Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, vôbec ma neteší, že tu stojím, ale teda tu sme v rozprave k novelám ústavy, lebo Robert Fico potreboval vytvoriť dymovú clonu pre svoje babráctvo a neschopnosť riešiť problémy ľudí na Slovensku, a tak využíva tento nástroj, aby zamestnal ľudí aj opozíciu, a neváha pri tom využiť aj časť obyvateľstva na Slovensku ako obetného baránka. Robí to opakovane, je to úplne priehľadné a verím, že to vidia aj ľudia, ktorí tu dnes sedia v tomto pléne a je teda veľmi zaujímavé, že za koalíciu tu nesedí nikto okrem pani spravodajkyne. Rozoberiem postupne viaceré okruhy, ktoré novela zákona otvára.
Tým prvým je, môžeme to nazvať zvrchovanosť Slovenska v niektorých otázkach ľudských práv. Kolegovia, kolegyne, ľudské práva nie sú bomboniéra, z ktorej si môžete vyberať iba to, čo sa vám páči. Medzinárodný systém ľudských práv tu máme preto, lebo sme k nemu ako ľudstvo dospeli, aby sme sa vyhli tým najhrôzostrašnejším obludnostiam, ktoré história ľudstva priniesla a ktoré poznáme, a aby sme každému človeku zabezpečili dôstojný život a jeho ochranu a napĺňanie základných práv a slobôd, ktoré majú byť garantované všetkým bez rozdielu. Vyjadrené to je aj v čl. I Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá ukotvuje – všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Je to z roku 1948, 76 rokov už máme toto znenie.
Našťastie tu teda máme medzinárodné ľudskoprávne zmluvy, ktorými je Slovensko viazané, na čom by nezmenila nič ani nove ústavy, chvalabohu, rovnako tu máme aj napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorý je posledným ochrancom ľudí v prípade, keď štáty zlyhávajú. Vďaka tomuto systému ochrany ľudských práv sme dospeli k mnohým pokrokom, ktoré zlepšujú životy milióny ľudí na Slovensku, teda na celom svete, ale aj životy ľudí na Slovensku.
A ďalej je potrebné zdôrazniť, že ľudské práva nemajú národnú identitu. Ich podstata spočíva práve v tom, že sú všeobecné a garantované pre všetkých bez rozdielu národnosti, etnickej príslušnosti, náboženského vyznania, pohlavia, veku a tak ďalej. Rovnako neexistuje žiadna výnimka zo všeobecnosti ľudských práv vo vzťahu k tomu, čo zvyknú mnohí ľudia aj v tomto pléne označovať za kultúrnoetické otázky. Hádam si nemyslíte, že ak si akýkoľvek národ povie, že napr. oni kultúrnoetickú otázku manželstva vyhodnocujú tak, že ľudia s bielou farbou pleti a ľudia s tmavšou farbou pleti nemajú mať možnosť uzatvárať manželstvo, takže to bude v poriadku. Alebo ak si nejaký národ povie, že je v súlade s ich pohľadom na manželstvo, že nemanželské deti nemajú mať rovnaké práva ako tie, ktoré sa narodia v manželstve. A takýchto príkladov by som tu mohla uviesť mnoho, stovky. Keby sme tento princípov pripustili, môžeme celú ochranu ľudských práv hodiť rovno do koša, pretože by sa nám to rozpadlo na márne kúsky.
Ak sa bojíte pokroku, ktorý prináša lepší život pre mnohých ľudí, milióny ľudí po celom svete, tak to nebudete ani prví, ani poslední v histórii ľudstva. Takých sme tu už mali dosť v každej zlomovej etape vývoja ľudstva – zrušenie otroctva, volebné právo žien, možnosť žien byť farárkami v evanjelickej cirkvi, zrušenie zákazu uzavrieť manželstvo pre učiteľky – aj také sme tu mali, zrušenie segregácie v USA a mohla by som donekonečna pokračovať. Takýchto míľnikov, ktoré menili ľudstvo k lepšiemu je v histórii mnoho, obrovské množstvo, naozaj veľké množstvo a vždy sa pri tom búrila časť obyvateľstva, zväčša tá, ktorej sa zmena k lepšiemu bytostne nedotýkala, ale len z dôvodu, že už dávno práva, ktoré sa priznávali ďalšej časti obyvateľstva, mala. A tak je to aj dnes a je na každom z nás, z vás, sa rozhodnúť na ktorej strane dejín budete stáť.
