35. schôdza

Poslanec Lackovič.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za tvoj príspevok, pán poslanec. Mne tá situácia, ktorú si popisoval aj ty v tvojom vystúpení v rozprave, pripomína tú istú, ktorá sa dnes deje na Slovenskej pošte. My sme mali na Slovensku v roku 2005 1 591 pôšt, z toho bolo vtedy 59 stratových. Dnes v roku 2025 máme na Slovensku 1 365 pôšt a po tých štrnástich rokoch vlád Fica je takmer 1 100 stratových. A veľmi podobná paralela je tu aj s týmito tzv. najmenej rozvinutými okresmi, po novom prioritnými, kupodivu po štrnástich rokoch vlád Roberta Fica a spol. sa počet okresov navyšuje neustále, najnovšie teda z 19 na 25 po roku a pol tejto vlády. Okej, niektoré parametre sa tam menili, čiže tie dôvody sú aj prozaické a niečo za nimi stojí, ale kde to až môže skončiť, keď tu budeme aj naďalej takto bez dát, dokonca bez toho, aby sme zanalyzovali tie šetrenia NKÚ, ktoré sme navrhovali my na výbore a neprešlo to, dokedy budeme takto navrhovať zmeny, experimentovať, skúšať, koľko tie samosprávy, koľko tie okresy, koľko tie regióny na Slovensku ešte vydržia? Pretože ja sa obávam, že tú gumu šponujeme až dovtedy, že ona naozaj praskne, tie regióny, tie samosprávy jednoducho už ďalšie takéto experimenty nevydržia. Tých peňazí tam ide stále menej, nemá to žiadny nejaký výsledok, nikto to nemeria, tú efektivitu, viac sa k tomu vyjadrím potom asi v samotnej rozprave.

Poslanec Ledecký.

Ďakujem pekne. Kolegovia z PS, ja by som sa chcel vyjadriť, aby som to lepšie vysvetlil. Samozrejme máme názor na rozvoj, na regionálny rozvoj, myslím si, že skoro rovnaký, rozdiel je v tom, že ja keďže tá skúsenosť, aj žijem v tom najmenej rozvinutom okrese, aj pozerám na to optikou toho občana toho najmenej rozvinutého okresu a viacej cítim, naozaj viacej cítim tú nemohúcnosť, ktorú tí ľudia tam majú z objektívnych príčin, z objektívnych príčin, a ako sa pozeráte vy, lebo vy sa pozeráte, žijete aj vyrastali ste tuná v rozvinutom okrese. Čiže troška tie, troška tie pohľady máme iné. Troška tie pohľady máme iné, názor na riešenia máme v podstate stejný, ale naozaj treba, treba pozerať aj na tie najmenej rozvinuté okresy tou ich optikou, lebo možno to poviem na jednoduchom príklade. My keď, ja som dostal na starosti na ministerstve vlastne zavádzanie eurofondov do regiónov, aby o tom rozhodovali vyššie územné celky a my sme do každej, na každý jeden ten vyšší územný celok vycestovali a sme im hovorili tú metodiku a celé, ako to bude fungovať. Viete čo, my sme boli všade, ale v Bratislave sme neboli ani raz, lebo tí úradníci z Bratislavy sa poznajú s tými úradníkmi na ministerstve, dajú si kávu, vysvetlia si to a celé to funguje. A najviac, kde sme chodili, a najväčší problém sme mali, lebo tie kontakty a celé to spojenie bolo, najhoršie bol Košický a Prešovský kraj, čo je, čo je, ja to chápem dneska ako prirodzené, že tí ľudia majú menej kontaktov, nevedia hneď, okamžite komu majú zavolať, aj keď zavolajú, nemajú tie osobné vzťahy. Takže, takže o tom rozprávam, že naozaj čím ďalej ten región je od centra, tak tým musíme brať naňho väčší ohľad a tá, tú optiku pozerania musíme zmeniť.

Poslankyňa Hanuliaková.

Dobre, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja najprv musím zareagovať ešte na pána Ledeckého a áno, súhlasím, že človek, ktorý žije v týchto dotknutých okresoch, tak určite vie oveľa lepšie nacítiť tie problémy, ktoré tam sú, ale aj napriek tomu si myslím, že v tých zásadných veciach sa zhodujeme a chápeme ako keby že kde je tá podstata, že kde je ten problém.
Sme teda v druhom čítaní o zákone o najmenej rozvinutých okresoch a po novom teda o prioritných okresoch, začnem asi tým najpodstatnejším, čo som aj spomínala už, že si myslím, že tento zákon mal byť stiahnutý a prepracovaný tak, ako sme k tomu vyzývali teda po prvom čítaní a rovnako aj keď nás teda pán minister pozval k tomu okrúhlemu stolu, čo, samozrejme, naozaj oceňujem, aj keď teda nedospeli sme k žiadnym zásadným zmenám, ktoré by nejako výrazne ovplyvnili zmenu tohoto zákona, čo je podľa mňa zase škoda.
