35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no, tak dostali sme sa do stavu, kedy teda už aj aspoň časť vládnej koalície pochopila, že transakčná daň je nezmyselné, škodlivé, hlúpe a jednoducho zlé riešenie. To je podľa mňa dobré, tak v podstate sme aj s kolegom Ondrom Dostálom skutočne pani predkladateľke zákona zatlieskali, pretože síce tento zákon neruší transakčnú daň ako celok, ale teda je minimálne v režime toto, čo som povedal. Že minimálne časť koalície pochopila, že stúpila vedľa a že urobila proste fakt že extrémne zlé riešenie.
No, úplne správne riešenie je len jedno, hej. Transakčná daň vôbec nemala vzniknúť. V podstate stačilo sa pozrieť na to, že či takéto koleso vymyslel svet a keďže takéto koleso svet nevymyslel, transakčná daň je v Maďarsku a niekde vo Venezuele a možno ešte by sme našli nejakú ďalšiu juhoamerickú krajinu, tak jednoducho celý vyspelý svet takúto daň nepozná a už vôbec v takomto drakonickom tvare. Takže jednoducho to správne riešenie bolo, aby nevznikla. Samozrejme, minulosť nezmeníme, ale, kolegovia, môžeme spoločne meniť budúcnosť, to znamená, to druhé najlepšie riešenie, aké v tomto prípade existuje, je zrušiť transakčnú daň ako celok bez náhrady a vrátiť podnikateľom, živnostníkom, všetkým, čo zaplatili už transakčnú daň, naspäť, ergo použiť ju na teda zaplatenie inej splatnej dane. Takže toto by bolo to najlepšie riešenie, aké by bolo možné dosiahnuť.
Napriek tomu, že teda chválim pani predkladateľku, chválim stranu SNS, že teda prišla s úpravou transakčnej dane, toto ustanovenie v nej nie je, tento návrh proste vypúšťa živnostníkov, vypúšťa malé firmy z toho, aby boli platiteľmi tejto dane, ale teda neruší ju ako celok. Takže v prvom rade poviem teda pár tých základných vecí. Určite v prvom čítaní tento návrh zákona podporíme a v druhom čítaní prídeme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by teda transakčnú daň zrušil ako celok. Takže to sú, to sú dva základné fakty a mohol by som možno povedať teda k vyjadreniu ministerstva financií, ktoré teda hovorí, že daný návrh má legislatívno-technické problémy, že je ťažko vykonateľný, v podstate, samozrejme, dá sa s týmto súhlasiť, ale v prvom kroku toto je nepodstatné. Nepodstatné, kolegovia z koalície, proste tentokrát to ministerstvo financií síce pravdu má, ale reálne sme v prvom čítaní, v ktorom je dôležitá tá myšlienka, hej? To, ako sa to legislatívne upraví, to, na to máte potom priestor celý mesiac alebo teda v podstate až do septembra na to, aby sa to prepísalo a bolo to, bolo to akože vykonateľné, hej? Ale, ale tá myšlienka, to je to dôležité, to, na čo chcem upozorniť, že daný návrh rieši obmedzenie, zníženie transakčnej dane, takže tá myšlienka je správna.
No a čiže v podstate tá debata asi je vždy taká, už čakám, že teda keď hovorím, že zrušiť a najlepšie zrušiť celú, že teda odkiaľ na to peniaze získať. Rozumiem, transakčná daň v tomto roku by mala priniesť okolo 500 mil., myslím si, že by priniesla menej, ale tak dobre, 500 mil., takže, samozrejme, ja gro môjho vystúpenia budem venovať tomu, aby som teda ukázal, že kde sa dá získať, resp. ušetriť tých 500 mil. tento rok a ďalšie, samozrejme, milióny aj ďalší rok. Takže skutočne budú to všetko opatrenia na strane šetrenia, na strane štátu, pretože, a ja to budem opakovať, tak ako vy máte tie svoje posolstvá, posolstvo, že, občan, zaplať viac na transakčnej dani, na dani z príjmu, na DPH, na poplatkoch, na odvodoch, to nie je konsolidácia.
