dôvodov. Stručne sa ešte k tým najčastejším dostanem. A je to naozaj vnímané, že ja to trocha aj tak poviem, že my už nežijeme v svete kde naozaj len sa študent prihlási na vysokú školu, potom iba študuje a popritom by nerobil nič iné a po štúdiu nastúpi do nejakého povolania, štandardného s 8 hodinovou prácou. My žijeme v 21. storočí, kde tie trajektórie, aj čo sa týka vzdelávania, aj čo sa týka pracovného života sú oveľa, oveľa pestrejšie a veľmi často sa rôznym spôsobom prelínajú. Veľmi často sa odohrávajú naraz v rôznych krajinách a toto je naozaj jeden taký malý krok, ktorý ale môže dopomôcť k tomu, že naozaj, naozaj viac študentov by to dokončili, alebo by sa práve mohli viacej sústrediť na to dokončenie. A to ešte upozorním, že v tomto návrhu sme menej benevolentní, ako je legislatíva v Českej republike. Lebo v Českej republike naozaj tento rok navyše platí pre všetky študijné stupne a je umožnené aj to, že by študent vlastne dokončil jedno štúdium, nastúpil na nové a ešte stále má rok zadarmo. My sme to obmedzili čisto na bakalárske štúdium a na študentov, ktorí pokračujú už v začatom štúdiu. Tie najčastejšie dôvody, s ktorými sa stretávame je... Prvý ten je veľmi dôležitý, že veľa študentov menia študijný odbor po prvom roku. A menia ho napríklad aj preto, lebo u nás je organizácia stredoškolského štúdia, vysokoškolského štúdia veľmi odlišná. Veľa predmetov si nevedia akoby vyskúšať na tej strednej škole. Nemáme dobre vybudované kariérové poradenstvo a často tí študenti vlastne prídu k maturite a nevedia celkom, čo by chceli ďalej robiť a prihlásia sa na nejakú vysokú školu, ktorá je im najbližšie. Prípadne ešte často sa stáva, že na tú vysnívanú vysokú školu sa nedostanú a ten rok idú preklenúť na nejakú inú vysokú školu a potom menia. Alebo a to tiež máme, počúvame, že často práve ten prvý rok vlastne zlyhajú na tej vysokej škole, lebo ešte nevedia ako to funguje. Nevedia sa dobre učiť. Ako hovorím tá organizácia stredoškolského a vysokoškolského štúdia je veľmi iná a spôsobuje nám to, že často tí študenti po prvom roku zlyhajú alebo cielene menia a potom idú na inú vysokú školu. No, a práve toto sú tí študenti, ktorí potom keď nastúpia na inú vysokú školu, tak keď tú druhú vysokú školu idú končiť, tak zrazu tam majú ten rok navyše, za ktorý musia platiť. A tu sa dostávame k tomu, že pre mnohých študentov, naozaj nie sú v situácii, že si vypýtajú od rodičov a rodičia im zaplatia, ale je to pre nich veľmi finančne zložité si ten rok môcť dovoliť. A tu sa dostávame aj k tým ďalším dôvodom, prečo študenti často predlžujú, prvé je často študenti popri štúdiu pracujú. A tie dôvody sú dva prečo pracujú, môžu byť aj kombinované. Jeden je ten, že si potrebujú privyrobiť. Čo naozaj myslím, že v dnešnej dobe vidíme aj vzhľadom na tie vysoké náklady na bývanie, vzhľadom často na nedostatok internátov, vzhľadom na celkovo vysoké životné náklady. Veľmi často sú študenti odkázaní nato, že už zarábajú popri vysokom štúdiu. A ja si myslím, že je to v podstate aj dobrá vec, lebo aspoň rovno zbierajú prax a to je práve to druhé. Že my máme vysoké školy, ktoré sú pomerne teoreticky orientované. Máme na to aj dáta, sú v tej dôvodovej správe. Kvôli rýchlosti času to tu nebudem teraz hľadať vo svojich poznámkach, ale aj študenti to hovoria, aj firmy to