33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 11:52 hod.
JUDr. PhD.
Lucia Plaváková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Ja upozorňujem na úvod, že budem hovoriť osobne, pretože myslím si, že každý, kto by sa cítil tak, že je útočené na jeho rodinu, tak by hovoril osobne, pretože pre mňa osobne je teda rodina to najvzácnejšie, čo mám, a takýmto spôsobom tu ďalej budeme v tomto pléne vystupovať.
A, pán Majerský, vy ste veľa hovorili o tom, ako teda KDH záleží na ochrane každého človeka, hovorili ste o dôstojnosti človeka a ja by som sa teda chcela spýtať, že ako si myslíte, že na stupnici od nula do 10, nula je najmenej, 10 najviac, sa asi cítim z hľadiska dôstojnosti, keď niekto sa snaží popierať existenciu mojej rodiny a znemožňuje jej riadne a dôstojne fungovať v našej spoločnosti. Že ako asi na tej stupnici od nula do 10 sa dôstojne cítim?
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
11:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:46
Ondrej DostálAle myslím si, že je dôležitá aj, aj motivácia predkladateľov, a ja nemám dôvod spochybňovať, že KDH naozaj úprimne predkladá návrh, s ktorým je stotožnená, stotožnené, ktorý dlhodobo, dlhodobo tieto veci presadzuje. Môžem, nemusím súhlasiť. S niektorými súhlasím, niektorými nesúhlasím, ale, ale teda motivácia toho druhého návrhu je úplne iná. Vy ste povedali, že sú témy, ktoré by nás mali spájať, zvlášť keď hovoríme o ústave. Ale SMER to robí presne preto, aby nás rozdeľoval, nie aby nás spájal. A, bohužiaľ, aj KDH v niektorých bodoch svojho návrhu nás rozdeľuje, nespája. Nevravím, že to je dôvod, prečo to predkladáte, ale má to tieto dôsledky.
K tej úprave vystupovania z EÚ a NATO súhlasím, len by som možno v tej argumentácii viac dal dôraz na to, že Európska únia nie je iba o miliardách, ktoré odtiaľ dostávame, ale Európska únia bude mať pre nás význam aj raz, keď už nebudeme čistým príjemcom, lebo je to priestor ekonomickej spolupráce, ťahá to našu ekonomiku, pomáha nám to hospodársky a je to hlavne civilizačné ukotvenie Slovenska.
Posledná vec, povedali ste, že KDH sa snaží chrániť hodnoty a dôstojnosť každého jedného človeka, v návrhu máte, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž, čím vlastne hovoríte, že pani poslankyňa Plaváková a jej partnerka nie sú rodičmi svojej dcéry. Tým chránite jej dôstojnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 11:46 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Majerský, hovorili ste o tom, že často sa používa ten argument, že teraz nie je čas meniť ústavu. Naozaj k zmenám ústavy by sme mali pristupovať asi zdržanlivejšie, ako sa to deje na Slovensku, lebo mení sa príliš často. Ale súhlasím s tým, že toto nemá byť, nemá byť ten hlavný argument a používa sa to aj z jednej, aj z druhej strany, že prečo navrhujete toto alebo ono, lebo veď máme iné, dôležitejšie problémy. To by sa potom nemohlo navrhovať skoro nič.
Ale myslím si, že je dôležitá aj, aj motivácia predkladateľov, a ja nemám dôvod spochybňovať, že KDH naozaj úprimne predkladá návrh, s ktorým je stotožnená, stotožnené, ktorý dlhodobo, dlhodobo tieto veci presadzuje. Môžem, nemusím súhlasiť. S niektorými súhlasím, niektorými nesúhlasím, ale, ale teda motivácia toho druhého návrhu je úplne iná. Vy ste povedali, že sú témy, ktoré by nás mali spájať, zvlášť keď hovoríme o ústave. Ale SMER to robí presne preto, aby nás rozdeľoval, nie aby nás spájal. A, bohužiaľ, aj KDH v niektorých bodoch svojho návrhu nás rozdeľuje, nespája. Nevravím, že to je dôvod, prečo to predkladáte, ale má to tieto dôsledky.
K tej úprave vystupovania z EÚ a NATO súhlasím, len by som možno v tej argumentácii viac dal dôraz na to, že Európska únia nie je iba o miliardách, ktoré odtiaľ dostávame, ale Európska únia bude mať pre nás význam aj raz, keď už nebudeme čistým príjemcom, lebo je to priestor ekonomickej spolupráce, ťahá to našu ekonomiku, pomáha nám to hospodársky a je to hlavne civilizačné ukotvenie Slovenska.
Posledná vec, povedali ste, že KDH sa snaží chrániť hodnoty a dôstojnosť každého jedného človeka, v návrhu máte, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž, čím vlastne hovoríte, že pani poslankyňa Plaváková a jej partnerka nie sú rodičmi svojej dcéry. Tým chránite jej dôstojnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
11:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:48
Branislav ŠkripekČiže tých oblastí je tu niekoľko, ktoré sme podali, a záleží nám na nich pre konzistentnosť prítomnosti existencie kresťanskej demokracie a strany Kresťanskodemokratické hnutie na Slovensku, pretože tie témy sa nevyvíjali, nekodifikovali, teda nemenili nejakým spôsobom, nepremieňali, ale stále na nich záleží rovnako. No a teraz tu sú a sú tu dva návrhy. Aj to si asi kolegovia predovšetkým z PS, ktorí tu vystupujú, z Progresívneho Slovenska, akoby nevšimli. Jeden je návrh SMER-u a druhý, ktorý je iný, inak podaný a iné veci zdôrazňuje, hoci niektoré podobné, ten podalo Kresťanskodemokratické hnutie a v jeho prospech my, samozrejme, vystupujeme a záleží nám na ňom.
Takže prosím o to, aby sme skúsili diskutovať o to, o celej veci objektívnejším spôsobom, a nielen vyňatý teda z určitých uhlov pohľadu, a to veľmi osobným, ktorý sa podaril aj prvej vystupujúcej pani Plavákovej.
No a ide o to, aby sme diskutovali a rozprávali o tom a hľadali, aké dobré veci, alebo odstránili nejaké zlé veci, ale tiež ide o to, aby tá šírka diskusie bola čo najobjektívnejšia, a nie okrajová.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 11:48 hod.
Mgr.
Branislav Škripek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo a ďakujem predsedovi KDH za vyváženejší a taký objektívnejší pohľad na celú tému, pretože zatiaľ vystupujúcim kolegom sa to tu zlieva na to, že si vyberú jednu témičku z asi ôsmich alebo deviatich, ktoré sú podané, a veľmi osobným spôsobom sa pozerajú na celú vec, takže nie toto je cieľ, ale celkovo je to nesprávny prístup ku debate a naším cieľom toto nie je, ale presne to, čo tu predseda Milan Majerský vysvetľoval.
Čiže tých oblastí je tu niekoľko, ktoré sme podali, a záleží nám na nich pre konzistentnosť prítomnosti existencie kresťanskej demokracie a strany Kresťanskodemokratické hnutie na Slovensku, pretože tie témy sa nevyvíjali, nekodifikovali, teda nemenili nejakým spôsobom, nepremieňali, ale stále na nich záleží rovnako. No a teraz tu sú a sú tu dva návrhy. Aj to si asi kolegovia predovšetkým z PS, ktorí tu vystupujú, z Progresívneho Slovenska, akoby nevšimli. Jeden je návrh SMER-u a druhý, ktorý je iný, inak podaný a iné veci zdôrazňuje, hoci niektoré podobné, ten podalo Kresťanskodemokratické hnutie a v jeho prospech my, samozrejme, vystupujeme a záleží nám na ňom.
Takže prosím o to, aby sme skúsili diskutovať o to, o celej veci objektívnejším spôsobom, a nielen vyňatý teda z určitých uhlov pohľadu, a to veľmi osobným, ktorý sa podaril aj prvej vystupujúcej pani Plavákovej.
No a ide o to, aby sme diskutovali a rozprávali o tom a hľadali, aké dobré veci, alebo odstránili nejaké zlé veci, ale tiež ide o to, aby tá šírka diskusie bola čo najobjektívnejšia, a nie okrajová.
Rozpracované
11:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:50
Ján HoreckýPán kolega Milan Majerský, ďakujem ti za tvoj štátnicky prejav, pretože hovoríme o ústave, hovoril si o dlhodobej histórii alebo o dlhodobej, o dlhodobom úsilí kresťanských demokratov budovať Európu od vzniku Európskej únie až po vznik slobodného, demokratického Slovenska.
Ja som bol podielny pri tvorbe nášho ústavného návrhu zákona a bol som veľmi spokojný s tým, že keď sme formulovali každé jedno ustanovenie,...
Pán kolega Milan Majerský, ďakujem ti za tvoj štátnicky prejav, pretože hovoríme o ústave, hovoril si o dlhodobej histórii alebo o dlhodobej, o dlhodobom úsilí kresťanských demokratov budovať Európu od vzniku Európskej únie až po vznik slobodného, demokratického Slovenska.
Ja som bol podielny pri tvorbe nášho ústavného návrhu zákona a bol som veľmi spokojný s tým, že keď sme formulovali každé jedno ustanovenie, tak ako si ich ty predstavil, tak sme mysleli na všetkých ľudí na Slovensku. Náš ústavný návrh zákona nie je naklonený v prospech nejakej vyčlenenej skupiny ľudí a v neprospech druhej. Usilujeme sa o spoločné dobro. Sami máme skúsenosť z novodobej histórii s neslobodou, s totalitou voči slobode svedomia, voči slobode vyznávať svetonázor, náboženské presvedčenie alebo ho aj nevyznávať, nemať, máme túto skúsenosť a sme z nej poučení. Preto vieme, že dobré je naozaj iba to, a princípy dobré, ústavné, celoštátne sú iba také, ktoré myslia, zahŕňajú každého človeka. A ja som presvedčený, že náš ústavný návrh túto povahu má.
Napríklad keď je reč o adopcií detí, prosím, hovorme o našom návrhu zákona, tak aj dnešná úprava zákona, rôznych zákonov rozlišuje medzi rodičom, to znamená poťažmo biologickým rodičom, a medzi zákonným zástupcom alebo náhradným rodičom. V tomto prípade, ani v tomto prípade nevyčleňujeme a nediskri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 11:50 hod.
Mgr.
