33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
4.4.2025 o 9:46 hod.
Mgr.
Zuzana Plevíková
Videokanál poslanca
Termín hlasovania je v utorok o jedenástej.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
9:22
A som rada, že je tu teda aj pán minister, ja nebudem nejako dlho hovoriť, však už vlastne v tom prvom čítaní sme v zásade povedali, že teda tento návrh zákona má našu podporu, nakoniec na tej novele, ktorá sa začala tvoriť, myslím, niekedy v roku ’22, som ešte pracovala ja, čiže išla by som sama proti sebe.
Ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité to, že sa konečne teda pripravila novela zákona,...
A som rada, že je tu teda aj pán minister, ja nebudem nejako dlho hovoriť, však už vlastne v tom prvom čítaní sme v zásade povedali, že teda tento návrh zákona má našu podporu, nakoniec na tej novele, ktorá sa začala tvoriť, myslím, niekedy v roku ’22, som ešte pracovala ja, čiže išla by som sama proti sebe.
Ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité to, že sa konečne teda pripravila novela zákona, ktorá zvyšuje ten koeficient materiálnej núdze, lebo však vieme, že to sa v podstate od začiatku nemenilo a naozaj tie hranice, ktoré tam boli pôvodne nastavené, tie už v žiadnom prípade nezodpovedali vlastne realite a tomu, aké sú vôbec nejaké príjmové pomery ľudí, ktorí sú odkázaní a potrebujú túto bezplatnú právnu pomoc od štátu.
Chcela som len využiť tento priestor na možno ešte tak pár myšlienok, ktoré si odnášam... alebo ktoré som si v minulosti z pôsobenia Centra právnej pomoci odniesla, ktoré, si myslím, že by bolo vhodné tu povedať, že ako by teda sme mali v tejto oblasti, veľmi dôležitej, podľa mňa, ktorej ale nie je venovaná dostatočná pozornosť, lebo to nie je inak samozrejmosť, že všade štát poskytuje ľuďom bezplatnú právnu pomoc práve takým spôsobom, akým je to inštitucializované na Slovensku, že sme v tomto pomerne, nechcem povedať, že nejakou úplnou výnimkou, ale, ale teda nie každý štát to takto má zavedené a myslím si, že je to jedna z vecí, ktorými sa môžme aj hrdiť ako Slovenská republika, že vlastne takýmto spôsobom jednak v oblasti bezplatnej právnej pomoci, a jednak v oblasti oddlženia vlastne ľuďom, ktorí sú v tej materiálnej núdzi, tú právnu pomoc poskytujeme aj ten systém, aký je, akým je to nastavené, podľa mňa, vôbec nie je zlý.
Samozrejme, dá sa baviť o nejakých partikularitách a stále hľadať tie vylepšenia, to, si myslím, že je úlohou každého vedenia, riaditeľky alebo riaditeľa, ktorý tam je, pretože nemôžme si dovoliť, aj keď sa taký dramatický ako keby líši aj to právne prostredie, aj to, akým spôsobom sa vyvíjajú vlastne tie príjmy, ale aj príjmové nerovnosti, držať nejaký skostnatený systém.
Ja si myslím, že do budúcna ako keby áno, že teraz sa tu vlastne nastavuje alebo prispôsobuje sa tá, ten koeficient tej materiálnej núdze nejakej príjmovej realite, ktorá, ktorú teda máme v súčasnosti. Dá sa, samozrejme, tak ako aj kolega Krátky tu mal teraz ten pozmeňujúci návrh, hovoriť, či by tu malo byť 2,1, 2,5, 2,4, neviem aký prosto násobok, my sme tiež v tom čase pracovali s rôznymi číslami a s rôznymi výpočtami, ktoré sme si ešte dávali v analytickom centre robiť.
Ja si myslím, že do budúcnosti, lebo nakoniec sme vždy tak trochu pozadu, že vlastne táto novela trvala cca 3 roky, kým v podstate sa schváli parlamentom (povedané so smiechom), čiže tie výpočty, ktoré sme si dávali, ja neviem, pred 2,5-3 rokmi robiť, tak, samozrejme, vieme, že v čase, keď tá novela už začne platiť a ubehnú ďalšie roky, tak budú možno už aj neaktuálne, čiže ja si myslím, že čo by bolo vhodné v tomto prostredí spraviť, je možno do budúcna uvažovať nad nejakým iným modelom, ako vlastne nastaviť tú hranicu tej materiálnej núdze.
Zároveň ono to vôbec nie je ľahké, pretože napr. kolega predstavil teda ten väčší návrh, len ja musím povedať, že tam sú akokeby aj také úskalia, že tam častokrát nejde ako keby o tú celkovú sumu, ktorou to zasiahne ten štátny rozpočet, ale najväčší problém pri stanovovaní toho koeficientu sú v skutočnosti veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. To znamená, že v Bratislave tá výsledná suma, ako keby že nám do nej spadne minimum občanov alebo obyvateľov, len zase keď si to, keď sa spýtame kancelárie v Svidníku alebo, ja neviem, v Považskej Bystrici (povedané so smiechom), tak tam už by nám mohla aj polovica nejakej obce alebo mesta vlastne do toho nároku spadnúť.
Čiže to je podľa mňa také trošku triky vlastne, že ako nastaviť ten pomer toho koeficientu, aby to bolo spravodlivé vlastne k jednotlivým regiónom, ktoré, žiaľ, na Slovensku sú vlastne veľké tie regionálne platové rozdiely, ale teda ja osobne si tiež myslím, že by mal byť nájdený, to je skôr podľa mňa taká matematická otázka alebo otázka na analytikov, že akým spôsobom do budúcna nastaviť ako keby ten spôsobom výpočtu tej hranice materiálnej núdze, aby nebolo vždy potrebné meniť zákon, pretože to je vždy najťažšie, ale možno nájsť nejaký model, mechanizmus, ktorý by buď nejak to progresívne ako keby v tom zákone bolo, že by sa nejako zvyšoval, alebo, alebo by to bolo upravené nejakou podzákonnou normou. Neviem, myslím si, že to je taká otázka, ktorou by sa centrum, ale aj ministerstvo spravodlivosti malo ako keby do budúcna zaoberať, nech tam odpadne, nech je ten systém flexibilnejší a nech tam odpadne potreba, že vždy, keď sa ako keby zvýšia tie príjmové hladiny, odpadne potreba možno tej, tej zákonnej novely, lebo teraz ju máme po... ani neviem, viac ako desať rokov, nepamätám si presne koľko, čiže je to naozaj dlhé obdobie, kým sa tu vôbec ten koeficient podarí, podarí vlastne zmeniť.
Zároveň musím povedať, že, ja si myslím, že v tom centre je ako keby vôľa, že tam dlhodobá prax je nastavená v zásade v prospech tých žiadateľov a k tomu, vychádzať im v ústrety a pokrývať ako keby tie naozaj, tie naozaj, tie ťaživé ľudské situácie. Však to, samozrejme, nie sú bohatí ľudia, ktorí prichádzajú do centra, to sú naozaj ľudia, ktorí nemajú veľa peňazí, nezarábajú, sú aj seniori, aj jednorodičia, naozaj že sú na tej spodnej príjmovej hranici, a teda aj cez ten vlastne osobitný zreteľ, je tam podľa môjho názoru snaha vychádzať, skôr tú právnu pomoc poskytnúť ako, ako neposkytnúť. Samozrejme, sú aj prípady, kde dochádza k zneužívaniu systému a podobne, ale to má každý štátny úrad a myslím si, že ten zákon je dostatočne dobre napísaný aj tá realita v tom, aby, aby sa s tým centrum vedelo vysporiadať, aj keď to tak chápem, že to nie vždy je v tých konaniach úplne jednoduché.
Čo, si myslím, že bola veľká zmena, alebo teda také pozdvihnutie centra, bolo naozaj to zapojenie sa aj do právnej pomoci, počas toho, ako začali prichádzať na Slovensko ľudia z Ukrajiny, odídenci. Tam by som naozaj chcela vyzdvihnúť aj teda ešte moju predchodkyňu a všetkých zamestnancov a zamestnankyne, lebo teda treba to povedať, centrum bolo v tej prvej línii, pomáhalo aj na železničnej stanici v Bratislave, aj potom dlhodobo v tom Asistenčnom centre Bottova spolu s ďalšími štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami. A myslím, že to bo taký čas, kedy si aj získalo to centrum taký veľký kredit, a že nikto to vtedy nečakal, bola to taká veľká vec, takže za to im všetkým patrí veľká vďaka, a tiež teda ja pozitívne vnímam to, že centrum vlastne má zákonom zverenú právomoc tam, kde teda Európska únia a spoločný európsky azylový systém od nás vyžaduje poskytovanie tej právnej pomoci ľuďom, ktorí sú v konaní o azyle alebo majú doplnkovú ochranu, že teda tam a tu, a, samozrejme, v zaistení má centrum zverenú tú pôsobnosť vlastne poskytovať tú bezplatnú právnu pomoc v týchto veciach. To, si myslím, že je veľmi dôležité, že keď sa preberala vlastne transpozícia opakovane týchto smerníc, že sme mali inštitúciu, ktorej to bolo možné zveriť a že to nebola nová inštitúcia, ale inštitúcia, ktorá už ako keby má zavedené tie mechanizmy na poskytovanie právnej pomoci a myslím si, že aj tie kancelárie, ktoré sa tomu venujú, osobitne kancelária v Košiciach, v tom už majú naozaj veľmi dobrú kvalifikáciu, častokrát lepšiu ako aj iné organizácie, občianske spoločnosti, ktoré sa tiež tejto téme venujú, čiže to by som chcela osobitne vyzdvihnúť.