hovoria, že absolventi, ktorí popri štúdiu nepracovali vlastne prídu na ten pracovný trh nepripravení. Pretože nemajú dostatok praxe a pretože to štúdium bolo pomerne teoretické. Čiže dostávame sa k tomu, že ono je, a to je znovu aj tá flexibilita toho pracovného trhu v 21. storočí, že ono je to v niečom aj dobré, keď sa to prelína. Ja si myslím, že je to fajn vec, keď študenti aj pracujú popri štúdiu, ale potom výsledok je, že naozaj často majú problém to dokončiť v riadnom čase. A ja teda dokončím v riadnom čase, čiže ako posledný bod sa zameriam a tú otázku, ktorá tu už padla a tá sa týka toho financovania. Viete, dalo by sa populisticky povedať, že toto nebude stáť nič, pretože vysokoškolský zákon už teraz hovorí, že vlastne štát prispieva na študentov, ktorí nemusia platiť školné. To znamená, že tuto by sa len akoby rozšíril ten okruh toho počtu študentov a ten istý balík, ktorí ide teraz by sa rozpočítal na o niečo väčší počet študentov. Je fakt, že veľmi často sú to už študenti, ktorí už potrebujú iba dopísať bakalársku prácu a iba ísť na štátnice. Čiže ani s nimi školy nejaké veľkú prácu ešte navyše nemajú. My sme si dali tú námahu, pozreli sme sa na to koľko teraz asi školy dostávajú na školnom za bakalárskych študentov, ktorí predlžujú. Vyšlo nám to okolo tých 29 miliónov, hovorím okolo lebo, žiaľ nie sú dostupné úplne presné dáta. Čiže navrhli sme, aby toto im štát kompenzoval, je to 0,7% toho čo teraz štát dáva na vysoké školy a samozrejme je to o prioritách. Ale my jednoznačne hovoríme, že výdaje na školstvo sú investíciou do budúcnosti. A vnímame aj toto ako nejakú investíciu, že na toto si myslíme, že by sa v tom štáte peniaze mali nájsť a nie sú to keď sa to rozdelí na tie vysoké školy, to nie je až tak o tom o veľkých peniazoch pre tie vysoké školy, ale skôr pre tých jednotlivých študentov. A na záver len zopakujem, že my naozaj máme 20 000 študentov zo Slovenska, ktorí odišli študovať do Českej republiky, mnohí sa nevrátia. Ja mám tiež mnohých bývalých spolužiakov, ktorí už zostali v Českej republike a tuto nám chýbajú. A nám to hovorím, ako krajine, ako ekonomike, svojim rodinám chýbajú. A myslíme si, že mali by sme hľadať, čo najviac nástrojov, ako priťahovať ľudí späť, ako udržiavať ľudí na Slovensku. A tým, že naše vysokoškolské prostredie aj v tejto takej veci, čo sa týka nejakej ako podmienok štúdia prispôsobíme tomu prostrediu v Českej republike, tak si myslíme, že to jedna z tých vecí, ktoré by boli pre nás prospešné, pre nás ako krajinu. Ďakujem pekne.

Ja by som sa v prvom rade tebe aj Dávidovi chcela poďakovať, že predkladáte naozaj výborné, podľa mňa reálne problémy riešiace mladých ľudí návrhy zákonov. A nedá mi, keďže aj ty si Tinka spomenula to financovanie nepoukázať na to, že máme tu na programe tejto schôdze v podstate návrh tzv. covidových amnestií, kde sa teda budú preplácať ľuďom pokuty za priestupky, ktoré spáchali počas covidového času, čo bude približne rovnaká suma. Alebo sme tu včera schválili rentu generálnemu prokurátorovi, ktorá nás môže stáť až milión eur, ak dožije priemerný vek dožitia muža na Slovensku. Ja si myslím, že takáto investícia do škôl a do budúcnosti mladých ľudí je oveľa lepšia investícia pre slovenské obyvateľstvo, ako tieto dva spomínané návrhy, takže ešte raz ďakujem vám obom.

