33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vystúpim aj s pozmeňujúcim návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Igora Šimka k vládnemu návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 585.
Odôvodnenie k bodom 1 a 2: Navrhuje sa posunutie účinnosti návrhu zákona vzhľadom na predpokladaný termín prerokovania návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby zákon v prípade jeho schválenia nebol retroaktívny.
1. V čl. I § 13 sa slová „28. februára” nahrádzajú slovami „30. apríla".
2. V čl. V sa slová „1. marca” nahrádzajú slovami „1. mája”.
Žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 16 spoločnej správy výborov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Nebudem veľmi dlho hovoriť, však toto je transpozícia, takže tam veľmi tomu nie je, nie je čo vytknúť. Áno, že fajn, fajn veci, len už sa nám nevyplatilo niekedy nám hlasovať za, aj za transpozície, takže už sme takí opatrní pri týchto zákonoch, ale na jeden taký nešvár by som upozornil aj v tejto situácii, že máme tu už neviem koľkatý, štvrtý či piaty zákon, kde sa musí posúvať účinnosť kvôli tomu, že Národná rada nám tu nerokovala tri mesiace, tak by som to len tak nasvietil, že toto sa tu ešte bude asi párkrát opakovať, že v druhých čítaniach budeme posúvať účinnosti ako teraz pán, pred chvíľou pán kolega Šimko predniesol. To je len, možno aj na faktickú som to mohol, mohol spraviť.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naliehavosť prijatia vládneho návrhu zákona o poskytovaní údajov na účely adresnej energopomoci v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva zo súčasnej nepriaznivej situácie na európskom trhu s energetickými komoditami, ktoré ohrozujú cenovú dostupnosť dodávok elektriny, plynu, tepla pre odberateľov.
Vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou, jej medzinárodnými partnermi vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára 2025 zásadne zasahujú do chodu nielen slovenského hospodárstva, ale aj do chodu celej Európskej únie a hlavne jej konkurencieschopnosti. Náprava závažnej poruchy v hospodárstve je nevyhnutná v záujme občanov Slovenskej republiky, ktorých sa táto situácia týka a priamo ich ovplyvňuje.
Medzi základné ľudské práva patrí aj zachovanie ľudskej dôstojnosti. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa slovenské hospodárstvo zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Z tohto hľadiska dostupnosť elektrickej energie, plynu a tepla, ako aj predchádzanie energetickej chudobe sú dôležitými aspektmi základných ľudských práv, resp. hospodárstva.
Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch elektrickej energie v domácnostiach, koncových odberateľoch plynu v domácnostiach, konečných spotrebiteľoch vody, ak je aj konečným spotrebiteľom vody domácnosť, konečných spotrebiteľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania tepla, ak je konečným spotrebiteľom tepla domácnosť, na účel získavania, zhromažďovania, spracovávania, uchovávania a vyhodnocovania informácií o osobách tvoriacich domácnosť a o príjmoch potrebných na posúdenie miery ohrozenia energetickou chudobou a na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci. Adresnou energopomocou je pomoc osobám štátu, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prijatie tohto návrhu zákona je len predpokladom prípravy komplexnej právnej úpravy, ktorá ešte do parlamentu tento rok príde a presne ustanoví inštitucionálny rámec adresnej pomoci, ustanoví aj podrobnosti, kto bude prijímateľom tejto pomoci a za akých podmienok aj aká bude forma pomoci, aký bude vzťah energopomoci k ostatným inštitútom v oblasti správy daní, sociálneho zabezpečenia, ako bude prebiehať doručovanie tejto pomoci tým domácnostiam, ktoré budú spĺňať podmienky na priznanie nároku a ďalšie ostatné náležitosti.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 796 z 18. marca 2025 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, tlač 773, s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 39. schôdzi dňa 25. marca 2025. Uznesením č. 148 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobré ráno prajem. Rád by som sa vyjadril k tomuto zákonu, ktorý sa k nám dostal v skrátenom legislatívnom konaní, a teda teraz iba k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu.
Súčasne by som si dovolil zdôrazniť to, čo povedala pani ministerka na záver, že naozaj toto nie je zákon o energopomoci, toto je iba zákon o zbere dát a teda zákon o energopomoci sa k nám dostane ešte niekedy v priebehu roka.
