33. schôdza

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, k návrhu, ktorý umožní zhromažďovať osobné údaje o ľuďoch dosiaľ v nebývalom rozsahu, na účely zavedenia adresnej nejakej pomoci. Myslím, že adresná energo pomoc, keď bude zavádzaná, tak samotná tá myšlienka bude mať asi podporu naprieč politických spektrom, nevravím, že ten konkrétny návrh, ktorý príde, ale na tom je asi zhoda, že energetická pomoc má byť adresná, nie plošná. Rovnako je zhoda na tom, že je škoda, že nie sú tie práce ďalej a že už dnes nie je energopomoc adresná a myslím, že zhoda je aj na tom, že aby mohla byť adresná, tak je potrebné nejaké penzum údajov zhromaždiť, aby bolo možné tú energopomoc zacieliť. Asi na prvé čítanie je, alebo aj na druhé čítanie je otázka, že či je to penzum údajov primerané, ale ide nad rámec nevyhnutnosti, lebo spracúvať a zhromažďovať osobné údaje je možné iba v nevyhnutnej miere, ktorá je nevyhnutne potrebná na naplnenie daného účelu, a teda pokiaľ bude energopomoc zameraná na nejakú skupinu, tak je otázne, že či takýto široký rozsah údajov je potrebný. No ale sme teraz v bode návrh na skrátené legislatívne konanie, tak ich mali posúdiť, že či sú dané tie dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré predkladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a teda v zásade v tom návrhu sa argumentuje možným ohrozením ľudských práv, teda práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti v dôsledku, zjednoduším, to upadnutie do energetickej chudoby a hroziacimi hospodárskymi škodami. Napriek tomu, že je tam kopu textu o tom ako sa vyvíjajú ceny energií a pomoc, tak myslím si, že toto nie je dostatočne vysvetlené. Ja to vnímam teda tak, že tá, tie hroziace hospodárske škody spočívajú v plošnej energomoci, ktorí neprimerane zaťažuje štátny rozpočet, a tie hospodárske škody aj momentálne nastávajú a to ohrozenie základných práv by došlo, by k nemu mohlo dôjsť v prípade, že by došlo k vypnutiu tej plošnej energopomoci a bez toho, aby bola nahradená čímkoľvek iným.
Otázka je či, či to je naozaj tak a či tak stojí otázka teda, že ideme vypnúť plošnú energopomoc bez akejkoľvek náhrady, že či toto je v hre, ak nie, tak potom vlastne to ohrozenie základných práv a slobôd zrejme, zrejme nie je nijako ako reálna hrozba, tie hospodárske škody zrejme nastávajú už teraz. Ale otázka je, či je potrebné a nevyhnutné prerokúvať takýto návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ak by sme boli na zelenej lúke, ak by neboli pripravené žiadne návrhy, neexistovali žiadne predstavy ako zaviesť energopomoc, neboli by žiadne príklady napr. zo zahraničia a bolo by nevyhnutné zhromaždiť všetky tie údaje, ktoré umožní ministerstvo hospodárstva zhromažďovať zákon, o ktorom bude parlament rokovať v prípade, že bude schválené skrátené legislatívne konanie, tak potom v tom prípade, možno áno, možno by to bol dôvod na skrátenie legislatívne konanie, lebo až by sa zhromaždili údaje, niekto by sa pozrel na tie údaje a na základe toho by začal vymýšľať nejaký model ako by to mohlo fungovať, ale predpokladám, že to tak nie je, predpokladám, že ten návrh zákona je už v nejakej forme pripravený, že existujú jasné predstavy o tom akým spôsobom tú energopomoc zacieliť, a tie údaje, ktoré ministerstvo hospodárstva získa vďaka tomuto zákonu, budú využité na možno docizelovanie toho návrhu a na odhad dopadov toho návrhu na štátny rozpočet.
Ale ak je to tak, tak tým podľa môjho názoru, nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, lebo aj keby sme šli normálnym legislatívnym procesom, aj keby sme šli tým postupom, ku ktorému vyzýval pán poslanec Galek, teda že by paralelne išiel ten návrh na zavedenie adresnej energopomoci, s týmto návrhom, alebo tento návrh by šiel v nejakom miernom predstihu, ale bez skráteného legislatívneho konania, tak by sa ten účel dosiahol takisto aj bez skracovania legislatívneho konania. Jednoducho by, by sa ministerstvo dostalo k údajom, ale teda nepredpokladám, že to bude tak, že ak z týchto údajov vidieť, že to bude o pár desiatok mil. drahšie, alebo lacnejšie, tak sa zásadne zmení ten systém. Môžu sa nejako zmeniť jeho parametre, jeho nastavenia, ale to je možné aj v rámci legislatívneho procesu. Čiže ak je zber tých údajov potrebný pre fungovanie toho systému, tak sa domnievam, že teda nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, sú dané dôvody na to, aby bol ten návrh zákona prerokovaný v riadnom konaní, ak by bez zavedenia tohto systému ešte vopred s niekoľkomesačným predstihom, vôbec nebolo možné spustiť systém energopomoci, tak