Akože, kolegovia, vy sa chválite, že ste, že ste skonsolidovali, stabilizovali verejné financie. Akože počúvajte to, to chválenie je, že ste zobrali peniaze z vrecák občanov, firiem, proste všetkých živých duší, aj právnických osôb na Slovensku a tie ste teda presunuli do štátnej kasy. Takže to je, to je to zlepšenie, stabilizovanie verejných financií? Jednoducho proste nie, 95 % opatrení je na strane príjmov a jednoducho to je, zaplatili to občania. Čiže občania zaplatili a vy sa vlastne tým chválite, že občania zaplatili. Proste to, toto si treba uvedomiť. Takto to byť nemá a toto nie je konsolidácia.
Konsolidácia v tom najzákladnejšom význame slova je jednoducho šetrenie. Šetrenie na výdavkoch. To je ten zdravý sedliacky rozum, ktorý musí robiť každý jeden občan doma, vo finále aj každý jeden starosta svojej obci, lebo ten sa tiež nemôže zadlžovať bezhlavo, ale má tam proste limit, hej? A to je to, že iba výdavky má ten občan proste v rodinnom rozpočte, ten starosta v rozpočte obce, nad ktorými má skutočne stopercentnú kontrolu. A konsolidácia má byť presne na strane výdavkov, na strane toho, že štát nekúpi, čo nepotrebuje, kúpi lacnejšie to, čo potrebuje, nebude zamestnávať toľko, toľko zamestnancov proste atď. atď. Čiže toto sú tie skutočné veci a tá tretia vec je to, čo sme sa tu bavili v bode predtým, a to je tá, že štát má robiť všetko preto, aby bol hospodársky rast, aby ekonomika fungovala, aby sa tu investovalo a z toho bolo potom viacej peňazí v štátnom rozpočte.
No, ale teda ešte raz, rokujeme o tom, aby sa obmedzila transakčná daň, to znamená, že bude diera v rozpočte a ja teda budem teraz rozprávať, kde všade by sa dalo ušetriť. No a urobme to tak, že nebude tu, že tu rozpráva niečo saskár, hej, SaS-ka, naše videnie sveta, ja budem rozprávať to, čo prijali, a to, čo prezentovali zamestnávatelia, Republiková únia zamestnávateľov, proste zamestnávateľská organizácia združujúca množstvo firiem, množstvo odvetví a aj tí už majú plné zuby toho, ako proste každým ďalším zákonom im beriete ďalšie, ďalšie peniaze, transakčná daň je daň z finančného dýchania. Zoberú svoje peniaze, zaplatia s tým za nejaký tovar, ktorý kúpili, a bum, musia odviesť štátu. To je štátne výpalné z finančného dýchania. Vy ste skutočne zaviedli daň, že dýcha firma bez, bez proste pohybu financií, bez pohybu peňazí proste by nefungovala ekonomika a vy z tohto finančného dýchania ste dali daň.
No, takže Republiková únia zamestnávateľov vytvorila návrhy, možnosti konsolidačných opatrení, kolegovia, v sume 6,5 mld. eur, hej? Takže len malú časť z toho keď dokážete uviesť do praxe, tak úplne spokojne môžte zrušiť transakčnú daň nie pre malých, nie pre eseročky malé, nie pre živnostníkov, pre všetkých. A ja tu hovorím a hlásim, že tak ako sme tlieskali s Ondrom Dostálom, tak tu bude nastúpená celá SaS-ka a bude vám tlieskať, keď tú daň zrušíte celú. No, nepotrebujete, ale urobíme to radi. Dobre, ale poďme, poďme konkrétne. Poďme konkrétne.
