35. schôdza

Tak vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, ktorý by som tak ľudovo nazvala, ako ho voláme, že práca na miesto dávok. Ten slogan znel super, to nielen SaS-ka, pán minister, ako ste povedali, ale ešte aj my pod tým názvom zastávame ako pravičiari názov, že naozaj pracovať namiesto dávok sa oplatí. Trošku len problém vidím v aplikácii a budem o tom hovoriť.
Čiže samotná myšlienka zásluhovosti je správna. Princíp, že dávky nemajú byť náhradou za prácu, ale pomocou v ťažkej životnej situácii je plne legitímny a zaslúži si podporu. Opatrenie je teda na mieste, ale jeho realizácia môže byť mimoriadne náročná. Mnohí z vás, ktorí ste v kontakte so samosprávami, viete, že v regiónoch s dlhodobou nezamestnanosťou nežijú ľudia bez práce len preto, že by nechceli. Často sú to oblasti s nedostatkom pracovných príležitostí, so slabou infraštruktúrou, bez reálnej ponuky, kde by mohli ľudia získať a udržať si zamestnanie. Dlhodobo nezamestnaní nie sú homogénna skupina, sú medzi nimi tí, ktorí stratili pracovné návyky, ktorí potrebujú špeciálnu podporu, rekvalifikáciu alebo sociálnu prácu. Ak ich postavíme pred jednoduché rozhodnutie, vezmi túto prácu, inak ti dávky odoberieme, musíme sa uistiť, že im túto prácu vieme aj reálne zabezpečiť. Bez toho riskujeme, že namiesto poklesu nezamestnanosti zvýšime chudobu a sociálne napätie. Upozorňujú na to aj samosprávy, ktoré sa obávajú, že povinnosť nahnať ľudí do práce dopadne práve na ich plecia. Obávajú sa, že v niektorých obciach sa opatrenie zmení na byrokratickú pascu, ktorá síce dobre znie na tlačovej konferencii, ale v praxi spôsobí viac škody ako úžitku. Dovoľte mi preto apelovať, ak už ideme robiť zásadnú reformu, musíme do nej zahrnúť samosprávy.
Tie najlepšie poznajú svoje lokálne problémy, majú schopnosť hľadať individuálne riešenia, a práve im treba dať priestor a zdroje, aby pomáhali dlhodobo nezamestnaným uplatniť sa na trhu práce. Každý región je výnimočný a špecifický nielen svojou hospodárskou situáciou, ale aj prístupom k nezamestnaným ľuďom. Často, a musíme si to otvorene priznať, odsudzujeme ľudí len pre farbu ich pleti alebo pôvod ešte skôr, než dokážu možnosť preukázať svoje schopnosti. Áno, je to pravda, že mnohí úradníci sa na východnom Slovensku stretávajú aj s tými zlými príkladmi, ale nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca. Musíme dať šancu každému bez predsudkov s jasnou víziou pre človeka, ktorého nádej na lepší zajtrajšok ho bude hnať vpred. Každý z nás vie, ako sa sami nastavujeme, keď je niečo len povinnosťou, preto ukážme cestu, nádej a víziu lepšej budúcnosti. Ukážme týmto ľuďom, že na nich záleží, že sú potrebnou súčasťou spoločnosti, a že si vážime ich úsilie, aj keď sa výsledky nedostavia zo dňa na deň. Musíme im ukázať, že práca im môže priniesť viac ako nezamestnanosť, dôstojnosť, uznanie, perspektívu a skutočné miesto v spoločnosti. Plošné riešenia ale nefungujú. Nepomôže rovnaký princíp v Pezinku ako v Trebišove, ani v Bratislave či Jarovniciach. Ak skutočne chceme, aby toho opatrenie malo zmysel musí byť postavené na reálnych možnostiach a musí byť doplnené o podporu miestnych iniciatív a regionálnych programov. Dlhodobo nezamestnaní i obyvatelia vylúčených komunít musia prekonávať mnohé prekážky, o ktorých mnohí v tomto pléne ani len netušíme. Ako majú nájsť prácu, potrebujú nielen návyk každé ráno vstať, obliecť sa a ísť, ale potrebujú mať napríklad prístup k vode. Tejto téme sa venoval v svojej správe aj komisár pre deti. Mnohí nemajú prístup ani k takej samozrejmosti v 21. storočí, akou je pitná voda. Potrebujú mať aspoň základné vzdelanie. Napriek povinnej školskej dochádzke aj dnes máme v spoločnosti dosť analfabetov. Komisár sa venoval aj tejto téme, takmer 30 % vymeškanej dochádzky, ale legitímne ospravedlnenej rodičmi detí. V šestnástich rokoch nám mládež vypadáva zo školského systému, presúva sa na úrady práce, niektorí do evidencie, iní na rodičovské dávky. Potrebujeme oveľa rozsiahlejšie zmeny, ako je len podmieňovanie dávok akceptáciou akejkoľvek práce. Napríklad len v Prešovskom kraji je viac ako 10-tisíc mladých ľudí len zo základným vzdelaním bez akejkoľvek odbornosti.