Samotná energopomoc doteraz fungovala ako plošná. Bola zavedená počas energetickej krízy, ktorú spustila ruská agresia na Ukrajine. A táto plošná pomoc bola potrebná, pretože v tom čase energokrízy ceny energií na trhoch vystúpili na desaťnásobok v niektorých obdobiach v porovnaní s predkrízovým obdobím a naozaj v tom čase by si tie ceny energií nemohol dovoliť nikto. To znamená, že naozaj tú pomoc dostávala každá jedna domácnosť bez ohľadu na príjem, bez ohľadu na to, akým spôsobom tieto energie využíva.
Toto bol štandardný postup aj v iných krajinách a koniec koncov bolo to odsúhlasené aj na úrovni Európskej komisie. Aby však tie dopady na samotný štátny rozpočet neboli až také veľké, že by sa naozaj dotovali všetky ceny energií, ako sme to videli v iných krajinách, pre porovnanie uvediem Rakúsko alebo Českú republiku, tak sa nám podarilo so Slovenskými elektrárňami vyrokovať dohodu, memorandum, na základe ktorého dva roky mali poskytovať elektrinu za predkrízové ceny všetkým domácnostiam v plnom objeme, neskôr táto dohoda bola predĺžená až do roku 2027. Celé to bolo iniciované na základe modelu, ktorý dodnes funguje vo Francúzsku, tzv. ARENH, kde takisto výrobcovia energie z jadra sa zaviazali, že budú poskytovať svoju elektrinu domácnostiam, ale aj podnikateľom, a je to dokonca vo forme schválenej štátnej pomoci.
Už v tom čase sme mali pripravený návrh, ktorý sa dostal aj na vládu a hovoril o tom, že takáto elektrina ale do budúcnosti nebude poskytnutá všetkým v plnom objeme, ale iba do úrovne 85 % a boli tam definované aj samotné výnimky. Hovorilo sa o tom, že napríklad takou výnimkou budú nové odberné miesta, sociálne slabšie domácnosti, prípadne keď sa zmenila tarifná trieda alebo niekto prešiel napríklad na vykurovanie formou tepelných čerpadiel. Toto, bohužiaľ, nebolo vtedy aplikované a dodnes, teda aj v tomto roku, sa stále postupuje v prípade elektriny, že sa táto lacná poskytuje všetkým domácnostiam.
Následne v roku 2023 sme videli, že tie trhy sa už začali vyrovnávať, že naozaj tie ceny sa už približovali k tým predkrízovým. Už to nebol desaťnásobok, už to bol dvojnásobok, a preto sme prišli v októbri 2023 s výzvou, aby ministerstvo pripravilo plošnú pomoc, a to už na rok 2024. Stačilo to naozaj urobiť v prípade plynu, v prípade tepla, pretože na tú elektrinu sa stále vzťahovalo memorandum. Vtedy pani ministerka a aj vtedajší štátny tajomník, súčasný minister zdravotníctva pán Kamil Šaško povedal, že nie je na to dostatok času, do konca roka vtedy ostávali tri mesiace, ale že v tom ďalšom roku už určite, teda v roku 2025 tá pomoc bude adresná. Dovolím si citovať alebo teda uviesť niektoré novinové články a aj dátumy k nim.
6. 2. 2024 pani ministerka povedala Pomoc s energiami musí byť adresná a spravodlivá. Február 2024, to znamená, že viac ako rok.
Následne 17. 9. 2024 Niektoré domácnosti zrejme dostanú energopomoc aj v budúcom roku. Ministerka Saková stále rokuje o výške a forme dotácie.
2. 10. 2024: Adresná energetická pomoc bude predstavená po odsúhlasení vládou, uviedla ministerka Saková. 2. októbra 2024, čiže už vtedy sa hovorilo o tom, že bude adresná pomoc. Pani ministerku sme vtedy pozvali aj na výbor, dokonca dvakrát, aby sme prerokovali práve otázku adresnej energetickej pomoci. Na druhýkrát sme sa jej naozaj venovali asi päť minút a dostali sme informáciu, že adresná energetická pomoc je pripravená, nachystaná v šuflíku a vláda rozhodne, že či pôjde v roku 2005 (správne "2025", pozn. red.) adresnou alebo plošnou pomocou. Nakoniec sme sa dozvedeli, že to bude opäť iba plošná pomoc, a teda naozaj tie peniaze sa budú doslova rozhadzovať z vrtuľníka. Chceli sme o tom rokovať aj v Národnej rade. V tom čase, bohužiaľ, koaliční poslanci takéto rokovanie nepodporili.
