33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Musím povedať, že teda, keď vy nás obviňujete z divadla, tak teda od ministra, ktorý v tento deň jediný status na svojej sociálnej sieti venoval teda rodine tu predsedu Šimečku, tak to je celkom fajn. Ja som aj zvyknutý na to, že vy vždy v tých diskusiách, však teda my sme nemali tú česť, ale vaši kolegovia vždy sa vyhovárajú na tú Ódorovu vládu, tak ja len pripomínam, že Ódorova vláda už vládla, vy vládnete len v tejto vláde štyrikrát dlhšie, ako bola Ódorova vláda päť a pol mesiaca, a pán predseda Fico, ktorého teda neboli ste súčasťou z každej tej vlády, ale on vládol teda 28-krát dlhšie než teda Ódorova vláda. Tak ja teda vravím, že 28-krát prísnejšie merajme potom to, čo vy robíte. Máte 28-krát lepšie výsledky, keď vy stále len ten Ódor. Čo vy by ste bez toho Ódora robili? Asi tú Radičovu by ste spomenuli, ale tak tá je už dávnejšie v čase. Návrhy na konsolidáciu, tie sme teda predkladali opakovane a môžete si vybrať teda od systematických, ako rušenie princípu hodnota za peniaze, ktorú, ktorá vám vadí, od optimalizácie výdavkov na ministerstvo obrany, tryskáčov, ktoré zjavne veľmi potrebujete, po také drobnosti, za ktoré nie ste schopný zdvihnúť ruku, ako je napríklad zmrazenie zvyšovania poslaneckých platov, ešte ani to nie ste schopní povedať, a to už sme, som si istý, že vás za to musia ľudia naháňať v miestach kde bývate, že toto je normálne. Nič, normálne, že na nič nepoviete. A jediné, čo viete spraviť ako veľký majster sveta, je zvýšiť dane všetkým. Lebo to je, to je spôsob, ako vy konsolidujete na príjmovej strane. A keď poviete, že výdaje, to poviete, že sa nedá. Absolútna fraška, hanba.
Ale teda poďme teda k tomu, tej transakčnej dani, ktorá vám tu vadí. Viete, pán minister, však pán Danko mal odvážne, a ja to oceňujem, pán Danko mal, otvorene povedal, že s tou transakčnou daňou nesúhlasí. Pán Žiga nesúhlasil s tou daňou. Dokonca ešte váš stranícky kolega pán Gašpar povedal, že s ňou nesúhlasí. Tak mne z toho vychádza naozaj, že táto daň je Ficova a teda dovolím si povedať v zátvorke Kamenického hlúpa transakčná daň, lebo naozaj už nikto sa k nej nehlási. Nikto ju tu neobhajuje, ani kolegovia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať, že si vážim, že pán minister vystúpil v tejto diskusii, že to sa mi zdá, že je dobré pre politickú kultúru a debatu v Národnej rade. Je škoda, že je rokovací poriadok taký prísny a nemohol sa vyjadriť k tej transakčnej dani a k tomu, prečo je zlé ju rušiť. Lebo presne, ako hovoril môj kolega Dubéci, ja neviem, kto dnes vo vládnej koalícii túto daň obhajuje. Ani pána predsedu Fica som nepočul o nej hovoriť v dobrom, že by to bol správny nástroj, jediná možnosť ako konsolidovať efektívny výber dane a možno ste mohli pán, pán minister, teraz využiť túto príležitosť a možno by vám to pán predsedajúci dovolil, reagovať aj na niektoré tie výhrady, ktoré voči transakčnej dani tu boli vznesené. Ale neudialo sa to, ja som sa aj špeciálne pýtal a dúfal som, že mi odpoviete. Za prvé, kto to vymyslel, ako sa na toto prišlo., kto mal ten nápad. A za druhé, ak teda naozaj toto má byť dlhodobá vec a bude to dusiť slovenskú ekonomiku, bude to zdaňovať aktivitu a tým pádom brzdiť rast, tak odkiaľ si predstavujte, že príde hospodársky rast pre Slovensko aj v kontexte cieľov, ktoré sa zavádzajú, aj v kontexte iných kríz, ktorým čelí Európa, tak odkiaľ si predstavujete ekonomický rast. To by ma napríklad zaujímalo, a neviem, či na to ešte budem mať čas.