A čo, si myslím, že je treba tiež do budúcnosti vyriešiť, ja veľmi vítam to zvýšenie jednak toho poplatku v oblasti bankrotov, aj teda zavedenie toho poplatku za spracovanie žiadostí. Myslím si, že tam fakt sa treba naozaj do budúcnosti zamerať na to, že ako ďalej reálne s tým, s týmito oddlženiami a bankrotmi, lebo vieme, že to je v podstate na čísla najväčšia agenda Centra právnej pomoci, ale zase Centrum právnej pomoci nebolo nikdy budované s cieľom, aby bolo finančnou inštitúciou, pohľadávkovou inštitúciou, alebo prosto aby do takej miery bolo zaťažené touto agendou, ako sa to nakoniec vyvinulo, že nikto to nemohol vlastne očakávať, a zároveň ako keby tá pomoc ľuďom, ktorí naozaj ten bankrot potrebujú, bola v tom čase naozaj veľmi nevyhnutná, ale teda, myslím si, že už sme ďalej, že naozaj ten akútny problém bol do nejakej miery vyriešený a, a, samozrejme, je potrebné uvažovať nad tým, aj jak možno trochu zlepšiť ten splátkový kalendár, aby bol viac využívaný v porovnaní teda s tým ľahším, osobným bankrotom, tam uvidíme, fakt som veľmi zvedavá, lebo teda ja som osobne bola za tento poplatok za spracovanie žiadosti o oddlženie, lebo teda nemalo by to, podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to, samozrejme, aj s tou finančnou gramotnosťou, naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddlženiu, majú pocit, že to je prosto niečo, čím sa teda hocijakých dlhov hocikedy môžu zbaviť, ani tomu časovému obmedzeniu nerozumejú, že teda to nemôžu robiť opakovane, že musia počkať napríklad desať rokov, nerozumejú tým splátkam a podobne. A do veľkej miery to podľa mňa súvisí naozaj že s absenciou základnej finančnej gramotnosti pri, pri mnohých ľuďoch, a nie je vlastne úlohou centra vychovávať tých ľudí ako keby k tej finančnej gramotnosti.
Ale tam je to podľa mňa celospoločenský problém, že tam sa naozaj treba zamerať na to, že nejak perspektívne do budúcnosti si povedať, že čo chceme v tejto oblasti ľudí, ktorí to oddlženie stále potrebujú, ale už sú teda trošku iné okolnosti aj na Slovensku, dosiahnuť a že ako chceme aj tú populáciu možno naučiť lepšie hospodáriť s tými finančnými prostriedkami a odbremeniť to centrum od tejto agendy, lebo nakoniec teda vlastne to dospelo k tomu, že centrum aj musí, je správcom pohľadávok, ktoré vyplývajú vlastne z toho, že musia teda tí dlžníci splácať tých 500 eur, a je to naozaj veľmi veľká a ťažká agenda, na ktorú centrum nebolo pri svojom zriadení ani vlastne pri tom, keď mu bol zverený ten osobný bankrot a celkovo to oddlženie vlastne pripravené.
Čiže ono, ako som povedala, to nie je finančná inštitúcia, čiže, čiže mať nejaké pohľadávkové oddelenia a venovať sa teda práve tejto činnosti, ktorá sa ukázala, že ako keby druhou veľkou alebo jednou z najväčších činností centra nie je úplne úlohou toho, čo by oni mali robiť, čiže apelujem aj na vás, pán minister, že aby ste to tak proaktívne do budúcna aj s aktuálnym vedením riešili, nech teda ako keby to centrum, ja si osobne myslím, že jeho úlohou je naozaj byť kvalitným poskytovateľom tej právnej pomoci, lebo to, že niekto je chudobný, neznamená, že má dostať nekvalitnú právnu pomoc. A častokrát práve tie jeho práva sú veľakrát porušované možno viac ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy a ktorí si to vedia možno ošetriť dopredu.
Čiže za mňa by bolo podľa mňa úplne ideálne ako keby postupne sa zamerať na takú reformu, aby teda tomu centru odbudla tá záťaž v rámci tých bankrotov, a hlavne teda potom teda toho vysporiadavania tej pôžičky, a viac sa sústrediť na to, ako skvalitňovať to poskytovanie právnej pomoci, teda najmä vlastnými zdrojmi, ale, samozrejme, aj cez, cez advokátov. Čiže to, si myslím, že je taká ako keby najdôležitejšia vec, ktorej by sa malo akékoľvek vedenie centra v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti venovať a, samozrejme, ešte aj proaktívne hľadať ako keby tie oblasti právnej pomoci, kde práve to centrum môže vyniknúť a kde si môže robiť to meno. Vieme, že vlastne v súčasnosti teda pokrýva tú civilnú oblasť, nepokrýva trestnoprávnu oblasť. Tam sú iné vlastne mechanizmy nastavené. Ale tak je tu podľa mňa ešte stále veľa ďalších možností, ktoré sa týkajú či už nejakej diskriminácie, alebo nerovnosti v spoločnosti, kde to centrum v budúcnosti môže proaktívne zohrávať aj väčšiu rolu a budovať si ako keby to povedomie tej kvalitnej právnej inštitúcie.
Takže s týmto apelom na to, že zamyslieť sa, ako do budúcnosti vlastne naložiť s touto právnou pomocou, aby bola čo najdostupnejšia a čo najkvalitnejšia, aby to centrum malo vlastne priestor venovať sa tomu, prečo bolo založené, a nie teda tým ďalším aspektom. To je podľa mňa najväčšia výzva, s ktorou sa ktokoľvek, kto bude vlastne chcieť centrum či už riadiť, alebo bude sedieť na ministerskej stoličke, by mal do budúcna zaoberať.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
4.4.2025 o 9:22 hod.
JUDr.
Zuzana Števulová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
A som rada, že je tu teda aj pán minister, ja nebudem nejako dlho hovoriť, však už vlastne v tom prvom čítaní sme v zásade povedali, že teda tento návrh zákona má našu podporu, nakoniec na tej novele, ktorá sa začala tvoriť, myslím, niekedy v roku ’22, som ešte pracovala ja, čiže išla by som sama proti sebe.
Ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité to, že sa konečne teda pripravila novela zákona, ktorá zvyšuje ten koeficient materiálnej núdze, lebo však vieme, že to sa v podstate od začiatku nemenilo a naozaj tie hranice, ktoré tam boli pôvodne nastavené, tie už v žiadnom prípade nezodpovedali vlastne realite a tomu, aké sú vôbec nejaké príjmové pomery ľudí, ktorí sú odkázaní a potrebujú túto bezplatnú právnu pomoc od štátu.
Chcela som len využiť tento priestor na možno ešte tak pár myšlienok, ktoré si odnášam... alebo ktoré som si v minulosti z pôsobenia Centra právnej pomoci odniesla, ktoré, si myslím, že by bolo vhodné tu povedať, že ako by teda sme mali v tejto oblasti, veľmi dôležitej, podľa mňa, ktorej ale nie je venovaná dostatočná pozornosť, lebo to nie je inak samozrejmosť, že všade štát poskytuje ľuďom bezplatnú právnu pomoc práve takým spôsobom, akým je to inštitucializované na Slovensku, že sme v tomto pomerne, nechcem povedať, že nejakou úplnou výnimkou, ale, ale teda nie každý štát to takto má zavedené a myslím si, že je to jedna z vecí, ktorými sa môžme aj hrdiť ako Slovenská republika, že vlastne takýmto spôsobom jednak v oblasti bezplatnej právnej pomoci, a jednak v oblasti oddlženia vlastne ľuďom, ktorí sú v tej materiálnej núdzi, tú právnu pomoc poskytujeme aj ten systém, aký je, akým je to nastavené, podľa mňa, vôbec nie je zlý.
Samozrejme, dá sa baviť o nejakých partikularitách a stále hľadať tie vylepšenia, to, si myslím, že je úlohou každého vedenia, riaditeľky alebo riaditeľa, ktorý tam je, pretože nemôžme si dovoliť, aj keď sa taký dramatický ako keby líši aj to právne prostredie, aj to, akým spôsobom sa vyvíjajú vlastne tie príjmy, ale aj príjmové nerovnosti, držať nejaký skostnatený systém.
Ja si myslím, že do budúcna ako keby áno, že teraz sa tu vlastne nastavuje alebo prispôsobuje sa tá, ten koeficient tej materiálnej núdze nejakej príjmovej realite, ktorá, ktorú teda máme v súčasnosti. Dá sa, samozrejme, tak ako aj kolega Krátky tu mal teraz ten pozmeňujúci návrh, hovoriť, či by tu malo byť 2,1, 2,5, 2,4, neviem aký prosto násobok, my sme tiež v tom čase pracovali s rôznymi číslami a s rôznymi výpočtami, ktoré sme si ešte dávali v analytickom centre robiť.
Ja si myslím, že do budúcnosti, lebo nakoniec sme vždy tak trochu pozadu, že vlastne táto novela trvala cca 3 roky, kým v podstate sa schváli parlamentom (povedané so smiechom), čiže tie výpočty, ktoré sme si dávali, ja neviem, pred 2,5-3 rokmi robiť, tak, samozrejme, vieme, že v čase, keď tá novela už začne platiť a ubehnú ďalšie roky, tak budú možno už aj neaktuálne, čiže ja si myslím, že čo by bolo vhodné v tomto prostredí spraviť, je možno do budúcna uvažovať nad nejakým iným modelom, ako vlastne nastaviť tú hranicu tej materiálnej núdze.
Zároveň ono to vôbec nie je ľahké, pretože napr. kolega predstavil teda ten väčší návrh, len ja musím povedať, že tam sú akokeby aj také úskalia, že tam častokrát nejde ako keby o tú celkovú sumu, ktorou to zasiahne ten štátny rozpočet, ale najväčší problém pri stanovovaní toho koeficientu sú v skutočnosti veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. To znamená, že v Bratislave tá výsledná suma, ako keby že nám do nej spadne minimum občanov alebo obyvateľov, len zase keď si to, keď sa spýtame kancelárie v Svidníku alebo, ja neviem, v Považskej Bystrici (povedané so smiechom), tak tam už by nám mohla aj polovica nejakej obce alebo mesta vlastne do toho nároku spadnúť.
