33. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja len k jednému bodu, čo si hovoril, Marek, možno k tej dépeháčke, tých 23 %, ktoré už povedzme tie samosprávy alebo aj tie podniky, respektíve tie mestské podniky alebo iné podniky musia platiť navyše, urobilo obrovský škrt tým samosprávam.
A stále rozmýšľam nad tým, že či ministerstvo financií si to uvedomilo, že na jednej strane, ako si aj ty povedal, tie peniaze zobrali tým samosprávam, ale na druhej strane im dali tú povinnosť zobrať viac peňazí tým samosprávam, čo je obrovský problém a napríklad v takom meste Prešov to urobilo stovky tisíc eur. A áno, máme na to liek, máme na to liek tak, že v konečnom dôsledku štát nemusí dostať nič, stačí, že mestá z firiem, povedzme z eseročiek, urobia rozpočtové alebo príspevkové organizácie, lebo to je jediným riešením, ako ušetriť tým samosprávam peniaze.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Hanuliaková...
Pozdravujeme študentov na balkón, nevieme odkiaľ, ale pozdravujeme. Odkiaľ ste? (Reakcia z balkóna.) Odkiaľ? Aha.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, po roku a pol tejto vlády opäť stojíme takpovediac na začiatku. Prerokúvame návrh zákona, ktorým sa má samosprávam vyplatiť preddavok z peňazí, ktoré im budú de facto chýbať počas nasledujúcich mesiacov. Ak sa nenašlo za jeden a pol roka iné riešenie situácie, tak, samozrejme, toto je spôsob, ako vykryť chýbajúce peniaze v mesiaci máj pre samosprávy. Je to však opäť len riešenie problému o päť minút pred dvanástou.
A ja si dovolím teda ešte v krátkosti sa vrátiť aj k tej piatkovej debate, kedy sa pán minister tak rozvášnil k tomu SLK-čku a myslím si, že teda trošku prehnane reagoval a prisľúbil nám teda, že nám to natrie dneska. Ale tak ja dúfam, že tá debata nebude celá o tom, že lebo Matovič a lebo Ódor, ale poďme teda k podstate problému.
Asi sa zhodneme, pán minister, že za aktuálnu situáciu ohľadom financií v našich samosprávach môže výpadok, ktorý spôsobil daňový bonus, o ktorom vieme, o ktorom hovoríme posledné dva roky a ktorý bol zavedený vládou Igora Matoviča. Tento výpadok samosprávy od zavedenia až po dnešok intenzívne komunikujú a hovoria o tom, aké dopady to má na poskytovanie služieb občanom, od vypnutia osvetlenia až po nedostatok peňazí na projektové dokumentácie, ktoré sú potrebné k čerpaniu eurofondov. A opäť sa asi zhodneme na tvrdení, že situácia je vážna, lebo čo je primárnou povinnosťou samospráv? Poskytovať dostupnú a kvalitnú verejnú službu a realita teda dneska naozaj smeruje k tomu, že táto povinnosť nie je v mnohých samosprávach dnes naplnená. Čo nás ale k tomuto stavu okrem daňového bonusu priviedlo?
Daňový bonus, samozrejme, spôsobil obrovský výpadok, ale po prvé, za posledný rok a pol vašej vlády ste neprišli naozaj so žiadnymi systémovými riešeniami. Dokonca vaše konsolidačné opatrenia ešte stav, v akom sa samosprávy nachádzajú, zhoršili. A po druhé, vaše vlády ako také v minulosti naozaj nerobili žiadne reformné kroky k tomu, aby zlepšili financovanie samospráv s cieľom zvýšiť už spomínanú kvalitu a dostupnosť poskytovaných služieb občanom Slovenska.
Rozmeňme si to teda na drobné. Obce, mestá, kraje sú vo finančnej kríze, ktorá sa najviac prejavila v rokoch 2023 až 2024. Celkové výdavky, podielové dane činili v septembri ´24, osemdesia... výpadky, pardon, činili v septembri ´24 88 mil., no vaša vláda poskytla samosprávam len 50 mil. na, plus odpustenie pôžičiek vo výške 20 mil. pre kraje. Progresívne Slovensko, a myslím, že spomínal to aj kolega, navrhovalo v septembri dofinancovať samosprávam 120 mil., čo by zohľadňovalo vtedajšie požiadavky samospráv a pomohlo aj preklenúť nejasnú situáciu začiatkom tohto roka 2025.
