33. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ? Nie. Vyjadriť sa k rozprave chce pani spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Ondreja Prostredníka a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 673. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 693.
Pre neprítomnosť navrhovateľa, konštatujem, že tento bod programu prepadá.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Dávida Deja a... Dea. Pardon. Už si to zapamätám a Tiny Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131 /2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 676. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 696.
A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Dejovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Tiny Gažovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 676.)

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak dovoľte mi, aby som touto cestou mohol uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene doplnkov niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa teda rozširuje možnosť predĺženia bezplatného štúdia o jeden rok. Týka sa to predovšetkým študentov bakalárskeho študijného programu alebo študijného programu, ktorý spája prvý a druhý stupeň.
Ďakujem veľmi pekne a týmto sa aj hlásim do rozpravy, kde tento návrh zákona môžem viacej uviesť a predstaviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil alebo ktorú... zastupuje teda pôvodného spravodajcu pani poslankyni Gažovičovej. Tak? Ďakujem.

Ďakujem.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som teda bola určená za náhradnú spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 676, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákona.
Vychádzajúc oprávnení vyplývajúcich z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu.
Konštatujem na úvod, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a keďže sa prihlásil pán navrhovateľ, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem ešte raz za slovo.
Tak ako som spomínal, tento návrh zákona rozširuje možnosť bezplatného štúdia na vysokých školách pre programy bakalárskeho štúdia, alebo teda štúdia, ktoré spájajú prvý a druhý stupeň.
Tento návrh zákona má prispieť k tomu, aby sa zvýšila flexibilita a dostupnosť, finančná dostupnosť štúdia na vysokých školách. Vieme, že bezplatné, teda denné štúdium je garantované len v tej štandardnej dĺžke štúdia. Ak sa bavíme o tom bakalárskom sú to tri roky. V prípade, že ak niekto, kto v súčasnosti študuje slovenskú vysokú školu a prekročí tú štandardnú dĺžku štúdia, teda minimálne jeden rok, tak už musí platiť ten poplatok. Ten poplatok sa hýbe v priemere niekde okolo 500 až 1 500 euro. A my by sme týmto návrhom zákona chceli teda v prípade, ak by študenti predĺžili tú štandardnú dĺžku štúdia o jeden rok, tieto školné poplatky platiť nemuseli. Z tých čísiel, ktoré máme, tak ročne prekročí štandardnú dĺžku štúdia vyše 8-tisíc študentov a študentiek vysokých škôl. Tie dôvody sú, samozrejme, rôzne. Či už je to to, že niekto úplne prirodzene potrebuje na štúdium viacej čase, alebo má nejaké zdravotné problémy, mohol byť odcestovaný kvôli výmennému programu, a nie vždy, aj napriek tomu, že existuje výnimka na tieto Erasmi, tak nie vždy škola uzná tie kredity a uzná tie predmety, ktoré ten študent, alebo teda študentka absolvovali a aj z tohto dôvodu musia potom predlžovať tu štúdium na vysokej škole. Alebo je to aj čisto z toho dôvodu, že je všeobecne známe, že mladí ľudia teda, ktorí vyštudujú na vysokých školách, tak častokrát im nestačia iba tie teoretické zručnosti, ktoré sa v škole naučia, ale už dneska je každému jasné, že potrebujú mať aj nejaké praktické skúsenosti. No a mnoho študentov a študentiek na vysokých školách tým pádom sa snažia už popri štúdiu získať tieto praktické skúsenosti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo to štúdium bežne predlžujú, alebo úplne aj ten ďalší dôvod môže byť to, že niekto jednoducho na písanie záverečnej práce potrebuje teda viacej času.
No a ide predovšetkým o to, aby sme zdostupnili, čo sa týka finančnej dostupnosti, vysoké školy, aby sa nestalo, že niekto by nemohol doštudovať len preto, lebo jednoducho mu to finančná situácia neumožňuje. Ten druhý dôvod je aj taký, že stane sa. Je to úplne normálne, keď niekto končí strednú školu a prihlasuje sa na vysokú, že nie úplne sa musí trafiť do toho odboru, ktorý by možno chcel neskôr po vyštudovaní robiť, a nemá zmysel, aby teda takýto človek študoval na vysokej škole niečo, čo ho nebaví, niečo v čom sa nenašiel len preto, aby neprestúpil na inú školu, a mal by už automaticky o jeden rok na vysokej škole naviac a musel by si ho zaplatiť.
My sme sa bavili aj s mnoho mladými ľuďmi, ktorí nám naozaj písali, že keď predĺžili štúdium z rôznych dôvodov aj, samozrejme, zväčša takých, ktoré som v tejto rozprave uviedol, tak museli to platiť. A nie každý na to mal peniaze a v niektorých prípadoch to znamenalo, že to štúdium ani nedokončili len kvôli teda tejto finančnej bariére.
Nebudem klamať, priznám sa, my sme sa inšpirovali Českou republikou. Tento návrh v Českej republike funguje, resp. teda študenti a študentky, ktorí prekročia tú štandardnú dĺžku štúdia, tak potom tie ďalšie roky majú bezplatné. Ja si myslím, že je dôležité, lebo vieme, že koľko mladých ľudí študuje v Čechách a mohli by aj študovať u nás, tak aspoň trošku sa priblížiť k tej kvalite, alebo teda k tej dostupnosti aj tých vysokých škôl v Čechách. Ja nehovorím, že, toto nie je nejaká zásadná reforma vysokých škôl, je to len o tom, aby teda to štúdium bolo dostupnejšie aj vzhľadom na to, že sa teda zrušil ten daňový bonus na deti, tak je toto jedna z možností, akým spôsobom to štúdium môže byť dostupnejšie aj pre deti, ktoré možno nemajú takú finančnú podporu od rodičov. Mnoho študentov musí teda brigádovať, aby vôbec mohlo doštudovať.
Aj výskumy dokazujú, to, že niekto vyštuduje vysokú školu v tej štandardnej dĺžke štúdia, to automaticky neznamená, že je dobre pripravený na ten prechod z vysokej školy na trh práce. Práve naopak, tam je presne dôležité to, aby mali aj tie pracovné zručnosti a skúsenosti, a tento návrh zákona zvyšuje tú flexibilitu toho, že tí študenti a študentky vysokých škôl majú väčšie možnosti sa realizovať už popri štúdiu na vysokej škole a nemusia sa báť, že ak by tú štandardnú dĺžku prekročili, tak by sa museli nejakým spôsobom dotknúť ich nejakých finančných prostriedkov.
Takže chcel by som ešte teda na záver povedať, alebo teda ja som vlastne chcel aj vyzvať koaličných poslancov a poslankyne, ale teda ak nerátam pána predsedajúceho, tak ste tu konkrétne dvaja, takže je to taká výzva možno viac do vzduchu ako, ako konkrétne, takže trošku ma to mrzí, ale je to podľa môjho názoru dobrý návrh zákona. My sme to prediskutovali aj s akademickými obcami, teda so zástupcami rôznych študentských organizácií, ktorí, samozrejme, tento návrh alebo túto myšlienku podporili, za čo im, samozrejme, ďakujeme.
Takže myslím, že tento návrh zákona pomôže mladým ľuďom, veľa sa teda aktuálne v tejto krajine pre mladých ľudí až tak nerobí, a keď hej, tak sú to skôr rôzne vyhrážky a urážky, takže tento návrh zákona nemá absolútne žiadne ideologické podfarbenie. Je to presne podobný návrh zákona, ako boli tie predchádzajúce, ktoré svojím spôsobom pomáhajú predovšetkým ľuďom, v tomto prípade mladým ľuďom, ktorí si možno z finančných dôvodov nevedia zaplatiť štúdium, a nemá teda zmysel, aby niekto skončil vysokú školu, ktorú by aj možno doštudoval, žeby na to, samozrejme, mal predpoklady, len preto, že si nevie teda zaplatiť to štúdium, pretože ako som spomínal, tá priemerná cena, alebo teda ten priemerný poplatok je niekde medzi 500 až 1 500 eur.
Ďakujem veľmi pekne za vystúpenia, teda ak by bola taká šanca, že by ste tento návrh zákona podporili, tak my vám, samozrejme, budeme veľmi vďační.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Jedna faktická, pán poslanec Kubánek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, veľmi rád by som bol počul aj, v tom návrhu zákona, ktorý uvádzate, koľko to bude obnášať finančných prostriedkov a skade tieto finančné prostriedky tie vysoké školy zabezpečia. Na tieto veci upozorňuje aj ministerstvo financií, kde okrem uvádzaných 2,9 mil. eur môžu byť ešte aj ďalšie náklady a to sa pre vysoké školy nerentuje.

