33. schôdza

Ďakujem. Ja taktiež budem reagovať na tú časť s ľudskými právami, pretože áno, ja mám skutočne za to, že právo na bývanie je ľudské právo, od ktorého sa odvíjajú potom aj ďalšie práva, pretože bývanie samo osebe, to nie je len nejaký komerčný tovar, pretože napríklad aj ten chlieb potrebujete mať kde zjesť. Zároveň sa to, sa od tohto práva odvíjajú ďalšie, ako napríklad právo na zdravie, právo na vzdelávanie. Ale ja skutočne nevidím, že ako chránime ľudské práva alebo teda k akému porušeniu ľudských práv by mohlo dôjsť, ak by sme nezbierali tieto dáta bez toho, že sa teda obsahovo zameriame na to, že ako ideme nastaviť tú energopomoc.
A ja by som vám len chcela teda pripomenúť ten náš návrh zákona a ja dúfam, že keď už ho neschválite, lebo predpokladám, že to sa stane, však nie som naivná, tak aspoň sa teda ním inšpirujete a využijete možno potom teda aj tieto dáta, ktoré sa budú zbierať na to, aby ste nastavili jeho fungovanie, ale ten návrh, ktorý sme podali my, tak by poberalo niečo cez pol milióna ľudí, z toho viac ako 300-tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer 50 % opäť raz všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. A toto by teda malo, takýmto spôsobom koncipovaný návrh by pomohol nielen teda ľuďom, ktorí sú v núdzi, ľuďom, ktorí sa pohybujú na hranici chudoby a ktorí nemajú v súčasnej dobe nárok na príspevok na bývanie, pretože tento je zatiaľ viazaný na situáciu hmotnej núdze, ale aj na tie rodiny, ktoré sú zasiahnuté práve energetickou chudobou. A ono možno sa to zdá, že bude to stáť, samozrejme, nejaké milióny, takto koncipovaný príspevok, avšak zároveň to pôsobí na prevenciu bezdomovectva a dáta ukazujú, že to je oveľa, oveľa lacnejšie, ako riešiť to potom.

Ďakujem za slovo.
No, Ivo, adresná energopomoc tejto vlády je pomaly už ako Columbova žena, pretože toľko sa tu o nej rozprávame, už v decembri 2023 sme sa o nej rozprávali, keď sa riešila konsolidácia, a stále vlastne nevieme, ako tá energopomoc tohto vládneho kabinetu bude vyzerať. V úvodnom slove sme počuli, že tento návrh má byť alebo ten budúci návrh má byť riešením energetickej chudoby. Tak ja chcem len pripomenúť, že energetická chudoba na Slovensku, na to máme dáta, je spätá napríklad aj s nízkou energetickou efektívnosťou obydlí. My na základe dát vieme konštatovať aj vplyv tej nedostatočnej dlhoročnej chýbajúcej kampane, informovanosti napríklad o výhodách zvyšovania energetickej efektívnosti, čiže prevencie. V niektorých skupinách je problémom aj nedostatočná finančná gramotnosť alebo nedostatok financií pre spolufinancovanie dotačných schém, ktoré sú fungujúce pre ľudí, ktorí si vedia dovoliť to spolufinancovanie, ale ani na tomto nevidíme nejaké sústredené koncentrované kroky, aby sa zlepšovala tá prevencia alebo tá dostupnosť programu ako napríklad Obnov dom mini a tak ďalej. A medzičasom teda čakáme aj na tú adresnú energopomoc a mne je ľúto, že vlastne po šestnástich mesiacoch, odkedy sme sa prvýkrát rozprávali pri prvej konsolidácii o tom, že potrebuje Slovensko adresnú energopomoc, stále nenapredujeme nielen v tom samotnom zákone, na ktorý čakáme, ale ani v tej prevencii a ani v tom zdostupňovaní dotačných schém. Je mi to veľmi ľúto.

