33. schôdza

Ďakujem za slovo.
No, pán poslanec, ste si tak počastovali, že si to zobral niekto osobne, no tak pre ľudí to je osobná vec. Viete, vy sem donesiete, donesiete nejakú teóriu podľa vás, donesiete nejaký zákon a tak si poviete, že poďme o tom diskutovať v piatok, však potom ideme domov, uvidíme svoje rodiny. A sú tu ľudia, ktorých sa to týka. Vy, kto za čo stlačíte gombík, to bude mať dopad na ich život, na to, že či sa tu cítia doma, alebo sa necítia doma. Možno je vám to blbé a to nie je niečo, čo je, že vám to robia naschvál alebo vám chcú urobiť zle, to jednoducho tak je. Aspoň sa s tým vysporiadajte, aspoň naberte toľko odvahu a povedzte potom tým ľuďom do očí, že ja si myslím, že možno nie si rovnocenný človek v tejto spoločnosti. Keď si to myslíte, okej, ale tak aspoň s tým žite. A nie je to len o jednej poslankyni, je to o desiatkach tisícov ľudí, ktorých táto osoba reprezentuje a ktorých hlasy reprezentujeme aj my tu v Národnej rade všetci naprieč spektrom. Prvá poznámka.
Druhá poznámka, myslím, že s tou suverenitou, ako to nevravím teraz v zlom, ale tam sa vám toľko konceptov pomiešalo, o jednotnom trhu, o nadradenosti medzinárodných zmlúv a tak ďalej, je to, naozaj že proste to, to by si vyžadovalo kompletne ako separátnu diskusiu, a to vravím v dobrom, že tam podľa mňa to nebolo úplne konceptuálne vyčistené.
A potom tá posledná vec, že požehnaná je tá krajina Slovensko, keď môže v piatok v apríli 2025 riešiť Judith Butler proste v pléne Národnej rady. Naozaj že o tomto sa my tu vieme baviť. Lebo, kolegovia, to nie je o tom, že či my sa vieme, či len o niečom baviť, len, len o tých praktických veciach, to hovoríte, ako keby sme ich, všetky tie praktické veci vyriešili. Ako keby to Slovensko – cesty boli poriešené, kataster funguje, clá, to sme tak ako odkopli, to neni problém, ekonomika šľape bomby, a tak sme si už našli čas aj na toto.
Veď ale však my tu nemáme vyriešené základné otázky (povedané so smiechom) v tejto krajine, táto krajina nemá smerovanie, ide veľmi zlým smerom, naopak, a my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dubéci, znovu ste to urobili, na záver svojej faktickej poznámky ste povedali, že načo riešime tieto témy a však kopec iných je tu problémov. No však nevyhýbajte sa tej diskusii. A keď chcete hovoriť o tom, že som pomiešal nejaké koncepty, no poďte, poďte, prihláste sa aj teraz do ústnej rozpravy, prihláste sa potom v druhom čítaní, rozprávajme sa o tom. Ja sa kľudne môžem zamerať len na to.
Viete, ja som vždy pristupoval a teraz nielen k jednej, ale ku všetkým poslankyniam z vášho klubu s úctou a mrzelo ma, keď niekto prekračoval rubikon a správal sa k nim neúctivo až ponižujúco, a vyjadril som im viackrát osobne solidaritu aj som sa ich zastal. Čiže to nie je o tom, že ja si zatváram oči nad tým, keď sa toto deje, ale zároveň treba povedať, že pokiaľ sa vnáša ideológia do tvorby práva, tak sa to týka potom aj našich detí napríklad, aj nás, aj pre nás sa to stáva osobným. Ja nechcem, aby sa rodová ideológia vyučovala na školách, ja nechcem, aby moje deti učili to, že si môžu zvoliť akúkoľvek, akýkoľvek sociálny status, teda rod, akýkoľvek sociálny koncept toho, že či sa cíti byť dneska mužom, potom to prejde tak fluidne a zrazu ženou a potom môže tomu prispôsobiť aj svoje fyzické danosti a ja toto nechcem, aby sa dialo, aby sa vyučovalo na školách. Toto sa a toto sa potom osobne dotýka aj mňa, mojej ženy, dotýka sa to mojich detí.
