33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom návrhu zákona je najmä upraviť pravidlá prístupu k právnej pomoci tak, aby táto bola dostupnejšou čo najširšiemu okruhu fyzických osôb, reagovať na aktuálnu zvýšenú potrebu riešenia situácie odídencov a súčasne reagovať aj na doterajšie poznatky z aplikačnej praxe a aktuálnu ekonomicko-sociálnu situáciu v Slovenskej republike.
V súlade s cieľmi návrhu zákona sa navrhuje zvýšenie hranice materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, rozšírenie okruhu oprávnených osôb a určenie maximálnej hornej hranice finančnej účasti oprávnenej osoby na poskytovaní právnej pomoci, čo bude mať za následok priblíženie bezplatnej právnej pomoci väčšej časti obyvateľstva. Súčasne sa navrhuje zvýšiť poplatok za predbežnú konzultáciu vrátane predbežnej konzultácie vo veci osobného bankrotu zo sumy 4,50 eur na sumu 6 eur a zavádza sa správny poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení vo výške 50 eur. Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje 1. júla 2025 okrem ustanovení § 24j a 10... odsek 10 a 11, ktorí nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026, a to najmä s ohľadom na potrebu legisvakačnej doby.
Návrh zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a podnikateľské prostredie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný v legislatívnej rade vlády. Vládny návrh zákona vláda prerokovala a schválila dňa 6. novembra 2024.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Všetky uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 15 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 582a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 4. februára 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pán minister, my nachádzame vzácnu zhodu s tým cieľom, ktorý aj vy teda deklarujete, že chcete dosiahnuť, čiže rozšíriť prístupne... alebo urobiť právnu pomoc prístupnejšou, a zhoduje sa to vlastne aj s naším programovým nastavením. S tým, ako ste to vy nastavili, tak to prinesie stovkám ľuďom dostupnejšiu právnu pomoc. My tam vidíme ešte v tých troch skupinách, ktoré tam sú, ja sa teraz k nim dostanem, ešte miernu rezervu na to, aby sa to ešte, tá hranica posunula.
O čom hovoríme? Hovoríme o prvej skupine ľudí, ktorá má vlastne tú právnu pomoc v Centre právnej pomoci nárokovateľnú a bezplatnú. Vy tam posúvate alebo dávate tú hranicu na 1,8-násobok životného minima, čo je vlastne niekde na úrovni 460 eur. Ja predložím pozmeňujúci návrh teraz v tejto rozprave, kde navrhnem posunúť túto hranicu na 2,1-násobok životného minima, nebude to robiť až taký zásadný posun, pokiaľ ide o dopady na štátny rozpočet. My by sme posunuli tú hranicu z tých 460 euro na 500 euro a niekde tam, aby tí ľudia, ktorí majú vlastne takúto príjmovú chudobu, tak mohli mať v tomto okruhu alebo v tomto rámci finančnom tú štátnu pomoc bezplatnú a nárokovateľnú.
Druhá kategória ľudí, tam vy zavádzate tú limitnú hranicu na 2,1-násobok životného minima, čiže tam je už tá vaša hranica stanovená na tých 500 eur. My by sme tu posunuli tú hranicu na 2,5-násobok, čiže išli by sme na hranicu vo výške nominálnej 685 euro zhruba, lebo však to sú násobky životného minima, čiže to sa bude časom mierne posúvať. Takže toto je druhá skupina osôb, kde by sme videli tú hranicu, že sa dá ešte posunúť, aby do nej spadlo viacej ľudí, a tá tretia skupina, ktorá má síce nenárokovateľnú štátnu, teda tú platenú pomoc štátom vo výške 65 %, ale vy tam dávate, vy tam pracujete s priemerným dôchodkom a my by sme to radi videli, aby tam spadli ľudia aj ľudia s príjmom vo výške vyššej, ako je priemerný dôchodok, čiže tam by sme chceli tiež posúvať tú hranicu, ale nie až tak výrazne, aby... Teda však poviem, aký to bude mať dopad na rozpočte kumulatívne, lebo pokiaľ sa bavíme o tom, že aký dopad to bude mať na rozpočet, my sme oslovili aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, nechali sme si vypočítať tie vplyvy, ja vám prečítam, že asi aký dopad bude mať to posúvanie hranice ešte a zväčšovanie okruhu osôb z našej strany. Bude mať na rozpočet úplne zanedbateľný dopad. Tento rok, pokiaľ teda by sme dodržali tú účinnosť zákona tak, ako je stanovená, tak by to bolo 26-tisíc euro, a pokiaľ ide o tie nasledujúce roky ’26, ’27, ’28, tak by bol 54-tisíc. Čiže dokopy kumulatívne tie naše zmeny v rámci pozmeňujúceho návrhu urobia v rozpočte požiadavku na nových 188-tisíc. To hovorím o kumulatívne v rokoch do roku 2028, takže to je vlastne tá jedna limuzína, keď to mám tak obrazne povedať, lebo niekomu sa môže zdať, že to je aj celkom veľká suma, ale my vieme, že z pohľadu rozpočtu je to úplne zanedbateľné číslo, a keď sa pozrieme len tak spätne na to, keď sme tu napríklad mali v Bratislave záplavy, vyplavilo vlastne oblasť pri ministerstve vnútra, niekoľko limuzín, tak jedna tá limuzína stala asi takúto sumu, ktorú potom minister vnútra obratom objednal, takže nevidím problém v tom, aby sa prihliadlo aj na to, že sa dá ešte rozšíriť ten okruh osôb, ktoré by mohli mať nárok na pomoc v Centre právnej pomoci, zároveň nechceme to nechať len bez odozvy a chceme navrhnúť aj istým spôsobom kompenzáciu tohto dopadu na štátny rozpočet.
