33. schôdza

Ďakujem za slovo. Pre korektnosť chcem povedať, že neviem teda kde sú poslanci PS, z SAS je tu pán poslanec Dostál, aby sme povedali, ale viem, že poslanci KDH myslím išli na tlačovku, takže to nebolo nejaké zanedbanie alebo zlý úmysel. Ďakujem za faktické poznámky. Môžme mať rôzne názory a ja som to povedal zo svojho pohľadu a možno pani Kolíková alebo pani Plaváková to zas vidia inak. To je v poriadku. Ale mňa naozaj mrzí, že niektoré veci sú základné a už sú v našich zákonoch, vôbec nič sa nestane, keď sa dostanú do ústavy. Nie sú to žiadne exotické novinky. Sú to veci, ktoré sú jednak overené ľudskými dejinami a jednak sú aj v zákonoch Slovenskej republiky aj medzinárodných dohodách. Takže keď budú v ústave nič sa nestane. Je na debatu či tam musia byť alebo majú byť, áno, však o tom debatujeme. Ja si myslím, že áno, mnohé z nich napríklad tá výchova o ktorej som hovoril, že aby bolo to právo rodičov na výchovu rešpektované. Znova prečo? To nie je problém medzi školou a rodičmi, to je problém medzi niektorými činiteľmi, aktivistami v tejto spoločnosti a rodičmi, ktorí sa rôznymi spôsobmi niekedy dostávajú do škôl a dejú sa takéto veci napríklad. Preto si myslím, že je správne, aby to bolo v zákone, aby to bolo aj v ústave, aby nám to bolo zrejmé. A aj veci, ktoré sú samozrejmé sú dobré, aby tam boli, lebo tak ako bolo spomenuté v jednej faktickej, že keď pred tridsiatimi rokmi, viac ako tridsiatimi rokmi sa prijímala Ústava Slovenskej republiky, tak asi si nikto ani nevedel predstaviť, že niektoré veci o nich sa bude viesť debata. A ona sa vedia, takže to potrebujeme do tej ústavy ukotviť. A preto sme tu. A keď má niekto iné argumenty, nech sa páči, ale musí byť tu, musí hovoriť, musí počúvať, musí argumentovať. Ďakujem.

Tak ďakujem veľmi pekne. My sme v KHD ku návrhu, ktorý podávame, si aj rozdelili svoje úlohy. A ja sa budem venovať konkrétne surogačnému materstvu a pohľadu na toto. A zároveň zareagujem aj na viaceré veci, ktoré tu doteraz odzneli a naozaj ma zaujali. Takže zaujali v tom, že sa ukazuje stále viac ako dobre pomenovala pani Kolíková, že my tu vlastne naozaj nemáme dialóg o týchto vážnych veciach a preto to dospelo až do, teda určitý vývoj spoločnosti dospel až do toho bodu. že sa vlastne tu dva tábory ľudí nejakým spôsobom len ostreľujú z tej svojej bubliny a nedokážu ten dialóg viesť. Potom on o mne existuje a nastáva naozaj len také bojovanie medzi sebou navzájom. No a to je stav ktorý nie je dobrý. No, lenže potom skupina ľudí, ktorí sa hlásia ku nejakému označeniu, ako si hovoria LGBT a X všelijakých písmen, tak fakticky robia všelijaké činnosti ako mimovládky alebo nejaké skupiny a snažia sa to nejakým spôsobom prenikať alebo pertraktovať svoje názory do spoločnosti alebo dokonca do škôl, ale nelegitímnym spôsobom, alebo chcú aby sa o i ch pohľadoch na život, na sexualitu alebo na proste spôsoby poňatia čo je rodina, aby sa vyučovalo spôsobom, ktorý oni chcú. A tak nastáva aj zmätenie v spoločnosti a preto aj mnohí reagujú zase z konzervatívneho tábora, takže odmietajú tieto pohľady alebo názory a vlastne si navzájom začína, proste tu nastáva boj a ten je zlý.
