33. schôdza

Chcel by som dokončiť tú myšlienku, ktorú som začal a už mi nevyšla v rozprave na ňu reč. Predtým ešte ďakujem vám, kolegovia, za faktické poznámky.
Ja som sa vtedy veľmi zblízka pozeral na to, akým životom žijú ministri počas nielen pandémie, však to bolo, aj keď vypukla kríza energetická, v súvislosti s vojnou na Ukrajine a podobne. To nasadenie, ktoré vtedy bolo, tá obetavosť, tam sa vstávalo skoro ráno, skoro ráno sa vstávalo, do ťažkých, neskorých nočných hodín sa pracovalo a to nebolo že nejaká fáza, to bolo, skoro celé volebné obdobie sme takto fungovali a fungovala vláda a cez víkendy mimoriadne zasadnutia vlády, po nociach ešte bežné pracovné stretnutia, lebo nebol čas na bežnú agendu, keď ste celý deň od rána, od skorého rána riešili krízu až do večera, keď vám odišli úradníci z ministerstva, tak vtedy ste si vedeli sadnúť, zobrať si materiály, čo ten štát potrebuje, akou bežnou agendou žije, akú prevádzku treba robiť. A to sa potom robilo, potom, keď úradníci odišli, až dlho do noci, robili sa stretnutia, strategické porady, rozhodnutia s tým najužším tímom a potom ráno sa na porade zase zadali úlohy, aby sa ministerstvo mohlo ďalej hýbať dopredu, a zase sa riešila len kríza, čo z toho vzniklo na ďalší deň, aké nové skutočnosti to prinieslo, a toto bol takmer každodenný život ministrov. Málokto vtedy pomýšľal na nejakú dovolenku alebo na to, že odíde skorej z práce. Vtedy sa naozaj svietilo na úrade vlády. Málokedy nie. Málokedy sa nesvietilo. Teraz, keď chodíte okolo úradu vlády a keď sa na to pozerám, jak je tam zhasnuté, hovorím si, toto je sveta žiť. Lážo-plážo oproti tomu, čo tu bolo. Teraz, keď vidím, že chytajú niektorí ministri za chvost celú slintačku a krívačku, lebo to zanedbali z úvodu, ani sa tomu nečudujem, keď sú nastavení takto oddychovať v práci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dobrý deň, pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi na úvod povedať, že ja nie som lekár. Ja absolútne nie som lekár a chcem povedať z tohto miesta, že ja som bol jeden z tých s mojou rodinou, ktorí sme tieto opatrenia dodržiavali. Či sa nám to páčilo, alebo sa nám to nepáčilo, vedeli sme, že v akom stave je v tom čase to zdravotníctvo. Mňa veľmi mrzí, že táto téma je politickou témou, lebo kedykoľvek v budúcnosti, či v krátkej, alebo vo väčšej vzdialenosti, alebo neskôr, sa podobná pandémia môže zopakovať. Môže sa kedykoľvek zopakovať iná pandémia, ktorá nejakým spôsobom poškodí Slovensko, Európu, svet, poškodí ich sociálne, ekonomicky, zdravotne. Veľa ľudí môže zase zomrieť. Preto považujem tento návrh ako nejaký precedens, že povedzme, že ak by sa to stalo povedzme tejto vláde, aké by dala táto opatrenia, aké by dala protiopatrenia táto vláda. A na základe tohto zákona by to znamenalo, že časť obyvateľov by nepotrebovala alebo nemusela dodržiavať žiadne zákony.
Ja stále hovorím, že toto je asi jedna z mála tém, ktorá by nemala byť nijakým spôsobom politická téma. Všetci dobre vieme, že počas prvej vlny, keď si dobre pamätáte, pamätáte z Číny, keď to prišlo do Talianska, vtedy v krátkej dobe zomrelo 47-tisíc ľudí. Veľmi krátkej dobe. Ja si do dnešného dňa pamätám, že Slovensko bolo zdesené proste. Ja som bol zdesený, čo keď to príde tu, v priebehu niekoľkých týždňov 47-tisíc ľudí. To si asi nikto nevie predstaviť. To je povedzme jak jedno malé mesto. A preto hovorím, že tu by sme sa mali všetci opatrne správať, to, aký signál, a to, ako sa vyjadrujeme k spoločnosti, k ľuďom, lebo v prvom rade ide o to zdravie.