Čiže nerobte to osobným len v tej rovine, že keď niekto chce nadobudnúť práva. To je o tom, že vy nabúravate koncept identity človeka. A ten koncept, keď ho nabúrate, tak potom to so sebou bude niesť mnohé obete. Oni budú mať tí ľudia psychologické problémy. Vy sa tu, vy to, teraz sa tu chytáte za tvár, by bolo krásne, keby vás videli, lebo to sa presne deje v psychologických poradniach. Proste tu je naozaj pro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne aj kolegovia, aj takto v piatok... správy dňa, čakáme na potvrdenie predkladaných ďalších dvoch lokácií, kde sa preukáže choroba SLAK, klinické príznaky sú, čaká sa na potvrdenie. Trump uvalil clá v obrovskej výške, postihne to obrovským spôsobom nás. Začala platiť transakčná daň. Kolegovia aj z parlamentu utekajú v piatok, lebo sa nevedia dostať domov, neexistuje diaľnica. Žijeme na úkor našich detí a vnúčat.
Ináč to je aj strašná hanba, nie? To je strašná hanba, ja sa strašne zle cítim, že ja žijem na úkor mojich detí, ja mám z toho zlý pocit, neviem, ako vy, ale ja mám z toho strašne zlý pocit. Všade je strašný bordel. Pardon za ten výraz. Všade je strašná neschopnosť, vidíme teraz pri krízovom riadení tejto krajiny, všade korupcia, amnestujeme zlodejov, platíme Žilinkovi, aby to nevidel, že amnestujeme zlodejov. Stručný popis. A medzitým ešte si strihneme v pauze fight o hodnoty, bitka o hodnoty, proste že teraz to príde, teraz proste sa zmysel bytia niekoho zjaví a teraz zrovna, lebo teraz presne sú tieto očakávania. Teraz tu sú očakávania ľudí, že teraz, teraz prišla tá chvíľa, kde ja to potrebujem jasne mať v ústave. (Rečník poklepal po rečníckom pulte.) Jasne to potrebujem mať v ústave, že je muž a žena. Keď mi to tam nedáte, neverím vám už nič, už vás voliť nebudem, toto ja teraz potrebujem mať tam. To je to čaro toho okamžiku, že teraz prišla tá chvíľa.
Aj mňa sa pýtajú ako umierneného konzervatívca, že čo ja s tým a ako s tým, nuž poviem. Ja to žijem. Ja to žijem. To je podľa mňa dosť dôležité aj žiť to, čo človek rozpráva. Ja viem, že v dnešnej dobe nepodstatné, ale teda ja som taký v tomto slabý, že teda si myslím, že by to mohlo byť, ale ja viem, že teda nie je inšpiratívne žiť to, čo si človek myslí, že by sa malo žiť. Ja žijem s tou istou ženou 30 rokov, vychovali sme dve deti, ktoré vyzerajú, že budú prínosom pre spoločnosť. Viete, jak sa hovorí, keď chceš vedieť, čo je doma, pozri sa na deti. A presne vieš, ako sa deti správajú, presne vieš, čo je doma, lebo tu sa ľudia vedia tváriť, tu sa nám vedia hrať na neviem jako, pozri sa na deti. Pozri sa na deti, ako sa hrajú na ihrisku, a presne vieš, ako sa ich rodičia doma rozprávajú. Takže ja považujem za úspech, keď niekto dokáže vychovať slušné deti, lebo to si zobrali z domu. A budú prínosom, chcú tu zostať, chcú tu tvoriť. Aj ja som niečo vytvoril, po mne tu niečo zostane, ja som nikomu nič nezostal dlžný, ja mám s všetkým vysporiadané – áno, som slobodný v názoroch, čo je v tejto krajine nebezpečné. To som ja, umiernený konzervatívec.
