33. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Milan Majerský, ďakujem ti za tvoj štátnicky prejav, pretože hovoríme o ústave, hovoril si o dlhodobej histórii alebo o dlhodobej, o dlhodobom úsilí kresťanských demokratov budovať Európu od vzniku Európskej únie až po vznik slobodného, demokratického Slovenska.
Ja som bol podielny pri tvorbe nášho ústavného návrhu zákona a bol som veľmi spokojný s tým, že keď sme formulovali každé jedno ustanovenie, tak ako si ich ty predstavil, tak sme mysleli na všetkých ľudí na Slovensku. Náš ústavný návrh zákona nie je naklonený v prospech nejakej vyčlenenej skupiny ľudí a v neprospech druhej. Usilujeme sa o spoločné dobro. Sami máme skúsenosť z novodobej histórii s neslobodou, s totalitou voči slobode svedomia, voči slobode vyznávať svetonázor, náboženské presvedčenie alebo ho aj nevyznávať, nemať, máme túto skúsenosť a sme z nej poučení. Preto vieme, že dobré je naozaj iba to, a princípy dobré, ústavné, celoštátne sú iba také, ktoré myslia, zahŕňajú každého človeka. A ja som presvedčený, že náš ústavný návrh túto povahu má.
Napríklad keď je reč o adopcií detí, prosím, hovorme o našom návrhu zákona, tak aj dnešná úprava zákona, rôznych zákonov rozlišuje medzi rodičom, to znamená poťažmo biologickým rodičom, a medzi zákonným zástupcom alebo náhradným rodičom. V tomto prípade, ani v tomto prípade nevyčleňujeme a nediskri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja upozorňujem na úvod, že budem hovoriť osobne, pretože myslím si, že každý, kto by sa cítil tak, že je útočené na jeho rodinu, tak by hovoril osobne, pretože pre mňa osobne je teda rodina to najvzácnejšie, čo mám, a takýmto spôsobom tu ďalej budeme v tomto pléne vystupovať.
A, pán Majerský, vy ste veľa hovorili o tom, ako teda KDH záleží na ochrane každého človeka, hovorili ste o dôstojnosti človeka a ja by som sa teda chcela spýtať, že ako si myslíte, že na stupnici od nula do 10, nula je najmenej, 10 najviac, sa asi cítim z hľadiska dôstojnosti, keď niekto sa snaží popierať existenciu mojej rodiny a znemožňuje jej riadne a dôstojne fungovať v našej spoločnosti. Že ako asi na tej stupnici od nula do 10 sa dôstojne cítim?
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nejdem reagovať na každú jednu faktickú poznámku, ktoré tu teraz odzneli, ale poviem zopár konkrétnych vecí.
Jedna asi tá najpodstatnejšia je o tom, že chceme naozaj popierať biologické fakty? Kto môže splodiť dieťa? Môžu ho splodiť dve ženy? Môžu ho splodiť dvaja muži? Nie. Základný biologický fakt je ten, že môže ho splodiť iba muž a žena. A idem konkrétne, iba jeden muž a iba jedna žena môžu splodiť dieťa. Učili sme sa to na základnej škole, na strednej škole a to je základný biologický fakt. Chcete nás vtiahnuť niektorí do oblasti alebo do témy, o ktorých sme my vôbec nerozprávali. A faktom však je, že matkou je žena a otcom je muž. Máme tam taký článok a stojíme si za tým. Stojíme si za tým aj preto, že to od vekov platí, nie preto, že to napísal človek do nejakého zákona. Od vekov to platí a musíme sa s tým zmieriť, tak to je. Zbytočne tu budeme meditovať nad tým, že veď to môže byť rodič jedna, rodič dva, rodič tri, rodič štyri. Nie, vždy to bude iba otec a matka. Iba muž a žena. Iba tak sa to dá. A za tým si stojím. A toto musíte pochopiť aj vy, nie preto, že by som to ja od vás vyžadoval, jednoducho aj keď si to budete myslieť ináč, nezmeníte to. Otcom bude vždy muž a matkou bude vždy žena. Nijak inak sa to nedá.
Nejdem hovoriť o žiadnych stupniciach, pani poslankyňa. Ja prajem šťastný život každému jednému človeku v tejto krajine a na tejto zemi. Každému a jednému. Našou úlohou je, aby každý jeden sa tu cítil dobre. Ale nebude sa cítiť dobre, keď my poprieme základné biologické fakty, to si musíme uvedomiť tiež my všetci, ktorí tu sme. A chcem, aby dôstojný život prežil v tejto krajine každý jeden človek. Každý jeden. Povedal som to v rozprave – aj tí, ktorí sú inak orientovaní. Ale to neznamená, že sa všetky normy a zákony zmenia kvôli týmto ľuďom, aby platili iba pre nich.
A teraz budem ja trochu osobný. Predstavte si, že by sa všetky normy a pravidlá zmenili kvôli dvojmetrovému Milanovi Majerskému. Veď to by sme boli na hlavu, všetko by muselo byť väčšie, no. (Reakcia z pléna.) Každý, každý má svoje obmedzenia, limity, každý má svoje parametre, ale platia základné biologické normy, o ktorých som hovoril, a tie platia a tie nezmeníme, aj keď budeme meniť zákony.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Konečne máme niečo, na čom sa zhodneme. Matka je žena a otec je muž, a teda naša dcéra Sára má dve mamy, ja som matka žena a jej druhá mama je matka žena.
A k tomu plodeniu detí a ako teda deti vôbec prichádzajú na svet, tak ja som to už vysvetľovala ixkrát, že ja napríklad som bola na umelom oplodnení, a dnes som tu o tom hovorila, tuto v susednej krajine, kde teda sme normálne, inak je to úplne bizár, že toto tu musím vysvetľovať, kde sme teda pri umelom oplodnení využili darcovské spermie úplne, úplne rovnako, ako keď tam príde heterosexuálny pár, v ktorom je muž napríklad neplodný. Úplne rovnako. V úplne rovnakej situácii sa nachádzame, úplne rovnako. A úplne rovnakým spôsobom dôjde k splodeniu toho dieťaťa. Úplne rovnako ako pri tom heterosexuálnom páre. Tak ja neviem, že či tu je taká veľká miera neznalosti alebo ignorácie tejto reality, ale toto je súčasná medicína 21. storočia a sem sme sa dopracovali po desiatkach rokov výskumu a takýmto spôsobom aj vďaka tomu máme, sa rodia deti.
Či vy by ste chceli, aby sa tie deti radšej nenarodili?