Čiže to je podľa mňa také trošku triky vlastne, že ako nastaviť ten pomer toho koeficientu, aby to bolo spravodlivé vlastne k jednotlivým regiónom, ktoré, žiaľ, na Slovensku sú vlastne veľké tie regionálne platové rozdiely, ale teda ja osobne si tiež myslím, že by mal byť nájdený, to je skôr podľa mňa taká matematická otázka alebo otázka na analytikov, že akým spôsobom do budúcna nastaviť ako keby ten spôsobom výpočtu tej hranice materiálnej núdze, aby nebolo vždy potrebné meniť zákon, pretože to je vždy najťažšie, ale možno nájsť nejaký model, mechanizmus, ktorý by buď nejak to progresívne ako keby v tom zákone bolo, že by sa nejako zvyšoval, alebo, alebo by to bolo upravené nejakou podzákonnou normou. Neviem, myslím si, že to je taká otázka, ktorou by sa centrum, ale aj ministerstvo spravodlivosti malo ako keby do budúcna zaoberať, nech tam odpadne, nech je ten systém flexibilnejší a nech tam odpadne potreba, že vždy, keď sa ako keby zvýšia tie príjmové hladiny, odpadne potreba možno tej, tej zákonnej novely, lebo teraz ju máme po... ani neviem, viac ako desať rokov, nepamätám si presne koľko, čiže je to naozaj dlhé obdobie, kým sa tu vôbec ten koeficient podarí, podarí vlastne zmeniť.
Zároveň musím povedať, že, ja si myslím, že v tom centre je ako keby vôľa, že tam dlhodobá prax je nastavená v zásade v prospech tých žiadateľov a k tomu, vychádzať im v ústrety a pokrývať ako keby tie naozaj, tie naozaj, tie ťaživé ľudské situácie. Však to, samozrejme, nie sú bohatí ľudia, ktorí prichádzajú do centra, to sú naozaj ľudia, ktorí nemajú veľa peňazí, nezarábajú, sú aj seniori, aj jednorodičia, naozaj že sú na tej spodnej príjmovej hranici, a teda aj cez ten vlastne osobitný zreteľ, je tam podľa môjho názoru snaha vychádzať, skôr tú právnu pomoc poskytnúť ako, ako neposkytnúť. Samozrejme, sú aj prípady, kde dochádza k zneužívaniu systému a podobne, ale to má každý štátny úrad a myslím si, že ten zákon je dostatočne dobre napísaný aj tá realita v tom, aby, aby sa s tým centrum vedelo vysporiadať, aj keď to tak chápem, že to nie vždy je v tých konaniach úplne jednoduché.
Čo, si myslím, že bola veľká zmena, alebo teda také pozdvihnutie centra, bolo naozaj to zapojenie sa aj do právnej pomoci, počas toho, ako začali prichádzať na Slovensko ľudia z Ukrajiny, odídenci. Tam by som naozaj chcela vyzdvihnúť aj teda ešte moju predchodkyňu a všetkých zamestnancov a zamestnankyne, lebo teda treba to povedať, centrum bolo v tej prvej línii, pomáhalo aj na železničnej stanici v Bratislave, aj potom dlhodobo v tom Asistenčnom centre Bottova spolu s ďalšími štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami. A myslím, že to bo taký čas, kedy si aj získalo to centrum taký veľký kredit, a že nikto to vtedy nečakal, bola to taká veľká vec, takže za to im všetkým patrí veľká vďaka, a tiež teda ja pozitívne vnímam to, že centrum vlastne má zákonom zverenú právomoc tam, kde teda Európska únia a spoločný európsky azylový systém od nás vyžaduje poskytovanie tej právnej pomoci ľuďom, ktorí sú v konaní o azyle alebo majú doplnkovú ochranu, že teda tam a tu, a, samozrejme, v zaistení má centrum zverenú tú pôsobnosť vlastne poskytovať tú bezplatnú právnu pomoc v týchto veciach. To, si myslím, že je veľmi dôležité, že keď sa preberala vlastne transpozícia opakovane týchto smerníc, že sme mali inštitúciu, ktorej to bolo možné zveriť a že to nebola nová inštitúcia, ale inštitúcia, ktorá už ako keby má zavedené tie mechanizmy na poskytovanie právnej pomoci a myslím si, že aj tie kancelárie, ktoré sa tomu venujú, osobitne kancelária v Košiciach, v tom už majú naozaj veľmi dobrú kvalifikáciu, častokrát lepšiu ako aj iné organizácie, občianske spoločnosti, ktoré sa tiež tejto téme venujú, čiže to by som chcela osobitne vyzdvihnúť.
A čo, si myslím, že je treba tiež do budúcnosti vyriešiť, ja veľmi vítam to zvýšenie jednak toho poplatku v oblasti bankrotov, aj teda zavedenie toho poplatku za spracovanie žiadostí. Myslím si, že tam fakt sa treba naozaj do budúcnosti zamerať na to, že ako ďalej reálne s tým, s týmito oddlženiami a bankrotmi, lebo vieme, že to je v podstate na čísla najväčšia agenda Centra právnej pomoci, ale zase Centrum právnej pomoci nebolo nikdy budované s cieľom, aby bolo finančnou inštitúciou, pohľadávkovou inštitúciou, alebo prosto aby do takej miery bolo zaťažené touto agendou, ako sa to nakoniec vyvinulo, že nikto to nemohol vlastne očakávať, a zároveň ako keby tá pomoc ľuďom, ktorí naozaj ten bankrot potrebujú, bola v tom čase naozaj veľmi nevyhnutná, ale teda, myslím si, že už sme ďalej, že naozaj ten akútny problém bol do nejakej miery vyriešený a, a, samozrejme, je potrebné uvažovať nad tým, aj jak možno trochu zlepšiť ten splátkový kalendár, aby bol viac využívaný v porovnaní teda s tým ľahším, osobným bankrotom, tam uvidíme, fakt som veľmi zvedavá, lebo teda ja som osobne bola za tento poplatok za spracovanie žiadosti o oddlženie, lebo teda nemalo by to, podľa môjho názoru už v tejto situácii byť také jednoduché pre ľudí, že súvisí to, samozrejme, aj s tou finančnou gramotnosťou, naozaj je potom problém, že tí ľudia jednak nerozumejú tomu oddlženiu, majú pocit, že to je prosto niečo, čím sa teda hocijakých dlhov hocikedy môžu zbaviť, ani tomu časovému obmedzeniu nerozumejú, že teda to nemôžu robiť opakovane, že musia počkať napríklad desať rokov, nerozumejú tým splátkam a podobne. A do veľkej miery to podľa mňa súvisí naozaj že s absenciou základnej finančnej gramotnosti pri, pri mnohých ľuďoch, a nie je vlastne úlohou centra vychovávať tých ľudí ako keby k tej finančnej gramotnosti.
Ale tam je to podľa mňa celospoločenský problém, že tam sa naozaj treba zamerať na to, že nejak perspektívne do budúcnosti si povedať, že čo chceme v tejto oblasti ľudí, ktorí to oddlženie stále potrebujú, ale už sú teda trošku iné okolnosti aj na Slovensku, dosiahnuť a že ako chceme aj tú populáciu možno naučiť lepšie hospodáriť s tými finančnými prostriedkami a odbremeniť to centrum od tejto agendy, lebo nakoniec teda vlastne to dospelo k tomu, že centrum aj musí, je správcom pohľadávok, ktoré vyplývajú vlastne z toho, že musia teda tí dlžníci splácať tých 500 eur, a je to naozaj veľmi veľká a ťažká agenda, na ktorú centrum nebolo pri svojom zriadení ani vlastne pri tom, keď mu bol zverený ten osobný bankrot a celkovo to oddlženie vlastne pripravené.
Čiže ono, ako som povedala, to nie je finančná inštitúcia, čiže, čiže mať nejaké pohľadávkové oddelenia a venovať sa teda práve tejto činnosti, ktorá sa ukázala, že ako keby druhou veľkou alebo jednou z najväčších činností centra nie je úplne úlohou toho, čo by oni mali robiť, čiže apelujem aj na vás, pán minister, že aby ste to tak proaktívne do budúcna aj s aktuálnym vedením riešili, nech teda ako keby to centrum, ja si osobne myslím, že jeho úlohou je naozaj byť kvalitným poskytovateľom tej právnej pomoci, lebo to, že niekto je chudobný, neznamená, že má dostať nekvalitnú právnu pomoc. A častokrát práve tie jeho práva sú veľakrát porušované možno viac ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy a ktorí si to vedia možno ošetriť dopredu.
Čiže za mňa by bolo podľa mňa úplne ideálne ako keby postupne sa zamerať na takú reformu, aby teda tomu centru odbudla tá záťaž v rámci tých bankrotov, a hlavne teda potom teda toho vysporiadavania tej pôžičky, a viac sa sústrediť na to, ako skvalitňovať to poskytovanie právnej pomoci, teda najmä vlastnými zdrojmi, ale, samozrejme, aj cez, cez advokátov. Čiže to, si myslím, že je taká ako keby najdôležitejšia vec, ktorej by sa malo akékoľvek vedenie centra v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti venovať a, samozrejme, ešte aj proaktívne hľadať ako keby tie oblasti právnej pomoci, kde práve to centrum môže vyniknúť a kde si môže robiť to meno. Vieme, že vlastne v súčasnosti teda pokrýva tú civilnú oblasť, nepokrýva trestnoprávnu oblasť. Tam sú iné vlastne mechanizmy nastavené. Ale tak je tu podľa mňa ešte stále veľa ďalších možností, ktoré sa týkajú či už nejakej diskriminácie, alebo nerovnosti v spoločnosti, kde to centrum v budúcnosti môže proaktívne zohrávať aj väčšiu rolu a budovať si ako keby to povedomie tej kvalitnej právnej inštitúcie.