Vy ste už hovorili o tom poplatku, ktorý sa má meniť zo 4,5 eura na 6. My navrhujeme, že poďme kľudne na 7,5 eura, za tú predbežnú konzultáciu je to minimálny poplatok, a ešte keď ten človek bude naozaj v nepriaznivej finančnej situácii, tak mu môže byť s osobitým zreteľom tento poplatok aj tak odpustený, takže hoc drobné navýšenie ešte 1,5 eura, ale môže to nejakým drobným spôsobom kompenzovať tieto navýšené výdavky, a keby to malo predstavovať problém pre tých ľudí, tak sa im to vie odpustiť. Čiže to je druhý okruh, ktorý som chcel povedať.
Prvý bolo rozšírenie tých troch skupín, navýšenie poplatku, ktoré bude obsahovať ten môj pozmeňujúci návrh, a tretí okruh je ešte okruh podmienok voľby riaditeľa Centra právnej pomoci. Momentálny stav je taký, že teraz je ten riaditeľ odvolateľný bez udania dôvodu, je menovaný vami, pán minister, a má funkčné obdobie tri roky.
My si myslíme, že každá vláda by mala mať možnosť realizovať svoju vlastnú víziu, pokiaľ ide o manažovanie Centra právnej pomoci, a to nesúvisí len s legislatívnou úpravou, to súvisí aj s tým, že bude tam môcť nasadiť riaditeľa, ktorý bude ju realizovať v praxi. Dá sa súhlasiť s tým, že vy ho zastabilizujete v tej pozícii, spravíte ho, zhodnotím to tak celoplošne, teraz vlastne prakticky neodvolateľným, to by naozaj musel spraviť nejaký veľmi vážny prešľap aj trestnoprávny, bude menovaný stále vami a to funkčné obdobie vy mu predlžujete na päť rokov, to znamená, že tá ďalšia vláda by nemala možnosť výmeny, takže tu si dovoľujem navrhnúť v pozmeňujúcom návrhu skrátenie toho volebného obdobia, resp. vrátenie naspäť alebo ponechanie, lepšie povedané, ponechanie toho obdobia, tak ako je, na tri roky, aby tá ďalšia vláda ho mohla, keď bude, keď teda uzná za vhodné ho vymeniť.
Takže toto sú tri okruhy tém, ktoré navrhujem v tom svojom pozmeňujúcom návrhu k vášmu, k vášmu návrhu a zmene, tak, pán predsedajúci, poprosil by som zastaviť čas, prečítal by som teraz pozmeňujúci návrh. (Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavte čas, áno.

Krátky, Rastislav, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 582).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 6 v § 4 ods. 1 písm. i) sa slová „2,1-násobok“ nahrádzajú slovami „2,5-násobok“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. V čl. I bode 14 v § 5aa ods. 1 sa slová „piatich rokov” nahrádzajú slovami „troch rokov“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
3. V čl. I bode 19 v § 6 ods. 1 písm. a) sa slová „1,8-násobok“ nahrádzajú slovami „2,1-násobok“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
4. V čl. I bode 21 v § 6a ods. 1 sa slová „1,8-násobok“ nahrádzajú slovami „2,1-násobok“ a slová „2,1-násobok“ sa nahrádzajú slovami „2,5-násobok“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
5. V čl. I bode 23 v § 6b ods. 2 sa slová „2,1-násobok” nahrádzajú slovami „2,5-násobok“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
6. V čl. I bode 28 v § 9 ods. 4 sa slová „sumou „6 eur“ nahrádzajú slovami „sumou „7,50 eura“.
7. V čl. I bode 39 v § 14 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Centrum je však povinné upozorniť osobu, ktorej sa odňalo poskytovanie právnej pomoci, na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku bezprostredne hroziacej škody tejto osobe.“
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu.