No a posledná vec, iba teda uviesť na správnu mieru, keď ste hovorili o 700 mil., ktoré boli zobrané samosprávam za Matovičovej vlády, iba by som pripomenul, že Progresívne Slovensko vtedy malo jedného poslanca Tomáša Valáška, ktorý hlasoval proti, ktorý nepodporil túto sekeru pre samosprávy, tak len aby sme, aby sme uviedli veci na správnu miere.
No a posledné, pokiaľ ide o konsolidáciu, aj na tom samotnom stretnutí, na ktorom sme sa spolu zúčastnili na úrade vlády, ste priznali, že by sa dalo šetriť na vládnom alebo na ús... dalo by sa šetriť na výdavkoch štátu prevádzkových 500 mil., len je to ťažké... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán minister, vy stále hovoríte o tom, že aké dopady mali opatrenia vlády Igora Matoviča. A ja sa chcem opýtať, že aký je rozdiel, keď opatrenia vlády Igora Matoviča mali dopad na samosprávy a vaše opatrenia majú dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne. Ja si myslím, že jediný rozdiel je v cieľovke. A toto by som bola rada, aby ste mi vysvetlili, že aký je medzi týmto rozdiel, a naozaj, že je, že je od vás potom... (ruch v sále), že naozaj je potom veľmi opovážlivé hovoriť, že kto tu je populista.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. A ďakujem aj vám, pán minister, že ste sa zapojil teda do komunikácie s nami, ale musím sa priznať, že som sklamaná, lebo ja som očakávala, že sa teda niečo od vás dozvieme, že nám odpoviete aj na tie otázky, ktoré ste síce mne neumožnili dať, ale aspoň teda mojim kolegom. Ale som veľmi smutná, lebo jediné, čo som sa od vás teda dozvedela, je, že nás obviňujete, že sme populisti, že nás ponižujete, pretože vlastne nič nevieme, že nás totálne ignorujete, pretože vlastne si z toho nič neberiete, že bagatelizujete, samozrejme, a že sa zaliečate tuto pánovi podpredsedovi, aj to som si teda všimla, a že nás zosmiešňujete, že robíme cirkus. No ja osobne som presvedčená, že jediný cirkus, ktorý tu robíte už rok a pol, už rok a pol ste vy od trestného zákonníka až po všetko to ostatné, až po túto hlúpu teda transakčnú daň, pretože táto hlúpa daň je taká hlúpa ako nejaký slon na trampolíne v cirkuse alebo cirkus bez klauna. Ja mám, pán minister, taký pocit, že tú transakčnú daň ste teda vymyslel vy, keď ju tak strašne bránite. No tak odpovedzte nám.
Ďakujem.

Pán minister, ja si naozaj vyprosujem, aby ste nás nazývali populistami a špeciálne je to cynické, keď vy rozprávate o nás, že my sme populisti a ste vrcholný predstaviteľ strany SMER, slovenská populistická demokracia. A zároveň ja sa usmievam, keď vás počujem rozprávať o tom, že samosprávam nepomôže, keď sa tu budeme hádať. Tak ja vám odporúčam napríklad vypočuť si včerajšiu rozpravu k návrhu zákona o vodovodoch a kanalizáciách, ktorá bola absolútne vecná, bola odborná, bola pokojná, nikto tu nebliakal, našli sme dokonca krížom-krážom tu aj vzácnu zhodu, potvrdí to aj pán poslanec Hazucha, verím. Ja som mu k tomu zákonu vystúpil, aj som ho skritizoval, aj som niektoré časti pochválil, aj som povedal, čo by sme robili lepšie, čo by sme tam doplnili. S mnohými vecami sa napríklad predkladateľ pán Taraba stotožnil, čiže naozaj mne, prosím, nerozprávajte o tom, že ja som populista alebo niekto z mojich kolegov a kolegýň sme populisti. To isté platí, keď som absolútne vecne a odborne kritizoval ministra zdravotníctva za to, že zákon o psychoterapii namiesto toho, že chcel rozšíriť psychoterapiu a dostupnosť k zdravotnej starostlivosti namiesto toho, aby ju rozšíril, tak ju zužuje. Tak tu po mne bliakal, že si vymýšľam. Pritom za mnou v tom momente stála celá odborná verejnosť a stavovské organizácie a on tu po mne bliakal, že ja si vymýšľam. Takže ja si vyprosujem, aby ste o nás rozprávali, že sme populisti a aby ste rozprávali, že robíme veci povrchne alebo neviem, nemáme riešenia. A ja si to naozaj vyprosujem. Mňa to rozčuľuje, keď takéto veci počúvam.