Ďakujem. Splošťuje sa táto téma a mňa to veľmi mrzí, pretože skrátené legislatívne konanie je tu na to, aby v čase, keď bude schválený, schvaľovaný rozpočet, tak aby bolo jasné, aký, aké penzum ľudí bude potrebovať energetickú pomoc z hľadiska adresnosti, ale musíme sa pozrieť aj na to, aby sme definovali, prečo to celé nastalo. Včera som zaznamenal aj tlačovku a informácie z ministerstva hospodárstva a SPP. Vďaka Bohu, že už je ten proces v nejakej kondícii a sme pripravení naozaj riešiť cez SPP plus na úrovni Ukrajiny aj tranzit, ktorý môže zabezpečiť aj to, že žiadna energopomoc adresná ani nebude potrebná. Ak by to tak bolo, bolo by to výborné, pretože ak by dochádzalo k tranzitu plynu cez Ukrajinu, tak tá úroveň výšky ceny by dosahovala možno predošlé úrovne, ktoré boli naozaj v pár desiatkach eur a nebolo by to ako dnes 50 a viac. Ale uvidíme ešte, čo sa môže udiať z hľadiska ciel, pretože tlak USA a tlak ďalších krajín alebo svetových mocností môže práve rozhýbať aj Európsku úniu k tomu, aby ten plyn nakoniec cez Ukrajinu tiekol, a táto debata možno bude úplne bezpredmetná.
Takže držím palce v zákone o adresnej energopomoci a podporujeme toto skrátené legislatívne konanie.

Ďakujem veľmi pekne.
Kolegyňa Jurík, som rád, že si pripomenula termín energetická chudoba. Je to taká vec, že proste v našej krajine sa boríme dokonca aj s definíciou toho, čo je energetická chudoba. Naozaj niekoľko rokov o tom rozprávame a v zásade ešte nie sme schopní navrhnúť, že čo to je, takže ja vlastne ako keby trošičku aj očakávam možno od tohoto zákona, od týchto dát, že by ste si mohli ako kebyže dať ešte aj za úlohu možno na základe týchto dát tú energetickú chudobu definične rozlúštiť.
No a, poslanec Šimko, no tak, ja strašne oceňujem entuziazmus a optimizmus, ktorý máte, a to ja, ja som ten originál od optimizmu, všetko ostatné sú len kópie, ale naozaj to, že nebude potrebná energopomoc na základe akože výnimočného kontraktu SPP plus, nie som si úplne istý akože, alebo možno máte lepšie informácie ako ja a veľmi sa teším na ten výbor, keď sa o ňom, o nej porozprávame.
Tak ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu, ktorý umožní zhromažďovať osobné údaje o ľuďoch v dosiaľ nebývalom rozsahu na účely zavedenia adresnej energopomoci. Myslím, že adresná energopomoc, keď bude zavádzaná, tak samotná tá myšlienka bude mať asi podporu naprieč politickým spektrom, nevravím, že ten konkrétny návrh, ktorý príde, ale na tom je asi zhoda, že energetická pomoc má byť adresná, nie plošná.
Rovnako je asi zhoda na tom, že je škoda, že nie sú tie práce ďalej a že už dnes nie je energopomoc adresná.
A myslím, že zhoda je aj na tom, že aby mohla byť adresná, tak je potrebné nejaké penzum údajov zhromaždiť, aby bolo možné tú energopomoc zacieliť. Asi na prvé čítanie je, alebo aj na druhé čítanie je otázka, že či je to penzum údajov primerané, alebo ide nad rámec nevyhnutnosti, lebo spracúvať a zhromažďovať osobné údaje je možné iba v nevyhnutnej, nevyhnutnej miere, ktorá je nevyhnutne potrebná na naplnenie daného účelu, a teda pokiaľ bude energopomoc zameraná na nejakú skupinu, tak je otázne, že či takýto široký rozsah údajov je potrebný.
No ale sme teraz v bode návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by sme mali posúdiť, že či sú dané tie dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. A teda v zásade v tom návrhu sa argumentuje možným ohrozením ľudských práv, teda práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti v dôsledku, zjednoduším to, upadnutia do energetickej chudoby, a hroziacimi hospodárskymi škodami. Napriek tomu, že je tam kopu textu o tom, ako sa vyvíjajú ceny energií a pomoc, tak myslím si, že toto nie je dostatočne vysvetlené. Ja to vnímam teda tak, že tá, tie hroziace hospodárske škody spočívajú v plošnej energomoci, ktorá neprimerane zaťažuje štátny rozpočet, a tie hospodárske škody aj momentálne nastávajú a to ohrozenie základných práv by došlo, by k nemu mohlo dôjsť v prípade, že by došlo k vypnutiu tej plošnej energopomoci a bez toho, aby bola nahradená čímkoľvek, čímkoľvek iným.