Čo ale vaša vláda urobila? Rovnako kolega už mnohé z toho spomínal. Vláda na jednej strane okresala daňový bonus rodičom, ale zároveň znížila samosprávam príjmy z podielovej dane. Celkovo tak samosprávy dostanú o vyše 60 mil. menej, ako sa ušetrí na tzv. rodinnom balíčku. Vláda berie krajom 0,5 % príjmu z podielovej dane a obciam, mestám 1 %. Toto zníženie už spôsobilo, že samosprávy boli nútené zvýšiť napr. daň z nehnuteľností, takisto to spomínal kolega, daň za psa a rôzne iné poplatky. Samospráv sa zároveň dotkla aj zvýšená dépeháčka, pretože všetky tovary a služby už teda nakupuje so zvýšenou DPH, ktorú, samozrejme, rovnako musí zohľadniť pri poskytovaní služieb občanom, a od dnes teda platí aj transakčná daň, ktorá sa rovnako prejaví do zvýšenia cien všetkých služieb.
Ďalej tu máme jednorazovú odmenu, tiež kolega spomínal, pre zamestnancov verejnej správy a kde zatiaľ rovnako nevieme, ako tento prísľub zamestnancom chce vláda kompenzovať samosprávam. Dnes začal druhý štvrťrok tohto roka a my stále nevieme, ako plánuje vláda dofinancovať samosprávy v tomto roku, resp. aké kroky urobí, aby situáciu zastabilizovala, v ideálnom svete zlepšila. Táto neistota opäť len spôsobí zhoršenie kvality verejných služieb, ohrozenie investičných projektov či zatváranie aj športovísk. Robert Fico podmienil dofinancovanie reformou, ale zatiaľ teda nevidíme ani sme nepočuli žiadne návrhy, ale tak možno, ja verím tomu, že dneska nám pán minister povie niečo viacej okrem teda toho už známeho, čo som hovorila, že lebo Matovič a lebo Ódor.
Toto všetko sa deje v čase, kedy samosprávy za posledných päť rokov čelili veľkým krízam, covidovej, utečeneckej a energetickej, a okrem jednej nie sme v nich ešte ani zďaleka na konci. Treba zároveň dodať, že vďaka snahe zo strany našich obcí a miest sme dokázali covidovú aj utečeneckú krízu zvládnuť.
Nedostatok peňazí v obecných kasách bude zároveň znamenať zastavenie rozvoja, pretože obce nebudú schopné, nebudú mať teda dostatok peňazí na financovanie projektov pre čerpanie eurofondov. To nám už potvrdili aj viaceré samosprávy, s ktorými sme sa mali možnosť stretnúť počas našich výjazdových rokovaní. A čo na túto situáciu hovoria samosprávne stavovské organizácie? Dovolím si teda povedať niektoré ich vyjadrenia.
ZMOS žiada, aby vláda nezostala len pri počúvaní o zlej finančnej kondícii samospráv, ale predstavila reálne a vykonateľné opatrenia na urýchlené dofinancovanie miest a obcí. Na rokovaní Rady ZMOS, citujem, ktorého sa zúčastnilo viac ako 110 členov, sa samosprávy uzniesli na tom, že opätovne vyzvú ministra financií, aby si urgentne v čo najkratšom čase sadol za rokovací stôl so zástupcami miest a obcí a predložil konkrétne opatrenia, ktoré môžu samosprávam nielen... ktoré pomôžu samosprávam nielen zvládnuť súčasnú finančnú krízu, ale aj vytvoriť dlhodobé systémové riešenia, ktoré v nasledujúcich rokoch zabezpečia vyššie príjmy pre samosprávy a ich stabilné financovanie.
ZMOS ďalej konštatuje, že si uvedomuje potrebu konsolidácie verejných financií, avšak upozorňuje, že podiel 55,1 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý mal byť garantovaný pre miestne územné samosprávy, nebude dodržaný. Z dostupných prognóz z novembra ´24 a februára ´25 vyplýva, že vládna konsolidácia bude na úkor miest a obcí väčšia, ako bolo dohodnuté. Pôvodne deklarované 1 % podielovej dane nebude dodržané.
Únia miest Slovenska zase hovorí o nedostatku celkových príjmov samospráv, o nadmernej regulácii miestnych príjmov, nespravodlivom prerozdeľovaní daňových výnosov medzi mestá a obce. Spomínajú aj nevhodný systém vyrovnávania regionálnych rozdielov zo strany štátu, ako aj nedostatok zdrojov na investičnú výstavbu. Efektívna a spravodlivá zmena financovania ako súčasť komplexnej reformy verejnej správy je dlhodobo jednou z priorít UMS.