Teraz ešte poprosím, pustite mi čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tu som chcel by som ešte doplniť vlastne to, čo som nespomenul v tom svojom úvodnom slove, že dopĺňame ešte v rámci tej ochrany človeka, v ktorom by mohla byť odmietnutá alebo vypovedaná zmluva v Centre právnej pomoci o tom, aby ho centrum upozornilo na bezprostredné veci, ktoré mu hrozia, aby mu nenastala škoda, to bude súčasťou zmluvy a povinnosti centra, ono sa to bežne aj deje v praxi, ale dávame to aj do zákona, aby to bola zákonná povinnosť.
Chcem vás poprosiť, kolegovia a kolegyne, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
A som rada, že je tu teda aj pán minister, ja nebudem nejako dlho hovoriť, však už vlastne v tom prvom čítaní sme v zásade povedali, že teda tento návrh zákona má našu podporu, nakoniec na tej novele, ktorá sa začala tvoriť, myslím, niekedy v roku ’22, som ešte pracovala ja, čiže išla by som sama proti sebe.
Ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité to, že sa konečne teda pripravila novela zákona, ktorá zvyšuje ten koeficient materiálnej núdze, lebo však vieme, že to sa v podstate od začiatku nemenilo a naozaj tie hranice, ktoré tam boli pôvodne nastavené, tie už v žiadnom prípade nezodpovedali vlastne realite a tomu, aké sú vôbec nejaké príjmové pomery ľudí, ktorí sú odkázaní a potrebujú túto bezplatnú právnu pomoc od štátu.
Chcela som len využiť tento priestor na možno ešte tak pár myšlienok, ktoré si odnášam... alebo ktoré som si v minulosti z pôsobenia Centra právnej pomoci odniesla, ktoré, si myslím, že by bolo vhodné tu povedať, že ako by teda sme mali v tejto oblasti, veľmi dôležitej, podľa mňa, ktorej ale nie je venovaná dostatočná pozornosť, lebo to nie je inak samozrejmosť, že všade štát poskytuje ľuďom bezplatnú právnu pomoc práve takým spôsobom, akým je to inštitucializované na Slovensku, že sme v tomto pomerne, nechcem povedať, že nejakou úplnou výnimkou, ale, ale teda nie každý štát to takto má zavedené a myslím si, že je to jedna z vecí, ktorými sa môžme aj hrdiť ako Slovenská republika, že vlastne takýmto spôsobom jednak v oblasti bezplatnej právnej pomoci, a jednak v oblasti oddlženia vlastne ľuďom, ktorí sú v tej materiálnej núdzi, tú právnu pomoc poskytujeme aj ten systém, aký je, akým je to nastavené, podľa mňa, vôbec nie je zlý.
Samozrejme, dá sa baviť o nejakých partikularitách a stále hľadať tie vylepšenia, to, si myslím, že je úlohou každého vedenia, riaditeľky alebo riaditeľa, ktorý tam je, pretože nemôžme si dovoliť, aj keď sa taký dramatický ako keby líši aj to právne prostredie, aj to, akým spôsobom sa vyvíjajú vlastne tie príjmy, ale aj príjmové nerovnosti, držať nejaký skostnatený systém.
Ja si myslím, že do budúcna ako keby áno, že teraz sa tu vlastne nastavuje alebo prispôsobuje sa tá, ten koeficient tej materiálnej núdze nejakej príjmovej realite, ktorá, ktorú teda máme v súčasnosti. Dá sa, samozrejme, tak ako aj kolega Krátky tu mal teraz ten pozmeňujúci návrh, hovoriť, či by tu malo byť 2,1, 2,5, 2,4, neviem aký prosto násobok, my sme tiež v tom čase pracovali s rôznymi číslami a s rôznymi výpočtami, ktoré sme si ešte dávali v analytickom centre robiť.
