33. schôdza

Ďakujem za slovo.
Takže zdravím ešte raz pána ministra, pána predsedajúceho aj vás, ctení kolegovia a kolegyne.
K tomuto prednesenému návrhu v podstate by som chcela len upozorniť na, na veci, ktoré nevyvolávajú úplne pocit bezpečia, ale, naopak, skôr, skôr zvádzajú trochu, trochu k pochybnostiam, ale možno to pán minister rozptýli a presvedčí ma, že to asi iba nejak možno zle, zle čítam.
Totiž to, čo sa mení, a to, čo teda je hodné toho, aby sa tu teda spomenulo, je počet členov rady akadémie zo súčasných 10 na 17 s tým, že kľúč nominácií sa oproti pôvodnej úprave nenastavil teda vyslovene v prospech ministerstva, ale aj tak tou úpravou získa, že minister, o jedného zástupcu menuje viacej, resp. že bude mať 9 zo 17, čiže bude tam tá drobná prevaha.
Je zaujímavé inak spomenúť aj to teda, čo sa mne podarilo vysondovať z prostredia Justičnej akadémie, že ona o to nežiadala, o túto zmenu, že to nevychádza z nejakých požiadaviek jej fungovania, jej organizácie, alebo teda že by narážali na nejaké praktické problémy a tie by vyústili k potrebe legislatívnej úpravy v takomto znení. Ja sa trošku obávam toho, viete, že keď sa rozširuje počet orgánov nejakého, počet teda personálnych, hej, zastúpenia v niektorom orgáne s tým, že tam teda získava ďalší vplyv štátna správa, resp. priamo minister v tomto prípade, teda tam budú sa musieť dovoliť po schválení novely noví kandidáti, a to za Súdnu radu traja a za ministra spravodlivosti štyria, tak to trochu tak smrdí tou snahou rozrieďovať niektorý orgán a rozriediť ho o povedzme že politický poslušných, poslušných ľudí. Čiže toto rozširovanie rady, a zvlášť teda kľúčom, kedy pribudnú do nej už spomenutí zástupcovia nominovaní Súdnou radou a ministrom, vyvoláva, myslím, že celkom pochybnosti.
Mne, úplne mi je jasný účel aj toho ustanovenia, ktoré sa tam vkladá, a síce spolupráca s právnickými fakultami verejných škôl, vysokých škôl. Touto zmenou sa zvyšujú výdavky ministerstva v čase konsolidácie, čím a ktorými sa teda má podporiť expanzia zamestnancov právnických fakúlt. Ja rozumiem, že teda Justičná akadémia, sama som na nej učila, pracuje s už profesnou skupinou, hej, sudcov, prokurátorov a tak ďalej, a teraz sa tam vlastne majú, hej, dostať vyučovať zamestnanci, alebo teda pracovníci z vysokých, teda z právnických fakúlt, pozorujúc teda, hej, a dobre si pamätajúc na obdobie prijímania teda už spomenutej dnes veľkej amnestujúcej novely, kedy sa práve z akademických kruhov nie veľmi šťastne s touto reformou k nej vyjadrovali práve zástupcovia z vedenia, z vedenia fakúlt, to tiež nepôsobí veľmi dobre, ak prichádza potom ustanovenie, ktoré im sľubuje viacej peňazí.
A do tretice nemožno súhlasiť ani so zmenou kritérií na výber jej riaditeľa, ktoré teda upúšťajú po novom od toho, aby to bol sudca alebo prokurátor. Úplne nerozumiem, že čo je dôvodom takejto zmeny, pretože ako som povedala, je to inštitúcia, ktorá smeruje vzdelávanie na profesijné skupiny justičných orgánov, OČTK a prokurátorov, a mal by to byť teda niekto, kto rozumie nielen teda tým právnym a hmotnoprávnym a procesnoprávnym, hej, trendom, ale aj samotnej problematike a úskaliam v týchto profesiách. Čiže to mi je tiež také, že viac otvára pochybnosti, než, než by dávalo nejakých uspokojivých odpovedí.