Takže návrh konsolidačného opatrenia – zníženie zamestnanosti a výdavkov na mzdy vo verejnej správe. Tuto zamestnávatelia to odhadli na 2 mld., že sa dá ušetriť. Nie za jeden rok, v dlhšom časovom období, ale jednoducho 2 mld. Oni to teda vidia na 15-percentný, 15-percentné postupné zníženie zamestnanosti, zavediem to do takej reality. My hovoríme aspoň 10 % ako SaS-ka, pán premiér hovorí 30 %, povedal, len sa k tomu už nejak prestal hlásiť, takže zamestnávatelia hovoria, že sa skutočne dá ušetriť 15 %. A nebudem len, že teda že sa dá, ale proste ako, hej, tie spôsoby. Proste nie plošné číslo, všetko, čo je plošné, je zlé, hej, nielen dotácie, nielen podpora, ale aj plošné prepúšťanie, samozrejme, to sa nedá takto pozrieť. Čiže diferencované. Proste niekde sa nedá prepustiť nikto, niekde sa dá prepustiť 5 %, niekde som presvedčený, že sa dá prepustiť 25 % a niekde sa dá prepustiť, použijem slová pána premiéra, aj 30 %.
No ale proste akoby nejakým organickým štýlom v najbližších rokoch proste nieže pozrieť a škrtnúť, v najbližších rokoch ide niekto do dôchodku, okej, tak nahraďme len polovicu, hej? Polovicu, dvaja odídu do dôchodku, tak proste by sa nahradil len jeden. Takto, takto postupne sa to dá. Teraz som zachytil niekde v Británii, že dve tretiny operácií, ktoré robia verejní zamestnanci, už dnes vie robiť umelá inteligencia. Takto sa dá ušetriť kopu, kopu zamestnancov. Zasa, veď nemusíme ísť do Veľkej Británie, pozrite si banky, jednoducho vedia to, tí asistenti dneska už vedia veľa, veľa vecí vybaviť.
Takisto, zasa čítam návrhy zamestnávateľov, racionalizácia počtu úradníkov pracujúcich s eurofondami. Toto, toto normálne, toto tu poviem, sedel nám štátny tajomník 3 z MIRRI, už to je jedna vec, kde sa dá šetriť, štátny tajomník, proste máme 36 štátnych tajomníkov, toľko nikdy nebolo, hej? No ale štátny tajomník 3 hovoril, že veď oni by aj prepustili zamestnancov, ale vlastne keď by prepustili zamestnancov, tak nebudú schopní, nebudeme schopní čerpať eurofondy. No tak som sa ho spýtal, že teda či je počet zamestnancov funkciou úspešnosti, úspešnosti v čerpaní eurofondov. Jednoducho takto to, takto to nie je. Niekedy tie eurofondy nečerpáme práve preto, že sa okolo toho motá príliš veľa zamestnancov. Čiže tu sa dá ušetriť 2 mld.
Ďalšie opatrenie, ktoré navrhujú zamestnávatelia z Republikovej únie zamestnávateľov, je zníženie výdavkov na nákupy tovarov a služieb vo verejnej správe. Áno, to isté hovoríme aj my, je tu 250 mil. možná úspora a to je proste, nebudem tomuto venovať až tak veľa času, to je presne o tom verejnom obstarávaní. To je presne o tom, aby to nefungovalo ako u pána ministra Šutaja Eštoka, kde obstarávajú takým štýlom, že ešte aj vlastné ministerstvo, vlastné, no, koaličné ministerstvo financií formou Útvaru hodnoty za peniaze im hlási, že sa na tom dalo ušetriť 122 mil., hej? Keby sme sa hneď bavili povedzme že o štyroch rokoch, no však tak, aj tak je to ročne kopa peňazí, hej? Čiže jednoznačne efektívnosť verejného obstarávania napríklad tak, že keď vám príde päť ponúk, tak nemôžte ako predpokladanú hodnotu zákazky dať proste tú najvyššiu z nich alebo priemernú z nich, no mali by ste dať tú najnižšiu z nich, veď preto ste asi zisťovali tých päť ponúk, hej? Takže, takže proste na znížení výdavkov, a to je, že ešte to nehovorím, že by malo verejnej správe niečo chýbať. To hovorím len o tom, aby to, čo skutočne verejná správa potrebuje, bolo kúpené lacnejšie, hej. Ale ešte je tu kopu vecí proste, ktoré verejná správa nakupuje a jednoducho dá sa to úplne zracionalizovať, že to jednoducho netreba. Stotridsaťtisíc monitorov, páni, 130-tisíc monitorov chce nakúpiť štát za najbližšie štyri roky, 130-tisíc len centrálnym, do toho si, samozrejme, ešte nakupuje veľa, veľa organizácií sami. To veď ale keď asi za tým monitorom bude niekto sedieť, to je 130-tisíc zamestnancov, ktorí sedia za monitorom, fú. No dobre, čiže tuto by sa dalo veľa ušetriť.