Ja si myslím, že do budúcnosti, lebo nakoniec sme vždy tak trochu pozadu, že vlastne táto novela trvala cca 3 roky, kým v podstate sa schváli parlamentom (povedané so smiechom), čiže tie výpočty, ktoré sme si dávali, ja neviem, pred 2,5-3 rokmi robiť, tak, samozrejme, vieme, že v čase, keď tá novela už začne platiť a ubehnú ďalšie roky, tak budú možno už aj neaktuálne, čiže ja si myslím, že čo by bolo vhodné v tomto prostredí spraviť, je možno do budúcna uvažovať nad nejakým iným modelom, ako vlastne nastaviť tú hranicu tej materiálnej núdze.
Zároveň ono to vôbec nie je ľahké, pretože napr. kolega predstavil teda ten väčší návrh, len ja musím povedať, že tam sú akokeby aj také úskalia, že tam častokrát nejde ako keby o tú celkovú sumu, ktorou to zasiahne ten štátny rozpočet, ale najväčší problém pri stanovovaní toho koeficientu sú v skutočnosti veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. To znamená, že v Bratislave tá výsledná suma, ako keby že nám do nej spadne minimum občanov alebo obyvateľov, len zase keď si to, keď sa spýtame kancelárie v Svidníku alebo, ja neviem, v Považskej Bystrici (povedané so smiechom), tak tam už by nám mohla aj polovica nejakej obce alebo mesta vlastne do toho nároku spadnúť.
Čiže to je podľa mňa také trošku triky vlastne, že ako nastaviť ten pomer toho koeficientu, aby to bolo spravodlivé vlastne k jednotlivým regiónom, ktoré, žiaľ, na Slovensku sú vlastne veľké tie regionálne platové rozdiely, ale teda ja osobne si tiež myslím, že by mal byť nájdený, to je skôr podľa mňa taká matematická otázka alebo otázka na analytikov, že akým spôsobom do budúcna nastaviť ako keby ten spôsobom výpočtu tej hranice materiálnej núdze, aby nebolo vždy potrebné meniť zákon, pretože to je vždy najťažšie, ale možno nájsť nejaký model, mechanizmus, ktorý by buď nejak to progresívne ako keby v tom zákone bolo, že by sa nejako zvyšoval, alebo, alebo by to bolo upravené nejakou podzákonnou normou. Neviem, myslím si, že to je taká otázka, ktorou by sa centrum, ale aj ministerstvo spravodlivosti malo ako keby do budúcna zaoberať, nech tam odpadne, nech je ten systém flexibilnejší a nech tam odpadne potreba, že vždy, keď sa ako keby zvýšia tie príjmové hladiny, odpadne potreba možno tej, tej zákonnej novely, lebo teraz ju máme po... ani neviem, viac ako desať rokov, nepamätám si presne koľko, čiže je to naozaj dlhé obdobie, kým sa tu vôbec ten koeficient podarí, podarí vlastne zmeniť.
Zároveň musím povedať, že, ja si myslím, že v tom centre je ako keby vôľa, že tam dlhodobá prax je nastavená v zásade v prospech tých žiadateľov a k tomu, vychádzať im v ústrety a pokrývať ako keby tie naozaj, tie naozaj, tie ťaživé ľudské situácie. Však to, samozrejme, nie sú bohatí ľudia, ktorí prichádzajú do centra, to sú naozaj ľudia, ktorí nemajú veľa peňazí, nezarábajú, sú aj seniori, aj jednorodičia, naozaj že sú na tej spodnej príjmovej hranici, a teda aj cez ten vlastne osobitný zreteľ, je tam podľa môjho názoru snaha vychádzať, skôr tú právnu pomoc poskytnúť ako, ako neposkytnúť. Samozrejme, sú aj prípady, kde dochádza k zneužívaniu systému a podobne, ale to má každý štátny úrad a myslím si, že ten zákon je dostatočne dobre napísaný aj tá realita v tom, aby, aby sa s tým centrum vedelo vysporiadať, aj keď to tak chápem, že to nie vždy je v tých konaniach úplne jednoduché.