Ján Horecký
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Milan Majerský, ďakujem ti za tvoj štátnicky prejav, pretože hovoríme o ústave, hovoril si o dlhodobej histórii alebo o dlhodobej, o dlhodobom úsilí kresťanských demokratov budovať Európu od vzniku Európskej únie až po vznik slobodného, demokratického Slovenska.
Ja som bol podielny pri tvorbe nášho ústavného návrhu zákona a bol som veľmi spokojný s tým, že keď sme formulovali každé jedno ustanovenie, tak ako si ich ty predstavil, tak sme mysleli na všetkých ľudí na Slovensku. Náš ústavný návrh zákona nie je naklonený v prospech nejakej vyčlenenej skupiny ľudí a v neprospech druhej. Usilujeme sa o spoločné dobro. Sami máme skúsenosť z novodobej histórii s neslobodou, s totalitou voči slobode svedomia, voči slobode vyznávať svetonázor, náboženské presvedčenie alebo ho aj nevyznávať, nemať, máme túto skúsenosť a sme z nej poučení. Preto vieme, že dobré je naozaj iba to, a princípy dobré, ústavné, celoštátne sú iba také, ktoré myslia, zahŕňajú každého človeka. A ja som presvedčený, že náš ústavný návrh túto povahu má.
Napríklad keď je reč o adopcií detí, prosím, hovorme o našom návrhu zákona, tak aj dnešná úprava zákona, rôznych zákonov rozlišuje medzi rodičom, to znamená poťažmo biologickým rodičom, a medzi zákonným zástupcom alebo náhradným rodičom. V tomto prípade, ani v tomto prípade nevyčleňujeme a nediskri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
11:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:52
Lucia PlavákováJa upozorňujem na úvod, že budem hovoriť osobne, pretože myslím si, že každý, kto by sa cítil tak, že je útočené na jeho rodinu, tak by hovoril osobne, pretože pre mňa osobne je teda rodina to najvzácnejšie, čo mám, a takýmto spôsobom tu ďalej budeme v tomto pléne vystupovať.
A, pán Majerský, vy ste veľa hovorili o tom, ako teda KDH záleží na ochrane každého človeka, hovorili ste o dôstojnosti človeka a ja by...
Ja upozorňujem na úvod, že budem hovoriť osobne, pretože myslím si, že každý, kto by sa cítil tak, že je útočené na jeho rodinu, tak by hovoril osobne, pretože pre mňa osobne je teda rodina to najvzácnejšie, čo mám, a takýmto spôsobom tu ďalej budeme v tomto pléne vystupovať.
A, pán Majerský, vy ste veľa hovorili o tom, ako teda KDH záleží na ochrane každého človeka, hovorili ste o dôstojnosti človeka a ja by som sa teda chcela spýtať, že ako si myslíte, že na stupnici od nula do 10, nula je najmenej, 10 najviac, sa asi cítim z hľadiska dôstojnosti, keď niekto sa snaží popierať existenciu mojej rodiny a znemožňuje jej riadne a dôstojne fungovať v našej spoločnosti. Že ako asi na tej stupnici od nula do 10 sa dôstojne cítim?
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 11:52 hod.
JUDr. PhD.
Lucia Plaváková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Ja upozorňujem na úvod, že budem hovoriť osobne, pretože myslím si, že každý, kto by sa cítil tak, že je útočené na jeho rodinu, tak by hovoril osobne, pretože pre mňa osobne je teda rodina to najvzácnejšie, čo mám, a takýmto spôsobom tu ďalej budeme v tomto pléne vystupovať.
A, pán Majerský, vy ste veľa hovorili o tom, ako teda KDH záleží na ochrane každého človeka, hovorili ste o dôstojnosti človeka a ja by som sa teda chcela spýtať, že ako si myslíte, že na stupnici od nula do 10, nula je najmenej, 10 najviac, sa asi cítim z hľadiska dôstojnosti, keď niekto sa snaží popierať existenciu mojej rodiny a znemožňuje jej riadne a dôstojne fungovať v našej spoločnosti. Že ako asi na tej stupnici od nula do 10 sa dôstojne cítim?
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
11:53
Jedna asi tá najpodstatnejšia je o tom, že chceme naozaj popierať biologické fakty? Kto môže splodiť dieťa? Môžu ho splodiť dve ženy? Môžu ho splodiť dvaja muži? Nie. Základný biologický fakt je ten, že môže ho splodiť iba muž a žena. A idem konkrétne, iba jeden muž a iba jedna žena...
Jedna asi tá najpodstatnejšia je o tom, že chceme naozaj popierať biologické fakty? Kto môže splodiť dieťa? Môžu ho splodiť dve ženy? Môžu ho splodiť dvaja muži? Nie. Základný biologický fakt je ten, že môže ho splodiť iba muž a žena. A idem konkrétne, iba jeden muž a iba jedna žena môžu splodiť dieťa. Učili sme sa to na základnej škole, na strednej škole a to je základný biologický fakt. Chcete nás vtiahnuť niektorí do oblasti alebo do témy, o ktorých sme my vôbec nerozprávali. A faktom však je, že matkou je žena a otcom je muž. Máme tam taký článok a stojíme si za tým. Stojíme si za tým aj preto, že to od vekov platí, nie preto, že to napísal človek do nejakého zákona. Od vekov to platí a musíme sa s tým zmieriť, tak to je. Zbytočne tu budeme meditovať nad tým, že veď to môže byť rodič jedna, rodič dva, rodič tri, rodič štyri. Nie, vždy to bude iba otec a matka. Iba muž a žena. Iba tak sa to dá. A za tým si stojím. A toto musíte pochopiť aj vy, nie preto, že by som to ja od vás vyžadoval, jednoducho aj keď si to budete myslieť ináč, nezmeníte to. Otcom bude vždy muž a matkou bude vždy žena. Nijak inak sa to nedá.
Nejdem hovoriť o žiadnych stupniciach, pani poslankyňa. Ja prajem šťastný život každému jednému človeku v tejto krajine a na tejto zemi. Každému a jednému. Našou úlohou je, aby každý jeden sa tu cítil dobre. Ale nebude sa cítiť dobre, keď my poprieme základné biologické fakty, to si musíme uvedomiť tiež my všetci, ktorí tu sme. A chcem, aby dôstojný život prežil v tejto krajine každý jeden človek. Každý jeden. Povedal som to v rozprave – aj tí, ktorí sú inak orientovaní. Ale to neznamená, že sa všetky normy a zákony zmenia kvôli týmto ľuďom, aby platili iba pre nich.
A teraz budem ja trochu osobný. Predstavte si, že by sa všetky normy a pravidlá zmenili kvôli dvojmetrovému Milanovi Majerskému. Veď to by sme boli na hlavu, všetko by muselo byť väčšie, no. (Reakcia z pléna.) Každý, každý má svoje obmedzenia, limity, každý má svoje parametre, ale platia základné biologické normy, o ktorých som hovoril, a tie platia a tie nezmeníme, aj keď budeme meniť zákony.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nejdem reagovať na každú jednu faktickú poznámku, ktoré tu teraz odzneli, ale poviem zopár konkrétnych vecí.
Jedna asi tá najpodstatnejšia je o tom, že chceme naozaj popierať biologické fakty? Kto môže splodiť dieťa? Môžu ho splodiť dve ženy? Môžu ho splodiť dvaja muži? Nie. Základný biologický fakt je ten, že môže ho splodiť iba muž a žena. A idem konkrétne, iba jeden muž a iba jedna žena môžu splodiť dieťa. Učili sme sa to na základnej škole, na strednej škole a to je základný biologický fakt. Chcete nás vtiahnuť niektorí do oblasti alebo do témy, o ktorých sme my vôbec nerozprávali. A faktom však je, že matkou je žena a otcom je muž. Máme tam taký článok a stojíme si za tým. Stojíme si za tým aj preto, že to od vekov platí, nie preto, že to napísal človek do nejakého zákona. Od vekov to platí a musíme sa s tým zmieriť, tak to je. Zbytočne tu budeme meditovať nad tým, že veď to môže byť rodič jedna, rodič dva, rodič tri, rodič štyri. Nie, vždy to bude iba otec a matka. Iba muž a žena. Iba tak sa to dá. A za tým si stojím. A toto musíte pochopiť aj vy, nie preto, že by som to ja od vás vyžadoval, jednoducho aj keď si to budete myslieť ináč, nezmeníte to. Otcom bude vždy muž a matkou bude vždy žena. Nijak inak sa to nedá.
Nejdem hovoriť o žiadnych stupniciach, pani poslankyňa. Ja prajem šťastný život každému jednému človeku v tejto krajine a na tejto zemi. Každému a jednému. Našou úlohou je, aby každý jeden sa tu cítil dobre. Ale nebude sa cítiť dobre, keď my poprieme základné biologické fakty, to si musíme uvedomiť tiež my všetci, ktorí tu sme. A chcem, aby dôstojný život prežil v tejto krajine každý jeden človek. Každý jeden. Povedal som to v rozprave – aj tí, ktorí sú inak orientovaní. Ale to neznamená, že sa všetky normy a zákony zmenia kvôli týmto ľuďom, aby platili iba pre nich.
A teraz budem ja trochu osobný. Predstavte si, že by sa všetky normy a pravidlá zmenili kvôli dvojmetrovému Milanovi Majerskému. Veď to by sme boli na hlavu, všetko by muselo byť väčšie, no. (Reakcia z pléna.) Každý, každý má svoje obmedzenia, limity, každý má svoje parametre, ale platia základné biologické normy, o ktorých som hovoril, a tie platia a tie nezmeníme, aj keď budeme meniť zákony.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
11:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:56
Lucia PlavákováKonečne máme niečo, na čom sa zhodneme. Matka je žena a otec je muž, a teda naša dcéra Sára má dve mamy, ja som matka žena a jej druhá mama je matka žena.
A k tomu plodeniu detí a ako teda deti vôbec prichádzajú na svet, tak ja som to už vysvetľovala ixkrát, že ja napríklad som bola na umelom oplodnení, a dnes som tu o tom hovorila, tuto v susednej krajine, kde teda sme normálne, inak je to úplne bizár, že toto...
Konečne máme niečo, na čom sa zhodneme. Matka je žena a otec je muž, a teda naša dcéra Sára má dve mamy, ja som matka žena a jej druhá mama je matka žena.
