35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450a, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 484 z 18. septembra 2024 pridelila predmetný poslanecký návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predloženému návrhu zákona prijali predmetné výbory Národnej rady odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 187 zo dňa 17. októbra 2024, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 137 zo dňa 21. októbra 2024 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch uznesením č. 38 zo dňa 15. októbra 2024.
Z citovaných uznesení výborov Národnej rady nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu poslancov Národnej rady nebola schválená, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. 85-2
Poverený predseda výboru poveril mňa za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania Výborov Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím vás rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja mám jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vznikol, respektíve v spolupráci s ministerstvom financií, kde došlo k niektorým úpravám, väčšinou legislatívno-technickým, a je tam aj zmena ohľadom výšky sumy na 300 eur. Teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Andreja Danka, Romana Michelka a
Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 450.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. K čl. I doterajší bod 1.
Doterajší bod 1 znie:
"1. V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
"r) príjem podľa odseku 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera24i) zapísaného do registra fyzických osôb v športe24j) v úhrnnej sume najviac 300 eur mesačne od všetkých zamestnávateľov; ak úhrn týchto príjmov presiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci sumu 300 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.”
Poznámky pod čiarou k odkazom 24i a 24j znejú:
"24i) § 83 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení zákona č. 354/2016 Z. z.
24j) § 80 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov."."
2. K čl. I doterajší bod 2.
Doterajší bod 2 znie:
"2. V § 17 sa odsek 19 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
"l) výdavky a náklady na podporu športu podľa § 30ca, ak v príslušnom zdaňovacom období daňovník vykáže kladný základ dane."."
3. K čl. I doterajší bod 3.
Doterajší bod 3 znie:
"3. V § 17 ods. 38 sa za slová „19 písm. h)” vkladajú slová „a, l)"."
4. K čl. I bol doterajší bod 5.
V doterajšom bode 5 v § 21 ods. 2 písm. f) sa vypúšťajú slová „písm. b)”.
5. K čl. I doterajší bod 6.
V doterajšom bode 6 v § 30ca odsek 1 znie:
"(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii podpory športu možno odpočítať 50 % výdavkov a nákladov vynaložených na podporu športu a zaúčtovaných v účtovníctve l) daňovníka v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Za výsledok sa považuje obstarávacia cena alebo vlastné náklady nepeňažného plnenia podľa odseku 7.”
6. K čl. I doterajší bod 6.
V doterajšom bode 6 v § 30ca sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Odpočet podľa odsekov 1 a 2 je možné uplatniť v úhrnnej sume najviac do výšky 250-tisíc eur za príslušné zdaňovacie obdobie."
Doterajšie odseky 2 až 8, 3 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 9.
7. K čl. I doterajší bod 6.
V doterajšom bode 6 v § 30ca doterajší odsek 6 znie:
(6) Podporou športu, pri ktorej realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie poskytnutie nepeňažného plnenia športovej organizácii1201a), a to formou poskytnutia športového náčinia alebo športového vybavenia daňovníkom športovej organizácii.”
8. K čl. I doterajší bod 6.
V doterajšom bode 6 v § 30ca doterajší odsek 7 znie:
"(7) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu 1201) tieto údaje:
a) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii podpory športu uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2:
1. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,
2. výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
3. dátum začiatku realizácie podpory športu,
b) o športovej organizácii, ktorej bolo poskytnuté plnenie podľa odseku 7, údaje v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.”
9. K čl. I nové body 9 a 10.
Čl. I sa dopĺňa bodmi 9 až 11, ktoré znejú:
„9. V § 39 ods. 2 písm. f) treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a desiatom bode”.
10. V § 39 ods. 2 sa písmeno f) dopĺňa desiatym bodom, ktorý znie: , 10. príjem podľa 5 ods. 7 písm. r)”.
11. Za § 52zzze sa vkladá § zzzf, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 52zzzf
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026
(1), Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije na príjmy plynúce z činnosti vykonávanej trénerom po 31. decembri 2025.
(2) Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. l) a ods. 38 § 21 ods. 1 a ods. 2 písm. f) a § 30ca sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026.
Nové body 9 až 11 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti."."
10. K čl. II
Doterajší článok II znie:
"Čl. II
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z. zákonov, zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 271/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 354/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 500, 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 101, 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 581/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 150, 125/2011 Z. z., zákona č. 233/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 175, 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z.,
===== 87-2
zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 195/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 375/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z., zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z., zákona č. 421/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 71/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 203/2023 Z. z., zákona č. 210/2023 Z. z., zákona č. 273/2023 Z. z., zákona č. 274/2023 Z. z., zákona č. 275/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 28/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 36/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 145/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 310/2024 Z. z. a zákona č. 361/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 84 ods. 5 sa slová „sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tejto dohody za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody” nahrádzajú slovami „a zamestnania v právnom vzťahu trénera, 57) zapísaného do registra fyzických osôb v športe,57a) ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu”.
Poznámky pod čiarou k odkazom 57 a 57a znejú:
"57) § 83 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z.