Ja si uvedomujem, že vyše 20-tisíc ľudí na Slovensku zomrelo, a predpokladám, že väčšina z vás, alebo niektorí z vás mali niekoho, o koho prišli. Ja som tiež prišiel proste a nevybral si to, nevybrala si to tá daná osoba, proste to z ničoho nič prišlo. A takisto dodržiavala všetky opatrenia, len, žiaľ, len, žiaľ, nemala ešte vtedy možnosť sa očkovať. Mojej dobrej kamarátke v priebehu troch týždňov zomreli štyria príbuzní, veľmi blízki príbuzní a tiež nemohli si to vtedy vybrať, či sa môžu, alebo sa nemôžu očkovať. Snažili sa proste dodržiavať tie opatrenia, ale nepodarilo sa to. To znamená, že tých 20-tisíc duší proste zmizlo z tohto sveta.
Ja preto by som chcel aj z tohto miesta povedať, že by sme sa trošku z emócií vrátili aj ku faktom, že či tie opatrenia boli dobré, zlé, lepšie by mohli byť, alebo horšie, ale dovoľte mi, ja som si urobil veľmi krátky výskum, aké opatrenia boli aj v iných krajinách Európskej únie. Napr. v Rakúsku... budem čítať len niektoré z nich.
V Rakúsku bol lockdown pre neočkovaných od novembra 2021. Neočkovaní ľudia nesmeli opustiť domov okrem práce, nákupov alebo z nevyhnutných lekárskych dôvodov. Očkovaní sa mohli voľne pohybovať. Boli kontroly na uliciach, polícia mohla náhodne zastaviť a kontrolovať covid pas. Bol zákaz vstupu do kaderníctiev, reštaurácií, obchodov pre neočkovaných aj po skončení lockdownu.
V Taliansku bolo silné rozdelenie spoločnosti na očkovaných a neočkovaných. Opäť zákaz práce pre neočkovaných, milióny ľudí boli dočasne vylúčení z pracovného procesu. Povinné očkovanie pre zdravotníkov, učiteľov a ľudí nad 50 rokov.
Grécko malo povinné očkovanie pre ľudí nad 60 rokov, inak bola pokuta 100 euro mesačne, ktorá bola automaticky strhávaná zo mzdy alebo dôchodku. Neočkovaní nemali prístup do reštaurácií, kín, múzeí, verejnej dopravy vrátane medzimestských liniek. Bola vysoká miera kontroly a pokút v mestách.
Vo Francúzsku, ospravedlňte, neviem, ako sa to povie po francúzsky, ale sa široko uplatňoval covid pas, tzv. pass sanitaire, asi, kde sa vyžadoval takmer všade, reštaurácie, vlaky, kaviarne, nemocnice, kultúrne podujatia, nákupné centrá. Zdravotní pracovníci a obyvatelia mali povinné očkovanie, inak im hrozilo pozastavenie platu či výpoveď. Policajné kontroly v reštauráciách a podnikoch. Podnikateľom hrozili vysoké pokuty, ak neoverili covid pas.
Holandsko a Belgicko malo, zaviedlo nočný zákaz vychádzania, čo viedlo k násilným protestom a výtržnostiam, a to je presne to, že aj v Holandsku, aj v Belgicku sa začali používať, táto téma bola politickou témou. V niektorých regiónoch Belgicka bol zákaz vychádzania aj v regiónoch. Polícia používala vodné delá a zatýkala stovky ľudí.