Hovorili sme aj o českom modeli, ktorý veľmi jednoducho počíta s tým, že 30 % výdavkov na energie, pokiaľ teda vynakladá domácnosť zo svojich čistých príjmov, tak všetko nad to dostane vykompenzované, resp. v prípade Prahy je to 35. Vtedy pani ministerka povedala, že oni pripravujú model, ktorý bude adresný a v zmysle automaticky nárokovateľný. To znamená, že žiadna domácnosť si o nič nemusí žiadať, pretože v Čechách je to tak, že naozaj tá domácnosť si musí o to požiadať. Je to jednoduchý krok, dokonca na stránke webo... na jednom webovom sídle sa nachádza kalkulačka, na základe ktorej si človek ľahko môže určiť, či o toto má nárok, alebo nie. Následne iba dokladuje svoj príjem a svoje výdavky a potom sú mu takéto prostriedky poskytnuté.
Teraz máme 1. apríl 2024 (správne "2025", pozn. red.), prešli tri mesiace tohto roka a máme tu návrh na skrátené legislatívne konanie. Ešte raz pripomínam, nie na adresnú energetickú pomoc, ale iba na zbieranie údajov k tomu, aby takáto adresná pomoc mohla byť v budúcnosti vykonaná. A deje sa to v skrátenom legislatívnom konaní. K samotnému zákonu sa budem vyjadrovať až v prvom čítaní, ale teda pred chvíľkou som zhrnul celý ten postup, celý ten rok a pol a zrazu tu máme nejaký návrh na skrátené legislatívne konanie a ten sa ani len netýka samotnej energopomoci.
Keď som si pozrel teda samotnú dôvodovú správu, tak skrátené legislatívne konanie zo zákona musí mať nejaké svoje odôvodnenie. Hovorí sa o tom, že je možné v prípade, ak sú ohrozené ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu, alebo keď hrozia veľké hospodárske škody. V tomto prípade sa skrátené legislatívne konanie odvoláva práve na hospodárske škody. Priamo v texte je uvedené, že kým v roku 2025 je rozpočtovaných 235 mil. na pomoc občanom s energiami, pri zachovaní porovnateľnej úrovne uplatňovaných cien na elektrinu, plyn a teplo aj v roku 2026 by bolo potrebných približne 800 mil. pri súčasnom stave poznania.
Diskutovali sme o tom aj na samotnom výbore so štátnym tajomníkom pánom Hodosym, pretože tie ceny na trhoch sa tak dramaticky nezmenili, dokonca v niektorých obdobiach sú nižšie v porovnaní s rokom 2023. V prípade plynu tam máme stále to isté referenčné obdobie. To je teda ten október roku ´24 až jún 2025. No a pán Hodosy nám vysvetlil, že teda tých 800 mil. je z toho dôvodu, že už na budúci rok nebude platiť zmluva so Slovenskými elektrárňami, a teda počítajú s tým, že pokiaľ by mala byť pomoc plošná a bolo by potrebné kompenzovať aj silovú cenu elektriny, tak by na to potrebovali 312 mil. eur. Na záver ale teda dodal, že rokujú o novej zmluve, a asi tri dni nato ministerstvo hospodárstva dementovalo túto informáciu a povedalo, že nie, táto zmluva so Slovenskými elektrárňami bude aj na budúci rok. Takže naozaj od tých 800 mil. si treba odpočítať tých 312, ale tiež treba povedať, že v tomto roku tie kompenzácie nebudú iba 235 mil. eur, pretože sú tam aj kompenzácie, ktoré ešte budú mus... ktoré musia byť doplatené, možnože už boli, za minulý rok a súčasne tohtoročné dotácie budú ešte vyplácané aj v budúcom roku.
Súčasne v dôvodovej správe je uvedené, že kým bežná predcovidová cena zemného plynu bola 25 eur za MWh, aktuálne je cena takmer dvojnásobná, čo je ešte horšie, prudko skokovo reaguje na trhu, na udalosti na trhu spojené s likviditou a dostupnosťou komodity. Dôkazom toho je, že cena zemného plynu skokovito narástla po oznámení o ukončení a preprave plynu cez Ukrajinu. V niektoré dni vo februári dosahovala až 60 eur.