57a) § 80 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov."
2. V § 138 odsek 1 znie:
"(1) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu7) s výnimkou príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe (ďalej len „príjem z trénerskej činnosti”) oslobodeného od dane podľa osobitného predpisu69d) a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v
a) právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku, to neplatí, ak sa vymeriavací základ znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmov z trénerskej činnosti,
b) v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci,
c) právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.”
Poznámka pod čiarou k odkazu 69d znie:
"69d) § 5 ods. 7 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2025 Z. z.”
3. V § 138 ods. 6 sa slová „položku a o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci” nahrádza slovami „položku, odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci a o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti”.
4. Za § 138b sa vkladá § 138c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠138c
Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti
Odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je 300 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe je za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, odvodová odpočítateľná položka z príjmu z trénerskej činnosti je v sume tohto vymeriavacieho základu."."
11. K čl. III
Doterajší článok III sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
12. Nový článok IV
Za doterajší čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 52 ods. 10 sa za slovo „investície” vkladá čiarka a slová „odpočet výdavkov (nákladov) na podporu športu”.
2. Poznámky pod čiarou k odkazom 37ab a 37ac znejú:
"37ab) § 13a, § 13b, § 30c, § 30ca a § 30e zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37ac) § 13a ods. 6, § 13b ods. 7, § 30c ods. 8, § 30ca ods. 8 a § 30e ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nový článok nadobúda účinnosť 1 . januára 2026, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti.
13. K doterajšiemu čl. IV
Doterajší text v doterajšom čl. IV sa označuje ako bod 1, ktorý znie:
"1. V § 1 sa odsek 13 dopĺňa písmenom ae), ktoré znie:
„ae) dodanie, výskum alebo vývoj špecifického športového vybavenia, ktorého tvar, zloženie alebo iné vlastnosti nie je možné rovnocenne nahradiť tovarom bežne dostupným na trhu."."
14. K doterajšiemu čl. IV nový bod 2
Doterajší čl. IV sa dopĺňa bodom 2, ktorý znie:
„2. Za § 187v sa vkladá § 187w, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠187w
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026.
V konaní začatom a právoplatne neskončenom podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov odoslané na uverejnenie podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025, alebo ktoré sa preukázateľne začalo podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025, ak sa nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2026."."
15. V doterajšom čl. V sa slová „1. januára 2025” nahrádzajú slovami „1. januára 2026”.
Pán predsedajúci, skončil som.
=====

Ďakujem za slovo. Musím úprimne povedať, že som nerozumel, o čom je ten pozmeňujúci návrh predkladateľa predo mnou. Tak skúsim, pán predsedajúci, v rozprave budem predkladať ja dva pozmeňujúce návrhy, tak potom vás poprosím o prerušenie. Áno, ďakujem.
Čiže v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa píše, a budem citovať: "k zavedeniu inštitútu superodpočtu aj do oblasti športu, ktorý by mohol byť motivačným nástrojom pre investície súkromného sektora do slovenského športu." Čiže návrh zákona chce zmeniť takúto vec, pretože chcú motivovať investície súkromného sektora do slovenského športu. 450 tlač? Však čítam dôvodovú správu.
Dobre, takže, pán predseda Danko, len chcem nadviazať vlastne na vaše vyjadrenia z posledných dní, chcem nadviazať na to, že najviac by tomu súkromnému sektoru pomohlo, keby sme zrušili transakčnú daň. Ono by ich to najviac motivovalo, pretože ich to momentálne najviac kvári. Môžete to sledovať, môžete to sledovať v televíznych reportážach, môžete to sledovať na súkromnom sektore, ktorý aj opúšťa slovenskú republiku, alebo sa snaží vyhnúť transakčnej dani. A vedia to proste aj podnikatelia každý jeden deň, každý týždeň, každý mesiac, a dokonca niektorí sa to dozvedia až po troch mesiacoch, pretože neviem, či, pán predseda, si uvedomujete, pán predseda Danko, že niektoré banky to teda strhávajú na dennej báze, niektoré na mesačnej a niektoré tu ešte nestrhli tú transakčnú daň a strhnú to na konci júna... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Rokujeme o dani z príjmu, o tréneroch.

Jakab, Július, poslanec NR SR
Áno, rozumiem, môžem? Áno, držím sa témy, držím sa témy, toho, že navrhujete, aby ste motivovali investície súkromného sektora do slovenského športu. A preto vám hovorím, pán Danko, že keď vyčítate súčasnej vláde, že nejakým spôsobom nepodporuje súkromný sektor alebo nechce podporovať súkromný sektor, alebo ho zaťažuje transakčnou daňou, tak ja vám hovorím, aby ste to zrušili. A vy hovoríte, že to zrušiť chcete pre živnostníkov a pre podnikateľov do 100-tisíc eur, ale nejakým spôsobom to odkladáte, ale zároveň vyčítate vládnej strane SMER, že rokuje s opozičnými stranami o dvoch pohlaviach.