Dovoľte mi však ale dnes hovoriť nielen ako občianka, ale ako človek, ktorému naozaj záleží na tom, aby sa naše regióny rozvíjali a nielen teda Bratislava...
=====

výrazne ovplyvnili zmenu tohto zákona, čo je podľa mňa zase škoda. Dovoľte mi však ale dnes hovoriť nielen ako občianka, ale ako človek, ktorému naozaj záleží na tom, aby sa naše regióny rozvíjali a nielen teda Bratislava a nielen Košice, ale aj Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Poltár, Gelnica, miesta, teda kde ľudia naozaj dennodenne čelia krutej realite dopadov Ficových vlád, pretože problémy týchto regiónov, ja mám pocit, ako keby naozaj politici a političky, ktorí sedia aj v tomto pléne, ako keby nevnímali častokrát a mám pocit, ako keby ich tu ani vôbec neriešime.
Vo vládnej koalícii častokrát vidíme, že sa tu rieši múka z hmyzu, ktorá tu bola, myslím, včera schválená, alebo dve pohlavia v ústave, alebo znižovanie trestov teda pre ľudí blízkych vládnej koalícii, alebo teda zvyšovanie platov, ale teda ja sa pýtam, ako, ako tieto veci naozaj pomôžu ľuďom, ktorí žijú naozaj v tých najchudobnejších a najmenej rozvinutých okresoch na Slovensku? Asi si všetci uvedomujeme, že nijak.
To, ako aj táto debata prebiehala na výbore a teda to, ako aj tu v podstate v prvom čítaní len odzrkadľuje fakt, že tejto vládnej koalícii podľa mňa je úplne jedno naozaj, ako sa ľuďom žije niekde v Lučenci či v Rimavskej Sobote, alebo teda v tých okresoch, ktorých sa tento zákon týka. Ja si myslím, že pán premiér Fico oklamal týchto ľudí, ktorí v dotknutých regiónoch žijú, a naozaj podľa mňa by sa mal hanbiť. A nepomôžu mu ani jeho falošné výjazdové rokovania vlády, kde teda rozdáva, ako aj kolega spomínal, netransparentným spôsobom dotácie, teda najmä starostom, ktorí sú nejako spätí s vládou koalíciou alebo teda nosia to správne stranícke tričko. Ale však ja to, na druhej strane to chápem, lebo však čo iné sme videli za jeho vlád ako podobné spôsoby v politike.
Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, teda zákon, ktorý má byť nádejou pre tieto dotknuté okresy, sa stal tak len ďalším dôkazom toho, aké malé ambície máme pre tieto dotknuté územia. Bol to zákon, ktorý mal naozaj meniť osudy ľudí v týchto dotknutých okresoch. Ale keď sa naň dnes pozrieme s odstupom, musíme si položiť otázku: pomáha skutočne tam, kde to je najviac treba? Alebo ide len naozaj o ilúziu pomoci.
Ja by som sa teda chcela aj venovať konkrétne niektorým teda výhradám ohľadom tohto zákona. Už som to aj spomínala v mojej faktickej, že po prvé teda smeruje tam veľmi málo peňazí a za málo peňazí spravíme teda asi len málo zmien. A začnime teda rovno tými číslami. Do týchto okresov putuje teda pár miliónov ročne rozdelených medzi však desiatky okresov. Niektoré okresy dostanú od 400-tisíc po, dajme tomu po tých 800-tisíc a teda naozaj sa zamyslime, že či takáto suma peňazí dokáže vyriešiť tie problémy, ktoré v týchto daných regiónoch sú, ako sú, teda či už to infraštruktúrne deficity alebo odliv mladých ľudí, alebo teda aj tá nezamestnanosť, ktorá bola doteraz hlavným kritériom, kde sa zohľadňovalo to, ktoré okresy budú patriť medzi najmenej rozvinuté.
Treba povedať, že tieto peniaze, ktoré sa prerozdeľujú medzi tie okresy, za to možno opraviť jednu strednú školu a nie očakávať, že tu prinesú nejaké zásadné zmeny. A teraz si to napríklad porovnajme, lebo teda jak som to už spomínala, že na nové ministerstvo športu dodáme desiatky miliónov eur, ale pre okresy, kde nezamestnanosť dosahuje dvojnásobok národného priemeru a kde mladí ľudia hromadne odchádzajú, je to naozaj že symbolická almužna, to, čo tam smeruje. A dokonca teda, tiež som to spomínala, že dôvodová správa hovorí o tom, že objem peňazí sa má ešte znížiť, čo teda bude znamenať, že ešte vlastne tá pomoc bude menej adresná.