Čiže summa summarum, ak teda, hej, dáme dohromady všetky tie tri miesta, ktoré som spomenula, to, že sa rozrieďuje rada, to, že sa vnáša, teda alebo sa mení, mení sa požiadavka na to, kto by mal byť vedúcou postavou v Justičnej akadémii. A čo je ešte teda veľmi dôležité, tam sa bude musieť zmeniť, zmeniť vedenie. To znamená, že Justičná akadémia navrhne nového riaditeľa, následne ho vymenuje minister spravodlivosti s tým, že po novom bude mať minister väčšinové zastúpenie – v úvodzovkách – „svojich ľudí“, tak ministrovi navrhnú človeka, ktorého chce už vopred minister vymenovať. To znamená teda, že Justičná akadémia, ktorá má zabezpečovať vzdelávanie a sudcov a prokurátorov, hrozí, že bude plne ovládaná ministerstvom spravodlivosti.
Ďakujem.

Irena, ďakujem za tvoj príspevok a upozornenie, teda že čo sa deje, lebo, samozrejme, Justičná akadémia nie je veľmi ani známa v laickej verejnosti, ale, ale má vplyv na to, akým spôsobom, resp. mala by mať vplyv na to, akým spôsobom sa sudcovia vyvíjajú, akým spôsobom sa zlepšujú, a... a alebo naopak. A nie je dobré počuť, že ministerstvo sa snaží akoby mať tam, mať tam, mať tam väčší vplyv bez toho, aby to bolo nejakým spôsobom zdôvodnené rozumne, alebo teda pochopiteľne. Plus tie teda, ak som to dobre pochopil, tie finančné prostriedky dostalo, teda má dostať vedenie fakulty bratislavskej univerzity... (reakcia v pléne) na podporu spolupráce. Čiže takto akoby nepriamo sa tam aj teda pánovi dekanovi Burdovi, ktorý sa veľmi snažil podporovať, tak tu je, vyzerá to ako taká malá domov, no, asi sa na to budeme musieť pozrieť lepšie, pre mňa je to teraz nová informácia, ale teda nevyzerá to dobre, pán minister.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj za vystúpenie pani poslankyni Bihariovej, aj keď musím ju jedným dychom dodať, že pani poslankyňa hrubo, hrubo zavádza.
Pokiaľ ide o rozšírenie členov Rady Justičnej akadémie, tak je to práve z dôvodu toho, že podstatnou časťou návrhu zákona je rozšírenie spolupráce medzi, medzi Justičnou akadémiou a právnickými fakultami na Slovensku verejných vysokých škôl, nielen Univerzitou Komenského, ale všetkých právnických fakúlt vysokých škôl verejných na Slovensku. Takže aj v tej faktickej poznámke pána poslanca Vanča to bolo absolútne nemiestne. A pokiaľ ide o finančné nároky, tak je tam možnosť spolufinancovania, a nie povinnosť, čiže to je ďalšia dezinterpretácia a zavádzanie.
Pokiaľ ide o samotnú radu, stále v tej rade má väčšinu majú sudcovia a prokurátori. Je tam osem sudcov volených Súdnou radou, traja, ktorých navrhuje Generálna prokuratúra, jeden návrh stavovskej organizácie sudcov a jeden z radov prokurátorov. Čiže žiadna väčšina ministerstva v Rade Justičnej akadémie nie je napriek tomu, že si treba uvedomiť, že Justičná akadémia je rozpočtovou organizáciou ministerstva a ministerstvo musí mať nejaký vplyv aj na chod svojej podriadenej organizácie. Napriek tomu sme ten systém nastavili tak, že ani v samotnej rade, ani v jednotlivých procesoch výberu, výberového konania na riaditeľa nemá ministerstvo rozhodujúci vplyv. Napriek tomu, že ide, ako som povedal, o rozpočtovú organizáciu ministerstva a je logické a bolo by logické a úplne normálne, že keď má ministerstvo zodpovedať za chod svojej podriadenej organizácie, tak má mať aj vplyv na jej fungovanie.