Tak ja vám hovorím a chcem vám aj dať takúto možnosť, že ten váš návrh zákona o zrušení transakčnej dane chcem dať ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh práve k tomuto zákonu, pretože ten najviac povzbudí súkromný sektor, aby investoval do slovenského športu. Ten najviac odľahčí súkromný sektor, aby investoval do slovenského športu. Ten zabezpečí, že niektoré fabriky si potom nebudú rozmýšlať, aby odchádzali zo Slovenska, ale budú tu zostávať, budú tu zostávať aj tie príjmy, ľudia neprídu o prácu a budú mať aj vyššie investície do slovenského športu. Určite každá firma namiesto toho, aby zaplatila transakčnú daň, radšej tieto peniaze dá do slovenského športu.
Takže, pán Danko, ja budem predkladať dva pozmeňujúce návrhy. Jeden bude úplne presne taký istý, ako ste ho navrhli vy, čiže živnostníci a firmy do 100-tisíc eur nebudú platiť transakčnú daň, a druhý je na zrušenie transakčnej dane ako celku. Dávam to, áno, z pohľadu vášho, ako opozičník, ale tak ako SMER môže rokovať s opozičnou stranou o dvoch pohlaviach, tak asi predpokladám, že aj vy máte tu možnosť zrušiť takéto zlo, ako je transakčná daň, sám o tom hovoríte, možno aj na základe pozmeňováku, ktorý dá nejaká iná, iná opozičná strana. Lebo som to dneska zachytil, že ste sa na to sťažovali, že SMER rokuje teda s opozičnými stranami. A dokonca ja som aj počul, že tá transakčná daň bola zavedená kvôli vám, a to povedal minister Kamenický, keď povedal, že zníženie DPH na gastro, ktoré ste vybavili, spôsobilo zavedenie transakčnej dane, aby tie výpadky z príjmov sa naspäť dostavili do štátnej kasy. Takže ja vám hovorím, poďme tú transakčnú daň zrušiť.
Budem teraz čítať dva pozmeňujúce návrhy a chcem vás poprosiť, lebo vidím, že keď som to predložil pri tom bode predtým, o ktorom sa hlasovalo o sedemnástej, akoby možno bolo z toho trochu také zaskočenie. Rozumiem, pre toto chcem predložiť znova, tieto pozmeňováky a videl som, že aj vy ste sa zdržali pri tom hlasovaní, čiže určitá nádej, ju tam vidím, pán predseda Danko, na to, aby sme transakčnú daň zrušili čím skôr. A ja si myslím, že tak ako sa súčasná koalícia vyvíja a že sa vyvíja v prospech predčasných volieb, cítite to aj vy, bolo by dobré, keby ste pozdvihli vlajku SNS a do volieb tým, že zrušíte transakčnú daň ako jednu z prvých bodov vašej kampane.
Takže teraz by som poprosil, keby ste mi zastavili čas a budem čítať pozmeňujúce návrhy.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Máte zastavený čas, budete čítať pozmeňovacie návrhy. Dovolím vám len povedať, že predmet tohto rokovania o transakčnej dani bude o štyri body, ale nemôžem vám zabrániť to čítať, asi máte svoj cieľ, zmysel, ale rokujeme o zákone o dani z príjmu, o tréneroch.

Jakab, Július, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Môžem prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh?

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Môžte a potom následne ukončíte vystúpenie, po prečítaní už nebudete mať čas na vystúpenie.
Nech sa páči.

Jakab, Július, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca NR SR Júliusa Jakaba k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový článok IV, ktorý znie:
"4. V § 19 ods. 3 písmeno j) sa za slovom "príjmov" vypúšťa čiarka a slová "daň z finančných transakcií^90ad)".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti.
2. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z.z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č.252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa vypúšťa citácia: "Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Za § 165p sa vkladá § 165r, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 165r
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2025
Daň odvodenú podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. júna 2025 je správca dane povinný započítať na úhradu najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka vrátiť. Správca dane pri vrátení dane odvedenej podľa zákona o dani z finančných transakcií účinného do 30. júna 2025 na základe žiadosti daňovníka postupuje podľa § 79. Postup podľa prvej vety sa neuplatní, ak bola suma dane odvedenej podľa zákona o dani z finančnej transakcie účinného do 30.júna 2025 použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka podľa § 55 ods. 6 a 7."
3. Za § 167 sa vkladá § 168, ktorý znie:
"§ 168
Zrušuje sa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z."."
Tento článok nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti.
Dokončil som čítanie prvého pozmeňujúceho návrhu. Teraz budem čítať druhý pozmeňujúci návrh.
Doplňujúci návrh poslanca NR SR Júliusa Jakaba k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:
" Čl. V
Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 písmeno c) znie:
"c) transakčným účtom platobný účet daňovníka^1a), ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby."
2. V § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová "fyzická osoba - podnikateľ".
3. V § 3 ods. 2 sa za ôsmy bod vkladá nový deviaty bod, ktorý znie:
"9. právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorej zdaniteľné príjmy (výnosy) v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období neprevýšili sumu 100-tisíc eur.