Dnešným dňom na PXE burze to bolo 38,50, najnižšia cena teda do dnešného dňa v rámci tohto roku bola 35, ale súhlasím, tú cenu určuje vždycky ponuka a dopyt. Takže naozaj dočkali sme sa aj tých nie šesťdesiatich, ale päťdesiatich ôsmich eur v jednom dni, ale teda bola to burza TTF, nie PXE, a z tohto pohľadu hospodárske škody, na ktoré sa odvoláva práve tento návrh zákona, dovolím si tvrdiť, že sú úplne identické, ako tomu bolo v minulom roku, a vtedy sme, bohužiaľ, žiaden návrh zákona nemali.
Z môjho pohľadu teda dôvod na skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu nie je jednak preto, že sa nejedná o samotnú energopomoc, ale iba o zbieranie dát a stále netušíme, ako s týmito dátami ministerstvo hospodárstva naloží. Ja by som uvítal, pokiaľ by tento zákon prišiel do Národnej rady súčasne aj so samotným zákonom, ktorý pani ministerka vravela, že mali v šuflíku už minulý rok v októbri, a aby sme to prerokovali v jednom balíku. A myslím si, že nie je dôvod ani na to skrátené legislatívne konanie alebo nebol by dôvod na takéto skrátené legislatívne konanie ani v tomto prípade, pretože je apríl a teda do konca roka by sme to určite stihli.
Za mňa k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu nateraz toľko a následne v prvom čítaní, pokiaľ sa teda zákon doňho dostane, sa vyjadrím aj k samotnému obsahu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj tebe, pán kolega, za tvoj príspevok. Ty si tam spomínal to, že teda mal by byť už konkrétny obsahový zákon v šuplíku. No, ja len takú malú nápovedu, že on je v šuplíku už od roku 2021, kedy sme prvýkrát predkladali prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valáška návrh zákona o úhrade nákladov na bývanie, a práve takýto zákon je skutočne tou adresnou pomocou, adresnou energopomocou. My sme ho vlastne koncipovali tak, že je podobný tej českej úprave, ale však podobné úpravy majú aj v Poľsku alebo vo Francúzsku. Zohľadňuje sa čistý príjem v domácnosti a náklady na bývanie a ja si myslím, že na to netreba žiadnu raketovú vedu ani vymýšľať neviem aké, neviem aké veci na to, aby teda táto pomoc bola adresná, pretože vravím, tento návrh zákona tu máme. A my sme ho vtedy predkladali niekoľkokrát. Ešte vtedy sa, myslím, všetci sociálni demokrati z vtedajšej opozície zdržali. Našli sme tento adresný príspevok na bývanie, ktorý by teda nebol viazaný na hmotnú núdzu, aj v programovom vyhlásení vlády, v kampaňových programoch niekoľkých strán a viac ako rok po tom, čo sme sem nastúpili, tento príspevok stále nie je schválený. My sme ho pritom predkladali aj toto volebné obdobie dvakrát. Budeme o ňom opäť hlasovať dnes o jedenástej, takže nemusíme nič vymýšľať, stačí, keď schválime tento návrh, ktorý je takou adresnou pomocou, akú potrebujeme. A ja verím tomu, že potom sa dá upraviť aj na základe možno tých pozbieraných dát, ktoré teda tento zákon, ktorý tu dnes máme, má za úlohu zbierať.
Takže netreba nič vymýšľať, áno, v šuplíku, dokonca na zlatom podnose tu ten návrh zákona máte.
Ďakujem.

Pán poslanec, nehovorili ste pravdu, pretože cena plynu je ďaleko vyššia, ako bola teraz na poslednej burze, to, čo ste povedali, viete, ako sa pohybuje. To je za prvé.
Za druhé, ak sa neotvorí napriek tomu, že s SPP aj pani ministerka boli na rokovaní v Moskve, pokiaľ sa týka plynu pre Slovensko. My máme jedinú možnosť dostať plyn, a to dostávame od Maďarov, ktorá je dohodnutá, prakticky SPP má dohodnuté a rokuje s Gazpromom. Tá situácia je ďaleko zložitejšia, ako ste povedali, ale nechcem sa k tomu vyjadrovať, vyjadrím sa k tomu po prvom čítaní.