Otázka je, či to je naozaj tak a či tak stojí otázka teda, že ideme vypnúť plošnú energopomoc bez akejkoľvek náhrady, že či toto je v hre, ak nie, tak potom vlastne to ohrozenie základných práv a slobôd zrejme, zrejme nie je nijako ako reálna hrozba, tie hospodárske škody zrejme nastávajú už teraz. Ale otázka je, či je potrebné a nevyhnutné prerokúvať takýto návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by sme boli na zelenej lúke, ak by neboli pripravené žiadne návrhy, žiadne, neexistovali žiadne predstavy, ako zaviesť energopomoc, neboli by žiadne príklady napr. zo zahraničia a bolo by nevyhnutné zhromaždiť všetky tie údaje, ktoré umožní ministerstvo hospodárstva zhromažďovať, zákon, o ktorom bude parlament rokovať v prípade, že bude schválené skrátené legislatívne konanie, tak potom v tom prípade, v tom prípade možno áno, možno by to bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo až by sa zhromaždili údaje, niekto by sa pozrel na tie údaje a na základe toho by začal vymýšľať nejaký, nejaký model, ako by to mohlo fungovať. Ale predpokladám, že to tak nie je, predpokladám, že ten návrh zákona je už v nejakej forme pripravený, že existujú jasné predstavy o tom, akým spôsobom tú energopomoc zacieliť, a tie údaje, ktoré ministerstvo hospodárstva získa vďaka tomuto zákonu, budú využité na možno docizelovanie toho návrhu a na odhad dopadov toho návrhu na štátny, na štátny rozpočet.
Ale ak je to tak, tak tým podľa môjho názoru nie sú, nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, lebo aj keby sme šli normálnym legislatívnym procesom, aj keby sme šli tým postupom, ku ktorému vyzýval pán poslanec Galek, teda že by paralelne išiel ten návrh na zavedenie adresnej energopomoci s týmto návrhom, alebo tento návrh by šiel v nejakom miernom predstihu, ale bez skráteného legislatívneho konania, tak by sa ten účel dosiahol takisto aj bez skracovania legislatívneho konania. Jednoducho by sa ministerstvo dostalo k údajom. Ale teda nepredpokladám, že to bude tak, že ak z týchto údajov vyjde, že to bude o pár desiatok miliónov drahšie alebo lacnejšie, tak sa zásadne zmení ten systém. Môžu sa nejako zmeniť jeho parametre, jeho nastavenia, ale to je možné aj v rámci legislatívneho procesu. Čiže ak je zber tých údajov potrebný pre fungovanie toho systému, tak sa domnievam, že teda nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, sú dané dôvody na to, aby bol ten návrh zákona prerokovaný v riadnom konaní. Ak by bez zavedenia tohto systému ešte vopred s niekoľkomesačným predstihom vôbec nebolo možné spustiť systém energopomoci, tak v takom prípade by asi sme mohli sa prikloniť aj k tomu, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie sú. Ale teda z toho, čo o veci zatiaľ viem, tak sa skôr domnievam, že tie dôvody, dôvody dané nie sú. Ak sú, tak budem rád, keď ma o tom niekto presvedčí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja v krátkosti, nebudem o tom dlho hovoriť. Obsahom zákona sa budeme venovať po prvom čítaní.
