33. schôdza

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť navrhovateľ?

Ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi, aby som, ďakujem veľmi pekne obidvom vystupujúcim.
Dovoľte mi, aby som zareagoval najmä na, na vystúpenie pána poslanca Krátkeho, ktorý predložil pozmeňovací návrh. Treba povedať, že aktuálny vládny návrh zvyšuje hranice pre poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ako aj s finančnou účasťou s ohľadom na jej priblíženie sa osobám v materiálnej núdzi.
Na druhej strane – a vychádza z návrhu, ktorý bol, ako povedala pani poslankyňa Števulová, už pripravovaný v minulom volebnom období, ale, samozrejme, zohľadňuje aj to, že sme v čase konsolidácie a že musíme nejakým spôsobom aj dbať a zohľadňovať stav verejných financií, ktorý nám tu zanechala bývalá vláda. Hranice pre poskytnutie právnej pomoci, aj keď s finančnou účasťou, sú nastavené dostatočne široko tak, aby právnu pomoc priblížili najzraniteľnejším skupinám. Poslanecký návrh zákona tú prvú hranicu právnej pomoci bez finančnej účasti síce posunul iba o 0,3 percentuálneho bodu, avšak aj analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že je spojená so značnou mierou neistoty, ktorá vyplýva z použitých predpokladov o podiele osôb, ktorí si budú môcť podľa novej právnej úpravy a právnu pomoc požiadať. Výrazné posunutie hraníc životného minima, ktoré oprávňuje osoby žiadať o pomoc vytvára na jednej strane veľký priestor pre zvýšený záujem o túto pomoc, na druhej strane chýbajúce informácie o správaní a skutočnom dopyte zo strany tejto skupiny osôb neumožňuje oprieť predpoklady o presnejšie dáta. Kvantifikácia je tak spojená so značnou mierou neistoty spojenej s použitými predpokladmi o podiele osôb, ktorí si budú podľa novej legislatívy nárokovať na právnu pomoc. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Rada vo svojom stanovisku taktiež hovorí, že kvantifikácia pozostáva z vyčíslenia statických vplyvov navrhovaného opatrenia na časovom horizonte rokov 2025 až 2028, a pod pojmom statický vplyv sa rozumie vplyv opatrenia hneď po jeho zavedení, pri ktorom sa neuvažuje reakcia osôb na zmenu v systéme, napríklad významne zvýšený dopyt po právnej pomoci v Centre právnej pomoci napríklad z dôvodu zvýšenia povedomia o tejto možnosti ani skoršie vyriešenie problémov žiadateľov, skôr v dôsledku svojich právnych problémov klesnú pod nižšiu príjmovú hranicu. Kvantifikácia neuvažuje s prípadnými dopadmi vyplývajúcimi z vyvolaných zmien v administratívnych alebo – a čo ja zdôrazňujem – najmä personálnych nákladoch centra právnej pomoci.
A okrem toho je pravdou aj to, čo povedala pani poslankyňa Števulová, že sú veľké regionálne rozdiely, ktoré môžu mať takéto navýšenie, resp. nikto nevie, aký to bude mať, aký to bude mať kvantifikačný dopad.
Čiže z tohto hľadiska sme išli tým, že radšej, radšej na začiatok možno menšie zvýšenie a po roku alebo roku a pol, dvoch rokoch sa táto situácia prehodnotí a môže sa opätovne nastaviť, nastaviť zvýšenie týchto limitov pokiaľ to bude udržateľné z hľadiska tak personálnych, ako aj finančných nárokov na štátny rozpočet. A, samozrejme, alebo prehodnotí vôbec ten mechanizmus, mechanizmus nastavovania bezplatnej právnej pomoci alebo právnej pomoci s finančnou účasťou. Čiže z tohto, z tohto pohľadu sme to nastavili takto, a teda nemyslím si, že by bolo vhodné teraz to meniť, pretože dopady ani sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevie odhadnúť, aké budú, s výnimkou týchto statických kvantifikácií, ktoré, ako som povedal, nezohľadňujú veľa kritérií.
K bodu dva tejto novely, v ktorej sa navrhuje predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci, vlastne reagujeme na absenciu tejto právnej úpravy v aktuálne platnom a účinnom znení zákona, pričom funkčné obdobie riaditeľa sa predlžuje na päť rokov najmä s ohľadom na potrebu stabilizácie danej funkcie. Máme za to, že ak majú inštitúcie, ktoré poskytujú služby občanom vo verejnom záujme, fungovať kontinuálne, častá zmena, krátke funkčné obdobie môže mať za následok nekoncepčné smerovanie Centra právnej pomoci.
Riaditeľ určuje koncepciu rozvoja na obdobie dvoch rokov, pričom je zrejmé, že niektoré koncepčné zmeny potrebujú dlhšiu dobu na realizáciu aj vyhodnotenie ich prínosov. Doterajšie funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci v trvaní troch rokov je z hľadiska nastavenia akejkoľvek koncepcie a jej rozvoja nedostačujúce. Poskytovanie bezplatnej právnej pomoci má nastavené zákonné predpoklady, vychádza z transpozície európskej legislatívy a v zásadných princípoch by sa nemalo meniť bez ohľadu na názor aktuálneho ministra spravodlivosti, ako uvádza predkladateľ. Je potrebné ho vnímať najmä z pohľadu zabezpečenia prístupu na spravodlivosť a práva na súdnu ochranu.
Potom k bodu a okrem toho teda, keď si zoberieme napríklad porovnanie s Úradom pre zaistený majetok, ktorý bol založený v minulom volebnom období a nastavený zákon, a tam si pozriete, ako je nastavený riaditeľ tohto úradu bez akéhokoľvek... bez akejkoľvek možnosti odvolania alebo zániku jeho funkcie pred uplynutím funkčného obdobia, tak si myslím, že sa nemáme o čom baviť, a my sme nastavili teda aspoň nejaké možnosti odvolania, odvolania riaditeľa Centra právnej pomoci, ak nebude plniť svoju funkciu a svoju činnosť.
Pokiaľ ide o bod sedem pozmeňovacieho návrhu, tak v prípadoch, kedy Centrum právnej pomoci na zastupovanie oprávnenej osoby určí advokáta, tento v rámci zastupovania oprávnenej osoby postupuje v súlade a na základe platnej právnej úpravy, a to najmä zákona o advokácii, kedy je v zmysle ustanovenia § 22 ods. 5 zákonnou povinnosťou advokáta vykonať všetky neodkladné úkony, aby sa zabránilo bezprostredne hroziacej škode oprávnenej osobe. Ide o zákonnú povinnosť advokáta, ktorú si je povinný splniť a na ktorú je povinný upozorniť oprávnenú osobu v prípade, kedy mu je ako právnemu zástupcovi oprávnenej osoby doručené rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci, a to bez ohľadu na akékoľvek poučenie oprávnenej osoby zo strany Centra právnej pomoci.
Z aplikačnej praxe totiž vyplýva, že jedným z najčastejších dôvodov, kedy je oprávnenej osobe odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci, je samotná nesúčinnosť tejto oprávnenej osoby, a v týchto prípadoch nie je navrhovanú poučovaciu schopný splniť v zásade ani advokát a Centrum právnej pomoci už vôbec nie, pretože akonáhle centrum odovzdá danú vec advokátovi, tak v zásade už nevidí do samotného spisu a do niektorých opatrení.
Čiže Centrum právnej pomoci tu vlastne si splnilo svoju povinnosť, samozrejme s výnimkou potom vyúčtovania nákladov a ďalších vecí, ale už vo vzťahu k oprávnenej osobe nemá žiadne, žiadne právomoci. Takže myslím si, že toto ustanovenie nie je, nie je dobré v rámci tohto zákona, a preto si dovolím nesúhlasiť s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem.
Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa?
Súčasne vás žiadam o oznámenie termínu hlasovania.