To je len krátky príklad toho, že každá krajina možnože v tom danom momente urobila maximum, čo mohla urobiť, aby chránila toho druhého, a preto by som aj z tohto miesta chcel požiadať koaličných poslancov, aby ste stiahli tento zákon. Je to veľmi nebezpečný zákon, ktorý sa nám môže vypomstiť, možnože nie dnes, zajtra, ale povedzme o rok, dva, päť alebo desať rokov. A my potrebujeme, ja som stále toho názoru, že my potrebujeme opäť tlieskať tým zdravotníkom, lebo práve tí zdravotníci si zaslúžia našu najväčšiu a najhlbšiu vďaku a pokoru. A ja rozumiem, ako aj pán poslanec Stachura povedal, že on bol jeden z tých, ktorí boli v tej prvej línii, ja tiež poznám veľmi veľa lekárov, ktorí boli v tej prvej línii. Poznám veľmi veľa hasičov, ktorí sa podieľali v tých skafandroch a očkovali proste. Ja som to zažil iba ako účastník toho všetkého, nebol som v tej prvej línii, ale viem, že to bolo ťažké, viem, že tí pacienti zomierali pred očami tých lekárov a tí lekári boli v niektorých, niektorých momentoch absolútne bezradní.
A tu by som sa opäť vrátil k mojej osobnej skúsenosti. Keď zobrali môjho dobrého kamaráta, zobrali ho s tým, že nevedia, čo mu je. Proste štandardne mu prišlo zle. V priebehu 72 hodín dostal, neviem, ako sa to povie, asi prvý kyslík, v nasledujúcich 48 hodín bol pripojený k prístrojom a ďalších 72 hodín, kedy zomrel. A proste... a o tom to je. Vážme si naše ľudské životy, lebo fakt, ak toto schválime, to znamená, že bude tu precedens, že si nevážime samých seba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja ako tu počúvam aj viacerých ľudí ešte z bývalého OĽANO, mne sa vynárajú celkom traumy z toho času covidu, z chaotických opatrení, z toho, ako vtedajší premiér Matovič dokázal rozbiť aj to najdôležitejšie, čo medzi ľuďmi bolo, a to bola solidarita a disciplína, ktorá určite v tie prvé dni a týždne bola. Matovič dokázal rozbiť aj nezmyselné... robiť nezmyselné a nelogické kroky, o Sputniku nehovoriac a rôzne súťaže, hodinové plačovky, kedy sme sa chytali za hlavu, a samosprávy boli tie, ktoré zachraňovali tú situáciu. A tohto sa nevkusne a cynicky chytil súčasný premiér Robert Fico, a to napriek prázdnym skladom po Kajetánovi Kičurovi. Ja sama som šila rúška doktorom na onkológii, čo naozaj nie je normálna situácia. Táto Ficova vláda, ktorá predtým vládla, sa takto nebezpečne k tomu správala. No lenže Matovičova vláda naozaj vtedy aj Ficovi dláždila cestu týmito krokmi, lebo on sa toho naozaj nevkusne chytil.
Nič však z toho, na čo sa ja hnevám, aj na pána Matoviča, alebo na ľudí, ktorí robili takéto chaotické rozhodnutia, nezakladá dôvod súčasnej vláde na odškodňovanie tých ľudí, ktorí nedodržiavali pravidlá. To je niečo nevkusné, je to arogantné voči ľuďom, voči tým doktorom a doktorkám, sestričkám, ktorí robili desiatky hodín, ktorí sa naozaj nemohli z toho anzugu ani len vyzliecť, aby... proste jednoducho padali od únavy, a vy zrazu poviete všetkým týmto ľuďom, vy poviete aj našim deťom do budúcnosti, že viete čo, nedodržiavajte pravidlá, nemusíte to robiť ani teraz, ani pri krívačke, slintačke, vôbec to nerobte nikdy, pretože to sa bude odmeňovať. A to je veľmi-veľmi nebezpečné pre našu krajinu. A ja vás tiež preto žiadam, aby ste tento návrh zákona stiahli, lebo vy teraz v tejto chvíli ničíte budúcnosť krajiny, vy ničíte jej súdržnosť a solidaritu do budúcna.
Ďakujem.