Pokiaľ ide o samotného riaditeľa Justičnej akadémie, je to právna úprava pro futuro, pani poslankyňa, čiže opäť zavádzate, neviem, či ste si všimli, že výberové konanie, resp. si to ustanovovanie nového riaditeľa Justičnej akadémie prebehlo pred pár dňami, čiže táto právna úprava je robená pro futuro, do budúcnosti. A keď sa mohla otvoriť neprokurátorom špeciálna prokuratúra, tak nechápem, prečo by sa nemohlo otvoriť aj pozícia riaditeľa tejto organizácie aj nesudcom a neprokurátorom, pričom treba povedať, že ide o vzdelávaciu inštitúciu, kde rozhoduje o zásadných otázkach vždy rada. Riaditeľ je manažérska funkcia a neviem, že či je sudca alebo prokurátor kvalifikáciou na to, aby bol dobrým manažérom vo vzdelávaní. Práve si myslím, že otvorenie tejto funkcie a najmä nastavenie kvalifikačných parametrov, ktoré sa týkajú najmä vzdelávania a skúsenosťami so vzdelávaním, sú väčším kvalifikačným predpokladom na výkon funkcie riaditeľa tejto inštitúcie ako samotné to, že tento riaditeľ je statusovo sudcom alebo prokurátorom.
Štandardy boli nastavené tak, aby zodpovedali aplikačnej praxi aj z hľadiska samotného vzdelávania a spolupráce s právnickými fakultami, kde, ako som povedal, zase, opäť hrubé zavádzanie, že ide tu o nejakú malú domov právnickej fakulte v Bratislave.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, pán poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a zabezpečenie právnej stability. Predložený vládny návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku.
V súlade s uvedeným sa v Ústave Slovenskej republiky navrhuje zdôrazniť zvrchovanosť Slovenskej republiky v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.
Návrhom ústavného zákona sa sleduje aj rozšírenie ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa v Ústave Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátno-výchovno-vzdelávacieho programu, resp. účasti detí na výchove a vzdelávaní v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania. V tejto spojitosti sa tiež ustanovuje, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje zakotviť, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. V súvislosti s rozšírením ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv sa navrhuje ustanoviť rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu ústavného zákona.
Vládny návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, pozerám, že kde sú konzervatívci z koaličných strán. (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem pekne.
Dobre, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pani poslanci, dovoľte, aby som v súlade s čl. 86 písmena a) Ústavy Slovenskej republiky a § 67 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uviedol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, v mene skupiny 11 poslancov poslaneckého klubu KDH.
Predkladaným návrhom sledujeme posilnenie práv občanov vrátane práva ochrániť suverenitu Slovenskej republiky v základných kultúrno-etických otázkach. Bližšie rozoberiem v rozprave, do ktorej sa ako navrhovateľ hlásim.
Teraz len stručne uvediem, že predkladaná novela reaguje na spoločenskú potrebu a aplikačnú prax rozhodovania Ústavného súdu a európskych súdov, pričom jeho cieľom je zabezpečiť vyššiu právnu istotu, ochranu práv, efektívnosť ústavných mechanizmov. V Kresťanskodemokratickom hnutí si uvedomujeme vážnosť každého zásahu do ústavného textu, a preto bol návrh pripravovaný s dôrazom na odbornosť rešpektovania princípov právneho štátu a ústavného poriadku Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v mene navrhovateľov vás žiadam o podporu tohto návrhu v prvom čítaní, aby sme mohli pokračovať v odbornej diskusii v druhom čítaní a prípadne návrh dopracovať podľa pripomienok.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako uvedený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, vôbec ma neteší, že tu stojím, ale teda tu sme v rozprave k novelám ústavy, lebo Robert Fico potreboval vytvoriť dymovú clonu pre svoje babráctvo a neschopnosť riešiť problémy ľudí na Slovensku, a tak využíva tento nástroj, aby zamestnal ľudí aj opozíciu, a neváha pri tom využiť aj časť obyvateľstva na Slovensku ako obetného baránka. Robí to opakovane, je to úplne priehľadné a verím, že to vidia aj ľudia, ktorí tu dnes sedia v tomto pléne a je teda veľmi zaujímavé, že za koalíciu tu nesedí nikto okrem pani spravodajkyne. Rozoberiem postupne viaceré okruhy, ktoré novela zákona otvára.
