33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie, vážená pani poslankyňa, panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda po prvýkrát v pozícii ministra predložil vládny návrh zákona o podpore prioritných okresov, ktorý nadväzuje na pôvodný zámer adresnej podpory najmenej rozvinutých okresov, resp. regiónov, no dopĺňa ho obsiahlejší a dátovo založený prístup k vyhodnocovaniu potrieb územia. A je to také zvláštne hovoriť do toho prázdneho pléna, ale napriek tomu veľká vďaka, že ste tu.
Základnou zmenou je, že sa odkláňame od jedného ukazovateľa, a to je nezamestnanosť, a zavádzame komplexné sledovanie viacerých oblastí, sociálno-ekonomickú, demografickú či prístup k verejnej infraštruktúre. Táto zmena nám umožní lepšie zacieliť verejné prostriedky na projekty, ktoré naše regióny reálne potrebujú. Jednou z mojich priorít ako ministra je, aby boli čerpania fondov zmysluplnejšie a aby sa na nich podieľali samotné regióny. V praxi to znamená viac lokálneho rozhodovania, posilnenie úlohy samospráv a konkrétnejšie opatrenia šité na mieru každému okresu. Predkladaný zákon tiež zjednodušuje proces vyhlasovania výziev a posilňuje transparentnosť prideľovania regionálneho príspevku. Nezanedbateľnou výhodou je zachovanie doterajšej podpory pre tie okresy, ktoré spĺňali podmienky tých najmenej rozvinutých, no odteraz sa budú nazývať prioritnými.
Náš cieľ je zjavný. Zlepšiť životné podmienky v zaostávajúcich častiach Slovenska a zvýšiť ich konkurencieschopnosť, či už pôjde o vytváranie nových pracovných miezd, investície do vzdelávania, infraštruktúry alebo o podporu sociálnej ekonomiky. Všade tam chceme spolupracovať so samosprávami a miestnymi partnermi. Presadzujeme, aby sa projekty neriadili politikou zhora nadol, ale aby samotné regióny určovali svoje priority.
Vážim si, že tento návrh prešiel dôkladným pripomienkovaním a dovoľujem si požiadať o jeho podporu do druhého čítania, aby sa čo najskôr stal funkčným nástrojom na modernizáciu a rozvoj každého kúta Slovenska bez ohľadu na to, či ide o samosprávu koaličnú alebo opozičnú. Som pripravený a otvorený vypočuť si vaše názory nielen preto, že zákon pripravoval môj predchodca, ale preto, že som si ako váš bývalý kolega veľmi dobre vedomý potreby precizovania legislatívy. Dopredu sme avizovali, že nemáme v záujme kresliť hrubú čiaru a odmietať všetko, čo bolo pripravené našimi predchodcami, zároveň si však rád vypočujem aj názor druhej strany, keďže v samospráve máme politikov aj z jedného, aj z druhého a možno aj z tretieho politického spektra. Verím, že diskusia napriek obsadeniu pléna bude plodná a relevantná a za seba môžem sľúbiť, že sa rovnako tak o tú diskusiu pokúsim.
Ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Viliamovi Zahorčákovi.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 642. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 710 z 20. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu. Napriek tomu, pán minister, že je tu málo poslancov, máme troch prihlásených do rozpravy – pani poslankyňa Hanuliaková, pán poslanec Ledecký a pán poslanec Lackovič.
Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči.

Takže ešte raz, dobré ráno, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona, o ktorom ideme teda rokovať, vychádza z pôvodného zákona, ako už povedal aj pán minister, o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý je v platnosti od roku 2015, teda tento rok to je desať rokov. A mne sa nedá hneď na začiatku neopýtať, že čo sa zmenilo v týchto okresoch po desiatich rokoch podpory cez regionálne príspevky, ktorých cieľom bolo pomôcť najmenej rozvinutým okresom dobiehať zvyšok Slovenska? Mala by som rada teda túto odpoveď od pána ministra, ale teda ste nový v tejto pozícii, tak možno po nejakom roku mi budete vedieť to vyhodnotiť, ale ja si teda dovolím túto otázku zodpovedať. Nezmenilo sa teda takmer nič. Služby sú tam naďalej nedostatočné, cesty nedostavané, pracovné miesta nedostupné a komunity, žiaľ, stále vylúčené. A najhoršie na tom celom je, že tieto regióny sa nám vyľudňujú. To, že zmeny v týchto okresoch nie sú také, aké by sme očakávali, potvrdzuje aj dokument z výjazdových rokovaní vlády, ktoré často konštatujú, že nezamestnanosť v najmenej rozvinutých okresoch neklesá rovnako rýchlo ako v ostatných častiach Slovenska a to aj napriek tomu, že teda tam prichádza táto osobitá pomoc. Zákon určite potrebuje revíziu, ale takú, ktorá opraví také veci, ktoré nefungujú, a na konci dňa si budeme môcť povedať, že sme do regiónov priniesli potrebné zmeny a pomoc. Predložený zákon neprináša žiadne zmeny, ktoré by zlepšili nastavenie a kritériá výberu projektov a ich dôsledné vyhodnocovanie.
