33. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Naozaj ma mrzí a je mi až ľúto, smutno z tejto diskusie, ktorú tu dnes máme, pretože je to naozaj diskusia o ľudskej dôstojnosti, ktorá sa v tejto, v tejto, v tomto pléne jednoducho nejakým spôsobom vyparila. My tu na Slovensku máme obrovské množstvo problémov, ktoré neriešime. Otvárame znova a znova kultúrno-etické otázky, ktoré vrážajú stále hlbší klin medzi nás. Ľudia, ktorí tu žijú, sa necítia dobre, nie sú spokojní a nejde len o nejaké menšiny, ale ja si myslím, že aj vo všeobecnosti ľudia necítia spokojnosť a to sa odráža aj na záujme mladých ľudí odísť zo Slovenska. Je to každý štvrtý, podľa niektorých štatistík každý tretí, ktorý plánuje navždy odísť zo Slovenska a nie je to len sociálno-ekonomická otázka, ktorá ich trápi, ale je to aj otázka ľudskej dôstojnosti, slobody, možností a atmosféry v spoločnosti, ktorá je intoxikovaná permanentne takýmito spormi. Mňa to veľmi mrzí, pretože Slovensko takto prichádza o možnosti sa rozvíjať, o možnosti investovať do ľudského kapitála. Ten stráca. My sme malá krajina, malý národ, ktorý takto prichádza o svoju budúcnosť. Ja som si kedysi myslel, že Slovensko má predsa šancu a chcem stále tomu veriť. Šancu byť jednou modernou a pokrokovou krajinou len bohužiaľ tie neduhy, ktoré tu máme z minulosti to spiatočníctvo, dušpastierstvo také to falošné dušpastierstvo a povery naďalej prevládajú v tejto spoločnosti a ja pevne verím, že príde ten deň, kedy sa ich budeme vedieť postupne ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj vám, pani Kolíková, za tento veľmi dobrý prejav a otvorenie vôbec toho dialógu a tej, tej debaty o ľudskej dôstojnosti, lebo hovorili ste, že sa naozaj na množstve vecí v tejto téme nezhodneme, ale že všetci by sme sa mali zhodnúť na tom, a že všetci chceme, mali by sme chcieť, aby sa tu všetci ľudia cítili dôstojne. Lenže ja o tom pochybujem. Ja pochybujem aj o tom, že sa na tomto zhodneme, čo je úplne najviac smutné z celej tejto debaty, že my sa ani na tomto nevieme zhodnúť, pretože keď otvárajú sa témy návrhov zákonov v rámci toho, že sa chce ochrániť ľudská dôstojnosť, tak to ako keby ste hovorili, že všetci ľudia, ktorí nesedia do vášho heterosexuálneho vzorca, žijú nedôstojne v podstate ta narušujú ľudskú dôstojnosť. Ak je to tak. Ja sa pýtam. Je to naozaj tak? Toto je to, kvôli čomu predkladáte túto novelu, že máte pocit, že ľudia, ktorí nesedia do heterosexuálneho vzorca, nežijú dôstojne a narušujú ľudskú dôstojnosť? Lebo, ak je to tak, tak potom skutočne každý chápeme dôstojnosť nejak úplne inak a ako môžme chcieť, aby sa títo ľudia cítili v spoločnosti dôstojne, keď hovoríme, že, že chceme, aby normy platili len pre nich a pritom je to aktuálne presne naopak. Tie normy platia iba pre tých, ktorí vám sedia do vášho vzorca a my chceme, aby tie normy platili nielen pre nich, ale pre nás všetkých, ako hovorila pani Kolíková. Čiže je to presne naopak, ako hovoril pán Majerský. A ďalšia vec. Ako sa môžu títo ľudia cítiť u nás dôstojne, keď tvrdíme, že biologické fakty, že oni nie sú biologický fakt. Čo sú oni potom? Ako je možné, že môžme hovoriť o nejakých normách a biologických faktoch a nezaradiť do toho aj ľudí, ktorí sú menšiny, akékoľvek menšiny napríklad aj sexuálne menšiny. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Mária, som rada, že si spomenula aj tie dotácie na podporu a poskytovanie pomoci obetiam trestných činov, lebo ako myslím si, že toto bol už taký vrchol nevkusnosti, totálne nemorálne dno, ktoré predviedol minister spravodlivosti práve vo vzťahu k tomu, že v podstate hovorí, že LGBT ľudia si nezaslúžia podporu ani, keď sa stanú obeťami trestných činov. Čiže napríklad Radka, ktorá prežila útok na Zámockej, ona si nezaslúži podporu právnu v jej konaní, pretože patrí do LGBTI menšiny. Veď fakt zamyslite sa nad sebou, to je absolútne nechutné, že nemáte hanby.