Ďakujem pekne, teraz som chcel reagovať v tomto kontexte na moju kolegyňu Tinu Gažovičovú, že presne, že o tomto podľa mňa tá debata ani nie je o tom, že či to je veľa alebo málo peňazí. Veď presne, ako to už bolo povedané, že je to investícia do budúcnosti, je investícia do mladých ľudí, je to rovnosti príležitostí o znižovaní tej sociálnej....
===== v tomto kontexte na moju kolegyňu Tinu Gažovičovú, že presne že o to, podľa mňa tá debata ani nie je o tom, že či to je veľa, alebo málo peňazí. Presne, ako to už bolo povedané, že je to investícia do budúcnosti. Je to investícia do mladých ľudí, je to o rovnosti príležitostí, o znižovaní tej sociálnej nerovnosti medzi mladými ľuďmi. Takže ja si myslím, že táto debata je o tom, ak sa teda bavíme o koalícii, lebo tie počty sú také, že bez koalícii tento návrh zákona nemôže prejsť, tak podľa mňa je to, táto debata o tom, že či je, alebo nie je politická vôľa na to, aby ste tento návrh zákona podporili. Už to tu bolo aj pri inom návrhu zákona spomínané, že ja rozumiem tomu, že máte nejaké koaličné zmluvy a podobne, ale ako naozaj tento zákon nikomu neškodí, pomáha. Pomáha mladým ľuďom. Podľa mňa v porovnaní s tým všetkým, čo tu bolo spomenuté, na čo všetko sa tu teraz, by som povedal vyhadzujú peniaze, si nemyslím, že toto je niečo, čo by sme nevedeli nejakým spôsobom zafinancovať. Takže ja si myslím, že toto je naozaj len o politickej vôli, či chcete, alebo nechcete pomôcť mladým ľuďom, lebo nemá to žiadne logické podfarbenie. Je to naozaj zákon, ktorý pomáha a znižuje sociálnu nerovnosť medzi mladými ľuďmi a dáva im príležitosť doštudovať vysokú školu v prípade, že by museli platiť školné, ak by predlžovali štandardnú dĺžku štúdia, čo je úplne normálne. Je to úplne bežné, deje sa to. Ja som tiež predlžoval vysokú školu o jeden rok len preto, lebo som dopisoval diplomovú prácu, takže som celý rok predĺžil len kvôli tomu, že som písal diplomovku. Potreboval som na to viacej času. To nie je o tom, že by mladí ľudia chceli nejakým spôsobom sa flákať, alebo podobne. Práve naopak, z vlastnej skúsenosti vám poviem, že každý chce tú vysokú školu skončiť čím skôr, ale sú úplne prirodzené a adekvátne dôvody, prečo tomu tak nie je.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých predpisov je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2023/988 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré nahrádza doposiaľ platnú a účinnú smernicu Európskej únie z roku 2001. Na úrovni Európskej únie dochádza k zmene právneho nástroja na základe potreby odstrániť transpozičné a aplikačné rozdiely v členských štátoch v záujme podpory voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu Európskej únie a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Nové nariadenie nielen aktualizuje a precizuje doteraz platné povinnosti hospodárskych subjektov, ale reaguje aj na nové výzvy, napríklad narastajúci online predaj výrobkov, vrátane predaja cez online trhoviská. Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov predstavuje tzv. záchrannú sieť, vzťahuje sa na všetky výrobky, ktoré sú na úrovni Európskej únie (rečníčka si odkašľala), pardon, pre ktoré na úrovni Európskej únie nebola prijatá osobitná regulácia, napríklad výrobky starostlivosti o deti, vybavenie fitness centier, bicykle, nábytok či náradie. Niektoré ustanovenia, napr. o cezhraničnej výmene informácií o nebezpečných výrobkoch, postupe hospodárskych subjektov, pri spätnom prevzatí nebezpečných výrobkov a osobitné povinnosti prevádzkovateľov online trhov sa však budú vzťahovať na všetky výrobky, vrátane harmonizovanej oblasti.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 585, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 682 28. novembra ´24 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej Národnej rade Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky uznesením č. 252 z 30. januára 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 143 zo 4. februára 2025. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 16 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedeným pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 585, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 145 zo 4. februára 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle predložených ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vystúpim aj s pozmeňujúcim návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Igora Šimka k vládnemu návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 585.
