33. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dobrý deň, pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi na úvod povedať, že ja nie som lekár. Ja absolútne nie som lekár a chcem povedať z tohto miesta, že ja som bol jeden z tých s mojou rodinou, ktorí sme tieto opatrenia dodržiavali. Či sa nám to páčilo, alebo sa nám to nepáčilo, vedeli sme, že v akom stave je v tom čase to zdravotníctvo. Mňa veľmi mrzí, že táto téma je politickou témou, lebo kedykoľvek v budúcnosti, či v krátkej, alebo vo väčšej vzdialenosti, alebo neskôr, sa podobná pandémia môže zopakovať. Môže sa kedykoľvek zopakovať iná pandémia, ktorá nejakým spôsobom poškodí Slovensko, Európu, svet, poškodí ich sociálne, ekonomicky, zdravotne. Veľa ľudí môže zase zomrieť. Preto považujem tento návrh ako nejaký precedens, že povedzme, že ak by sa to stalo povedzme tejto vláde, aké by dala táto opatrenia, aké by dala protiopatrenia táto vláda. A na základe tohto zákona by to znamenalo, že časť obyvateľov by nepotrebovala alebo nemusela dodržiavať žiadne zákony.
Ja stále hovorím, že toto je asi jedna z mála tém, ktorá by nemala byť nijakým spôsobom politická téma. Všetci dobre vieme, že počas prvej vlny, keď si dobre pamätáte, pamätáte z Číny, keď to prišlo do Talianska, vtedy v krátkej dobe zomrelo 47-tisíc ľudí. Veľmi krátkej dobe. Ja si do dnešného dňa pamätám, že Slovensko bolo zdesené proste. Ja som bol zdesený, čo keď to príde tu, v priebehu niekoľkých týždňov 47-tisíc ľudí. To si asi nikto nevie predstaviť. To je povedzme jak jedno malé mesto. A preto hovorím, že tu by sme sa mali všetci opatrne správať, to, aký signál, a to, ako sa vyjadrujeme k spoločnosti, k ľuďom, lebo v prvom rade ide o to zdravie.
Ja si uvedomujem, že vyše 20-tisíc ľudí na Slovensku zomrelo, a predpokladám, že väčšina z vás, alebo niektorí z vás mali niekoho, o koho prišli. Ja som tiež prišiel proste a nevybral si to, nevybrala si to tá daná osoba, proste to z ničoho nič prišlo. A takisto dodržiavala všetky opatrenia, len, žiaľ, len, žiaľ, nemala ešte vtedy možnosť sa očkovať. Mojej dobrej kamarátke v priebehu troch týždňov zomreli štyria príbuzní, veľmi blízki príbuzní a tiež nemohli si to vtedy vybrať, či sa môžu, alebo sa nemôžu očkovať. Snažili sa proste dodržiavať tie opatrenia, ale nepodarilo sa to. To znamená, že tých 20-tisíc duší proste zmizlo z tohto sveta.
Ja preto by som chcel aj z tohto miesta povedať, že by sme sa trošku z emócií vrátili aj ku faktom, že či tie opatrenia boli dobré, zlé, lepšie by mohli byť, alebo horšie, ale dovoľte mi, ja som si urobil veľmi krátky výskum, aké opatrenia boli aj v iných krajinách Európskej únie. Napr. v Rakúsku... budem čítať len niektoré z nich.
V Rakúsku bol lockdown pre neočkovaných od novembra 2021. Neočkovaní ľudia nesmeli opustiť domov okrem práce, nákupov alebo z nevyhnutných lekárskych dôvodov. Očkovaní sa mohli voľne pohybovať. Boli kontroly na uliciach, polícia mohla náhodne zastaviť a kontrolovať covid pas. Bol zákaz vstupu do kaderníctiev, reštaurácií, obchodov pre neočkovaných aj po skončení lockdownu.
V Taliansku bolo silné rozdelenie spoločnosti na očkovaných a neočkovaných. Opäť zákaz práce pre neočkovaných, milióny ľudí boli dočasne vylúčení z pracovného procesu. Povinné očkovanie pre zdravotníkov, učiteľov a ľudí nad 50 rokov.
Grécko malo povinné očkovanie pre ľudí nad 60 rokov, inak bola pokuta 100 euro mesačne, ktorá bola automaticky strhávaná zo mzdy alebo dôchodku. Neočkovaní nemali prístup do reštaurácií, kín, múzeí, verejnej dopravy vrátane medzimestských liniek. Bola vysoká miera kontroly a pokút v mestách.