Tým prvým je, môžeme to nazvať zvrchovanosť Slovenska v niektorých otázkach ľudských práv. Kolegovia, kolegyne, ľudské práva nie sú bomboniéra, z ktorej si môžete vyberať iba to, čo sa vám páči. Medzinárodný systém ľudských práv tu máme preto, lebo sme k nemu ako ľudstvo dospeli, aby sme sa vyhli tým najhrôzostrašnejším obludnostiam, ktoré história ľudstva priniesla a ktoré poznáme, a aby sme každému človeku zabezpečili dôstojný život a jeho ochranu a napĺňanie základných práv a slobôd, ktoré majú byť garantované všetkým bez rozdielu. Vyjadrené to je aj v čl. I Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá ukotvuje – všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Je to z roku 1948, 76 rokov už máme toto znenie.
Našťastie tu teda máme medzinárodné ľudskoprávne zmluvy, ktorými je Slovensko viazané, na čom by nezmenila nič ani nove ústavy, chvalabohu, rovnako tu máme aj napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorý je posledným ochrancom ľudí v prípade, keď štáty zlyhávajú. Vďaka tomuto systému ochrany ľudských práv sme dospeli k mnohým pokrokom, ktoré zlepšujú životy milióny ľudí na Slovensku, teda na celom svete, ale aj životy ľudí na Slovensku.
A ďalej je potrebné zdôrazniť, že ľudské práva nemajú národnú identitu. Ich podstata spočíva práve v tom, že sú všeobecné a garantované pre všetkých bez rozdielu národnosti, etnickej príslušnosti, náboženského vyznania, pohlavia, veku a tak ďalej. Rovnako neexistuje žiadna výnimka zo všeobecnosti ľudských práv vo vzťahu k tomu, čo zvyknú mnohí ľudia aj v tomto pléne označovať za kultúrnoetické otázky. Hádam si nemyslíte, že ak si akýkoľvek národ povie, že napr. oni kultúrnoetickú otázku manželstva vyhodnocujú tak, že ľudia s bielou farbou pleti a ľudia s tmavšou farbou pleti nemajú mať možnosť uzatvárať manželstvo, takže to bude v poriadku. Alebo ak si nejaký národ povie, že je v súlade s ich pohľadom na manželstvo, že nemanželské deti nemajú mať rovnaké práva ako tie, ktoré sa narodia v manželstve. A takýchto príkladov by som tu mohla uviesť mnoho, stovky. Keby sme tento princípov pripustili, môžeme celú ochranu ľudských práv hodiť rovno do koša, pretože by sa nám to rozpadlo na márne kúsky.
Ak sa bojíte pokroku, ktorý prináša lepší život pre mnohých ľudí, milióny ľudí po celom svete, tak to nebudete ani prví, ani poslední v histórii ľudstva. Takých sme tu už mali dosť v každej zlomovej etape vývoja ľudstva – zrušenie otroctva, volebné právo žien, možnosť žien byť farárkami v evanjelickej cirkvi, zrušenie zákazu uzavrieť manželstvo pre učiteľky – aj také sme tu mali, zrušenie segregácie v USA a mohla by som donekonečna pokračovať. Takýchto míľnikov, ktoré menili ľudstvo k lepšiemu je v histórii mnoho, obrovské množstvo, naozaj veľké množstvo a vždy sa pri tom búrila časť obyvateľstva, zväčša tá, ktorej sa zmena k lepšiemu bytostne nedotýkala, ale len z dôvodu, že už dávno práva, ktoré sa priznávali ďalšej časti obyvateľstva, mala. A tak je to aj dnes a je na každom z nás, z vás, sa rozhodnúť na ktorej strane dejín budete stáť.