Ďakujem.
Reagovať bude pán poslanec Dej, máte slovo.

Ďakujem za to slovo.
No my keď sme sa aj snažili teda vyrátať, že koľko by to teda asi stálo, tak tá horná hranica je do tých 3 mil. euro. My sme aj v tej doložke vplyvov napísali to, že aby teda o tie peniaze školy neprišli, aj keď si nemyslím, že financovanie vysokých škôl na Slovensku stojí a padá na tom, či niekto predĺži štandardnú dĺžku štúdia, ale malo by to byť, ale teda mal by to teda štát kompenzovať tým vysokým školám. To sa bavíme naprieč všetkými vysokými školami na Slovensku o tej cene troch miliónov, ja si, pri všetkej úcte, ako sa tu aktuálne rozhadzuje napriek tomu, že konsolidujeme, si myslím, že tri milióny euro, ktoré by išli, teda aby sa investovali do mladých ľudí, aby mohli doštudovať, si nemyslím, že v tomto prípade až tak veľa. Ale v tom návrhu zákona, samozrejme, sme sa snažili tú doložku vplyvov rozpísať najviac, ako sme vedeli, sme pracovali s dátami, ktoré boli dostupné a ku ktorým sme sa vedeli dostať. Takže keby, samozrejme, ja neviem možno ministerstvo školstva, financií by možno vedelo mať lepšie dáta, ale s tým, čo my sme robili, tak je to tam všetko v tom návrhu zákona, keď si to potom pozriete, tak je to tam všetko uvedené.
Ďakujem.