A či zahlasujem? (Reakcia z pléna.) Zahlasujem. Ale viete kedy? Počúvajte dobre, ja vám poviem kedy. Teda tá moja angličtina je taká, ako je, ale taká krásna pesnička Bad Boys Blue: „You’re a woman, I’m a man. This is more than just a game. I can make you feel so right...“ Neviem, či to poznáte, je to hit mojej, mojej mladosti. To je vlastne, že ty si žena, ja som muž, to je viac ako len hra, dokážem ťa urobiť... alebo urobiť, niečo pre teba urobiť, aby si sa cítila skvelo. To je naozaj hit mojej mladosti a ja som dal také nevinné video na sociálnu sieť, keď sme s manželkou prechádzali po krakovských uliciach večer, keď som tam bol na proteste, a v jednom podniku hrali You’re... (Rečník kratučko zaspieval.) Neviem tú melódiu. Krásne. A mňa rozkývalo, normálne ma rozkývala a dcéra mi nepovedala, ma točila odzadu. A mňa, áno, mne... Viete prečo? Lebo srdce mi povedalo, že toto je ono, toto sú, vtedy, ja som bol mi... to podvedome, ja som nechcel a to si ma... Toto je možno ten... skutočnosť, nie? Že to človek tak cíti, proste to cíti. Ja by som nepodceňoval to, čo človek dokáže cítiť. Mal by som k tomu rešpekt, keď niekto pri niečom niečo cíti.
Takže, kolegovia, ak to dáte do návrhu ústavy – za smerácky nezahlasujem, samozrejme, že nie –, ale pri kádeháckom by som možno chvíľku rozmýšľal. Dobre? Takže neviem, či vy to tam vy chcete dať, alebo nechcete dať.
Ale teraz možno skôr, nechcem povedať, že vážne, ako kebyže doteraz som vážne nehovoril, že teraz by som povedal, a už to tu asi možno zaznelo, neviem, nakoľko silne, ale ja sa naozaj pýtam, že či teraz, či naozaj si myslíte, že zrovna teraz je tá, obrovský dopyt, dopyt po tom, že teraz, teraz prišla tá chvíľa.
Šesťtisíc rokov sú známe tie starozákonné texty. Šesťtisíc rokov! Šesťtisíc rokov sa údajne teda to, je to už, je to zjavné odjakživa, že sú muž a žena, ale šesťtisíc rokov sa to zjavuje v nejakých písomných podobách, že muž a žena, teraz som bol v Ríme nedávno, videl som päťsto rokov starú fresku Michelangela, kde tiež je to zjavné, a ja sa pýtam, keď to toľko vydržalo, ešte by to prípadne nevydržalo chvíľku? Viete, lebo toto nie sú, toto nie sú zmeny, ktoré sú v skrátenom legislatívnom, že teda, viete, jak včera sme mali alebo predvčerom. Že to sú, by som povedal, že dlhšie časové horizonty vecí, ktoré majú čas a ktoré dozrievajú časom. A že či neni legitímna otázka – bača, a máte porobenô? Viete, to je presne to. A máte už porobené? Máte už porobené? Máte splnené tie očakávania, že vy nastavíte nejaké parametre tejto krajiny, to, ako má fungovať, a keď to všetko nastavíte, tak prišiel čas na ťažšie otázky. Máte už všetko porobenô? Všetko sme porobili? (Reakcie z pléna.) Smeráci, hlasáci, máte?
A zaráža ma to pokrytectvo, ktoré tu identifikujeme. Tu sú ľudia medzi nami, ktorí proste nerozoznajú DPH od HDP, ale to trošku som prehnal, ale proste ich nič nezaujíma, oni len vedia, že raz za pol roka treba zakričať – interrupcie. A to zabezpečuje na Slovensku bytie v parlamente. A tí ľudia sklamali. Tí ľudia dneska sklamali. A to je to hrozné pokrytectvo, ako je to vôbec možné, že ja mám životnú tému, tému, na ktorej som si postavil svoju politickú kariéru, za ktorú beriem tridsať rokov plat, tu som proste ich archetypom toho celého – a nie som tu! Pani Záborská sa pri... ja som ju neprihlásil do rozpravy, ona sa prihlásila do rozpravy a prepadla, dvakrát prepadla. Čo je, piatok? Utekala, aby stihla? Viete, že je mi to, prepáčte mi za to, ale toto dokumentuje to hrozné pokrytectvo. Ja neviem, veď aj na iné mená, ktorým tiež prepadlo, ale pani Záborská vie, prečo som si na ňu spomenul, že viete, že naozaj žite to, čo hovoríte. Ak hovoríte, že bojujete, tak bojujte! Aj v piatok poobede, aj v piatok poobede sa bojuje za hodnoty, nie iba do štvrtka a piatok už nie. Žite to, čo hovoríte! Naozaj všetci tí, ktorí sa tu bijete do hrude, žite to, čo hovoríte.