A k tomu plodeniu detí a ako teda deti vôbec prichádzajú na svet, tak ja som to už vysvetľovala ixkrát, že ja napríklad som bola na umelom oplodnení, a dnes som tu o tom hovorila, tuto v susednej krajine, kde teda sme normálne, inak je to úplne bizár, že toto tu musím vysvetľovať, kde sme teda pri umelom oplodnení využili darcovské spermie úplne, úplne rovnako, ako keď tam príde heterosexuálny pár, v ktorom je muž napríklad neplodný. Úplne rovnako. V úplne rovnakej situácii sa nachádzame, úplne rovnako. A úplne rovnakým spôsobom dôjde k splodeniu toho dieťaťa. Úplne rovnako ako pri tom heterosexuálnom páre. Tak ja neviem, že či tu je taká veľká miera neznalosti alebo ignorácie tejto reality, ale toto je súčasná medicína 21. storočia a sem sme sa dopracovali po desiatkach rokov výskumu a takýmto spôsobom aj vďaka tomu máme, sa rodia deti.
Či vy by ste chceli, aby sa tie deti radšej nenarodili?
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 11:56 hod.
JUDr. PhD.
Lucia Plaváková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Konečne máme niečo, na čom sa zhodneme. Matka je žena a otec je muž, a teda naša dcéra Sára má dve mamy, ja som matka žena a jej druhá mama je matka žena.
A k tomu plodeniu detí a ako teda deti vôbec prichádzajú na svet, tak ja som to už vysvetľovala ixkrát, že ja napríklad som bola na umelom oplodnení, a dnes som tu o tom hovorila, tuto v susednej krajine, kde teda sme normálne, inak je to úplne bizár, že toto tu musím vysvetľovať, kde sme teda pri umelom oplodnení využili darcovské spermie úplne, úplne rovnako, ako keď tam príde heterosexuálny pár, v ktorom je muž napríklad neplodný. Úplne rovnako. V úplne rovnakej situácii sa nachádzame, úplne rovnako. A úplne rovnakým spôsobom dôjde k splodeniu toho dieťaťa. Úplne rovnako ako pri tom heterosexuálnom páre. Tak ja neviem, že či tu je taká veľká miera neznalosti alebo ignorácie tejto reality, ale toto je súčasná medicína 21. storočia a sem sme sa dopracovali po desiatkach rokov výskumu a takýmto spôsobom aj vďaka tomu máme, sa rodia deti.
Či vy by ste chceli, aby sa tie deti radšej nenarodili?
Rozpracované
11:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:58
Richard VašečkaFakty v prípade muža a ženy, biologické fakty alebo prípadne prirodzené veci, to je to, z čoho vychádzame a mali by sme vychádzať, nie pocity, akokoľvek ich môžme rešpektovať, vážiť si, nechcieť, aby niekto musel mať negatívne pocity, ale ja by som predsa jeden pocit vyjadril, že je to smutné. Ale nie je smutné, že tu o tom rokujeme, ale smutné je, že tu o tom musíme rokovať. Že v dnešnej dobe je taká situácia, že my...
Fakty v prípade muža a ženy, biologické fakty alebo prípadne prirodzené veci, to je to, z čoho vychádzame a mali by sme vychádzať, nie pocity, akokoľvek ich môžme rešpektovať, vážiť si, nechcieť, aby niekto musel mať negatívne pocity, ale ja by som predsa jeden pocit vyjadril, že je to smutné. Ale nie je smutné, že tu o tom rokujeme, ale smutné je, že tu o tom musíme rokovať. Že v dnešnej dobe je taká situácia, že my musíme do ústavy napísať, že sú len dve pohlavia: mužské a ženské, že otec je muž a matka je žena. A mnohé ďalšie samozrejmé fakty musíme uviesť do ústavy, musíme, pretože dnes je veľké množstvo ľudí, ktorí sú zmätení, a je relatívne malé množstvo ľudí, ktorí mätú... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
No, teraz vás poprosím, aby ste fakt si počkali a požiadali o slovo, tu je kultivovane vyslovovaný názor a ja si myslím, že si ho treba vypočuť a nemusíte s ním súhlasiť.
Pokračujte, pán poslanec.
A keď sa bude dať, dajte mu ešte naviac nejaké sekundy.
Nech sa páči.
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne a ja sa ospravedlňujem, ak som niekoho sa dotkol, mám pocit, že sa vyjadrujem k tomu, čo hovoril navrhovateľ, že sa on nebude vyjadrovať k pocitom na nejakej stupnici a že hovorí o biologických faktoch, to hovorím aj ja, a naozaj si myslím, že toto je dôležité, aby sme aj to pohlavie muža a ženy definovali nie ako pocitovú záležitosť, ale ako biologickú záležitosť. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že sú rôzne situácie, kde vládne určitá neistota a zmätok, že sú určité životné situácie, kde napríklad žijú spolu dve ženy, dvaja muži a mňa to ani nedesí, ani nie som proti tomu, ale rodina je otec a matka, lebo tak prichádzajú na svet deti, to sú biologické fakty.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 11:58 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Fakty v prípade muža a ženy, biologické fakty alebo prípadne prirodzené veci, to je to, z čoho vychádzame a mali by sme vychádzať, nie pocity, akokoľvek ich môžme rešpektovať, vážiť si, nechcieť, aby niekto musel mať negatívne pocity, ale ja by som predsa jeden pocit vyjadril, že je to smutné. Ale nie je smutné, že tu o tom rokujeme, ale smutné je, že tu o tom musíme rokovať. Že v dnešnej dobe je taká situácia, že my musíme do ústavy napísať, že sú len dve pohlavia: mužské a ženské, že otec je muž a matka je žena. A mnohé ďalšie samozrejmé fakty musíme uviesť do ústavy, musíme, pretože dnes je veľké množstvo ľudí, ktorí sú zmätení, a je relatívne malé množstvo ľudí, ktorí mätú... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
No, teraz vás poprosím, aby ste fakt si počkali a požiadali o slovo, tu je kultivovane vyslovovaný názor a ja si myslím, že si ho treba vypočuť a nemusíte s ním súhlasiť.
Pokračujte, pán poslanec.
A keď sa bude dať, dajte mu ešte naviac nejaké sekundy.
Nech sa páči.
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne a ja sa ospravedlňujem, ak som niekoho sa dotkol, mám pocit, že sa vyjadrujem k tomu, čo hovoril navrhovateľ, že sa on nebude vyjadrovať k pocitom na nejakej stupnici a že hovorí o biologických faktoch, to hovorím aj ja, a naozaj si myslím, že toto je dôležité, aby sme aj to pohlavie muža a ženy definovali nie ako pocitovú záležitosť, ale ako biologickú záležitosť. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že sú rôzne situácie, kde vládne určitá neistota a zmätok, že sú určité životné situácie, kde napríklad žijú spolu dve ženy, dvaja muži a mňa to ani nedesí, ani nie som proti tomu, ale rodina je otec a matka, lebo tak prichádzajú na svet deti, to sú biologické fakty.
Rozpracované
12:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:00
Zuzana MesterováPán Majerský, no, bohužiaľ, to, čo ste hovorili o tom, že teda otec je muž a matka je žena, áno, do istej miery, ale to nesedí ani právne momentálne, že by to tak vždy bolo, pretože my máme tri domnienky otcovstva v práve zakotvené, podľa ktorých sa určuje, kto je otec. A to nemusí byť vždy biologický otec. Veď predsa máme aj tretiu domnienku, ktorá hovorí, že súhlasným...
Pán Majerský, no, bohužiaľ, to, čo ste hovorili o tom, že teda otec je muž a matka je žena, áno, do istej miery, ale to nesedí ani právne momentálne, že by to tak vždy bolo, pretože my máme tri domnienky otcovstva v práve zakotvené, podľa ktorých sa určuje, kto je otec. A to nemusí byť vždy biologický otec. Veď predsa máme aj tretiu domnienku, ktorá hovorí, že súhlasným vyhlásením rodičov, áno, muža a ženy, ale nie biologického otca, to tam nikto neskúma, akýkoľvek muž, ktorý vyhlási so ženou matkou, že je otec, bude zapísaný do rodného listu a bude otec právny. Nikto neskúma, či je naozaj biologický, tak ja sa pýtam, prečo také súhlasné vyhlásenie nemôžu vyhlásiť dve ženy.
A potom vašou logikou, ak je len otec biologický a matka biologická, potom by sme tu nemali mať ani žiadny rozvoj... rozvod. Ako potom ten právny otec, ktorý príde do rozvedenej rodiny, to bude mať aké postavenie v tej rodine? Nesedia vám fakty ani právne, ani biologické, ani morálne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 12:00 hod.
JUDr.
Zuzana Mesterová
Videokanál poslanca
Rovnako to aplikujte na seba, pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Pán Majerský, no, bohužiaľ, to, čo ste hovorili o tom, že teda otec je muž a matka je žena, áno, do istej miery, ale to nesedí ani právne momentálne, že by to tak vždy bolo, pretože my máme tri domnienky otcovstva v práve zakotvené, podľa ktorých sa určuje, kto je otec. A to nemusí byť vždy biologický otec. Veď predsa máme aj tretiu domnienku, ktorá hovorí, že súhlasným vyhlásením rodičov, áno, muža a ženy, ale nie biologického otca, to tam nikto neskúma, akýkoľvek muž, ktorý vyhlási so ženou matkou, že je otec, bude zapísaný do rodného listu a bude otec právny. Nikto neskúma, či je naozaj biologický, tak ja sa pýtam, prečo také súhlasné vyhlásenie nemôžu vyhlásiť dve ženy.
A potom vašou logikou, ak je len otec biologický a matka biologická, potom by sme tu nemali mať ani žiadny rozvoj... rozvod. Ako potom ten právny otec, ktorý príde do rozvedenej rodiny, to bude mať aké postavenie v tej rodine? Nesedia vám fakty ani právne, ani biologické, ani morálne.
Rozpracované
12:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:02
Ondrej DostálVeď tu nikto netvrdí, že sú biologickí rodičia, ale význam slova rodič predsa nie je, nie je iba o biológii. Je to, je to o vzťahu. Je to o vzťahu k tomu dieťaťu. To je tam to primárne, to je tam to dôležité, to je dôležité pre dieťa, aby mal rodičov, ktorí ho vychovávajú, ktorí ho milujú, ktorí sa oňho starajú, to je to podstatné, aký majú tí rodičia k nemu vzťah, nie to, či je to muž a žena, alebo žena a žena, alebo muž a muž.