Jedným z okruhov, ktorým sa venuje novela ústavy je rodičovstvo párov rovnakého pohlavia. Máme tu teda pokusy ako ústavne aj do budúcna obmedziť alebo rovno úplne znemožniť možnosť rodičovstva LGBTI ľudí. Ako LGBTI človek a zároveň mama, sa ma toto, samozrejme, dotýka úplne najviac. Už keď som tie návrhy prvýkrát videla, tak musím vám teda povedať, že naozaj ma obliala totálna úzkosť, a z môjho pohľadu to nie je nič iné, ako neľudský útok na rodiny, ako je tá moja a aké sú tisíce aj na Slovensku. Ako si to vôbec dovoľujete hovoriť mne a tisícom ďalších ľudí, či môžeme alebo nemôžeme byť rodičia?! Či môžeme, alebo nemôžeme adoptovať deti?! Či môžeme, alebo nemôžeme mať uznané naše zväzky?! Ako si to, naozaj ako si to dovoľujete mi to hovoriť?! Je to za mňa úplne odporné, ubližujúce a ponižujúce, to vám môžem povedať teda naozaj z osobnej skúsenosti.
Predstavte si napríklad aj vy, pani poslankyňa Plevíková, že by som sám ja diktovala, či môžete, alebo nemôžete adoptovať dieťa, lebo proste mne by sa tá predstava nepáčila. Páry rovnakého pohlavia deti mali, majú a budú mať, či už tie biologické, alebo aj adoptované. Aj na Slovensku. A môžete sa snažiť nás donekonečna vymazávať a popierať našu existenciu, ale naše rodiny neprestanú existovať. Sme tu.
Najsmutnejšie je, že týmito vašimi návrhmi nepomôžete absolútne nikomu, ale absolútne nikomu, nijako. Ale najviac ublížite deťom, ktorých sa to týka, a ich rodičom a ich starým rodičom a ich blízkym a priateľom. A pritom by to aj na Slovensku mohlo byť úplne inak.
Ja keď vyjdem z tejto miestnosti a pozriem sa von oknom, tak vidím krajinu, ktorá, ako sa zvykne hovoriť, katolícku krajinu, ktorá by mi umožnila plnohodnotné práva a život v rovnosti a dôstojnosti. Tuto vyjdem z tejto miestnosti, z týchto dverí a tam sa na ňu pozriem, na tú krajinu. Vďaka ich ľudskému prístupu som mohla normálne prísť na reprodukčnú kliniku s mojou partnerkou, kde sa ku nám správali ako ku každému inému páru. A musím vám povedať, že vlastne som tento pocit zažila prvý a poslednýkrát doposiaľ v mojom živote. Vďaka Rakúsku sa nám narodila dcéra, vďaka Rakúsku má Slovensko občianku, tak asi toľko ku demografickej kríze.
A, pán minister, vážne ma prekvapilo, keď ste na sociálnych sieťach vyjadrovali ľútosť nad samovraždou trinásťročného Maťka z Košíc. Prekvapilo ma to preto, že zároveň nemáte problém sa podieľať, dokonca tu predkladať návrhy, ktoré práve robia život LGBTI ľudí na Slovensku neznesiteľným. V lepšom prípade zo Slovenska iba odchádzajú – a ja poznám naozaj také množstvo ľudí, že stovky. V lepšom prípade zo Slovenska teda poznám len... V horšom prípade to má závažné dopady na ich duševné zdravie. A v tom najhoršom prípade si siahajú na život, ako sme videli aj v posledných mesiacoch. Tak sa fakt zamyslite nad tým, či toto chcete.