A ja sa ešte, končím, kolegov a neviem, či to stihnem, kolegom z KDH. Robert Fico povedal, že do pekla na bielom koni. A to naozaj? A s ním? Naozaj a s ním? Ja by som nešiel. Ja by som teda fakt nešiel.
Navrhujem – pomôžme ekonomike, pomôžme štátu, pomôžme sa zjednotiť pre túto chvíľu. Veď my sme v základnom ohrození. Veľký teoretik aktivizmu Alinský povedal – nájdite najmenší možný menovateľ, na tom sa zjednoťte a zabudnite na tú chvíľu, na tie rozdiely, ktoré sú a vždycky budú. A my sme v základnom ohrození. Najmenším možným menovateľom pre nás je teraz ochrana toho, že sme západoeurópska civilizácia, že veríme v „Louvre“, vládu zákona a že veríme v parlamentnú demokraciu. Toto sú naše najmenšie možné menovatele teraz, toto. Okolo toho by sme sa mali oblepiť a zabudnúť na, v určitom momente na to, že máme rozdiely. A máme veľké rozdiely, dokonca aj my konzervatívci medzi sebou, a veľké.
Teraz sme v základnom ohrození, páni kolegovia, lebo my môžme mať ústavu hrubú ako Vojna a mier, keď tam všetko podávame, všetko, čo existuje, dámy do ústavy, takú hrubú ju budeme mať! (Rečník rukami naznačil hrúbku.) Ale budeme hladní. Naše deti budú hladné po uliciach, nebudeme mať zdravotnú starostlivosť, nebudeme mať školstvo, nebudeme mať nič, lebo sa to zrúti. A my tam smerujeme na tom bielom koni, lebo on to férovo povedal, že nás tam zoberie! Tak sa čudujem, prečo idete s ním.
A skúsme sa dohodnúť, keď naozaj porobíme, ako sa hovorí – bača, máte porobenô? Keď porobíme, je čas sa možno niektorým otázkam venovať. Venujme sa im v kľude, v rozvahe, ale nie za takýchto okolností.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, pripomenuli ste mi jednu vec, ktorú som nepovedal vo svojom vystúpení, a myslím si, že tam sa zhodneme aj s kolegami Progresívneho Slovenska, že Robert Fico prišiel s touto témou teraz preto, lebo je to pasca. Je to skrátka pasca pre opozíciu a on si to užíva. Jeho poslanci tu vôbec nemuseli vystupovať. Ale zároveň je to dôkazom toho, že v skutočnosti oni nestoja za tými témami.
Na margo toho, tej poznámky na účet Kresťanskej únie, tak chcem povedať, že Richard Vašečka tu vystúpil a ona jasne povedala, aký majú postoj k tomuto, ako budú hlasovať. Takže nie je to tak, že by nebojovali za tie hodnoty aj teraz v piatok.
Dobrá otázka, že či máte porobenô. Prikláňam sa k tomu, aby sme nezatvárali oči nad tým všetkým, čo sa deje naokolo, a naozaj rokovali o tom. Však aj práve preto som predložil uznesenie na úvode tejto schôdze, aby sme diskutovali o slintačke a krívačke. Chceme to riešiť. My si rozumieme. Len škoda, že vládna koalícia robí politické hry a neriadi túto krajinu. A v skutočnosti ani nestojí za hodnotami, ktoré deklaruje, že chce presadzovať. A potom tak aj vyzerá tá úprava, ktorú navrhujú. Z hrádze proti progresivizmu alebo proti liberálom je tu v podstate taký, taký slabučký vývar.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Lojzo, naozaj veľmi správne si povedal, že asi ten konzervatívec, konzervativizmus treba žiť, a nielen ho predstierať. Ja tu poznám plno ľudí, ktorí ani vôbec nie sú konzervatívci, ani sa tak nesprávajú, ani nemajú tri deti alebo dve deti s jednou ženou alebo dvadsať alebo tridsať rokov a tak ďalej, ale toto som nechcel povedať.