Opäť a zase nebolo, nebola by vaša rozprava, pani poslankyňa Kolíková, bez spomínanej novely Trestného zákona. Opäť ste spomínali ako poslankyňa Plaváková, že Robert Fico zrazu urobil tlačovú besedu a urobil z toho nejakú tému. Opakujem. MPK-čkom to prešlo, stále sme o tom hovorili pred voľbami, ako sme nastúpili do vlády, neviem, či dokonca aj v Programovom vyhlásení vlády to nemáme a ako v prípade pani poslankyne Plavákovej ste išli v jej šľapajach, tu tvrdíte niečo o tom, že si minister spravodlivosti nevšíma ani toho trinásťročného chlapca alebo tí, čo boli zabití na Zámockej. Viete, ja si to pamätám, keď to počujem ohľadne tej Zámockej už asi minimálne piatykrát ohľadne tej ohavnej vraždy a je určite každému ľúto, že sa takáto tragická vražda odohrala, ale pamätám si to, ako prezidentka Zuzana Čaputová vtedy extrémne zneužila túto tému na svoju politiku. Extrémne. Ja si pamätám, že vtedy som cestovala do Bruselu a mala som nervy asi tristo. Takže my sme vôbec z opozície, z pohľadu opozície nešli na ani pani prezidentku, ani na vtedajšiu vládu, že oni môžu za túto vraždu. A ešte básnická otázka, keď tu vlastne moralizujete, že čo by sme mali všetko riešiť ohľadne týchto otázok. Neboli ste náhodou aj vy ministerka spravodlivosti, keď vtedy sa stala tá tragédia na Zámockej? A prosím, ľudské dôstojnosti a tak ďalej radšej by som na vašom mieste pomlčala, pretože tu spomeniem Lučanského, Krivočenka a iných aj vykopávanie dverí. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Kolíková, tak ja si myslím, že je dôležité hovoriť o ľudskej dôstojnosti, o rešpekte k menšinám, o rešpekte k inakosti, rešpekte k iným ľuďom, lebo to sú veci, o ktoré, o ktoré údajne teda ide aj predkladateľom, teda najmä pokiaľ ide o to tú, o tú dôstojnosť a bohužiaľ tá nenávistná atmosféra, ktorú vytvárajú niektorí politici alebo nevraživosť alebo takéto pohŕdanie a podceňovanie a spochybňovanie tých iných ľudí prispieva k tomu, aká je atmosféra spoločnosti. Niekto robí politicky účelovo, lebo chce z toho vytrieskať politické body, prekryť iné témy, sústrediť verejnú debatu na niečo, čo bude rozdeľovať spoločnosť spôsobom, ktorý mu vyhovuje alebo rozdeľovať, rozdeľovať opozíciu, ale nielen táto účelovosť na prekrývanie iných tém, ale aj, aj necitlivosť vo vyjadreniach je problém. Ilustračne povedať o celej skupine ľudí, že nie je schopná viesť dialóg, je necitlivé, hoci je to možno myslené úprimne, nie je to žiadne prekrývanie, ale je to nepravdivé a je to necitlivé a keď je niekto napadnutý a zbitý pretože hovorí po maďarsky ako sa to stalo Hedvige Malinovej v roku 2006 alebo skupine mladých ľudí na Šafárikovom námestí celkom nedávno v Bratislave, tak nestačí hovoriť o tom, že odsudzujeme akékoľvek násilie a napadnutie. Áno, veď odsudzujeme, ale treba pomenovať aj tie dôvody a keď sú tie dôvody, že, že to boli Maďari alebo ľudia hovoriaci po maďarsky, tak treba o tom hovoriť a rovnako treba hovoriť o tom, keď boli v Teplárni zavraždení dvaja mladí ľudia z dôvodu, že vrah nenávidel LGBTI, tak je úplne logické a legitímne, že sa, že sa o tom hovorí.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem pani kolegyni Kolíkovej za to, že upriamila vo svojom príspevku našu pozornosť na ľudskú dôstojnosť. Je to vlastne paradox. Aj predkladatelia hovoria o ľudskej dôstojnosti, ale v skutočnosti, ak by tieto návrhy jeden či druhý sa presadili, tak sú útokom na ľudskú dôstojnosť nie jej obhajobou a čo sa vlastne zmení. Čo sa zmení, ak by to bol ukotvené? Pre predkladateľov sa nezmení nič, pretože život pôjde ďalej. Ľudia, ktorí patria k LGBTI komunite tu budú ďalej, transľudia tu budú ďalej. Surogačné materstvo tu bude ďalej a chcem vám povedať jeden, jeden príklad, príbeh z Biblie to je. Surogačné materstvo je staré ako ľudstvo samo. Je to biblický príbeh o Sáre a Hagar a Abrahámovi. Ale, ale je to, je to súčasť ľudstva, to sa deje, to, to nemôžte zakázať tým, že to zapíšete do ústavy. Zoberte si. Prosím, nerušiť. Zoberte si to, že samotný biblický text explicitne hovorí, že dieťa, ktoré sa narodí Hagar, bude synom Sáry. Takto je to zapísané v texte. Sára hovorí Abrahámovi. Pozri, Hospodin mi zabránil rodiť, vojdi teda k mojej slúžke, možno z nej dostanem syna. Hej teda on bude jej synom. To, čo sme tu hovorili, že aj právne to vlastne dneska tak funguje. Takže nič tento zásah do ústavy nezmení. Zmení iba to, že siahne na dôstojnosť ľudí, ktorí nebudú pokrytí tým, čo vy ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Mária, ja by som chcela vyzdvihnúť tú poslednú časť tvojej rozpravy, kde si hovorila o tom apele na našich ostatných opozičných kolegov a kolegyne a chcela by som pripomenúť, že včera sme tu mali pred Národnou radou protestujúcich ľudí, ktorí, ktorí sú takpovediac na našej strane a keď som odchádzala domov, tak prišli za mnou niektorí a povedali mi, že, že oni naozaj chcú vidieť jednotnú opozíciu, že to je pre nich ako keby taká posledná nádej, že oni rozumejú tomu, že možno sa nateraz nič nezmení, nebudú nejaké predčasné voľby alebo podobne, ale aby tu vydržali v tejto krajine napriek tomu všetkému, čo sa tu deje, tak by chceli vidieť tú jednotu a preto ťa chcem podporiť a pokračovať v tom tvojom apele a povedať nám na tejto strane sály, že naozaj toto čo robíme, čo je tu predložené aj zo strany KDH, nie je tá cesta jednoty. Uvedomme si, že koalícii, ktorá tu naozaj nevídaným doteraz spôsobom od Mečiara valcuje demokratické princípy, ide presne o to, aby sme sa na takejto veci sporili, aby sme viedli diskusiu o niečom, čo ľuďom na Slovensku v tejto ťaživej situácii, v ktorej sú, nijako nepomôže. Čiže kolegovia a kolegyne fakt sa zamyslite, či toto je niečo, čo tu teraz chceme riešiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Kolíková. Nie je hanbou to, že Boris Susko ako minister spravodlivosti predkladá dnes tento návrh na zmenu ústavy, ale hanbou bolo vaše dnešné vystúpenie, obrovskou hanbou bolo vaše pôsobenie na ministerstve spravodlivosti, obrovskou hanbou bolo to, ako obhajujete ľudské práva, lebo dnes takto zneužiť aj pri tomto vystúpení tragédiu na Zámockej ulici alebo mladého chlapca v Košiciach, ste nepočuli nikdy ani od jedného z nás. To čo moja kolegyňa vám spomenula, vy ste krásne zneužili aj smrť Milana Lučanského vo vašom fantastickom hanebnom výkone v seriály Pumpa, to je váš postoj k tragédiám, ľudským tragédiám, sa môžte hanbiť vy za to, že pri tejto téme ešte spomínate Zámockú. Nikdy nikto Zámockú ...
===== Kolegyňa vám spomenula, vy ste krásne zneužili aj smrť Milana Lučanského vo vašom fantastickom hanebnom výkone seriáli Pumpa. To je váš postoj k tragédiám, ľudským tragédiám, sa môžte hanbiť vy za to, že pri tejto téme ešte spomínate Zámockú Nikdy nikto Zámockú nespochybňoval. Poznáte príbeh toho páchateľa, ktorý tam bol, že kde sa to celé začínalo. Za kým išiel najprv a po kom išiel a kde skončil. Sa môžte hanbiť! Toto je hanba, že ako vy obhajujete ľudské práva selektívne, kde ste boli ako ministerka spravodlivosti, keď bezdôvodne a protizákonne zatvárali opozičných politikov? Kde ste boli vtedy? Dnes to majú aj na papieri rozhodnutím Ústavného súdu. O akých ľudských právach, o akých obhajobách idete hovoriť? A nikto tu nejde nikomu ubližovať. Ja sám sa čudujem tomu, že tak normálne, hodnotové veci ideme v dnešnej dobe dávať do ústavy, lebo to mala byť samozrejmosť.
(Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja som veľmi rád, že kolegovia z KDH mohli vidieť pani Kolíkovú v plnej paráde v prípade, že máte iný názor, ako má pani Kolíková, akým spôsobom vám vie preukázať tú jej, by som povedal, až nenávisť a síru, a toto je dnešný princíp celej liberálnej demokracie na Slovensku, že akonáhle máte iný názor, tak vás budú poučovať, moralizovať, dostanete nálepku, že kolaborujete s vládou. Dokonca možno pôjdu ďalej, že ste tiež nejakí ruskí agenti a podobné nezmysly a ja si myslím, že táto diskusia je veľmi dobrá, pretože má dnes Slovensko aj iné problémy, a tie problémy má aj celá Európska únia, hovorím predovšetkým o ekonomických problémoch, ale faktom je, že máme v našom priestore aj morálny úpadok, ktorý podľa môjho názoru, 100-percentne má súvis s LGBTI propagandou. Jednoznačne má súvis s LGBTI propagandou, a preto je táto debata veľmi správna a keď niekto hovorí o nenávisti a rozdeľovaní, nie sme to my, ľudia, ktorí vieme, že sú len dve pohlavia, pretože naši kolegovia, ktorí sedia na pravej strane, mojej pravej strane, tohto pléna netušia, koľko je pohlaví a nevedia sa zhodnúť na základnej biológii. Nikto netuší koľko je pohlaví, podľa Progresívneho Slovenska, ale sú to predovšetkým oni, ktorí sa sami seba nálepkujú, že sú príslušníci LGBTI. Pre nás sú to takí istí ľudia ako sme my. Oni sa potrebujú odlišovať od nás. Oni potrebujú o sebe od rána do večera rozprávať akí sú odlišní, tak ja tomu prestávam fakt rozumieť, že kde v tomto dnešnom svete žijeme, takže ďakujem veľmi pekne KDH za túto debatu, veľmi dôležitú a predpokladám, že bude aj dosť dlhá. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, keďže z radov koalície tu nezazneli žiadne konštruktívne vecné argumenty, nemám na čo reagovať. Možno pán minister spravodlivosti ešte vystúpi, ale máte aj v koalícii naozaj lepšie argumentačne vybavených predstaviteľov, tak keď zareagujú, mám na čo reagovať. Dovolím sa k tomu ostatnému, čo tu zaznelo. Myslím si, že naozaj osobitne, teraz je veľmi dôležité, aby odkaz spoločnosti bol, že máme v opozícii jasno, čo predkladáme ako alternatívu a ja si dovolím aj v tejto krátkej faktickej poznámke za mňa, tu povedať, naozaj veľmi jasné stanovisko.
Vnímam citlivosť tejto témy pre poslancov opozície, ktorí sa hlásia k silnejším konzervatívnym hodnotám. Naozaj to veľmi silne vnímam a ja prehlasujem, že keď budeme spoločne vládnuť, budeme v týchto témach hľadať spoločne cestu. Prosím, prosím, nechoďte teraz touto kradmou cestou vládnej koalície, ktorá vás ťahá tam, kde nechceme, aby Slovensko bolo. Slovensko je v marasme, bezpečnosti, spravodlivosti, hodnôt vôbec ako celku. V tom máme určite zhodu, nechoďte s nimi, choďte s nami! Spoločne nájdeme dialóg a vyriešime aj tieto pálčivé témy, ja tomu verím, keď budeme spoločne vládnuť, budeme mať na to priestor a čas, aby sme k sebe našli cestu. Nájdeme, ale keď teraz pôjdete s nimi, spôsobíte spoločnosti len to, že zakonzervujeme problém, ktorý tu máme. Prosím, nenechajte sa nimi zlákať.