Ďalšou témou, ktorá tak veľmi vzbudila pozornosť, je téma dvoch pohlaví, teda máme tu návrh, aby sa do Ústavy doplnilo ustanovenie Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Robert Fico si všimol, že na Slovensku žijú aj ženy. Výborne! Naozaj veľká radosť vo mne. Aj by som sa išla nádejať, že teda konečne štvrtá vláda Roberta Fica začne sa venovať aj problémom, ktorým ženy na Slovensku čelia, ale stačí sa pozrieť na pár hlasovaní, ktoré sme tu mali aj v poslednej dobe, a táto planá nádej rýchlo spľasne. Pozrime sa ale teda na zopár problémov, ktorým ženy na Slovensku čelia.
Tým prvým je násilie. Jeden z najvypuklejších a najhorších problémov, ktorému je vystavená obrovská časť žien na Slovensku. Z dát výskumu rodovo podmieneného násilia na ženách z roku 2023, ktorý zrealizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny vyplýva, že psychické násilie v partnerskom vzťahu zažilo počas svojho dospelého života 48,2 % žien. Najčastejšie išlo o znevažovanie a ponižovanie. Fyzickému násiliu alebo vyhrážaniu v partnerskom vzťahu čelilo počas svojho dospelého života 28 % žien. Dvomi najčastejšími formami fyzického násilia bolo hádzanie predmetov alebo fackovanie a strkanie a ťahanie za vlasy.
Sexuálnemu násiliu bolo počas svojho dospelého života vystavených 14,2 % žien. Mimo partnerského vzťahu čelilo nejakej forme fyzického násilia, sexuálneho násilia alebo vyhrážania 16,7 % žien. Prenasledovaniu, stalkingu, ktorý sa teda veľmi rozmáha, bolo počas svojho dospelého života vystavených 32,1 % žien spomedzi všetkých respondentiek. Ženy sú prevažne prenasledované osobami, ktoré poznajú. V dôsledku prenasledovania si približne jedna tretina prenasledovaných žien zmenila telefónne číslo, e-mailovú adresu, alebo odišla zo sociálnej siete, čiže to má reálne následky na to, ako fungujú.
Skúsenosť s obťažovaním na pracovisku mala každá druhá žena. Väčšina žien, ktoré mali skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na pracovisku, ho zažila opakovane. Ešte raz, každá druhá žena zažíva sexuálne obťažovanie na pracovisku, na mieste, kde trávia väčšinu svojho času. Samozrejmosť, s akou ženy dlhé roky znášajú násilie a spoločnosť sa na to prizerá, je naozaj z môjho pohľadu úplne hrôzostrašná. Miera tolerancie násilia u nás naozaj presahuje všetky hranice.
Len 29 % ľudí si myslí, že by žena mala odísť zo vzťahu po prvom fyzickom útoku. Ak sú v domácnosti deti, tak podporujú zotrvanie v tomto vzťahu ešte viacerí ľudia. Každý piaty Slovák si myslí, že by žena mala strpieť fyzické útoky od partnera na týždennej báze. Každý piaty Slovák. Každý štvrtý Slovák si myslí, že verbálne útoky by žena mala tolerovať dokonca na dennej báze.
Verbálne útoky ženy zároveň vo zvýšenej miere zažívajú aj v online priestore, pričom osobitne obrovských rozmerov dosahuje tento problém pri verejne sa angažujúcich ženách, či už sú to novinárky, političky alebo zástupkyne mimovládneho sektora. A čo robí Robert Fico a jeho vláda vrátane tu sediaceho, stojaceho vlastne ministra, ktorý vôbec ani nesleduje túto rozpravu, lebo tak dôležitá je táto novela ústavy? Takže čo robí táto vláda na pomoc ženám, zažívajúcim násilie? Veľké nič. Ak nepočítame teda vzletné statusy na Medzinárodný deň eliminácie násilia páchaného na ženách, kde sa za ministerstvo dušujú, ako budú robiť všetko pre potlačenie násilia na ženách. Za rok a pol nič. A keď sa už nedokážeme na vašu nečinnosť pozerať, keďže žien zažívajúcich násilie dennodenne pribúda, žiaľ, aj takých, ktoré sú usmrtené svojimi partnermi či inými mužmi, a prinesieme náš návrh zákona, ktorý tieto problémy adresuje a rieši, tak návrh podporí z poslancov a poslankýň koalície nula. Nikto. Lebo čo tam po pomoci ženám zažívajúcim násilie, hlavne že budeme mať dve pohlavia v ústave! To je podľa mňa naozaj hanba.
