35. schôdza

Ďakujem pekne.
Ja tu na pozícii spravodajcu nesedím teraz ako politik a obhajca Ruskej federácie, ale ako člen hospodárskeho výboru a zameriam sa iba na veci, ktoré sa týkajú ekonomiky. Takže Česko, Poľsko rastie, áno, a dokonca nás v mnohých parametroch dobiehajú a predbiehajú aj Bulharsko, Rumunsko a ďalšie štáty. A je to hlavne preto, že my ako malá ekonomika sme prijali euro a teraz nám neostáva v týchto zlých ekonomických časoch nič iné, iba sa zadlžovať a je veľmi ľahko, že môžeme spadnúť na tzv. grécku cestu. Toto je tá akože jedna príčina.
A čo sa týka ekonomiky Slovenska, tak máme ešte dva dobré ukazovatele. Máme stabilný bankový systém, alebo relatívne stabilný, a máme vysokú zamestnanosť, alebo malú nezamestnanosť. Ale ak sa nám zhoršením politiky z titulu sankcií proti Ruskej federácii zhorší zamestnanosť, zdražejú nám výrazne vstupy energií, tak nám stúpne nezamestnanosť. Keď nám stúpne nezamestnanosť, prejaví sa to na schopnosti obyvateľstva a firiem splácať úvery a bankový systém bude výrazne ohrozený a môže až skolabovať. V tejto ekonomike jednoducho sú také pravidlá, že to všetko so všetkým súvisí.
Ešte raz, nechcem sa tu venovať, kto bol agresor, kto nebol agresor, či to bola vyprovokovaná alebo nevyprovokovaná agresia, my poslanci Slovenskej republiky sme povinní na prvom mieste hájiť záujmy občanov Slovenskej republiky, nie Ameriky, nie Mongolska, nie Ukrajiny, nie Ruska, Slovákov, na to sme boli zvolení.
Ďakujem.

Pán poslanec Krúpa.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vy kolaboranti, ktorí predkladáte tento návrh, viete, prečo je vojna? Viete, prečo tá vojna je? Pretože Rusko násilne mení hranice. Rusko sa rozhodlo, že si anektuje Ukrajinu. Dokonca rozhodlo, že, tuším, v ´22., ´23. zmenou ústavy, že niekoľko ukrajinských oblastí sa stanú ruskými a vedie kvôli tomu vojnu. Rusko je agresor, Rusko je nebezpečné, Rusko je tá hrozba z východu. Dokonca nový veliteľ pozemných síl Ruskej federácie vyhlásil krátko po jeho menovaní, počúvate ma, že po Ukrajine príde na rad stredná Európa vrátane Slovenska. Že sem prídu, že sem prídu nás okupovať, ničiť naše mestá, zabíjať naše ženy, unášať naše deti, tak ako to robia na Ukrajine. Počujete ma? Počuli ste to? Viete o tom, alebo to ignorujete úplne zámerne? S takýmto kolaborantom jednoducho by sme tu nemali čo sedieť. Za normálnych okolností by ste mali byť úplne niekde inde. Viete, za čo odsudzovali a potrestali a popravovali ľudí po SNP? Za to, že povstali proti nemeckej brannej moci. To isté robia Rusi s Ukrajincami na okupovaných územiach. Aké ekonomické vzťahy chcete mať s krajinou, ktorá nás chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo.
Je mi divné, že ešte budem musieť obhajovať niečo, čo bolo povedané poslancom z SNS. Áno, dobre, pobavme sa, ideme gréckou cestou. Ale však tú grécku cestu si vybrala táto vláda, však zaviedli ste transakčnú daň a teraz všetky ekonomické ukazovatele vám hovoria, že ničíte vy vašimi zákonmi hospodárstvo a ekonomiku v Slovenskej republike. Neničí nám ho ani Európska únia, neničí ho nám v tom prípade ani Rusko, ale ničíte ho len vy vašimi zákonmi. A to, že sa správate, to, že sa tak ako správate v súčasnosti k obyvateľom, že ich vedome klamete, šírite tu nebezpečnú propagandu, šírite tu nenávisť, je mi ozaj z toho zle. A to, ako povedal pán poslanec Krúpa, vám to pekne vysvetlil, čo povedal nový generál, po Ukrajine má prísť Slovensko. Ja verím tomu, že vy ich budete asi vítať s ukrajinskými alebo sovietskymi vlajkami, neviem, môžem len hádať, že čo preferujete, môžem len fakt že hádať, ale my sme suverénny štát Európskej únie. Náš najbližší partner je Európska únia a vy sa jej obraciate vašou rétorikou chrbtom.