Jedným z okruhov, ktorým sa venuje novela ústavy je rodičovstvo párov rovnakého pohlavia. Máme tu teda pokusy ako ústavne aj do budúcna obmedziť alebo rovno úplne znemožniť možnosť rodičovstva LGBTI ľudí. Ako LGBTI človek a zároveň mama, sa ma toto, samozrejme, dotýka úplne najviac. Už keď som tie návrhy prvýkrát videla, tak musím vám teda povedať, že naozaj ma obliala totálna úzkosť, a z môjho pohľadu to nie je nič iné, ako neľudský útok na rodiny, ako je tá moja a aké sú tisíce aj na Slovensku. Ako si to vôbec dovoľujete hovoriť mne a tisícom ďalších ľudí, či môžeme alebo nemôžeme byť rodičia?! Či môžeme, alebo nemôžeme adoptovať deti?! Či môžeme, alebo nemôžeme mať uznané naše zväzky?! Ako si to, naozaj ako si to dovoľujete mi to hovoriť?! Je to za mňa úplne odporné, ubližujúce a ponižujúce, to vám môžem povedať teda naozaj z osobnej skúsenosti.
Predstavte si napríklad aj vy, pani poslankyňa Plevíková, že by som sám ja diktovala, či môžete, alebo nemôžete adoptovať dieťa, lebo proste mne by sa tá predstava nepáčila. Páry rovnakého pohlavia deti mali, majú a budú mať, či už tie biologické, alebo aj adoptované. Aj na Slovensku. A môžete sa snažiť nás donekonečna vymazávať a popierať našu existenciu, ale naše rodiny neprestanú existovať. Sme tu.
Najsmutnejšie je, že týmito vašimi návrhmi nepomôžete absolútne nikomu, ale absolútne nikomu, nijako. Ale najviac ublížite deťom, ktorých sa to týka, a ich rodičom a ich starým rodičom a ich blízkym a priateľom. A pritom by to aj na Slovensku mohlo byť úplne inak.
Ja keď vyjdem z tejto miestnosti a pozriem sa von oknom, tak vidím krajinu, ktorá, ako sa zvykne hovoriť, katolícku krajinu, ktorá by mi umožnila plnohodnotné práva a život v rovnosti a dôstojnosti. Tuto vyjdem z tejto miestnosti, z týchto dverí a tam sa na ňu pozriem, na tú krajinu. Vďaka ich ľudskému prístupu som mohla normálne prísť na reprodukčnú kliniku s mojou partnerkou, kde sa ku nám správali ako ku každému inému páru. A musím vám povedať, že vlastne som tento pocit zažila prvý a poslednýkrát doposiaľ v mojom živote. Vďaka Rakúsku sa nám narodila dcéra, vďaka Rakúsku má Slovensko občianku, tak asi toľko ku demografickej kríze.
A, pán minister, vážne ma prekvapilo, keď ste na sociálnych sieťach vyjadrovali ľútosť nad samovraždou trinásťročného Maťka z Košíc. Prekvapilo ma to preto, že zároveň nemáte problém sa podieľať, dokonca tu predkladať návrhy, ktoré práve robia život LGBTI ľudí na Slovensku neznesiteľným. V lepšom prípade zo Slovenska iba odchádzajú – a ja poznám naozaj také množstvo ľudí, že stovky. V lepšom prípade zo Slovenska teda poznám len... V horšom prípade to má závažné dopady na ich duševné zdravie. A v tom najhoršom prípade si siahajú na život, ako sme videli aj v posledných mesiacoch. Tak sa fakt zamyslite nad tým, či toto chcete.
Ďalšou témou, ktorá tak veľmi vzbudila pozornosť, je téma dvoch pohlaví, teda máme tu návrh, aby sa do Ústavy doplnilo ustanovenie Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Robert Fico si všimol, že na Slovensku žijú aj ženy. Výborne! Naozaj veľká radosť vo mne. Aj by som sa išla nádejať, že teda konečne štvrtá vláda Roberta Fica začne sa venovať aj problémom, ktorým ženy na Slovensku čelia, ale stačí sa pozrieť na pár hlasovaní, ktoré sme tu mali aj v poslednej dobe, a táto planá nádej rýchlo spľasne. Pozrime sa ale teda na zopár problémov, ktorým ženy na Slovensku čelia.
Tým prvým je násilie. Jeden z najvypuklejších a najhorších problémov, ktorému je vystavená obrovská časť žien na Slovensku. Z dát výskumu rodovo podmieneného násilia na ženách z roku 2023, ktorý zrealizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny vyplýva, že psychické násilie v partnerskom vzťahu zažilo počas svojho dospelého života 48,2 % žien. Najčastejšie išlo o znevažovanie a ponižovanie. Fyzickému násiliu alebo vyhrážaniu v partnerskom vzťahu čelilo počas svojho dospelého života 28 % žien. Dvomi najčastejšími formami fyzického násilia bolo hádzanie predmetov alebo fackovanie a strkanie a ťahanie za vlasy.