Takisto zamestnávatelia navrhujú zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. No organizácie verejnej správy často využívajú to odchodné nad rámec Zákonníka práce pre zamestnancov a je to akoby jeden z benefitov. Zasa, máme Zákonník práce, tu nikto nehovorí znižovanie sociálneho štandardu, Zákonník práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, pán poslanec, ja by som si dovolil prerušiť vaše vystúpenie, aby nezanikli veci, ktoré rozprávate.
Takže prerušujem schôdzu do 17.05 h, kedy pokračujeme hlasovaním.

(Prestávka.)

Príjemné popoludnie prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a najprv dám slovo pánovi poslancovi Lučanskému s procedurálnym návrhom.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo.
V mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS – podávam procedurálny návrh, teda v mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby sme o uznesení, tlač 759, hlasovali dňa 5. 6. o 11.00 h.

Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.
(Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 130 poslancov, za 77, 43 proti, 9 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.
Návrh bol schválený.
Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, tlač 862, ako aj vládny návrh zákona pod tlačou 863. Preto v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 35. schôdze. Navrhujem, aby sme návrh vlády prerokovali budúci týždeň v utorok 3. júna o deviatej hodine, následne by sme pristúpili k rokovaniu o bodoch 6 až 8, to sú tlače 660, 814 a 818, ktoré na rokovanie národnej vlády, Národnej rady predkladá minister vnútra. Ak Národná rada rozhodne v rámci príslušného bloku hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je. Budeme hlasovať. Nech sa páči.
(Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 136 poslancov, 79 bolo za, 2 proti, 55 sa zdržali hlasovania.
Tento návrh sme schválili a zaradili tieto nové body do rokovania schôdze a určili termíny prerokovania.
A nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 876.
Poprosím pani spravodajkyňu Alenu Novákovú, nech sa páči.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 876.)

Nováková, Alena, poslankyňa NR SR
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy.
Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

Raši, Richard, predseda NR SR
Keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, nepoužívajú sa obmedzenia na postúpenie návrhu, čiže pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem ju za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku.
Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.

Nováková, Alena, poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Raši, Richard, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, všetci boli za.

Návrh bol schválený.

Ďakujem veľmi pekne.
Tým pádom sme vyčerpali body hlasovania a o 17.13 h budeme pokračovať v prerokovaní návrhov zákonov, hej? Ďakujem pekne. Krátka prestávka, 17.13 h pokračujeme.

(Prestávka.)

Takže budeme teda pokračovať v rokovaní o prvom čítaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 279/2024 Z. z. o dani z finančnej transakcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802. A teda poprosím navrhovateľa a poprosím aj spravodajcu, aby zaujali miesta a bude pokračovať pán poslanec Viskupič v prerušenom vystúpení.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802.)

Ďakujem pekne ešte raz za slovo. Teším ma teda účasť špeciálne koaličných poslancov, tak verím, že ich teraz neodradím, že už odídu, tak som rád fakt, dobré si to vypočuť. Takže len aby som teda uviedol ďalej, pokračujem teda v návrhoch, konkrétnych návrhoch aj vyčíslených, kde všade sa dá ušetriť na verejných financiách na tej výdavkovej strane, a teda robím to preto, aby bolo naprosto jasné, že transakčnú daň je možné nielen obmedziť, ale ideálne úplne zrušiť. Takže tak.