Čo teda prináša tento návrh zákona? Takou kozmetickou teda úpravou je zmena samotného názvu z najmenej rozvinutých okresov na tie prioritné. Ja chcem len teda veriť, že táto zmena nemá dať agende len taký ten pozitívnejší nádych, aleže konečne po tých desiatich rokoch sa stanú tieto okresy skutočne pre túto vládu a štvrtú vládu Roberta Fica prioritnými. Kritériom pre zaradenie medzi prioritné okresy už nebude podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku, ale ukazovateľ regionálneho rozvoja, ktorý teda bude zohľadňovať viacero čiastkových ukazovateľov, nakoľko poskytnuté príspevky však neboli vždy cielené na zvyšovanie nezamestnanosti, na zamestnanosti, pardon, považujeme za dobré zohľadňovať aj iné kritériá, ktoré reflektujú na zaostalosť daného okresu. Zároveň však dodám, že môžeme mať aj dvadsať kritérií, ak nebudeme mať jasne stanovený cieľ, čo chceme zmeniť, zároveň budeme mať teda dostatok peňazí na tie projekty a nebudeme smerovať peniaze na projekty, ktoré reálne danému regiónu nepomáhajú.
Z tejto zmeny vychádza aj zmena, že zoznam prioritných okresov už nebude viesť teda ÚPSVaR, ale teda bude to priamo ministerstvo. Podľa návrhu má plán rozvoja po novom vypracúvať MIRRI v spolupráci s okresným úradom a sociálno-ekonomickými partnermi, pričom prípravu plánu organizačne bude zabezpečovať okresný úrad. Toto znie ináč trošku zmätočne, že nevieme totiž presne, aký proces si pod tým predstaviť. Pôvodne vypracovával návrh plánu okresný úrad a predkladal ho ministerstvu a nech už by sme teda akokoľvek rozhodli, kto bude zodpovedný za tvorbu plánov, my považujeme za dôležité, aby rozhodnutia boli podložené analýzami a na základe vyhodnotenia dopadov, ktoré mali poskytnuté príspevky na daný región. Pri tvorbe plánov by sme odporučili, aby okresné úrady možno aj spolupracovali s univerzitami v danom kraji, nakoľko pripravovať niečo ako plán rozvoja okresu by bola možno vzácna skúsenosť aj pre študentov vyšších ročníkov a doktorandov.
Účinnosť plánov rozvoja sa skracuje z päť na tri, s touto zmenou súhlasíme, pretože považujeme za dobré, že sa budú plány častejšie prehodnocovať a reflektovať už na dosiahnuté, resp. teda skôr na nedosiahnuté výsledky. Samozrejme, rozvoj regiónov by mal mať dlhodobý koncepčný proces.
Jednou zo zásadnejších zmien je, že sa počíta s počtom prioritných okresov 25 oproti pôvodným 19. Toto vyzerá naozaj že na prvý pohľad vábivo, že čím viac okresov, tým viac sa bude pomáhať a tým sa budú mať, alebo mali by sa mať ľudia lepšie. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že najlepšie by sme asi mali, keby medzi prioritné okresy patrilo všetkých 79, lenže problém podľa mňa najviac nastáva teda s množstvom peňazí, ktoré sú tu alokované. Teraz aj 17 mil. eur sa delilo medzi 19 okresov a po novom to teda môže byť tých 25. Zákon však nedáva žiadne záruky k tomu, že priamoúmerne s počtom okresov stúpne aj alokovaná čiastka na regionálnu podporu. Práve naopak, nachádzame sa v období konsolidácie a zrejme preto aj dôvodová správa bola skeptická a do nasledujúcich rokov dokonca znížila túto čiastku na 11,5 mil. eur. Vo výsledku tak krásny marketingový ťah môže zhoršiť adresnosť pomoci tam, kde ju ľudia, obce a firmy najviac potrebujú. Okresy, kde máme nezamestnanosť prevyšujúcu 10 %, sa budú o podporu deliť s okresmi, kde je výrazne nižšia. Obávam sa, že toto nie je vhodné riešenie adresnej pomoci a pre nás je to jeden asi z najväčších výkričníkov, ak nie najväčší v celom návrhu zákona. Kým nemáme garancie, že okresy dostanú viac peňazí, tento návrh pravdepodobne nebudeme môcť podporiť.
Zároveň nepovažujeme za šťastné rozhodnutie, že o ukazovateľovi, ktorý rozhodne, či okres bude alebo nebude zaradený medzi prioritné okresy, po schválení bude rozhodovať minister vyhláškou a nebude toto jasne stanovené v zákone. Vyhláška je dynamickejší právny predpis, vie lepšie reagovať, na druhej strane však zákony je istota dlhodobej predvídateľnosti a stále lepšie eliminuje riziko politických zásahov, rozhoduje kolektívny orgán. Po skúsenostiach s touto vládou, kedy sú jej rozhodnutia často stranícke, to považujeme za doslova toxické.
Problémom je aj to, že pomoc od štátu neraz putuje do rúk príbuzných a známych členov výborov, ktoré ju rozdeľujú. Minulý rok dokonca podporu získala aj rodina prednostky, ktorá sedela v hodnotiacom orgáne, a našli sme aj viaceré firmy, ktoré dostali príspevok napriek tomu, že neevidovali žiadne tržby ani nemali zamestnancov, iné mali nedoplatky voči poisťovniam či daňovým úradom. Prečo štát dáva peniaze na vytvorenie pracovných miest firmám, o ktorých ani nevie, či budú ďalší mesiac existovať?
Peniaze pre najmenej rozvinuté okresy štát rozdeľuje niekedy naozaj absurdne. Ja uvediem príklad, kde obec s pár desiatkami obyvateľov, a tým teda nechcem povedať, že naozaj ja doprajem, každej jednej obci na Slovensku, aby sa rozvíjala a mala všetky služby, aj nadštandardné, ako je potrebné, ale obec s nejakými desiatkami obyvateľov dostala vládnu dotáciu okolo 57-tisíc eur, kde teda je starosta členom za SMER. My sme sa s ním teda aj rozprávali a z regionálneho príspevku táto istá obec dostala minulý rok, teda dostali tie peniaze na multifunkčné ihrisko a z regionálneho príspevku dostala minulý rok táto obec 22-tisíc eur na mantinely. No a ja sa pýtam, ako toto pomôže danému regiónu k rozvoju, keď z regionálneho príspevku, kde máme peniaze určené, aby okresy dobiehali tie vyspelejšie, tak proste dávame peniaze naozaj podľa mňa veľmi za veci, ktoré tomu nijakým spôsobom nepomôžu.
Je škoda, že vláda prichádza s novým zákonom a podstata sa nijak nezmení. Chcelo by to naozaj viac nápadu a inovácie. Plány rozvoja a regionálny príspevok poskytnutý na základe tohto zákona sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Ja som v piatok preto aj do podateľne podala návrh na prijatie uznesenia, o ktorom teda by som chcela, o tomto bode, aby sme ho dali na najbližšie hlasovanie, sa dalo zaradiť ako bod programu, kde by sme mali uložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu úlohu vykonať kontrolu dopadov naozaj regionálnych príspevkov. Máme vlastne teraz také výročie desať rokov a bolo by možno dobré, keby sme si vyhodnotili, že aké skutočné dopady mali tieto regionálne príspevky na dané okresy. A možno je to aj taká inšpirácia pre vás, že teda keďže sme v opozícii, tak počítam, že pravdepodobne kolega, kolegovia nám toto uznesenie nepodporia, takže možno je to teda dobrý nápad aj pre vás, že dať takúto kontrolu, ak to je možné z vašej pozície. A naozaj že tam by sa vedelo najlepšie ako keby vidieť, že čo treba zlepšiť a kde treba napraviť tie veci, ktoré nefungujú. Takáto teda kontrola by určite povedala, že aké sú aj nedostatky súčasného zákona a podľa mňa že naozaj mohli by sme prijať potrebné kvalifikované rozhodnutie.
Toľko teda na úvod v prvom čítaní. Ja budem rada teda za diskusiu k tomuto zákonu, pretože naozaj ja považujem, že je veľmi dôležitý a mňa mrzí, že, a neviem, možno by som rada aj od kolegov z koalície počula, že aká bola motivácia a že či to tie ich motivácie naplnili tie ciele. Lebo desať rokov je naozaj dosť dlhá doba na to, aby sme mali vidieť nejaké reálne výsledky a okrem tých prirodzených ekonomických, že nejak proste tá krajina prosperovala. Tak naozaj v týchto regiónoch my sme tam aj mali, alebo teda cestujeme veľa teraz v rámci našich regionálnych výjazdov po Slovensku a mne je to naozaj veľmi ľúto, že neviem, že či tie vlády to nevideli predtým, ale naozaj tie dopady za tých desať rokov sú skutočne minimálne. A ak má mať tento zákon nejaký reálny význam a dopad a nemá to byť len ďalší, prepáčte, zdrap papiera, tak by sme mali sa skutočne zamyslieť, že čo chceme s týmito príspevkami robiť a v akej sume vôbec chceme tieto regióny v budúcnosti podporovať. A dúfam teda, že sa nepotvrdí, nepotvrdia tie čísla z dôvodovej správy, ktoré hovoria o tom, že dokonca by sa mali tieto príspevky znižovať.
Ďakujem veľmi pekne. Toľko v prvom čítaní a teším sa na diskusiu.

Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Šimko.

Ďakujem pekne. Mňa veľmi mrzí, že sa nejakým spôsobom asi nepochopila téma pri tých vašich regionálnych výjazdoch, pretože práve vďaka takýmto regionálnym príspevkom a tým, že aj tie okresné úrady sú naozaj v regiónoch a v okresoch, ktoré to potrebujú, tak oni naozaj vnímajú, že keď príde ten starosta, prednesie ten problém ľudí, ktorý ich trápi, priamo na ten okresný úrad, následne na MIRRI a vie naozaj naplniť tú potrebu. To hranie sa na to, že sa chodí po regiónoch z vašej strany a tvárite sa, že fakt chcete riešiť tie problémy, bohužiaľ, tým ľuďom nedajú tú spätnú väzbu, ktorú by od vás asi očakávali. Ale ja aj s kolegami pánom poslancom Zahorčákom Petrom alebo kolegom Demečkom naozaj chodíme každý týždeň do tých regiónov a nielen raz za pol roka alebo raz za rok, ako to mnohokrát vnímate, ale videli by ste naozaj aj na tých ľuďoch, aj na tých starostoch, že čo je to za spätnú väzbu, keď sa niekde vytvorí vďaka regionálnemu príspevku nejaká či už turistická zóna, kde to pritiahne ľudí, ktorí tam nechajú svoje peniaze, alebo sa zatraktívni miestne prostredie v tej obci. Alebo na druhej strane sa skultúrni tá dedina, v ktorej žije možno dvadsať, tridsať, možno aj tisíc obyvateľov. My nerobíme rozdiely medzi desiatkami ľudí a tisícmi ľudí, ktorí žijú v regiónoch. Takže ten, kto vám písal ten prejav, bohužiaľ, asi nepochopil tému, že ľudia nie sú len elitári z veľkých miest, ale žijú naozaj v každom jednom kúte Slovenska, v regiónoch, preto sme aj strana regiónov.
Ďakujem.

Pán poslanec Zahorčák.

Vážená pani poslankyňa Hanuliaková, v úvode svojho vystúpenia ste hovorili o tom, že zákon, ktorý doteraz platil, nepriniesol nič. Tak s tým zásadne nemôžem súhlasiť, aj keď je pravda, že mohol priniesť aj viac, to by sme uvítali. Sám pochádzam z okresu, ktorý bol takto zaradený, bol som viac rokov primátorom okresného mesto, predsedom regionálneho združenia miest a obcí a teda stretával som sa so starostami, s ktorými sme veľmi často diskutovali o tom, aké majú problémy, čo by im pomohlo pri odstraňovaní týchto problémov alebo riešení týchto problémov. Dovolím si povedať, že viaceré, nehovorím, že všetky, ale viaceré z týchto problémov sa aj vďaka zákonu, vďaka tomu, že sa uchádzali o výzvy, sa podarilo vyriešiť.
Takže ja osobne to vnímam tak, že tento zákon priniesol to, čo priniesť mal, prispel určite k zníženiu nezamestnanosti v našom regióne. Určite prispel k tomu, že sa pomohlo aj podnikateľským subjektom a pomohlo sa aj samosprávam. Takže som veľmi rád, že dnes tu rozprávame o zákone, ktorý by ho mal nahradiť, ktorý prichádza aj s novými už podmienkami, pretože tá nezamestnanosť na Slovensku je, chvalabohu, momentálne veľmi nízka. Takže iné aspekty by mali byť rozhodujúce pri tom, ktorý okres tam bude zaradený a na aké účely bude môcť čerpať tieto finančné prostriedky. Takže ja osobne to vítam a jednoznačne som za podporu tohto zákona, čo dúfam, že aj vy.
A ešte taký dovetok. Hovorili ste, že ako pomôže regiónom, že si zakúpili mantinely. No veď tento zákon nebol stavaný len tak, že výlučne nezamestnanosť. Bol tam aj priestor, aby sa zlepšila kvalita života v jednotlivých sídlach. No a tieto mantinely možno prispeli k tomu, ja neviem, kto to žiadal a prečo to žiadal, možno preto, aby deti, ktoré tam športujú, aby mohli mať lepšie a bezpečnejšie športoviská. Takže ja na rozdiel od vás som tento zákon vnímal pozitívne, nášmu regiónu pomohol a verím, že aj ten, o ktorom sa dnes bavíme, k tomu rovnako tak prispeje.
Ďakujem.