Takže s týmto apelom na to, že zamyslieť sa, ako do budúcnosti vlastne naložiť s touto právnou pomocou, aby bola čo najdostupnejšia a čo najkvalitnejšia, aby to centrum malo vlastne priestor venovať sa tomu, prečo bolo založené, a nie teda tým ďalším aspektom. To je podľa mňa najväčšia výzva, s ktorou sa ktokoľvek, kto bude vlastne chcieť centrum či už riadiť, alebo bude sedieť na ministerskej stoličke, by mal do budúcna zaoberať.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:36
Branislav VančoJa by som ešte doplnil, že súdom klesá nápad, to znamená, že prichádza stále menej nových vecí, a podľa všetkého to má, to má dve hlavné príčiny.
Tá prvá je, že ľudia neveria tomu systému, nevedia, čo ich tam čaká, majú z toho obavy, dlho to trvá, akoby že ten systém jednoducho nefunguje, tak ako by, tak ako by mal, a určite nie v 21. storočí, keď...
Ja by som ešte doplnil, že súdom klesá nápad, to znamená, že prichádza stále menej nových vecí, a podľa všetkého to má, to má dve hlavné príčiny.
Tá prvá je, že ľudia neveria tomu systému, nevedia, čo ich tam čaká, majú z toho obavy, dlho to trvá, akoby že ten systém jednoducho nefunguje, tak ako by, tak ako by mal, a určite nie v 21. storočí, keď proste konania trvajú päť-šesť-sedem rokov a nie je to výnimočné, tak jednoducho a nikto nevie, ako to tam skončí, pretože máme rozbitú judikatúru, tak kto by tam chodil, ak nie je úplne zúfalý.
A potom tá druhá príčina, prečo klesá ten nápad je, že vlastne ľudia nemajú dostupnú právnu pomoc, nemajú nikoho, na koho by sa obrátili, nemajú peniaze, aby sa na niekoho obrátili, aby si zaplatili túto, túto právnu pomoc. A zároveň akoby že to je veľmi nebezpečné, pokiaľ tu bude rásť pocit nespravodlivosti, pocit toho, že tu sa nedajú vymôcť práva a že nemá zmysel využívať justičné orgány. Bude to mať dlhodobo veľmi negatívny dopad.
Preto sa pridávam k tej výzve k pánovi ministrovi, aby v rámci Centra právnej pomoci rozširoval túto právnu pomoc aj o inovatívne metódy. Aj my sme to aj mali v programe. Nemusí byť na všetko advokát, dokonca ani právnik, dokonca aj online sa dá veľa vecí vyriešiť a pomôcť, aby, aby ľudia dostali aspoň nejaké základné nasmerovanie, čomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 9:36 hod.
JUDr.
Branislav Vančo
Videokanál poslanca
Ďakujem, Zuzana, za tvoje vystúpenie a aj upriamenie pozornosti na tento problém.
Ja by som ešte doplnil, že súdom klesá nápad, to znamená, že prichádza stále menej nových vecí, a podľa všetkého to má, to má dve hlavné príčiny.
Tá prvá je, že ľudia neveria tomu systému, nevedia, čo ich tam čaká, majú z toho obavy, dlho to trvá, akoby že ten systém jednoducho nefunguje, tak ako by, tak ako by mal, a určite nie v 21. storočí, keď proste konania trvajú päť-šesť-sedem rokov a nie je to výnimočné, tak jednoducho a nikto nevie, ako to tam skončí, pretože máme rozbitú judikatúru, tak kto by tam chodil, ak nie je úplne zúfalý.
A potom tá druhá príčina, prečo klesá ten nápad je, že vlastne ľudia nemajú dostupnú právnu pomoc, nemajú nikoho, na koho by sa obrátili, nemajú peniaze, aby sa na niekoho obrátili, aby si zaplatili túto, túto právnu pomoc. A zároveň akoby že to je veľmi nebezpečné, pokiaľ tu bude rásť pocit nespravodlivosti, pocit toho, že tu sa nedajú vymôcť práva a že nemá zmysel využívať justičné orgány. Bude to mať dlhodobo veľmi negatívny dopad.
Preto sa pridávam k tej výzve k pánovi ministrovi, aby v rámci Centra právnej pomoci rozširoval túto právnu pomoc aj o inovatívne metódy. Aj my sme to aj mali v programe. Nemusí byť na všetko advokát, dokonca ani právnik, dokonca aj online sa dá veľa vecí vyriešiť a pomôcť, aby, aby ľudia dostali aspoň nejaké základné nasmerovanie, čomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:39
Vystúpenie 9:39
Boris SuskoDovoľte mi, aby som, ďakujem veľmi pekne obidvom vystupujúcim.
Dovoľte mi, aby som zareagoval najmä na, na vystúpenie pána poslanca Krátkeho, ktorý predložil pozmeňovací návrh. Treba povedať, že aktuálny vládny návrh zvyšuje hranice pre poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ako aj s finančnou účasťou s ohľadom na jej priblíženie sa osobám v materiálnej núdzi.
Na druhej strane – a vychádza...
Dovoľte mi, aby som, ďakujem veľmi pekne obidvom vystupujúcim.
Dovoľte mi, aby som zareagoval najmä na, na vystúpenie pána poslanca Krátkeho, ktorý predložil pozmeňovací návrh. Treba povedať, že aktuálny vládny návrh zvyšuje hranice pre poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ako aj s finančnou účasťou s ohľadom na jej priblíženie sa osobám v materiálnej núdzi.
Na druhej strane – a vychádza z návrhu, ktorý bol, ako povedala pani poslankyňa Števulová, už pripravovaný v minulom volebnom období, ale, samozrejme, zohľadňuje aj to, že sme v čase konsolidácie a že musíme nejakým spôsobom aj dbať a zohľadňovať stav verejných financií, ktorý nám tu zanechala bývalá vláda. Hranice pre poskytnutie právnej pomoci, aj keď s finančnou účasťou, sú nastavené dostatočne široko tak, aby právnu pomoc priblížili najzraniteľnejším skupinám. Poslanecký návrh zákona tú prvú hranicu právnej pomoci bez finančnej účasti síce posunul iba o 0,3 percentuálneho bodu, avšak aj analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že je spojená so značnou mierou neistoty, ktorá vyplýva z použitých predpokladov o podiele osôb, ktorí si budú môcť podľa novej právnej úpravy a právnu pomoc požiadať. Výrazné posunutie hraníc životného minima, ktoré oprávňuje osoby žiadať o pomoc vytvára na jednej strane veľký priestor pre zvýšený záujem o túto pomoc, na druhej strane chýbajúce informácie o správaní a skutočnom dopyte zo strany tejto skupiny osôb neumožňuje oprieť predpoklady o presnejšie dáta. Kvantifikácia je tak spojená so značnou mierou neistoty spojenej s použitými predpokladmi o podiele osôb, ktorí si budú podľa novej legislatívy nárokovať na právnu pomoc. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Rada vo svojom stanovisku taktiež hovorí, že kvantifikácia pozostáva z vyčíslenia statických vplyvov navrhovaného opatrenia na časovom horizonte rokov 2025 až 2028, a pod pojmom statický vplyv sa rozumie vplyv opatrenia hneď po jeho zavedení, pri ktorom sa neuvažuje reakcia osôb na zmenu v systéme, napríklad významne zvýšený dopyt po právnej pomoci v Centre právnej pomoci napríklad z dôvodu zvýšenia povedomia o tejto možnosti ani skoršie vyriešenie problémov žiadateľov, skôr v dôsledku svojich právnych problémov klesnú pod nižšiu príjmovú hranicu. Kvantifikácia neuvažuje s prípadnými dopadmi vyplývajúcimi z vyvolaných zmien v administratívnych alebo – a čo ja zdôrazňujem – najmä personálnych nákladoch centra právnej pomoci.
A okrem toho je pravdou aj to, čo povedala pani poslankyňa Števulová, že sú veľké regionálne rozdiely, ktoré môžu mať takéto navýšenie, resp. nikto nevie, aký to bude mať, aký to bude mať kvantifikačný dopad.
Čiže z tohto hľadiska sme išli tým, že radšej, radšej na začiatok možno menšie zvýšenie a po roku alebo roku a pol, dvoch rokoch sa táto situácia prehodnotí a môže sa opätovne nastaviť, nastaviť zvýšenie týchto limitov pokiaľ to bude udržateľné z hľadiska tak personálnych, ako aj finančných nárokov na štátny rozpočet. A, samozrejme, alebo prehodnotí vôbec ten mechanizmus, mechanizmus nastavovania bezplatnej právnej pomoci alebo právnej pomoci s finančnou účasťou. Čiže z tohto, z tohto pohľadu sme to nastavili takto, a teda nemyslím si, že by bolo vhodné teraz to meniť, pretože dopady ani sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevie odhadnúť, aké budú, s výnimkou týchto statických kvantifikácií, ktoré, ako som povedal, nezohľadňujú veľa kritérií.
K bodu dva tejto novely, v ktorej sa navrhuje predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci, vlastne reagujeme na absenciu tejto právnej úpravy v aktuálne platnom a účinnom znení zákona, pričom funkčné obdobie riaditeľa sa predlžuje na päť rokov najmä s ohľadom na potrebu stabilizácie danej funkcie. Máme za to, že ak majú inštitúcie, ktoré poskytujú služby občanom vo verejnom záujme, fungovať kontinuálne, častá zmena, krátke funkčné obdobie môže mať za následok nekoncepčné smerovanie Centra právnej pomoci.