Tu si viem predstaviť, že dávky by dostávali tí, ktorí by si doplnili vzdelanie a ukončili nejaké remeslo. Podľa populačnej prognózy nás totiž o 18 rokov čaká stav, že jeden pracujúci bude robiť na dvoch nepracujúcich. Je teda najvyšší čas prijímať potrebné systémové a medziodborové opatrenia. O tých medziodborových, o tom rezortizme hovoril aj pán prezident pred chvíľou.
Záverom chcem zdôrazniť, ak sa má tento návrh stať nástrojom pomoci a nielen trestu, musíme jeho aplikáciu robiť rozumne, citlivo a realisticky, inak z neho bude len ďalší pokus, ktorý sa síce dobre počúva, ale v skutočnosti prinesie viac problémov ako riešení. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa, dve faktické poznámky na vás.
Pán poslanec Ledecký.

Pani poslankyňa, ja by som chcel reagovať na to, že áno, ste zdôraznili, že pitná voda je veľmi dôležitá. Viete čo, keď si zoberiete lokality, kde je najväčšia nezamestnanosť, kde je dlhodobá nezamestnanosť, tak spravidla, spravidla je tam problém s pitnou vodou a tú pitnú vodu nemajú vodovody a keď aj niekde majú, tak nie sú na tie vodovody pripojené.
Ale doplnil by som ešte dve dôležité veci a prvá je materská škola. My v dnešnej dobe máme obce, ktoré majú vylúčené rómske komunity, kde je vysoká nezamestnanosť a my tam nemáme priestor na materskú školu. A čo je ešte horšie, že tí starostovia majú pozemok, majú pripravené projekty a my nemáme výzvu, kde by sa mohli reálne prihlásiť. Majú to pripravené všetko v šuflíku, lebo na poslednú výzvu z plánu obnovy proste prišiel im odkaz, že už tie peniaze sú vyčerpané. Tak a keď ešte sme nezačali a nevyhlásili ani výzvu, viete asi o koľko rokov tá škôlka tam bude. A to je problém. To je problém a potom následnej nezamestnanosti.
Ďalšie pravidlo, ktoré pravidelne platí, máme dvojzmennú prevádzku, kde 5 500 detí chodí na dvojzmennú prevádzku a spravidla sú to deti z rómskych osád. A áno, my tu prijímame zákon o nezamestnanosti, ale toto je prapríčinou a tie peniaze by sme v prvom rade mali dať tam.
A keď si pozriem na akčný plán, kde splnomocnenec pre Rómov, ktorý tu bol spomínaný a velebený, dá 20 mil. na rómsky dom do Banskej Bystrice, kde žiadni Rómovia nežijú, tak nehnevajte sa na mňa, nemôžem s tým súhlasiť a musím sa proti tomu postaviť. Nie je to okrajová záležitosť, to je príčina celého toho problému a som rád, pani poslankyňa, že si tu to spomenula.

Ďakujem veľmi pekne, pani Turčanová, že ste opäť vrátili do hry to, čo som spomínala aj ja v prvom aj v druhom čítaní, a to, že by sme nemali zabúdať, že ak chceme zatočiť z dlhodobou nezamestnanosťou ľudí v marginalizovaných komunitách, tak v prvom rade by sme mali myslieť na to, v akých podmienkach žijú. A mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa z týchto zlých podmienok dostali. Je nemysliteľné, aby v 21. storočí sme mali osady, kde ešte stále nemajú ľudia prístup k vode. Nezabúdajme, že štát im za to, že nedokáže zlepšiť dlhodobo desaťročia tieto podmienky týchto ľudí, dáva 84 eur dávku v hmotnej núdzi. To znamená niečo vyše 2 eur na jednotlivca. Ja som strašne zvedavá, kto z vás by dokázal z tohto vyžiť, a preto sa nečudujme, že títo ľudia odchádzajú za prácou niekoľko desiatok stoviek kilometrov, dokonca aj do zahraničia.