Pokračujem, skončil som pri bode zníženie odchodného vo verejnej správe na polovicu. Čiže zasa vysvetlím. Je Zákonník práce, ktorým, samozrejme, je povinný riadiť sa každý zamestnanec a potom verejná správa z nejakého neznámeho dôvodu proste ide ponad, ponad Zákonník práce. Jednoducho verejná správa je vo veľkých dlhoch, ale teda platí odchodné viac, než jej zákon prikazuje. Ak by sa išlo len na tú zákonnú normu, tak ako to proste zákon prikazuje, okej, tak sa dá ušetriť 20 mil. za rok. Ďalší bod. Zníženie zamestnanosti, zlučovanie výkonu kompetencií samospráv, tu je teda cca 200 mil. Áno, toto je veľká téma, dlhá téma, tu, samozrejme, vidím tie úspory možné jednoznačne a veľké, ale teda v nejakom dlhodobejšom horizonte. V podstate ma tu, pochválim, teší ma, že nejak tak začínam počúvať, že vládna koalícia uvažuje o nejakej reforme verejnej správy, uvidíme, že či to teda skončí na tlačovke, alebo sa to aj dostane do nejakej reality. Každopádne skutočne tuto sa dá ušetriť, na efektívnejšom výkone verejnej správy sa dá ušetriť veľa peňazí.
Zefektívnenie poistenia štátneho majetku, že nazvime to, že samopoistenie štátu. Keď si zoberieme, tak vlastne sa pozrieme, že aké je to plnenie poistné, čiže náklady na poistenie voči tomu plneniu, ktoré štát ročne získa, je na úrovni 20 %. To znamená, štát zásadne viacej zaplatí na poistnom, ako má dlhodobo poistné plnenie. Čiže najlepšia cesta by bola, to je inak bod aj z nášho programu, zrušiť všetky poistenia, ktoré nie sú vyžadované zákonom, ktoré jednoducho nedávajú zmysel, kde to plnenie je výrazne malé a vlastne štát bude tým, kto si vlastne bude garantovať to poistenie, čiže keď bude poistná udalosť, tak nebude poistná udalosť, ale zaplatí to štát. Dá sa na tom ušetriť minimálne 20 mil. ročne. Ja som presvedčený dokonca, že ešte viacej. Takisto počúvam o tom aj od ministra Taraba, ale len počúvam. Bolo by dobré možno už to preniesť do, bolo by určite dobré to preniesť do reality, hej, tam sa dá ušetriť.
Ďalšie – rušenie prebytočných verejných inštitúcií a úradov. Použijem, použijem príklad z mojej oblasti. Máme ministerstvo financií a je úrad pre dozor nad hazardnými hrami. Dlhodobo to fungovalo, že vlastne dnešný úrad pre dozor nad hazardnými hrami bol jedným z odborov ministerstva. No prečo by to tak nemohlo byť naspäť? Proste aj tak je ich hlavný partner ministerstvo financií, normálne že zrušiť úrad, posunúť to naspäť pod ministerstvo, zefektívniť, zbytočné vozidlá odpredať, jednoducho na takýchto veciach sa dá veľa ušetriť. Tu by som mohol hovoriť, pretože tých rôznych štátnych úradov a organizácií sú, asi aj stovky je málo, to sú v podstate asi tisícky organizácií. Čiže dalo by sa, zasa, kto si chce podrobnejšie, na celej jednej strane sa tomu venujú samotní zamestnávatelia, ktorí teda majú tú skúsenosť s tými jednotlivými organizáciami štátu a majú tu množstvo, množstvo návrhov, kde by, kde by sa dali teda takto zrušiť prebytočné verejné inštitúcie a úrady. Odhadovaná úspora 150 mil.