Riaditeľ určuje koncepciu rozvoja na obdobie dvoch rokov, pričom je zrejmé, že niektoré koncepčné zmeny potrebujú dlhšiu dobu na realizáciu aj vyhodnotenie ich prínosov. Doterajšie funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci v trvaní troch rokov je z hľadiska nastavenia akejkoľvek koncepcie a jej rozvoja nedostačujúce. Poskytovanie bezplatnej právnej pomoci má nastavené zákonné predpoklady, vychádza z transpozície európskej legislatívy a v zásadných princípoch by sa nemalo meniť bez ohľadu na názor aktuálneho ministra spravodlivosti, ako uvádza predkladateľ. Je potrebné ho vnímať najmä z pohľadu zabezpečenia prístupu na spravodlivosť a práva na súdnu ochranu.
Potom k bodu a okrem toho teda, keď si zoberieme napríklad porovnanie s Úradom pre zaistený majetok, ktorý bol založený v minulom volebnom období a nastavený zákon, a tam si pozriete, ako je nastavený riaditeľ tohto úradu bez akéhokoľvek... bez akejkoľvek možnosti odvolania alebo zániku jeho funkcie pred uplynutím funkčného obdobia, tak si myslím, že sa nemáme o čom baviť, a my sme nastavili teda aspoň nejaké možnosti odvolania, odvolania riaditeľa Centra právnej pomoci, ak nebude plniť svoju funkciu a svoju činnosť.
Pokiaľ ide o bod sedem pozmeňovacieho návrhu, tak v prípadoch, kedy Centrum právnej pomoci na zastupovanie oprávnenej osoby určí advokáta, tento v rámci zastupovania oprávnenej osoby postupuje v súlade a na základe platnej právnej úpravy, a to najmä zákona o advokácii, kedy je v zmysle ustanovenia § 22 ods. 5 zákonnou povinnosťou advokáta vykonať všetky neodkladné úkony, aby sa zabránilo bezprostredne hroziacej škode oprávnenej osobe. Ide o zákonnú povinnosť advokáta, ktorú si je povinný splniť a na ktorú je povinný upozorniť oprávnenú osobu v prípade, kedy mu je ako právnemu zástupcovi oprávnenej osoby doručené rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci, a to bez ohľadu na akékoľvek poučenie oprávnenej osoby zo strany Centra právnej pomoci.
Z aplikačnej praxe totiž vyplýva, že jedným z najčastejších dôvodov, kedy je oprávnenej osobe odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci, je samotná nesúčinnosť tejto oprávnenej osoby, a v týchto prípadoch nie je navrhovanú poučovaciu schopný splniť v zásade ani advokát a Centrum právnej pomoci už vôbec nie, pretože akonáhle centrum odovzdá danú vec advokátovi, tak v zásade už nevidí do samotného spisu a do niektorých opatrení.
Čiže Centrum právnej pomoci tu vlastne si splnilo svoju povinnosť, samozrejme s výnimkou potom vyúčtovania nákladov a ďalších vecí, ale už vo vzťahu k oprávnenej osobe nemá žiadne, žiadne právomoci. Takže myslím si, že toto ustanovenie nie je, nie je dobré v rámci tohto zákona, a preto si dovolím nesúhlasiť s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi, aby som, ďakujem veľmi pekne obidvom vystupujúcim.
Dovoľte mi, aby som zareagoval najmä na, na vystúpenie pána poslanca Krátkeho, ktorý predložil pozmeňovací návrh. Treba povedať, že aktuálny vládny návrh zvyšuje hranice pre poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ako aj s finančnou účasťou s ohľadom na jej priblíženie sa osobám v materiálnej núdzi.
Na druhej strane – a vychádza z návrhu, ktorý bol, ako povedala pani poslankyňa Števulová, už pripravovaný v minulom volebnom období, ale, samozrejme, zohľadňuje aj to, že sme v čase konsolidácie a že musíme nejakým spôsobom aj dbať a zohľadňovať stav verejných financií, ktorý nám tu zanechala bývalá vláda. Hranice pre poskytnutie právnej pomoci, aj keď s finančnou účasťou, sú nastavené dostatočne široko tak, aby právnu pomoc priblížili najzraniteľnejším skupinám. Poslanecký návrh zákona tú prvú hranicu právnej pomoci bez finančnej účasti síce posunul iba o 0,3 percentuálneho bodu, avšak aj analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že je spojená so značnou mierou neistoty, ktorá vyplýva z použitých predpokladov o podiele osôb, ktorí si budú môcť podľa novej právnej úpravy a právnu pomoc požiadať. Výrazné posunutie hraníc životného minima, ktoré oprávňuje osoby žiadať o pomoc vytvára na jednej strane veľký priestor pre zvýšený záujem o túto pomoc, na druhej strane chýbajúce informácie o správaní a skutočnom dopyte zo strany tejto skupiny osôb neumožňuje oprieť predpoklady o presnejšie dáta. Kvantifikácia je tak spojená so značnou mierou neistoty spojenej s použitými predpokladmi o podiele osôb, ktorí si budú podľa novej legislatívy nárokovať na právnu pomoc. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Rada vo svojom stanovisku taktiež hovorí, že kvantifikácia pozostáva z vyčíslenia statických vplyvov navrhovaného opatrenia na časovom horizonte rokov 2025 až 2028, a pod pojmom statický vplyv sa rozumie vplyv opatrenia hneď po jeho zavedení, pri ktorom sa neuvažuje reakcia osôb na zmenu v systéme, napríklad významne zvýšený dopyt po právnej pomoci v Centre právnej pomoci napríklad z dôvodu zvýšenia povedomia o tejto možnosti ani skoršie vyriešenie problémov žiadateľov, skôr v dôsledku svojich právnych problémov klesnú pod nižšiu príjmovú hranicu. Kvantifikácia neuvažuje s prípadnými dopadmi vyplývajúcimi z vyvolaných zmien v administratívnych alebo – a čo ja zdôrazňujem – najmä personálnych nákladoch centra právnej pomoci.
A okrem toho je pravdou aj to, čo povedala pani poslankyňa Števulová, že sú veľké regionálne rozdiely, ktoré môžu mať takéto navýšenie, resp. nikto nevie, aký to bude mať, aký to bude mať kvantifikačný dopad.
Čiže z tohto hľadiska sme išli tým, že radšej, radšej na začiatok možno menšie zvýšenie a po roku alebo roku a pol, dvoch rokoch sa táto situácia prehodnotí a môže sa opätovne nastaviť, nastaviť zvýšenie týchto limitov pokiaľ to bude udržateľné z hľadiska tak personálnych, ako aj finančných nárokov na štátny rozpočet. A, samozrejme, alebo prehodnotí vôbec ten mechanizmus, mechanizmus nastavovania bezplatnej právnej pomoci alebo právnej pomoci s finančnou účasťou. Čiže z tohto, z tohto pohľadu sme to nastavili takto, a teda nemyslím si, že by bolo vhodné teraz to meniť, pretože dopady ani sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevie odhadnúť, aké budú, s výnimkou týchto statických kvantifikácií, ktoré, ako som povedal, nezohľadňujú veľa kritérií.
K bodu dva tejto novely, v ktorej sa navrhuje predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci, vlastne reagujeme na absenciu tejto právnej úpravy v aktuálne platnom a účinnom znení zákona, pričom funkčné obdobie riaditeľa sa predlžuje na päť rokov najmä s ohľadom na potrebu stabilizácie danej funkcie. Máme za to, že ak majú inštitúcie, ktoré poskytujú služby občanom vo verejnom záujme, fungovať kontinuálne, častá zmena, krátke funkčné obdobie môže mať za následok nekoncepčné smerovanie Centra právnej pomoci.
Riaditeľ určuje koncepciu rozvoja na obdobie dvoch rokov, pričom je zrejmé, že niektoré koncepčné zmeny potrebujú dlhšiu dobu na realizáciu aj vyhodnotenie ich prínosov. Doterajšie funkčné obdobie riaditeľa Centra právnej pomoci v trvaní troch rokov je z hľadiska nastavenia akejkoľvek koncepcie a jej rozvoja nedostačujúce. Poskytovanie bezplatnej právnej pomoci má nastavené zákonné predpoklady, vychádza z transpozície európskej legislatívy a v zásadných princípoch by sa nemalo meniť bez ohľadu na názor aktuálneho ministra spravodlivosti, ako uvádza predkladateľ. Je potrebné ho vnímať najmä z pohľadu zabezpečenia prístupu na spravodlivosť a práva na súdnu ochranu.
Potom k bodu a okrem toho teda, keď si zoberieme napríklad porovnanie s Úradom pre zaistený majetok, ktorý bol založený v minulom volebnom období a nastavený zákon, a tam si pozriete, ako je nastavený riaditeľ tohto úradu bez akéhokoľvek... bez akejkoľvek možnosti odvolania alebo zániku jeho funkcie pred uplynutím funkčného obdobia, tak si myslím, že sa nemáme o čom baviť, a my sme nastavili teda aspoň nejaké možnosti odvolania, odvolania riaditeľa Centra právnej pomoci, ak nebude plniť svoju funkciu a svoju činnosť.
Pokiaľ ide o bod sedem pozmeňovacieho návrhu, tak v prípadoch, kedy Centrum právnej pomoci na zastupovanie oprávnenej osoby určí advokáta, tento v rámci zastupovania oprávnenej osoby postupuje v súlade a na základe platnej právnej úpravy, a to najmä zákona o advokácii, kedy je v zmysle ustanovenia § 22 ods. 5 zákonnou povinnosťou advokáta vykonať všetky neodkladné úkony, aby sa zabránilo bezprostredne hroziacej škode oprávnenej osobe. Ide o zákonnú povinnosť advokáta, ktorú si je povinný splniť a na ktorú je povinný upozorniť oprávnenú osobu v prípade, kedy mu je ako právnemu zástupcovi oprávnenej osoby doručené rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci, a to bez ohľadu na akékoľvek poučenie oprávnenej osoby zo strany Centra právnej pomoci.