A ja poukážem na to, že ten dialóg tu nie je, pretože sa tu stali vypuklé veci voči LGBT komunite, alebo tomu, že ony sa tak rady označujú. A následne ani po tej, zoberme ako taký významný moment míľnik tú vraždu na Zámockej. A to čo to vyvolalo znovu nebol dialóg, ale útočenie. Táto skupina zrazu mala taký pocit, že teraz máme právo na to, aby sa presadili registrované partnerstvá a SaS ich tu hneď priniesli a vôbec sa tu nehovorilo o tom, tak nevyťahujte tieto rozdeľujúce otázky, tak nerobte to takýmto spôsobom, presne tak ako to tu kolega Vašečka pred chvíľou ten argument použil. No tak zrazu prečo sa to nepoužije ten argument často, nerozdeľuj tieto otázky, čo sú úplne okrajové veci, ani ich tu nevyťahujme, však máme úplne iné veci v spoločnosti. Ja s tým ale nesúhlasím, ja s tým nesúhlasím. Ja si myslím, že tu sa má viesť tento dialóg ale nevedie sa. Takže o rok tu bolo akože výročie tej vraždy na Zámockej a čo sa stalo. Pani učiteľka v Trenčíne urobila takú výzvu, že pripomeňme si tento, túto smutnú udalosť tým, že prídete do školy, vyzvala študentov, prídete do školy poobliekaní do dúhových farieb. No ja si myslím, že pani učiteľka urobila úplne zásadný významový omyl, pretože to čo sa malo pripomenúť v ten deň nemalo byť dúhovosť tých dvoch zavraždených, pretože to je len puha okolnosť ich života. Vlastne necháme, prečo to tieto skupiny vyťahujú na svetlo sveta takú hlbokú intímnu vec. Však nech sa inými vecami prezentujú v spoločnosti a nie tým, že ja mám nejakú inú než hetero orientáciu. Ale ona mala zdôrazniť, že pripomínať si bude v tejto deň ako sa bojuje proti extrémizmu, ako sa bojuje proti zmanipulovanej výchove, prečo ten mladý človek takto nezmyselne reagoval a prejavil nenávisť. A pozor, vôbec nie na prvom mieste voči homosexuálom. On chcel najprv zabiť Židov, priatelia, preto išiel na Židovskú ulicu, teda na Zámockú, kde neďaleko je Židovská a dúfal, že tam tých Židov stretne. A potom dúfal, že nenávideného politika nejaké zabije a to chcel teda zabiť vtedajšieho premiéra Hegera. No predstavte si, že by to bol urobil, tak čo by sme zdôrazňovali o rok? Takže keby zabil židov, tak vyzvala by pani učiteľka, teraz modelujem len teoreticky príklad, nevzťahujme to ňu osobne, ale vyzvala by ľudí, aby židovských ľudí, aby sa poobliekali do židovských symbolov. Vyzvala by ich tak. Pán Dubéci hovorí, že asi áno.
Len pripomeniem pre kameru, lebo to, nebude by to na zázname, ale všetci z PS odtiaľto odišli, takže dialóg nevedú, lebo nediskutujeme tu. Budete zase len hovoriť zo svojho tábora dve pohľady a nebudeme viesť dialóg. Takže vyzvala by tých ľudí, keby boli zabití Židia, aby sa deti poobliekali do židovských symbolov? A keby bol zavraždený politik a premiér Heger, vyzvala by deti, študentov, aby sa poobliekali do nejakých politických symbolov. Alebo keďže o ňom vieme, že on bol kresťan, boli by vyzvaní sa poobliekať do kresťanských symbolov. Ona úplne mylne a následne to pán primátor Rybníček zopakoval, vyzýval ľudí, áno, ideme zdôrazňovať tú dúhovosť, veď to je na inklúzia, to je to rešpektovanie mnohorakosti. No ale nie priatelia, zdôrazniť sa malo, že budeme ten deň diskutovať o tom, ako sa bude brániť v tejto spoločnosti extrémizmu a nedovolíme, aby ten mladý človek, ktorý bol v chybnom rodinnom prostredí vychovaný, ktorý mal prístup ku zbraniam, ostrým strelným zbraniam, toto sa malo zdôrazňovať v ten deň.
Ale poďme teraz späť konkrétnejšie ku surogačnému materstvu. KDH navrhuje, aby toto bolo na Slovensku ošetrené legislatívne najvyšším spôsobom, najvyšším typom zákona a aby bolo doslova zakázané. A prečo? Ja teraz budem trochu hovoriť o podstate surogácie. A žiaľ, aj pani kolegyňa, poslankyňa Plaváková to vytiahla ako osobný príklad a urobila taký politický nedobrý krok. Lebo keď niekto sa osobne k tomu teda vyzve, že použije svoje meno, tak potom naňho budú osobne reagovať. Ale pozor, nie útočením, chcem použiť argument. Takže surogácia je čo vlastne? Komerčné náhradné usporiadanie zrodenia dieťaťa, čiže náhradnej matke je zaplatené akoby za výkon, alebo náhrada trov, že bola ochotná nosiť cudzie, nie svoje dieťa. Potom sú tu nejakí zamýšľaní rodičia, to znamená táto asistovaná ľudská reprodukcia. Človek má byť rodičom, ktorý sa narodí z tej umelej asistenčnej reprodukcie. No, toto všetko umožňuje súčasná veda a súčasná veda dáva možnosť až takej veci, až k extrémom ideme. Pretože my sa musíme zamýšľať nad správnosťou týchto vecí. A správnosť týchto vecí sa teraz , poukážem na jednu vec, existuje takzvané posmrtné, posmrtná asistovaná reprodukcia. To znamená, že z mŕtvych ľudí budú použité semená alebo vajíčka, aby bol vytvorený nový človek. Priatelia, zdá sa vám to okej len preto, že to veda umožňuje? Áno, nám veda umožňuje všeličo, ale aby sme toto robila tak vám budem citovať príklad, ktorý dnes už existuje. Asi 60-ročná matka, 58-ročná vynosila zo spermií svojho mŕtveho syna dieťa. A radovala sa z toho a bolo to oslavované ako veľký výdobytok, že takáto úžasná vec. Priatelia, toto sa už objavuje v našej histórii, žena, mama si dala zamraziť spermie svojho syna, ktorý zosnul a z týchto spermií si dala vyrobiť dieťa, vynosila ho, to dieťa žije.