Ďalší problém, ktorému čelia ženy, je hrozba chudobou, ohrozenie chudobou. To, že ženy čelia nerovnému odmeňovaniu a následne aj nerovným dôchodkom, je holý fakt, ktorý ženy sprevádza vlastne celý život a vystavuje ich zvýšenej miere chudoby. A k tomu keď sa pridá ďalší faktor, ktorý vytvára zraniteľnú situáciu, tak sa to ešte zhoršuje. A takouto skupinou obyvateľstva sú napríklad ženy jednorodičky, ktoré tvoria prevažnú väčšinu všetkých jednorodičovských domácností. Na tieto ženy však všetky doterajšie vlády Roberta Fica zvysoka kašlali. Tiež sme sa nemohli na to prizerať, tak sme predložili náš vlastný návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam – a podporila ho nula poslancov a poslankýň z koalície. Takže im nezáleží na ženách zažívajúcich násilie ani na ženách ohrozených chudobou.
A čo zastúpenie žien v rozhodujúcich funkciách, kde môžu ovplyvňovať tvorbu verejných politík. Pozrime sa na parlament? Klub strany iniciátora dvojpohlavnej ústavy Roberta Fica SMER, má 4 ženy a 37 mužov, to znamená, že ženy tvoria v klube SMER necelých 10 %. V populácii ich je pritom viac ako 50 %. No a asi teda v tej slávnej dvojpohlavnej novelizačnej vete chýba koniec. Malo by to byť v duchu toho, ako k tomu v praxi SMER pristupuje asi takto – Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy, pričom mužov uznáva deväťnásobne. To by tak vystihovalo teda tú realitu.
Ďalšia téma, ktorej by som sa krátko venovala, je téma umelého oplodnenia. Toto bolo pre mňa asi najväčšie prekvapenie z tých návrhov, ktoré sme dostali na stôl, lebo snaha zakázať alebo obmedziť umelé oplodnenie, to som teda nečakala. V minulosti sme tu síce už mali aj návrh na to, aby ženy, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, skončili vo väzení, myslím, že to bolo na 8 až 12 rokov. Čiže ja by som teraz sedela vo väzení, keby tento návrh prešiel, ale myslela som si, že toto máme už za sebou. No ale nie, máme tu tento návrh, ktorý teda sa navrhuje, že dohody o plodení deti alebo tehotenstve v prospech iných sú zakázané. Eugenické praktiky použitia ľudského tela na účely majetkového prospechu, klonovanie ľudských bytostí a vytváranie ľudských embryí na výskumné a terapeutické účely sú zakázané.
Z diskusie s kolegami z KDH som vyrozumela, že nebol teda zámer obmedziť umelé oplodnenie, teda dúfam, že som to správne pochopila, a teda je to len zle formulovaný návrh. Realita je teda taká, že navrhované znenie by zakázalo, alebo minimálne zásadne obmedzilo umelé oplodnenie. Dohody o plodení detí sú totižto všetky úkony, všetky dohody, ktoré sa realizujú na reprodukčných klinikách a v prospech iných je napríklad darovanie spermií alebo darovanie vajíčok, ktoré sú teda využívané vo veľkej väčšine umelých oplodnení. Nehovoriac o tom, že aj neplodnosť je diagnóza, je to normálne akože celé ako medicínsky úkon, a ktorá sa práve teda umelým oplodnením lieči, a teda ide o vytváranie embryí na terapeutické účely. Teda potrebujem za dôležité tu povedať, pre tých ľudí, ktorí budú hlasovať aj za tento návrh, tak som vás potrebovala upozorniť, že je tam aj takýto problém, že to znenie je formulované tak, že by zakázalo, alebo minimálne značne obmedzilo umelé oplodnenia na Slovensku.