Čo, si myslím, že bola veľká zmena, alebo teda také pozdvihnutie centra, bolo naozaj to zapojenie sa aj do právnej pomoci, počas toho, ako začali prichádzať na Slovensko ľudia z Ukrajiny, odídenci. Tam by som naozaj chcela vyzdvihnúť aj teda ešte moju predchodkyňu a všetkých zamestnancov a zamestnankyne, lebo teda treba to povedať, centrum bolo v tej prvej línii, pomáhalo aj na železničnej stanici v Bratislave, aj potom dlhodobo v tom Asistenčnom centre Bottova spolu s ďalšími štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami. A myslím, že to bo taký čas, kedy si aj získalo to centrum taký veľký kredit, a že nikto to vtedy nečakal, bola to taká veľká vec, takže za to im všetkým patrí veľká vďaka, a tiež teda ja pozitívne vnímam to, že centrum vlastne má zákonom zverenú právomoc tam, kde teda Európska únia a spoločný európsky azylový systém od nás vyžaduje poskytovanie tej právnej pomoci ľuďom, ktorí sú v konaní o azyle alebo majú doplnkovú ochranu, že teda tam a tu, a, samozrejme, v zaistení má centrum zverenú tú pôsobnosť vlastne poskytovať tú bezplatnú právnu pomoc v týchto veciach. To, si myslím, že je veľmi dôležité, že keď sa preberala vlastne transpozícia opakovane týchto smerníc, že sme mali inštitúciu, ktorej to bolo možné zveriť a že to nebola nová inštitúcia, ale inštitúcia, ktorá už ako keby má zavedené tie mechanizmy na poskytovanie právnej pomoci a myslím si, že aj tie kancelárie, ktoré sa tomu venujú, osobitne kancelária v Košiciach, v tom už majú naozaj veľmi dobrú kvalifikáciu, častokrát lepšiu ako aj iné organizácie, občianske spoločnosti, ktoré sa tiež tejto téme venujú, čiže to by som chcela osobitne vyzdvihnúť.
A čo, si myslím, že je treba tiež do budúcnosti vyriešiť, ja veľmi vítam to zvýšenie jednak toho poplatku v oblasti bankrotov, aj teda zavedenie toho poplatku za spracovanie žiadostí. Myslím si, že tam fakt sa treba naozaj do budúcnosti zamerať na to, že ako ďalej reálne s tým, s týmito oddlženiami a bankrotmi, lebo vieme, že to je v podstate na čísla najväčšia agenda Centra právnej pomoci, ale zase Centrum právnej pomoci nebolo nikdy budované s cieľom, aby bolo finančnou inštitúciou, pohľadávkovou inštitúciou, alebo prosto aby do takej miery bolo zaťažené touto agendou, ako sa to nakoniec vyvinulo, že nikto to nemohol vlastne očakávať, a zároveň ako keby tá pomoc ľuďom, ktorí naozaj ten bankrot potrebujú, bola v tom čase naozaj veľmi nevyhnutná, ale teda, myslím si, že už sme ďalej, že naozaj ten akútny problém bol do nejakej miery vyriešený a, a, samozrejme, je potrebné uvažovať nad tým, aj jak možno trochu zlepšiť ten splátkový kalendár, aby bol viac využívaný v porovnaní teda s tým ľahším, osobným bankrotom, tam uvidíme, fakt som veľmi zvedavá, lebo teda ja som osobne bola za tento poplatok za spracovanie žiadosti o oddlženie, lebo teda nemalo by to, podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to, samozrejme, aj s tou finančnou gramotnosťou, naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddlženiu, majú pocit, že to je prosto niečo, čím sa teda hocijakých dlhov hocikedy môžu zbaviť, ani tomu časovému obmedzeniu nerozumejú, že teda to nemôžu robiť opakovane, že musia počkať napríklad desať rokov, nerozumejú tým splátkam a podobne. A do veľkej miery to podľa mňa súvisí naozaj že s absenciou základnej finančnej gramotnosti pri, pri mnohých ľuďoch, a nie je vlastne úlohou centra vychovávať tých ľudí ako keby k tej finančnej gramotnosti.
Ale tam je to podľa mňa celospoločenský problém, že tam sa naozaj treba zamerať na to, že nejak perspektívne do budúcnosti si povedať, že čo chceme v tejto oblasti ľudí, ktorí to oddlženie stále potrebujú, ale už sú teda trošku iné okolnosti aj na Slovensku, dosiahnuť a že ako chceme aj tú populáciu možno naučiť lepšie hospodáriť s tými finančnými prostriedkami a odbremeniť to centrum od tejto agendy, lebo nakoniec teda vlastne to dospelo k tomu, že centrum aj musí, je správcom pohľadávok, ktoré vyplývajú vlastne z toho, že musia teda tí dlžníci splácať tých 500 eur, a je to naozaj veľmi veľká a ťažká agenda, na ktorú centrum nebolo pri svojom zriadení ani vlastne pri tom, keď mu bol zverený ten osobný bankrot a celkovo to oddlženie vlastne pripravené.