Ďalej v roku 2008 transgenderový muž vraj, takéto niečo existuje, ale je to žena, lebo DNA človeka sa nedá zmeniť, zmenil sa len navonok svojimi, svojim zoženením, alebo zeženením, no jak sa to povie, výzorom sa správal ako muž, v skutočnosti je to žena. Zachoval si rozmnožovacie pohlavné orgány a porodil dieťa za použitia donorskej spermie, čiže niekto mu daroval spermiu tej žene, ktorá sa tvárila ako muž. Áno, nové techniky vedia vytvoriť takéto možnosti a toto vyprodukovalo celý priemysle náhradného materstva ktorý je ilegálny. Len niektoré krajiny majú určité úpravy právne, že takéto niečo uznávajú, ale len do určitej miery. Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo. Ale zdôrazňuje sa, že len takzvaným darcovským spôsobom, čiže takzvané altruisticky, že iba keď je to pre neplodnosť iného páru, tak sa môže pomôcť nejakou inou ženou, ktorá im vynosí to ich dieťa. Ale štáty ďalšie, nemajú tie úpravy, ako je Česko, Bulharsko, Fínsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko a Slovensko. A potom ďalšie štáty to natvrdo zakazujú a dokonca majú trestné sankcie, to sú Francúzsko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko a ešte niektoré ďalšie štáty kde to nie je dovolené. A v Spojených štátoch sú veľmi individuálne tie úpravy v jednotlivých štátoch. Čo sa stalo v tejto oblasti surogátneho materstva. Tá tradičná surogácia, že to je vlastné vajíčko, spermia darcu je odniekiaľ inakiaľ z banky. Buď to urobia umelým oplodnením alebo priamym prirodzením koitom, ale začne sa vyvíjať dieťa, teda v tele inej matky. Potom je to počaté dieťa môže byť v skúmavke, ale vložené do teľa ženy a tá ho vynosí a potom, za toto sa platí, čiže to je tá komerčná surogácia, alebo ten altruistický typ, kedy matka vynosí dieťa, odovzdá ho bez nároku na honorár, ale len za výdaje s tým spojené. No a sme v bode, kedy sa ukázalo za roky praxe, že toto je priam priemysel vykorisťovania žien. Pretože drvivou väčšinou sa to deje buď v Indii, v našich podmienkach stredoeurópskych na Ukrajine, kedy chudobné ženy sú nalákané na takého výkony, dostávajú okolo 10, 12 tisíc eur za to. Napríklad teraz Ukrajinky preukázalo sa, že v Čechách sa takto narodilo, lebo ony odídu z Ukrajiny, nájde sa teda ten pár, ktorý má o to záujem, nájdu sa spermie, alebo teda všetko a to zakúpi a odídu do Čiech, kde musia byť ošetrené, lebo tam je dobrá zdravotná starostlivosť a tam porodia dieťa pre niekoho ďalšieho. Samozrejme všetko pod rúškom legálnych krokov, to sa všetko deje ako keby náhodou. V skutočnosti je za tým dohoda a obchod. Za toto je poriadne platené. Až okolo 50, 60 tis. eur je výroba jedného dieťaťa. Doslova dochádza k výrobe takýchto detí, táto komerčná surogácia a spôsobuje to tak vážne problémy, že krajiny s tým majú také vážne námietky, že to musia zakázať. Prečo? Pri takejto surogácii, tak za prvé, že dochádza k úplnému odcudzeniu medzi tým vzniknutým dieťaťom a matkou. Už dopredu sa predpokladá, že tá matka, tá žena sa toho dieťaťa musí vzdať, lebo sa ho vzdá v prospech tých ľudí, ktorí si ho objednali. Vzniká tu právny problém. Na takéto dieťa má nárok právny až šesť ľudí. To znamená, za prvé, pôvodca spermie, ktorý by inak mal byť registrovaný, tá spermia by mala byť registrovaná v nejakej banke, ani to nie je na Slovensku ošetrené. Prečo je to dôležité? Pretože identita toho pôvodcu musí byť známa tomu budúcemu dieťaťu aby ono mohlo
===== ... takéto dieťa má nárok právny až šesť ľudí. To znamená, za prvé, pôvodca spermie, ktorý by inak mal byť registrovaný, tá spermia by mala byť registrovaná v nejakej banke, ani to nie je na Slovensku ošetrené. Prečo je to dôležité? Pretože identita toho pôvodcu musí byť známa tomu budúcemu dieťaťu, aby ono mohlo vedieť o biologických dispozíciách toho svojho otca alebo mami. Za druhé, ten ďalší legálny nárok je pôvodca vajíčka, čiže ženy, z ktorej pochádza to vajíčko, aj to je kúpené z nejakej banky. To si kúpite na internete. Tretí človek, ktorý má právny nárok na to dieťa, je surogátna matka, to je jeho biologická matka fakticky a aj naše rodinné právo to takto uznáva. Čiže tá, ktorá ho vynosila, to je jeho biologická matka, ktorá deväť mesiacov ho mala pod srdcom a vytvorila si s ním vnútorný vzťah. Dopredu je prinútená táto žena podpísať, že sa ho vzdá a je, sú tam aj sankcie alebo zábezpeka, aby ho musela odovzdať. V mnohých krajinách sveta aj štvrtý človek má nárok právne na to dieťa a to je manžel tej biologickej ženy, tej nosičky, ktorá ho nosí, to tak je proste právne stanovené, že aj ten na to má právo. A potom sú tu dvaja ďalší, tí objednávatelia. A to môže byť gay-pár alebo hetero-pár alebo lesbický pár. Takže tu je šesť ľudí, ktorý má právny nárok na to dieťa, priatelia, preto to štáty zakazujú. Pretože toto je ohromný problém.