Posledný okruh, ku ktorému už len veľmi krátko vystúpim, sú zásahy do práva na vzdelanie pre deti. Návrhy na zmenu ústavy, ktorá dáva do rúk rodičov veľkú moc ovplyvňovať vzdelávanie detí považujem za škodlivé pre deti a v rozpore s ich najlepším záujmom, žiaľ. Celá táto debata sa zvykne točiť okolo vzťahovej a sexuálnej výchovy, s ktorou majú mnohí problém. Všetkým by nám pritom malo záležať na tom, aby naše deti boli vedené k zdravým vzťahom. To je ten základ, ktorý im vytvára možnosť a prostredie pre aj ich vlastné rodiny, aby sme minimalizovali toxické vzťahové vzorce vrátane násilia a minimalizovali všetky negatívne dopady, ktoré majú na zdravé vzťahy, lebo tých negatívnych dopadov aj súčasná doba prináša naozaj mnoho. A ja si myslím, že návrh novely ústavy v tomto ohľade je s tým naozaj v rozpore, že pre tie deti neprináša práve zlepšenie toho vzdelávania, alebo teda môže im zamedziť prístup k tomu vzdelávaniu, ktoré všetky deti potrebujú aj preto, aby sme mali všetci zdravé vzťahy, aby naša spoločnosť mohla aj vďaka tomu lepšie prosperovať.
Na záver summa summarum k celému návrhu novely Ústavy. Keby Robert Fico dostal noty od Vladimíra Putina, tak by to skutočne nevyzeralo inak, takže to môžem pokojne označiť za putinizáciu slovenskej ústavy.
Čo je na tomto návrhu najnechutnejšie z môjho pohľadu, je ten odporný cynizmus Roberta Fica a aj zvyšku koalície, keďže to podporujú. Pre vás je to len politická hra, dymová clona na prekrytie všetkých vašich zlyhaní a neschopnosti riešiť problémy ľudí, ktoré na Slovensku sú, ale pre státisíce ľudí na Slovensku vrátane mňa je to o našich životoch, o životoch našich detí, o životoch našich rodičov a iných našich blízkych, ktoré týmto zasahuje. A, žiaľ, teda veľmi negatívne.
Je to ľudsky odporné, rovnako ako útoky na ľudí angažujúcich sa v mimovládnom sektore, rovnako ako útoky na kultúry a ľudí v nej pôsobiacich, ako útoky voči ľuďom, ktorí chodia na protesty, ako útoky na médiá. Je to len súčasť odklonu od nášho demokratického západného smerovania. Je to len ďalší krok k tomu – vytiahnuť nás z Európy a je to ďalší diel putinizácie Slovenska. Preto verím, že tento návrh nepodporíte.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ja vás chcem, pán predsedajúci, poprosiť, aby ste utíšili kolegov z koalície v sále, pretože, myslím, že vyrušovali hlavne pani predkladateľku, lebo až ja som ich počula, o čom diskutovali... teda pána ministra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Lucia, za tvoj mimoriadne osobný a ľudský prejav. Ja mám dcéru, šesťročnú Zojku, a teda je to malá žena, o ktorej ja neviem, ako sa ona v živote bude cítiť a koho bude ľúbiť, ale dúfam, že bude žiť v krajine, kde bude prijatá, kde sa bude cítiť bezpečne, kde dostane adekvátne a dobré vzdelanie, kde dostane kvalitnú zdravotnú starostlivosť, kde, keď bude mať problém, bude sa môcť oprieť o sociálny a ľudský štát. A to si neprajem len pre svoju dcéru, to si prajem aj pre vaše deti a nemám pocit, že to, že v ústave bude mať garantované, že je žena, jej toto bude, toto jej to do života prinesie.
Tak skúsme predkladať návrhy zákonov, ktoré budú ľudské a ktoré budú naozaj riešiť bežné životy ľudí, a nie ideológiu a biológiu.
Ďakujem pekne.