Čiže ono, ako som povedala, to nie je finančná inštitúcia, čiže, čiže mať nejaké pohľadávkové oddelenia a venovať sa teda práve tejto činnosti, ktorá sa ukázala, že ako keby druhou veľkou alebo jednou z najväčších činností centra nie je úplne úlohou toho, čo by oni mali robiť, čiže apelujem aj na vás, pán minister, že aby ste to tak proaktívne do budúcna aj s aktuálnym vedením riešili, nech teda ako keby to centrum, ja si osobne myslím, že jeho úlohou je naozaj byť kvalitným poskytovateľom tej právnej pomoci, lebo to, že niekto je chudobný, neznamená, že má dostať nekvalitnú právnu pomoc. A častokrát práve tie jeho práva sú veľakrát porušované možno viac ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy a ktorí si to vedia možno ošetriť dopredu.
Čiže za mňa by bolo podľa mňa úplne ideálne ako keby postupne sa zamerať na takú reformu, aby teda tomu centru odbudla tá záťaž v rámci tých bankrotov, a hlavne teda potom teda toho vysporiadavania tej pôžičky, a viac sa sústrediť na to, ako skvalitňovať to poskytovanie právnej pomoci, teda najmä vlastnými zdrojmi, ale, samozrejme, aj cez, cez advokátov. Čiže to, si myslím, že je taká ako keby najdôležitejšia vec, ktorej by sa malo akékoľvek vedenie centra v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti venovať a, samozrejme, ešte aj proaktívne hľadať ako keby tie oblasti právnej pomoci, kde práve to centrum môže vyniknúť a kde si môže robiť to meno. Vieme, že vlastne v súčasnosti teda pokrýva tú civilnú oblasť, nepokrýva trestnoprávnu oblasť. Tam sú iné vlastne mechanizmy nastavené. Ale tak je tu podľa mňa ešte stále veľa ďalších možností, ktoré sa týkajú či už nejakej diskriminácie, alebo nerovnosti v spoločnosti, kde to centrum v budúcnosti môže proaktívne zohrávať aj väčšiu rolu a budovať si ako keby to povedomie tej kvalitnej právnej inštitúcie.
Takže s týmto apelom na to, že zamyslieť sa, ako do budúcnosti vlastne naložiť s touto právnou pomocou, aby bola čo najdostupnejšia a čo najkvalitnejšia, aby to centrum malo vlastne priestor venovať sa tomu, prečo bolo založené, a nie teda tým ďalším aspektom. To je podľa mňa najväčšia výzva, s ktorou sa ktokoľvek, kto bude vlastne chcieť centrum či už riadiť, alebo bude sedieť na ministerskej stoličke, by mal do budúcna zaoberať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, Zuzana, za tvoje vystúpenie a aj upriamenie pozornosti na tento problém.
Ja by som ešte doplnil, že súdom klesá nápad, to znamená, že prichádza stále menej nových vecí, a podľa všetkého to má, to má dve hlavné príčiny.
Tá prvá je, že ľudia neveria tomu systému, nevedia, čo ich tam čaká, majú z toho obavy, dlho to trvá, akoby že ten systém jednoducho nefunguje, tak ako by, tak ako by mal, a určite nie v 21. storočí, keď proste konania trvajú päť-šesť-sedem rokov a nie je to výnimočné, tak jednoducho a nikto nevie, ako to tam skončí, pretože máme rozbitú judikatúru, tak kto by tam chodil, ak nie je úplne zúfalý.
A potom tá druhá príčina, prečo klesá ten nápad je, že vlastne ľudia nemajú dostupnú právnu pomoc, nemajú nikoho, na koho by sa obrátili, nemajú peniaze, aby sa na niekoho obrátili, aby si zaplatili túto, túto právnu pomoc. A zároveň akoby že to je veľmi nebezpečné, pokiaľ tu bude rásť pocit nespravodlivosti, pocit toho, že tu sa nedajú vymôcť práva a že nemá zmysel využívať justičné orgány. Bude to mať dlhodobo veľmi negatívny dopad.
Preto sa pridávam k tej výzve k pánovi ministrovi, aby v rámci Centra právnej pomoci rozširoval túto právnu pomoc aj o inovatívne metódy. Aj my sme to aj mali v programe. Nemusí byť na všetko advokát, dokonca ani právnik, dokonca aj online sa dá veľa vecí vyriešiť a pomôcť, aby, aby ľudia dostali aspoň nejaké základné nasmerovanie, čomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi, aby som, ďakujem veľmi pekne obidvom vystupujúcim.