Ale predovšetkým, počúvate, čo tu hovorím? Že my tu robíme z človeka tovar, zo ženy výrobňu, prenajímame maternicu a celé je to obyčajná komerčná hnusoba, ktorá dehonestuje človeka. A depersonalizuje jak ženu, tak to dieťa a robí z nich tovar. Toto je útok na ľudskú dôstojnosť a je porušením množstva medzinárodne chránených ľudsko-právnych štandardov ohľadne zaobchádzania s ľuďmi. A už tušíte, čo poviem ďalej, že toto je obchod s človekom. Toto je obchod s ľuďmi, priatelia. Novodobé otrokárstvo, ktoré nie je dovolené. A voči tomuto sme už dávno vytvorili etické a morálne pravidlá, že takéto niečo sa robiť nesmie.
Všetky ľudské bytosti sa rodia rovné v dôstojnosti a právach. A už takéto surogátne vytvorenie dieťaťa potenciálne bráni aj právo na scelenie rodiny, na scelenie rodiny. Tuto je množstvo právnych problémov. Vôbec nie je také krásne, ako to tu niektorí kolegovia z Progresívneho Slovenska rozprávajú, že ako sú vlastne poškodzovaní ľudia, ktorým nie je bránené. Alebo sa tu hovorí o takých tých krásnych emočných veciach, ako im máme dopriať deti, aby mali deti. No keď pôjdeme hlbšie do tej debaty, o ktorej tu hovorí pani Kolíková, a ktorá veľmi správne dala na to tipy, nabáda alebo vyzýva, tak potom toto nech sa otvorí v týchto debatách medzi zástancami tých registrovaných partnerstiev a surogátnych materstiev, surogátneho materstva a tými, ktorí s tým nesúhlasia. Ale tá debata tu neexistuje.
Keď som tu rozprával pred chvíľou o tom celom incidente spred pár mesiacov, ako by to ročné výročie vraždy na Zámockej, tak aká nastala diskusia, dialóg v našej spoločnosti, priatelia. Úplne žiadna. Pani Tódová, redaktorka, si pozvala do diskusie pána Samotného, Romana Samotného, ktorý je známy teda prevádzkovaním tamtoho bývalého baru a pána Strižinca, ktorý tiež sa hlási ku homosexuálnej skupine. No a koho si pozvali tretieho do dialógu? No nikoho. Čiže to neni dialóg. To je rozprávanie sa vo vlastnej bubline. Ja som pred týždňom sa zúčastnil konferencie, ktorá sa volám Kríza identity muža a ženy, pretože na svete existujú státisíce ľudí, ktorí sa zaoberajú tým, čo sa to deje a prečo toľko detí stráca svoju identitu a nevie jasne si povedať, či sme chlapec alebo dievča.
A prečo sa hlásia k tomu, že ja vlastne nie som v tej identite, v ktorej som sa narodil. Pretože to sú obrovské problémy s identitou mladých ľudí v tejto spoločnosti, ktorá je pretechnizovaná, plná sociálnych sietí atď., atď. a oni naozaj strácajú svoju istotu v tom. Plus častokrát rozpad rodín, alebo keď to nie je rozpad rodín, je to chýbajúci, poriadne chýbajúci otec alebo mama a takýto mladí ľudia sú zmätení. A mnohí sa stávajú, buď začínajú žiť homosexuálny životný štýl alebo rôznym štýlom žijú. A následne sa stane, že po rokoch pochopia, že konali zle, rozhodnú sa prestať takto žiť. Mnohým sa to podarí. Dokonca sú ľudia, tam som stretol priamo na tej konferencii ľudí, ktorí sa tzv. tranzíciovali, to znamená, nechali sa preoperovať na opačné pohlavie, pochopili, že urobili zle, detranzíciovali sa a začali písať na túto tému knihy, založili na to portály na sociálnych sieťach a čo sa im stalo? LGBT komunita na nich útočí, zakazuje ich braním, poškodzuje ich, vypínajú im weby, bránia im predávať literatúru, poškodzujú ich rádiové vysielanie. No prečo? No prečo, prosím vás? Toto je ten dialóg? My tu len povieme, že s niečím nesúhlasíme, už sme označení za nenávistných ľudí. A to je nenávisť, prosím vás? Že chceme teda viesť dialóg, alebo mám iný názor? Tak mať iný názor naša spoločnosť označuje za nenávisť.