Chcel som povedať, pán predseda Národnej rady, mohol by som vás na chvíľu vyzvať, že poruším pravidlá, odfotím si normálne Národnú radu počas najdôležitejšieho zákona ústavy, pozrite ako... (Rečník sa postavil, mobilným telefónom fotiac sálu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, upozor... (Povedané súbežne s rečníkom.)

Štefunko, Ivan, poslanec NR SR
... ako sa k tomu stavajú, ako sa k tomu stavajú koaliční poslanci. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, upozornil som vás. (Povedané so smiechom. Povedané súbežne s rečníkom.)

Štefunko, Ivan, poslanec NR SR
Nie je tu ani jeden, ani jeden! Vy tu musíte byť, lebo za to ber... (reakcia z pléna), jeden tu proste práve dorozprával s Richterom, jeden sa tu, čaká na rozpravu, minister, ktorý nebude, lebo proste, a jeden tu musí byť. Takže to je neuveriteľné. Vy proste ako, ako povedal Lojzo, vy proste musíte z času na čas vytiahnuť nejakú tému, ktorá zburcuje proste vašich voličov, ale v skutočnosti máme tu (povedané so smiechom), že tri krízy, ktoré prebiehajú naraz, normálne že tri krízy, ktoré ničia našu ekonomiku, a vy normálne prídete s vecou, to niekedy ako Slota povedal – musím sa dostať nad 5 %, tak do tankoch. Hej? A vy proste teraz toto robíte.
Normálne že dve strany, ktoré boli súčasťou socialistickej internacionály, ktoré dvadsať rokov toto majú normálne že, že práva pre homosexuálov majú, nakoniec vlastne ako kebyže ste sa im dvadsať rokov pchali do zadku, a nakoniec, keď vlastne už fakt ste všetko prerušili, tak vás ako kebyže vyhodili stadiaľ. Ale je to neuveriteľné, neuveriteľné, akým spôsobom toto robíte.
Takže ja som porušil, dajte mi, stiahnite mi plat, čo chcete, stiahnite mi aj to, a normálne, že túto, túto vec napostujem na sociálne médiá, a to nie som žiadny showman, nie som, nie som Lojzo.

Ďakujem pekne.
Tak ja nadviažem teda na, na kolegu Hlinu v tom, že teda sám videl, že tu bolo málo ľudí, a teda Slavín sa kladie teraz, ale od rána tu naozaj nik nebol, a je to termínovaný bod na piatok. Ja som mal za to, že vlajková loď koalície pána premiéra si vyvolá väčšiu mobilizáciu na strane koalície, ale tak to je. No proste pre mňa neexistuje väčší dôkaz ako to, že tu nikto neobhájil, nikto nevystúpil zo strany koalície, a teraz naozaj už, už hovorím, nech je to aj pre záznam a večnosť zaznamenané – teraz tu už nikto nie je. Teda okrem pána poslanca Saloňa, ktorého oficiálne teda... a pani poslankyňa Plevíková prišla, naozaj to sú hrdinovia a verím, že to, že v SMER-e vám to, ako vedia o tom, dúfam, že, kolegovia, lebo ja viem, aké to je byť posledný, tak dúfam, že to ocenia, pán poslanec Saloň a pani poslankyňa Plevíková, ale, ale to je málo, no. Málo na to, že chcete stavať hrádzu proti, proti progresivizmu, a pre mňa to je len dôkaz toho, ako povedal pán, pán Hlina veľmi sebe svojským spôsobom, že nie je porobené. Nie je porobené a mne to príde proste smutné, šialené, zlé, že časť Národnej rady minieme na to, že sem príde vládna strana, ktorá tu vládla štrnásť rokov, ktorú kritizuje, mimochodom, aj pán spravodajca Krátky veľmi ostro. Ale namiesto toho, aby sme sa venovali tej kritike, namiesto to, aby sme urobili niečo pre to, aby sa táto republika niekam pohla, tak si tu necháme diktovať témy Robertom Ficom.