Pomoc doteraz prúdila teda do devätnástich okresov, po novom ich bude 25, a teda áno, jednoduchá matematika, ak máte rovnaký balík peňazí pre viac okresov, pomoc bude, ako som hovorila, nižšia aj menej adresná. Žalostné je však aj to, ako to číslo vzniklo a ja vám možno poviem ako. Váš predchodca, ktorý ten návrh pripravoval, si uvedomil, že ak zmení kritériá pre výber okresov, tak automaticky niektoré okresy vlastne vypadnú. A to, samozrejme, teda pán exminister nechcel dopustiť a tak sa teda rozhodol, že navýši ten počet okresov, čo si myslím, že úplne popiera ako keby filozofiu toho celého zákona, kam by to malo smerovať, ale áno, ono to je také typické smerácke, keď to tak môžem pomenovať.
A myslím si, že tu sa aj obraciam na vás, pán minister, že mali ste mať viac podľa mňa politickej odvahy v tomto smere a myslím si, že v tomto ste slabý minister, keď ste nevedel lepšie zasiahnuť a možno aj buchnúť po stole, aj keď teda viem, že ste ten zákon nepripravoval, ale mala, malo sa na toto lepšie pozrieť, že ak tam tie peniaze už idú, že ich je málo, proste snažiť sa vydolovať od ministra financií viac peňazí a nemal sa ten zákon, veď sme o tom aj hovorili pri tom okrúhlom stole, že nie je správne, ak sa počet okresov navyšuje. Veď dokedy ich budeme navyšovať? Za chvíľu ich bude štyridsať? Päťdesiat? Alebo koľko, hej? Čiže naozaj stráca sa celá, celá podstata toho, čo asi chceme docieliť.
Po druhé. Podľa mňa zákon je bez vízie a bez adresnosti. Zákon, ktorý mal byť nejakým záchranným lanom, musí byť naozaj, alebo má byť záchranným lanom pre tie dotknuté okresy, má byť cieľavedomý, odvážny a naozaj dôsledný. A čo tu máme dnes? To je proste podľa mňa sústava všeobecných opatrení, často neadresných a odtrhnutých od reality daného regiónu.
Miesto toho, aby sa zákon teda zameral na špecifické potreby každého okresu, dostávame súhrn všeobecných výziev, ktoré sú často len ťažko merateľné. Ako keby sme podľa mňa chceli liečiť pacienta bez diagnózy, len podľa toho, čo asi potrebuje. Zákon je bez teda, bez konkrétnych cieľov, bez merateľných výsledkov, bez jasných priorít a hlavne bez dôrazu na dlhodobú udržateľnosť. A to sme vám aj hovorili pri tom, keď sme vlastne chceli, aby Najvyšší kontrolný úrad teda vyhodnotil dopady týchto príspevkov, že podľa mňa je veľmi dôležité to, že ak sa tam aj vytvárali pracovné miesta, či naozaj boli udržateľné. A to nám dneska nikto nevie povedať, že či tie pracovné miesta, ktoré tam boli vytvorené, stále ešte existujú, alebo zanikli po tej dobe, na ktorú museli byť vytvorené.
Po tretie, veľmi dôležité. Tie prostriedky sú podľa mňa častokrát využívané veľmi neefektívne. A problém teda nie je len v tom, že teda tých peňazí je málo, ale aj v tom, ako sa teda používajú. Veľká časť financií ide na projekty, ktoré síce vyzerajú dobre na papieri, ale v realite neprinášajú žiadnu zásadnú zmenu. Namiesto toho, aby sa peniaze sústredili na systematické rozvíjanie ekonomického potenciálu regiónov, čiže na podporu regionálnych firiem, remesiel, poľnohospodárstva, často sa míňajú naozaj na nesúvisiace a... a..., pardon, aktivity bez dlhodobého efektu.
Ja som, ja som to teda už spomínala, ja som predložila na poslednej schôdzi teda to uznesenie, o ktorom sme rokovali minulý týždeň, a teda chceli sme zaviazať Najvyšší kontrolný úrad, aby urobil kontrolu využívaných príspevkov cez tento zákon, aby vyhodnotil efektivitu aj tú udržateľnosť, teda že kam sme vďaka týmto príspevkom, teda tie okresy posunuli. Mňa teda mrzí, že koalícia toto nepodporila, ešte teda aj kolegovia, už pán, kolega jeden je ešte tu, z nášho výboru, ale teda hovorili, že im to nedáva význam, že však tie peniaze boli vynaložené dobre, áno, ale tak to si môžme my myslieť, ale ideálne by bolo, keby sme si to teda nechali potvrdiť úradom, ktorý tu na to máme, aby nám povedal, že či naozaj tie financie boli vynakladané efektívne a aj transparentne.