Prečo skrátené? Skrátené preto, že a, pán Hargaš, pán poslanec Hargaš, vy ste skúsený v informatike, každá štátna správa má nejaké svoje referenčné registre. Všetci sme za to, aby sme tieto registre využívali a aby sme ľudí čo najmenej tlačili do fyzickej návštevy úradov. Keď chceme čo najviac adresnú pomoc automatizovať, tak musíme prepojiť a resp. mať k dispozícii viacero údajov z jednotlivých registrov, z jednotlivých inštitúcií štátnej správy. A my máme mapu, ktoré údaje potrebujeme. Potrebujeme tie údaje si s jednotlivými inštitúciami prejsť a zistiť, v akom sú stave. To znamená, aká je čistota tých dát a či tie údaje ešte majú dočistiť, či ich môžu dočistiť, ako to celé navrhnúť. Na to, aby sme sa mohli do tých dát pozerať a aby sme to s nimi mohli konzultovať, tak potrebujeme zákon, ktorý nás podporí v tom, že tá výmena údajov je podporená aj legislatívou a že nepozeráme do dát, ktoré ministerstvo hospodárstva alebo ľudia z ministerstva hospodárstva, nie sú to len ľudia z ministerstva hospodárstva, ale hlavne ľudia z ministerstva vnútra, tak k tomu musíme mať aj legislatívnu podporu, že s tými dátami môžu narábať a s tými dátami, ohľadne tých dát môžme navzájom konzultovať, a preto tento návrh zákona, preto tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Viete, preto, pani poslankyňa Jurík, pretože jedna vec je, keď dáte zákon na zlatom podnose, je fajn, len on musí byť vykonateľný. A keď neviete ho vykonať automaticky a pošlete vyše 2 mil. domácností na ÚPSVaR, pretože nemáte k dispozícii také penzum dát v informačných systémoch štátu, tak jednoducho musíte spraviť aj to ako my, keď nechceme posielať 2 mil. domácností na ÚPSVaR-y a chceme údaje, ktoré štát má, len navzájom porovnať, spraviť z nich nejakú databázu, na základe ktorej databázy vieme povedať, toto k dispozícii štát má, toto štát nemá.
Ja vám poviem také malé tajomstvo. Keď hovoríme o disponibilnom príjme domácností, tak potrebujeme vedieť, koľko ľudí v tej domácností býva asi a tie dáta, žiaľ, nemá nikto v informačných systémoch na 100 % v ucelenej podobe. My sme sa s nimi zaoberali, rokovali sme s rôznymi inštitúciami štátnej správy a viete napr. povedať, že vchod Šalviova 28 má 200 obyvateľov, ale neviete presne, ku ktorému bytu koľko ľudí je momentálne priradených. Tieto dáta sa postupne nahrávajú do informačných systémov, ktorá sa napr. nazýva že centrálna ohlasovňa pobytu, ale nie sú úplne na 100 %, úplne zhrané. Takže toto musíme my celé zanalyzovať a chýbajúce dáta musíme doplniť tak, že občanov vyzveme v dostatočnom časovom predstihu, aby na tú ohlasovňu išli a spravili si poriadok v tých dátach. A takto analyzujeme komplexnosť dát v každom systéme. Pretože ani odberné miesta nie sú úplne v takom, v takej podobe v každej jednej distribučnej spoločnosti, analyzujem ich, či tam zodpovedajú úplne 100-percentnej čistote dát, alebo v inej distribučnej spoločnosti nezodpovedajú úplne inej čistote dát. A to je tá vec, ktorú momentálne robíme. Musíme vedieť, v akom stave sú jednotlivé databázy štátu a ako sa na ne môžeme spoľahnúť ohľadne čistoty dát.
Ďakujem veľmi pekne.

Som mierne šokovaný, pretože naozaj trištvrte roka tu počúvame o tom, že je tu plošná energopomoc a treba ju spresňovať, treba ju urobiť adresnú energopomoc, a teraz keď príde SLK na adresnú energopomoc, tak každý hovorí, že to nie je dobré a načo to robíme a prečo a už to malo byť. Všetko ide podľa toho, akým spôsobom je to vykonateľné.
A, pani poslankyňa, súhlasím, že aj energetická chudoba, aj ďalšie aspekty treba riešiť, ale naozaj takéto problémy tu doteraz až také neboli, pretože... (Reakcia z pléna.) Ale však hovoríme o energopomoci, tak asi tu nebola, keď bol plyn lacný, nie? Logicky. (Reakcia z pléna.) Tak boli časy, keď bol aj za normálnu cenu.
Dobre, ďakujem veľmi pekne. Dnes o jedenástej bude hlasovanie.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 13 z 15. januára 2025 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia aj a dopĺňajú niektoré iné zákony.
Cieľom vládneho návrhu zákona je prijatie úprav v oblasti priemyselnoprávnej ochrany patentov, dodatkových ochranných osvedčení, ochranných známok, dizajnov a úžitkových vzorov a v oblastiach poplatku za udržiavanie patentu a správnych poplatkov.