A čo sa týka nezamestnanosti, to, že máme jednu z najvyšších, alebo najnižších nezamestnaností, však ono je to fajn, aj makroekonomické ukazovatele hovoria, že všetko do 5 % je okej, 5 až 6 %, poďme sa baviť, že máme nejaký problém. Ale povedzme si úprimne, či toto je to, že desaťtisíce ľudí, prepáčte nie desaťtisíce, státisíce ľudí odišli zo Slovenskej republiky. Státisíce ľudí a tí státisíce ľudí budú chýbať na to, aby platili a prispieva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce navrhovateľ vystúpiť v rozprave? Nechce. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem ro... (Reakcie z pléna.) Kedy chcete dať hlasovanie, dnes o sedemnástej? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 802. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 842. Pani poslankyňa Kramplová, budete uvádzať zákon?
Za skupinu poslancov uvedie zákon pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť rozsah subjektov, ktoré sú daňovníkmi podľa zákona o dani z finančných transakcií, a to z dôvodu potreby zabezpečiť spravodlivejšie, hospodárnejšie a administratívne únosnejšie uplatňovanie tejto dane. Navrhovanou úpravou sa z pôsobnosti zákona vypúšťajú fyzické osoby – podnikatelia a súčasne sa zavádza výnimka pre právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb s nižšou výkonnosťou hospodárskej činnosti. Zdanenie finančných transakcií v súčasnej podobe sa vzťahuje aj na najmenších podnikateľov vrátene fyzických osôb – podnikateľov, ktorí sú často jedinými zamestnancami a zároveň správcami vlastnej agendy. Pre túto skupinu subjektov znamená zavedenie transakčnej dane nielen dodatočné finančné náklady, ale aj výraznú administratívnu záťaž spojenú s vedením transakčného účtu, odvodom dane a dokumentačnými povinnosťami. Tieto povinnosti môžu mať v prípade malých subjektov neprimeraný dopad na ich ekonomickú stabilitu a v niektorých prípadoch môžu viezť až k ukončeniu podnikania z dôvodu kumulácie nákladových faktorov. Pre právnické osoby sa ustanovuje hranica zdaniteľných príjmov vo výške 100-tisíc eur ako kritérium pre vymedzenie účasti na zdaňovaní finančných transakcií z hľadiska daňovej výnosnosti a efektívnosti výberu. Právnické osoby, ktoré túto hranicu nepresiahnu, nebudú mať daňovú povinnosť podľa zákona o dani z finančných transakcií, čím sa zníži ich regulačná a odvodová záťaž. Ide spravidla o malé právnické osoby poskytujúce služby bez zamestnancov alebo s minimálnou personálnou kapacitou, ktoré vykazujú nižšiu hospodársku aktivitu a pre ktoré by uplatňovanie transakčnej dane bolo neúmerné v pomere k ich obratu.
Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické skúsenosti s aplikáciou zákona o dani z finančných transakcií, ako aj na opakované pripomienky podnikateľskej verejnosti týkajúce sa neúmerného zaťaženia malých subjektov. Zavedenie výnimiek pre právnické osoby podľa výšky príjmov za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie a vypustenie fyzických osôb – podnikateľov zo zákona umožní zachovať výber dane vo vzťahu k hospodársky aktívnejším subjektom, zatiaľ čo subjekty s obmedzeným obratom budú odbremenené od povinnosti, ktorých administratívna finančná náročnosť môže byť v nepomere k ich ekonomickej sile. Návrh zákona zakotvuje mechanizmus preverovania splnenia podmienky výšky príjmov. Z aplikačného hľadiska návrh reflektuje aj situácie, keď daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov po uplynutí zákonnej lehoty.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zdenke Mačicovej, aby nám podala spravodajskú informáciu.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. septembra a gestorský výbor do 8. septembra ´25.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal, raz, dva, tri a päť je osem, osem prihlásených.
V rámci písomnej rozpravy pán, ako prvý pôjde pán Marián Viskupič za klub SaS.