35. schôdza

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, teraz by som vám rada tak ľudskou rečou vysvetlila dôležitosť tohto návrhu zákona a zároveň vás požiadala o podporu tohto zákona.
Tento zákon predkladám ako poslankyňa, ktorá sa venuje podnikaniu a stojím za podnikateľmi, ktorí naozaj v tomto čase, neľahkom čase pre podnikateľov trpia jednak transakčnou daňou, ktorú, gratulujem, že sa podarilo posunúť do druhého čítania, ale jednak aj ostatnými reštriktívnymi zákonmi, ktoré dopadajú na podnikateľov veľmi ťaživo.
Stojím za obyčajnými, poctivými podnikateľmi, nie za oligarchami, nie za podnikateľmi, ktorí doja tento štát, ktorí zneužívajú eurofondy, ktorí zneužívajú štátny rozpočet pri verejných obstarávaniach. Stojím za tými, ktorí podnikajú poctivo a ktorí čoraz častejšie narážajú na systém, ktorý im hádže polená pod nohy. S kolegami chodíme po regiónoch, bavíme sa s podnikateľmi a počúvame ich a najčastejšie od podnikateľov zaznieva to, že nemajú žiadnu podporu od štátu. Dokonca hovoria o tom, že bez známostí a bez vybavovačov sa nedostanú ani k eurofondom alebo k štátnym zákazkám. Všetko si musia platiť zo svojho alebo si musia na to požičať. A títo ľudia nežiadajú žiadne výhody, žiadajú len spravodlivé podmienky. Preto prichádzam s návrhom, ktorý by im mohol pomôcť.
Navrhujem predložiť možnosť odpočtu daňovej straty a výdavkov na výskum a vývoj z piatich na pätnásť rokov. Nie je to vôbec žiadna revolúcia, pretože v Európe je takáto doba úplne bežná, dokonca sú štáty a dokonca väčšina štátov Európskej únie, ktoré majú odpočet straty na dobu neobmedzenú. Slovensko je dnes jednou z najprísnejších krajín, pokiaľ ide o tieto odpočty. To demotivuje firmy, aby rástli, aby investovali a inovovali do svojho a investovali do svojho rastu.
Toto opatrenie podporí dlhodobé investície a inovácie, ktoré sú nevyhnutné na dobehnutie ekonomického náskoku krajín Európskej únie. Toto opatrenie zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a zatraktívni ho pre investorov. Taktiež pomôže firmám zvládnuť prechod na zelené a digitálne investície a technológie. A zároveň, čo je veľmi dôležité povedať, tak toto opatrenie nezníži príjmy štátneho rozpočtu na najbližších päť rokov. A to je práve to, čo potrebujeme, ale zároveň pomôže zvýšiť ekonomický rast, pretože firmy budú ochotné viac investovať do svojho rastu a do modernizácie.
Minulý týždeň, ako dobre všetci viete, tu bola delegácia Európskeho parlamentu a jej poslanci vrátane Tomáša Zdechovského jasne povedali, že Slovensko zaostáva v čerpaní fondov. Ono by to bolo fajn, keby sme len zaostávali, ale jasne bolo povedané, a je to veľká hanba, že to muselo byť povedané z úst europoslanca z cudzieho štátu, že my rozkrádame eurofondy. Teda nie my, ale nepoctiví podnikatelia.
Ale my máme riešenie. Ak sa k fondom bežné firmy nevedia dostať, musíme im dať aspoň férové podmienky na to, aby mohli investovať zo svojho, a to bez trestu v podobe daňovej nespravodlivosti.
Tento návrh naozaj nie je o ideológii. Je to o zdravom rozume. Pomôžte tým, ktorí skutočne tvoria hodnoty na Slovensku, poctivým podnikateľom.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne a pekné popoludnie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a tiež, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancoch.
Návrh tohto zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády č. 88 z 19. februára 2025, ktorého cieľom je reagovať na potrebu vytvorenia atraktívneho a stabilného pracovného prostredia pre všetkých zamestnancov vzdelávacieho systému. Rada odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku vyhlásila dňa 17. decembra 2024 štrajkovú pohotovosť a následne vláda Slovenskej republiky aj na základe štrajkovej pohotovosti schválila zámer zvýšenia platov v školstve do roku 2026 a na tohto 19. februára týmto uznesením a následne bolo 26. marca 2025 podpísané memorandum o spolupráci o sociálnom zmiery v rezorte školstva medzi odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a ministerstvom školstva. Týmto sa skončila aj štrajková pohotovosť.