Odôvodnenie k bodom 1 a 2: Navrhuje sa posunutie účinnosti návrhu zákona vzhľadom na predpokladaný termín prerokovania návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby zákon v prípade jeho schválenia nebol retroaktívny.
1. V čl. I § 13 sa slová „28. februára” nahrádzajú slovami „30. apríla".
2. V čl. V sa slová „1. marca” nahrádzajú slovami „1. mája”.
Žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 16 spoločnej správy výborov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Nebudem veľmi dlho hovoriť, však toto je transpozícia, takže tam veľmi tomu nie je, nie je čo vytknúť. Áno, že fajn, fajn veci, len už sa nám nevyplatilo, niekedy mám hlasovať za, aj za transpozície, tak už budem taký opatrný pri týchto zákonoch, ale jeden taký nešvár by som upozornil aj v tejto situácii, že máme tu, už neviem koľkatý, štvrtý či piaty zákon, kde sa musí posúvať účinnosť kvôli tomu, že Národná rada nám tu nerokovala tri mesiace, tak by som to len tak nasvietil, že toto sa tu ešte bude asi párkrát opakovať, že v druhých čítaniach budeme posúvať účinnosti ako teraz pán pred chvíľou pán, pán kolega Šimko, Šimko predniesol. To je, to je len možno aj na faktickú som to mohol, mohol spraviť.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naliehavosť prijatia vládneho návrhu zákona o poskytovaní údajov na účely adresnej energopomoci v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva zo súčasnej nepriaznivej situácie na európskom trhu s energetickými komoditami, ktoré ohrozujú cenovú dostupnosť dodávok elektriny, plynu, tepla pre odberateľov. Vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou, jej medzinárodnými partnermi vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára 2025 zásadne zasahujú do chodu nielen slovenského hospodárstva, ale aj do chodu celej Európskej únie a hlavne jej konkurencieschopnosti. Náprava závažnej poruchy v hospodárstve je nevyhnutná v záujme občanov Slovenskej republiky, ktorých sa táto situácia týka a priamo ich ovplyvňuje. Medzi základné ľudské práva patrí aj zachovanie ľudskej dôstojnosti, podľa Ústavy Slovenskej republiky sa slovenské hospodárstvo zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Z tohto hľadiska dostupnosť elektrickej energie, plynu a tepla, ako aj predchádzanie energetickej chudobe sú dôležitými aspektmi základných ľudských práv, resp. hospodárstva.
Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch, elektrickej energie v domácnostiach, koncových odberateľoch plynu v domácnostiach, konečných spotrebiteľoch vody, ako je aj konečným spotrebiteľom vody domácnosť, konečných spotrebiteľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania tepla, ak je konečným spotrebiteľom tepla domácnosť na účel získavania, zhromažďovania, spracovávania, uchovávania a vyhodnocovania informácií o osobách tvoriacich domácnosť a o príjmoch potrebných na posúdenie miery ohrozenia energetickou chudobou a na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci. Adresnou energopomocou je pomoc osobám štátu, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prijatie tohto návrhu zákona je len predpokladom prípravy komplexnej právnej úpravy, ktorá ešte do parlamentu tento rok príde a presne ustanoví inštitucionálny rámec adresnej pomoci, ustanoví aj podrobnosti, kto bude prijímateľom tejto pomoci a za akých podmienok, aj aká bude forma pomoci, aký bude vzťah energopomoci k ostatným inštitútom v oblasti správy daní, sociálneho zabezpečenia, ako bude prebiehať doručovanie tejto pomoci tým domácnostiam, ktoré budú spĺňať podmienky na priznanie nároku a ďalšie ostatné náležitosti.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 796 z 18. marca 2025 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 773, s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 39. schôdzi dňa 25. marca 2025. Uznesením č. 148 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.