No ďalší, ďalšia možnosť. Zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie. Tu vlastne má to, má to viacero rovín. Tá jedna rovina je taká tá akoby jednoduchšia, to sú tie plošné dotácie domácností. Ešte raz. Nie je možné a štát na to nemá peniaze dotovať energiu všetkým. Plyn, teplo, proste jednoducho nedá sa to. Zadresnením sa dajú získať skutočne že stovky miliónov eur a má to, samozrejme, aj ďalšie efekty. To, čo stále hovorím, že podporovať ekonomiku, podporovať aktivitu. Ak budú domácnosti, ktoré si to môžu dovoliť, to napríklad vlastne my všetci, ako nás tu 150 sedí, nikto z nás nie je v tak, nikto z nás nie je v zlej situácii a už vôbec nie v takej situácii, aby musel mať dotovanú cenu tepla, dotovanú cenu plynu, hej. Ak sú tie ceny umelo nízke, čo sa deje, neoplatí sa investovať do energetických úspor. Čiže ak by sa tuto to zreálnilo a skutočne ak by štát podporoval len tých v skutočne zložitej, zložitej sociálnej situácii, tak to, za á, štát stojí menej peňazí, za bé, solventnejšie domácnosti začnú rozmýšľať, čo urobiť, aby platili menej za teplo, môžu zatepľovať, môžu robiť fotovoltiku, môžu robiť tepelné čerpania. Proste rôzne veci, ktoré zasa vytvoria ďalšiu ekonomickú aktivitu, z čoho bude hrubý domáci produkt, z čoho bude príjem aj do štátnej kasy, a potom ešte, čo poteší zasa kolegov hlavne z PS, ale, samozrejme, aj nás, že to má aj zelené efekty, hej. Ak sa nahradí tradičná energia nejakou formou zelenej, tak, samozrejme, má to ešte aj pozitívny efekt pre prírodu hej. Win-win, win-win situácia, len teda musí to začať štát. Štát musí povedať, cielené dotácie, zmysluplné dotácie a potom to vie fungovať.
Ďalšia vec je, samozrejme, ešte ďalšia rovina tých dotácií, a to je, to je vlastne výdavky verejných subjektov na energie, tam sa aj podľa presvedčenia zamestnávateľov rozšafne hospodári. Proste keby sa zreálnili tie čísla, dá sa usporiť, keď nič iné, proste bude proste nižší deficit o to. Takže tam sa dajú takisto nájsť úspory. Alebo teda nebude treba mať transakčnú daň zasa. Stále dokola to budem hovoriť.
Zamedzenie zneužívania dávok nemocenského poistenia. Myslím si, že o tomto vedia zamestnávatelia aleže úplne všetko, pretože to sa úplne deje. Najlepší pohľad je na to, keď si pozriete, to je péenkovosť, hej, miera, miera péeniek. Pozrieme si Bratislavský kraj, kde sú vyššie platy, kde sa to jednoducho až tak, alebo pre väčšinu ľudí neoplatí, tak je péenkovosť násobne nižšia ako v regiónoch východnejších, južnejších, jednoducho zneužíva sa to. Takže takisto tomuto jednoducho treba zamedziť, zamestnávatelia vyčíslili možnú úsporu na 60 mil. eur ročne. Šesťdesiat miliónov nenájdete na ulici, kopa peňazí. Je to, čo, devätina celej transakčnej dane, hej. Takže jednoducho bolo by treba prijať opatrenia, ktoré by teda toto zneužívanie zamedzili, či už teda kontrolou dodržiavania liečebného režimu, užšou spoluprácou a výmenou dát so zamestnávateľmi a lekármi, zefektívnenie kontrolných nástrojov, sprísnenie pravidiel a sankcií za zneužívanie dávok nemocenského poistenia a, samozrejme, využiť dobrú prax zo zahraničia. Ešte raz, kolegovia, 60 mil.
Ďalšie opatrenie – urýchlenie zlúčenia menších škôl do väčších, zrušenie kompenzačných príspevkov na malotriedky. Áno, aj toto je cesta, aj tu sa dá ušetriť. Zamestnávatelia takisto navrhujú zníženie odchodného v systéme výsluhových dôchodkov na polovicu odchodného, nie výsluhových dôchodkov, odchodného, aby to bolo presne povedané. Tam sa dá napríklad ušetriť 17 mil. Predaj nepotrebného majetku štátu. To, samozrejme, oni to ocenili na 500 mil. Takisto tu treba povedať, že to nie je opatrenie, že sa dá 500 mil. do konca roka alebo tento rok, je to, samozrejme, dlhodobejší proces, ale jednoducho treba na toto pozerať. Majetok nehnuteľný, ktorý sa nevyužíva, treba ho strážiť, treba temperovať, treba o ňom účtovať, proste vyžaduje to kopu ďalších operácií, kopu ďalších nákladov. Čiže to, čo spraví každá jedna firma, keď má problémy, proste má nejaký asset, ktorý nepotrebuje, no tak ho jednoducho odpredá. Toto musí robiť aj štát. Čiže zasa veľmi podstatná úspora.