Hlavnými dôvodmi na schvaľovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní je urýchlená potreba novely týchto zákonov tak, aby mohlo dôjsť k zvýšeniu platov všetkých zamestnancov v školstve k 1. septembru 2025. Tým sú splnené podmienky, ktoré vyžaduje § 89 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto predloženého materiálu.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 853 z 12. mája 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 809, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 23. schôdzi dňa 22. mája 2025 a prijal uznesenie č. 78, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 809, v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za kluby dvaja poslanci – za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Gažovičová, po nej sa pripraví za klub KDH pán poslanec Horecký.
Udeľujem slovo pani poslankyni, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, nachádzame sa tu teda pri rokovaní... prepáčte, pán kolega, ale asi tu nenahrávame mobilom v sále. Ďakujem. Je to celé na kameru, samozrejme. Nachádzame sa tu pri rokovaní o zvyšovaní platov učiteľov v skrátenom legislatívnom konaní a teda ako prvé by som sa rada nachvíľu pristavila pri tomto formáte skráteného legislatívneho konania, lebo je to teda nejaký legislatívny nástroj, ktorý rokovací poriadok umožňuje v hraničných prípadoch.
Tuto sme približne už skoro dva roky po voľbách a vidíme, že táto vláda zatiaľ najviac využíva skráteného legislatívne konania zo všetkých vlád, ktoré sme tu doteraz mali. Pozerali sme sa na to, na štatistiky a naozaj za posledných teda 30 rokov od fungovania tohto parlamentu zo všetkých vlád najvyšší podiel zákonov bolo schválených cez SLK v tomto volebnom období. Bavíme sa tu asi o 27 %, to znamená, že každý štvrtý zákon, ktorý táto vláda predložila parlamentu a prešiel, bol cez skrátené legislatívne konanie. Považujem to za taký veľký výkričník a také, taká alarmujúca známka toho, že ako často táto vláda obchádza riadny legislatívny proces. Lebo pripomeňme si, skrátené legislatívne konanie vždy znamená obmedzenie pripomienkových konaní, obmedzenie účasti verejnosti a menej času na to, aby tá legislatíva bola robená poctivo.
Väčšinou pritom tie zákony nijakým spôsobom, by som povedala, že sa ani nedotkli tých naozaj zákonných dôvodov, ktoré rokovací poriadok umožňuje, a tu len za všetky pripomeniem, keď sme tu cez skrátené legislatívne konanie schvaľovali novelu Trestného zákona. V tomto prípade uznávame, že skrátené legislatívne konanie je opodstatnené a sme pripravení ho aj v Progresívnom Slovensku podporiť, lebo v konečnom dôsledku tu ide o to, aby sa učiteľom v tejto krajine zvýšili platy, a ide tu aj o to, aby sa v septembri po letných prázdninách otvorili školy a aby sa deti mohli znovu vzdelávať. Je to napísané aj v zdôvodnení tohto predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie, že je potrebné vyhnúť sa štrajku, ktorý by, ktorý by inak hrozil, a je potrebné naplniť programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. A tu citujem priamo z tohto materiálu, o ktorom teraz rokujeme, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala zabezpečiť každoročný rast miest pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl.
A tu sa teda dostávame k tej podstate, ktorú by som rada v tejto rozprave vyzdvihla, že toto skrátené legislatívne konanie sem nikdy nemalo do parlamentu prísť, pretože sme presvedčení, že o zvyšovaní platov učiteľov sme tu mali rokovať pred vyše pol rokom, keď sa schvaľoval rozpočet. To je tá podstata, áno, teraz, tri týždne pred letnými prázdninami už, a po tom, ako tu bola štrajková pohotovosť, a po tom, ako mesiace pán minister väčšinu svojej kapacity, aspoň to tak pôsobilo, musel venovať rokovaniu s odborármi, a po tom, ako už teraz vieme, že takmer trištvrte roka, osem mesiacov z tohto roku sa teda učiteľom nenavýšili platy a väčšine učiteľov v krajine ešte sa aj zobral ten regionálny, regionálny príspevok, ktorý mali za minulý rok. V tejto situácii už teraz nám nezostáva nič iné ako pristúpiť na skrátené legislatívne konanie. Ale do tohto bodu sme sa nikdy nemali ani dostať. Pretože práve táto vláda si tu pred takmer dvoma rokmi vypýtala dôveru a nielen dôveru od tohto pléna, ale nepriamu dôveru od občanov so svojím programovým vyhlásením, kde bol prísľub na každoročné zvyšovanie, a nakoniec ho učitelia vybojovali až pod hrozbou štrajku, a to považujeme za najsmutnejšie na tomto príbehu, v ktorom sa tu teraz nachádzame.