Problém surogácie je, že je zhola hlboko neetická. Je to proste genetická manipulácia a nové deti nebudú mať možnosť stretnúť sa so svojimi biologickými rodičmi, lenže oni ich budú chcieť. Pretože dieťa, ktoré sa vyvíja v tele matky, v tej svojej biologickej matke, má s ním aj vnútorný duševný vzťah. A to nie je žiadna prchavá vec, alebo nejaká nerealistická vec. Naopak. Surogácia zabezpečuje len napĺňanie častokrát povyšuje túžby a rozmary dospelých ľudí nad záujem dieťaťa a v celej tejto debate my vôbec nehovoríme ešte o tom, že tu vzniká tretí človek, dieťa, ktoré má svoje práva, svoje nároky a bude si žiadať to, čo mu tí rodičia nechcú dovoliť. Známe prípady z Čiech o tom, ako si ľudia, teda v Čechách sú odhalené tieto prípady, nechali vyrobiť tieto deti v Čechách. Napríklad starší manželia 55-ročný a 65-ročná, myslím, že partneri, si dali vyrobiť dieťa. Prečo? Viete, prečo povedali? Lebo sú nespokojní so svojimi biologickými deťmi, ako sa zle správajú a pán manžel by chcel odovzdať svoj biznis nikomu lepšie vychovanému. A tak si dali vyrobiť dieťa. Alebo tam prišli gay-páry, ale keď napr. sa deti narodili postihnuté alebo sa im nepáčili dostatočne, tak ich zavrhli a povedali, že takéto sme si neobjednali. A mohol by som pokračovať. (Potlesk.)

Pán poslanec Škripek, len by som teda upresnil. Povedali ste, že SaS po vražde na Zámockej prišla s návrhom registrovaných partnerstiev. Nie je to pravda. SaS prišla s návrhom zákona o partnerskom spolužití. Bol to úplne minimalistický návrh, ktorý vychádzal z toho, na čom sme sa dohodli v rámci predchádzajúcej vládnej koalície. To bolo zakomponované dokonca neviem, či v koaličnej zmluve alebo v programovom vyhlásení vlády. Ja som teda nikdy nepoužil ten argument, že teraz nie je vhodná doba a tiež si myslím, že ten argument sa nadužíva a používa sa aj nesprávne, ale používa sa z oboch strán, aby sme boli spravodliví, keď niekto vyjde či už s registrovanými partnerstvami alebo, povedzme s interrupciami, tak vždycky padne aj ten argument, že nie je správna doba. Ak to niekto myslí vážne, tak je správna doba. Lebo vždycky sa nájdu problémy, ktoré sú dôležitejšie, ale problém je, keď sa to používa na prekrývanie alebo nejaké účelové rozdúchavanie konfliktov, ale to si nemyslím, že je napr. prípad KDH.
No a opäť ste sa vyjadrili k tej pani učiteľke, ktorá si výročie vraždy na Zámockej chcela pripomenúť cez dúhovosť a hovoríte, že mali by sme si pripomínať nenávisť, extrémizmus a že však tam mohli byť obeťou aj Židia alebo pán premiér Heger. No ale hovorili ste to a mali ste na saku žltú stužku, ktorá je prejavom solidarity s unesenými počas útoku Hamasu 7. októbra. Vyjadrujete tým solidaritu so Židmi, s ľuďmi z Izraela, čiže nie len všeobecné odsúdenie terorizmu, alebo náboženského extrémizmu, ale hovorí sa o tom konkrétnom. Čiže keď je dôvodom nenávisť k LGBTI, tak treba ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakuje pekne.
Pán poslanec Škripek, pri vašich vystúpeniach najmä v kultúrno-etických otázkach som si už zvykol na veľmi dobre zvládnutú argumentáciu, ale najmä, že sú vždy podávané veľmi ľudským spôsobom. Takže ďakujem vám za vaše vystúpenia, vystúpenie po vecnej stránke, ale aj po stránke spôsobu, akým tieto myšlienky prezentujete. Opäť súhlasím so všetkým, čo ste uviedli. Ďakujem.

Kolega Škripek, kto si dnes vypočul tvoje vystúpenie, tak pochopil hĺbku, hĺbku tohto problému. Ja sa síce venujem viac ekonomike, ale to, čo si povedal a čo je dôležité, že ak by sa uplatňovali tie spôsoby surogátneho manželstva, dokonca by boli nejakým spôsobom legalizované, tak je to obchodovanie s človekom. Je to, človek sa stáva tovar. A ja hoci sa venujem a možno práve preto, že sa venujem ekonomike, tak poviem, že jednoducho nemôžme dopustiť, aby sa človek stal tovarom, nech je už v akomkoľvek štádiu vývoja, či to je embryo alebo to je starý človek, alebo človek, ktorý je na hranici života a v záujme nejakého biznisu sa stáva tovarom. Alebo sa stáva tovarom človek pre svoje orgány. Jednoducho, toto je všetko neprijateľné. Takže tak, ako si to vykreslil, myslím si, že to je veľmi dobre pochopiteľné a myslím si, že tak, ako v tej ekonomike, ktorú spomínam, existujú na mnohé veci regulácie, ktoré sú potrebné, aby tá ekonomika fungovala, tak v tejto oblasti sú tie regulácie dôležité tým skôr. Jednoducho tá technika nás natoľko predbehla, že o tých reguláciách musíme uvažovať. Opakujem, aby sa človek nestal tovarom, súhlasím s tebou.