v takom prípade by asi sme mohli sa prikloniť aj k tomu, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie sú, ale teda z toho, čo o veci zatiaľ viem, sa skôr domnievam, že tie dôvody dané nie sú. Ak sú, tak budem rád, keď ma o tom niekto presvedčí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak v krátkosti, nebudem o tom dlho hovoriť. Obsahom zákona sa budeme venovať po prvom čítaní. Prečo skrátené? Skrátené preto, že a pán poslanec Hargaš vy ste skúsený v informatike, každá štátna správa má nejaké svoje referenčné registre. Všetci sme za to, aby sme tieto registre využívali a aby sme ľudí čo najmenej tlačili do fyzickej návštevy úradov. Keď chceme čo najviac adresnú pomoc automatizovať, tak musíme prepojiť a resp. mať k dispozícii viacero údajov z jednotlivých registrov, z jednotlivých inštitúcií štátnej správy a my máme mapu, ktoré údaje potrebujeme. Potrebujeme tie údaje si s jednotlivými inštitúciami prejsť a zistiť v akom sú stave. To znamená aká je čistota tých dát a či tie údaje ešte majú dočistiť, či ich môžu dočistiť, ako to celé navrhnúť. Na to, aby sme sa mohli do tých dát pozerať a aby sme to s nimi mohli konzultovať, potrebujeme zákon, ktorý nás podporí v tom, že tá výmena údajov je podporená aj legislatívou a že nepozeráme do dát, ktoré ministerstvo hospodárstva, alebo ľudia z ministerstva hospodárstva, nie sú to len ľudia z ministerstva hospodárstva, ale hlavne ľudia z ministerstva vnútra, tak k tomu musíme mať aj legislatívnu podporu, že s tými dátami môžu narábať a s tými dátami, ohľadne tých dát môžme navzájom konzultovať, a preto tento návrh zákona, preto tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Viete, preto pani poslankyňa Jurík, pretože jedna vec je keď dáte zákon na zlatom podnose je fajn, len on musí byť vykonateľný. A keď neviete ho vykonať automaticky a pošlete vyše 2 mi. domácností na omsvar, pretože nemáte k dispozícii také penzum dát v informačných systémoch štátu, tak jednoducho musíte spraviť aj to, ako my, keď nechceme posielať 2 mil. domácností na omsvary a chceme údaje, ktoré štát má, len mám záujem porovnať, spraviť z nich nejakú databázu na základe, ktorej databázy, vieme povedať, toto k dispozícii štát má, toto štát nemá.
Ja vám poviem také malé tajomstvo. Keď hovoríme o disponibilnom príjme domácností, tak potrebujeme vedie koľko ľudí v tej domácností býva asi a tie dáta, žiaľ nemá nikto v informačných systémoch, na 100 % v ucelenej podobe. My sme sa s nimi zaoberali, rokovali sme s rôznymi inštitúciami štátnej správy a viete napr. povedať, že vchod Šalviova 28 má 200 obyvateľov, ale neviete presne, ku ktorému bytu koľko ľudí je momentálne priradených. Tieto dáta sa postupne nahrávajú do informačných systémov, ktorá sa napr. nazýva, že centrálna ohlasovňa pobytu, ale nie sú úplne na 100 %, úplne zhrané. Takže toto musíme my celé zanalyzovať a chýbajúce dáta musíme doplniť tak, že občanov vyzveme v dostatočnom časovom predstihu, aby na tú ohlasovňu išli a spravili si poriadok v tých dátach. A takto analyzujeme komplexnosť dát v každom systéme. Pretože ani odberné miesta nie sú úplne v takom, v takej podobe v každej jednej distribučnej spoločnosti, analyzujem ich, či tam zodpovedajú úplne 100-percentnej čistote dát, alebo v inej distribučnej spoločnosti nezodpovedajú úplne inej čistote dát, a to je tá vec, ktorú momentálne robíme. Musíme vedieť v ako stave sú jednotlivé databázy štátu a ako sa na ne môžeme spoľahnúť ohľadne čistoty dát. Ďakujem veľmi pekne.

Som mierne šokovaný, pretože naozaj trištvrte roka tu počúvame o tom, že je tu plošná energopomoc, a treba ju spresňovať, treba ju urobiť adresnú energopomoc, a teraz keď príde ... adresnú energopomoc, tak každý hovorí, že to nie je dobré a na čo to robíme, a prečo a už to malo byť. Všetko ide podľa toho, akým spôsobom je to vykonateľné a pani poslankyňa, súhlasím, že aj energetická chudoba, aj ďalšie aspekty treba riešiť, ale naozaj takéto problémy tu doteraz, až také neboli, pretože, ale však hovoríme o energopomoci, tak asi tu nebola, keď bol plyn lacný, nie? Logicky. Boli časy, keď bol aj za normálnu cenu. Dobre, ďakujem veľmi pekne. Dnes o 11.00 bude hlasovanie.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 13 z 15. januára 2025 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia aj a dopĺňajú niektoré iné zákony. Cieľom vládneho návrhu zákona je prijatie úprav v oblasti priemyselno-právnej ochrany patentov, dodatkových ochranných osvedčení, ochranných známok, dizajnov a úžitkových vzorov a v oblastiach poplatku za udržiavanie patentu a správnych poplatkov.