Z aplikačnej praxe totiž vyplýva, že jedným z najčastejších dôvodov, kedy je oprávnenej osobe odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci, je samotná nesúčinnosť tejto oprávnenej osoby, a v týchto prípadoch nie je navrhovanú poučovaciu schopný splniť v zásade ani advokát a Centrum právnej pomoci už vôbec nie, pretože akonáhle centrum odovzdá danú vec advokátovi, tak v zásade už nevidí do samotného spisu a do niektorých opatrení.
Čiže Centrum právnej pomoci tu vlastne si splnilo svoju povinnosť, samozrejme s výnimkou potom vyúčtovania nákladov a ďalších vecí, ale už vo vzťahu k oprávnenej osobe nemá žiadne, žiadne právomoci. Takže myslím si, že toto ustanovenie nie je, nie je dobré v rámci tohto zákona, a preto si dovolím nesúhlasiť s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem pekne za slovo.
Rozpracované
9:46
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:46
Zuzana PlevíkováĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
4.4.2025 o 9:46 hod.
Mgr.
Zuzana Plevíková
Videokanál poslanca
Termín hlasovania je v utorok o jedenástej.
Ďakujem.
Rozpracované
9:47
Vystúpenie 9:47
Boris SuskoVážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o čisto transpozičnú novelizáciu zákona.
Cieľom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady...
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o čisto transpozičnú novelizáciu zákona.
Cieľom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice 2018/1673, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Únie, zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Na základe uvedeného sa stanovili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení.
V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenia reštriktívnych opatrení normami trestného práva.
Predkladateľ v rámci transpozície volí riešenia, ktoré predstavujú naplnenie minimálnych požiadaviek smernice. Za účelom naplnenia cieľa sledovaného smernicou je nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takého konanie. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť v rámci dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy najmä nové skutkové podstaty trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia Únie, na základe ktorých bude možné postihovať takého konanie normami trestného práva v súlade so smernicou.
Na účely uvedeného je rovnako potrebné zavedenie konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa, vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, pričom je tiež žiaduce zabezpečiť ochranu osôb oznamujúcich tieto porušenia, a v neposlednom rade nastaviť koexistenciu administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia. Samozrejme, len vo vzťahu k tým skutkovým podstatám novozavedeným, ktoré sa týkajú porušenia reštriktívneho opatrenia Únie.
Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný legislatívnou radou vlády. Vláda schválila návrh zákona na rokovaní dňa 15. januára 2025. Navrhovaná účinnosť je 1. júna 2025 vzhľadom na transpozičnú lehotu.
Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o čisto transpozičnú novelizáciu zákona.
Cieľom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice 2018/1673, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Únie, zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Na základe uvedeného sa stanovili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení.
V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenia reštriktívnych opatrení normami trestného práva.
Predkladateľ v rámci transpozície volí riešenia, ktoré predstavujú naplnenie minimálnych požiadaviek smernice. Za účelom naplnenia cieľa sledovaného smernicou je nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takého konanie. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť v rámci dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy najmä nové skutkové podstaty trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia Únie, na základe ktorých bude možné postihovať takého konanie normami trestného práva v súlade so smernicou.
Na účely uvedeného je rovnako potrebné zavedenie konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa, vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, pričom je tiež žiaduce zabezpečiť ochranu osôb oznamujúcich tieto porušenia, a v neposlednom rade nastaviť koexistenciu administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia. Samozrejme, len vo vzťahu k tým skutkovým podstatám novozavedeným, ktoré sa týkajú porušenia reštriktívneho opatrenia Únie.
Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný legislatívnou radou vlády. Vláda schválila návrh zákona na rokovaní dňa 15. januára 2025. Navrhovaná účinnosť je 1. júna 2025 vzhľadom na transpozičnú lehotu.
Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:50
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:50
Richard GlückVážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
4.4.2025 o 9:50 hod.
JUDr.
Richard Glück
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.
Rozpracované
9:51
Vážený minister, vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho. Pokúsim sa len zhrnúť možno také základné kamene úrazu, ktoré sa vyskytli pri transpozícii.
Čo sa dá oceniť, je, že k nej prichádza ešte skôr než teda by vypršal časový limit, ale ako teda je známy výrok premiéra ruskej, bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, chceli sme to urobiť inak, dopadlo...
Vážený minister, vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho. Pokúsim sa len zhrnúť možno také základné kamene úrazu, ktoré sa vyskytli pri transpozícii.
Čo sa dá oceniť, je, že k nej prichádza ešte skôr než teda by vypršal časový limit, ale ako teda je známy výrok premiéra ruskej, bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, chceli sme to urobiť inak, dopadlo to ako vždy. A ja sa teda pokúsim ilustrovať to na troch konkrétnych, ako som povedala, kameňoch úrazu.
Tým najväčším nedostatkom je v podstate absencia zmyslu pre koncepčné riešenie, čo vedie len k čiastkovým a účelovým zmenám bez pohľadu na zákon ako celok, a nedôslednosť alebo nerešpektovanie tých reálií, ktoré teda, hej, máme v Trestnom zákona, zvlášť teda pri zavádzaní pojmu hrubá nedbanlivosť. Prišlo doslova k takému otrockému prebratiu tejto smernice a v dôsledku toho sa, teda ak sa takto tá úprava schváli, bude v Trestnom zákone vyskytovať už trojitý režim škôd, hej. Čiže tie, ktoré boli zavedené tou veľkou amnestujúcou novelou, tie, ktoré sú zavedené euronovelou, hej, pre tie vymedzené trestné činy. A teraz tu máme ďalší typ hraníc škôd v dôsledku tejto transpozície, a síce 10-tisíc a 100-tisíc, pričom teda, áno, zmizlo, kde sme vlastne možno za začiatku, teda celkom určite na začiatku (povedané so smiechom) urobili chybu, je práve to nadstavenie v tej veľkej amnestujúcej novele, ktorá, v podstate tie čísla nevychádzali ani z trendov, ktoré by sa dali vypočítať podľa rastu inflácie. Tam by sme museli hovoriť o škodách, si myslím, že 5-tisíc, 50-tisíc a 250-tisíc.
Nevychádzali ani z kriminologických výskumov, ktoré majú dávať vedecký základ pre tvorbu trestnej politiky, a teda, ako to vidno aj teraz, nevychádzajú, nemali oporu ani v európskej legislatívne, ktorá často pri harmonizácii trestného práva hmotného už operuje so sumami 10-tisíc a 100-tisíc.
Čiže ak vláda chcela nejakým spôsobom neurobiť úplnú, úplnú disrupciu v hraniciach škôd, tak to, čo by som ja osobne možno navrhovala, je, že v tých skutkových podstatách, kde sa má zaviesť kvalifikačný znak 10-tisíc euro, tak by sa to asi najviac malo priblížiť, tá minimálna prahová hodnota škode malej, čiže 700 euro. Keby nebola väčšia škoda nastavená tak excesívne ako, tak ako je dnes, že 20-tisíc euro, ale povedzme na 5-tisíc euro alebo 10-tisíc euro, tak tá prahová hodnota mohla byť nastavená na väčšiu škodu. A takisto tam, kde je teda potrebné ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa smernice uplatniť vyššiu sadzbu pri prekročení prahovej hodnoty, teda 100-tisíc, tak je možné ako okolnosť podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby stanoviť hranicu väčšej škody, čiže 20-tisíc. A znovu, keby neboli hranice škôd nastavené tak excesívne, ale značná škoda by bola na úrovni 50- alebo 100-tisíc euro, tak by bolo možné uplatniť ako kvalifikačný znak značnú škodu
Druhým tým kameňom úrazu vidím už v spomenutom zavedení pojmu hrubá nedbanlivosť. Nás teda na škole učili, že sú určité veci, ktoré sú naozaj natoľko, natoľko zásadné, že si neviem predstaviť, že sa dá o nich vôbec diskutovať cez, hej, takto pripravený materiál a cez teda materiál, ktorým je transpozícia, pretože sa zasahuje do subjektívnej stránky trestného činu. A každý trestnoprávny právnik vie, alebo policajt, alebo teda osoba z justičného prostredia, alebo orgánov činných v trestom konaní, že tá subjektívna stránka je proste vždy kameňom úradu. A toto by si naozaj pýtalo veľkú diskusiu, zvlášť teda že je to nekoncepčné, zavádza sa to iba pri konkrétnom trestnom čine.
Ja nehovorím, že sa to vôbec teda nemá objaviť v Trestnom zákone. Naopak, myslím si že pri niektorých trestných činoch, kde je dnes možné, alebo teda kde je, sa ráta s postačujúcim úmyslom z nedbanlivosti, by sa to kľudne mohlo teda zvýšiť na tú hrubú nedbanlivosť, aby sme zabezpečili, hej, zásadu využívania trestného zákona ako ultima ratio. Ale prísť sem len tak s tým, že hrubá nedbanlivosť pri tomto trestnom čine mi príde naozaj znovu veľmi, veľmi nekoncepčné. Dá sa, samozrejme, v tomto smere inšpirovať aj českou právnou úpravou, ktorí s tým pracujú. Myslím, že tu mám niekde aj citáciu ako sa k tomu český trestný zákon stavia, keď definuje hrubú nedbanlivosť, a síce: „přístup pachatele k požadavku náležité opatrnosti svědčí o zřejmé bezohlednosti pachatele k zájmům chráněným trestním zákonem“. Čiže áno, dá sa s tým robiť, len to chce naozaj väčšiu odbornú diskusiu a potom možno aj viac otvoriť inštitút hrubej nedbanlivosti pri ostatných a iných trestných... a iných skutkových podstatách.