Takže prosím všetkých, nenaskočme na túto vlnu.

Ďakujem za slovo.
Ja len k tej poznámke, že nie je vhodný čas a neriešia sa... nerieš.... riešia sa tu zbytočne nejaké hodnotové témy. Tou jednou, jednou z tých hodnotových tém je, však to bolo predstavené, je aj reforma prokuratúry. To je taká vážna vec, že musíte mať nejaký základ, keď chcete, chcete sa niekam posunúť ďalej.
Druhou vecou, o ktorej sme hovorili, je inštitút skráteného legislatívneho konania a posilnenie právomoci Ústavného súdu v tejto oblasti, takže to je zase, však vidíme, ako sa tu prijímajú zákony, čo sa tu deje. Však ja som, napríklad dnes sa pýtam kolegov, že ak skončíme s rozpravou k ústave skôr, že čo bude nasledovať, pretože ani, vidím pomaly ministra financií, tak asi jeho zákony, pretože v takom chaose tu žijeme. Takže ja vôbec tým nechcem povedať, že nežijeme v čase obrovských problémov. Stopercentne. Len začínam byť trochu skeptický, či v tomto parlamente dokážeme vyriešiť clá Spojených štátov uvalené na Európsku úniu. Je to ozaj veľká téma, a to, čo hovoril predtým aj kolega Krátky, tak skutočne by si zaslúžila, zaslúžila diskusiu, len neviem, by sme sa tu mohli aj roztrhať, asi by sme sa k tej diskusii tu nedostali našimi hlasmi.
Takže opakujem, sú tu té... sú tu obrovské problémy, v ktorých, do ktorých sa Slovensko nachádza, a nielen Slovensko, ale celá aj, aj celá Únia, však to vidíme. Ale aj tie veci, o ktorých hovoríme, môžu prispieť k tomu, aby sme mali nejaký základ, z ktorého vychádzať.
Ak poslanci vládnej koalície pristúpia na to, že, že napríklad dáme do ústavy úpravu používania skráteného legislatívneho konania, myslím si, že to bude veľký posun dopredu.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega poslanec Alojz Hlina, ja vás tiež vždy rád počúvam, lebo je to zážitok, vaše rečnícke nadanie, zmysel pre humor a vtip. Zároveň vás však, úprimne poviem, tak trošku prosím o to, aby ste si, aby ste brali do úvahy, že práve vy máte vďaka svojmu talentu príležitosť robiť aj skratky. Skratky, ktorými sa možno dostanete tam, kam by ste nejakou náročnejšou, užšou cestou sa nedostali v svojej argumentácii. Dotknem sa niektorých tých skratiek, tak ako ste to pomenovali.
Hovorili ste o najmenších možných menovateľoch. Ale, pán kolega, veď práve tie, keď si pozriete návrh KDH, tam sú, pretože my nehovoríme len o jednom nejakom úzkom pohľade na povedzme výchovu a vzdelávanie, na rešpekt voči rodičom, čo je úplne elementárna vec. Neviem si predstaviť, že by niekto na svete chcel, aby jeho dieťa bolo indoktrinované. Skúsite si predstaviť to v opačnom garde? Čo to je absolútne, prosím vás, nemysliteľné. Zoberte to ako myšlienkový experiment, že by tu teraz niekto sa zbláznil a vnucoval všetkým rodičom katolícku výchovu a presvedčenie vo výchove voči deťom. Veď to je absurdné. Taká, taká vec ani nefunguje z princípu. No tak nechcem, aby sa diali podobné veci z inej strany. No súhlasím s vami, že sú rôzne motívy pre predloženie tohto ústavného návrhu zákona u SMER-u a KDH, a práve vy by ste mali vedieť, že sú to rôzne motívy.
A prečo práve teraz? To nie je práve teraz, to je 32 rokov kontinuálnej práce na kultivovaní Európy, aby Európa prežila, nevymrela a prosperovala, to je práca kresťan... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Hlina, už keď som vás tu videl, že teda tu sedíte, tak ja už som naozaj veľmi dúfal, že sa prihlásite o slovo a vystúpite a ďakujem vám za to, lebo naozaj ste to zhrnuli veľmi presne, že akým problémom momentálne táto krajina žije, akým problémom čelí, a jednoducho sú ignorované, neriešime ich. Ale čo tu riešime, napríklad to, že chceme mať v ústave, že pohlavie je muž a žena.