Dôležitý je ten vzťah, bezpečie pre dieťa. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2025 o 12:02 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Majerský, teda vyjadrím sa k tej časti, kde ste hovorili, že to, čo je v návrhu, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž, a hovoril ste, že tak to je z biologického hľadiska, no ale reálne tými rodičmi sú tí ľudia, ktorí to dieťa vychovávajú, lebo môže byť biologickým otcom darca spermií pri umelom oplodnení, môže byť biologickým otcom muž, ktorý znásilní ženu, a ak, ak sa z toho narodí dieťa, tak bude biologickým. Alebo môže to byť muž, ktorý splodil v nejakom predchádzajúcom vzťahu alebo v nejakom, v nejakom mimovoľnom sexuálnom, sexuálnom pomere, ale reálne tým otcom nebude, nebude, nebude tento muž v žiadnej z týchto situácií, ale otcom bude partner, partner ženy, pokiaľ má toho partnera a pokiaľ s ním vychováva, či už je to manžel, alebo partner, alebo inak spolu žijúca, žijúca osoba, a teda naozaj potom nerozumiem, že prečo, ak napríklad spolu žijú dve ženy alebo dvaja muži, že prečo spochybňujete, že oni sú, oni sú rodičia.
Veď tu nikto netvrdí, že sú biologickí rodičia, ale význam slova rodič predsa nie je, nie je iba o biológii. Je to, je to o vzťahu. Je to o vzťahu k tomu dieťaťu. To je tam to primárne, to je tam to dôležité, to je dôležité pre dieťa, aby mal rodičov, ktorí ho vychovávajú, ktorí ho milujú, ktorí sa oňho starajú, to je to podstatné, aký majú tí rodičia k nemu vzťah, nie to, či je to muž a žena, alebo žena a žena, alebo muž a muž.
Dôležitý je ten vzťah, bezpečie pre dieťa. (Potlesk.)
Rozpracované
12:05
Vystúpenie v rozprave 12:05
Mária KolíkováA ja si nemôžem odpustiť zopár slov k vašej osobe, pretože ste tu ako minister spravodlivosti, ktorý zastupuje vládu, ale, bohužiaľ, sprevádzajú vás veci, ktoré, si myslím, že ako minister spravodlivosti ste sa im mali vyhnúť.
A ja si nemôžem odpustiť zopár slov k vašej osobe, pretože ste tu ako minister spravodlivosti, ktorý zastupuje vládu, ale, bohužiaľ, sprevádzajú vás veci, ktoré, si myslím, že ako minister spravodlivosti ste sa im mali vyhnúť.
Mali ste sa vyhnúť tomu, že ste sem prišli s tou hanebnou novelou trestných kódexov, ktorú ste jednak doniesli pod pazuchou na vládu, nový Trestný zákon, nový trestný proces, a priniesli ste to s hrubými klamstvami o porušovaní ľudských práv, čomu vám neuveril ani Ústavný súd, ktorý sa zaoberal nakoniec samotnou novelou. Jednoducho, bohužiaľ, vaša práca je sprevádzaná klamstvami a ja musím spomenúť ďalšie klamstvo, lebo to potom hovorí aj o tom, čoho vy ste schopný a čo ste ochotný vlastne tu predkladať a čo nám tvrdiť.
Vy ste boli ochotný a schopný povedať Najvyššiemu kontrolnému úradu, že neexistujú ukazovatele súdnej reformy, keď posudzoval Najvyšší kontrolný úrad túto súdnu reformu, pričom samotné ukazovatele súdnej reformy boli podmienkou pre naplnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti a dostali sme na základe toho státisíce eur. Vy ste proste klamali Najvyššiemu kontrolnému úradu, keď ste mu povedali, že neexistujú žiadne dáta. No, samozrejme, keď ste zrušili analytické centrum, zjavne tam nie je nikto schopný a spôsobilý vám tieto dáta dať alebo ste sa rozhodli tak hrubo klamať a takto zavádzať Najvyšší kontrolný úrad, a preto samotná správa, samozrejme, sa opiera o takéto vaše nepravdivé tvrdenia. A o tom sa, samozrejme, aj s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu rozprávame. Sám bol zarazený, že ako je možné, že minister spravodlivosti vedie úrad, ktorý mu nedá dáta, o ktorých vie, že sú, a takto hrubo ho klamal.
Vy teraz prichádzate sem ako predseda výboru LGBTI, lebo tých sa týka tá, ten, tento návrh na zmenu ústavy, ktorý zjavne posvätil to, že iniciatíva Inakosť nedostala grant pre podporu psychologickú a právnu pre obete trestných činov, ktorí sú queer ľuďmi. Toto je pre mňa naozaj nepochopiteľné, pretože jedna vec je, samozrejme, že čo si myslíte, a druhá vec je, že keď zastávate takúto, takúto funkciu, tak sa jednoducho musíte predsa snažiť o to, aby tu nebola diskriminácia, aby tí, čo sú obeťami trestných činov, tak mali možnosť aj v tej oblasti mať nejakú podporu zo strany štátu. Zjavne ste zabudli na tragédiu zo Zámockej, zabudli ste na obete, Matúša, Juraja, zjavne si, zjavne si si ich vôbec nevšímate, to, čo súvisí s tou témou, ktorú tu máme na stole. Zjavne si nevšímate aj samovraždu Maťka z východu, pretože to všetko súvisí s tým, ako sa správame k menšinám, k LGBTI. A je to hanba, že práve vy sem prichádzate a navrhujete nám, aby sme schválili taký návrh zmeny ústavy, ktorý je nedôstojný a, a znamená vlastne nejakú stigmu, hanbu pre tých, ktorí patria k tejto menšine.
A v tomto neviem odpustiť ani predstaviteľom KDH, akú hru zohrávajú v tomto celom legislatívnom procese. Úprimne rozumiem predstaviteľom KDH, že sú témy, na ktorú nemáme rovnaký názor. Úplne tomu rozumiem. Rozumiem, že sú témy, ku ktorým je potrebný naozaj vážny dialóg, aby tá polarizácia spoločnosti, ktorá tu bola, tak sme k sebe našli cestu, aby jednoducho to, čo sa stalo na Zámockej, sa neopakovalo, aby to neboli samovraždy ľudí, ktorí sa cítia vytlačení zo spoločnosti, aby sme jednoducho akceptovali to, že sú tu dve matky, ktoré sa starajú o dieťa, lebo to tak je, že sú tu dvaja otcovia, ktorí sa starajú o dieťa, lebo to tak je na Slovensku. Máme tu takéto rodiny a máme tu takýchto rodičov. Ja úprimne rozumiem, že môže byť iný cirkevný pohľad, rozumiem, že inak veci pomenúvame, úplne rozumiem.
Ale myslím, že osobitne v týchto témach by sme asi mali sa prísne držať toho, čo hovorí aj ústava. Jednoducho rozlišujeme to, čo je náboženstvo, čo je ideológia a čo je to, čo nás všetkých spája a prečo sme všetci občanmi a občiankami Slovenskej republiky a prečo tu chceme žiť a aké zákony a zmenu ústavy sa sem snažíme prinášať, aby sa nám tu žilo lepšie, aby každý tu bol dôstojný. A toto mi osobitne chýba.
Chýba mi tu dôstojnosť človeka. Dôstojnosť práve tých, ktorých sa tieto kultúrno-etické témy týkajú. Lebo v zásade niet prečo sporovať, že Slovenská republika si hľadá svoju vlastnú cestu v kultúrno-etických témach. Ale to nie je o tom, že my si spoločne hľadáme nejakú cestu a v tej máme nejaký dialóg. Nie. Je to presne ten boj, ktorý majú predstavitelia teraz KDH, je tu nejaká predstava, ktorú má teraz vládna koalícia a je tu zjavne iná predstava, ako v týchto témach máme mať vlastne tie konkrétne zákony.
Čo vlastne chceme dať do ústavy? My sme sa úplne slobodne ako Slovenská republika rozhodli, že budeme súčasťou či už Európskej únie, ale budeme aj súčasťou štátov, ktoré podpísali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a áno, existujú tu aj súdne inštitúcie a my sme sa slobodne rozhodli tam ísť. Úplne slobodne. A tieto inštitúcie rozhodujú, áno, aj s ohľadom na to, čo sa v spoločnostiach deje.
Asi pár rokov dozadu sme si nevedeli predstaviť, že ľudia rovnakého pohlavia aj uzatvárajú manželstvá. A keď nie u nás, tak v inej krajine Európskej únie. Asi sme si nevedeli predstaviť, že vychovávajú spolu deti a že sú to naozajstní rodičia. Ale ono to tak naozaj je. Ľudia rovnakého pohlavia keď chcú mať manželstvo, idú do Rakúska a uzavrú manželstvo. Ak chcú, tak je tam cesta aj k tomu, aby vychovávali spolu dieťa ako rodičia. Môžme sa spolu rozprávať, ako sa k tomu postavíme ako Slovensko, ale každopádne sme v Európskej únii a chceme byť v Európskej únii. Chceme, aby tu bola sloboda pohybu. Chceme, aby každé dieťa, ktoré je tu vychovávané, sa tu cítilo dôstojne, to určite chceme. A určite chceme, keď jeden z rodičov zomrie, aby tu bol niekto, kto sa o to dieťa postará.
Tak keď návrh KDH má vo svojom návrhu zmeny ústavy – rodičmi dieťaťa sú matka a otec, tak, prosím vás, ako sa majú cítiť tieto deti a rodičia? Akú ochranu my im ideme poskytnúť? Zlepšujeme tým našu spoločnosť? Znížime tým polarizáciu spoločnosti? K čomu vedie tento návrh?
A ja neviem v tomto odpustiť predstaviteľom KDH, že priskočili na hru, ktorú proste udáva táto vládna koalícia. Rozumiem úprimne tomu, že v týchto témach chcú mať nejaký dialóg, majú svoju predstavu, ale nerozumiem tomu, prečo v čase, kedy boli protesty, naozaj vlastne celoštátne protesty, ľudia boli v uliciach práve kvôli tomu, že Robert Fico išiel do Moskvy, a nikto sme nerozumeli, k čomu. Zrazu sa objavila jeho fotka s prezidentom Putinom. Veď si to pripomeňme, čo sa dialo. Vtedy začali byť protesty v uliciach. My s ohľadom na nevysvetlené tieto návštevy aj s ohľadom na všetky ostatné udalosti, ktoré sa diali v krajine, aj brutálna udalosť, ktorá bola na konci roku, neriešenie zo strany ministra vnútra, zneužívanie polície, veď my sme k tomu dali návrh na vyslovenie nedôvery voči ministrovi vnútra. Doteraz nebol predmetom rokovania v parlamente. Veď náš návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde tu bol prerušený výmyslom o štátnom puči. Potom prišiel premiér so svojím návrhom na zmenu ústavy. A týmto prekrýval jednoducho to dianie v spoločnosti, tú hanebnosť, ktorú robí táto vládna koalícia.