Všetci vieme, že platy učiteľov sú neadekvátne nízke, preto sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, preto vyhlásili štrajkovú pohotovosť, preto s nimi pán minister rokoval, a preto aj teraz aj zo strany opozície sme pripravení podporiť zvyšovania platov učiteľov. Nástupný plat na pozíciu predavač pokladník v Lidli je momentálne vyše 1 400 eur. Začínajúci učiteľ s vysokoškolským vzdelaním zarobí v tejto krajine menej, keď nastupuje do škôl. Bavíme sa o 1 200, prípadne o niečo viac, ak má, je niekde napríklad v Bratislave a má regionálny príspevok. Čiže predavač pokladník v Lidli, keď nastupuje, tak dostane viac ako učiteľ, ktorý si absolvoval vysokú školu, ktorému zverujeme obrovskú zodpovednosť a ktorý má dennodenne vychovávať a vzdelávať deti. To je vizitka krajiny v súčasnosti. A počúvame to všade po Slovensku. My naozaj keď cestujeme aj po výjazdoch, všade sa stretávame s učiteľmi, s riaditeľmi a nedávno na Orave mi hovorila jedna pani riaditeľka, že teda u nich na škole je minimum mužov, lebo od mužov sa tam väčšinou očakáva, aby rodinu uživili, väčšina z nich pracuje v zahraničí a tí, ktorí pracujú v školstve, tak cez leto chodia brigádovať so svojimi žiakmi na stavbu. Toto je tá vizitka krajiny, v ktorej sme.
Najvypuklejší problém je pochopiteľne v Bratislave z dôvodu najvyšších cien bytov. V Petržalke začínajúcim učiteľom ponúkajú bývanie na stredoškolských internátoch. Tak na Orave počúvame, že chodia v lete brigádovať so svojimi stredoškolskými žiakmi a tu v Bratislave im dokonca ponúkajú bývanie na stredoškolských internátoch. Toto naozaj nie je hodné učiteľov na Slovensku, v Európskej únii v 21. storočí. Rovnako včera som akurát bola na školskej komisii v mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, aj tam sme diskutovali o nájomných bytoch a najvypuklejšia téma bola, koľko bytov vieme dať začínajúcim učiteľom, aby nám neodchádzali odtiaľto, aby tu ešte mal kto učiť, lebo nám tu v krajine chýba vyše tisíc učiteľov a to ešte mnohí ďalší vlastne zastupujú odbory, ktoré ani nemajú vyštudované.
Čiže vláda túto kritickú situáciu pozná, všetci, ktorí sa venujeme školstvu, všetci o nej vieme. Napriek tomu to trvalo skoro dva roky od nástupu, kedy pristúpila ku kroku, aby predložila tomuto parlamentu plošné zvýšenie tabuľkových platov. Medzi tým, medzi prvými krokmi, spomeňme si, ktoré táto vláda urobila, bolo sebe zdvojnásobiť, zdvojnásobiť svoje platy, ale na učiteľov si spomenuli v tejto podobe až po tom, ako vyhlásili štrajkovú pohotovosť, až po tom, ako toto plénum schválilo rozpočet na tento rok bez toho, aby sa zvýšili tabuľkové platy učiteľov. A až teraz, po takmer dvoch rokoch, tu skrátene rokujeme o navýšení platov. Do tohto bodu sme sa nikdy nemali dostať.