Že mne to príde asi ako keby, ja neviem, že sme dali do ústavy, že deň má 24 hodín alebo nebo je modré, tráva je zelená. Ako však pre mňa za mňa, bavme sa o tom, ale ja neviem, že... Tak nám tu sa rozpadajú stredoškolské, vysokoškolské internáty. Mladí ľudia sú v zahraničí, jednoducho sa nechcú vrátiť na Slovensko aj práve preto, že tu riešime to, čo tu riešime, a neriešime tu to, čo by sme tu riešiť mali. Ako napríklad to všetko, čo ste spomenuli. Ono by sme, samozrejme, tých problémov tu mohli menovať aj, aj do zajtra, aj do pondelka.
Ale ja som si spomenul na takú jednu situáciu (povedané so smiechom), ja mám bratranca a sesternicu, žijú v Anglicku, konkrétne v Londýne a raz za čas, niekoľkokrát do roka prídu na Slovensko a vždy sa teda bavíme o tom, že čo tu riešime, oni mi naozaj, oni mi niekedy, že nechcú veriť, keď im hovorím, že čo my tu v tomto parlamente riešime. A ja už sa teším, prídu, keď bude Veľká noc, a opäť im poviem, no tak my tu riešime zmenu ústavy, ktorá hovorí o tom, že budeme mať v ústave zakotvené, že pohlavie sú len muž a žena.
A ono ani nejde o tom, že o čom my sa doma bavíme, to neni ani tak podstatné. Ale podstatné je to, že, že ja ani im neviem reálne povedať, prečo by sa sem naspäť mali vrátiť, pretože naozaj, nerobíme, táto vládna koalícia naozaj nič nerobí preto, a má na to všetky možné nástroje. Máte vládu, máte parlament, máte prezidenta, aby ste aspoň niečo pre túto krajinu urobili, a vy namiesto toho tu riešite takéto hlúposti a mňa to veľmi mrzí, pretože to nie je len o mojom, o mojej rodine, ale naozaj v zahraničí žije niekoľko tisíc Slovákov, ktorí sa nechcú vrátiť presne kvôli tomuto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie.
A možno len taký komentár k pánovi Horeckému, že mňa skôr desí tá procesná záležitosť, ktorá vraj sa nejako má stať, že už tá zlúčená rozprava predznačuje nejaký typ dohody a má to vyústiť do dohody, a teraz už neviem, ja nejdem tu variť z vody, ale môže to, že sa niečo zleje do niečoho, hej, a z dvoch sa stane jeden, a ten jeden prejde. Prísne vzaté, asi môže, lebo ich je 79, KDH je, myslím, 11, ak dobre počítam a plus máte ešte Vašečka a Záborská, čiže je to ústavné.
A viete, to je, páni kolegovia, že to je vec, ktorá, že či teraz a či takto. Ja som čítal Escrivu, to je Josemaría Escrivá, napísal dielo Camino, a tam to už sa presne nepamätám, dávno to bolo, hej, ktorý vravel, že cesta požehnáva pomaly všetko. (Reakcia z pléna.) Spôsob nie. (Povedané so smiechom.) Proste, že, že či to nie je moc tvrdé, že vám je to jedno v zásade, len nech to je. A ja som si nie celkom istý, či je to tak správne. Hej? To som si preto dovolil proste na to upozorniť.
Podľa mňa veci majú byť v plnosti. Hej, že majú byť po, po niečom. Mali by sme k tomu dorásť, mali by sme k tomu, hej, aj byť cnostní vôbec také veci riešiť. Viete, keď sa, keď sa nejakí lumpi niekde stretnú a urobia sa, ne... ne... nesedí to. A, nedajbože, to som nev... Ale že, že dajme aj pozor, že tak vážne veci sa riešia v úplne inom mentálnom aj vizuálnom nastavení. Hej? Toto mi príde také, také nenáležité, nenáležité. Neviem, či to je možno dobrý výraz. Len to som chcel povedať.
Ďakujem.