Pán kolega, ďakujem veľmi pekne za distingvovaný prejav aj za takú osobnú skúsenosť, ktorú ste tu sprostredkovali. Takýchto porovnaní nikdy nie je dosť z môjho pohľadu, keď sa porovnávajú iné krajiny so Slovenskom, pretože pre aj našich možno poslucháčov sa môže zdať tá situácia, ktorá bola na Slovensku, ako extrémne dramatická a možno vytrhnutá z nejakej reality, ale, bohužiaľ, musím vás sklamať, tá viera neistoty, tá miera rôznych opatrení, dobrých aj zlých, aj horších bola vo všetkých krajinách, vo všetkých krajinách mali podobné problémy, ako sme mali my. V mnohých krajinách mali oveľa viac zdrojov a mali oveľa menej rozbité zdravotníctvo, ako máme my, a o to viac chcem poďakovať, ako si kolega spomínal, zdravotníkom, že napriek tomu a napriek tomu, že sme všetci tak tápali v tme, nevedeli sme, ako sa to celé bude vyvíjať, napriek tomu sa veľká, veľká časť zdravotníkov správala úplne zodpovedne a robili všetko pre to, aby zachránili čo najviac životov. Čiže aj preto ma mrzí, že sa tu vytĺka z týchto vecí politický kapitál, je to pre mňa naozaj memento, aby sme sa správali v budúcich pandémiách inak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega, spomínali ste aj vy, tak ako mnohí, mnohí kolegovia obetavosť zdravotníkov na všetkých postoch. Mňa ale aj vtedy, možno si viacerí na to pamätáte, zamrzela, nebola to správa v jednom médiu, kde ten autor napísal, že zdravotnícki pracovníci, že to je, proste to sa dá naučiť, že to je ako cvičené opice. A aj toto boli veci, ktoré, alebo vyjadrenia, a to bolo jedno, či to bola správa, či to bol fejtón, či to bol blog, alebo komentár, vnášalo neistotu medzi ľudí. Ja som si vtedy povedala, žijem v Bojniciach, a som si hovorila, keby tento pán, ktorý to napísal, nedajbože dostal covid, tak sa môže obrátiť, že mu v tej bojnickej zoologickej záhrade zabezpečíme ošetrovanie.
Musíme si hlavne v takýchto situáciách dávať pozor, a to je aj teraz počas tejto epidémie, ktorá je na Slovensku, lebo to, čo sa, budovanie a dôvera v zdravotníctvo sa u ľudí buduje dlhé roky, možno aj desaťročia, stáročia a dá sa pokaziť jedným vyjadrením, jednou vetou z minúty na minútu. Dávajme na to veľký pozor!
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Dubovický.

Ďakujem. Chcem každému poďakovať za faktické poznámky. Na záver by som povedal, že poďme radšej pracovať na tom, ako pracovať na... Lebo ak sa dobre pamätám, tak svetová organizácia povedala, že my sa nehráme na to, že či príde pandémia ďalšia. Otázka je, že kedy. Pandémie prídu, či sú to lokálne, či sú to národné, alebo budú to celosvetové pandémie, my sa musíme pripraviť na to. My musíme mať zdravotníctvo, my musíme mať špičkový personál v zdravotníctve a musíme im veriť. A o tom to je proste.
Ja určite z tohto miesta poviem a poviem aj kľudne, ja som očkovaný, vôbec sa za to nehanbím, proste práve naopak, lebo vedel som, že môžem ochrániť seba a mojich blízkych.
Ďakujem.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, dopredu avizujem, že na konci môjho diskusného budem mať pozmeňujúci návrh. Ďakujem.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem hovoriť predovšetkým ku kolegom vládnej koalície. Pamätám si totiž veľmi dobre, keď sa ohlásil prvý prípad na Slovensku. Nastala panika, strach. Žiaľ, príslušníci vtedajšej opozície, dnes koalície, to zneužili. Hneď po nástupe novej vlády naskočili na vlnu popierania pravdy, šírenia nenávisti a, žiaľ, veziete sa na nej dodnes, na čo história, verím, že nezabudne.