SK8 rovnako hovorí, že výber daňových príjmov je v skutočnosti nižší, ako predpokladala prognóza Inštitútu finančnej politiky, čo stavia kraje do veľkej neistoty. Spolu s negatívnym dopadom vyššej DPH a inflácie je výsledkom pozastavenie nových pripravovaných investičných a rozvojových projektov, ktoré sú pre kvalitu života obyvateľov nevyhnutné. SK8 konštatuje, že toto opatrenie, ktoré prináša, môže krátkodobo pomôcť, neodstraňuje však systémový problém podfinancovania samospráv. Kraje, mestá, obce nemôžu fungovať v neistote, potrebujú systémové riešenia, nielen dočasné záplaty.
Ja by som aj preto naozaj chcela vyzvať pána ministra, aby sme naozaj aj diskutovali, aby sme mohli naňho reagovať, a ja verím tomu, že nám predstaví naozaj konkrétne opatrenia, že to nebude iba teda o tom vyhováraní sa, lebo už sa nepozerajme asi do minulosti, prešiel jeden a pol roka a potrebujeme naozaj počuť od vás konkrétne opatrenia, ktoré prinesiete pre naše samosprávy v tomto roku.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Jedna faktická, poslanec Lackovič.

Ďakujem pekne za slovo.
Povedala si to presne, pani poslankyňa, ja ťa len teda doplním, keď si sa dotkla toho, že čo by teda robilo PS-ko, čo by teda robilo Progresívne Slovensko, keby vládlo? No ale bolo to práve PS-ko, ktoré preukázateľne, napríklad už v decembri ´23, žiadalo finančnú injekciu 54 mil., bolo to práve PS-ko, ktoré v septembri ´24 žiadalo dofinancovanie 120 mil., v novembri ´24 to bolo práve PS-ko, ktoré žiadalo, nech sa nesiaha za žiadnych okolností na podielové dane, bolo to práve PS-ko, ktoré v novembri ´24 upozornilo, že roztápať si rezervy nie je riešenie, a napokon bolo to práve PS-ko, ktoré v novembri ´24 predkladalo vlastnú prínosnú a potrebnú novelu miestneho poplatku za rozvoj, ktorú ste si teda osvojili napokon a predkladali ste ju vy na dnešnú schôdzu alebo na túto schôdzu. Čiže PS-ko už minimálne päť zárezov za ten ostatný rok má v tomto smere, kiežby ste sa teda inšpirovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Traja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia.
Poslanec Hajko.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja som si doniesol aj počítač, aby som pracoval s číslami presne a s číslami, ktoré uvádzajú renomované inštitúcie aj samo ministerstvo financií. Takže k samosprávam a k tomu, čo tu máme predložené.
Keď sa pozrieme na schválený rozpočet verejnej správy a štátny rozpočet z konca minulého roka, tak vidíme, že samosprávy skutočne dostanú, v tomto prípade myslím obce, o 170 mil. eur menej, čo sa týka podielovej dane z príjmov fyzických osôb. Samozrejme, že môžeme hovoriť o škôlkach, môžeme hovoriť o daňovom bonuse a tak ďalej, ale jednoducho dostanú menej, je to tak. A keď som si teda pozrel návrh rozpočtu a toto som uvidel, tak mi bolo hneď na začiatku jasné, že samosprávy sa dostanú v priebehu roka 2025 presne do tohto stavu, kde sú dnes. To znamená, že budú musieť ísť a prosíkať ministerstvo financií, aby dostali peniaze na prežitie. A nepomôže im ani rozpúšťanie rezervného fondu, rezervných fondov, vlastne rozpúšťanie vlastného majetku. Ja som sa rozprával so samosprávami, ktoré na to, aby mohli zabezpečiť bežný chod, tak už doslova rozpredávajú svoj majetok. V takomto stave sú dnes.
A čo ministerstvo financií? Ministerstvo financií jednoducho, to je zase z materiálu Inštitútu finančnej politiky, ministerstvo financií počíta s tým, že však pomôžte si trošku aj samy, však máme konsolidáciu. Takže čo sa stalo? Od 1. 1. 2024, hej, keď začalo vlastne v podstate veľmi silno tiecť samosprávam do topánok, tak vybrali na dani z nehnuteľností o 120 mil. eur viac ako rok predtým. 72 % okresných miest zdvihlo sadzby v priemere o 40 %, o 40 % jednu daň, tak on mi povedal, že má číslo. Dane za špecifické služby, to je, to je poplatok za zber a spracovanie komunálneho odpadu a daň z ubytovania, tá zase stúpla medziročne v roku ´24 o 45 mil. eur. A čo robí ministerstvo financií? Inštitút finančnej politiky počíta s tým, že vyzbiera tento rok ešte o 20 mil., teda aj obce vyzbierajú ešte o 20 mil. viac na tejto dani. A nevieme teda, čo chystá ministerstvo financií, aké kroky, čo sa týka dane z nehnuteľností, pretože aspoň tak som to zachytil, ako minister financií povedal, že sa uvažuje o nejakom vyrovnaní vzťahov so samosprávami, a bolo to tak vlastne, táto odpoveď bola položená, teda bola po otázke, že ako to bude s daňami z nehnuteľností.