Dovoľte mi, aby som zareagoval najmä na, na vystúpenie pána poslanca Krátkeho, ktorý predložil pozmeňovací návrh. Treba povedať, že aktuálny vládny návrh zvyšuje hranice pre poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ako aj s finančnou účasťou s ohľadom na jej priblíženie sa osobám v materiálnej núdzi.
Na druhej strane – a vychádza z návrhu, ktorý bol, ako povedala pani poslankyňa Števulová, už pripravovaný v minulom volebnom období, ale, samozrejme, zohľadňuje aj to, že sme v čase konsolidácie a že musíme nejakým spôsobom aj dbať a zohľadňovať stav verejných financií, ktorý nám tu zanechala bývalá vláda. Hranice pre poskytnutie právnej pomoci, aj keď s finančnou účasťou, sú nastavené dostatočne široko tak, aby právnu pomoc priblížili najzraniteľnejším skupinám. Poslanecký návrh zákona tú prvú hranicu právnej pomoci bez finančnej účasti síce posunul iba o 0,3 percentuálneho bodu, avšak aj analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že je spojená so značnou mierou neistoty, ktorá vyplýva z použitých predpokladov o podiele osôb, ktorí si budú môcť podľa novej právnej úpravy a právnu pomoc požiadať. Výrazné posunutie hraníc životného minima, ktoré oprávňuje osoby žiadať o pomoc vytvára na jednej strane veľký priestor pre zvýšený záujem o túto pomoc, na druhej strane chýbajúce informácie o správaní a skutočnom dopyte zo strany tejto skupiny osôb neumožňuje oprieť predpoklady o presnejšie dáta. Kvantifikácia je tak spojená so značnou mierou neistoty spojenej s použitými predpokladmi o podiele osôb, ktorí si budú podľa novej legislatívy nárokovať na právnu pomoc. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Rada vo svojom stanovisku taktiež hovorí, že kvantifikácia pozostáva z vyčíslenia statických vplyvov navrhovaného opatrenia na časovom horizonte rokov 2025 až 2028, a pod pojmom statický vplyv sa rozumie vplyv opatrenia hneď po jeho zavedení, pri ktorom sa neuvažuje reakcia osôb na zmenu v systéme, napríklad významne zvýšený dopyt po právnej pomoci v Centre právnej pomoci napríklad z dôvodu zvýšenia povedomia o tejto možnosti ani skoršie vyriešenie problémov žiadateľov, skôr v dôsledku svojich právnych problémov klesnú pod nižšiu príjmovú hranicu. Kvantifikácia neuvažuje s prípadnými dopadmi vyplývajúcimi z vyvolaných zmien v administratívnych alebo – a čo ja zdôrazňujem – najmä personálnych nákladoch centra právnej pomoci.
A okrem toho je pravdou aj to, čo povedala pani poslankyňa Števulová, že sú veľké regionálne rozdiely, ktoré môžu mať takéto navýšenie, resp. nikto nevie, aký to bude mať, aký to bude mať kvantifikačný dopad.
Čiže z tohto hľadiska sme išli tým, že radšej, radšej na začiatok možno menšie zvýšenie a po roku alebo roku a pol, dvoch rokoch sa táto situácia prehodnotí a môže sa opätovne nastaviť, nastaviť zvýšenie týchto limitov pokiaľ to bude udržateľné z hľadiska tak personálnych, ako aj finančných nárokov na štátny rozpočet. A, samozrejme, alebo prehodnotí vôbec ten mechanizmus, mechanizmus nastavovania bezplatnej právnej pomoci alebo právnej pomoci s finančnou účasťou. Čiže z tohto, z tohto pohľadu sme to nastavili takto, a teda nemyslím si, že by bolo vhodné teraz to meniť, pretože dopady ani sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevie odhadnúť, aké budú, s výnimkou týchto statických kvantifikácií, ktoré, ako som povedal, nezohľadňujú veľa kritérií.
K bodu dva tejto novely, v ktorej sa navrhuje predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci, vlastne reagujeme na absenciu tejto právnej úpravy v aktuálne platnom a účinnom znení zákona, pričom funkčné obdobie riaditeľa sa predlžuje na päť rokov najmä s ohľadom na potrebu stabilizácie danej funkcie. Máme za to, že ak majú inštitúcie, ktoré poskytujú služby občanom vo verejnom záujme, fungovať kontinuálne, častá zmena, krátke funkčné obdobie môže mať za následok nekoncepčné smerovanie Centra právnej pomoci.