Rozklad, ktorý sa deje s kultúrnymi inštitúciami, o tom už ani nehovorím. To je jednoducho také dno, ktoré sme si určite nikto tu nevedeli predstaviť. A určite väčšina vládnej koalície sa za to hanbí. O tom som presvedčená. Prinajmenšom o tom rozprávajú jasne poslanci, keď ich nikto nevidí, v bufete alebo vo fajčiarni.
Jednoducho my ako opozícia v tomto sme boli jednotní. Chceli sme upozorniť na to, že takýmto spôsobom sa vládnuť nedá. A tu zrazu premiér Robert Fico urobí tlačovú besedu, že ide riešiť tému, ktorá nás posunie ďalej, a musíme si vyriešiť kultúrno-etickú identitu.
Ale ja sa pýtam, čo to vlastne je? Lebo tak ako tu sme, sa na tom nezhodneme. Tak čo vlastne ideme dať do ústavy? Čo tam ideme, prosím vás, spolu dať? Každé slovo v ústave malo byť niečo, čomu rozumieme spoločne. Ale veď tak, ako sa tu spolu rozprávame, my tu nemáme zhodu. My tu skutočne nemáme zhodu. Veď my vlastne nevieme, čo to znamená kultúrno-etické otázky v oblasti ochrany života. Ja mám iný názor, ako sa to má riešiť, zjavne ako niektorí poslanci v tejto sále, keď ich počujem. A ja teraz nehovorím, kto je v tom správny, kto je v tom nesprávny, ale my v tom nemáme zhodu. My v tom naozaj nemáme zhodu.
Ale ja si myslím, na čom sa zhodneme, je, že chceme, aby sa tu ľudia cítili dôstojne. Ja si myslím, že nikto v tejto vládnej koalícii nechce, o tom som úprimne presvedčená, nechce, aby sa opakovala tragédia zo Zámockej. Ja som o tom presvedčená, že to nikto z vládnej koalície nechce. Ale tento návrh k tomu nijak neprispieva. Naopak, ako by niečo konzervovalo, že je tu všetko v poriadku, ale tu nie je všetko v poriadku a my to vieme.
Tá samovražda, ktorá sa udiala u naozaj veľmi mladého chlapca Matúša, pardon, Maťka na východe za to, že patrí k tejto menšine, sa neudiala preto, lebo my všetci ho v tom podporujeme, že je v poriadku, že je iný ako väčšina spoločnosti. Udiala sa preto, lebo nevedel v tejto spoločnosti žiť. Je to jednoducho tak. Táto právna úprava tomu nijak neprospeje, len zakonzervuje, že väčšina tejto spoločnosti menšinu nevie prijať.
A ja úprimne som nepochopila vyjadrenie pána predsedu Majerského s tým dvojmetrovým človekom, úprimne som to nepochopila, lebo demokracia je o tom, že vychádza v ústrety menšinám. Ja to poviem naopak, keby boli vozičkári väčšina tejto spoločnosti a by si zakotvili, a to trochu možno dám do absurdna, že pre nich tá kultúrno-etická téma v pohybe je, je tá, že proste miestnosti majú byť nízke tak, aby oni sa dobre pohybovali, tak my všetci by sme sa tam nevedeli asi dosť dobre, dobre, dosť dobre cítiť v tých miestnostiach, lebo by sme sa tam nezmestili, hej, museli by sme byť prikrčení. Jednoducho väčšina spoločnosti vychádza v ústrety menšinám, aby každý tu mohol existovať, pretože ľuďom, ktorí majú problémy s pohybom, máme umožniť, aby sa sem dostali. Aj sem do parlamentu, aby sa cítili dôstojne.
Neviem, či sa cíti pani poslankyňa Veslárová dôstojne, keď chce niečo povedať, a nemôže ísť sem pred pult, ale musí vlastne byť tak ako my ostatní poslanci, keď vlastne tu nemáme žiadny prejav. Nevidí nás. Jednoducho nič sme pre to neurobili, aby sme jej to prispôsobili, nikoho z nás to netrápi. Ale určite cíti, že sa necíti s nami rovnocenná. Toto je o dôstojnosti. Každého z nás to začne trápiť, keď sa to týka niekoho blízkeho. Ja to nikomu neprajem, ale aby ste sa dostali do situácie, že sa niekto z vašej rodiny necíti dôstojne. Ale my tu máme naozaj toľko problémov ohľadom dôstojnosti.
Kam nás posunie, prosím vás, táto právna úprava? Kam nás to posunie? A ja som osobitne smutná naozaj z toho, že predstavitelia KDH, s ktorými sme boli naozaj že v jednej línii, v jednej zhode, že tu musíme upozorňovať na prešľapy tejto vládnej koalície, čo sa deje, kam sa rúti spoločnosť, že sa nechali obalamutiť týmto prekrytím témy, ktorá nás nikam neposunie. A ja sa domnievam, že nikam nevyrieši ani to, čo úprimne predstaviteľov KDH trápi. Veď nemusíme mať v niektorých veciach zhodu, ale musíme mať dialóg. Ale toto nie je o dialógu, toto neotvára dialóg.
Naopak, dokonca ma prekvapuje, ako som už povedala jedna časť v tomto návrhu zo strany KDH, ktorá podľa mňa ide ešte ďalej, pre mňa úplne nepochopiteľne – rodič dieťaťa sú matka a otec. Prečo? Prečo toto a teraz? Návrh vládny nás naozaj nikam neposúva.
Ja si myslím, že ani nie je potrebné tu rozprávať, čo všetko by sme tu mali riešiť a čomu by sme sa mali venovať, či je to zdravotníctvo, či je to školstvo, či je to životné prostredie, či sú to verejné financie, keď my sa ani nevieme dohodnúť na tom, že ako to s tým štátnym dlhom vlastne je. Už ani, už ani čísla si... nevieme rovnako sa na ne pozrieť. A teraz tu prichádzame s tým, že ideme si tu dať do ústavy nejakú kultúrno-etickú otázku v rôznych oblastiach, dá sa povedať, že pomaly vo všetkých, lebo keď sa pozerám, že kde všade vlastne tie kultúrne otázky, kultúrno-etické otázky majú byť, všetko. Ale čo ma naozaj zaujalo, je – že týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti.
No tak ale keď chceme naozaj uznať ľudskú dôstojnosť tak vlastne my potom by sme mali uznať týchto ľudí. Ich by sme sa mali opýtať: „Cítite sa u nás dôstojne, keď ani ministerstvo spravodlivosti vám nevie dať grant pre vaše obete trestných činov? Ako dôstojne sa tu cítite? V čom je problém? Dať obetiam trestných činov, ktorí patria k tejto menšine, podporu, aby sa mohli brániť. V čom je problém?
Toto je pre mňa nepochopiteľné, pán minister, naozaj nepochopiteľné, že vy, ako minister spravodlivosti, nie ste schopní dostáť toho, čo je vaša rola ako ministra spravodlivosti. Aj povedať vašim partnerom vo vláde – sú nejaké hranice politiky a potom je jednoducho niečo, čo ja ako minister spravodlivosti musím chrániť, a to je práva, práva ľudí v tejto krajine a dať im podporu tú, ktorá sa očakáva od ministerstva spravodlivosti.
Ale ja sa vrátim k tej kultúrno-etickej otázke vo všetkých oblastiach života. Týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti. Mňa toto, naozaj zaujala táto vzájomná kombinácia, pretože vlastne v tej vzájomnej kombinácii by sme možno aj mohli dôjsť k tomu, my by sme vlastne potom mali prísť s ďalšími návrhmi zákonov, kde by sme mali uznať dôstojnosť, právo menších, ktorých zatiaľ neuznávame. Áno, aj tie rodiny, tých rodičov, ktorí tu majú dve matky alebo dvoch otcov, čo sa s nimi stane s tými deťmi, ak jeden z tých rodičov zomrie, keď iba jeden je v rodnom liste, lebo aj s týmto je problém často na matrikách. O tom by vedeli rozprávať. Ako vyriešime, dobre, keď nevieme uznať to, že tí rodičia sú dve matky alebo dvaja otcovia, ale určite tým deťom chceme priznať plný rozsah práv. Ja verím, že chceme, že tie, tie prijímame, že sú tu, chceme, aby boli chránené, a chceme, aby sa o ne staral človek, ktorý ich má rád, ktorý sa o nich staral od, od ich narodenia. Ale táto právna úprava, s ktorou sme sem prišli, nijakým spôsobom vlastne tomu nevytvára priestor.
Ale keby sme mali spoločnú zhodu, čo je to ľudská dôstojnosť, tak by sme to tam nakoniec našli. Len potom je otázka, načo je tu tento návrh, ak sa o tej ľudskej dôstojnosti vieme spolu rozprávať. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, tento návrh nás nevedie k tomu, aby sme to robili. Tento návrh, bohužiaľ, či z dielne KDH alebo či z dielne vlády, nás nevedie k tomu, aby sme ten dialóg tu mali. (Potlesk. Reakcia z pléna.)
Ale ja chcem ten dialóg úprimne viesť. Úprimne ho chcem viesť. A úprimne, ak má na tom záujem vláda, nech vytvorí ten priestor, a my sa o tom poďme rozprávať, lebo máme záujem sa o tom rozprávať. My ten dialóg určite chceme. Ja som presvedčená, že všetci, čo sme v sále, chceme tento dialóg. Hľadať cestu, hľadať cestu, ako ľudia sa tu môžu cítiť dôstojne, všetci, ktorí tu žijú. Hľadať cestu, ako to vieme spoločne prijať, ako to vieme zadefinovať, aby sme každý z nás sa v tom cítili tak, že sa necítime ohrození.
Je tu množstvo obáv z nepoznaného, množstvo, treba sa rozprávať, ale táto právna úprava nás k dialógu nevedie, skôr konzervuje ten problém, ktorý tu máme. A ten problém je naozaj vážny, pretože aj či samovraždy, alebo vraždy, proste máme ich, a ja si myslím, že nikto na ne nevie zabudnúť. Osobitne tí ľudia, ktorých sa to priamo týka, tieto menšiny. Tie vlastne by mali teraz čakať, že niečo spoločnosť a my spravíme k tomu, aby sme im ukázali, že sú tu chránení a nemusia sa cítiť, že sú menejcenní a že nemajú byť predmetom šikany, lebo to sa deje. Oni sú predmetom šikany, zosmiešňovania. Ale to nie je ich slobodné rozhodnutie. Nedávame im žiadnu šancu.