Takisto napríklad zvýšenie podielu civilných zamestnancov v polícii, šesťmiliónová úspora. Spomeniem zníženie nákladov na výber mýta, všetci ten príbeh poznáme, dlhodobo polovicu nákladov, alebo teda výberu mýta išlo súkromnej spoločnosti, teraz je to okolo 30 % alebo 28 %, no aj to je strašne veľa, európsky priemer je tak 12-13, dá sa na tom ušetriť 27 mil. Čiže suma v oblasti, teda zefektívnenie verejnej správy vyčíslili zamestnávatelia možnú úsporu 3,8 mld. Dobre.
Poďme na druhú kategóriu možných úspor, a je to adresnosť pomoci štátu a teda zásadné prehodnotenie adresnosti všetkých poskytovaných dávok, len jeden systém pomoci domácnostiam s pokrytím základných výdavkov. Veľká téma, dlhá téma, o tomto by sa dalo rozprávať tri hodiny. Každopádne vyčíslená úspora 2 mld. eur. Nie zo dňa na deň, ale jednoducho úpravou, úpravou, tou adresnosťou sa dá ušetriť skutočne veľa, veľa peňazí. Adresnosť energodotácií, to patrí aj sem, spomínal som, to je stovky, 400 mil., takisto zrušenie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie, to je jedno z prvých opatrení, ktoré urobila vláda hneď po voľbách. Ukázalo sa presne to, čo sme aj my hovorili, že to jednoducho nemá význam, je to nepotrebné, ten nárast splátok nebol taký veľký a keď sa pozrieme na to, čo to stojí na úradníkoch, na všetkom, všetkom okolo voči tomu, koľko reálne bolo vyplatených, kolegovia, normálne že zo dňa na deň zrušiť, nikomu to chýbať nebude a ušetríte kopu peňazí. Takže je tam nejakých, minimálne 20-miliónová úspora. Takže adresnosť sa dá takmer 2,5 mld. ušetriť. Dobre.
Veľmi rýchlo práca a zamestnávanie. Zdroje zo zrušenia dvoch štátnych sviatkov cca 300 mil. Musím pochváliť, aby som len nekritizoval. Jeden štátny sviatok už aktuálna koalícia zrušila. Bohužiaľ, budeme a musíme viacej pracovať, proste fakt to inak nejde, takže minimálne jeden až dva ďalšie bude treba zrušiť. Zasa, nebudeme ešte ani v priemere, v priemere toho, ako je na tom Európska únia, proste my tých sviatkov máme skutočne, skutočne veľa.
Zrušenie rekreačných poukazov, športových poukazov a podobných nútených benefitov v prospech zamestnanca. To, čo je, tak to vlastne zamestnanec dostane, to je zasa za jedno náklad zamestnávateľa, ale aj proste daňový výdavok, to znamená, je to vo finále potom do nejakej miery je náklad štátu. Skutočne toto takisto zamestnávatelia navrhujú zrušiť. Ono je to o tom, čím viacej dáte takýchto povinných benefitov, tým menej funguje taká tá skutočná súťaž zamestnávateľov o zamestnanca. Nechajte to na firmách. Proste firma, ktorá je úspešná, ktorá potrebuje svojich zamestnancov, ktorá je závislá na ich schopnostiach, im nájde benefity aj bez toho, aby jej to štát prikazoval.
Zamestnávatelia takisto hovoria o zrušení možnosti do predčasného dôchodku. Úplne im rozumiem. Jednoducho potrebujeme, aby sa viacej pracovalo. Dnes stále ešte čelia nedostatku zamestnancov a veľmi kvalifikovaní zamestnanci, ktorí proste ich, zásadne ich potrebovali, boli schopní a v podstate aj boli ochotní pracovať, jednoducho odišli do predčasného dôchodku. Len za minulý rok sa vypláca takmer 39-tisíc nových predčasných dôchodkov. Toto je to, že my tú nezamestnanosť stále máme malú, ale jednoducho pracuje stále menej ľudí a tým pádom stále menej financií sa dostane aj do verejného, verejného rozpočtu. No, takže tu sa dá ušetriť tak asi trištvrte miliardy.