Áno, rád reagujem. Ďakujem, samozrejme, za ocenenia, zároveň ma mrzí, čestne to teraz hovorím pred predsedom klubu Progresívneho Slovenska, pánu Dubécim, ktorý tu je jediný, že on stále dával najavo, že nesúhlasí s tým čo hovorím. A toto mi vadí. Nie, že mi dávaš nesúhlas, to je v poriadku, lebo však to má dialóg. Ale tá odmietavosť toho, že spravme ten dialóg. Keď som sa odvolával v mojej reči nato, že pri tom výročí po tej Zámockej, po tej otrasnej vražde, že nebol dialóg, tak nebol. Lebo nebol v tejto spoločnosti dialóg. Rozprávala sa komunita LGBT vo vnútri vo svojej bubline a rozprávala konzervatívna komunita vo vnútri vo svojej bubline. A ja sa stretávam s tým, že keď a mám literatúrne svedectvá ľudí, ktorí mnohí, ale že x-stovák tisícov ľudí odišlo z tohoto typu životného štýlu pre rôzne veci, lebo si uvedomili, že takto nechcú žiť a detranzíciovali sa a sú poškodení, tak je im bránené, aby viedli dialóg. A mne toto vadí. A pani Kolíková to tu označila veľmi dobre, že my sme tu fakticky proti sebe všetci a jej sa zdá, že keď to chceme betonovať v ústave, že toto nebude viesť k niečomu dobrému. A ja by som rád, aby nastal ten dialóg. Áno v spoločnosti. Poďme sa teda rozprávať o veciach, ktoré vadia vám, tým ľuďom, ktorí zdôrazňujete všetky tieto zvláštne veci, akože menšinové. I keď ja tvrdím a dôležitú vec teraz poviem a naschvál a zámerne. LGBT ani homosexuálne skupiny nie sú menšiny, priatelia. Viete, čo je menšina? Menšina je len etnická a rasová a jazyková. To, že nejaká skupina ľudí má nejaké spoločné črty nerobí menšinou, pretože všetci, ktorí by z toho odišli, by zrazu do nej nepatrili. Indián vždy bude etnicky indián a v rase Indián nemôže sa zmeniť na neindiána. Takže tam je veľký problém s označovaním tejto skupiny za menšinu. A surogátne materstvo je jeden strašidelný problém, ktorý nemôžme pripu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi priblížiť časť návrhu v novele ústavy z dielne KDH, ktorý má za cieľ posilniť prokuratúru v oblasti špecializácie na boj proti korupcii a terorizmu. Áno, aj takéto návrhy tam sú a teda z kultúrno-etických tém ideme na tému prokuratúry. Korupcia a terorizmus predstavujú jednu z najzávažnejších hrozieb pre demokratický právny štát a jeho inštitucionálnu stabilitu. Tieto fenomény majú deštruktívny účinok na spravodlivý právny systém, narušujú princípy právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov v spravodlivosť a znižujú efektívnosť ...
=====

...terorizmus predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre demokratický právny štát a jeho inštitucionálnu stabilitu. Tieto fenomény majú deštruktívny účinok na spravodlivý právny systém, narušujú princípy právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov v spravodlivosť a znižujú efektívnosť orgánov činných v trestnom konaní. Slovenská republika ako demokratický a právny štát je povinná zabezpečiť dostatočnú inštitucionálnu kapacitu na riešenie aj týchto zločinov. Existujúce organizačné štruktúry prokuratúry sú však v súvislosti s bojom proti korupcii a terorizmu rozptýlené a nepokrývajú túto agendu s potrebnou mierou špecializácie, koordinácie a efektívnosti. Preto navrhujeme doplnenie článku 149 Ústavy Slovenskej republiky a jeho legislatívne vykonanie v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Navrhovaná úzka špecializácia prostredníctvom osobitných odborov prokuratúry sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob zásadného posilnenia boja proti korupcii a terorizmu. V súčasnosti je organizácia a riadenie prokuratúry Slovenskej republiky upravená na úrovni generálneho vymedzenia v článku 149 Ústavy Slovenskej republiky a v konkrétnej rovine zákonom o prokuratúre. Zriadenie osobitných útvarov pre boj proti korupcii a terorizmu len na základe interného predpisu generálneho prokurátora, napr. organizačného poriadku prokuratúry nie je pre nás dostatočnou zárukou ich stabilnej existencie a nezávislosti. Ich fungovanie by mohlo byť v budúcnosti zmenené alebo oslabené jednoduchou zmenou interných predpisov, preto sa navrhuje ich pevne zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky a ich podrobnú úpravu upraviť v osobitnom zákone. Navrhovaná právna úprava sleduje posilnenie boja proti korupcii a terorizmu, vytvorenie osobitných odborov prokuratúry, ktoré sa budú špecializovať na odhaľovanie, trestné stíhanie a prevenciu korupcie a terorizmu, zabezpečia lepšiu koordináciu a efektívnosť trestných konaní. Navrhovaná právna úprava ďalej sleduje zabezpečenie nezávislosti a stability, ich zakotvenie v ústave a v osobitnom zákone