Chcela by som sa ale ešte vrátiť k tej motivácii, pretože vy ste spomínali, že motiváciou je to, že im dáte prácu. Áno, to je motivácia, ale ja sa potom pýtam, prečo to má byť pod hrozbou odoberania existenčného minima. O tom hovoríme, to nie je motivácia, to je vytváranie strachu. A, samozrejme, tým pádom aj dostávate tých ľudí do obáv o svoju budúcnosť.
Ďalšia vec, hovoríte, že sa to netýka len Rómov. Áno, tento zákon je síce napísaný neutrálne a je namierený proti všetkým ľuďom, ktorí nepracujú, ale ja sa pýtam, na koho to bude mať najväčší dopad. Na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Kto je najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva? Vylúčení Rómovia v segregovaných komunitách.
A pýtam sa, prečo sa potom zaštiťujete stále neustále pánom Alexandrom Daškom, ak to nie je namierené teda aj proti týmto ľuďom a najmä keď o nich hovoríte, že sú leniví. Tak prepáčte, ak o niekom hovoríte, že sú leniví, tak asi je to proti nim namierené. Nehovoriac o tom, že týchto ľudí zbytočne stigmatizujete a len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, kolegovia, že ste zareagovali, v podstate myslím, že si všetci uvedomujeme, o čo tu ide, že potrebujeme naozaj široké medzirezortné opatrenia, ktoré by mali predchádzať prijatiu takéhoto zákona, tie zatiaľ ale nie sú.
Čiže najprv by sme mali vyriešiť problém s dostupnosťou škôl, s dostupnosťou vody, mali by sme vyriešiť problémy s dochádzaním. Pretože naozaj tie autobusy, myslím, že to aj pani Kosová spomínala už dneska v diskusii, toto sú všetko veci, ktoré by sme mali najprv vyriešiť a potom môžeme pristúpiť, keď tie deti pripravíme na to, keď naozaj zabezpečíme, aby nielen do šestnástich rokov, ale končili a zo systému školského nám odchádzali, keď ukončia minimálne nejaké remeslo, nie skôr. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Už nebudem dlhý, pretože som bol aktívny v rámci rozpravy, ale patrí sa ešte to nejakým spôsobom uzavrieť.
Dámy a páni, veľmi pozorne som si vypočul pripomienky z vás, rôzne podnety, komentáre, ale myslím si, že počas rozpravy sa mi všetky podarilo vyvrátiť, pretože nie sú pravdivé.
Na úvod tohto krátkeho príhovoru chcem povedať, že mal som pocit, že v opozícii sa neviete dohodnúť, či tento zákon je, alebo nie je namierený proti Rómom. Ale teraz sa ukazuje, že už v samotnom Progresívnom Slovensku sa na tom neviete dohodnúť, čo už je naozaj nemilé, pretože pani Biháriová povedala, pani Biháriová povedala, že nie je namierený proti Rómom, vy pani Kosová, že je. No, musíte si to vypočuť a potom zladiť. (Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa, ja vás poprosím, neskáčte mi do reči. Je to tak, ľudia to pozerajú a mám pocit, že sa len hľadajú dôvody na odmietnutie zákona, ale máte na to právo. To, na čo právo nemáte, nemôžete klamať jednoducho a nemôžete hovoriť a spochybňovať rozhodnutia Ústavného súdu v zmysle, že sa pomýlil alebo niečo podobné.