Ako primátorka mesta si veľmi dobre pamätám nepripravenosť štátu, prázdne skladové zásoby a nejasné postupy. To všetko ste mali v rukách vy. To vy ste tu boli dlhé roky pri moci, no zabudli ste na život obyčajných ľudí, obyčajných, statočných, dobrých ľudí, ktorí v tom momente robili, čo mohli, aby ochránili seba a ostatných. A robili to v čase, keď štát nefungoval, keď sa ochrana zdravia stala fraškou a solidarita jedinou cestou. Z mojich kolegov na úrade sa stali dobrovoľníci. Z úradníčok, ktoré inokedy zapisujú čísla a vydávajú rozhodnutia, sa stali ženy, ktoré roznášali rúška a lieky, nosili potraviny, volali osamelým seniorom, len aby vedeli, že na nich niekto myslí. Občianske združenia robili krízový manažment tam, kde mal byť štát. Pomáhali všade tam, kde štátne inštitúcie zlyhali. Toto bola skutočná Slovenská republika, títo ľudia boli Slovensko.
Naši najohrozenejší obyvatelia – babičky, dedkovia, zdravotne znevýhodnení, ľudia odkázaní na pomoc druhých – si sami šili rúška, lebo štát, ktorý ich mal chrániť, zlyhal.
Nedokázali ste zabezpečiť skladové zásoby a nastupujúcej vláde ste zanechali zbedačené zdravotníctvo. A kým si oni šili rúška zo starých obliečok, aby mohli aspoň vyjsť do obchodu, vy ste zo svojich politických tribún rozsievali strach a nenávisť. Kým ste vy šírili strach, popierali vedu a opatrenia, zomierali ľudia. Zomierali osamote, často bez rozlúčky, bez posledného pohladenia od milovaného človeka. A teraz, teraz máte tú drzosť hovoriť o odškodňovaní tých, ktorí si z pravidiel robili posmech, ktorí sa zhromažďovali, šírili bludy, odmietali nosiť rúška, odmietali rešpektovať čokoľvek, čo malo chrániť iných. Tých, ktorí neprispeli, ale ohrozovali, tých chcete stavať do roli obetí?
Dnes si pri každom druhom zákone sa oháňate ochranou zdravia, keď potrebujete pretlačiť niečo v skrátenom legislatívnom konaní. Ale vtedy, keď išlo o životy, ste zdravie iných zneužívali ako politickú zbraň. Dnes tvrdíte, že ide o spravodlivosť, ale je to výsmech spravodlivosti. Je to rana pre každého, kto sa snaží byť zodpovedný. Pre každého, kto poslúchal nie zo strachu, ale zo solidarity. Neviem, ako sa to dá povedať inak, ale hanbím sa za tento štát, ak vyplatí čo i len jedno euro tým, ktorí vedome porušovali štátne opatrenia, tým, ktorí sa vysmievali obetiam, tým, ktorí podnecovali hnev a odpor proti každému pokusu zachrániť ľudské životy. Odmietam, aby boli títo ľudia glorifikovaní, odmietam, aby sme potupili pamiatku mŕtvych, odmietam, aby sme zabudli na statočnosť tých tichých hrdinov, ktorí držali Slovensko nad vodou, kým politici zlyhali. Nie, títo ľudia si nezaslúžia odškodnenie, títo ľudia sa majú ospravedlniť a my máme chrániť pravdu, kým ešte môžeme.
Rišo Dubovický tu rozprával osobný príbeh. Mne tiež zomrel bratranec 48-ročný na covid v nemocnici. Zomrel mi sused, ktorý keď ja som mala covid, hovoril, že on má problémy s pľúcami, ak ho dostane, neprežije. Nestihol sa zaočkovať, zomrel. Na našej ulici to boli štyria ľudia, manželia, ktorí zomreli dva dni po sebe. Dodržiavali opatrenia, aj tak sa nakazili. Prosím vás, naozaj sa nesnažme ospravedlňovať porušovanie pravidiel.
Dnes predložím pozmeňujúci návrh, ktorý je zrovna tak absurdný ako tento váš návrh. Hovorím to dopredu, zrovna tak absurdný, ale predložím ho, aby sme si možno uvedomili vážnosť tejto absurdity a to, kam smerujeme. Čiže, prosím, apelujem naozaj na všetkých.
Budem teraz čítať pozmeňujúci návrh

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Zastavte čas pani poslankyni.

Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského, Petra Stachuru a Andrey Turčanovej k vládnemu návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 591.