Riaditeľ určuje koncepciu rozvoja na obdobie dvoch rokov, pričom je zrejmé, že niektoré koncepčné zmeny potrebujú dlhšiu dobu na realizáciu aj vyhodnotenie ich prínosov. Doterajšie funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci v trvaní troch rokov je z hľadiska nastavenia akejkoľvek koncepcie a jej rozvoja nedostačujúce. Poskytovanie bezplatnej právnej pomoci má nastavené zákonné predpoklady, vychádza z transpozície európskej legislatívy a v zásadných princípoch by sa nemalo meniť bez ohľadu na názor aktuálneho ministra spravodlivosti, ako uvádza predkladateľ. Je potrebné ho vnímať najmä z pohľadu zabezpečenia prístupu na spravodlivosť a práva na súdnu ochranu.
Potom k bodu a okrem toho teda, keď si zoberieme napríklad porovnanie s Úradom pre zaistený majetok, ktorý bol založený v minulom volebnom období a nastavený zákon, a tam si pozriete, ako je nastavený riaditeľ tohto úradu bez akéhokoľvek... bez akejkoľvek možnosti odvolania alebo zániku jeho funkcie pred uplynutím funkčného obdobia, tak si myslím, že sa nemáme o čom baviť, a my sme nastavili teda aspoň nejaké možnosti odvolania, odvolania riaditeľa Centra právnej pomoci, ak nebude plniť svoju funkciu a svoju činnosť.
Pokiaľ ide o bod sedem pozmeňovacieho návrhu, tak v prípadoch, kedy Centrum právnej pomoci na zastupovanie oprávnenej osoby určí advokáta, tento v rámci zastupovania oprávnenej osoby postupuje v súlade a na základe platnej právnej úpravy, a to najmä zákona o advokácii, kedy je v zmysle ustanovenia § 22 ods. 5 zákonnou povinnosťou advokáta vykonať všetky neodkladné úkony, aby sa zabránilo bezprostredne hroziacej škode oprávnenej osobe. Ide o zákonnú povinnosť advokáta, ktorú si je povinný splniť a na ktorú je povinný upozorniť oprávnenú osobu v prípade, kedy mu je ako právnemu zástupcovi oprávnenej osoby doručené rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci, a to bez ohľadu na akékoľvek poučenie oprávnenej osoby zo strany Centra právnej pomoci.
Z aplikačnej praxe totiž vyplýva, že jedným z najčastejších dôvodov, kedy je oprávnenej osobe odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci, je samotná nesúčinnosť tejto oprávnenej osoby, a v týchto prípadoch nie je navrhovanú poučovaciu schopný splniť v zásade ani advokát a Centrum právnej pomoci už vôbec nie, pretože akonáhle centrum odovzdá danú vec advokátovi, tak v zásade už nevidí do samotného spisu a do niektorých opatrení.
Čiže Centrum právnej pomoci tu vlastne si splnilo svoju povinnosť, samozrejme s výnimkou potom vyúčtovania nákladov a ďalších vecí, ale už vo vzťahu k oprávnenej osobe nemá žiadne, žiadne právomoci. Takže myslím si, že toto ustanovenie nie je, nie je dobré v rámci tohto zákona, a preto si dovolím nesúhlasiť s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem pekne za slovo.

Termín hlasovania je v utorok o jedenástej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o čisto transpozičnú novelizáciu zákona.
Cieľom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice 2018/1673, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Únie, zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Na základe uvedeného sa stanovili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení.
V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenia reštriktívnych opatrení normami trestného práva.
Predkladateľ v rámci transpozície volí riešenia, ktoré predstavujú naplnenie minimálnych požiadaviek smernice. Za účelom naplnenia cieľa sledovaného smernicou je nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takého konanie. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť v rámci dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy najmä nové skutkové podstaty trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia Únie, na základe ktorých bude možné postihovať takého konanie normami trestného práva v súlade so smernicou.
Na účely uvedeného je rovnako potrebné zavedenie konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa, vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, pričom je tiež žiaduce zabezpečiť ochranu osôb oznamujúcich tieto porušenia, a v neposlednom rade nastaviť koexistenciu administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia. Samozrejme, len vo vzťahu k tým skutkovým podstatám novozavedeným, ktoré sa týkajú porušenia reštriktívneho opatrenia Únie.
Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný legislatívnou radou vlády. Vláda schválila návrh zákona na rokovaní dňa 15. januára 2025. Navrhovaná účinnosť je 1. júna 2025 vzhľadom na transpozičnú lehotu.
Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.