Vo Francúzsku, ospravedlňte, neviem, ako sa to povie po francúzsky, ale sa široko uplatňoval covid pas, tzv. pass sanitaire, asi, kde sa vyžadoval takmer všade, reštaurácie, vlaky, kaviarne, nemocnice, kultúrne podujatia, nákupné centrá. Zdravotní pracovníci a obyvatelia mali povinné očkovanie, inak im hrozilo pozastavenie platu či výpoveď. Policajné kontroly v reštauráciách a podnikoch. Podnikateľom hrozili vysoké pokuty, ak neoverili covid pas.
Holandsko a Belgicko malo, zaviedlo nočný zákaz vychádzania, čo viedlo k násilným protestom a výtržnostiam, a to je presne to, že aj v Holandsku, aj v Belgicku sa začali používať, táto téma bola politickou témou. V niektorých regiónoch Belgicka bol zákaz vychádzania aj v regiónoch. Polícia používala vodné delá a zatýkala stovky ľudí.
To je len krátky príklad toho, že každá krajina možnože v tom danom momente urobila maximum, čo mohla urobiť, aby chránila toho druhého, a preto by som aj z tohto miesta chcel požiadať koaličných poslancov, aby ste stiahli tento zákon. Je to veľmi nebezpečný zákon, ktorý sa nám môže vypomstiť, možnože nie dnes, zajtra, ale povedzme o rok, dva, päť alebo desať rokov. A my potrebujeme, ja som stále toho názoru, že my potrebujeme opäť tlieskať tým zdravotníkom, lebo práve tí zdravotníci si zaslúžia našu najväčšiu a najhlbšiu vďaku a pokoru. A ja rozumiem, ako aj pán poslanec Stachura povedal, že on bol jeden z tých, ktorí boli v tej prvej línii, ja tiež poznám veľmi veľa lekárov, ktorí boli v tej prvej línii. Poznám veľmi veľa hasičov, ktorí sa podieľali v tých skafandroch a očkovali proste. Ja som to zažil iba ako účastník toho všetkého, nebol som v tej prvej línii, ale viem, že to bolo ťažké, viem, že tí pacienti zomierali pred očami tých lekárov a tí lekári boli v niektorých, niektorých momentoch absolútne bezradní.
A tu by som sa opäť vrátil k mojej osobnej skúsenosti. Keď zobrali môjho dobrého kamaráta, zobrali ho s tým, že nevedia, čo mu je. Proste štandardne mu prišlo zle. V priebehu 72 hodín dostal, neviem, ako sa to povie, asi prvý kyslík, v nasledujúcich 48 hodín bol pripojený k prístrojom a ďalších 72 hodín, kedy zomrel. A proste... a o tom to je. Vážme si naše ľudské životy, lebo fakt, ak toto schválime, to znamená, že bude tu precedens, že si nevážime samých seba.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Kleinert.

Ďakujem pekne.
Ja ako tu počúvam aj viacerých ľudí ešte z bývalého OĽANO, mne sa vynárajú celkom traumy z toho času covidu, z chaotických opatrení, z toho, ako vtedajší premiér Matovič dokázal rozbiť aj to najdôležitejšie, čo medzi ľuďmi bolo, a to bola solidarita a disciplína, ktorá určite v tie prvé dni a týždne bola. Matovič dokázal rozbiť aj nezmyselné... robiť nezmyselné a nelogické kroky, o Sputniku nehovoriac a rôzne súťaže, hodinové plačovky, kedy sme sa chytali za hlavu, a samosprávy boli tie, ktoré zachraňovali tú situáciu. A tohto sa nevkusne a cynicky chytil súčasný premiér Robert Fico, a to napriek prázdnym skladom po Kajetánovi Kičurovi. Ja sama som šila rúška doktorom na onkológii, čo naozaj nie je normálna situácia. Táto Ficova vláda, ktorá predtým vládla, sa takto nebezpečne k tomu správala. No lenže Matovičova vláda naozaj vtedy aj Ficovi dláždila cestu týmito krokmi, lebo on sa toho naozaj nevkusne chytil.
Nič však z toho, na čo sa ja hnevám, aj na pána Matoviča, alebo na ľudí, ktorí robili takéto chaotické rozhodnutia, nezakladá dôvod súčasnej vláde na odškodňovanie tých ľudí, ktorí nedodržiavali pravidlá. To je niečo nevkusné, je to arogantné voči ľuďom, voči tým doktorom a doktorkám, sestričkám, ktorí robili desiatky hodín, ktorí sa naozaj nemohli z toho anzugu ani len vyzliecť, aby... proste jednoducho padali od únavy, a vy zrazu poviete všetkým týmto ľuďom, vy poviete aj našim deťom do budúcnosti, že viete čo, nedodržiavajte pravidlá, nemusíte to robiť ani teraz, ani pri krívačke, slintačke, vôbec to nerobte nikdy, pretože to sa bude odmeňovať. A to je veľmi-veľmi nebezpečné pre našu krajinu. A ja vás tiež preto žiadam, aby ste tento návrh zákona stiahli, lebo vy teraz v tejto chvíli ničíte budúcnosť krajiny, vy ničíte jej súdržnosť a solidaritu do budúcna.
Ďakujem.

Poslanec Stachura.

Pán kolega, ďakujem veľmi pekne za distingvovaný prejav aj za takú osobnú skúsenosť, ktorú ste tu sprostredkovali. Takýchto porovnaní nikdy nie je dosť z môjho pohľadu, keď sa porovnávajú iné krajiny so Slovenskom, pretože pre aj našich možno poslucháčov sa môže zdať tá situácia, ktorá bola na Slovensku, ako extrémne dramatická a možno vytrhnutá z nejakej reality, ale, bohužiaľ, musím vás sklamať, tá viera neistoty, tá miera rôznych opatrení, dobrých aj zlých, aj horších bola vo všetkých krajinách, vo všetkých krajinách mali podobné problémy, ako sme mali my. V mnohých krajinách mali oveľa viac zdrojov a mali oveľa menej rozbité zdravotníctvo, ako máme my, a o to viac chcem poďakovať, ako si kolega spomínal, zdravotníkom, že napriek tomu a napriek tomu, že sme všetci tak tápali v tme, nevedeli sme, ako sa to celé bude vyvíjať, napriek tomu sa veľká, veľká časť zdravotníkov správala úplne zodpovedne a robili všetko pre to, aby zachránili čo najviac životov. Čiže aj preto ma mrzí, že sa tu vytĺka z týchto vecí politický kapitál, je to pre mňa naozaj memento, aby sme sa správali v budúcich pandémiách inak.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Záborská, nabudúce vás poprosím počas prejavu sa prihlásiť s faktickou, lebo neevidoval som vás, keď skončil prejav. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega, spomínali ste aj vy, tak ako mnohí, mnohí kolegovia obetavosť zdravotníkov na všetkých postoch. Mňa ale aj vtedy, možno si viacerí na to pamätáte, zamrzela, nebola to správa v jednom médiu, kde ten autor napísal, že zdravotnícki pracovníci, že to je, proste to sa dá naučiť, že to je ako cvičené opice. A aj toto boli veci, ktoré, alebo vyjadrenia, a to bolo jedno, či to bola správa, či to bol fejtón, či to bol blog, alebo komentár, vnášalo neistotu medzi ľudí. Ja som si vtedy povedala, žijem v Bojniciach, a som si hovorila, keby tento pán, ktorý to napísal, nedajbože dostal covid, tak sa môže obrátiť, že mu v tej bojnickej zoologickej záhrade zabezpečíme ošetrovanie.
Musíme si hlavne v takýchto situáciách dávať pozor, a to je aj teraz počas tejto epidémie, ktorá je na Slovensku, lebo to, čo sa, budovanie a dôvera v zdravotníctvo sa u ľudí buduje dlhé roky, možno aj desaťročia, stáročia a dá sa pokaziť jedným vyjadrením, jednou vetou z minúty na minútu. Dávajme na to veľký pozor!
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Dubovický.

Ďakujem. Chcem každému poďakovať za faktické poznámky. Na záver by som povedal, že poďme radšej pracovať na tom, ako pracovať na... Lebo ak sa dobre pamätám, tak svetová organizácia povedala, že my sa nehráme na to, že či príde pandémia ďalšia. Otázka je, že kedy. Pandémie prídu, či sú to lokálne, či sú to národné, alebo budú to celosvetové pandémie, my sa musíme pripraviť na to. My musíme mať zdravotníctvo, my musíme mať špičkový personál v zdravotníctve a musíme im veriť. A o tom to je proste.
Ja určite z tohto miesta poviem a poviem aj kľudne, ja som očkovaný, vôbec sa za to nehanbím, proste práve naopak, lebo vedel som, že môžem ochrániť seba a mojich blízkych.
Ďakujem.