4. V § 3 sa za ods. 3 vkladajú nové odseky 4 až 8, ktoré znejú:
"(4) právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu sa stávala daňovníkom 15. dňom kalendárneho mesiaca , nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala daňové priznanie k dani z príjmov^2k), z ktorého vyplýva, že jej zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie prevýšili sumu 100-tisíc eur.
(5) Daňovník sa stáva právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu 15-tym dňom kalendáreho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podal daňové priznanie k dani z príjmov^2k), z ktorého vyplýva, že jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredné zdaňovacie obdobie neprevýšili sumu 100-tisíc eur. Ak sa daňovník stal právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa ods. 2 deviateho bodu, je v lehote podľa prvej vety povinný túto skutočnosť oznámiť platiteľovi dane.
(6) Na účely overenia splnenia podmienky podľa odseku 4 alebo odseku 5 je platiteľ dane oprávnený vyžiadať si od daňovníka alebo právnickej osoby, alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby podľa ods. 2 deviateho bodu doklady preukazujúce výšku zdaniteľných príjmov (výnosov) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie. 89-2
(7) Právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu, ktorá v lehote do jedného mesiaca odo dňa podania daňového priznania k dani z príjmov2k) nepredloží platiteľovi dane na overenie splnenia podmienky podľa odsekov 4 alebo odseku 5 doklady podľa odseku 6, sa na účely tohto zákona považuje za daňovníka od 1. apríla príslušného kalendárneho roka.
(8) Ak sa právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu stane daňovníkom v dôsledku podania opravného alebo dodatočného daňového priznania k dani z príjmov2l), je povinná oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane najneskôr do 15 dní odo dňa podania tohto priznania, a zároveň je povinná dodatočne uhradiť daň podľa tohto zákona postupom podľa § 10 ods. 3 až 5 za obdobie od pätnásteho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala prvé daňové priznanie k dani z príjmov2k) do začiatku vyberania dane podľa § 10 ods. 1 a 2."
Poznámky pod čiarou k odkazom 2k a 2l znejú:
2k) § 41a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z.
2l) § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
5. § 10 odsek 2 znie:
"(2) V oznámení podľa odseku 1 platiteľ dane uvedie najmä zdaňovacie obdobie, sumu vybratej dane a
1. obchodné meno,
2. adresu sídla,
3. identifikačné číslo organizácie,
4. daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené."
6. V § 12 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 6.
7. V § 12 ods. 5 sa slová "podľa odseku 3 alebo odseku 4" nahrádzajú slovami "podľa odseku 2 alebo odseku 3".
8. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 14
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2025
Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov neprevýšili sumu 100-tisíc eur je právnickou osobu alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu od pätnásteho dňa po predložení dokladu preukazujúceho túto skutočnosť platiteľovi dane."."
Tento článok nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti.
Z dôvodu navrhovanej úpravy sa primerane upraví názov zákona. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som čítanie pozmeňujúcich návrhov.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte sa aj mne vyjadriť k tomuto veľmi, veľmi škodlivému návrhu zákona. No myslím si, že aj tento návrh zákona ukazuje, že kto a ako dnes na Slovensku vládne, pretože toto je presne zákon štýlu, že všetkým sa zhorší, áno, ako hovoril kolega Julo Jakab, všetkým sa napálila transakčná daň, zvýšenie DPH, zvýšenie odvodov, zdravotných, všetkého a potom sa hľadajú cesty a píšu zákony, ako nejakým vyvoleným vlastne situáciu vylepšiť. A možno asi tiež nie je náhoda, že po pár vládnych návrhov zákonov zrazu tu riešime návrhy strany SNS, ktoré sa v podstate dlho, dlho odkladali a odkladala ich samotná koalícia, lebo fakt sú veľmi škodlivé. No ale zrazu sú tu, zrazu budú prechádzať. No akože proste tieto zákony sú fakt zlé. Vytvárajú, vytvárajú príjemné výnimky pre vybraté skupiny, v tomto prípade teda športovcov, ale, bohužiaľ, zhoršujú situáciu všetkých.
No a ja sa teraz obávam, že za to, že tuto si vybaví SNS prijatie svojich návrhov zákonov, nakoniec sa nebude riešiť ani len to, aké také zlepšenie transakčnej dane. No neviem. Ale každopádne všeobecne najprv a potom už pôjdem konkrétne, páni predkladatelia, takéto pravidlá jednoducho vo finále vyhovujú len špekulantom, práve špekulantom a budú odrádzať úspešných a slušných, takto, a úspešných. Jednoducho v konečnom dôsledku podľa mňa tento návrh zákona aleže vôbec nepomôže športovcom, vôbec nepomôže to, aby do športu išli skutočne viac peňazí, lepší ľudia, aby sme boli lepší a úspešnejší, lebo však o to asi v tom športe ide, proste práve naopak. Aj takéto pokrivené výnimkované pravidlá práveže tých slušných odradia, odídu odtiaľ a keď z toho športu zasa odídu slušní, jednoducho ten šport určite nebude lepší. Ale poďme konkrétne, aby som nebol všeobecný, sme v druhom čítaní, takže.