Nebudem teda už čítať, kde všade sa v tom českom trestnom zákonníku, hej, kto pracuje a pripúšťa úmysel teda v rozsahu hrubej nedbanlivosti.
Dotknem sa možno toho tretieho kameňa úrazu, a síce trestov, pretože sú naozaj veľmi nízke, hej, aj teda zvlášť keď sa bavíme v kontexte tých škôd. Ja len pripomínam, že tou veľkou amnestujúcou novelou sa zásadne zmenili zásady ukladania trestov, a to tak podľa § 34 ods. 4, kde ale pravidlá o obligatórnom ukladaní trestu odňatia slobody, pravidlá podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a tak ďalej. Čiže prakticky v súčasnosti môžeme s peňažným trestom sa vykúpiť dokonca aj za zločiny, teda s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, napríklad už len vyhlásením viny na hlavnom pojednávaní je možné ísť hlboko pod dolnú hranicu trestnej sadzby. A toto, čo som teraz, hej, o čom som hovorila, keď si dáme do kontrastu s tým, ako sú nadizajnované tie tresty za predmetné novozavádzané skutkové podstaty, je to absolútne, hej, že nezodpovedajúce, práve o to zvlášť, že tie skutkové podstaty vlastne sa dotýkajú konania, ktorým sa porušuje nielen verejný záujem Slovenskej republiky na ochrane nejakých hodnôt, ale ide vlastne, ak to veľmi zjednoduším, o porušovanie medzinárodných teda sankcií, povedzme tak ako to dnes prebieha vo vzťahu k Ruskej federácii. Čiže tuná sú, hej, na strane, sa kladie na Slovenskú republiku zodpovednosť za to, aby aj takýmto spôsobom prispela k ochrane európskych hodnôt, pretože toto je pre ňu ten nástroj, akým zabezpečuje bezpečnosť a mier. A my teda sme to vybavili trestami do 3 rokov, do 6 mesiacov, teda ak to premeníme na peňažné tresty vo výškach 500 alebo, hej, 1 000 eur. Tým je teda, samozrejme, potom aj ohrozenie, naplnenie povinnosti Slovenskej republiky ukladať tresty účinné, primerané, odrádzajúce, čo v tomto prípade teda nebude splnené.
Tak odo mňa zatiaľ len toľko.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
4.4.2025 o 9:51 hod.
Mgr.
Irena Bihariová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený minister, vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho. Pokúsim sa len zhrnúť možno také základné kamene úrazu, ktoré sa vyskytli pri transpozícii.
Čo sa dá oceniť, je, že k nej prichádza ešte skôr než teda by vypršal časový limit, ale ako teda je známy výrok premiéra ruskej, bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, chceli sme to urobiť inak, dopadlo to ako vždy. A ja sa teda pokúsim ilustrovať to na troch konkrétnych, ako som povedala, kameňoch úrazu.
Tým najväčším nedostatkom je v podstate absencia zmyslu pre koncepčné riešenie, čo vedie len k čiastkovým a účelovým zmenám bez pohľadu na zákon ako celok, a nedôslednosť alebo nerešpektovanie tých reálií, ktoré teda, hej, máme v Trestnom zákona, zvlášť teda pri zavádzaní pojmu hrubá nedbanlivosť. Prišlo doslova k takému otrockému prebratiu tejto smernice a v dôsledku toho sa, teda ak sa takto tá úprava schváli, bude v Trestnom zákone vyskytovať už trojitý režim škôd, hej. Čiže tie, ktoré boli zavedené tou veľkou amnestujúcou novelou, tie, ktoré sú zavedené euronovelou, hej, pre tie vymedzené trestné činy. A teraz tu máme ďalší typ hraníc škôd v dôsledku tejto transpozície, a síce 10-tisíc a 100-tisíc, pričom teda, áno, zmizlo, kde sme vlastne možno za začiatku, teda celkom určite na začiatku (povedané so smiechom) urobili chybu, je práve to nadstavenie v tej veľkej amnestujúcej novele, ktorá, v podstate tie čísla nevychádzali ani z trendov, ktoré by sa dali vypočítať podľa rastu inflácie. Tam by sme museli hovoriť o škodách, si myslím, že 5-tisíc, 50-tisíc a 250-tisíc.
Nevychádzali ani z kriminologických výskumov, ktoré majú dávať vedecký základ pre tvorbu trestnej politiky, a teda, ako to vidno aj teraz, nevychádzajú, nemali oporu ani v európskej legislatívne, ktorá často pri harmonizácii trestného práva hmotného už operuje so sumami 10-tisíc a 100-tisíc.
Čiže ak vláda chcela nejakým spôsobom neurobiť úplnú, úplnú disrupciu v hraniciach škôd, tak to, čo by som ja osobne možno navrhovala, je, že v tých skutkových podstatách, kde sa má zaviesť kvalifikačný znak 10-tisíc euro, tak by sa to asi najviac malo priblížiť, tá minimálna prahová hodnota škode malej, čiže 700 euro. Keby nebola väčšia škoda nastavená tak excesívne ako, tak ako je dnes, že 20-tisíc euro, ale povedzme na 5-tisíc euro alebo 10-tisíc euro, tak tá prahová hodnota mohla byť nastavená na väčšiu škodu. A takisto tam, kde je teda potrebné ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa smernice uplatniť vyššiu sadzbu pri prekročení prahovej hodnoty, teda 100-tisíc, tak je možné ako okolnosť podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby stanoviť hranicu väčšej škody, čiže 20-tisíc. A znovu, keby neboli hranice škôd nastavené tak excesívne, ale značná škoda by bola na úrovni 50- alebo 100-tisíc euro, tak by bolo možné uplatniť ako kvalifikačný znak značnú škodu
Druhým tým kameňom úrazu vidím už v spomenutom zavedení pojmu hrubá nedbanlivosť. Nás teda na škole učili, že sú určité veci, ktoré sú naozaj natoľko, natoľko zásadné, že si neviem predstaviť, že sa dá o nich vôbec diskutovať cez, hej, takto pripravený materiál a cez teda materiál, ktorým je transpozícia, pretože sa zasahuje do subjektívnej stránky trestného činu. A každý trestnoprávny právnik vie, alebo policajt, alebo teda osoba z justičného prostredia, alebo orgánov činných v trestom konaní, že tá subjektívna stránka je proste vždy kameňom úradu. A toto by si naozaj pýtalo veľkú diskusiu, zvlášť teda že je to nekoncepčné, zavádza sa to iba pri konkrétnom trestnom čine.
Ja nehovorím, že sa to vôbec teda nemá objaviť v Trestnom zákone. Naopak, myslím si že pri niektorých trestných činoch, kde je dnes možné, alebo teda kde je, sa ráta s postačujúcim úmyslom z nedbanlivosti, by sa to kľudne mohlo teda zvýšiť na tú hrubú nedbanlivosť, aby sme zabezpečili, hej, zásadu využívania trestného zákona ako ultima ratio. Ale prísť sem len tak s tým, že hrubá nedbanlivosť pri tomto trestnom čine mi príde naozaj znovu veľmi, veľmi nekoncepčné. Dá sa, samozrejme, v tomto smere inšpirovať aj českou právnou úpravou, ktorí s tým pracujú. Myslím, že tu mám niekde aj citáciu ako sa k tomu český trestný zákon stavia, keď definuje hrubú nedbanlivosť, a síce: „přístup pachatele k požadavku náležité opatrnosti svědčí o zřejmé bezohlednosti pachatele k zájmům chráněným trestním zákonem“. Čiže áno, dá sa s tým robiť, len to chce naozaj väčšiu odbornú diskusiu a potom možno aj viac otvoriť inštitút hrubej nedbanlivosti pri ostatných a iných trestných... a iných skutkových podstatách.
Nebudem teda už čítať, kde všade sa v tom českom trestnom zákonníku, hej, kto pracuje a pripúšťa úmysel teda v rozsahu hrubej nedbanlivosti.
Dotknem sa možno toho tretieho kameňa úrazu, a síce trestov, pretože sú naozaj veľmi nízke, hej, aj teda zvlášť keď sa bavíme v kontexte tých škôd. Ja len pripomínam, že tou veľkou amnestujúcou novelou sa zásadne zmenili zásady ukladania trestov, a to tak podľa § 34 ods. 4, kde ale pravidlá o obligatórnom ukladaní trestu odňatia slobody, pravidlá podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a tak ďalej. Čiže prakticky v súčasnosti môžeme s peňažným trestom sa vykúpiť dokonca aj za zločiny, teda s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, napríklad už len vyhlásením viny na hlavnom pojednávaní je možné ísť hlboko pod dolnú hranicu trestnej sadzby. A toto, čo som teraz, hej, o čom som hovorila, keď si dáme do kontrastu s tým, ako sú nadizajnované tie tresty za predmetné novozavádzané skutkové podstaty, je to absolútne, hej, že nezodpovedajúce, práve o to zvlášť, že tie skutkové podstaty vlastne sa dotýkajú konania, ktorým sa porušuje nielen verejný záujem Slovenskej republiky na ochrane nejakých hodnôt, ale ide vlastne, ak to veľmi zjednoduším, o porušovanie medzinárodných teda sankcií, povedzme tak ako to dnes prebieha vo vzťahu k Ruskej federácii. Čiže tuná sú, hej, na strane, sa kladie na Slovenskú republiku zodpovednosť za to, aby aj takýmto spôsobom prispela k ochrane európskych hodnôt, pretože toto je pre ňu ten nástroj, akým zabezpečuje bezpečnosť a mier. A my teda sme to vybavili trestami do 3 rokov, do 6 mesiacov, teda ak to premeníme na peňažné tresty vo výškach 500 alebo, hej, 1 000 eur. Tým je teda, samozrejme, potom aj ohrozenie, naplnenie povinnosti Slovenskej republiky ukladať tresty účinné, primerané, odrádzajúce, čo v tomto prípade teda nebude splnené.