Za druhé, ten zákon je veľmi dôležitý a druhá vec, že je veľmi ťažký. Veľmi dobre viete, že aby to bolo aspoň trošku spravodlivé, treba s tým veľmi pomaly a precízne narábať. To nie je tak, že proste ako ste povedali, že je tu v šuplíku a môžme ho vytiahnuť. Môžte si pozrieť tie, to sa mení. Menia sa aj jednotlivé veci, ktoré, aké platy majú pracovníci odvtedy, resp. tí, ktorých sa to týka. Aj dôchodcov, aj ďalších hlavne.
Takže by som poprosil, keby sme venovali tomu pozornosť. A je to veľmi, je to veľmi zložitá záležitosť, nielen pokiaľ sa týka plynu, ale pokiaľ sa týka energie, elektriky.

Ďakujem pekne.
Pán Muňko, mám tu otvorenú burzu PXE, dnešný deň 38,457 eur za MWh, takže nie je to nič vymyslené. Áno, je tu aj burza TTF, tá je možno troška vyššia, ale nie sú to zas až tak odlišné dáta. Takže nie, nezavádzal som, uvádzal som konkrétne dáta a aktuálne dáta.
Čo sa týka samotného plynu, áno, samozrejme, máme tu plyn, ktorý k nám prichádza z Maďarska, máme tu otázny plyn, ktorý bude chodiť z Ruska, máme tu iné diverzifikačné kontrakty, ale ak máte nastavené referenčné obdobie, to je teda od toho októbra do júna, tak aj samotný regulačný úrad vychádza z dát, ktoré poskytuje trh, trh, nie zmluva, nie to, čo má SPP uzatvorené, no a následne vypočíta nejakú priemernú cenu a táto sa kompenzuje.
Ale opäť, bavíme sa tu o skrátenom legislatívnom konaní, čiže ja som sa vyjadroval skôr k tomu, že naozaj tu nie sú dôvody, a určite sa milerád vyjadrím aj k samotnému zákonu v prvom čítaní.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, milá pani ministerka, priznám sa, že som si už trošku odvykol po tých troch mesiacoch nezasadania, lebo sa tu riešili iné, dôležitejšie veci, ako je energopomoc, a tak teraz mám normálne takú trému po tých troch mesiacoch, ale k veci.
Ja sa veľmi teším, že máme na stole zákon alebo diskusiu o možnom zákone, o možnej energopomoci, keďže vlastne v skutočnosti po ňom voláme už rok a pol. Si takto pamätám, že to bol vlastne jeden z možno mojich prvých prejavov v parlamente, kedy sme vlastne hovorili, že cielená energopomoc je presne to, čo táto krajina potrebuje, aby sme nedotovali ceny energií pre ľudí, ktorí si to môžu dovoliť, ale aby sme dotovali ceny energií pre tých, ktorí naozaj trú biedu. A v tomto oceňujem poslankyňu Jurík, ktorá vlastne pripomína náš niekoľkokrát opakovaný návrh, ktorý vlastne predkladáme od 21. roku a v zásade je to komplexný návrh, ktorý by túto situáciu riešil. A, ale napriek tomu som veľmi rád, že ste sa v tejto veci rozhýbali napriek tomu, že vlastne sa nebavíme o skutočnej energopomoci, ale bavíme sa v skutočnosti o tom, aby si štát mohol podľa svojho výberu pristupovať ku dátam o spotrebiteľoch.
Ku komplexnému obsahu sa vyjadrím v prvom čítaní, len chcem podotknúť, že skrátené legislatívne konanie, aspoň podľa toho, čo som sa naučil, má byť o tom, keď naozaj hrozia nejaké hospodárske straty alebo napríklad, ako si Karol nespomenul, ľudské práva. Tam sa v zásade argumentuje v tom návrhu, že hrozí aj porušovanie ľudských práv, to znamená, že ten rok a pol nehrozilo porušovanie ľudských práv? Nehrozilo to, že ľudia si nebudú môcť dovoliť energiu? Respektíve, že keď ju budete dávať aj bohatým, tak potom nebude v iných dávkach pre chudobných? To znamená, že po roku a pol si sociálnodemokratická vláda uvedomí, že hrozia porušovanie porušovanie ľudských práv?
Ale ja viem, prečo to tak je. Lebo sme tu riešili oveľa dôležitejšie zákony pre túto vládu ako Trestný zákon, tiež v skrátenom legislatívnom konaní, kde sa, ako už vieme, dostali na slobodu alebo spod obvinení mnohí nominanti alebo exponenti tejto, tejto partie.