Obsahov vládneho návrhu zákona je zaviesť právnu úpravu náhrady trov konania, ktoré vznikajú účastníkom sporových konaní pred úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, zaviesť spoločné postupy vypracované v rámci konvergenčného projektu zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie a zmeny vyplývajúce z aplikačnej prace. Implementácia spoločného postupu týkajúceho sa
===
...trov konania, ktoré vznikajú účastníkom sporových konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zaviesť spoločné postupy vypracované v rámci konvergenčného projektu zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe. Implementácia spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva prednosti a spoločného postupu pri vydávaní a akceptovaní elektronických dokladov o práve prednosti predstavujú tzv. dobrú prax a vykonávajú ju takmer všetky zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie. Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy predovšetkým formulačného, resp. legislatívno-technického charakteru. Zároveň novelizačné články 2 a 5 obsahujú revíziu sadzieb správnych poplatkov zahrnutých v sadzobníku správnych poplatkov v časti priemyselné práva a revíziu sadzieb udržiavacích poplatkov za platnosť patentov a dodatkových ochranných osvedčení. Výška navrhovaných sadzieb zohľadňuje osobitosti a trendy v oblasti priemyselných práv v európskom i medzinárodnom meradle, ako aj potrebu zachovania konkurencieschopnosti priemyselno-právnej ochrany na národnej úrovni. Návrh zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Zároveň nemá vplyv na limit verejných výdavkov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 655. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení poslanci, ide o novelu zákona o profesionálnych náhradných rodičoch, ktorá prináša pozitívne zmeny v tejto oblasti najmä v prípade starostlivosti o zdravotne znevýhodnené deti v týchto profesionálnych náhradných rodinách, ale aj vo všeobecnosti. Predstavím tie zásadné zmeny, ktoré novela zákona prináša. Po prvé umožňujeme súbeh poberania materského s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča. Má to svoju logiku, keď ten rodič profesionálny sa stará v domácnosti aj o zverené deti, tak prečo by nemohol samozrejme vychovávať popri tom aj svoje deti na materskej takzvanej dovolenke alebo na materskej dávke, ak chcete. Ďalšie veci sa samozrejme už týkajú práve tých profesionálnych náhradných rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti. Po prvé, zavádzame jednorazový príspevok vo výške päťtisíc eur na debarierizáciu obydlia, teda tej domácnosti v ktorej bude vychovávané alebo je vychovávané to zdravotne znevýhodnené dieťa. Zavádzame pre takýchto profesionálnych náhradných rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti takzvanú prestávku na obnovenie kondície. Buď si ju môžu vyčerpať alebo budú môcť vyčerpať jeden deň mesačne alebo šesť hodín počas týždňa. Vychádzame takto z praxe a z tých požiadaviek. A tá tretia vec veľmi dôležitá je, že zavádzame povinnosť pre štát umiestňovať okamžite zdravotne znevýhodnené dieťa do profesionálnej náhradnej rodiny a nie do špecializovaných skupín v prípade samozrejme, že je to možné, že zdravotný stav dieťaťa to umožňuje a že rodičia, profesionálni náhradní rodičia sú poučení o zdravotnom stave a o výkone takej tej opatery a ošetrovania takéhoto dieťaťa, čím chceme vlastne dosiahnuť to, aby čo najskôr to dieťa tiež vyrastalo v profesionálnej náhradnej rodine a nie v špecializovaných skupinách, lebo prax ukazuje, že často tie deti už potom v tých špecializovaných skupinách zostávajú a nedostanú sa vlastne medzi do profesionálnej riadnej rodiny. Vysporiadali sme sa v tom zákone aj s vetom ešte predchádzajúcej prezidentky, pani prezidentky, ktorá namietala jednu časť a to, že boli kladené otázky tým profesionálnym náhradným rodičom o náboženskej orientácii, o jazykovej vybavenosti. Bolo to samozrejme myslené dobre v praxi, aby sa vytvorilo to prostredie, ktoré to dieťa bude postupne požadovať, tak sme to teda zmenili na to, že otázka sa bude týkať, že či vytvoria podmienky pre takúto výchovu dieťaťa alebo pre takúto jazykovú komunikáciu s týmto dieťaťom. Takto sme sa s tým teda vysporiadali. Toto sú základné zmeny, ktoré sú už aj samozrejme, myslím, že verejne známe. Takže ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 653. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 689 z 20. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pá predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ide o novelu zákona o službách v zamestnanosti ktorou otvárame aj ďalšie zákony, ale lepšie je táto legislatíva známa pod názvom "Práca namiesto dávok". Bolo už o nej veľa hovorené na verejnosti a len chcem pripomenúť, že toto je prvé čítanie, kde by sme mali zvládnuť nejaké technické parametre novely, ale samozrejme som pripravený o nej diskutovať toľko, koľko len bude treba. Predstavím teda základné parametre, ktoré ako som povedal sú už známe, ale možno nie všetky a nie tak presne ako to predstavím teraz. Čiže tým základným princípom samotnej novely je to, že človek, ktorý odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce, respektíve poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce príslušného, tak príde o dávku v hmotnej núdzi celú, ak je to jednotlivec alebo mu bude krátená, ak je samozrejme dávka v hmotnej núdzi poskytovaná domácnosti, teda širšej skupine občanov a ľudí. Za porušenie, respektíve za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi bude považované aj porušenie pracovnej disciplíny, aby nebolo možné s týmto opatrením špekulovať. Chcem povedať, že zákon, teda nie novela, ale zákon o službách zamestnanosti už teraz pamätá na to, čo znamená vhodná pracovná ponuka. Je presne taxatívne vymenované čo je to vhodná pracovná ponuka a rovnako zákon pamätá na to, ktorí ľudia z objektívnych príčin nemôžu pracovať či už zo zdravotných dôvodov alebo sociálnych dôvodov. Toto tiež je presne naformulované už dávno v zákone o službách zamestnanosti. Takže nemôže byť žiadnych pochýb, že či teda človek môže alebo nemôže pracovať, pretože ten úrad práce to bude posudzovať v zmysle zákona. Aby sme predišli akýmkoľvek špekuláciám, tak sme vyhoveli a vyhovieme teda požiadavke splnomocnenca vlády pre rómske komunity a v tých regiónoch ktorých sa to týka, bude pri tom ponúkaní práce aj rómsky spolupracovník na úradoch práce, aby neboli žiadne pochybnosti, lebo už tu boli aj nejaké vyjadrenia o diskriminácii, ba dokonca o rasizme. Neviem kde na to teda dotyční páni prišli, najmä bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity, o ktorom by som sa veľmi rád bavil, že čo on urobil pre rómsku komunitu, ale dobre. Toto tu teraz ešte nie je na mieste, respektíve budem reagovať, ale neviem kde na to prišiel, keďže toto opatrenie sa týka všetkých nezamestnaných bez ohľadu na to, či niekto je Róm alebo nie je Róm. Takže riešili sme aj otázku ústavnosti samozrejme, pretože ústava hovorí, že nemôžete nikoho nútiť pracovať a nikto ani nikoho nútiť nejde. Jednoducho, ak tú pracovnú ponuku odmietne, môže ju dobrovoľne odmietnuť, len nedostane dávku v hmotnej núdzi. Tento princíp už bol posudzovaný v prípade takzvaných malých obecných služieb, pretože už aj v súčasnosti platí, že pokiaľ odmietnete takzvané malé obecné služby a neodpracujete si 32 hodín mesačne malých obecných služieb, prichádzate o dávku v hmotnej núdzi. A tento princíp už Ústavný súd raz posudzoval. My len tento princíp rozširujeme o vhodnú pracovnú ponuku, pretože si myslíme, že normálna práca, riadna práca, riadny pracovný pomer na trhu práce jednoducho je oveľa výhodnejší pre týchto ľudí, pretože dobre viete, že jednak ten príjem je vyšší a jednak si platia odvody zdravotné, sociálne čo im pomáha potom v budúcnosti pri dôchodkoch a pri zdravotnej starostlivosti.