Ja sa domnievam, že tým kľúč... tým kľúčom, ktorý by sme mohli naozaj možno stretnúť, je, ako som tu už viackrát povedala, je ľudská dôstojnosť, ľudská dôstojnosť voči každému v tejto krajine. Máme tu množstvo, množstvo výziev pred nami, aby sa tu ľudia cítili dôstojne. Od ľudí tejto menšiny až po starých ľudí. A možno na tom si to skúsme predstaviť, koľko máme pred sebou výziev. Ľudia, ktorí sú starší, s rôznymi mentálnymi hendikepmi, táto spoločnosť sa nedokáže o nich postarať, nedokáže. Nemáme pre nich vytvorené opatrenia. Nechávame to na bremenách najbližších, či to dokážu, alebo nedokážu zvládnuť. Tomu sa naozaj venujme. Venujme sa tomu, aby sa tu ľudia cítili dôstojne, a vytvorme priestor menšinám, ktorí sú zjavne iní ako väčšina tejto spoločnosti, aby sa nebáli tu s nami žiť, že ich tu niekto opľuje, že ich tu niekto bude šikanovať, zosmiešňovať na sociálnych sieťach, osobne. Lebo keď sa nám toto podarí, tak tu nebudú ich samovraždy a nebudeme podporovať tých, ktorí si myslia, že môžu nebodaj aj zobrať zbraň a zobrať takýmto spôsobom to do svojich rúk. Veď toto nikto z nás nechce. Toto určite nikto z nás nechce. Ale takýmito návrhmi, ako keby len podporujeme, že tieto predsudky, ktoré v spoločnosti máme, sú v poriadku.
Naozaj tá právna úprava, ktorá je či už vo vládnom návrhu, alebo v návrhu KDH k týmto kultúrno-etickým otázkam, skôr len otvára nové a nové otázky. Neodpovedá, len otvára. Podľa mňa nikto z vás nevie, nikto z vás nevie, ako sa to bude vlastne uplatňovať v praxi. Keď rozhodne Európsky súd pre ľudské práva v nejakom rozhodnutí, ktoré sa nám nebude páčiť, čo urobí Slovenská republika? Nebude to rešpektovať? Keď rozhodne Európsky súdny dvor, veď máme tu už rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru napríklad ohľadom manželstiev rovnakého pohlavia, ak sa ľudia zosobášia a majú mať právo na trvalý pobyt v ktorejkoľvek, v ktorejkoľvek krajine EÚ. To znamená, my to nebudeme rešpektovať? Nedáme tej druhej osobe ten trvalý pobyt? Máme s tým problém? Lebo ak s tým vlastne problém nemáme, načo nám toto je? A ak s tým problém máme, tak potom chceme byť v Európskej únii?
Nechceme potom odstúpiť od Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd? Na ktorý sa aj vy rád obraciate, pán minister spravodlivosti, že tam tie práva trestne stíhaných osôb, sú prípady, ktoré boli zdokumentované, tak asi nám na niečo slúži ten Európsky súd pre ľudské práva a nemôže to byť, že sú nám prípady, ktoré nám vyhovujú, a sú prípady, ktoré nám nevyhovujú. Veď to sa tak jednoducho nedá!
Naozaj, vlastne keď toto prejde, čo tu navrhujete, či je to vládny návrh, alebo návrh skupiny, zo skupiny KDH, nikde nás to neposunie. Ja vás na to upozorňujem, to nevyrieši to, že teraz Európsky súdny dvor nebude môcť o Slovenskej republike o niečom rozhodnúť. Čo si tu možno niekto v sále myslí, že by to nechcel. To tak proste nie je. Rovnako, keď príde prípad zo Slovenska na Európsky súd pre ľudské práva, rovnako ten súd môže rozhodnúť a rovnako to bude pre nás záväzné. Z tohto pohľadu, tu vôbec nič nie je vyriešené. Skôr by som povedala, je tu ďalší konflikt na, na stole, že si to každý bude vysvetľovať inak, lebo ja, úprimne, ja vlastne neviem, že, že aké sú tie odpovede na tie kultúrno-etické otázky, že v čom je to, lebo to by malo byť o tom, že keď si niečo dáme do ústavy, my vlastne vieme, čo tu bude platiť v krajine, ale ja neviem. Veď my tu nemáme na tom zhodu. Takže čo vlastne ideme povedať? My sme síce autonómni a zvrchovaní, ale my sami tu nemáme zhodu na tom, čo to je. Úprimne, nemáme tu na tom zhodu. Čo tam ideme zakotviť? Však tu nikto nespochybňuje, že tu máme muža a ženu. (Krátka pauza.)
Ja chcem úprimne z tohto miesta požiadať každého poslanca z opozície, aby za žiadny z týchto návrhom nehlasoval, lebo nás neposúva vpred. Ja dôrazne žiadam – osobitne poslancov z opozície –, aby sme teraz túto tému takto neposúvali ďalej, lebo neposunie nás to v našom dialógu, a my sme alternatíva tejto spoločnosti. My sme! A nájdeme ten dialóg v sebe. A ja verím tomu, že spoločne nájdeme riešenia, ale toto riešenie neprináša.
Ja sama prehlasujem, že úprimne urobím akýkoľvek krok k tomu, aby sme našli spoločne cestu. Chcem nájsť cestu, v ktorej bude zhoda k týmto témam, aby sa aj pani Plaváková so svojou rodinou tu cítili dôstojne, ale aj iní, ktorých príbehy sú verejne známe. Ale tým, že prejde tento návrh, sa budeme tváriť, že je to vyriešené, ale nie je to pravda. Nie je to pravda. Prosím, nenaskočte teraz na tento príbeh vládnej koalície, ktorou chcú prekryť všetko to bahno, ktorým tu ohádzali krajinu.
A ak zo strany vládnej koalície máte úprimný záujem v týchto témach sa posunúť ďalej – toto nie je cesta. Upozorňujem vás na to.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
4.4.2025 o 12:05 hod.
Mgr.
Mária Kolíková
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci a vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážim si, pán minister, že ste zaujali svoje miesto za predkladateľa, jedného z navrhovateľov na zmenu ústavy.
A ja si nemôžem odpustiť zopár slov k vašej osobe, pretože ste tu ako minister spravodlivosti, ktorý zastupuje vládu, ale, bohužiaľ, sprevádzajú vás veci, ktoré, si myslím, že ako minister spravodlivosti ste sa im mali vyhnúť.
Mali ste sa vyhnúť tomu, že ste sem prišli s tou hanebnou novelou trestných kódexov, ktorú ste jednak doniesli pod pazuchou na vládu, nový Trestný zákon, nový trestný proces, a priniesli ste to s hrubými klamstvami o porušovaní ľudských práv, čomu vám neuveril ani Ústavný súd, ktorý sa zaoberal nakoniec samotnou novelou. Jednoducho, bohužiaľ, vaša práca je sprevádzaná klamstvami a ja musím spomenúť ďalšie klamstvo, lebo to potom hovorí aj o tom, čoho vy ste schopný a čo ste ochotný vlastne tu predkladať a čo nám tvrdiť.
Vy ste boli ochotný a schopný povedať Najvyššiemu kontrolnému úradu, že neexistujú ukazovatele súdnej reformy, keď posudzoval Najvyšší kontrolný úrad túto súdnu reformu, pričom samotné ukazovatele súdnej reformy boli podmienkou pre naplnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti a dostali sme na základe toho státisíce eur. Vy ste proste klamali Najvyššiemu kontrolnému úradu, keď ste mu povedali, že neexistujú žiadne dáta. No, samozrejme, keď ste zrušili analytické centrum, zjavne tam nie je nikto schopný a spôsobilý vám tieto dáta dať alebo ste sa rozhodli tak hrubo klamať a takto zavádzať Najvyšší kontrolný úrad, a preto samotná správa, samozrejme, sa opiera o takéto vaše nepravdivé tvrdenia. A o tom sa, samozrejme, aj s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu rozprávame. Sám bol zarazený, že ako je možné, že minister spravodlivosti vedie úrad, ktorý mu nedá dáta, o ktorých vie, že sú, a takto hrubo ho klamal.
Vy teraz prichádzate sem ako predseda výboru LGBTI, lebo tých sa týka tá, ten, tento návrh na zmenu ústavy, ktorý zjavne posvätil to, že iniciatíva Inakosť nedostala grant pre podporu psychologickú a právnu pre obete trestných činov, ktorí sú queer ľuďmi. Toto je pre mňa naozaj nepochopiteľné, pretože jedna vec je, samozrejme, že čo si myslíte, a druhá vec je, že keď zastávate takúto, takúto funkciu, tak sa jednoducho musíte predsa snažiť o to, aby tu nebola diskriminácia, aby tí, čo sú obeťami trestných činov, tak mali možnosť aj v tej oblasti mať nejakú podporu zo strany štátu. Zjavne ste zabudli na tragédiu zo Zámockej, zabudli ste na obete, Matúša, Juraja, zjavne si, zjavne si si ich vôbec nevšímate, to, čo súvisí s tou témou, ktorú tu máme na stole. Zjavne si nevšímate aj samovraždu Maťka z východu, pretože to všetko súvisí s tým, ako sa správame k menšinám, k LGBTI. A je to hanba, že práve vy sem prichádzate a navrhujete nám, aby sme schválili taký návrh zmeny ústavy, ktorý je nedôstojný a, a znamená vlastne nejakú stigmu, hanbu pre tých, ktorí patria k tejto menšine.
A v tomto neviem odpustiť ani predstaviteľom KDH, akú hru zohrávajú v tomto celom legislatívnom procese. Úprimne rozumiem predstaviteľom KDH, že sú témy, na ktorú nemáme rovnaký názor. Úplne tomu rozumiem. Rozumiem, že sú témy, ku ktorým je potrebný naozaj vážny dialóg, aby tá polarizácia spoločnosti, ktorá tu bola, tak sme k sebe našli cestu, aby jednoducho to, čo sa stalo na Zámockej, sa neopakovalo, aby to neboli samovraždy ľudí, ktorí sa cítia vytlačení zo spoločnosti, aby sme jednoducho akceptovali to, že sú tu dve matky, ktoré sa starajú o dieťa, lebo to tak je, že sú tu dvaja otcovia, ktorí sa starajú o dieťa, lebo to tak je na Slovensku. Máme tu takéto rodiny a máme tu takýchto rodičov. Ja úprimne rozumiem, že môže byť iný cirkevný pohľad, rozumiem, že inak veci pomenúvame, úplne rozumiem.