No, tak začnem, začnem možno práve tým sociálnym poistením, hej? Tak teda idete zaviesť, že pre profesionálnych športovcov bude maximálny vymeriavací základ pre sociálne odvody, teda priemerný, výška priemerného platu, myslím o rok dopredu, tak nejak to máte nastavené alebo dva roky dopredu, pardon, dva roky dopredu, takže ešte menej. No ale teraz zoberte si, že čo ste urobili. Pre všetkých ľudí na Slovensku ste nastavili, že výška maximálna, maximálny vymeriavací základ sociálnych odvodov je sedemnásobok, to ste tuším dali na jedenásťnásobok, ak si dobre pamätám a teraz ale športovcom, hej, ste to dali, ten základ najvyšší bude teda jeden priemerný plat, hej? Takže proste ako teraz ten manažér, ten nepomáha Slovensku, hej? Možno ten nepomáha, ten nech platí z astronomickej výšky, ale teda športovec bude priemerne. Ale dobre, chcete pomôcť športovcovi, okej.
No a teraz ale ešte aj taký ten priemerný športovec, hej, s priemerným platom, to je inak plat bežného športovca kľudne aj v takých tých prvých alebo extraligách na Slovensku, basketbal, hádzaná, ale aj futbal, takí tí bežní, ktorí nemajú veľa peňazí, tak ten zaplatí vlastne tie odvody v plnej výške, pretože do výšky priemerného platu na Slovensku ten športovec platí štandardné odvody, áno? A teraz nebudem menovať nikoho, aby som neurazil, ale ten športovec tip-top, hej, ktorý má plat desať-, pätnásťnásobok priemerného platu, sú takí, áno, vo futbale, v hokeji sú, tí vlastne, ktorým inak hovoríte, že veď je dostatočne bohatý, aby sa podieľal na konsolidácii, tak nie, tak tomu vlastne, tomu to znížite. To ide ešte aj proti vami nastavenej teda logike, že teda úspešnejší sa má podieľať viacej na chode štátu, že to je, ja neviem proste, ako to takéto niečo proste dáva, dáva zmysel, hej? To je, to ničomu nepomôže. Veď ja som za znižovanie daní. Ja by som vás mal chváliť, ak dobrým, rozumným spôsobom budete znižovať dane, odvody. Ja by som bol prvý, ktorý by som vás pochválil. Ale toto je proste, ešte raz to poviem, zhoršenie situácie všetkých a potom si vyberiete, ja neviem, možno tých, ktorých čakáte, že teda dostanete od nich nejaké hlasy alebo čo, však okej, je to politika, a týmto idete teda výnimkovať, tým idete ich situáciu vylepšovať.
To je cesta do pekla. Fakt, treba spraviť jednoduchý daňový systém, aby to skutočne pomohlo všetkým. To, čo tu hovoril aj kolega Jakab, proste zrušiť transakčnú daň, a proste možno bude viacej peňazí pre šport. Nie že to takýmito rôznymi výnimkami idete riešiť.
No dobre, to boli, to boli, nemám dosť času, to boli sociálne odvody, hej? Pokiaľ som si to správne prečítal, to isté idete robiť aj so zdravotnými odvodmi. Ešte raz, každému jednému zamestnávateľovi na Slovensku ste zvýšili sumu zdravotných odvodov a koniec koncov všetkým živnostníkom, všetky proste tie odvody sa zvyšujú, hej? A teraz ale zasa ten športovec, ten proste top športovec, ten ktorý už skutočne už má veľký príjem, tak tomu ich znížite, ten ich bude platiť len teda z priemerného platu. Pri zdravotných odvodoch je to paradoxné ešte aj o to, že viete, že títo top športovci vlastne ten zdravotný systém zaťažujú. Veď majú zranenia, hej, majú lieky, majú proste čokoľvek. To ide zasa, to je morálny hazard, to ide úplne proti základným pravidlám proste nejakého fungovania štátu a vôbec ako aj, aj to, čo by malo platiť na ministerstve financií.
Preto vám to odsúvali dlhodobo. Neviem, čo ste teda spravili, že možno s tým už teraz súhlasia, že teda už máte dosť hlasov, ale jednoducho proste takto nie, takto nie. Veď ja ešte raz to poviem, veď znižujme, znižujme daňové zaťaženie, určite áno, veď to je správne. Ja niekedy keď počúvam vášho predsedu, tak však dobre to hovorí proste, už to pochopil, že zvyšovanie daňového zaťaženia znižuje, znižuje ekonomickú aktivitu, brzdí hospodársky rast.
Ale to nevie fungovať, že teraz tu máme športovcov, inak minulý bod, či kedy to bolo, teraz už sa o tom hlasovalo, tam ste si zasa vybrali rekreačné zariadenia, ktorí teda tiež dostali výnimku pri odpisovaní. To takto sa to nedá.
To je úplne že celé zle.
Ešte mám dve minúty. Ďalšia vec, čo to obsahuje, je teda tie výnimky z obstarávania. Akože ja sa, pán predkladateľ, ja sa pýtam, že tu píšete vlastne, že teda musí to byť vyradené z obstarávania, lebo nakoľko je často teda vyvíjané na mieru konkrétneho športovca, s cieľom poskytnúť mu najväčšiu kvalitu a komfort a konkurenčnú výhodu oproti iným športovcom zo zahraničia. To teraz čo? My vyvíjame vlastnú lapačku lepšiu pre hokejistov, hej, alebo korčule sa tu na Slovensku nejak špeciálne upravujú, alebo čo? Akože ak je, áno, ja súhlasím, že zákon o verejnom obstarávaní je častokrát jednoducho zložitý. Ale to, že to vyradíte, opravte ten zákon, spravte ho jednoduchší pre všetkých, pre všetkých. Všetci sa vám odmenia, možno aj hlasom. Ak je v tom zákone niečo zložité, ktoré vo finále nerobí to, aby sa to obstarávalo efektívnejšie a za rozumnejšiu cenu, ale že to brzdí procesy, tak jednoducho opravte ten zákon. Nie je cesta povedať, že lapačku v hokeji alebo, ja neviem, v bejzbale alebo kdekoľvek proste netreba obstarávať. Akože to je, to je úplne že nezmyselné, fakt nezmyselné.
No, viacej toho nestihnem. Takto že, pán kolega, skúste že z kratšej cesty. Normálne ja v podstate vlastne myslím si, že môžem dať návrh, aby sa nepokračovalo, sa vlastne obraciam na pána spravodajcu, hej, aby sa teda hlasovalo o nepokračovaní v prerokovávaní. A fakt bolo by dobré, stiahnite to, predebatujte a nájdime kľudne aj spoločne, ako skutočne pomôcť, nie, nie všetkým zhoršiť situáciu a potom pár vybratým skupinám ju zlepšiť. To nie je cesta, je, akurát do pekla. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, poprosím hlasovať zajtra o jedenástej o tomto bode.

Ďakujem veľmi pekne. Rovnako aj ja želám všetkým krásne dobré ráno.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o mediálnych službách, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu, a mení sa smernica 2010/13/EÚ do slovenského právneho poriadku.
Európsky akt o slobode médií, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá riadneho fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami pri zachovaní nezávislosti a plurality mediálnych služieb, sa dotýka predovšetkým predmetu zákona o mediálnych službách a činnosti regulátora, ktorý vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytnutie platforiem na zdieľanie obsahu. V tejto súvislosti je nevyhnutné upraviť najmä kompetencie národného regulátora, zaviesť pravidlá pre prideľovanie štátnej reklamy, upraviť povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti, rozšíriť oblasť samoregulácie a podobne.
Vzhľadom na skutočnosť, že Európsky akt o slobode médií sa vzťahuje na poskytovateľov mediálnych služieb, pod ktorými sa rozumejú aj vydavatelia printových a online publikácií, je nevyhnutné reflektovať nové zmeny aj v zákone č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o publikáciách. Preto si dovolím vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ctené mnohopočetné plénum takto zavčasu ráno.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 5. septembra a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, rokujeme teda v skrátenom legislatívnom konaní o novele zákona o podpore v čase skrátenej práce, ale tento zákon je skôr známy ako schéma kurzarbeit. Už to bolo medializované, jednoducho chceme sa pripraviť na prípadnú krízu súvisiacu s potenciálnou obchodnou vojnou medzi Európskou úniou a USA. Aj keď dnes prišli dobré správy vlastne z USA, keď americký federálny súd teda rozhodol o tom, že uvalenie ciel pánom prezidentom vraj nebolo v jeho kompetencii, ale napriek tomu nevieme, ako sa tá situácia ďalej bude vyvíjať, takže chceme byť pripravení. A tento návrh zákona vlastne vzišiel z komunikácie so zamestnávateľmi ako takými.
Sú tu naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, pretože naozaj hrozia hospodárske škody na strane zamestnávateľov, hrozí strata pracovných miest, Národná banka Slovenska to odhadla na 20-tisíc. Je to, ako som povedal, absolútne podporované zamestnávateľmi a viac asi k návrhu zákona budeme hovoriť v prvom a druhom čítaní. Bol, zasadal sociálny výbor k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu a musím povedať a rovno aj poďakovať, že všetci poslanci prítomní na sociálnom výbore aj z koalície, aj z opozície hlasovali za.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 911 z 28. mája 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 875, na prerokovanie výboru pre sociálne veci od začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 32. schôdzi a uznesením č. 120 z 29. mája 2025 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rád sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona, ktorý sme dostali včera krátko po tom, ako o tomto návrhu zákona rokovala vláda Slovenskej republiky. Dovolím si predniesť taký dlhší citát z tej dôvodovej správy, ktorá sprevádza návrh tohto zákona. Takže dovolím si to prečítať, nechcem vás s tým unavovať, ale je to dosť dôležité.
Takže citujem: „Nedávne oznámenie o zavedení amerických ciel poukazuje na riziko eskalácie obchodných vojen, ktoré môžu negatívne ovplyvniť globálny obchod a investície. V takomto prostredí je kľúčové vytvárať podmienky na posilnenie odolnosti národného hospodárstva a podporovať jeho stabilitu aktívnou pomocou zamestnávateľom poskytnutím podpory v čase skrátenej práce. Súčasná právna úprava zákona č. 215 o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožňuje považovať aktuálne ekonomické podmienky v dôsledku obchodnej vojny, to znamená zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt a tak ďalej, za takú udalosť, na ktorú sa aplikuje systémové, nárokové a transparentné poskytovanie podpory v čase skrátenej práce, ale ako trhový jav, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ekonomických cyklov a predstavuje bremeno rizika podnikania. S cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť podpory v čase skrátenej práce sa navrhuje rozšírenie definície vonkajšieho faktora aj na situácie, keď k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa dochádza vplyvom nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolností."
A posledná časť, čo budem citovať z dôvodovej správy: „Z uvedených dôvodov sa navrhuje prerokovať vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, nakoľko bez rýchleho zavedenia navrhovaného opatrenia sa vo väzbe na narastajúcu ekonomickú neistotu významne zvyšuje riziko vzniku alebo prehĺbenia hospodárskych škôd, keď môže dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľov, negatívnym vplyvom na udržanie konkurencieschopnosti zamestnávateľov, významne negatívny vplyv na pracovné miesta na trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku." Koniec citácie z dôvodovej správy.
Takže toto je dôvod, prečo dnes tu ideme rokovať o skrátenom legislatívnom konaní o rozšírení kurzarbeitu, ako sa bežne to nazýva, aj na tieto situácie, ktoré nám tu teraz hrozia.
Hneď v úvode musím povedať svojho, teda svojho vystúpenia, čo sa týka postoja k tomuto návrhu zákona, že Slovensku skutočne hrozia vážne hospodárske škody. Ja si dokonca myslím, že tie hospodárske škody už tu sú, len ich nemáme vyčíslené. Poviem aj prečo. Slovenský, Slovensko, slovenské hospodárstvo je dominantne závislé na produkcii automobilov a súčiastok do automobilov, sú to známe čísla, zamestnáva tento sektor vyše 200-tisíc ľudí. Keďže sme historicky naviazaní na tento, túto oblasť priemyslu, vlastne sme si budovali aj riziko, že v časoch, keď ten automobilový priemysel bude vystavený takýmto nebezpečenstvám, tak Slovensko na to ozaj veľmi doplatí. Tiež je známe to, že Slovensko bude americkými clami poškodené najviac, čo sa týka automobilového priemyslu, najviac z celej Európskej únie.
Naproti tomu vieme, že vlastne produkcia automobilov v Európskej únii klesá dlhodobo, spred nejakých pätnástich rokov klesla na polovicu, takže je to známy jav, že tá produkcia automobilov klesá, na Slovensku je to opak. Súvisí to, samozrejme, s tým, že automobilky tu našli vhodné podmienky. Ja hovorím, vďaka pánu Bohu, že tie automobilky tu máme, že sem prišli, ja proti tomu nič nemám, len problém je v tom, že my sme sa upli len na toto odvetvie priemyslu a teraz sa nám to kruto vypomsťuje. Ale o tom budem podrobnejšie hovoriť v samom návrhu zákona. Teraz sa budem venovať tomu skrátenému konaniu.
Pozrime sa na to, či nebol čas skôr zaujať postoj k tomu, čo sa, o čom dnes rokujeme. Ja som bol pred mesiacom s predstaviteľmi zväzu automobilového priemyslu a hovorili sme o tom, že čo vlastne hrozí Slovensku a pýtal som sa ich aj na to, že či vláda rokuje s automobilkami. Dostal som odpoveď, že asi nie, že zatiaľ nie, nerokuje. Takúto odpoveď som dostal v časoch, keď sme vedeli, že vlastne ten automobilový priemysel, prichádza naň ozaj veľké riziko ohrozenia, tak nezaregistrovali predstavitelia zväzu automobilového priemyslu priame rokovania automobiliek s vládou. Ale situácia už bola vážna. Však si len spomeňme, že na konci januára, to znamená, keď už bolo jasné, že po nástupe prezidenta Donalda Trumpa do funkcie sa s clami niečo bude diať, a niečo významné, tak na konci januára minister financií Ladislav Kamenický sám otvorene povedal na verejnom fóre, že máme problém. A ja opäť ho budem citovať, tentoraz ministra Kamenického: „Slovenskému vývozu do Spojených štátov dominujú autá. Exportovali sme produkciu asi za 4,5 mld. eur, z čoho 90 % tvoria stroje a automobily. V rámci krajín V4 má Slovensko najväčší podiel exportu do Spojených štátov, a to až 5,8 %. Je veľmi dôležité, či budú zo strany USA zavedené colné tarify." To je výrok ministra Kamenického, ktorý povedal, povedal na konci januára. To znamená minimálne od toho konca januára vieme, že tu je vážna hrozba a bol to dostatočný, dostatočný impulz na to, aby sa týmto problémom začala vláda vážne zaoberať. Vážne zaoberať. A čo to znamená, vážne zaoberať?
Pokiaľ mne prenikli informácie, to, čím sa dnes vláda zaoberá, však pán minister nám možno povie viac, tak to je, jedna vec je kurzarbeit, a dokonca som zachytil, že sa uvažuje o novej vlne šrotovného. Pamätáte si mnohí na šrotovné spred niekoľkých rokov, neviem presne, kedy to bolo, ale jednoducho vtedy, keď bol zase ohrozený automobilový priemysel, tak sa vytvorili špeciálne vládne programy, ktoré nahrádzali staré autá novými autami, aby sa zvýšil dopyt po vyrobených automobiloch. Takže opakujem, od januára sme to už mali na stole, dá sa povedať, a ja som nezaznamenal, že by sa vláda tým nejako zaoberala. Až teraz ku koncu mája prichádza takýto návrh.
Clá na tovary. Nebudem sa teraz venovať hliníku a oceli, ale clá na tovary z Európskej únie boli ohlásené prezidentom Donaldom Trumpom na začiatku apríla. To je druhý termín, keď sme mali ozaj zvážnieť a prichystať sa na to, čo sa bude diať na Slovensku. Ja som rokoval s tými zástupcami automobilového priemyslu a boli veľmi znepokojení. Pochopiteľne, že sa ich to veľmi dotýka, najmä ak export do Spojených štátov, čo sa týka automobilov, my sme, tuším, niekde na ôsmom mieste vôbec exportu, importu automobilov do Spojených štátov z celého sveta. Malé Slovensko, hej? To je veľmi významná vec. Niektoré automobilky sú viac závislé na exporte do Spojených štátov, niektoré menej a to rozdelenie zhruba ide tým, že tie luxusnejšie automobily, ktoré sa u nás vyrábajú, tie tvoria ten, tú hlavnú časť vývozu automobilov do Spojených štátov.
Takže zopakujem. Na začiatku apríla prezident Trump vyhlásil clá, potom, ako vieme, prišlo 90-dňové obdobie, na základe ktorého sa mal vytvoriť čas na rokovanie. To 90-dňové obdobie sa skončí niekedy na začiatku júla. To znamená o pár týždňov. Predpokladajme, že o pár týždňov sa v Spojených štátoch konkrétne vyjadria, ako to bude s clami. Ale už som to povedal, na automobily sa už dnes uplatňuje 25-percentné clo. Už dnes, zo strany Spojených štátov. Takže tá situácia, vidíte, ako nám to v podstate eskaluje od januára a my sa dnes, na konci mája, zaoberáme, čo s tým robiť. Zdá sa mi to neskoro, ale napriek tomu, že to je neskoro, predsa to prichádza.
Ja sa budem ku kvalite toho zákona vyjadrovať pri rokovaní o samom zákone, ako ten zákon vyzerá, ale my sme jednoducho donútení, aby sme v skrátenom konaní ozaj pristúpili, pristúpili k nejakým, k nejakým opatreniam, ktoré sa, ktoré sa budú týkať najmä, najmä automobilovej produkcii na Slovensku. Vôbec ma to neteší, že to musíme riešiť takýmto spôsobom. Ak by sme, hovorím, ak by sme začali s tým pracovať od januára, my by sme mohli krásne ako cez klasický, štandardný postup s medzirezortným pripomienkovým konaním, sme sa mohli o tom rozprávať, mohli sme o tom diskutovať v parlamente a uvažovať nielen to, že zrazu zmeníme jeden, jeden, pár slov v zákone, čo sa týka kurzarbeitu, ale mohli uvažovať o väčších opatreniach, o škále opatrení, čo robiť, ak nás tie clá takýmto spôsobom zasiahnu a zdá sa, že sa tomu nevyhneme.
Keď sa pozriete na včerajšie rokovanie vlády, tak je tam aj vyhodnotenie, predsa len vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania. Je také minimálne, je také kratučké a vyjadrili sa k tomu v podstate len rezortné ministerstvá a zamestnávateľské organizácie. Hovorím, ja o tom budem rozprávať ďalej potom pri samom zákone, ale to medzirezortné pripomienkové konanie alebo to kratučké konanie v žiadnom prípade nemôže nahradiť to, čo by sme očakávali od riadneho medzirezortného pripomienkového konania.
Takže na záver poviem toľko, že nič iné ani neostáva ako súhlasiť so skráteným konaním, ale budeme čakať, čo vláda bude, aké kroky bude prijímať na to, aby sa začala komplexne zaoberať problematikou vôbec slovenských exportov a najmä exportov automobilov.
Ďakujem za pozornosť.