Tak odo mňa zatiaľ len toľko.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:00
Vystúpenie 10:00
Boris SuskoTreba povedať, že pani poslankyňa trochu asi nepochopila ten zmysel a význam tej definície hrubej nedbanlivosti. Keďže ide o, ako som povedal, čisto o transpozíciu my sme povinní to transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Na druhej strane je potrebné povedať, že hrubá nedbanlivosť nie je de iure novým druhom subjektívnej stránky...
Treba povedať, že pani poslankyňa trochu asi nepochopila ten zmysel a význam tej definície hrubej nedbanlivosti. Keďže ide o, ako som povedal, čisto o transpozíciu my sme povinní to transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Na druhej strane je potrebné povedať, že hrubá nedbanlivosť nie je de iure novým druhom subjektívnej stránky trestného činu. Nejde o ďalšiu, tretiu formu zavinenia vo vzťah u k určeniu formy zavinenia, to znamená úmysel alebo nedbanlivosť. Ide o vyšší stupeň nedbanlivosti, dá sa povedať, že kvalifikovaná forma nedbanlivosti, ako je nedbanlivosť ustanovená v § 16 Trestného zákona. Pri hrubej nedbanlivosti ide o vyššiu mieru alebo vyšší stupeň neopatrnosti alebo ľahostajnosti, ako je to pri vedomej nedbanlivosti alebo nevedomej nedbanlivosti. Hrubá nedbanlivosť podľa teórie trestného práva nie je ani osobným druhom nedbanlivosti buď vedomej, alebo nevedomej, ale je len vyjadrením miery nedbanlivosti či už vedomej, alebo nevedomej, pričom my sme prešli na minimálnu transpozíciu smernice tak, aby sme nezavádzali gold-plating.
Z uvedeného dôvodu nepovažujeme za adekvátne ani nevyhnutné zaviesť osobitný paragraf na definíciu hrubej nedbanlivosti, pretože ako som povedal, je to nedbanlivostná forma zavinenia, preto by mala byť zavedená do tejto formy zavinenia, ktorá je upravená a definovaná v § 16, pričom definícia hrubej nedbanlivosti určuje podmienky konania, a nie novú formu zavinenia.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pani poslankyne za vystúpenie.
Treba povedať, že pani poslankyňa trochu asi nepochopila ten zmysel a význam tej definície hrubej nedbanlivosti. Keďže ide o, ako som povedal, čisto o transpozíciu my sme povinní to transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Na druhej strane je potrebné povedať, že hrubá nedbanlivosť nie je de iure novým druhom subjektívnej stránky trestného činu. Nejde o ďalšiu, tretiu formu zavinenia vo vzťah u k určeniu formy zavinenia, to znamená úmysel alebo nedbanlivosť. Ide o vyšší stupeň nedbanlivosti, dá sa povedať, že kvalifikovaná forma nedbanlivosti, ako je nedbanlivosť ustanovená v § 16 Trestného zákona. Pri hrubej nedbanlivosti ide o vyššiu mieru alebo vyšší stupeň neopatrnosti alebo ľahostajnosti, ako je to pri vedomej nedbanlivosti alebo nevedomej nedbanlivosti. Hrubá nedbanlivosť podľa teórie trestného práva nie je ani osobným druhom nedbanlivosti buď vedomej, alebo nevedomej, ale je len vyjadrením miery nedbanlivosti či už vedomej, alebo nevedomej, pričom my sme prešli na minimálnu transpozíciu smernice tak, aby sme nezavádzali gold-plating.
Z uvedeného dôvodu nepovažujeme za adekvátne ani nevyhnutné zaviesť osobitný paragraf na definíciu hrubej nedbanlivosti, pretože ako som povedal, je to nedbanlivostná forma zavinenia, preto by mala byť zavedená do tejto formy zavinenia, ktorá je upravená a definovaná v § 16, pričom definícia hrubej nedbanlivosti určuje podmienky konania, a nie novú formu zavinenia.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:02
Vystúpenie 10:02
Boris SuskoVážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a nadväzuje na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Cieľom...
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a nadväzuje na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je s odstupom viac ako 20 rokov od prijatia pôvodnej právnej úpravy pristúpiť k prehodnoteniu právnej úpravy Justičnej akadémie a jej fungovania zohľadňujúci pri tom moderné trendy vo vzdelávaní a v spolupráci s akademickou obcou, ako aj reflektovať niektoré požiadavky aplikačnej praxe, či už ide o samotnú akadémiu, ale aj o adresátov vzdelávacích aktivít. Doterajšie novelizácie zákona o Justičnej akadémii vniesli do normatívneho textu viaceré nezrovnalosti, a to najmä v oblasti vymedzenia vzdelávacích aktivít poskytovaných akadémiou, cieľových skupín vzdelávania, ako aj prístupu k vykonaniu odbornej justičnej skúšky.
Na vyriešenie týchto súčasných nedostatkov právnej úpravy sa nanovo vymedzuje predmet činnosti Justičnej akadémie. Súčasne sa nanovo vymedzujú adresáti vzdelávania pomenovaním primárnej cieľovej skupiny, ktorú tvoria sudcovia a prokurátori, sekundárnou skupinou, ktorú tvoria najmä vyšší súdni úradníci, čakatelia a asistenti, ako aj doplnkovú skupinu adresátov vzdelávania. Pri odbornej justičnej skúške návrh zákona robí poriadok v doterajšej úprave, ktorá pod tlakom doterajších novelizácií sa stala nejednoznačnou a príliš roztrieštenou.
Návrh zákona ďalej mení zloženie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov na základe teda nominácií komôr. Zloženie rady musí odrážať potrebu efektívnejšieho vzdelávania primárnej a sekundárnej cieľovej skupiny zástupcami rôznych právnických profesií a musí odrážať aj nadväznosť na kvalitu vzdelávania poskytovaného právnickými fakultami. Z doterajších skúseností tiež vyplýva potreba výraznejšieho zapojenia ďalších osôb do prípravy a realizácie študijného plánu akadémie z radov právnických fakúlt a stavovskej organizácie advokátov, notárov a exekútorov, ktorý by mali zabezpečiť zástupcovia týchto profesií podľa navrhovanej právnej úpravy.
Súčasne sa navrhuje otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania, samozrejme, za splnenia prísnych kvalifikačných kritérií, čím sa naša právna úprava približuje najmä právnej úprave v Českej republike či Francúzsku. V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravujú formy tejto spolupráce, ako aj finančný príspevok, ktorý podporuje túto spoluprácu.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Bol predmetom rokovania legislatívnej rady, ako aj medzirezortného pripomienkového konania. Vláda ho schválila na svojom zasadnutí dňa 12. februára 2025.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a nadväzuje na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je s odstupom viac ako 20 rokov od prijatia pôvodnej právnej úpravy pristúpiť k prehodnoteniu právnej úpravy Justičnej akadémie a jej fungovania zohľadňujúci pri tom moderné trendy vo vzdelávaní a v spolupráci s akademickou obcou, ako aj reflektovať niektoré požiadavky aplikačnej praxe, či už ide o samotnú akadémiu, ale aj o adresátov vzdelávacích aktivít. Doterajšie novelizácie zákona o Justičnej akadémii vniesli do normatívneho textu viaceré nezrovnalosti, a to najmä v oblasti vymedzenia vzdelávacích aktivít poskytovaných akadémiou, cieľových skupín vzdelávania, ako aj prístupu k vykonaniu odbornej justičnej skúšky.
Na vyriešenie týchto súčasných nedostatkov právnej úpravy sa nanovo vymedzuje predmet činnosti Justičnej akadémie. Súčasne sa nanovo vymedzujú adresáti vzdelávania pomenovaním primárnej cieľovej skupiny, ktorú tvoria sudcovia a prokurátori, sekundárnou skupinou, ktorú tvoria najmä vyšší súdni úradníci, čakatelia a asistenti, ako aj doplnkovú skupinu adresátov vzdelávania. Pri odbornej justičnej skúške návrh zákona robí poriadok v doterajšej úprave, ktorá pod tlakom doterajších novelizácií sa stala nejednoznačnou a príliš roztrieštenou.
Návrh zákona ďalej mení zloženie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov na základe teda nominácií komôr. Zloženie rady musí odrážať potrebu efektívnejšieho vzdelávania primárnej a sekundárnej cieľovej skupiny zástupcami rôznych právnických profesií a musí odrážať aj nadväznosť na kvalitu vzdelávania poskytovaného právnickými fakultami. Z doterajších skúseností tiež vyplýva potreba výraznejšieho zapojenia ďalších osôb do prípravy a realizácie študijného plánu akadémie z radov právnických fakúlt a stavovskej organizácie advokátov, notárov a exekútorov, ktorý by mali zabezpečiť zástupcovia týchto profesií podľa navrhovanej právnej úpravy.
Súčasne sa navrhuje otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania, samozrejme, za splnenia prísnych kvalifikačných kritérií, čím sa naša právna úprava približuje najmä právnej úprave v Českej republike či Francúzsku. V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravujú formy tejto spolupráce, ako aj finančný príspevok, ktorý podporuje túto spoluprácu.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Bol predmetom rokovania legislatívnej rady, ako aj medzirezortného pripomienkového konania. Vláda ho schválila na svojom zasadnutí dňa 12. februára 2025.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)
Rozpracované
10:05
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:05
Zuzana PlevíkováVážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona...
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
4.4.2025 o 10:05 hod.
Mgr.
Zuzana Plevíková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované