33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pani poslankyne za vystúpenie.
Treba povedať, že pani poslankyňa trochu asi nepochopila ten zmysel a význam tej definície hrubej nedbanlivosti. Keďže ide o, ako som povedal, čisto o transpozíciu my sme povinní to transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Na druhej strane je potrebné povedať, že hrubá nedbanlivosť nie je de iure novým druhom subjektívnej stránky trestného činu. Nejde o ďalšiu, tretiu formu zavinenia vo vzťah u k určeniu formy zavinenia, to znamená úmysel alebo nedbanlivosť. Ide o vyšší stupeň nedbanlivosti, dá sa povedať, že kvalifikovaná forma nedbanlivosti, ako je nedbanlivosť ustanovená v § 16 Trestného zákona. Pri hrubej nedbanlivosti ide o vyššiu mieru alebo vyšší stupeň neopatrnosti alebo ľahostajnosti, ako je to pri vedomej nedbanlivosti alebo nevedomej nedbanlivosti. Hrubá nedbanlivosť podľa teórie trestného práva nie je ani osobným druhom nedbanlivosti buď vedomej, alebo nevedomej, ale je len vyjadrením miery nedbanlivosti či už vedomej, alebo nevedomej, pričom my sme prešli na minimálnu transpozíciu smernice tak, aby sme nezavádzali gold-plating.
Z uvedeného dôvodu nepovažujeme za adekvátne ani nevyhnutné zaviesť osobitný paragraf na definíciu hrubej nedbanlivosti, pretože ako som povedal, je to nedbanlivostná forma zavinenia, preto by mala byť zavedená do tejto formy zavinenia, ktorá je upravená a definovaná v § 16, pričom definícia hrubej nedbanlivosti určuje podmienky konania, a nie novú formu zavinenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a nadväzuje na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je s odstupom viac ako 20 rokov od prijatia pôvodnej právnej úpravy pristúpiť k prehodnoteniu právnej úpravy Justičnej akadémie a jej fungovania zohľadňujúci pri tom moderné trendy vo vzdelávaní a v spolupráci s akademickou obcou, ako aj reflektovať niektoré požiadavky aplikačnej praxe, či už ide o samotnú akadémiu, ale aj o adresátov vzdelávacích aktivít. Doterajšie novelizácie zákona o Justičnej akadémii vniesli do normatívneho textu viaceré nezrovnalosti, a to najmä v oblasti vymedzenia vzdelávacích aktivít poskytovaných akadémiou, cieľových skupín vzdelávania, ako aj prístupu k vykonaniu odbornej justičnej skúšky.
Na vyriešenie týchto súčasných nedostatkov právnej úpravy sa nanovo vymedzuje predmet činnosti Justičnej akadémie. Súčasne sa nanovo vymedzujú adresáti vzdelávania pomenovaním primárnej cieľovej skupiny, ktorú tvoria sudcovia a prokurátori, sekundárnou skupinou, ktorú tvoria najmä vyšší súdni úradníci, čakatelia a asistenti, ako aj doplnkovú skupinu adresátov vzdelávania. Pri odbornej justičnej skúške návrh zákona robí poriadok v doterajšej úprave, ktorá pod tlakom doterajších novelizácií sa stala nejednoznačnou a príliš roztrieštenou.
Návrh zákona ďalej mení zloženie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov na základe teda nominácií komôr. Zloženie rady musí odrážať potrebu efektívnejšieho vzdelávania primárnej a sekundárnej cieľovej skupiny zástupcami rôznych právnických profesií a musí odrážať aj nadväznosť na kvalitu vzdelávania poskytovaného právnickými fakultami. Z doterajších skúseností tiež vyplýva potreba výraznejšieho zapojenia ďalších osôb do prípravy a realizácie študijného plánu akadémie z radov právnických fakúlt a stavovskej organizácie advokátov, notárov a exekútorov, ktorý by mali zabezpečiť zástupcovia týchto profesií podľa navrhovanej právnej úpravy.
Súčasne sa navrhuje otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania, samozrejme, za splnenia prísnych kvalifikačných kritérií, čím sa naša právna úprava približuje najmä právnej úprave v Českej republike či Francúzsku. V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravujú formy tejto spolupráce, ako aj finančný príspevok, ktorý podporuje túto spoluprácu.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Bol predmetom rokovania legislatívnej rady, ako aj medzirezortného pripomienkového konania. Vláda ho schválila na svojom zasadnutí dňa 12. februára 2025.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Takže zdravím ešte raz pána ministra, pána predsedajúceho aj vás, ctení kolegovia a kolegyne.
K tomuto prednesenému návrhu v podstate by som chcela len upozorniť na, na veci, ktoré nevyvolávajú úplne pocit bezpečia, ale, naopak, skôr, skôr zvádzajú trochu, trochu k pochybnostiam, ale možno to pán minister rozptýli a presvedčí ma, že to asi iba nejak možno zle, zle čítam.
Totiž to, čo sa mení, a to, čo teda je hodné toho, aby sa tu teda spomenulo, je počet členov rady akadémie zo súčasných 10 na 17 s tým, že kľúč nominácií sa oproti pôvodnej úprave nenastavil teda vyslovene v prospech ministerstva, ale aj tak tou úpravou získa, že minister, o jedného zástupcu menuje viacej, resp. že bude mať 9 zo 17, čiže bude tam tá drobná prevaha.
Je zaujímavé inak spomenúť aj to teda, čo sa mne podarilo vysondovať z prostredia Justičnej akadémie, že ona o to nežiadala, o túto zmenu, že to nevychádza z nejakých požiadaviek jej fungovania, jej organizácie, alebo teda že by narážali na nejaké praktické problémy a tie by vyústili k potrebe legislatívnej úpravy v takomto znení. Ja sa trošku obávam toho, viete, že keď sa rozširuje počet orgánov nejakého, počet teda personálnych, hej, zastúpenia v niektorom orgáne s tým, že tam teda získava ďalší vplyv štátna správa, resp. priamo minister v tomto prípade, teda tam budú sa musieť dovoliť po schválení novely noví kandidáti, a to za Súdnu radu traja a za ministra spravodlivosti štyria, tak to trochu tak smrdí tou snahou rozrieďovať niektorý orgán a rozriediť ho o povedzme že politický poslušných, poslušných ľudí. Čiže toto rozširovanie rady, a zvlášť teda kľúčom, kedy pribudnú do nej už spomenutí zástupcovia nominovaní Súdnou radou a ministrom, vyvoláva, myslím, že celkom pochybnosti.
Mne, úplne mi je jasný účel aj toho ustanovenia, ktoré sa tam vkladá, a síce spolupráca s právnickými fakultami verejných škôl, vysokých škôl. Touto zmenou sa zvyšujú výdavky ministerstva v čase konsolidácie, čím a ktorými sa teda má podporiť expanzia zamestnancov právnických fakúlt. Ja rozumiem, že teda Justičná akadémia, sama som na nej učila, pracuje s už profesnou skupinou, hej, sudcov, prokurátorov a tak ďalej, a teraz sa tam vlastne majú, hej, dostať vyučovať zamestnanci, alebo teda pracovníci z vysokých, teda z právnických fakúlt, pozorujúc teda, hej, a dobre si pamätajúc na obdobie prijímania teda už spomenutej dnes veľkej amnestujúcej novely, kedy sa práve z akademických kruhov nie veľmi šťastne s touto reformou k nej vyjadrovali práve zástupcovia z vedenia, z vedenia fakúlt, to tiež nepôsobí veľmi dobre, ak prichádza potom ustanovenie, ktoré im sľubuje viacej peňazí.
A do tretice nemožno súhlasiť ani so zmenou kritérií na výber jej riaditeľa, ktoré teda upúšťajú po novom od toho, aby to bol sudca alebo prokurátor. Úplne nerozumiem, že čo je dôvodom takejto zmeny, pretože ako som povedala, je to inštitúcia, ktorá smeruje vzdelávanie na profesijné skupiny justičných orgánov, OČTK a prokurátorov, a mal by to byť teda niekto, kto rozumie nielen teda tým právnym a hmotnoprávnym a procesnoprávnym, hej, trendom, ale aj samotnej problematike a úskaliam v týchto profesiách. Čiže to mi je tiež také, že viac otvára pochybnosti, než, než by dávalo nejakých uspokojivých odpovedí.
Čiže summa summarum, ak teda, hej, dáme dohromady všetky tie tri miesta, ktoré som spomenula, to, že sa rozrieďuje rada, to, že sa vnáša, teda alebo sa mení, mení sa požiadavka na to, kto by mal byť vedúcou postavou v Justičnej akadémii. A čo je ešte teda veľmi dôležité, tam sa bude musieť zmeniť, zmeniť vedenie. To znamená, že Justičná akadémia navrhne nového riaditeľa, následne ho vymenuje minister spravodlivosti s tým, že po novom bude mať minister väčšinové zastúpenie – v úvodzovkách – „svojich ľudí“, tak ministrovi navrhnú človeka, ktorého chce už vopred minister vymenovať. To znamená teda, že Justičná akadémia, ktorá má zabezpečovať vzdelávanie a sudcov a prokurátorov, hrozí, že bude plne ovládaná ministerstvom spravodlivosti.
Ďakujem.

Irena, ďakujem za tvoj príspevok a upozornenie, teda že čo sa deje, lebo, samozrejme, Justičná akadémia nie je veľmi ani známa v laickej verejnosti, ale, ale má vplyv na to, akým spôsobom, resp. mala by mať vplyv na to, akým spôsobom sa sudcovia vyvíjajú, akým spôsobom sa zlepšujú, a... a alebo naopak. A nie je dobré počuť, že ministerstvo sa snaží akoby mať tam, mať tam, mať tam väčší vplyv bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom zdôvodnené rozumne, alebo teda pochopiteľne. Plus tie teda, ak som to dobre pochopil, tie finančné prostriedky dostalo, teda má dostať vedenie fakulty bratislavskej univerzity... (reakcia v pléne) na podporu spolupráce. Čiže takto akoby nepriamo sa tam aj teda pánovi dekanovi Burdovi, ktorý sa veľmi snažil podporovať, tak tu je, vyzerá to ako taká malá domov, no, asi sa na to budeme musieť pozrieť lepšie, pre mňa je to teraz nová informácia, ale teda nevyzerá to dobre, pán minister.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj za vystúpenie pani poslankyni Bihariovej, aj keď musím ju jedným dychom dodať, že pani poslankyňa hrubo, hrubo zavádza.
Pokiaľ ide o rozšírenie členov Rady Justičnej akadémie, tak je to práve z dôvodu toho, že podstatnou časťou návrhu zákona je rozšírenie spolupráce medzi, medzi Justičnou akadémiou a právnickými fakultami na Slovensku verejných vysokých škôl, nielen Univerzitou Komenského, ale všetkých právnických fakúlt vysokých škôl verejných na Slovensku. Takže aj v tej faktickej poznámke pána poslanca Vanča to bolo absolútne nemiestne. A pokiaľ ide o finančné nároky, tak je tam možnosť spolufinancovania, a nie povinnosť, čiže to je ďalšia dezinterpretácia a zavádzanie.
Pokiaľ ide o samotnú radu, stále v tej rade má väčšinu majú sudcovia a prokurátori. Je tam osem sudcov volených Súdnou radou, traja, ktorých navrhuje Generálna prokuratúra, jeden návrh stavovskej organizácie sudcov a jeden z radov prokurátorov. Čiže žiadna väčšina ministerstva v Rade Justičnej akadémie nie je napriek tomu, že si treba uvedomiť, že Justičná akadémia je rozpočtovou organizáciou ministerstva a ministerstvo musí mať nejaký vplyv aj na chod svojej podriadenej organizácie. Napriek tomu sme ten systém nastavili tak, že ani v samotnej rade, ani v jednotlivých procesoch výberu, výberového konania na riaditeľa nemá ministerstvo rozhodujúci vplyv. Napriek tomu, že ide, ako som povedal, o rozpočtovú organizáciu ministerstva a je logické a bolo by logické a úplne normálne, že keď má ministerstvo zodpovedať za chod svojej podriadenej organizácie, tak má mať aj vplyv na jej fungovanie.