Obsahom vládneho návrhu zákona je zaviesť právnu úpravu náhrady trov konania, ktoré vznikajú účastníkom sporových konaní pred úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, zaviesť spoločné postupy vypracované v rámci konvergenčného projektu zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe. Implementácia spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva prednosti a spoločného postupu pri vydávaní a akceptovaní elektronických dokladov o práve prednosti predstavujú tzv. dobrú prax a vykonávajú ju takmer všetky zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie.
Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy, predovšetkým formulačného, resp. legislatívno-technického charakteru.
Zároveň novelizačné články II a V obsahujú revíziu sadzieb správnych poplatkov zahrnutých v sadzobníku správnych poplatkov v časti Priemyselné práva a revíziu sadzieb udržiavacích poplatkov za platnosť patentov a dodatkových ochranných osvedčení. Výška navrhovaných sadzieb zohľadňuje osobitosti a trendy v oblasti priemyselných práv v európskom i medzinárodnom meradle, ako aj potrebu zachovania konkurencieschopnosti priemyselno-právnej ochrany na národnej úrovni.
Návrh zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Zároveň nemá vplyv na limit verejných výdavkov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 655. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení poslanci, ide o novelu zákona o profesionálnych náhradných rodičoch, ktorá prináša pozitívne zmeny v tejto oblasti najmä v prípade starostlivosti o zdravotne znevýhodnené deti v týchto profesionálnych náhradných rodinách, ale aj vo všeobecnosti. Predstavím tie zásadné zmeny, ktoré novela zákona prináša.
Po prvé umožňujeme súbeh poberania materského s výkonom práce profesionálneho náhradného rodiča. Má to svoju logiku, keď ten rodič profesionálny sa stará v domácnosti aj o zverené deti, tak prečo by nemohol, samozrejme, vychovávať popritom aj svoje deti na materskej takzvanej dovolenke alebo na materskej dávke, ak chcete.
Ďalšie veci sa, samozrejme už týkajú práve tých profesionálnych náhradných rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti. Po prvé zavádzame jednorazový príspevok vo výške päťtisíc eur na debarierizáciu obydlia, teda tej domácnosti, v ktorej bude vychovávané alebo je vychovávané to zdravotne znevýhodnené dieťa. Zavádzame pre takýchto profesionálnych náhradných rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti, tzv. prestávku na obnovenie kondície. Buď si ju môžu vyčerpať alebo budú môcť vyčerpať jeden deň mesačne alebo šesť hodín počas týždňa. Vychádzame takto z praxe a z tých požiadaviek. A tá tretia vec, veľmi dôležitá, je, že zavádzame povinnosť pre štát umiestňovať okamžite zdravotne znevýhodnené dieťa do profesionálnej náhradnej rodiny a nie do špecializovaných skupín v prípade, samozrejme, že je to možné, že zdravotný stav dieťaťa to umožňuje a že rodičia, profesionálni náhradní rodičia sú poučení o zdravotnom stave a o výkone takej tej opatery a ošetrovania takéhoto dieťaťa, čím chceme vlastne dosiahnuť to, aby čo najskôr to dieťa tiež vyrastalo v profesionálnej náhradnej rodine a nie v špecializovaných skupinách, lebo prax ukazuje, že často tie deti už potom v tých špecializovaných skupinách zostávajú a nedostanú sa vlastne medzi, do profesionálnej riadnej rodiny.
Vysporiadali sme sa v tom zákone aj s vetom ešte predchádzajúcej prezidentky, pani prezidentky, ktorá namietala jednu časť a to, že boli kladené otázky tým profesionálnym náhradným rodičom o náboženskej orientácii, o jazykovej vybavenosti. Bolo to, samozrejme, myslené dobre v praxi, aby sa vytvorilo to prostredie, ktoré to dieťa bude postupne požadovať, tak sme to teda zmenili na to, že otázka sa bude týkať, že či vytvoria podmienky pre takúto výchovu dieťaťa alebo pre takúto jazykovú komunikáciu s týmto dieťaťom. Takto sme sa s tým teda vysporiadali. Toto sú základné, základné zmeny, ktoré sú už aj, samozrejme, myslím, že verejne známe.
Takže ďakujem veľmi pekne.