To, že rokujeme skrátene, má, samozrejme, aj ďalšie nevýhody. Nielen to, že teda to navýšenie nezačalo platiť v januári, tak ako by malo, ale že začne platiť až v septembri, ale aj to, že sú na to napojené aj ďalšie legislatívne zmeny, ku ktorým aj stavovské organizácie v školstve vyjadrili svoje kritické reakcie, ale keďže konáme skrátene, keďže sa nešlo do medzirezortného pripomienkového konania, tak nemali možnosť ich predložiť a teraz pravdepodobne... (Reakcia navrhovateľa.) Toto bola len taká? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, tak beriem vašu výhradu. V každom prípade to asi znamená, že neboli prijaté ich výhrady vzhľadom na to, že i nám ich aj teraz znovu, ja viem, že sme o tom hovorili aj na školskom výbore a viem, že ste hovorili, že ste s nimi rokovali, to, že nám aj teraz ešte pár dní pred schvaľovaním prichádzajú e-maily s výhradami, považujem za známku toho, že nie sú spokojní s tým legislatívnym znením. A nechcela som ísť do detailov toho, len viem, že sa teraz nachádzame v skrátenom legislatívnom konaní, čiže k tomu sa ešte môžme dostať, ale je to tiež ukážka toho, že tam boli výhrady voči spôsobu, ako sa tieto peniaze budú, budú učiteľom vyplácať.
Myslím si, že aj vzhľadom na to programové vyhlásenie vlády je tu evidentné, že na tej úrovni sľubov, lebo sľuby nič nestoja, sa tu, aj tuto od tejto vlády bolo od začiatku deklarované, že si učitelia zaslúžia adekvátne ohodnotenie za svoju prácu, že si zaslúžia zvýšenie mzdy nielen jednorazovým regionálnym príspevkom, ale ako záruku toho, že na výplatnej páske dostanú vyššiu mzdu. Pretože keď mladý, keď mladého učiteľa chceme dostať, aby išiel pracovať do škôl, aby neskončil v tom Lidli alebo v hocakej inej, v hocakom inom zamestnaní, v hocakej inej firme, aby keď aj vyštudoval pedagogickú alebo nejaký učiteľský odbor, aby sa išiel venovať žiakom, aby týmto spôsobom investoval aj do budúcnosti svojej krajiny. Tento mladý človek potrebuje mať istotu, že z tej výplatnej pásky vyžije a potrebuje mať istotu, že si bude môcť na to zobrať hypotéku. Toto regionálny príspevok nezaručí.
A vidíme to aj teraz, keď minulý rok sa nejaký regionálny príplatok zaviedol, tento rok sa to znovu zmenilo. My potrebujeme také platy učiteľov, aby toto povolanie bolo konkurencieschopné pre absolventov vysokých škôl, aby si povedali, že áno, nejdem to robiť napriek svojmu vlastnému životu. To nemá byť obeta ako rehoľa, to má byť slušné povolanie, ktoré človek má robiť aj so vzdelaním, aj s odhodlaním, ale aj mu má zabezpečiť slušný život.
My sme preto presvedčení, že zdvíhanie platov učiteľov by malo byť predvídateľné. A toto, čo tu vidíme, celý ten proces posledné skoro dva roky, a to, kde sme sa dneska dostali, je presný opak predvídateľnosti. Jediná predvídateľnosť, ktorá tuto nastala, je, že učitelia musia ísť do štrajkovej pohotovosti, aby sa dočkali zvýšenia platov. A aj to zvýšenie platov v dnešnej dobe, v čase inflácie, v čase stúpajúcich cien, je nedostatočné, lebo im ledva vykryje ten nárast cien. To znamená, že ani sa tu nemôžme baviť o nejakom kvalitatívnom skoku, nemôžme sa tu baviť o reálnom, citeľnom navýšení životnej úrovne. Bavíme sa o základnom navýšení v čase, v čase inflácie, ktoré si vybojovali až po, až po štrajkovej pohotovosti.
Aby som teda zhrnula postoj za Progresívne Slovensko, v tomto bode, v ktorom už sme sa ocitli, samozrejme podporujeme vyššie platy pre učiteľov, lebo aj v čase ťažkých verejných financií sme hlboko presvedčení, že školstvo je oblasť, do ktorej treba investovať a že je to investícia do budúcnosti našej krajiny. Ale považujeme za veľké zlyhanie tejto vlády, že sme sa do tohto bodu dostali až po tom, ako bol schválený rozpočet, v ktorom sa na učiteľov nemyslelo, až po tom, ako museli ísť do štrajkovej pohotovosti, a riešime to v skrátenom konaní tuto na poslednej schôdzi pred letnými prázdninami. Do tohto bodu sme sa nemali dostať.
Ďakujem za pozornosť.