A urobme si test smerom, hej, máme tu podpredsedu Gašpara, ktorý sa tu hádže o zem a predkladá návrhy uznesenia, lebo sa bojíte ulice. Zajtra tu budete sa hrať na insitných biológov a budete riešiť dve pohlavia, tak si poďme porozprávať, že čo konkrétne vy ste priniesli v tomto volebnom období, čo posúva samosprávy ďalej. Čo ich rozvíja, čo ich zveľaďuje, čo ich obnovuje, rekonštruuje, čo pomáha konkrétnym ľuďom, aby sa vo svojom meste, obci, cítili bezpečne, aby sa nebáli napríklad dopadov klimatickej zmeny... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán Sabo, tak počúvajte, je vám poviem, prečo ste populisti, ja vám poviem. Lebo ja keď som odovzdával verejné financie v roku 2019, odovzdal som ich z deficitom 1,2 mld. Keď som ich prevzal posledne, tak som poč... poč... vy neskáčte mi reči, som prevzal 8,5 mld. a vy tu rozprávate všetci, čo by ste všetko rušili, ale si uvedomte jednu vec, to je dekonsolidácia. Povedzte mi, kde máte konsolidáciu, preto hovorím, že ste populisti. Lebo nič nepredkladáte, hovoríte o tom, že idete niečo rušiť. Tak ja vám poviem jedno, keď vy tu budete vo vláde, pán Sabo, a neviem, kto z vás bude minister financií, a zrušíte transakčnú daň, kde prídete možno o 700 mil., nech to je 600-500, to je jedno, tak si zoberiem pukance a budem sa pozerať, čo komu zoberiete. Čo urobíte prvé? Trináste dôchodky. Všetci ste tu hovorili, že 13. dôchodok, aký to bol zlý nápad, však dobre, ale priznajte sa k tomu, keď ste teda neni populisti. Tuto kolegovia z SaS aspoň povedia, že zoberú 13. dôchodok, vy to nepoviete. Preto ste populisti, pán Sabo, preto. A ďakujem pánu Šimečkovi, že tu zostal, aby si vypočul aj toto. Keď to napočítate, potom sa môžeme baviť o faktoch. Ja sa budem baviť o faktoch, ja s tým nemám problém.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom návrhu zákona je najmä upraviť pravidlá prístupu k právnej pomoci tak, aby táto bola dostupnejšou čo najširšiemu okruhu fyzických osôb, reagovať na aktuálnu zvýšenú potrebu riešenia situácie odídencov a súčasne reagovať aj na doterajšie poznatky z aplikačnej praxe a aktuálnu ekonomicko-sociálnu situáciu v Slovenskej republike.
V súlade s cieľmi návrhu zákona sa navrhuje zvýšenie hranice materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, rozšírenie okruhu oprávnených osôb a určenie maximálnej hornej hranice finančnej účasti oprávnenej osoby na poskytovaní právnej pomoci, čo bude mať za následok priblíženie bezplatnej právnej pomoci väčšej časti obyvateľstva. Súčasne sa navrhuje zvýšiť poplatok za predbežnú konzultáciu vrátane predbežnej konzultácie vo veci osobného bankrotu zo sumy 4,50 eur na sumu 6 eur a zavádza sa správny poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení vo výške 50 eur. Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje 1. júla 2025 okrem ustanovení § 24j a 10... odsek 10 a 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026, a to najmä s ohľadom na potrebu legisvakačnej doby.
Návrh zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a podnikateľské prostredie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný v legislatívnej rade vlády. Vládny návrh zákona vláda prerokovala a schválila dňa 6. novembra 2024.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Všetky uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 15 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 582a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 4. februára 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pán minister, my nachádzame vzácnu zhodu s tým cieľom, ktorý aj vy teda deklarujete, že chcete dosiahnuť, čiže rozšíriť prístupne... alebo urobiť právnu pomoc prístupnejšou, a zhoduje sa to vlastne aj s naším programovým nastavením. S tým, ako ste to vy nastavili, tak to prinesie stovkám ľuďom dostupnejšiu právnu pomoc. My tam vidíme ešte v tých troch skupinách, ktoré tam sú, ja sa teraz k nim dostanem, ešte miernu rezervu na to, aby sa to ešte, tá hranica posunula.
O čom hovoríme? Hovoríme o prvej skupine ľudí, ktorá má vlastne tú právnu pomoc v Centre právnej pomoci nárokovateľnú a bezplatnú. Vy tam posúvate alebo dávate tú hranicu na 1,8-násobok životného minima, čo je vlastne niekde na úrovni 460 eur. Ja predložím pozmeňujúci návrh teraz v tejto rozprave, kde navrhnem posunúť túto hranicu na 2,1-násobok životného minima, nebude to robiť až taký zásadný posun, pokiaľ ide o dopady na štátny rozpočet. My by sme posunuli tú hranicu z tých 460 euro na 500 euro a niekde tam, aby tí ľudia, ktorí majú vlastne takúto príjmovú chudobu, tak mohli mať v tomto okruhu alebo v tomto rámci finančnom tú štátnu pomoc bezplatnú a nárokovateľnú.
Druhá kategória ľudí, tam vy zavádzate tú limitnú hranicu na 2,1-násobok životného minima, čiže tam je už tá vaša hranica stanovená na tých 500 eur. My by sme tu posunuli tú hranicu na 2,5-násobok, čiže išli by sme na hranicu vo výške nominálnej 685 euro zhruba, lebo však to sú násobky životného minima, čiže to sa bude časom mierne posúvať. Takže toto je druhá skupina osôb, kde by sme videli tú hranicu, že sa dá ešte posunúť, aby do nej spadlo viacej ľudí, a tá tretia skupina, ktorá má síce nenárokovateľnú štátnu, teda tú platenú pomoc štátom vo výške 65 %, ale vy tam dávate, vy tam pracujete s priemerným dôchodkom a my by sme to radi videli, aby tam spadli ľudia aj ľudia s príjmom vo výške vyššej, ako je priemerný dôchodok, čiže tam by sme chceli tiež posúvať tú hranicu, ale nie až tak výrazne, aby... Teda však poviem, aký to bude mať dopad na rozpočte kumulatívne, lebo pokiaľ sa bavíme o tom, že aký dopad to bude mať na rozpočet, my sme oslovili aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, nechali sme si vypočítať tie vplyvy, ja vám prečítam, že asi aký dopad bude mať to posúvanie hranice ešte a zväčšovanie okruhu osôb z našej strany. Bude mať na rozpočet úplne zanedbateľný dopad. Tento rok, pokiaľ teda by sme dodržali tú účinnosť zákona tak, ako je stanovená, tak by to bolo 26-tisíc euro, a pokiaľ ide o tie nasledujúce roky ’26, ’27, ’28, tak by bol 54-tisíc. Čiže dokopy kumulatívne tie naše zmeny v rámci pozmeňujúceho návrhu urobia v rozpočte požiadavku na nových 188-tisíc. To hovorím o kumulatívne v rokoch do roku 2028, takže to je vlastne tá jedna limuzína, keď to mám tak obrazne povedať, lebo niekomu sa môže zdať, že to je aj celkom veľká suma, ale my vieme, že z pohľadu rozpočtu je to úplne zanedbateľné číslo, a keď sa pozrieme len tak spätne na to, keď sme tu napríklad mali v Bratislave záplavy, vyplavilo vlastne oblasť pri ministerstve vnútra, niekoľko limuzín, tak jedna tá limuzína stala asi takúto sumu, ktorú potom minister vnútra obratom objednal, takže nevidím problém v tom, aby sa prihliadlo aj na to, že sa dá ešte rozšíriť ten okruh osôb, ktoré by mohli mať nárok na pomoc v Centre právnej pomoci, zároveň nechceme to nechať len bez odozvy a chceme navrhnúť aj istým spôsobom kompenzáciu tohto dopadu na štátny rozpočet.
Vy ste už hovorili o tom poplatku, ktorý sa má meniť zo 4,5 eura na 6. My navrhujeme, že poďme kľudne na 7,5 eura, za tú predbežnú konzultáciu je to minimálny poplatok, a ešte keď ten človek bude naozaj v nepriaznivej finančnej situácii, tak mu môže byť s osobitým zreteľom tento poplatok aj tak odpustený, takže hoc drobné navýšenie ešte 1,5 eura, ale môže to nejakým drobným spôsobom kompenzovať tieto navýšené výdavky, a keby to malo predstavovať problém pre tých ľudí, tak sa im to vie odpustiť. Čiže to je druhý okruh, ktorý som chcel povedať.
Prvý bolo rozšírenie tých troch skupín, navýšenie poplatku, ktoré bude obsahovať ten môj pozmeňujúci návrh, a tretí okruh je ešte okruh podmienok voľby riaditeľa Centra právnej pomoci. Momentálny stav je taký, že teraz je ten riaditeľ odvolateľný bez udania dôvodu, je menovaný vami, pán minister, a má funkčné obdobie tri roky.
My si myslíme, že každá vláda by mala mať možnosť realizovať svoju vlastnú víziu, pokiaľ ide o manažovanie Centra právnej pomoci, a to nesúvisí len s legislatívnou úpravou, to súvisí aj s tým, že bude tam môcť nasadiť riaditeľa, ktorý bude ju realizovať v praxi. Dá sa súhlasiť s tým, že vy ho zastabilizujete v tej pozícii, spravíte ho, zhodnotím to tak celoplošne, teraz vlastne prakticky neodvolateľným, to by naozaj musel spraviť nejaký veľmi vážny prešľap aj trestnoprávny, bude menovaný stále vami a to funkčné obdobie vy mu predlžujete na päť rokov, to znamená, že tá ďalšia vláda by nemala možnosť výmeny, takže tu si dovoľujem navrhnúť v pozmeňujúcom návrhu skrátenie toho volebného obdobia, resp. vrátenie naspäť alebo ponechanie, lepšie povedané, ponechanie toho obdobia, tak ako je, na tri roky, aby tá ďalšia vláda ho mohla, keď bude, keď teda uzná za vhodné ho vymeniť.
Takže toto sú tri okruhy tém, ktoré navrhujem v tom svojom pozmeňujúcom návrhu k vášmu, k vášmu návrhu a zmene, tak, pán predsedajúci, poprosil by som zastaviť čas, prečítal by som teraz pozmeňujúci návrh. (Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavte čas, áno.

Krátky, Rastislav, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Krátkeho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 582).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 6 v § 4 ods. 1 písm. i) sa slová „2,1-násobok“ nahrádzajú slovami „2,5-násobok“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. V čl. I bode 14 v § 5aa ods. 1 sa slová „piatich rokov” nahrádzajú slovami „troch rokov“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
3. V čl. I bode 19 v § 6 ods. 1 písm. a) sa slová „1,8-násobok“ nahrádzajú slovami „2,1-násobok“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
4. V čl. I bode 21 v § 6a ods. 1 sa slová „1,8-násobok“ nahrádzajú slovami „2,1-násobok“ a slová „2,1-násobok“ sa nahrádzajú slovami „2,5-násobok“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
5. V čl. I bode 23 v § 6b ods. 2 sa slová „2,1-násobok” nahrádzajú slovami „2,5-násobok“.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
6. V čl. I bode 28 v § 9 ods. 4 sa slová „sumou „6 eur“ nahrádzajú slovami „sumou „7,50 eura“.
7. V čl. I bode 39 v § 14 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Centrum je však povinné upozorniť osobu, ktorej sa odňalo poskytovanie právnej pomoci, na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku bezprostredne hroziacej škody tejto osobe.“
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu.
Teraz ešte poprosím, pustite mi čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tu som chcel by som ešte doplniť vlastne to, čo som nespomenul v tom svojom úvodnom slove, že dopĺňame ešte v rámci tej ochrany človeka, v ktorom by mohla byť odmietnutá alebo vypovedaná zmluva v Centre právnej pomoci o tom, aby ho centrum upozornilo na bezprostredné veci, ktoré mu hrozia, aby mu nenastala škoda, to bude súčasťou zmluvy a povinnosti centra, ono sa to bežne aj deje v praxi, ale dávame to aj do zákona, aby to bola zákonná povinnosť.
Chcem vás poprosiť, kolegovia a kolegyne, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)