Vy ste hovorili vlastne, že nechcete, aby sa vrátila vláda chaosu Matoviča a tak ďalej, ale v skutočnosti už ste trhli aj jeho rekord, lebo za jeho, za jeho ministrovania alebo za jeho rezortu alebo pod jeho rezortom vlastne išlo skoro 60 % vládnych návrhov cez SLK. Ja vám teda len chcem pripomenúť, že mohli sme tri mesiace sa baviť o veľmi efektívnej energopomoci, mohli sme sa tri mesiace tuto s kolegom Hargašom a s vami baviť o tom, ako to zabezpečiť cez rôzne informačné systémy, však o tom sa budeme rozprávať aj neskôr, a naozaj mohli sme už tri mesiace doručovať adresnú energopomoc a nemuseli sme to takto robiť znova narýchlo. Ja už evidujem, a je to škoda, evidujem mnoho pripomienok či už z médií, alebo z rôznych občianskych združení, ktorí budú namietať spôsob, akým to chcete spraviť. A je to škoda pre samotný zákon ako taký, lebo my od začiatku ako Progresívne Slovensko napriek tomu, že máme akože silný sociálny akcent, tvrdíme, že nemá byť všeobecná energopomoc, ale má byť len pre tých, ktorí sú naozaj ohrození, aby štát vedel plniť aj iné funkcie, ktoré mu napĺňajú z ústavy.
Takže ja vítam ešte raz, že sa o tomto ideme rozprávať, teším sa na debatu v prvom čítaní aj v druhom, aj treťom a verím, že to pre občanov dopadne dobre, aby ten zákon a tá skutočná energopomoc bola efektívna, aby nebola rozporovaná a aby sa na ňu aj verejné zdroje míňali efektívne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Ivo, hovoril si o tých ľudských právach a myslím, že je namieste, aby sme aj verejnosti povedali, že o čom je tento zákon. Jednak teda, že rok a pol sa podľa koalície porušovali ľudské práva a nič s tým nerobili, tak teraz zrazu treba riešiť skrátené legislatívne konanie, lebo neviem, či sme prekročili nejakú hranicu toho porušovania ľudských práv. Za mňa to je binárna otázka, že buď sa porušujú, alebo sa neporušujú. Ale teda akým spôsobom chce koalícia riešiť podľa nich porušovanie ľudských práv, je zákon, ktorý v zásade nerobí nič iné, len hovorí, že ministerstvo hospodárstva môže zbierať nejaké údaje od iných úradov. To je všetko. Čiže keď ministerstvo hospodárstva vyzbiera tieto údaje, tak logika by povedala, že už teda prestane ten problém s ľudskými právami, ale to je, samozrejme, hlúposť, že nič také sa nestane. Tento zákon nerobí, tento zákon nezavádza v skutočnosti adresnú energopomoc. Tento zákon nevyrieši ten problém, ktorý sa tvárite v tom odôvodnení SLK, že chcete riešiť. Tento zákon je iba o tom a toto skrátené legislatívne konanie je iba o tom, že ministerstvo hospodárstva si zoberie mandát na to, aby mohlo zberať údaje od iných úradov.
Ja budem posledný, ktorý bude kritizovať to, že si štátne úrady majú medzi sebou vymieňať údaje, samozrejme, že si majú, ale tu je otázka aj nejakého rozsahu a k tomu sa dostanem potom v prvom, druhom čítaní, že ten rozsah je absurdný podľa mňa, že ja by som dokonca argumentoval, že ak ministerstvo hospodárstva bude takýmto spôsobom zbierať takéto množstvo údajov, tých najcitlivejších, o majetkových a príjmových pomeroch, tak vtedy sa poďme rozprávať o tom, že či náhodou nebudú porušené nejaké ľudské práva. Že tento zákon podľa mňa nie je napísaný dobre, viac sa k tomu dostaneme v tej obsahovej debate a toto SLK odôvodnenie mi príde len taká čerešnička na torte, ktorá len podpisuje, že to šijete horúcou ihlou. A za mňa, z môjho pohľadu je to tak trochu, nechcem to dehonestovať, ale no, predstieranie aktivity alebo tak by som to nejak povedal.
Ďakujem.