Ďalšiu vec, ktorú teda chcem spomenúť je, že touto novelou zákona zároveň ideme motivovať ľudí a to tak, že ideme kategorizovať...
===== Jednak ten príjem je vyšší a jednak si platia odvody zdravotné, sociálne, čo im pomáha potom v budúcnosti pri dôchodkoch a pri zdravotnej starostlivosti. Ďalšiu vec, ktorú teda chcem spomenúť je, že touto novelou zákona zároveň ideme motivovať ľudí a to tak, že ideme kategorizovať ten známy aktivačný príspevok. Ten zostáva, ten jednoducho nezanikne. Ide len o tom, že aktivačný príspevok pokiaľ ten samotný človek bude vykonávať tú malú obecnú služby, teda stále zametanie chodníkov a podobné práce, ktoré k ničomu nevedú, nevedú k tomu, aby si našiel prácu na pracovnom trhu. Máme jasné čísla a skúsenosti, že koľko ľudí, ktorí vykonávajú aktivačné práce si aj reálne nájdu prácu. Tie čísla sú mizivé, napriek tomu sme tie aktivačné práce samozrejme ponechali, lebo stále je lepšie niečo ako nič. Takže pokiaľ bude vykonávať iba túto aktivačnú prácu, tú základnú malú obecnú službu, tak dostane základný aktivačný príspevok, ktorý je v súčasnosti myslím na úrovni 88,40 eur, to ešte k tomu samozrejme k tej dávke v hmotnej núdzi. Pokiaľ ale sa ten človek bude rekvalifikovať a vzdelávať, tak už dostane 1,5 násobok toho aktivačného príspevku. A pokiaľ si teda nájde zamestnanie, tak napriek tomu, že má zamestnanie, poberá reálnu mzdu, ešte bude poberať aj aktivačný príspevok dvojnásobok toho základného príspevku, samozrejme podmienkou je, aby stále ešte bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Takže vidíte, sú tam vážne motivačné faktory, ktoré tiež do toho zavádzame.
Tretia dôležitá zmena, ktorú chcem povedať, je potrebovali sme sa vysporiadať s tým, že mnohí ľudia odmietajú prácu pretože sa boja exekúcií. Pretože samozrejme výplata podlieha exekúcii, kdežto dávka sociálna nie. Veľa sme komunikovali s ministerstvom spravodlivosti o tom ako to vyriešiť. Pokiaľ by sme išli nejakými špeciálnymi úľavami pre túto kategóriu ľudí, vytvárali vy sme dve kategórie ľudí, tak sme to vyriešili inak a to tak, že pokiaľ sa daný človek zamestná, ešte prvé dva mesiace bude poberať aj 100 % dávku v hmotnej núdzi, ďalšie dva mesiace 75 % tejto dávky, ďalšie dva mesiace 50 % a napokon 25 % dávky v hmotnej núdzi, čo je aj teraz. V súčasnosti keď človek pracuje a je stále poberateľom dávky v hmotnej núdzi má nárok na 25 % z tej dávky v hmotnej núdzi. Takže takto sme vyriešili tú demotiváciu o ktorej sa často hovorí.