Termín hlasovania je v utorok o jedenástej.
Ďakujem.

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 659, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 714.
Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, aby vládny návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o čisto transpozičnú novelizáciu zákona.
Cieľom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice 2018/1673, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Únie, zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Na základe uvedeného sa stanovili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení.
V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenia reštriktívnych opatrení normami trestného práva.
Predkladateľ v rámci transpozície volí riešenia, ktoré predstavujú naplnenie minimálnych požiadaviek smernice. Za účelom naplnenia cieľa sledovaného smernicou je nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takého konanie. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť v rámci dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy najmä nové skutkové podstaty trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia Únie, na základe ktorých bude možné postihovať takého konanie normami trestného práva v súlade so smernicou.
Na účely uvedeného je rovnako potrebné zavedenie konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa, vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, pričom je tiež žiaduce zabezpečiť ochranu osôb oznamujúcich tieto porušenia, a v neposlednom rade nastaviť koexistenciu administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia. Samozrejme, len vo vzťahu k tým skutkovým podstatám novozavedeným, ktoré sa týkajú porušenia reštriktívneho opatrenia Únie.
Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný legislatívnou radou vlády. Vláda schválila návrh zákona na rokovaní dňa 15. januára 2025. Navrhovaná účinnosť je 1. júna 2025 vzhľadom na transpozičnú lehotu.
Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Glückovi (vyslovené: „Glikovi“, pozn. red.), Glückovi. (Vyslovené: „Glukovi“, pozn. red.) Stále sa pomýlim.
Dáme to vždy nemecky, hej?

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Bihariová.
Nech sa páči.