Pokiaľ ide o samotného riaditeľa Justičnej akadémie, je to právna úprava pro futuro, pani poslankyňa, čiže opäť zavádzate, neviem, či ste si všimli, že výberové konanie, resp. si to ustanovovanie nového riaditeľa Justičnej akadémie prebehlo pred pár dňami, čiže táto právna úprava je robená pro futuro, do budúcnosti. A keď sa mohla otvoriť neprokurátorom špeciálna prokuratúra, tak nechápem, prečo by sa nemohlo otvoriť aj pozícia riaditeľa tejto organizácie aj nesudcom a neprokurátorom, pričom treba povedať, že ide o vzdelávaciu inštitúciu, kde rozhoduje o zásadných otázkach vždy rada. Riaditeľ je manažérska funkcia a neviem, že či je sudca alebo prokurátor kvalifikáciou na to, aby bol dobrým manažérom vo vzdelávaní. Práve si myslím, že otvorenie tejto funkcie a najmä nastavenie kvalifikačných parametrov, ktoré sa týkajú najmä vzdelávania a skúsenosťami so vzdelávaním, sú väčším kvalifikačným predpokladom na výkon funkcie riaditeľa tejto inštitúcie ako samotné to, že tento riaditeľ je statusovo sudcom alebo prokurátorom.
Štandardy boli nastavené tak, aby zodpovedali aplikačnej praxi aj z hľadiska samotného vzdelávania a spolupráce s právnickými fakultami, kde, ako som povedal, zase, opäť hrubé zavádzanie, že ide tu o nejakú malú domov právnickej fakulte v Bratislave.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, pán poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a zabezpečenie právnej stability. Predložený vládny návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku.
V súlade s uvedeným sa v Ústave Slovenskej republiky navrhuje zdôrazniť zvrchovanosť Slovenskej republiky v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.
Návrhom ústavného zákona sa sleduje aj rozšírenie ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa v Ústave Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátno-výchovno-vzdelávacieho programu, resp. účasti detí na výchove a vzdelávaní v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania. V tejto spojitosti sa tiež ustanovuje, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje zakotviť, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. V súvislosti s rozšírením ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv sa navrhuje ustanoviť rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu ústavného zákona.
Vládny návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, pozerám, že kde sú konzervatívci z koaličných strán. (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem pekne.
Dobre, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, dovoľte, aby som v súlade s čl. 86 písmena a) Ústavy Slovenskej republiky a § 67 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uviedol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, v mene skupiny 11 poslancov poslaneckého klubu KDH.
Predkladaným návrhom sledujeme posilnenie práv občanov vrátane práva ochrániť suverenitu Slovenskej republiky v základných kultúrno-etických otázkach. Bližšie rozoberiem v rozprave, do ktorej sa ako navrhovateľ hlásim.
Teraz len stručne uvediem, že predkladaná novela reaguje na spoločenskú potrebu a aplikačnú prax rozhodovania Ústavného súdu a európskych súdov, pričom jeho cieľom je zabezpečiť vyššiu právnu istotu, ochranu práv, efektívnosť ústavných mechanizmov. V Kresťanskodemokratickom hnutí si uvedomujeme vážnosť každého zásahu do ústavného textu, a preto bol návrh pripravovaný s dôrazom na odbornosť rešpektovania princípov právneho štátu a ústavného poriadku Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v mene navrhovateľov vás žiadam o podporu tohto návrhu v prvom čítaní, aby sme mohli pokračovať v odbornej diskusii v druhom čítaní a prípadne návrh dopracovať podľa pripomienok.
Ďakujem vám za pozornosť.