zabraňuje ich jednoduchému zrušeniu alebo oslabeniu pod tlakom politických zmien. Ďalej sleduje efektívnu spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami, čo je výmena informácií a spolupráca s Europolom, Eurojustom a OLAF-om, ktorá si vyžaduje špecializované a jasne právne vymedzené útvary prokuratúry schopné reagovať na nadnárodné formy organizovaného zločinu. V európskych krajinách ako je Francúzsko, Španielsko, Taliansko či Nemecko existujú osobitné štruktúry prokuratúry špecializované na boj proti korupcii a terorizmu, napr. vo Francúzsku funguje štátna finančná prokuratúra, ktorá rieši vážne prípady korupcie a finančných trestných činov. V Taliansku existujú osobitné odbory prokuratúry na boj proti mafii, ktoré majú významnú rolu v eliminácii organizovaného zločinu. Ústavné ukotvenie osobitných odborov prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je preto nevyhnutné na zosúladenie s modernými trendami v boji proti korupcii a terorizmu. na záver by sme chceli zdôrazniť, že navrhovaná zmena posilňuje právny štát, zvyšuje transparentnosť a efektivitu trestného konania a zaisťuje dlhodobú stabilitu inštitucionálneho rámca boja proti korupcii a terorizmu. Jej prijatie prispeje k posilneniu dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát ako celok. Veríme tomu, že to tak bude. Navrhovaný ústavný zákon je preto krokom k modernizácii a efektívnemu fungovaniu prokuratúry Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

Áno, postavenie prokuratúry považujeme za veľmi dôležité, tak ako si kolega Čaučík hovoril, preto sme, preto s tým ideme až do ústavy. Veľmi citlivo sme reagovali na to, akým spôsobom bola zrušená Špeciálna prokuratúra a toto nevnímajme len ako tlak zo strany Európskej únie, aby boli obhájené jej záujmy, to znamená, aby sa, aby sa nedefraudovali z Európskej únie na Slovensko, ale vnímajme to v širšom kontexte. Ja by som bol veľmi rád, keby sme aj takýmto spôsobom dali signál spoločnosti, že nemienime sa vrátiť do 90. rokov, keď vybuchovali autá a umierali ľudia. Ja len spomeniem prípad spred niekoľkých dní, keď našli mŕtveho prokurátora v Banskej Bystrici. Skutočne, začína sa nám to tu trošku tak vracať do tých 90. rokov a opakujem to, čo aj vysvetlil kolega Čaučík a čo predkladáme je, že aby sme jasný signál, že v tomto štáte chceme bojovať s organizovaným zločinom a všeobecne s kriminalitou a aby aj prokurátori, ktorí vidíme, že sú pomaly ohrozovaní na životoch, aby aj prokurátori vedeli, že spoločnosť stojí za nimi.

Dobre, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s ďalšou časťou návrhu ústavných zmien, ktoré predkladáme. Nebude to o kultúrno-etických témach, ktoré sme teraz preberali, ale bude sa to týkať hlavne skráteného legislatívneho konania, tzv. SLK. Naše zmeny sú zásadné pre posilnenie právnej istoty a demokratických hodnôt v našej krajine. Návrh, ktorý predkladáme upravuje okrem iného problematiku skráteného legislatívneho konania a posilnenia kompetencii Ústavného súdu v oblasti posudzovania súladu postupu Národnej rady Slovenskej republiky s ústavou pri legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z našej strany ide o snahu zabezpečiť, aby legislatívny proces prebiehal efektívne, transparentne a najmä v súlade s ústavou. Rád by som povedal, že náš návrh v tejto veci neprichádza len ako reakcia na súčasný spoločenský tlak ohľadne značného zneužívania skráteného legislatívneho konania touto vládou. Tento trend je dlhodobý, mimochodom už po ôsmich mesiacoch od nástupu súčasnej vlády bolo použité viackrát skrátené legislatívne konanie ako bolo za bývalej vlády, ktorá tento inštitút taktiež zneužívala napriek pandemickej situácii. Náš ústavný návrh predstavuje systematickú zmenu, ktorá má za cieľ posilniť schopnosť efektívne reagovať na výnimočné a kritické situácie, ktoré môžu ohroziť našu bezpečnosť, hospodársku stabilitu alebo dokonca zasiahnuť do ľudských práv. Prvá časť návrhu tohto inštitútu sa týka samotného skráteného legislatívneho konania. Tento mechanizmus ako dobre vieme umožňuje urýchliť prijímanie zákonov ako je to nevyhnutné na ochranu základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu alebo na riešenie krízových hospodárskych situácií. Týmto krokom chceme predísť zneužívaniu tohto inštitútu, ktorý sa v minulosti opakovane využíval bez skutočne vážneho dôvodu. Navrhujeme, aby skrátené legislatívne konanie, tak ako je to doteraz zakotvené len v obyčajnom zákone, zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, bolo premietnuté do ústavnej roviny, priamo do Ústavy Slovenskej republiky. Skrátené