No a majú tu ešte jedno opatrenie – implementácia opatrení revízií výdavkov jednotlivých rezortov vlády. Čiže veľmi jednoducho, keby sa do praxe uviedlo aspoň to, čo si samy rezorty napísali, že je tam možné šetriť, je tam možné, je tam možné ušetriť nejaké verejné zdroje, ergo financie alebo peniaze daňových poplatníkov, je tu vyčíslenie medzi 250- až 1 000 mil., to znamená 250 mil. až jednou miliardou. Čiže keby vláda len dokázala do praxe uviesť to, čo si napísala sama, tak sa dá tak či tak zrušiť transakčná daň.
Čiže, kolegovia, posledná minúta. Všetko toto sú opatrenia, ktoré neznižujú hospodársky rast, ktoré neznižujú hospodársku aktivitu, ktoré jednoducho práve naopak umožnia, aby tá ekonomika fungovala lepšie, z čoho, samozrejme, zasa vedia prísť dodatočné financie do štátneho rozpočtu a potom napríklad aj do teda rôznych opatrení. Čiže, prosím, keď najbližšie bude ktokoľvek rozprávať, že opozícia tu iba rozpráva, že jednoducho nie sú žiadne opatrenia, že vlastne nič konkrétne nepovieme, tak len upozorňujem, že, mám 24 sekúnd, to znamená, celú polhodinu som rozprával o konkrétnych opatreniach a ešte teda konkrétnych opatreniach z praxe, že to navrhovali kapitáni slovenského priemyslu, firmy, ktoré sú top firmy na Slovensku, zamestnávajú desať až stotisíce zamestnancov, a jednoducho tie opatrenia tu sú k dispozícii a vyslovene len časť z nich stačí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S faktickou poznámkou po potlesku pán poslanec Jakab.

Ďakujem za vystúpenie. Mne to príde trocha taká tragikomédia, lebo môžeš sa, Marián, namáhať, koľko chceš, ale vláda súčasná nevie šetriť sama na sebe a je to tragikomédia aj kvôli tomu, že zamestnávatelia sami si zvolali tlačovú konferenciu, kde normálne vymenujú desiatky dôvodov a desiatky úsporných opatrení a snažia sa pomôcť tej vláde, len aby ten ekonomický sektor a tie firmy nezodierala, aby tu oni mohli zostať podnikať. Tak to mi príde akože úplná tragikomédia na tomto našom Slovensku. A ak si dobre pamätáš, tak v druhej polovici, alebo tak viac ku koncu toho predčasne ukončeného volebného obdobia predchádzajúceho som práve prišiel s tou iniciatívou, aby sme zrušili poistenie majetku štátu, aj som to vlastne prezentoval na vláde a nechal som to vlastne ministrovi financií v takom stave, že pokojne si to mohol zobrať a mohol na tom poistení majetku štátu ušetriť desiatky miliónov eur proste každý jeden rok a ak si videl, tak Fantozzi Kamenický doniesol materiál na vládu, ktorý dokonca vychádzal z tých podkladov, ktoré som mu nechal, ale celý ten materiál bol iba také, že také latentné odporúčanie niektorým inštitúciám, aby teda skúsili pošetriť na tom poistení majetku štátu, a úplne najvtipnejšie na tom bolo, že keď si pozrieš zadnú stranu, že dopady na rozpočet, tak že žiadne, že žiaden pozitívny vplyv, hej. Čiže on normálne donesie úsporné opatrenie na vládu, kde sám napíše, že to nebude mať žiaden pozitívny vplyv na rozpočet. A potom tu máme ešte takú poslednú tragikomédiu, že LOZ vlastne zhodnotilo 15 % zamestnancov štátu na 2 mld., Robert Fico tu vykrikoval, že tretinu prepustí, naposledy som ho počul aj polovicu, či sme pripravení, že polovicu zamestnancov prepustí. Skutočnosť je taká, že za dva roky prijali ďalších desaťtisíc zamestnancov.

Ďalší s faktickou, teda s reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.