No a štvrtá taká podstatná vec, opäť motivačná, ako vidíte zo štyroch vecí sú tri motivačné, je že my chceme už podchytiť skôr aj výchovu detí. A chceme skúsiť, teda existuje takzvaný príspevok na nezaopatrené dieťa. Pozor, nie je to prídavok na dieťa, je to príspevok na nezaopatrené dieťa. Je to jeden z príspevkov dávky v hmotnej núdzi. Ten je myslím vo výške po valorizácii súčasnej 24,20 eur, ale v súčasnosti ho môže domácnosť poberať len vtedy pokiaľ umiestni dieťa v povinnej školskej dochádzke, teda tých 10 rokov. Základná škola, prvý rok strednej školy. My ho rozšírime to poberanie aj na materské školy, aj na stredné a vysoké školy, aby sme motivovali tých ľudí vlastne umiestňovať tie deti už do toho výchovnovzdelávacieho procesu samozrejme skôr. Čiže toto sú vlastne základné atribúty zákona. Musím ešte dodať, že pracujeme aj intenzívne na tom B. Je pravda, že Slovensko má v súčasnosti historicky najnižšiu nezamestnanosť mimochodom v prípade disponibilných uchádzačov je to na úrovni 3,8 % plus, mínus, áno, ale a máme 100 tis. voľných pracovných miest. Tých 100 tis. pracovných miest je neobsadených a na Slovensku už pracuje v súčasnosti 110 tis. cudzincov, z toho 2/3 z tretích krajín. Uvedomujeme si ale, že pokiaľ ide o tento zákon tak po prvé, tie voľné pracovné miesta nie sú rovnomerne rozložené po celom Slovensku a po druhé, väčšinou sa bude toto opatrenie týkať nízko kvalifikovaných alebo dlhodobo nezamestnaných ľudí. Čiže my im potrebujeme v regiónoch ponúkať vhodnú pracovnú ponuku, ako som povedal, alebo vhodnú prácu. A preto v spolupráci s viacerými ministerstvami, teraz je to už s 5 pripravujeme pracovné ponuky pre týchto ľudí v regiónoch a to tak, že cez sociálne podniky tých ľudí zamestnáme a túto službu si objednajú štátne inštitúcie ktoré pod jednotlivými ministerstvami. Sú omnoho lacnejšie tie služby, číže je to aj výhodné pre štát a hlavne sa pokúsime vytvoriť paletu pre takýchto ľudí, pretože naozaj sú niektoré činnosti ktoré môže hádam robiť úplne každý.
No a chcem k tomu ale dodať na záver to, že je to veľmi férová ponuka v zmysle, že buď štát ponúkne tú vhodnú pracovnú ponuku, alebo tomu človeku jednoducho ostane dávka v hmotnej núdzi. Je to myslím že fér zo strany štátu takto a v prípade, že budete mať nejaké samozrejme otázky tak rád na ne zodpoviem. Ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 727.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 764 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, že pozdravujem dobrý deň pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, ctení poslaneckí kolegovia, na úvod mi dovoľte začať tým, že vám prečítam nie úplne citát, ale je to parafrázovaný komentár, ktorý sa vyskytol v diskusii, online diskusii na Facebooku vo verejne viditeľnom priestore a zámerne zatiaľ teda nebudem vám prezrádzať žiadne identifikátori aktérov danej debaty. Čiže, je neuveriteľné, že ešte aj dnes zamorujete verejný a politický diskurz nezmyslami o tom, ako reštrikcia sociálnych dávok pomáha aktivizovať ich poberateľov. Ako odpracovanie dávky im vo výsledku pomôže integrovať sa na trh práce. To, že ignorujete výskumné zistenia dokazujúce opak ma neprekvapuje. Verejnosť by však malo prekvapovať, že ste schopný odškriepiť aj to čo vidíte na vlastné oči, že vylúčené komunity sa za tie roky viac rozrástli než by ich životná úroveň dostala do rozporu s majoritou. Je oči kolúcu viditeľné, že čím dlhšie žil v podmienkach Subsaharskej Afriky, tým viac sociálnych patológií to generuje a štát to stojí rádovo viac nákladov.
No a pokiaľ ide o trh práce, máte pravdu, tam vaše opatrenia pomohli. Akurát nie slovenskému ale najmä britskému trhu kde z preveľkej namotivovanosti a aktivizovanosti utiekli. A na záver to najdôležitejšie. Tak ako právo na život nie je podmienené povinnosťou odpracovať si ho 42 hodín či už teda verejnoprospešnými prácami, ale inými typom donútenej práce, presne preto nesmie byť podmieňovaná základná existenčná dávka v hmotnej núdzi.
A teraz vás chvíľku nechám rozmýšľať, že koho by ste tipli, že to písal, komu to písal a kedy to písal. To prvé je ľahké, písala som to ja, hej, jaj a nepísala som to pánovi ministrovi súčasnému. Dokonca tá debata ani nebolo v dome, kedy sa začal tento, táto legislatívna iniciatíva avizovať a predstavovať. Písala som to pred 15 rokmi v debate s Kaníkom. A toto je myslím že prvá výpovedná informácia, ktorá veľmi veľa hovorí o tom, že vlastne, hej, tento návrh čo od nemo možno čakať a do akej miery je teda pokrokový, čo nám prináša. Viete, no, možno začnem práve odtiaľ čo sa mi zdá také veľmi absurdné možno, to je ten taký butterfly efekt toho čo ten zákon priniesol ešte skôr ako bol schválený a skôr ako bol účinný. Tak v podstate aj pána ministra aj mňa dostal do trošku absurdnej situácie a neviem ktorá je horšia. A síce že keď si predstavím, že pán minister teda politicky odchovaný, v tom v nejakom hanlivom zmysle slova, v strane SMER. Určite kedysi kritik pravicových opatrení a sociálnej politiky Dzurindových vlád sa ocitá v pozícii predkladateľa návrhu, ako ukážem neskôr, ešte horšieho ako tie ktoré s ktorými prichádzal Kaník. A ja ešte musím pripomenúť, že ten Kaník ktorého práve strana SMER nazývala sociálny netvor. Tomu ja vôbec nerozumiem teda, že či potom ... (nezroz. vyslov.) vymýšľať nejakú inú prezývku pre autorov tohto, tohto legislatívneho návrhu. No a ja sama za seba vnímam túto situáciu ako bizarnú v tom, že sa vlastne aj po 15 rokoch ocitám v situácii kedy má Slovensko zas a znova ďalšieho ministra práce s ktorým si treba vydiskutovať právo na život.
Tak tu hneď aj asi naviažem a budem pokračovať už k samotnej predkladanej úprave. To ohnivko sporu je v tom, aby sme si teda vysvetlili dve rôzne práva. Právo na prácu, právo, nie povinnosť a právo na život. V toho prvého právo na prácu vyplývajú pre štát zásadné povinnosti a síce, že nemôže občana nútiť pracovať a už vôbec nie pod hrozbou toho, že inak ho vystaví ohrození jeho života, pretože mu nechá 0,0 eur. Mňa by teda zaujímalo, že ako má pán minister premyslený život toho človeka s 0,0 eur. Lebo čo iné to je ak nemá absolútne nič a jediné čo s tým môže urobiť je, že byť donútený do práce ktorú úrad vyhodnotí ako vhodnú, hej. Čiže on je vlastne čo? Odkázaný buď umrieť alebo kradnúť, to treba tým občanom povedať, hej. A neviem k čomu ho to má zaktivizovať keď príde o všetko, lebo mňa napadá len teda jedno, hej, že dovtedy z tých to vychádzalo 2 eurá na deň čo mal za ako posudzovaný jednotlivej poberateľ dávky v hmotnej núdzi, musel ukradnúť štyri rožky, no tak po novom ukradne päť, hej. A neviem inak že k čomu by to mohlo človeka v tejto situácii aktivizovať. Lebo určite nie k tomu, že teda mu to klesne povedzme na 1,60 euro a on si teraz povie, že ho to tak osvieti a povie si, že ej bisťu, že začnem si ja odkladať a našetrím si ja na ten byt, aj hypotéku dostanem, aj si nájdem stabilné zamestnanie a ešte stihnem možno aj medicínu na Cambridgi vyštudovať. No to asi nebude to k čomu ho to zaktivizuje, že. Zaktivizuje ho to k tomu, že sa k tomu čo vlastne koniec koncov aj tá prax ukazuje, keďže ako z toho úvodu je zrejmé, že neprichádzate s ničím novým, čo by sme nemali odskúšané, niečím čo by už nebolo namerané a teda evalvované. Preto môžme povedať, že nezaktivizuje to k absolútne nijakej, hej, k nejakému obrodeniu, skôr premeníme vodu na víno než týchto ľudí ak im úplne zhoršíme životného podmienky. Z chudobných urobíme ešte viacej chudobných, že im to bude na prospech hej veci. Čiže to na margo možne takej tej úvodnej ľudskoprávnej. K nej ešte dodám jednu veľmi dôležitú vec, ale aj vy ste ju spomenuli pán minister, a to je teda, áno, nález Ústavného súdu, ktorý posudzoval túto vec. Akurát teda že nestáva sa to často ale v tomto prípade sa to stalo, že súd urobil právnu chybu, hej. On sa v tom rozhodnutí vyjadril, že veď vlastne nepríde k ohrozeniu, hej, existenčnej dávky, respektíve tým pádom práva na život, pretože poberateľ má k dispozícii ešte inú škálu príplatkov k danej dávke. No to je síce bohumilé, ale oni sú viacej na tú dávku v hmotnej núdzi, chápeme sa, hej.
===== On sa v tom rozhodnutí vyjadril, že veď vlastne nepríde k ohrozeniu, hej, existenčného, existenčnej dávky, resp. tým pádom práva na život, pretože poberateľ má k dispozícii ešte inú škálu príplatkov k danej dávke. No to je síce bohumilné, ale oni sú viacej na tú dávku v hmotnej núdzi. Chápeme sa, hej? Čiže vlastne takto to nie je. To je tá argumentácia, s ktorou tam teda vystúpili predkladatelia a vláda a Ústavný súd, akokoľvek teda prechovávam rešpekt ich rozhodnutiam, v tomto prípade nedostatočne, hej, rozanalyzoval legislatívu.
A ešte druhá vec, ktorá je tam zaujímavá, že on neposudzoval tu a s právom na život, ale s právom na dôstojné zabezpečenie, teda vlastne s generáciou tretích strán (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené). Som skracovala.
Ak teda prejdeme k samotnému návrhu, nedá mi to obísť to, čo už dnes vieme jednak o adresátoch, ktorý malo teda zamýšľaním, zamýšľaním adresátov právnych účinkov danej úpravy, aby sme sa nedotkli toho, tých opatrení, ktoré teda prináša a aby sme teda možno sa nepobavili aj o tom, čo už dnes o tých opatreniach vieme, že sú schopné priniesť. A v neposlednom rade si povedali teda, že či je tento návrh spôsobilý dosiahnuť ašpirované a deklarované ciele.
Pokiaľ ide o dáta o cieľovke, bohužiaľ, takisto ako pán Kaník, takisto ako, hej, pán bývalý minister Richter, ktorý teda bol nadväzujúcim, hej, ministrom na reformu započatú pánom Kaníkom, a teraz dnes teda pán minister Tomáš opakujú, hej, jednu zásadnú diagnostickú chybu, ktorá ich tým pádom vždy navedie na zlé riešenia. Myslia si, že to, čo vidia vo vylúčených komunitách, je otázkou motivácie a aktivizácie, hej? A veria tomu, že ad jedna, že ak dostanú, hej, pod tou zámienkou, pod tou hrozbou straty akéhokoľvek zabezpečenia prácu, že oni sa vlastne tým pádom zaktivizujú, zaradia, integrujú. To je prvý kardinálny omyl.
Druhý kardinálny omyl je súvisiaci s tým, že tá sociálna situácia núdznych a odkázaných ľudí je dlhodobým verejným a politickým diskurzom natoľko zdémonizovaná, že už ani nikto neskúma, že či naozaj tým ľuďom vôbec je niečo čo vziať, že aké sú ich sociálne príjmy. A potom tu máme kopec dnes dát, ktoré možno vtedy ešte pán Kaník nemal, ale pán Richter ich mal a vy ich takisto máte, a ja ich takisto spomeniem.
Tretí dôležitý, tretí dôležitý omyl je vlastne to, čo som už povedala v úvode ohľadom toho práva na život, že právo na život si nezasluhujeme. Nesúvisí s tým, že koľko hodín si odrobíme a nesúvisí ani s tým, že ako sa podvolí správaniu, ktorým ho chceme danou hrozbou a vynucovaním síce pracovnej povinnosti, hej, umravniť a uregulovať tak, ako má, a toto je veľmi dôležitá vec, recidivista vo výkone trestu odňatia slobody právo na prežitie, prístrešok, teplo, jedlo a tak ďalej, a nikto ho tam neaktivizuje, to je ináč ešte zaujímavé, že kto ho tam recidivistu aktivizuje, takisto to musí ostať aj týmto ľuďom. Čiže to právo na prácu znamená, že štát ho nesmie nútiť k práci a právo na život znamená, že aj tak mu musí tú dávku vyplatiť, aj keby úplne že, že natvrdo nechcel, pretože má právo prežiť. A toto je pozitívny záväzok štátu a ja som teda veľmi nešťastná z toho, že sa o tom ešte znovu bavíme v roku 2025, o tom, čo je právo na život, že to neznamená len to, že vás to až tak nezabije (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) a nebude po vás strieľať, ale to, že vám umožní prežiť. A ekvivalentom jeho povinností umožniť občanovi prežiť je to, že mu doteraz dával tých 60 euro, ktorým vlastne ani aj tak neumožňoval prežiť.
A my sa teraz dostávame k tomu, že vlastne mu zoberieme ešte aj to, a to bude ten, hej, že ten game changer, ktorý teda ho zaradí a integruje na pracovný trh.
Poďme teda k tým dátam, ktoré dnes už vieme povedať o tom, o subjekte alebo aktéroch, ktorý sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou účinky danej na, danej úpravy dotknúť, tak ako sa teda aj, aj súčasne platná legislatíva dotýkala naozaj, predpokladáme, v značnej miere osobám v marginalizovaných rómskych komunitách, aj keď tu musím teda povedať, že sú štatistiky veľmi, veľmi zmätočné, hej, pretože, a to je tiež zaujímavý údaj, bavíme sa, prosím pekne, o 65-tisícovej skupine, hej? A je som užasnutá z toho, že venujete rok energiu a míňate energiu a náklady a kapitál a čas vášho rezortu na to, aby sme sa zaoberali šesťdesiattisícovou skupinou a máme tu 750-tisíc ľudí ohrozených chudobou, keby ste sa toľko im venovali, tak možno niečo, hej, my dneska budeme počúvať na tlačovke a poteší nás to.
Tu by si ... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) v závere, že v skutočnosti ja som si istá, že pán minister pozná problematiku marginalizovaných komunít, vie, aké sú tam dáta, aké sú sociálne príjmy, vie, že toto nefunguje, ale vie aj to, že ono to funguje na voliča, hej? A to je posledná časť, ktorej sa chcem dotknúť, keď som teda spomenula, že prejdem sociálne hľadisko, ľudskoprávne hľadisko, tak na záver vytvorím aj politické, aha, neni ma počuť, pardon.
Čiže toto nepripisujem za, za, hej, zodpovednosť pána ministra, ale cyklicky dlhodobo a už sa obávam, že nezmazateľne sa, sa politické elity pričinili o to, že písali Rómom a Rómkam takú tú pečať tých, ktorí spotrebúvajú, hej, hodnoty zarobené niekým iným, to, pripisujem to, že zažívajú dávkový blahobyt a preto vlastne ich to nemotivuje k práci, odtiaľ je tá logika, že zobrať im dávky a preto budú motivovaní, zrejme, a teda, že sú, že sú vlastne zvýhodňovaní, hej, prístupom a umožnením sociálne im parazitovať na dávkach, zatiaľ čo tí pracujúci ľudia takéto výhody nemajú. Nuž teda už v roku 2010 - 2012 si štát, štát, hej, to nie sú mimovládky, zaplatil výskum, ktorý na Slovensku realizovala Svetová banka, rozvojový program OSN, budem ho tu viackrát spomínať, tak len pod skratkou UNDP, aby sme vedeli, o ktorom programe hovorím, ktorý jasne preukázal, keď to úplne že, že integrujem ten záver toho skúmania, pretože on robil veľmi poctivú terénnu prácu, oni si teda dali záležať na tom, aby zozberali dáta priamo z terénu, tak to vyhodnotenie je také, že v krajine, ktorá je členským štátom Európskej únie a ktorá, hej, garantuje nejaké ľudsko-právne štandardy, máme skupinu občanov, ktorí žijú v porovnateľných podmienkach vo vzťahu k HDP ako subsaha... ako obyvatelia subsaharskej Afriky. Tak to tam doslovne v tej, v tej správe bolo.
Napríklad teda viete, že tá chudoba socia... a materiál deprivácia sa meria cez rôzne parametre, ako je prístup k ošateniu a mäsu a tak ďalej, tak napríklad viac ako 55 rómskych domácností s deťmi uviedlo, že už boli v situácii, kedy nemali ich deti čo jesť. Z toho teda, keby sme to porovnávali s geograficky blízko žijúcou majoritou, tak tam to bolo, myslím, že nejakých 7 %, hej, čím nechcem povedať, že jedni sa majú výborne, hej, a tí druhí zle, každý, kto je odkázaní na sociálny príjem v tejto krajine, sa má zle, hej? To by sme tam nemali tlačiť, ako sa zvykne, že rozoštvávať chudobu proti chudobe. Tým chcem len ilustrovať nezmyselnosť toho zaužívané, tie zaužívané prezumpcie, že Rómovia majú dosť dávok na to, aby im teda, hej, bolo treba pristrihnúť krídelká.
Viac ako 50 % nemá, má, nemá prístup k vode z verejného vodovodu. Pri otázke, či ste boli v situácii, že ste niekedy nemali v obydlí teplo, rómske domácnosti odpovedali áno, viackrát aspoň 34,5 % opýtaných, zatiaľ čo s tou istou otázkou opýtaná majorita tá teda sa ocitla v tejto situácii päťpercentná časť, 5 % respondentov. Mimoriadne ma teda, hej, keď som videla prvýkrát ten výskum, prekvapili dáta a potešili, že to dnes teda vieme ukázať na presných číslach, ako to teda je s tým, že robiť deti sa oplatí, že nepracovať sa oplatí. A tak v skutočnosti je to tak, že priemerný sociálny príjem na domácnosť, ak porovnávame majoritné rodiny, stále hovorím o geograficky blízko žijúcej majoritnej rodine s domácnosťou rómskou, tak 50 % tých rómskych sa nachádza v intervale 0 až 300 eur, ktoré získavajú teda vo forme sociálnych transferov. A len 5,6 % rómskej domácnosti, domácnosti sa dostane k transferom 600 a viac eur, čo už sú potom ale viac tí, ktorí teda sú aj naviazaní na systém sociálneho poistenia. A na porovnanie, 24 % respondentov z radov geograficky blízko žijúcej majorite sú teda tí, ktorí majú šancu a teda aj dosiahnu od štátu ten transfer vyšší ako 600 eur.
A posledná veľmi, veľmi zaujímavá štatistika, veľmi zaujímavá indícia toho, ako teda sa to dá a nedá, ako to funguje s tou motiváciou na trhu práce, tak UNDP skúmalo, že tu mám ten graf tiež, ako to vyzerá, keď porovnajú osobu, ktorá má rovnaké vzdelanie, čiže povedzme základnú školu z oboch skupín, ktorá má strednú školu, ktorá má vysokú školu a porovnajú, do akej miery je teda, hej, zamestnaná. No a vyšlo tam, že, a to si pamätám aj z hlavy, že pri Rómoch je z tej skupiny, ktorá má stredné a vyššie vzdelanie, stále aj tak, hej, zamestnaných iba 27 %, hej? A taká veľká diskrepancia tam v podstate vychádzala vo všetkých tých kategóriách, keď išlo o osobu so základným vzdelaním, stredným, vyšším a tak ďalej, vždy tam boli brutálne roztvorené nožnice. Správa (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) potom hovorí o tom, že asi to nebude len tak ľahko zosunuteľné zo stola, že niekomu sa nechce pracovať.
A teraz od cieľovej skupiny sa presuniem k tomu - len sa popýtam kolegov, že aký mám čas, lebo som si nesledovala (reakcie z pléna), aha, tam je to, ďakujem - sa dostanem teda k tomu, čo sa už zaviedlo a čo sa teda nejakým spôsobom v tomto návrhu recykluje a sprísňuje.
V roku 2003 prišiel, prišlo k zásadnej zmene sociálneho systému, a to teda v podaní pána v tom čase ministra Kaníka, ktorý prelomil dovtedy sociálne, systém sociálnej pomoci založený na solidarite princípom zásluhovosti. Urobil to ešte tak šetrnejšie, by som povedala, že tú dávku v hmotnej núdzi rozdelil tak, že časť z nej ostala akože tá existenčná, na tú sa nesiaha, a časť z nej je teda tá, ktorá je za aktivizáciu. To už sa potom preklopilo to opatrenie aktivačných prác. K tomu sa tiež dostanem, aké fantastické výsledky sme my za tie, za tie roky dosiahli. Pritom pomoc v hmotnej núdzi vlastne mala byť od začiatku dizajnovaná ako, ako sociálna záchranná sieť, ktorá má pomôcť osobám, ktoré, hej, z objektívnych dôvodov nejakým spôsobom strácajú pevnú pôdu pod nohami, tak aby nemuseli balansovať na tej, hej, krehkej pavučine pred tým, než prepadnú na sociálne dno, aby im takúto sieť vytvorila. U nás bola tradícia po socializme a veľmi sa to chytilo, a vidíte, pretrváva to dodnes ešte aj v, pri vládach, ktoré sa označujú ako ľavicové, vždy až keď sa hovorilo aj sociálnej sieti, zvlášť teda, zvlášť teda v tých pravicových vládach, tak bola veľká panika, hej, hovoriť o tom, že, že nedostatočná, že tá dávka je slabá, že to musí poňať väčší okruh ľudí, ako sa vôbec ešte aj dnes bavíme o 70-tisíc, 60-tisíc ľuďoch, keď máme 750-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Tak áno, lebo fuj-fuj, zaváňalo to zlým boľševizmom. A celkovo sa v tom verejnom diskurze značná časť Slovákov a na to sú tiež dáta spomedzi krajín východnej Európy, alebo teda postsocialistických krajín, veľmi podľa mňa iracionálne stotožnila s tým výkladom, hej, chudoby a biedy v duchu blaming the poor (obviňovať chudobných, pozn. prepis.), hej, že vlastne to nie je dôsledkom nejakých štrukturálnych zlyhaní štátu, ale je to dôsledkom neaktivizácie jednotlivca a dôsledkom jeho zlyhania.
A presne na túto logiku, hej, nadviazala tá spomínaná reforma zavedená pánom Kaníkom, ktorá úplne rozbila solidaritu v tomto systéme a začala ho budovať na úplne, úplne iných už teda popísaných princípoch. V roku 2013, aby to teda nebolo úplne maslo pána ministra súčasného, lebo ja si myslím, že už najväčšia škoda bola urobená, hej? To bola tá, to bolo tou novelou v roku 2013, kedy sa...
=====