Sexuálnemu násiliu bolo počas svojho dospelého života vystavených 14,2 % žien. Mimo partnerského vzťahu čelilo nejakej forme fyzického násilia, sexuálneho násilia alebo vyhrážania 16,7 % žien. Prenasledovaniu, stalkingu, ktorý sa teda veľmi rozmáha, bolo počas svojho dospelého života vystavených 32,1 % žien spomedzi všetkých respondentiek. Ženy sú prevažne prenasledované osobami, ktoré poznajú. V dôsledku prenasledovania si približne jedna tretina prenasledovaných žien zmenila telefónne číslo, e-mailovú adresu, alebo odišla zo sociálnej siete, čiže to má reálne následky na to, ako fungujú.
Skúsenosť s obťažovaním na pracovisku mala každá druhá žena. Väčšina žien, ktoré mali skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na pracovisku, ho zažila opakovane. Ešte raz, každá druhá žena zažíva sexuálne obťažovanie na pracovisku, na mieste, kde trávia väčšinu svojho času. Samozrejmosť, s akou ženy dlhé roky znášajú násilie a spoločnosť sa na to prizerá, je naozaj z môjho pohľadu úplne hrôzostrašná. Miera tolerancie násilia u nás naozaj presahuje všetky hranice.
Len 29 % ľudí si myslí, že by žena mala odísť zo vzťahu po prvom fyzickom útoku. Ak sú v domácnosti deti, tak podporujú zotrvanie v tomto vzťahu ešte viacerí ľudia. Každý piaty Slovák si myslí, že by žena mala strpieť fyzické útoky od partnera na týždennej báze. Každý piaty Slovák. Každý štvrtý Slovák si myslí, že verbálne útoky by žena mala tolerovať dokonca na dennej báze.
Verbálne útoky ženy zároveň vo zvýšenej miere zažívajú aj v online priestore, pričom osobitne obrovských rozmerov dosahuje tento problém pri verejne sa angažujúcich ženách, či už sú to novinárky, političky alebo zástupkyne mimovládneho sektora. A čo robí Robert Fico a jeho vláda vrátane tu sediaceho, stojaceho vlastne ministra, ktorý vôbec ani nesleduje túto rozpravu, lebo tak dôležitá je táto novela ústavy? Takže čo robí táto vláda na pomoc ženám, zažívajúcim násilie? Veľké nič. Ak nepočítame teda vzletné statusy na Medzinárodný deň eliminácie násilia páchaného na ženách, kde sa za ministerstvo dušujú, ako budú robiť všetko pre potlačenie násilia na ženách. Za rok a pol nič. A keď sa už nedokážeme na vašu nečinnosť pozerať, keďže žien zažívajúcich násilie dennodenne pribúda, žiaľ, aj takých, ktoré sú usmrtené svojimi partnermi či inými mužmi, a prinesieme náš návrh zákona, ktorý tieto problémy adresuje a rieši, tak návrh podporí z poslancov a poslankýň koalície nula. Nikto. Lebo čo tam po pomoci ženám zažívajúcim násilie, hlavne že budeme mať dve pohlavia v ústave! To je podľa mňa naozaj hanba.
Ďalší problém, ktorému čelia ženy, je hrozba chudobou, ohrozenie chudobou. To, že ženy čelia nerovnému odmeňovaniu a následne aj nerovným dôchodkom, je holý fakt, ktorý ženy sprevádza vlastne celý život a vystavuje ich zvýšenej miere chudoby. A k tomu keď sa pridá ďalší faktor, ktorý vytvára zraniteľnú situáciu, tak sa to ešte zhoršuje. A takouto skupinou obyvateľstva sú napríklad ženy jednorodičky, ktoré tvoria prevažnú väčšinu všetkých jednorodičovských domácností. Na tieto ženy však všetky doterajšie vlády Roberta Fica zvysoka kašlali. Tiež sme sa nemohli na to prizerať, tak sme predložili náš vlastný návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam – a podporila ho nula poslancov a poslankýň z koalície. Takže im nezáleží na ženách zažívajúcich násilie ani na ženách ohrozených chudobou.
A čo zastúpenie žien v rozhodujúcich funkciách, kde môžu ovplyvňovať tvorbu verejných politík. Pozrime sa na parlament? Klub strany iniciátora dvojpohlavnej ústavy Roberta Fica SMER, má 4 ženy a 37 mužov, to znamená, že ženy tvoria v klube SMER necelých 10 %. V populácii ich je pritom viac ako 50 %. No a asi teda v tej slávnej dvojpohlavnej novelizačnej vete chýba koniec. Malo by to byť v duchu toho, ako k tomu v praxi SMER pristupuje asi takto – Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy, pričom mužov uznáva deväťnásobne. To by tak vystihovalo teda tú realitu.
Ďalšia téma, ktorej by som sa krátko venovala, je téma umelého oplodnenia. Toto bolo pre mňa asi najväčšie prekvapenie z tých návrhov, ktoré sme dostali na stôl, lebo snaha zakázať alebo obmedziť umelé oplodnenie, to som teda nečakala. V minulosti sme tu síce už mali aj návrh na to, aby ženy, ktoré podstúpia umelé oplodnenie, skončili vo väzení, myslím, že to bolo na 8 až 12 rokov. Čiže ja by som teraz sedela vo väzení, keby tento návrh prešiel, ale myslela som si, že toto máme už za sebou. No ale nie, máme tu tento návrh, ktorý teda sa navrhuje, že dohody o plodení deti alebo tehotenstve v prospech iných sú zakázané. Eugenické praktiky použitia ľudského tela na účely majetkového prospechu, klonovanie ľudských bytostí a vytváranie ľudských embryí na výskumné a terapeutické účely sú zakázané.
Z diskusie s kolegami z KDH som vyrozumela, že nebol teda zámer obmedziť umelé oplodnenie, teda dúfam, že som to správne pochopila, a teda je to len zle formulovaný návrh. Realita je teda taká, že navrhované znenie by zakázalo, alebo minimálne zásadne obmedzilo umelé oplodnenie. Dohody o plodení detí sú totižto všetky úkony, všetky dohody, ktoré sa realizujú na reprodukčných klinikách a v prospech iných je napríklad darovanie spermií alebo darovanie vajíčok, ktoré sú teda využívané vo veľkej väčšine umelých oplodnení. Nehovoriac o tom, že aj neplodnosť je diagnóza, je to normálne akože celé ako medicínsky úkon, a ktorá sa práve teda umelým oplodnením lieči, a teda ide o vytváranie embryí na terapeutické účely. Teda potrebujem za dôležité tu povedať, pre tých ľudí, ktorí budú hlasovať aj za tento návrh, tak som vás potrebovala upozorniť, že je tam aj takýto problém, že to znenie je formulované tak, že by zakázalo, alebo minimálne značne obmedzilo umelé oplodnenia na Slovensku.
Posledný okruh, ku ktorému už len veľmi krátko vystúpim, sú zásahy do práva na vzdelanie pre deti. Návrhy na zmenu ústavy, ktorá dáva do rúk rodičov veľkú moc ovplyvňovať vzdelávanie detí považujem za škodlivé pre deti a v rozpore s ich najlepším záujmom, žiaľ. Celá táto debata sa zvykne točiť okolo vzťahovej a sexuálnej výchovy, s ktorou majú mnohí problém. Všetkým by nám pritom malo záležať na tom, aby naše deti boli vedené k zdravým vzťahom. To je ten základ, ktorý im vytvára možnosť a prostredie pre aj ich vlastné rodiny, aby sme minimalizovali toxické vzťahové vzorce vrátane násilia a minimalizovali všetky negatívne dopady, ktoré majú na zdravé vzťahy, lebo tých negatívnych dopadov aj súčasná doba prináša naozaj mnoho. A ja si myslím, že návrh novely ústavy v tomto ohľade je s tým naozaj v rozpore, že pre tie deti neprináša práve zlepšenie toho vzdelávania, alebo teda môže im zamedziť prístup k tomu vzdelávaniu, ktoré všetky deti potrebujú aj preto, aby sme mali všetci zdravé vzťahy, aby naša spoločnosť mohla aj vďaka tomu lepšie prosperovať.
Na záver summa summarum k celému návrhu novely Ústavy. Keby Robert Fico dostal noty od Vladimíra Putina, tak by to skutočne nevyzeralo inak, takže to môžem pokojne označiť za putinizáciu slovenskej ústavy.
Čo je na tomto návrhu najnechutnejšie z môjho pohľadu, je ten odporný cynizmus Roberta Fica a aj zvyšku koalície, keďže to podporujú. Pre vás je to len politická hra, dymová clona na prekrytie všetkých vašich zlyhaní a neschopnosti riešiť problémy ľudí, ktoré na Slovensku sú, ale pre státisíce ľudí na Slovensku vrátane mňa je to o našich životoch, o životoch našich detí, o životoch našich rodičov a iných našich blízkych, ktoré týmto zasahuje. A, žiaľ, teda veľmi negatívne.
Je to ľudsky odporné, rovnako ako útoky na ľudí angažujúcich sa v mimovládnom sektore, rovnako ako útoky na kultúry a ľudí v nej pôsobiacich, ako útoky voči ľuďom, ktorí chodia na protesty, ako útoky na médiá. Je to len súčasť odklonu od nášho demokratického západného smerovania. Je to len ďalší krok k tomu – vytiahnuť nás z Európy a je to ďalší diel putinizácie Slovenska. Preto verím, že tento návrh nepodporíte.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