1. V čl. I v § 1 sa v písmene b) nahrádza bodka čiarkou a za písmeno b) sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
„c) pokuty za priestupok za porušenie mimoriadnych núdzových opatrení zavedených z dôvodu výskytu vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky spáchaný v období počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky uznesením č. 148 zo dňa 25. marca 2025 (ďalej len „pokuta").
2. V čl. I v § 3 sa za slová „„ministerstvo vnútra")," dopĺňajú slová „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo pôdohospodárstva)".
3. V čl. I v § 4 sa na konci vety pripájajú slová „a obdobie počas trvania mimoriadnej situácie uvedenej v § 1 písm. c)."
4. V čl. I v § 7 ods. 1 sa vkladá nové písmeno d) ktoré znie:
„d) ministerstvo pôdohospodárstva za pokutu uloženú orgánom veterinárnej správy."
5. V čl. I v § 7 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Žiadosť o odškodnenie podľa odseku 1 písm. d) sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo pôdohospodárstva a zverejní na svojom webovom sídle. Žiadosť o odškodnenie možno podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Na žiadosť, ktorá nie je podaná podľa prvej vety a druhej vety, sa neprihliada. Žiadosť sa podáva ministerstvu pôdohospodárstva."
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
6. V čl. II v § 91 sa za slová „do 15. septembra 2023 do 6.00 hod." vkladá čiarka a slová „a na priestupok za porušenie mimoriadnych núdzových opatrení zavedených z dôvodu výskytu vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky spáchaný v období počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky uznesením č. 148 zo dňa 25. marca 2025".
Odôvodnenie k bodom 1 až 6: V intenciách a súlade s úmyslom predkladateľa pôvodného návrhu zákona sa zavádza „priestupková amnestia" aj na obdobie aktuálne vyhlásenej mimoriadnej situácie z dôvodu výskytu vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky a to tak, že pri uložení pokuty za priestupok za nedodržanie opatrení uložených orgánom veterinárnej správy je možné túto pokutu spätne vymáhať od ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a pri osvedčovaní bezúhonnosti a spoľahlivosti fyzickej osoby sa na takýto priestupok neprihliada. Ak predkladateľ spätne amnestuje osoby, ktoré nedodržiavali nariadenia zamedzujúce šírenie vysoko nákazlivého vírusového ochorenia spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2, v dôsledku čoho dochádzalo počas pandémie COVID-19 k úmrtiam tisícov nevinných osôb a obyvateľov Slovenskej republiky, tak potom je možné analogicky amnestovať aj osoby, ktoré nedodržiavali nariadené opatrenia pri chove hospodárskych zvierat počas mimoriadnej situácie spôsobenej vírusom slintačky a krívačky, v dôsledku čoho môže dochádzať k šíreniu ochorenia a následnej likvidácii tisícov kusov hospodárskych zvierat na území Slovenskej republiky.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť, kolegovia. Verím, že zvážite, že ak tento návrh nestiahnete, tento návrh zákona, tak potom zahlasujete aj za tento náš pozmeňujúci návrh, pretože spravodlivosť má platiť pre každého rovnako. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

No, ja chcem ešte raz to tak do ľudskej reči preložiť, to, čo Andrea teraz povedala. Čiže predložili sme najabsurdnejší pozmeňovací návrh, predpokladám, široko-ďaleko, kedy hovoríme o tom, samozrejme, parafrázujeme to, čo chcete urobiť, že teda ak chcete odškodňovať ľudí, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia pri covide, tak, prosím pekne, odškodňujte aj všetkých, ktorí nedodržujú protiepidemické opatrenia pri slintačke a krívačke. Mne to príde absolútny úlet, ale možno vám sa to zdá úplne normálne, že plošnú amnestiu, udeliť plošnú amnestiu pre ľudí, ktorí si nedávali rúška, teda nedávali rúška a nerobili to, čo mali, o čo ich autority žiadali, niečo neuveriteľné, niečo neuveriteľné! A toto sa zapíše do análov tejto Národnej rady, s akými návrhmi prichádzate. My vás ešte raz vyzývame z tohto miesta, ešte stále je čas stiahnuť tento návrh, ešte stále je čas zachovať si vlastnú tvár.