Ale myslím, že osobitne v týchto témach by sme asi mali sa prísne držať toho, čo hovorí aj ústava. Jednoducho rozlišujeme to, čo je náboženstvo, čo je ideológia a čo je to, čo nás všetkých spája a prečo sme všetci občanmi a občiankami Slovenskej republiky a prečo tu chceme žiť a aké zákony a zmenu ústavy sa sem snažíme prinášať, aby sa nám tu žilo lepšie, aby každý tu bol dôstojný. A toto mi osobitne chýba.
Chýba mi tu dôstojnosť človeka. Dôstojnosť práve tých, ktorých sa tieto kultúrno-etické témy týkajú. Lebo v zásade niet prečo sporovať, že Slovenská republika si hľadá svoju vlastnú cestu v kultúrno-etických témach. Ale to nie je o tom, že my si spoločne hľadáme nejakú cestu a v tej máme nejaký dialóg. Nie. Je to presne ten boj, ktorý majú predstavitelia teraz KDH, je tu nejaká predstava, ktorú má teraz vládna koalícia a je tu zjavne iná predstava, ako v týchto témach máme mať vlastne tie konkrétne zákony.
Čo vlastne chceme dať do ústavy? My sme sa úplne slobodne ako Slovenská republika rozhodli, že budeme súčasťou či už Európskej únie, ale budeme aj súčasťou štátov, ktoré podpísali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a áno, existujú tu aj súdne inštitúcie a my sme sa slobodne rozhodli tam ísť. Úplne slobodne. A tieto inštitúcie rozhodujú, áno, aj s ohľadom na to, čo sa v spoločnostiach deje.
Asi pár rokov dozadu sme si nevedeli predstaviť, že ľudia rovnakého pohlavia aj uzatvárajú manželstvá. A keď nie u nás, tak v inej krajine Európskej únie. Asi sme si nevedeli predstaviť, že vychovávajú spolu deti a že sú to naozajstní rodičia. Ale ono to tak naozaj je. Ľudia rovnakého pohlavia keď chcú mať manželstvo, idú do Rakúska a uzavrú manželstvo. Ak chcú, tak je tam cesta aj k tomu, aby vychovávali spolu dieťa ako rodičia. Môžme sa spolu rozprávať, ako sa k tomu postavíme ako Slovensko, ale každopádne sme v Európskej únii a chceme byť v Európskej únii. Chceme, aby tu bola sloboda pohybu. Chceme, aby každé dieťa, ktoré je tu vychovávané, sa tu cítilo dôstojne, to určite chceme. A určite chceme, keď jeden z rodičov zomrie, aby tu bol niekto, kto sa o to dieťa postará.
Tak keď návrh KDH má vo svojom návrhu zmeny ústavy – rodičmi dieťaťa sú matka a otec, tak, prosím vás, ako sa majú cítiť tieto deti a rodičia? Akú ochranu my im ideme poskytnúť? Zlepšujeme tým našu spoločnosť? Znížime tým polarizáciu spoločnosti? K čomu vedie tento návrh?
A ja neviem v tomto odpustiť predstaviteľom KDH, že priskočili na hru, ktorú proste udáva táto vládna koalícia. Rozumiem úprimne tomu, že v týchto témach chcú mať nejaký dialóg, majú svoju predstavu, ale nerozumiem tomu, prečo v čase, kedy boli protesty, naozaj vlastne celoštátne protesty, ľudia boli v uliciach práve kvôli tomu, že Robert Fico išiel do Moskvy, a nikto sme nerozumeli, k čomu. Zrazu sa objavila jeho fotka s prezidentom Putinom. Veď si to pripomeňme, čo sa dialo. Vtedy začali byť protesty v uliciach. My s ohľadom na nevysvetlené tieto návštevy aj s ohľadom na všetky ostatné udalosti, ktoré sa diali v krajine, aj brutálna udalosť, ktorá bola na konci roku, neriešenie zo strany ministra vnútra, zneužívanie polície, veď my sme k tomu dali návrh na vyslovenie nedôvery voči ministrovi vnútra. Doteraz nebol predmetom rokovania v parlamente. Veď náš návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde tu bol prerušený výmyslom o štátnom puči. Potom prišiel premiér so svojím návrhom na zmenu ústavy. A týmto prekrýval jednoducho to dianie v spoločnosti, tú hanebnosť, ktorú robí táto vládna koalícia.
Rozklad, ktorý sa deje s kultúrnymi inštitúciami, o tom už ani nehovorím. To je jednoducho také dno, ktoré sme si určite nikto tu nevedeli predstaviť. A určite väčšina vládnej koalície sa za to hanbí. O tom som presvedčená. Prinajmenšom o tom rozprávajú jasne poslanci, keď ich nikto nevidí, v bufete alebo vo fajčiarni.
Jednoducho my ako opozícia v tomto sme boli jednotní. Chceli sme upozorniť na to, že takýmto spôsobom sa vládnuť nedá. A tu zrazu premiér Robert Fico urobí tlačovú besedu, že ide riešiť tému, ktorá nás posunie ďalej, a musíme si vyriešiť kultúrno-etickú identitu.
Ale ja sa pýtam, čo to vlastne je? Lebo tak ako tu sme, sa na tom nezhodneme. Tak čo vlastne ideme dať do ústavy? Čo tam ideme, prosím vás, spolu dať? Každé slovo v ústave malo byť niečo, čomu rozumieme spoločne. Ale veď tak, ako sa tu spolu rozprávame, my tu nemáme zhodu. My tu skutočne nemáme zhodu. Veď my vlastne nevieme, čo to znamená kultúrno-etické otázky v oblasti ochrany života. Ja mám iný názor, ako sa to má riešiť, zjavne ako niektorí poslanci v tejto sále, keď ich počujem. A ja teraz nehovorím, kto je v tom správny, kto je v tom nesprávny, ale my v tom nemáme zhodu. My v tom naozaj nemáme zhodu.
Ale ja si myslím, na čom sa zhodneme, je, že chceme, aby sa tu ľudia cítili dôstojne. Ja si myslím, že nikto v tejto vládnej koalícii nechce, o tom som úprimne presvedčená, nechce, aby sa opakovala tragédia zo Zámockej. Ja som o tom presvedčená, že to nikto z vládnej koalície nechce. Ale tento návrh k tomu nijak neprispieva. Naopak, ako by niečo konzervovalo, že je tu všetko v poriadku, ale tu nie je všetko v poriadku a my to vieme.
Tá samovražda, ktorá sa udiala u naozaj veľmi mladého chlapca Matúša, pardon, Maťka na východe za to, že patrí k tejto menšine, sa neudiala preto, lebo my všetci ho v tom podporujeme, že je v poriadku, že je iný ako väčšina spoločnosti. Udiala sa preto, lebo nevedel v tejto spoločnosti žiť. Je to jednoducho tak. Táto právna úprava tomu nijak neprospeje, len zakonzervuje, že väčšina tejto spoločnosti menšinu nevie prijať.
A ja úprimne som nepochopila vyjadrenie pána predsedu Majerského s tým dvojmetrovým človekom, úprimne som to nepochopila, lebo demokracia je o tom, že vychádza v ústrety menšinám. Ja to poviem naopak, keby boli vozičkári väčšina tejto spoločnosti a by si zakotvili, a to trochu možno dám do absurdna, že pre nich tá kultúrno-etická téma v pohybe je, je tá, že proste miestnosti majú byť nízke tak, aby oni sa dobre pohybovali, tak my všetci by sme sa tam nevedeli asi dosť dobre, dobre, dosť dobre cítiť v tých miestnostiach, lebo by sme sa tam nezmestili, hej, museli by sme byť prikrčení. Jednoducho väčšina spoločnosti vychádza v ústrety menšinám, aby každý tu mohol existovať, pretože ľuďom, ktorí majú problémy s pohybom, máme umožniť, aby sa sem dostali. Aj sem do parlamentu, aby sa cítili dôstojne.
Neviem, či sa cíti pani poslankyňa Veslárová dôstojne, keď chce niečo povedať, a nemôže ísť sem pred pult, ale musí vlastne byť tak ako my ostatní poslanci, keď vlastne tu nemáme žiadny prejav. Nevidí nás. Jednoducho nič sme pre to neurobili, aby sme jej to prispôsobili, nikoho z nás to netrápi. Ale určite cíti, že sa necíti s nami rovnocenná. Toto je o dôstojnosti. Každého z nás to začne trápiť, keď sa to týka niekoho blízkeho. Ja to nikomu neprajem, ale aby ste sa dostali do situácie, že sa niekto z vašej rodiny necíti dôstojne. Ale my tu máme naozaj toľko problémov ohľadom dôstojnosti.
Kam nás posunie, prosím vás, táto právna úprava? Kam nás to posunie? A ja som osobitne smutná naozaj z toho, že predstavitelia KDH, s ktorými sme boli naozaj že v jednej línii, v jednej zhode, že tu musíme upozorňovať na prešľapy tejto vládnej koalície, čo sa deje, kam sa rúti spoločnosť, že sa nechali obalamutiť týmto prekrytím témy, ktorá nás nikam neposunie. A ja sa domnievam, že nikam nevyrieši ani to, čo úprimne predstaviteľov KDH trápi. Veď nemusíme mať v niektorých veciach zhodu, ale musíme mať dialóg. Ale toto nie je o dialógu, toto neotvára dialóg.
Naopak, dokonca ma prekvapuje, ako som už povedala jedna časť v tomto návrhu zo strany KDH, ktorá podľa mňa ide ešte ďalej, pre mňa úplne nepochopiteľne – rodič dieťaťa sú matka a otec. Prečo? Prečo toto a teraz? Návrh vládny nás naozaj nikam neposúva.
Ja si myslím, že ani nie je potrebné tu rozprávať, čo všetko by sme tu mali riešiť a čomu by sme sa mali venovať, či je to zdravotníctvo, či je to školstvo, či je to životné prostredie, či sú to verejné financie, keď my sa ani nevieme dohodnúť na tom, že ako to s tým štátnym dlhom vlastne je. Už ani, už ani čísla si... nevieme rovnako sa na ne pozrieť. A teraz tu prichádzame s tým, že ideme si tu dať do ústavy nejakú kultúrno-etickú otázku v rôznych oblastiach, dá sa povedať, že pomaly vo všetkých, lebo keď sa pozerám, že kde všade vlastne tie kultúrne otázky, kultúrno-etické otázky majú byť, všetko. Ale čo ma naozaj zaujalo, je – že týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti.
No tak ale keď chceme naozaj uznať ľudskú dôstojnosť tak vlastne my potom by sme mali uznať týchto ľudí. Ich by sme sa mali opýtať: „Cítite sa u nás dôstojne, keď ani ministerstvo spravodlivosti vám nevie dať grant pre vaše obete trestných činov? Ako dôstojne sa tu cítite? V čom je problém? Dať obetiam trestných činov, ktorí patria k tejto menšine, podporu, aby sa mohli brániť. V čom je problém?
Toto je pre mňa nepochopiteľné, pán minister, naozaj nepochopiteľné, že vy, ako minister spravodlivosti, nie ste schopní dostáť toho, čo je vaša rola ako ministra spravodlivosti. Aj povedať vašim partnerom vo vláde – sú nejaké hranice politiky a potom je jednoducho niečo, čo ja ako minister spravodlivosti musím chrániť, a to je práva, práva ľudí v tejto krajine a dať im podporu tú, ktorá sa očakáva od ministerstva spravodlivosti.
Ale ja sa vrátim k tej kultúrno-etickej otázke vo všetkých oblastiach života. Týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti. Mňa toto, naozaj zaujala táto vzájomná kombinácia, pretože vlastne v tej vzájomnej kombinácii by sme možno aj mohli dôjsť k tomu, my by sme vlastne potom mali prísť s ďalšími návrhmi zákonov, kde by sme mali uznať dôstojnosť, právo menších, ktorých zatiaľ neuznávame. Áno, aj tie rodiny, tých rodičov, ktorí tu majú dve matky alebo dvoch otcov, čo sa s nimi stane s tými deťmi, ak jeden z tých rodičov zomrie, keď iba jeden je v rodnom liste, lebo aj s týmto je problém často na matrikách. O tom by vedeli rozprávať. Ako vyriešime, dobre, keď nevieme uznať to, že tí rodičia sú dve matky alebo dvaja otcovia, ale určite tým deťom chceme priznať plný rozsah práv. Ja verím, že chceme, že tie, tie prijímame, že sú tu, chceme, aby boli chránené, a chceme, aby sa o ne staral človek, ktorý ich má rád, ktorý sa o nich staral od, od ich narodenia. Ale táto právna úprava, s ktorou sme sem prišli, nijakým spôsobom vlastne tomu nevytvára priestor.
Ale keby sme mali spoločnú zhodu, čo je to ľudská dôstojnosť, tak by sme to tam nakoniec našli. Len potom je otázka, načo je tu tento návrh, ak sa o tej ľudskej dôstojnosti vieme spolu rozprávať. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, tento návrh nás nevedie k tomu, aby sme to robili. Tento návrh, bohužiaľ, či z dielne KDH alebo či z dielne vlády, nás nevedie k tomu, aby sme ten dialóg tu mali. (Potlesk. Reakcia z pléna.)
Ale ja chcem ten dialóg úprimne viesť. Úprimne ho chcem viesť. A úprimne, ak má na tom záujem vláda, nech vytvorí ten priestor, a my sa o tom poďme rozprávať, lebo máme záujem sa o tom rozprávať. My ten dialóg určite chceme. Ja som presvedčená, že všetci, čo sme v sále, chceme tento dialóg. Hľadať cestu, hľadať cestu, ako ľudia sa tu môžu cítiť dôstojne, všetci, ktorí tu žijú. Hľadať cestu, ako to vieme spoločne prijať, ako to vieme zadefinovať, aby sme každý z nás sa v tom cítili tak, že sa necítime ohrození.
Je tu množstvo obáv z nepoznaného, množstvo, treba sa rozprávať, ale táto právna úprava nás k dialógu nevedie, skôr konzervuje ten problém, ktorý tu máme. A ten problém je naozaj vážny, pretože aj či samovraždy, alebo vraždy, proste máme ich, a ja si myslím, že nikto na ne nevie zabudnúť. Osobitne tí ľudia, ktorých sa to priamo týka, tieto menšiny. Tie vlastne by mali teraz čakať, že niečo spoločnosť a my spravíme k tomu, aby sme im ukázali, že sú tu chránení a nemusia sa cítiť, že sú menejcenní a že nemajú byť predmetom šikany, lebo to sa deje. Oni sú predmetom šikany, zosmiešňovania. Ale to nie je ich slobodné rozhodnutie. Nedávame im žiadnu šancu.
Ja sa domnievam, že tým kľúč... tým kľúčom, ktorý by sme mohli naozaj možno stretnúť, je, ako som tu už viackrát povedala, je ľudská dôstojnosť, ľudská dôstojnosť voči každému v tejto krajine. Máme tu množstvo, množstvo výziev pred nami, aby sa tu ľudia cítili dôstojne. Od ľudí tejto menšiny až po starých ľudí. A možno na tom si to skúsme predstaviť, koľko máme pred sebou výziev. Ľudia, ktorí sú starší, s rôznymi mentálnymi hendikepmi, táto spoločnosť sa nedokáže o nich postarať, nedokáže. Nemáme pre nich vytvorené opatrenia. Nechávame to na bremenách najbližších, či to dokážu, alebo nedokážu zvládnuť. Tomu sa naozaj venujme. Venujme sa tomu, aby sa tu ľudia cítili dôstojne, a vytvorme priestor menšinám, ktorí sú zjavne iní ako väčšina tejto spoločnosti, aby sa nebáli tu s nami žiť, že ich tu niekto opľuje, že ich tu niekto bude šikanovať, zosmiešňovať na sociálnych sieťach, osobne. Lebo keď sa nám toto podarí, tak tu nebudú ich samovraždy a nebudeme podporovať tých, ktorí si myslia, že môžu nebodaj aj zobrať zbraň a zobrať takýmto spôsobom to do svojich rúk. Veď toto nikto z nás nechce. Toto určite nikto z nás nechce. Ale takýmito návrhmi, ako keby len podporujeme, že tieto predsudky, ktoré v spoločnosti máme, sú v poriadku.
Naozaj tá právna úprava, ktorá je či už vo vládnom návrhu, alebo v návrhu KDH k týmto kultúrno-etickým otázkam, skôr len otvára nové a nové otázky. Neodpovedá, len otvára. Podľa mňa nikto z vás nevie, nikto z vás nevie, ako sa to bude vlastne uplatňovať v praxi. Keď rozhodne Európsky súd pre ľudské práva v nejakom rozhodnutí, ktoré sa nám nebude páčiť, čo urobí Slovenská republika? Nebude to rešpektovať? Keď rozhodne Európsky súdny dvor, veď máme tu už rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru napríklad ohľadom manželstiev rovnakého pohlavia, ak sa ľudia zosobášia a majú mať právo na trvalý pobyt v ktorejkoľvek, v ktorejkoľvek krajine EÚ. To znamená, my to nebudeme rešpektovať? Nedáme tej druhej osobe ten trvalý pobyt? Máme s tým problém? Lebo ak s tým vlastne problém nemáme, načo nám toto je? A ak s tým problém máme, tak potom chceme byť v Európskej únii?
Nechceme potom odstúpiť od Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd? Na ktorý sa aj vy rád obraciate, pán minister spravodlivosti, že tam tie práva trestne stíhaných osôb, sú prípady, ktoré boli zdokumentované, tak asi nám na niečo slúži ten Európsky súd pre ľudské práva a nemôže to byť, že sú nám prípady, ktoré nám vyhovujú, a sú prípady, ktoré nám nevyhovujú. Veď to sa tak jednoducho nedá!
Naozaj, vlastne keď toto prejde, čo tu navrhujete, či je to vládny návrh, alebo návrh skupiny, zo skupiny KDH, nikde nás to neposunie. Ja vás na to upozorňujem, to nevyrieši to, že teraz Európsky súdny dvor nebude môcť o Slovenskej republike o niečom rozhodnúť. Čo si tu možno niekto v sále myslí, že by to nechcel. To tak proste nie je. Rovnako, keď príde prípad zo Slovenska na Európsky súd pre ľudské práva, rovnako ten súd môže rozhodnúť a rovnako to bude pre nás záväzné. Z tohto pohľadu, tu vôbec nič nie je vyriešené. Skôr by som povedala, je tu ďalší konflikt na, na stole, že si to každý bude vysvetľovať inak, lebo ja, úprimne, ja vlastne neviem, že, že aké sú tie odpovede na tie kultúrno-etické otázky, že v čom je to, lebo to by malo byť o tom, že keď si niečo dáme do ústavy, my vlastne vieme, čo tu bude platiť v krajine, ale ja neviem. Veď my tu nemáme na tom zhodu. Takže čo vlastne ideme povedať? My sme síce autonómni a zvrchovaní, ale my sami tu nemáme zhodu na tom, čo to je. Úprimne, nemáme tu na tom zhodu. Čo tam ideme zakotviť? Však tu nikto nespochybňuje, že tu máme muža a ženu. (Krátka pauza.)
Ja chcem úprimne z tohto miesta požiadať každého poslanca z opozície, aby za žiadny z týchto návrhom nehlasoval, lebo nás neposúva vpred. Ja dôrazne žiadam – osobitne poslancov z opozície –, aby sme teraz túto tému takto neposúvali ďalej, lebo neposunie nás to v našom dialógu, a my sme alternatíva tejto spoločnosti. My sme! A nájdeme ten dialóg v sebe. A ja verím tomu, že spoločne nájdeme riešenia, ale toto riešenie neprináša.
Ja sama prehlasujem, že úprimne urobím akýkoľvek krok k tomu, aby sme našli spoločne cestu. Chcem nájsť cestu, v ktorej bude zhoda k týmto témam, aby sa aj pani Plaváková so svojou rodinou tu cítili dôstojne, ale aj iní, ktorých príbehy sú verejne známe. Ale tým, že prejde tento návrh, sa budeme tváriť, že je to vyriešené, ale nie je to pravda. Nie je to pravda. Prosím, nenaskočte teraz na tento príbeh vládnej koalície, ktorou chcú prekryť všetko to bahno, ktorým tu ohádzali krajinu.
A ak zo strany vládnej koalície máte úprimný záujem v týchto témach sa posunúť ďalej – toto nie je cesta. Upozorňujem vás na to.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované