35. schôdza

Ďakujem. Pán minister, skvelé, že ste sa zastali pána Daška, úžasné, že tu nie je. Poprosím potom pánovi Šutajovi Eštokovi to isté povedať, keď nie je Matovič v tých reláciách, nech ho nespomína, dobre? Keď, keď, keď toto spravíš Erik, tak ti poviem, že super. Na jednej strane rozprávaš toto, tak na druhej strane to o Šutajovi povedz. 12-2
500 eur pre Rómov, to je taký populizmus, ospravedlňujem sa, toto používajú koaliční politici ako naozaj taký, ja, ja to neviem slušne nazvať, hyenistický populizmus, pretože tých 500 eur malo ísť pre občanov Slovenska. Ja s tým súhlasím. Každý občan by mal dostať za voľby, aby išiel voliť, Fico sa bojí veľkej účasti, a to malo byť preto, aby tá účasť bola veľká.
Na jednej strane rozprávaš, pán minister, že to ten zákon je pre všetkých, no tak pre všetkých mali byť aj tých 500 eur. Mne sa strašne páčilo, jak si povedal, že Pollák podal ruku menej Rómom ako ty, tak s týmto absolútne nesúhlasím, ale potom keď rozprávame o tej práci, tak keď ktokoľvek z týchto koaličných poslancov bude zamestnávať tak ako ja Rómov, tak potom môžte rozprávať o tom, že ako sa zamestnávajú Rómovia.
Tento zákon, a darmo vystúpi ktokoľvek, ktokoľvek, je o tom, aby tu bola diskriminácia Rómov. Jasné, že to nepoviete, jasné, že nebudete rozprávať, že to je diskriminácia Rómov, ale je to, je to o tom, o ničom inom to nie je.
A čo je to vhodná práca? Keď k niekomu prídem, k Rómovi a poviem, počúvaj, mám pre teba vhodnú prácu. On povie, no ale toto nie je pre mňa vhodná práca. Tak čo poviem, nie, nie, to je vhodná práca, lebo ja som to povedal. Ministerstvo povedalo, že toto je vhodná práca, tak ty budeš vhodne pracovať. Toto sa mne nepáči na tom celom.
A ja vytváram pracovné podmienky pre ľudí, naozaj ich vytváram.
Takže keď niekto tu bude rozprávať o hnutí SLOVENSKO a teraz zase začínaš, že OĽANO, tak naozaj vytvárame.
A mne sa najviac páčilo o tej SaS-ke naozaj že nepolitikárčiť. Toto bol trošku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem aj vám, pán minister, že ste reagovali na mňa a tiež korektne fakticky chcem oceniť prístup akurát na to, keď ste hovorili o tých 500 euro. Ja už to ani nemusím vysvetľovať, to, že ste si podali ruky s viac Rómami, to asi tiež nemusím komentovať.
Mňa čo zaujíma, pán minister, je to, že vy hovoríte, že my vlastne zužujeme tento okruh alebo tento zákon na Rómov. Ale vy od začiatku návrhu alebo teda od začiatku komunikácie tohto návrhu ste sa objavovali s Daškom, s Alexandrom Daškom, vy ste ho použili ako taký štít, kde on viac obhajoval tento návrh zákona ako vy. On bol, on to bol, ktorý, on bol ten, ktorý obhajoval tento návrh zákona, kde ste ho použili na pár tlačovkách, a dokonca aj v televízii v niektorých reláciách obhajoval tento návrh zákona a nemal som tú príležitosť sa tam obhajovať, keď tam na mňa kydal. To je politika, v poriadku, ja sa nehnevám.
Pán minister, tento návrh zákona by bol dobrý, ale iba potom, keby ste doriešili všetky tie ostatné veci, ktoré dnes znemožňujú Rómom sa zamestnať, či je to kvôli farbe pleti, kvôli exekúciám, kvôli málo príležitostiam na to, aby sa zamestnali. Toto poďme vyriešiť a verte tomu, že ak vyriešite toto, všetkých tých rasistických zamestnávateľov a podnikateľov, ktorí iba na základe farbe pleti a etnicity nechcú zamestnávať Rómov, tak verte, že ak by ste presvedčili týchto zamestnávateľov, aby zamestnali tých Rómov, tak tí Rómovia by sa sami zamestnali a už by neboli v programe nejakom sociálnom, aby neodoberali dávky. A keď sa to, po tomto si to zúži, tak potom môžete prísť napríklad s takouto represiou. Ale kým neurobíte všetky tie kroky predtým, aby ste zamedzili napríklad tým rasistickým zamestnávateľom, aby Rómovia nereagovali na inzeráty, aby teda sa nehlásili do práce, tak toto je taký krok vedľa. Taký cielený, populistický, nijak ináč to neviem nazvať a či sa hneváte, alebo nie, pán minister, je tento návrh namierený proti Rómom, lebo od začiatku aj vy komunikácie s týmto, o tomto návrhu ste používali Alexandra Daška, Róma, splnomocnenca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Nedá mi nereagovať. Keďže ste si podali s viacerými Rómami ruky, tak určite viete, čo tí Rómovia potrebujú. Určite vám povedali, že chcú pracovať a v podstate, keby som sa na to mal pozrieť z iného uhlu, ja oceňujem tento návrh zákona, ale súhlasím s mojím kolegom Petrom Pollákom, nemáte tu vyriešené veci, ktoré, ktoré sú prekážkami v tom, aby sa títo ľudia zamestnávali a vy idete preskočiť tieto prekážky, ale nepreskočíte ich. Narazíte na to, že tento problém v zamestnávaní sa bude ešte viac zhoršovať, lebo tí ľudia nebudú mať reálne šancu sa zamestnať. Ale nech sa páči, vyskúšajte si to a bojovať a hovoriť tu o tom, že my sme získali najviac Rómskych hlasov, pardon, kto nás má voliť? Nie Rómovia? My sme Rómovia a tak ako vy bojujete o svojich voličov, tak Rómovia prirodzene volia nás svojich. A tento zákon je populistický v tom, že si vytvárate u svojej voličskej skupiny to, čo chcú oni počuť. Extrémizmus, vyriešiť Rómov, dať Rómov nabok, Rómov upratať ich, lebo toto chcú, mnohí na Slovensku toto si želajú.
Tak tu nehovorte o nás, čo my sme urobili v kampani. My sme chodili za tými ľuďmi, my sme s nimi stále a my vieme, aké problémy majú. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister citoval môjho kolegu Viskupiča, ktorý sa k tomuto zákonu vyjadril a áno, vyjadril sa v nesúlade s tým, čo si myslí sociálny expert strany SaS a my sme strana, ktorá má pravidelné kluby, ktorej, od ktorej poslanci neodchádzajú preto, že kluby nezasadajú, alebo že sa nerozprávajú vo vnútri v strane. My sa rozprávame, aj keď nesúhlasíme, vieme potom nájsť konsenzus a vieme si svoje pozície obhájiť a prísť k záveru. Čiže ten záver je odlišný od toho, čo si na začiatku pán Viskupič myslel, tak to len k demokratickým procesom v strane SaS.
Potom hovorili ste, že je to všetko vyriešené, napríklad to, čo sa týka dopravy, na čo som ja upozorňovala v rámci toho návrhu. No je tam riešený príspevok na dochádzku, čo už je dlhodobo riešené, je tam nejaká náhrada cestovných výdavkov, ale nič z toho nerieši dopravnú chudobu, pretože raz keď nemáte spoj z tej dediny, kde žijete, keď vlastne neviete ísť z tej dediny do okresného mesta, lebo autobus tam nechodí, tak darmo že dostanete pracovnú príležitosť v tom okresnom meste, keď ste chudobný, ani s príspevkom vám to jednoducho nepomôže a jediná cesta, ako sa do toho okresného mesta dostať, je peši. A to hádam uznáme, že jednoducho nedá sa za každého počasia v každom ročnom období jednoducho chodiť peši do práce a ja vám popisujem realitu. Ja som na Spiši, kde je to úplne bežné, že keď idete autom napríklad zo Spišského Hrhova do Levoče, tak popri vás idú ľudia, ktorí idú z obce, ktorá nemá autobusové spojenie a idú napríklad k lekárovi alebo deti jednoducho idú do špeciálnej školy takýmto spôsobom a je to hrozné v tomto období. Ale preto upozorňujem na tú dopravnú chudobu, na to, kde je najvypuklejšia a že stále 400-tisíc ľudí na Slovensku je v riziku toho, že ich život výrazne ovplyvňuje a toto sú analýzy, ktoré vaše ministerstvá priniesli.
Takže treba len zosúladiť tie dáta a pozrieť sa na to aj pri takýchto novelách, v ktorej je aj v viacero dobrých vecí, ale my poukazujeme na to, čo v nej môže chýbať.

Zákon je veľmi dobrý, pán minister. Tak jako pokiaľ sa týka, či je to ZMOS, alebo sú to stavovské organizácie, všetci sa vyjadrili. Nezakrývajme si oči, tento problém je dlhoročný. Tento zákon aspoň začína riešiť veci a, samozrejme, že nevyrieši nič, tak ako sa nevyriešili dodneska bytové otázky alebo aj iné veci, ale dneska tu máme dostatok pracovných miest v poľnohospodárstve, máme proste pri stavebných prácach. Je len otázne, jak starostovia, ale aj ďalší podnikatelia to využijú. Proste vítam, že tento zákon došiel, pretože viem, aké problémy boli v sociálnej poisťovni s problematikou, ktorá tu je dneska na stole a ktorá tu ešte bude dlhé roky.
Ale neviem, prečo kritizujete, keď niečo dobré dojde, proste tejto, tejto snemovni je všetko, čo dojde, zlé, čo predloží koalícia. Veď sa už zamyslite nad tým, prosím vás. Chceme riešiť ten problém, ktorý je tu sto rokov.

Ďakujem pekne za slovo. No ja si naozaj v dobrom prezumpujem, že pán minister to naozaj nechce cieliť nejakou skrivodlivosťou voči Rómom. Pravda je taká, že ono to tých Rómov v skutočnosti až tak veľmi ani nezasiahne, pretože práve tí, ktorí naozaj sú bez práce a možno tí, o ktorých tu celý čas hovoríme, sú mimo veškerých evidencií. Respektíve sa im ani neoplatí čakať na nejakú takúto dávku a robia načierno, takže sa k nej ani nebudú, nebudú hlásiť a nebudú v evidenciách. Hovoria to aj štatistiky ústredia, najväčším poberateľom je jednotlivec 64 %, spoločne posudzované osoby tam, kde sú teda aj deti, to sú marginálne počty. Čiže týka sa to hlavne nerómov. Toto je od doby Kaníka, ktorý celú túto diskusiu o sociálnych reštrikciách zarámcoval útokom na Rómov, aby to lepšie predával. A hoci si teda myslím, že, že pán minister nemá takú, takú zákerácku náturu, predsa len práve kvôli tým asociáciám, hej, kde sa táto debata unáša, možno aj to, čo spomenuli kolegovia, že sa pri týchto, pri komunikácii tohto zákona stretáva so splnomocnencom. Naozaj to znovu vydáva ten signál, že sa to týka Rómov a mňa vždycky vytáča, že tí nerómovia, ktorí tým budú prví dotknutí, sa tým pádom stavajú na zadné netušiac, že to je proti nim, že to ani nie je pre Rómov, lebo Rómovia sú absolútne mimo evidencií.
A ešte mám jednu poznámku k tomu, k tomu ústavnému nálezu. Ja som si ho doniesla, aby som presne vykryštalizovala, že v čom je teda ten náš pohľad iný a v čom my chceme napádať na Ústavnom súde, ale teda vzhľadom na čas nechám si to na druhú faktickú poznámku. Tu som len chcela zaduplikovať, že aby sme správne rozumeli, kam ten zákon má mieriť. On sa dotkne nerómov, akurát že politicky sa to rámcuje práve pre získanie podpory ako teda bič na Rómov. Ďakujem.

Pani poslankyňa Marcinková, ja uznávam slobodnú diskusiu v každej strane, ale teda byť tak slobodný v diskusii, že sa dostať až do rozporu s vlastným volebným programom, ako to v tomto prípade robí SaS, tak to už je sloboda povýšená na tú najvyššiu úroveň, ale veď nech sa páči. Je to dobrý zákon, mohli ste to podporiť, mali ste to vo vlastnom volebnom programe dokonca pod rovnakým názvom Práca namiesto dávok.
Čo sa týka, či je tento zákon o Rómoch, alebo nie, no tak už sa musíte v tej opozícii dohodnúť, kolegovia a kolegyne, pretože kolegovia zo SLOVENSKA hovoria, že je namierený proti Rómom, pani Bihariová z Progresívneho Slovenska hovorí, že sa vôbec netýka Rómov. Je to už na vás, samozrejme, len musím povedať, že práve pán Daško bol niekoľkokrát na tlačových besedách so mnou, aby garantoval to, že nie je to zákon namierený proti Rómom, že nie je diskriminačný a ja niekoľkokrát od úvodu hovorím, že sa týka všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi, nezamestnaných, čo musíte teda určite priznať a uznať. Takže ja budem rád za každé jedno nové pracovné miesto, za každého jedného zamestnaného. Len aby ste mali predstavu. Spolu je asi 123-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Samozrejme, so spoluposudzovanými osobami my sme vygenerovali skupinu asi 50-tisíc ľudí, ktorí by ešte mohli byť takýmto spôsobom zamestnaní. Vhodná pracovná ponuka prijmeš, pracuješ, hej?
Len, samozrejme, že si nerobíme ilúzie, že všetkých takýchto ľudí zamestnáme. Na konci dňa ten človek môže odmietnuť. Môže odmietnuť, povedať, že nie. Vhodnosť pracovnej ponuky vrátane dopravy a tak ďalej je vyriešená v zákone, už som to niekoľkokrát teda povedal. A pani Bihariová, ak je podľa vás správne, že človek, ktorý robí načierno, by mal ešte dostávať aj dávku zo štátu, tak podľa mňa to správne nie je. Toto podporovať nemôžeme, na čiernu prácu sú inšpektoráty práce. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení spoluobčania, prvýkrát dnes ako hlava štátu vystupujem na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Budem však hovoriť nielen k vám, poslancom parlamentu a členom vlády Slovenskej republiky, ale aj k všetkým slovenským občanom, ktorých ako priamo zvolený prezident zastupujem. Budem totiž hovoriť predovšetkým o tom, čo považujem za kľúčové pre úspešnú budúcnosť Slovenskej republiky.
A napriek tomu, že naša spoločnosť je dnes politicky rozdelená ako nikdy predtým v histórii, nádej na lepšiu budúcnosť si zaslúžia všetci ľudia na Slovensku. Preto sa dnes nebudem rozsiahlo vracať do minulosti alebo podrobne hodnotiť momenty a momentálny stav jednotlivých rezortov. Nebudem robiť ani komentátora uplynulých udalostí a opakovať floskuly, ktoré počúvame pomaly v každej politickej debate. Na vzájomný politický súboj si úplne vystačia koaliční aj opoziční politici, a na jeho komentovanie slovenské médiá.
Do funkcie prezidenta som bol pred vyše rokom zvolený s druhým najsilnejším mandátom v histórii Slovenskej republiky. Mojou primárnou úlohou preto bude zastupovanie záujmov ľudí, nie politikov a ani politických strán. Preto stále platí, že počas môjho pôsobenia vo funkcii hlavy štátu nebude Prezidentský palác ani ďalším koaličným partnerom, ale ani hniezdom opozičného odporu. Ale bude miestom, ktoré pomáha tvoriť dlhodobú víziu Slovenska a je k dispozícii odborníkom naprieč politickým spektrom, aby hľadali spoločné východiská našej budúcej prosperity.
Namiesto hodnotenia a komentovania uplynulých udalostí sa preto pokúsim pomenovať niekoľko zásadných javov v štáte a v spoločnosti, ktoré považujem za kľúčové a na ktoré chcem upriamiť vašu pozornosť. Budem to hovoriť ako človek, ktorý má dostatok osobných skúseností z riadenia štátu na kľúčových ústavných pozíciách v minulosti, ale aj ako človek, ktorý pozorne a často počúva názory ľudí, s ktorými sa stretáva vo všetkých slovenských regiónoch.
Vážené dámy, vážení páni, po svojom nástupe do funkcie som sľúbil, že počas môjho volebného obdobia minimálne dvakrát navštívim každý jeden okres na Slovensku a budem sa čo najviac stretávať s ľuďmi, pretože takto som to robil počas celého môjho politického života. Je to pre mňa najväčší zdroj poznania o ich skutočných problémoch, pocitoch, ale aj očakávaniach, ktoré majú od svojich politických lídrov. Vždy mám na pamäti, že realitu každý človek hodnotí predovšetkým zo svojho osobného uhla pohľadu.
No aj tak vás musím upozorniť, že medzi ľuďmi dnes ako dominantné pocity prevládajú neistota, sklamanie, frustrácia, hnev, strach a neraz aj zúfalstvo. Neistota je, žiaľ, prirodzenou emóciou v čase, kedy sa svet politicky i technologicky prudko mení a kedy sa rozpadá doterajší svetový poriadok. Ale sklamanie a frustrácia sú už neraz výsledkom toho, ako k svojej úlohe vysporiadať sa s tým pristupujú konkrétni politici. A je jedno, či sú vo vládnej koalícii, alebo sú v opozícii. Častokrát totiž neriešia skutočné problémy ľudí, ale ponúkajú im zástupné a nepodstatné témy. Témy, ktoré namiesto riešení problémov burcujú emócie, vnášajú do politiky hnev, netoleranciu a neraz aj priamu nenávisť. A potom sa nemožno čudovať ani ďalším dvom zmieneným pocitom, ktorými sú strach a zúfalstvo. Áno, aj toto mnohí ľudia pociťujú pri pohľade do budúcnosti, pretože na svoje aktuálne životné trápenie nenachádzajú vždy dostatočnú odpoveď. Trápia ich napríklad rastúce životné náklady a stúpajúce ceny a necítia na ne vždy reakciu v podobe dostatočne vysokých príjmov. Občania sa reálne obávajú aj dopadov vojny na Ukrajine, nielen možných dôsledkov na ich vlastnú bezpečnosť, ale aj na slovenské hospodárstvo či slovenskú ekonomiku.
Ľudia sa dožadujú aj kvalitnejšieho a dostupnejšieho zdravotníctva. Vnímajú ako problém aj hospodárenie štátu, potrebu konsolidácie a ďalšie perspektívy nášho ekonomického vývoja. A samozrejme, veľmi ich trápi aj aktuálna politická situácia, nielenže im totiž nedáva odpovede na mnoho ich skutočných problémov, ale často im nedáva ani nádej, že sa v najbližšom čase niečo zásadné zmení.
Vážené dámy, vážení páni, treba objektívne povedať, že súčasná vláda prevzala kormidlo v mimoriadne ťažkej situácii, kedy mnohé z týchto problémov už boli alebo sú realitou. Pandémia covidu bola obrovským zásahom do spoločnosti. Pre mnoho ľudí vtedy štát nepredstavoval autoritu, ktorá premyslene a s rozvahou riadi boj s nákazou. Práve naopak, mali pocit, že chaotické rozhodnutia vtedajšej vlády prispievajú k všeobecnému zmätku a v konečnom dôsledku i k ľudským a hospodárskym obetiam. Práve preto je dnes nesmierne dôležité, aby vláda konečne po piatich rokoch dala ľuďom jasnú odpoveď v podobe analýzy riadenia pandémie. Odpoveď na to, ktoré prijaté opatrenia mali zmysel a skutočne zachraňovali ľudské životy, ktoré nariadenia boli zbytočné a skôr znepríjemňovali bežný život alebo bojovali s pandémiou. A potom treba otvorene povedať a pomenovať aj opatrenia, ktoré boli vyslovene škodlivé a mohli reálne prispieť k ďalšiemu ohrozovaniu ľudského zdravia. Pomenovať ich preto, aby sme sa v budúcnosti takýchto krokov vedeli vyvarovať. Bez takejto analýzy sa vláda namiesto objektívneho zhodnotenia dôsledkov vtedajšieho manažmentu pandémie vydáva cestou nebezpečného experimentu v podobe plošného odškodnenia všetkých, ktorí porušovali stanovené pravidlá. Aj tých, ktorí si napríklad odmietli dať rúško pri návšteve nemocnice či domova dôchodcov a mohli tak reálne šíriť vírus so smrteľnými následkami pre svoje okolie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozorne si, prosím, prečítajte odôvodnenie môjho veta, ktorým som vám vrátil na opätovné prerokovanie zákon o covidových amnestiách. Prijímali ste ho v čase, kedy sa zhodou okolností objavila nová vírusová hrozba v podobe slintačky a krívačky. Tá síce nepostihovala zdravie ľudí, ale mohla mať devastačné dôsledky na našu živočíšnu výrobu a poľnohospodárstvo. Aby štát týmto dôsledkom zabránil, opäť musel siahnuť po mnohých nariadeniach a zákazoch, ktoré sa týkali tak bežných ľudí, ako aj hospodárskeho sektora. A žiadal opäť občanov aj podnikateľov, aby tieto opatrenia dodržiavali, pričom bol pripravený trestať porušovanie svojich prísnych pravidiel.
Preto je z môjho pohľadu mimoriadne nebezpečné, ak práve v takejto situácii vyšle štát signál, že iné opatrenia dodržiavať netreba a že všetkých previnilcov je pripravený kedykoľvek odškodniť, a to bez ohľadu na mieru a možné dôsledky ich konania. Prosím, prijmite svoje konečné rozhodnutie tak, aby ste sa vždy mohli priamo do očí pozrieť pozostalým po tisícoch obetí pandémie. Aby ste mohli s čistým svedomím podať ruku lekárom, sestrám, záchranárom a všetkým, ktorí v boji s pandémiou nasadzovali svoj vlastný život a riskovali svoje zdravie i zdravie svojich najbližších. (Potlesk v sále.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, želám vám dobré a múdre rozhodnutie, založené na faktoch a vedeckom poznaní, ktoré bude v prospech budúcnosti celého Slovenska a nie v prospech pár krátkodobých politických bodov.
Vážené dámy, vážení páni, zmienim sa teraz aj o ďalších objektívnych okolnostiach, ktoré v posledných rokoch výrazne poznačili situáciu v našej vlasti. Vypuknutie vojny na Ukrajine útokom Ruska zničilo desaťročia udržiavanú vieru v našu mierovú budúcnosť. Energetická či hospodárska kríza prispeli k tomu, že sa na Slovensku oveľa výraznejšie prejavilo riziko schudobnenia niektorých skupín obyvateľstva. A musíme otvorene povedať aj to, že politická situácia v rokoch 2020 až 2023 predstavovala zásadný prvok nestability spolu s vážnymi podozreniami, že sa na boj s politickými súpermi zneužívali inštitúty trestného práva.
Súčasná vláda sa za vyše rok a pol svojho pôsobenia pokúsila s viacerými aspektami tohto negatívneho dedičstva vyrovnať. Jej zásadnou úlohou bolo ozdraviť verejné financie, ktoré zdedila v najhoršom stave v slovenskej histórii. A hovorím to teraz aj ako bývalý predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý v roku 2020 odovzdával krajinu s deficitom na úrovni 1,3 percenta a s dlhom 48 % hrubého domáceho produktu. Vnímam, že vláda sa túto úlohu ozdraviť verejné financie pokúsila naplniť tak, aby sa nedotkla sociálne najslabších skupín nášho obyvateľstva. Postavenie dôchodcov či zamestnancov s minimálnou mzdou, ale aj tých, ktorí musia pracovať aj v noci, cez víkendy či sviatky, sa postupne zlepšuje a výrazne rastie aj priemerná mzda. 28-2
Máme najnižšiu nezamestnanosť v histórii krajiny a pozornosť štátu sa postupne sústredí aj na ďalšie skupiny, ktoré potrebujú našu pomoc. Vláda splnila aj svoj záväzok pomôcť ľuďom s cenami energii a táto pomoc sa pozitívne odrazila aj v znižovaní inflácie. Zdražovanie síce Slovensko aj naďalej trápi, ale objektívne treba povedať, že je rádovo nižšie ako v predchádzajúcich rokoch. Pre ľudí však zvyšujúce sa ceny stále predstavujú výrazný problém a naďalej očakávajú od vlády, že ich bude intenzívnejšie riešiť.
Aby sme však neboli iba negatívni, veľmi pozitívne vnímam podstatne vyšší stavebný ruch na slovenských cestách. Vidím reálnu výstavbu nových nemocníc a rekonštrukcie ďalších. Sledujem aj rozsiahle zmeny na všetkých úrovniach slovenského školstva. Sme svedkami prípravy výstavby nových jadrových blokov, ktoré by mali slúžiť Slovensku ako zdroj čistej energie. Musím preto objektívne povedať, že popri napĺňaní vlastných politických cieľov sa vláda reálne pustila aj do riešenia viacerých nahromadených problémov, ktoré na ňu po voľbách čakali. Niektoré zvláda lepšie, niektoré horšie. Niektorí ministri predstavujú výrazné a rešpektované osobnosti vo svojich rezortoch, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí sú oveľa väčším zdrojom kontroverzie ako odborného uznania. Na jeden aspekt však vláda z môjho pohľadu do veľkej miery rezignovala. A tu mi dovoľte vyjadriť sa k tejto téme bližšie.
Vážené dámy, vážení páni, chcem pomenovať jeden zo zásadných problémov Slovenska, ktorý nám bráni dobiehať tých najúspešnejších a berie nášmu snaženiu dlhodobý zmysel. Každá jedna vláda si stanoví svoje ciele od volieb do volieb a potom ich s väčším či menším úspechom napĺňa. Zásadne nám však chýba dlhodobá vízia a perspektíva krajiny, ktorá by sa nemenila po každých voľbách, ale ktorú by rešpektovali všetky vlády bez ohľadu na svoju politickú ideológiu alebo príslušnosť. Ak budeme, dámy a páni, pokračovať v tomto trende vládnutia na jedno volebné obdobie, nikam sa nedostaneme. Slovensko má plné šuplíky koncepcií, vízií či stratégií, dokopy viac ako 150 strategických dokumentov, ktoré však nie sú nijako prepojené. A každý mesiac pomaly pribudne jedna nová. Častokrát pritom nie sú založené na odpočítateľných či odpočtovateľných kritériách. Ľudia sa teda nijako nedozvedia, čo zo stanovených cieľov sa skutočne podarilo naplniť. Nehovoriac už o tom, že tento prehľad nemajú ani tí, ktorí krajinu riadia. Každé ministerstvo v našej krajine minie obrovské peniaze na vlastné stratégie, a potom sa štyri roky hrá na svojom vlastnom piesočku. Tento problém, o ktorom veľmi otvorene a dlhodobo hovorím, sa nazýva rezortizmus a kým sa ho nezbavíme, Slovensko sa ďalej neposunie, pretože príkladov pozitívnej spolupráce naprieč jednotlivými ministerstvami je stále ako šafranu. Každý rezort si jednoducho chráni svoje vlastné kompetencie a iné zložky štátu často pomaly vníma ako svojho nepriateľa. Navyše neexistuje žiadna zásadná strešná vízia našej budúcnosti, ktorá by bola pre všetkých záväzná, ktorú by všetci rešpektovali, považovali ju za svoju a ktorá by sa spoločnými silami bez ohľadu na výsledok volieb aj postupne napĺňala. Štát pritom má svoje vlastné inštitúcie, ktoré ho na tento problém dlhodobo upozorňujú. Za všetky odcitujem niekoľko najdrsnejších vyjadrení z najnovšej výročnej správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá to konštatuje bez akejkoľvek servítky.
Citujem: „Štát funguje bez cieľa a je v dlhodobom úpadku. V riadení absentuje udržateľnosť a prevláda nesystematickosť, čo môže vytvárať priestor pre lobistické skupiny a napĺňanie ich cieľov na úkor verejného prospechu.“ Koniec citácie.
Vážené dámy, vážení páni, je najvyšší čas zamyslieť sa nad týmto kritickým obrazom, ktorý štátu verejne vystavuje jeho vlastná kontrolná inštitúcia. A potom musíme prísť s dlhodobým a udržateľným riešením, ktoré tento neblahý stav pomôže zmeniť. Vo svojom inauguračnom prejave som sľúbil, že Prezidentský palác bude miestom, kde sa bude dať diskutovať o spoločnej a dlhodobej vízii pre Slovensko, kde sa môžu stretnúť za jedným stolom aj znepriatelené politické strany, aj skutoční odborníci, aby spoločne diskutovali o vízii nie na jedno volebné obdobie, ale na desaťročia dopredu. A tento sľub som začal postupne aj napĺňať. Privítal som v paláci reprezentantov všetkých relevantných združení slovenských obcí, miest aj krajov, aby sme hovorili o dlhodobej reforme slovenskej samosprávy. V najbližšom čase nás v Prezidentskom paláci čaká veľká diskusia, ako pomôcť nasadiť moderné technológie a výdobytky novej doby do všetkých oblastí nášho života, či už štátu, alebo slovenského hospodárstva. Nemusíme totiž, dámy a páni, byť svetovými lídrami v technologickom vývoji, ale stále môžeme byť svetovými lídrami v zavádzaní najmodernejších technológií do praxe. Budem sa zároveň snažiť na pôde Prezidentského paláca prepájať štát, samosprávu, podnikateľský sektor i zástupcov občanov, aby sme spoločne hľadali riešenia týchto dlhodobých výziev.
Ale tu si nemôžem odpustiť jednu poznámku. Všetky strešné iniciatívy hlavy štátu môžu byť úspešné len vtedy, ak nájdu aspoň základné pochopenie u výkonnej i zákonodarnej moci, u koalície i opozície. Pokiaľ bude niekto v spoločných diskusiách s najvyšším ústavným činiteľom vidieť akési fiktívne pasce či hrozby pre svoje politické strany a z tohto titulu nebude podobné debaty alebo bude teda podobné debaty odmietať, potom absolútne nepochopil potrebu hľadania dlhodobého konsenzu v strategických otázkach smerovania Slovenska.
Musím oceniť všetok pokrok, ktorý nastal na pôde strategických rozhodnutí. Je dobré, že vláda prijala zásadné rozhodnutie postaviť ďalšie dva jadrové bloky. Je dobré, že sa zdynamizovala výstavba, že nás čaká odovzdanie nových diaľničných úsekov i zrekonštruovaných železničných tratí. Je dobré, že na Slovensku rastú nové nemocnice a rekonštruujú sa tie pôvodné. A je dobré aj to, že sa konečne prijalo finálne rozhodnutie o výstavbe novej nemocnici v Bratislave. Je dobré, že sa zdynamizovala výstavba nájomných bytov, ktoré môžu v budúcnosti predstavovať reálne riešenie bytovej otázky najmä pre mladé rodiny s deťmi. Je dobré, že máme nový zákon o strategických investíciách, ktorý urýchľuje výstavbu vo verejnom záujme.
Na druhej strane však chcem vyzvať a povzbudiť vládu, aby sa nebála ísť ešte ďalej. Ak raz Slovensko potrebuje ďalšiu vodnú elektráreň ako zdroj čistej energie, musí ju byť vláda schopná postaviť aj napriek tomu, že jej plány bude chvíľu sprevádzať hejt v médiách alebo na sociálnych sieťach. Vždy, opakujem, vždy sa nájde niekto, kto s novou výstavbou čohokoľvek nebude súhlasiť. Vždy má niekto v blízkosti plánovanej stavby svoju chatku alebo záhradku, ale to predsa nemôže štátu brániť, aby sledoval vyšší záujem v podobe celospoločenského prospechu. Samozrejme, štát sa musí v duchu ústavy a našich zákonov vysporiadať s oprávnenými nárokmi každého jedného občana. Musí ľudí pravdivo a poctivo informovať o všetkých dôsledkoch konkrétneho projektu, ale je nevyhnutné, aby mal štát pri tomto všetkom na pamäti predovšetkým prospech celej krajiny a nie zopár jednotlivcov. Ak by sme s takýmito obavami v minulosti postupovali, nikdy by na Slovensku nestáli také zásadné diela, akými sú vodné dielo Gabčíkovo, vodné nádrže Liptovská Mara, Oravská priehrada či Starina. Nikdy by sme nemali ani jadrové elektrárne, ani železnice, ani veľké továrne, ktoré dnes dávajú prácu tisíckam ľudí.
Dámy a páni, vo svojom novoročnom prejave som upozornil, že už o päť rokov si budeme pripomínať štyridsiate výročie pádu komunistického režimu. Rovnaký čas už teda bude Slovensko žiť v demokracii ako predtým v komunizme. A či sa nám to páči alebo nie, občania budú právom porovnávať, čo sa ktorému režimu podarilo vybudovať. V žiadnom prípade teraz neobhajujem pošliapavanie osobných slobôd, ľudských práv či úroveň demokracie počas minulého režimu. Hovorím tu teraz výhradne, obrazne povedané, o hardvéri štátu v podobe ciest, fabrík či elektrární. Staršie generácie si dobre pamätajú, že Slovensko bolo po vojne zdevastovanou krajinou, v ktorej sa za štyridsať rokov podarilo mnohé vybudovať. Celé nové mestá, sídliská, vodné diela, mosty či železnice. Majme preto, dámy a páni, prosím, na pamäti, aby sme neprehrali tento nostalgický súboj so starými časmi. Pretože najmä starší ľudia sa budú raz oprávnene pýtať, prečo aj život v demokracii nedokáže prinášať také veľkolepé projekty, ktoré oni vtedy tvorili vlastnými rukami, síce v nepomerne väčšej chudobe, ale podstatne rýchlejšie a mohutnejšie. My dnes máme k dispozícii enormné zdroje z európskych fondov a plánu obnovy, využime ich preto v nasledujúcich mesiacoch a rokoch čo najefektívnejšie pre našu vlastnú budúcnosť.
Preto vás, vážené dámy a vážení páni, z toho miesta vyzývam, nájdite konsenzus na základných cieľoch budúcnosti Slovenska a napĺňajte ich bez ohľadu na to, k akej politickej strane patríte. Dohodnime sa najprv spoločne na kľúčových cieľoch, ktoré budeme všetci rešpektovať, dodržiavať a snažiť sa dosiahnuť. A na jednotlivé vlády potom ponechajme samotné nástroje, ako sa k týmto cieľom dopracovať.
Ale ešte raz opakujem, nemeňme si spoločne stanovené ciele po každých parlamentných voľbách. Môže to byť až prekvapujúco jednoduché. Povedzme si napríklad, že Slovensko bude v roku 2035 krajina so vzdelanými ľuďmi, ktorá sa nebráni pokroku, ale, naopak, podporuje inovácie a moderné technológie. Povedzme si, že budeme krajinou, ktorá sa ubráni čoraz väčšiemu suchu a bude mať dostatok kvalitnej pitnej vody, ktorá bude predstavovať našu obrovskú strategickú výhodu, že Slovensko dokáže dopestovať a vyrobiť dostatok kvalitných, zdravých a cenovo dostupných potravín pre svojich obyvateľov, že budeme krajinou s vynikajúcou dopravnou infraštruktúrou a štátom, kde bude mať konečne každá obec prístup k vodovodu a kanalizácii, že budeme krajinou, ktorá dokáže vyrobiť dostatok čistej, stabilnej a lacnej energie pre našich občanov i pre potreby priemyslu. Dohodnime sa, že Slovensko bude mať kvalitné životné prostredie, ktoré v sebe skĺbi rozumnú mieru ochrany prírody a hospodárenia.
Vážené dámy, vážení páni, ak potrebujete inšpiráciu, zdvihnite sa z tejto sály a choďte medzi ľudí do regiónov. Pýtajte sa, čo od vás potrebujú k lepšiemu životu. Dozviete sa, že chcú dobrú prácu za dobrý plat, že potrebujú dostatok stabilnej a lacnej energie, dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť i moderné vzdelanie pre svoje deti. Dozviete sa, že ľudia očakávajú skutočnú pomoc od štátu pre tých, ktorí sa ocitli v núdzi. Čakajú dôstojnú opateru v dôchodkovom veku a hlavne pocit bezpečia pre seba, svoje rodiny a svoje deti. A keď sa potom, dámy a páni, do tejto sály vrátite, venujte práve týmto otázkam čo najviac svojej energie. Dokážte nemyslieť len na krátkodobý politický zisk, pretože ten sa dosahuje burcovaním emócií, odvádzaním pozornosti a riešením tém nepodstatných pre dlhodobý úspech našej vlasti. Dajte vašim plánom dlhodobú víziu a potom ju aj spoločne napĺňajte. Nehádžte po nástupe k moci do koša všetko len preto, že to pripravovali vaši predchodcovia, ale pokračujte v tom, čo bolo pozitívne. A to sa opäť prihováram k celému politickému spektru. Ubezpečujem vás, že tak budete mať rešpekt v očiach slovenskej verejnosti, ktorá si takýto prístup po všetkých tých rokoch určite zaslúži.
Vážené dámy, vážení páni, ak sa vám podarí čo len trochu naplniť tento prístup, dosiahnete výrazný úspech aj na ďalšom fronte, ktorý dnes Slovensko mimoriadne sužuje. Pokiaľ totiž zameriate svoju pozornosť na riešenie skutočných problémov ľudí a na vytvorenie a napĺňanie dlhodobej vízie budúcnosti Slovenska, výsledkom vášho prístupu bude nepochybne aj zmiernenie atmosféry v slovenskej spoločnosti. Táto atmosféra už totiž dosiahla nebezpečnú hranicu, za ktorou je reálne ohrozené naše ďalšie spolunažívanie. Naozaj som úprimne veril a určite som nebol sám, že vlaňajší bezprecedentný atentát na predsedu vlády otrasie slovenskou politickou scénou a donúti ju zamyslieť sa nad dôsledkami svojho správania sa. Po roku musím nielenže povedať, že sa tak nestalo, ale že situácia v spoločnosti je ešte horšia a ešte nebezpečnejšia.
Dámy a páni, bol som jeden z prvých, ktorý deň po tomto ohavnom skutku stál pri premiérovom lôžku v banskobystrickej nemocnici po život zachraňujúcich operáciách, ktoré musel absolvovať. A dnes je preto na hranici môjho vlastného pochopenia, ako môže tretina ľudí na Slovensku vôbec spochybňovať, že sa atentát naozaj stal, pričom, žiaľ, výrazne viac to spochybňujú voliči dnešnej opozície. (Potlesk.) Je naozaj desivé, aký stupeň tvrdosti a krutosti dosiahla atmosféra v slovenskej politike. Na jednej strane majú všetci naprieč politickým spektrom plné ústa zmierenia a slušnosti, a pritom priamo spoza tohto pultu niekedy zaznievajú tie najhrubšie urážky a osobné útoky, ktoré nepatria ani do krčmy piatej cenovej skupiny. Je mi veľmi ľúto, že všetci šíritelia nenávisti si neuvedomujú skutočný dosah svojich skutkov. A chcem im všetkým pripomenúť, že politika sa dnes stala najväčším zdrojom rozbrojov priamo v našich slovenských rodinách. Opäť sa vrátim k tomu, čo som vyjadril vo svojom inauguračnom prejave a čo dnes do bodky opäť podpisujem. Politika nesmie rozdeľovať rodinu pri spoločnom stole. Nesmie rozdeľovať dlhoročných priateľov a kolegov na pracovisku. Nesmie sa stať hnacím motorom negatívnych a deštruktívnych emócií, ktoré v spoločnosti driemu. Nedovoľme urážať ľudí za ich prejavený politický názor, nech už je akýkoľvek a nespochybňujme ani rozhodnutie voličov len preto, že sa nám práve nepáči.

28-3
Je mi veľmi ľúto, že toto moje úprimné želanie má dnes k realite ešte ďalej, ako malo pred rokom. A preto sa teraz obraciam priamo na ľudí, ktorí sú s týmto druhom politiky nenávisti konfrontovaní pomaly na každej jednej tlačovej konferencii a v každej jednej televíznej diskusii.
Vážení spoluobčania, slovenská spoločnosť dnes naliehavo potrebuje zmierenie a upokojenie nedobrých vášní. Ale je zrejmé, že toľko potrebný pokoj nám neprinesú politici. Ak budeme čakať, že pokoj a slušnosť prídu na Slovensko akosi zhora, budeme, žiaľ, čakať márne. Je preto, vážení spoluobčania, len jediné riešenie, ktoré môže šírenie nenávisti účinne zastaviť, a to je vnútorné rozhodnutie každého jedného človeka, či si ňou nechá rozožierať vlastné vnútro, alebo sa voči nej účinne postaví. Buďme vďační každému jednému človeku, ktorý sa rozhodne svojím správaním, slovami, postojmi a hodnotami prispievať k upokojeniu a k zmiereniu v slovenskej spoločnosti.
Spraví tým obrovskú službu svojim deťom, rodičom aj všetkým svojim blízkym. Život prežitý v pokoji sa nedá porovnať so životom, zmietaným zlom a nenávisťou. Som presvedčený, že Slovensko ešte nerezignovalo na dobro a lásku a stále je medzi nami obrovské množstvo ľudí, ktorí veria, že konanie dobra je tým najvyšším životným cieľom a poslaním.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to mesiac, čo tento svet opustil veľký človek a obrovská morálna autorita, pápež František. Budem do konca života vďačný, že som s takýmto skromným, ľudským a neskutočne dobrým človekom mohol až dvakrát osobne a dlho hovoriť. A preto si dnes ešte raz dovolím pripomenúť jeho posolstvo slovenskému národu – to posledné, ktoré mu venoval. Nikdy sa na druhých nepozerajme zhora, iba v tom prípade, že sa k nim práve skláňame, aby sme im pomohli.
Dámy a páni, nepozerajme sa na druhých zhora z akéhokoľvek dôvodu, pretože sú iní ako my, pretože vyrástli v inom prostredí, pretože sú inej rasy, vierovyznania či sexuálnej orientácie, alebo pochádzajú z inej sociálnej vrstvy.
A už vôbec sa nepozerajme na druhých zhora pre ich politické názory, pretože presne to je základný kameň rozdeľovania národa prostredníctvom politiky.
Vážené dámy, vážení páni, na výslednej podobe a kvalite nášho života sa nepodieľa len štát. Dovoľte mi preto len veľmi stručne sa zmieniť aj o niektorých ďalších aspektoch, ktoré vplývajú na náš každodenný život. Mimoriadne významný dopad naň majú aj naše obce, mestá a samosprávne kraje, pretože sú najbližšie pri občanovi a svojimi rozhodnutiami ho neraz ovplyvňujú ešte výraznejšie ako samotné štátne orgány. Už som tu dnes spomenul, že slovenská samospráva potrebuje zásadnú zmenu, ku ktorej chcem aj ja ako prezident republiky svojím dielom prispieť. To najdôležitejšie však je, aby za žiadnych okolností nebola samospráva pre štát nepriateľom, ale rešpektovaným partnerom. Práve včera som sa na sneme Združenia miest a obcí Slovenska poďakoval slovenským starostom, primátorom a županom, že dokázali v ťažkých časoch pandémie, vojny na Ukrajine či migračnej krízy prijímať ďalšie rozhodnutia na ochranu zdravia a života ľudí a svojou činnosťou neraz suplovali aj štát. Za to im patrí veľká vďaka a rešpekt a ja im ju chcem vyjadriť aj z toho miesta v Národnej rade Slovenskej republiky.
Opäť však pripomínam, že po 32 rokoch existencie samostatného Slovenska to bez veľkej a zásadnej reformy riadenia štátu a samosprávy nepôjde. Okrem štátu a samosprávy má, samozrejme, mimoriadne významný vplyv na kvalitu života aj hospodársky sektor. A tu chcem predstaviteľom štátu zdôrazniť to isté ako pri samospráve, zamestnávatelia musia byť pre štát partnerom, nie nepriateľom. Plne rozumiem snahe vlády konsolidovať verejné financie tak, aby väčšiu spoločenskú solidaritu prejavili v ťažkých časoch tí najbohatší, banky, monopoly, veľké firmy či mimoriadne úspešní jednotlivci. No zároveň vláda musí nájsť pri svojich opatreniach aj mieru, ktorou neutlmí hospodársky rast a nezadusí snahu po ekonomickom úspechu natoľko, že investori začnú zo Slovenska odchádzať a ľudia prestanú mať chuť podnikať. Je úplne prirodzené, že vláda, ktorej kostru tvoria dve sociálnodemokratické strany, sa viac zameriava na životné podmienky zamestnancov ako zamestnávateľov. Len, prosím, robme aj ďalšie konsolidačné opatrenia tak, aby zamestnávatelia stále boli zamestnávateľmi, teda aby dávali ľuďom prácu a mohli ju postupne odmeňovať čo najvyšším možným platom.
Nemôžem v tomto dnešnom vystúpení, dámy a páni, obísť ani naše slovenské médiá, ktoré majú obrovskú zodpovednosť za to, ako formujú našich občanov a aké postoje v nich vytvárajú. Ich úloha je v dobe sociálnych sietí nesmierne zložitá a tu sa obávam, že obrovský rozmach sociálnych sietí niektoré médiá výrazne pomýlil v tom, čo by malo byť ich skutočnou úlohou. Tvorcom obsahu je dnes pomaly každý jeden človek, ktorý má v ruke mobilný telefón. Každý môže do sveta odoslať pravdivú či nepravdivú informáciu. A tu z môjho pohľadu novinári častokrát zlyhávajú v pohľade, ako sa k takýmto informáciám či dezinformáciám majú postaviť. Ich úlohou totiž nie je šíriť každé klamstvo alebo hlúposť, ktorú si niekto vymyslí a potom s ňou konfrontovať ostatných. Ich úlohou je byť filtrom toho, čo je v skutočnosti dôležité a čo je aj pravdivé. Neraz mám, žiaľ, pocit, že niektoré médiá úplne rezignovali na svoju pôvodnú úlohu overovať si informácie z viacerých zdrojov. Za overenie častokrát považujú, ak dajú priestor osobe, ktorú niekto úmyselne osočil či napadol zjavným klamstvom. A potom takáto akože overená správa, sa šíri z jedného média do druhého, hoci je absolútnym výmyslom. Zodpovedné médiá musia byť aj v týchto náročných časoch garantom toho, že o pravde budú rozhodovať fakty a nie počet lajkov alebo followerov!
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte zmieniť sa o mimoriadne dôležitej oblasti, ktorou je zahraničná politika. Slovensko totiž nie je izolovaným ostrovom. Sme malou, veľmi otvorenou ekonomikou, a zároveň súčasťou významných medzinárodných organizácií, ktoré do veľkej miery spoluformujú našu zahraničnú politiku. Po mojom nástupe do funkcie som pri príležitosti Dňa ústavy podpísal so zastupujúcim predsedom Národnej rady a s predsedom vlády deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov o slovenskej zahraničnej politike. Tento dokument aj v tento deň stále považujem vo všetkých jeho základných rysoch za aktuálny.
Traja podpísaní ústavní činitelia sme sa v ňom zaviazali, citujem: "podporovať naše nespochybniteľné členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, podporovať suverénne postoje Slovenskej republiky v zahraničnej politike vrátane tém, dôležitých pre skvalitnenie vzájomných vzťahov medzi členskými štátmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a obhajovať členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, opierajúc sa o ich základné zmluvy, a to v prvom rade v prospech našej vlasti a jej občanov, ale i samotných organizácií."
V tomto memorande sme jasne deklarovali, že Slovensko presadzuje suverénnu zahraničnú politiku, otvorenú na všetky štyri svetové strany. Tento spôsob určite podporujem a počas svojej politickej dráhy som tak vždy aj konal. Ale dnes musím z tohto miesta verejne pripomenúť, že jednou zo štyroch svetových strán je stále aj západ a ten sa nesmie z našej zahraničnej politiky vytratiť. Západ totiž nie je len jednou zo štyroch svetových strán, ale pre slovenské záujmy aj stranou najdôležitejšou. 89 % všetkých investícií prichádza na Slovensko z Európskej únie a 78 % celého slovenského vývozu smeruje do členských štátov Únie. Európska únia je naším hospodárskym, zahraničnopolitickým, hodnotovým a čoraz viac aj bezpečnostným priestorom, ktorý za žiadnych okolností nesmieme opúšťať. Preto chcem z tohto miesta požiadať vládu, aby sa v snahe viesť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany, nevzďaľovala od našich partnerov v Európskej únii a spojencov v Severoatlantickej aliancii. (Potlesk.) Pozorne, prosím, počúvajme našich partnerov, aj keď vyjadrujú názory, s ktorými sa nevieme hneď stotožniť. Východisko je v dialógu a spolupráci a nie v prehlbovaní nedôvery a vzájomnej konfrontácie, pretože tá môže mať pre Slovensko mimoriadne vážne dôsledky.
Vážené dámy, vážení páni, milí spoluobčania, veľmi si želám, aby toto moje dnešné vystúpenie prispelo k tomu, aby sa naša vlasť pozitívne rozvíjala a bola dobrým domovom pre všetkých svojich obyvateľov. Preto som dnes hovoril predovšetkým o vízii Slovenska do budúcnosti a nie o minulosti a každodenných politických nezhodách. Na tie si vytvorí volič názor sám a dá ho najavo v nasledujúcich demokratických voľbách. Ako prezident republiky sa dlhodobo snažím napĺňať hodnoty, ktoré vedú k pokojnejšiemu, kvalitnejšiemu a bezpečnejšiemu životu ľudí na Slovensku. Aby bolo zrejmé, o aké hodnoty ide, ešte raz sa vrátim k svojmu inauguračnému prejavu, pretože ich považujem za trvalé a mimoriadne dôležité.
Dámy a páni, vážení spoluobčania, musíme mať istotu, že žijeme v bezpečí, kde sa nebojíme prejsť po ulici či poslať deti do školy. Musíme mať istotu, že zdravie ani vzdelanie nie sú tovarom, ktorý je k dispozícii výlučne bohatým. Musíme mať istotu, že v starobe, chorobe a ťažkých životných skúškach sa môžeme spoľahnúť na pomocnú ruku štátu, ktorý nás nenechá napospas osudu. Musíme mať istotu, že zanecháme Zem obývateľnú pre naše deti a ich deti, aby nám dávalo zmysel všetko, čo pre budúce generácie robíme dnes. Musíme mať istotu, že bez ohľadu na náš pôvod, vieru, národnosť, sociálnu skupinu, farbu pleti či orientáciu sú všetci ľudia plnohodnotnými občanmi Slovenskej republiky. Musíme mať istotu, že našej poctivej práci a duchovnému bohatstvu, ktoré po sebe zanechávame, sa dostane ocenenia bez ohľadu na politický režim, za ktorých vznikli. Verím, že všetci v tejto sále urobíme maximum preto, aby sa tieto hodnoty v čo najväčšej možnej miere podarilo naplniť. Už sa nepozerajme dozadu, to nám nijako nepomôže. Dnes je čas, kedy musíme spoločne hľadieť vpred a konať tak, aby sa nám lepšia budúcnosť približovala a nie vzďaľovala. Nech sa nám to všetkým darí, pretože to je náš záväzok voči ľuďom, ktorí nám dali svoju dôveru.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, chcem vás pred skončením svojho vystúpenia naozaj úprimne požiadať, aby ste si pred každým vaším rozhodnutím tu v parlamente alebo pri rokovaní vlády vždy položili jednu zásadnú otázku, či sa po vašom rozhodnutí bude ľuďom na Slovensku lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie a zdravšie žiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja zareagoval a prihovoril sa vám k tomuto zákonu. Tento zákon je dôkaz toho, že strana HLAS - sociálna demokracia a náš minister Erik Tomáš myslí na všetkých ľudí na Slovensku. V priebehu minulého roka sme výrazne zvýšili minimálnu mzdu, vytvorili sme desaťtisíc nových pracovných miest, udržali sme ďalších 35-tisíc pracovných miest a na trh práce sme pripravili celkovo cez 70-tisíc ľudí. Slovensko má aktuálne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti v ére celej samostatnosti. Opatrenia, ktoré priniesol náš minister práce Erik Tomáš na rozdiel od pravicovej opozície, robíme pre ľudí. Práca namiesto dávok je zásadný návrh. Kto môže pracovať, no odmietne prácu, príde o dávky v hmotnej núdzi, ale naozaj toto nejde výlučne proti ľuďom, ktorí majú nejaké zdravotné znevýhodnenie. Je to spravodlivé voči všetkým pracujúcim ľuďom na Slovensku, ktorí platia dane. Rovnako aj projekt Právo na prvé zamestnanie pomohol už v minulosti stovkám tisícom ľudí na Slovensku a teraz jeho druhá fáza pomôže ešte väčšiemu množstvu ľudí.
V tejto chvíli by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh. V krátkosti by som odôvodnil, jedná sa iba o krátku legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s návrhom zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti a brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Druhá časť tohto pozmeňujúceho návrhu rieši len legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s predchádzajúcim bodom. Upozorňujem, že číslo zákona bude doplnené pri korektúre v Zbierke zákonov. V tejto chvíli by som predložil celý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Cecha k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
1. V čl. III bode 6 § 10 ods. 5 sa za slová "pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky^34ca)" nahrádzajú slovami "výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravy operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh^34ca)".
2. V čl. III bode 6 sa citácia poznámky pod čiarou k odkazu 34ca "§ 14d zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z." nahrádza citáciou "§ 13 až 21 zákona č. .../2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Ďakujem pekne. Skončil som.