My hovoríme dlhodobo, že v tejto špecifickej situácii, ktorá nastala, samozrejme, aj tým, že sa zmenil daňový bonus, tak v tejto špecifickej situácii potrebujú samosprávy ešte viac ako predtým daňový mix. Ten daňový mix tu v podstate bol, bol tu predchádzajúce dva roky, pretože samosprávy získali okrem podielu z dane z príjmov fyzických osôb aj podiel z dane z príjmov právnických osôb. To bolo po dva roky. V roku 2025 získajú z tejto dane veľkú nulu, nezískajú nič. To znamená, ak to bol aký-taký daňový mix, tak teraz nie je žiaden a jednoducho je to naviazané na jednu daň, čo sa už dávno prežilo a treba to riešiť.
Ja uznávam, že samosprávy, takisto ako vlastne všetci na Slovensku sa musíme nejakým spôsobom podieľať na konsolidovaní verejných financií. Je to tak, dostali sme sa do veľmi ťažkej situácie, ale spôsob, akým sa to deje, to znamená spôsob taký, že zaťažíme tie samosprávy viac a že od nich žiadame, aby skutočne siahali doslova až na svoj majetok, neviem, či to je práve ten najlepší spôsob. Navyše keď vidíme, že tá konsolidácia vyzerá tak, jeden krok dopredu, dva kroky dozadu. To znamená, že schválim si vyššie dane, poplatky a tak ďalej a zároveň, jednou rukou a druhou rukou zasa rozdávam peniaze na veci, ktoré v podstate ani nie sú známe. Však si spomeňme, spomeňme si, ako sa robila konsolidácia vlani v septembri. Ministerstvo financií vypočítalo nejaké čísla a zrazu tam ostala visieť nejaká jedna miliarda eur. Je to potrebné, aby sa až toľko vyzbieralo navyše? No a potom sme sa dozvedeli, že akým spôsobom sa to rozdávalo navyše. A teraz, ja nechcem používať slovník ministra financií, ktorý stále hovorí o táraní a že tu táram a neviem čo, ale ak niekto tára, tak skúsim povedať, že tára aj minister financií. A to je oveľa horšie, ako keď tára poslanec, jeden zo stopäťdesiatich.
A prečítam vám to, čo sa minister financií vyjadril na začiatku, čo je to tá správa Európskej komisie. Slovensko dosiahlo najhoršie postavenie spomedzi krajín EÚ podľa ukazovateľa S1, ktorým sa vyjadruje veľkosť zlepšenia salda verejných financií potrebného na zníženie verejného dlhu na 60 % do roku 2070. Na takto nastavenú zmenu by podľa tohto ukazovateľa bolo potrebné zlepšiť bilanciu verejných financií o 6,5 % hrubého domáceho produktu. Je to jasne povedané? Ja si myslím, že to je úplne jasne povedané. (Reakcia navrhovateľa.) Je to, presne to čítam... (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, že sa vám to nepáči... toto zverejnil... (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Kľud, kľud, kľud. Pán minister, pán minister, reagovať potom, dobre, ako navrhovateľ.
Nech sa páči, pokračujte.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem.
Slovensko je zároveň jedinou krajinou, ktorá sa podľa S1 nachádza v pásme vysokého rizika. Ukazovateľ S1 je metodicky veľmi blízky slovenskému ukazovateľu dlhodobej udržateľnosti, ktorým sa vyjadruje stav dlhodobej udržateľnosti podľa ústavného zákona. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá len cituje európsku správu. Ja viem, že sa ministrovi financií zle počúva, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo ju nerešpektuje, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ústavná inštitúcia, ktorá hľadí na zdravie verejných financií. A tak ju treba aj brať.
A poslednú poznámku, čo poviem. Viete, ja si veľmi rád počkám, čo bude možno už tento mesiac. Agentúra Standard & Poor's, to je najvýznamnejšia agentúra na svete, ratingová na svete, sa vyjadrí k ratingu Slovenska. A to bude, to bude možno výsle... to bude známka, kam sa uberá Slovensko v konsolidácii za toho rok a pol, čo tu máme túto vládu. Hovorím, nebudem sa tešiť, ak to hodnotenie nedopadne dobre. Vôbec sa nebudem tešiť, lebo to dopadne na nás všetkých. Ale treba si ctiť, treba si ctiť a brať do úvahy vyjadrenia renomovaných inštitúcií a podľa toho aj postupovať.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická.
Pán poslanec Lackovič, máte slovo.