Pani poslankyňa, chcem vás upozorniť, že túto rozpravu sledujú odborné sekcie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny vrátane legislatívnej a posudzujú vaše vyjadrenia v kontexte rozhodnutia Ústavného súdu. Opäť chcem zdôrazniť, že Ústavný súd už tento princíp raz posudzoval a konštatoval, že je možné od človeka vyžadovať aktívnu participáciu na zabezpečení základných životných potrieb. Nie je pravda, pani poslankyňa Biháriová, že by súd sa nezaoberal základnými ľudskými právami a slobodami, naopak čl. 39 ods. 6 komplexne bol posúdený aj s prepojením na základné práva a slobody a spájate nespojiteľné v tom zmysle, že na hospodárske, kultúrne a sociálne práva sa musí pozerať inou optikou ako na základné ľudské práva a slobody. Čiže všetko komplexne ten Ústavný súd posudzoval. Ja by som si nikdy nedovolil tvrdiť o Ústavnom súde, že sa v niečom pomýlil. Hľadáte proste nejakú protiústavnosť tam, kde nie je. Ale nech sa páči, ak chcete podať teda podnet na Ústavný súd, je to vaše právo, ja nikdy nebudem spochybňovať nálezy Ústavného súdu, budem ich rešpektovať. Len ako som už povedal, bude zaujímavé posudzovanie Ústavného súdu, ktorý už raz v takejto veci rozhodol.
Na záver, mrzí ma prístup, poviem, strán SaS a KDH, pretože keď som pozorne počúval, tak oni vôbec nemajú problém s princípom tohto zákona, ale hľadajú nejaké zástupné dôvody, ako to nepodporiť. Napríklad SaS-ka hovorí, že im tam prekážajú tie aktivačné práce, ktoré sme nechali, ponechali len preto, aby ak ľudia, ktorí odmietnu teda reálnu pracovnú ponuku, aby mali aspoň nejakú aktivitu. A preto sme ich tam nechali, ale oni nie sú podstatné z hľadiska sledovania cieľa zákona, len sme nechceli tým ľuďom zobrať všetko. Čiže, naopak, skôr by som očakával, že budeme za to pochválení, že nerušíme aktivačné práce a nevyžadujeme len to, aby sa ľudia reálne zamestnali. No a v prípade teda obáv zo strany KDH, tam už nerozumiem, tam sú už až neodborné niektoré argumenty, že samosprávy sa obávajú, že ony budú napokon tými, ktorí budú musieť všetko organizovať a rozhodovať o tom, kto pôjde a nepôjde do práce. Ako som si vypočul pani poslankyňu Turčanovú, ale to nie je pravda. Úrady práce, teda štát bude tie ponuky dávať a všetko bude organizovať. Tak len chcem poprosiť o odbornú debatu a nehľadanie nejakých vecí, čo samosprávy s tým majú. Samosprávy organizujú aktivačné práce, to je pravda, ale to už robili aj doteraz, toho sa to netýka, ale to ponúkanie vhodných pracovných ponúk predsa bude od úradov práce, teda od štátu a nebude to znamenať žiadnu záťaž pre samosprávy. Čiže toto ja neberiem ako argument s tým, že pani poslankyňa Turčanová, veď my musíme vidieť, tak ako v prípade všetkých zákonov, čo prinesie v praxi. Ja to uznávam, ale prečo tomu nedať šancu, ak hovoríte, že ten princíp je správny, rovnako ako SaS, ktorá to dokonca mala vo svojom volebnom programe.

-----------------------------------------

55-2
Prečo tomu nedať šancu a potom to vylepšiť, ak uvidíme, že tá prax teda prinesie nejaké nové poznatky, ktoré musíme zmeniť a upraviť, tak to urobíme tak ako v prípade každej legislatívy. Ale dajme šancu tomuto zákonu, aby fungoval v praxi a dajme šancu tomu, aby sa čo najviac ľudí zamestnalo bez ohľadu na to, či je to Róm, alebo nie je to Róm. Je úplne evidentné, že zákon mieri, ak to tak môžem povedať, na všetkých nezamestnaných poberateľov dávky v hmotnej núdzi a len na tých, ktorí z objektívnych, teda ktorí môžu pracovať, a nie na tých, ktorí z objektívnych príčin pracovať nemôžu. Je to tu úplne evidentné, vysvetlené a tak ďalej.
No a posledná poznámka, máme všetky nástroje na aktivitu ľudí spustené a fungujú v praxi. To nie je pravda, že len tento zákon robíme, ako keby nič iné nefungovalo. Hovorili sme o tom v rozprave. Máme aktívne opatrenia na trhu práce, všetky sú spustené, všetky fungujú. Vytvorili 10-tisíc pracovných miest, zachovali 35-tisíc pracovných miest, pripravili 70-tisíc ľudí pre trh práce. Teraz som oznámil ďalší vzdelávací program, ktorý súvisí s príchodom automobilky Volvo. 25-tisíc ľudí pre priemysel, rekvalifikačné kurzy, vzdelávacie kurzy, prax. Všetko toto funguje a popritom ešte spúšťame tento zákon, ktorý v 90 % má motivačné faktory. Preto chcem najmä SaS a KDH ešte v záverečnom slove poprosiť, aby prehodnotili svoj postoj, že sa chcú zdržať pri tomto zákone, pretože ak raz uznávajú princíp, ktorý je aj ústavný, ako som povedal, dajme tomuto zákonu šancu a potom vylepšíme veci v praxi.
Ďakujem ešte pekne za korektnú rozpravu.

Takže ja by som len pripomenula, termín hlasovania o tomto návrhu zákona bude zajtra o jedenástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, toto je opäť taká milšia situácia, predpokladám. Ide o modernizáciu komunikácie medzi štátom a občanmi, o digitalizáciu, elektronizáciu. A ja už som o tom informoval, boli toho aj plné média, tak len uvediem, o čo tu vlastne ide. V súvislosti s plánom obnovy musíme naplniť aj jeden z míľnikov, ktorým je modernizácia tejto komunikácie a modernizácia štátnej správy a v rámci toho má aj ministerstvo práce svoje úlohy a dokonca Sociálna poisťovňa. Samozrejme, my postupne chceme takto digitálne vyriešiť spolu desať životných situácií, ktoré sa týkajú rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, a týmto zákonom už riešime ďalšie z nich a len ich teda opíšem.
Jedna je taká hlavná, že pokiaľ tento zákon schválime a začne platiť, tak mamička, budúca mamička, pokiaľ teda lekár zapíše predpokladaný dátum pôrodu do takzvanej elektronickej materskej knižky, ktorá je súčasťou elektronickej karty, alebo bude súčasťou elektronickej karty, tak už tá mamička nemusí nikde behať po žiadnych úradoch, tú informáciu dostane sociálna poisťovňa a sociálna poisťovňa automaticky bude vyplácať aj tehotenské a následne aj materské.
Takisto sa zjednoduší komunikácia so štátom v prípade takzvanej známej OČR, keď lekár, ošetrujúci lekár toho dieťaťa napíše potrebu ošetrovania toho dieťaťa do elektronického systému, tak potom si už stačí, že rodič si, alebo ten, ktorý bude sa teda starať o to dieťa, tiež požiada elektronicky alebo aj písomne o takúto, o takúto službu svojho lekára a sociálna poisťovňa to bude hneď automaticky opäť vyplácať.
Takže to sú také tie najzákladnejšie podstatné zmeny toho zákona. Ja pevne verím, že všetci si želáme to, aby sme uľahčili komunikáciu občana so štátom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 819. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 862 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor NR SR, Výbor NR SR pre zdravotníctvo a Výbor NR SR pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pána predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Určite stíhame, ďakujem pekne. Ja len keďže som nemala možnosť faktickou sa spýtať, tak využívam túto možnosť prísť do rozpravy ústne a chcem len vám, pán minister, aj poďakovať za tento návrh zákona. My ako Progresívne Slovensko budeme hlasovať tentokrát za, pretože sme konštruktívnou opozíciou, čo vy rád aj občas vyvraciate, ale tak no ako kedy.
Ale moja otázka je, ja sa naozaj teším akejkoľvek, akémukoľvek zjednodušeniu života žien matiek po pôrode alebo aj pred ním, hej, ale skôr po pôrode, keď naozaj ja som si to zažila teraz deväť mesiacov dozadu, keď som porodila svoju druhú dcéru a musela som ísť obehávať úrady, aby som si vyplnila žiadosť na prídavok na dieťa, na materské, aj na rodičovský príspevok, myslím, že to bolo takto dokopy. A jediná moja otázka pre vás je, myslím, že teraz digitalizujete tehotenské a materské, že či nie je možné, alebo či ste sa nezamýšľali nad tým, že by bolo fajn to nejako dať súhrnne dokopy pre tie ženy, lebo tých príspevkov a prídavkov je pomerne dosť. Je tam napríklad rodičovský príspevok ešte, viem, že ten je vyplácaný, samozrejme, inak, ale či predsa len tiež nie je možné dať dokopy aj to, aby tá žena už rovno požiadala o to tiež týmto spôsobom, aby skrátka nemusela chodiť na tie úrady tak veľa, keď sa stará o dieťa.
Ďakujem, to je všetko za mňa.