legislatívne konanie tak bude možné len v prípadoch, ktoré si to skutočne vyžadujú, teda ak hrozí reálny hrozba pre naše bezpečie alebo ekonomiku alebo ak si to vyžadujú medzinárodné záväzky, napr. v dôsledku rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Týmto spôsobom chcem zabezpečiť, že tento postup nebude zneužívaný a že sa zachová náležitý priestor na verejnú diskusiu a transparentnosť pri tvorbe zákonov, ktoré ovplyvňujú každodenný život nás občanov. Druhá časť nášho návrhu v tejto problematike sa týka posilnenia právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by mal novú ústavnú kompetenciu a to preskúmať, či legislatívny proces, teda samostatný spôsob akým Národná rada prijíma zákony, prebieha v súlade s ústavou. Takto sa zabezpečí, že každý krok v legislatívnom procese bude v súlade s našimi základnými právami a zásadami právneho štátu. Nestane sa tak, že síce v odôvodnení rozhodnutia Ústavnú súd síce formálne skonštatuje porušenie zákona rokovacieho poriadku, ale takýto napadnutý zákon nemohol zrušiť ako protiústavný, keďže to nedosiahlo závažnú intenzitu porušenia ústavy, ústavných zákonov alebo medzinárodných dohovorov. Ústavný súd tak dostane užitočnú barličku posudzovania aj formálnej čistoty legislatívneho procesu, vrátane nezneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania, či porušovania procesných pravidiel rokovacieho poriadku ústavnej intenzity ako to napríklad bolo pri novele trestného zákona, ale ja pri viacero ďalších zákonov. Týmto spôsobom chceme predísť situáciám, kedy by sa legislatívny proces vykonával, nedbal alebo v rozpore s ústavnými normami. Ako som uviedol, Ústavný súd by mal právo preskúmať aj formálnu správnosť legislatívneho procesu, teda či bol postup pri schvaľovaní zákonov úplný a transparentný podľa platného zákona. Tieto ústavné zmeny, ktoré predkladáme sú dôležité nie len pre právnu istotu našich občanov, ale aj pre posilnenie dôvery občanov v našu legislatívnu a demokratickú inštitúciu. Skutočnosť, že Ústavnú súd bude mať túto kompetenciu zabezpečí, že každý zákon, ktorý sa dostane na stôl bude nielen politicky, ale aj právne v súlade s našimi ústavnými zásadami. Vážení kolegovia, kolegyne, dnes máme príležitosť posunúť našu krajinu smerom k silnejšiemu a transparentnejšiemu právnemu štátu. Tieto zmeny nie sú len technickými úpravami ústavy. Sú to kroky, ktoré majú zabezpečiť, že legislatívny proces bude slúžiť v prvom rade občanom, že právne normy, ktoré prijímame budú odpovedať na skutočné potreby spoločnosti a budú v súlade s najvyššími právnymi štandardami. Dúfam, že tieto návrhy získajú vašu podporu, pretože práve dnes máme šancu prispieť k posilneniu právnej istoty našich občanov a k zlepšeniu demokratického právneho prostredia na Slovensku. Ešte na záver chcem povedať, že tiež pred pár dňami sme tu schválili skrátené legislatívne konanie, ktoré vlastne podporila aj opozícia, aj koalícia, lebo bolo to dôležité skrátené legislatívne konanie kvôli slintačke a krívačke a myslím si, že keď budú takto predložené zákony, ktoré pomôžu a majú význam zabezpečiť našu bezpečnosť, vtedy sa vždy vie spojiť aj koalícia aj opozícia, ale do budúcna by som prosil, bolo by ideálne tak ako to predkladáme, aby aj Ústavnú súd mal takúto kompetenciu, lebo treba si uvedomiť, že aj koaliční poslanci raz môžu byť v opozícii a tiež pre nich to bude dobré, keď Ústavnú súd bude môcť rozhodovať, či SLK-ka boli právom použité alebo neboli právom použité tu v parlamente, lebo vieme, že keď je zlé SLK-ko skrátené legislatívne konanie, tak ten zákon väčšinou vždy býva zlý a môže tam potom nastať právny chaos, čo sa väčšinou stáva, ale vytvára to hlavne priestor na korupciu. Ďakujem.
===== aj proces, akým sa zákon prijímal. Je to do veľkej miery možno aj smutné, že sme dospeli až sem, že si musíme nejaký bič vyrobiť tu v parlamente na to, aby nás Ústavný súd bičoval, keď použijeme takýto inštitút skráteného legislatívneho konania, ale žiaľ je to tak, je to možno ako pri stavebnom zákone, že možno musí raz byť prvý raz zbúraná jedna čierna stavba, aby sme si začali ozaj ctiť zákon a žiadať aj jeho vynucovanie. Tak aj v tomto prípade aby sme dali punc legislatívnemu procesu, bez ohľadu na to, ako kolega povedal, akákoľvek vláda tu je v akejkoľvek zostave, aby sme mali istotu, že keď sa zneužije tento inštitút skráteného legislatívneho konania, tak je tu inštitúcia, ktorá buchne po stole a povie nie, nerobili ste to v súlade s Ústavou, neurobili ste to v súlade so zákonom a jednoducho takto postupovať nemôžme. Takže toto je ten zámer do budúcna.