Najvyšší kontrolný úrad síce robil takúto kontrolu, len, kolegyňa ju aj spomínala, keď sme rokovali o tom uznesení, len tam skôr bola zameraná na ten proces. Oni tam potom aj dávali odporúčania presne na toto, čo aj my sme navrhovali, aby sa potom pozrelo na tú efektivitu tých príspevkov, ale teda priamo ako na tú efektivitu kontrola robená nebola. Ja si myslím, že ono aj by to bolo také pekné, symbolické, že dneska máme, teda v tomto roku máme desať rokov, odkedy tu máme platný tento zákon, a ja si myslím, že ak sa nemáme čoho báť, tak každý jeden poslanec a poslankyňa by mal zdvihnúť ruku za to, aby sa takáto kontrola spravila. Veď ako inak sa tu potom máme rozhodovať, ak nie na základe faktov a dát. No však ono to tu tak potom aj vyzerá, že sa tu rozhodujeme, aj tuto podľa SNS, podľa hoaxov z rôznych stránok tu prinášajú zákony a potom tak aj vyzerá celá táto Národná rada aj tie zákony, ktoré tu sú. Ale ja si myslím, že by sme sa mali v prvom rade rozhodovať na základe reálnych výsledkov, aké majú dopady tie dané zákony.
Po štvrté. Podľa mňa svojou politikou vytvára táto vláda Slovensko za chvíľku bez mladých ľudí a bez budúcnosti. A to ma asi mrzí najviac, že, že smerujeme tam, kde asi nikto z nás nás nechce vidieť a vidíme to, že tí mladí ľudia odchádzajú z týchto regiónov a my to častokrát aj na našich výjazdoch počúvame, že, že tie mamy sa nám sťažujú, že deti sa nám nevrátia už domov, nevieme, že či sa bude mať kto o nás postarať a nemajú dôvod sa sem vrátiť, do týchto regiónov. Prešli sme viaceré regióny, ktoré teda patria aj medzi najmenej rozvinuté, a my to vidíme, že tejto koalícii naozaj na mladých ľuďoch nezáleží a potvrdzujú nám to aj hlasovania, my, lebo však my sme tu napríklad s kolegyňou Beátou Jurík predkladali napríklad aj zákon, aby mohli mladí ľudia voliť v komunálnych a regionálnych voľbách od šestnásť rokov, čo by ich viac teda zapájalo do toho diania a motivovalo. Takisto sme prinášali zákon, ktorý mal umožniť mladým ľuďom podnikať od šestnásť rokov. Znova by to dokázalo naštartovať alebo motivovať tých mladých ľudí, aby, lebo pretože podľa mňa mladí ľudia naozaj už aj v tom veku, ja mám syna, ktorý má šestnásť rokov a ja vidím na ňom, že tiež by rád možno už teraz podnikal alebo niečo robil, alebo má nápady, ale proste je obmedzený tým, že na Slovensku sa to proste nedá.
A ak chceme naozaj, aby tieto okresy žili, musíme dať mladým ľuďom dôvod ostať. Musíme im dať prácu, musíme im dať školu, komunitu, ale namiesto toho im podľa mňa dávame len signál hľadajte si budúcnosť inde. A oni to aj robia. Odchádzajú za prácou, štúdiom a za životom do zahraničia. A potom sa čudujeme, že tieto regióny starnú, upadajú, že tam chýba tá potrebná energia. Ale ako ju možno mať, keď investujeme viac do následkov, než do príčin.
Problém vášho návrhu, pán minister, je to, že nič z toho, čo som vymenovala, podľa mňa nerieši. Vás podľa mňa nezaujíma, kam táto pomoc prúdi, ani ako efektívne je minutá. Nezaujíma vás, že väčšina zdrojov, ktoré sa používa, je presunutá pomoc z minulých rokov, pretože firmy túto pomoc ani nechcú častokrát čerpať. A vôbec vás podľa mňa nezaujíma to, ako ju zatraktívniť, ako ju spropagovať, ako ju naozaj aby ju využívali najmä tí šikovní ľudia, ktorí vďaka nej dokážu rásť a naozaj že tým môžeme pomôcť dotknutým regiónom. Podľa mňa by sme sa oveľa viac mali zamerať na to, lebo ja som si teda dala tú námahu, že som si pozrela viaceré zápisnice z riadiacich orgánov, z okresných úradov a teda ja musím konštatovať, že ja som bola až zdesená niekedy, že čo som sa tam dočítala, keď po desiatich rokoch sa tam píše, že kvalita projektov je nízka, že starostovia a starostky častokrát nemajú potrebné informácie, častokrát to majú len ľudia, ktorí teda poznajú niekoho z riadiaceho výboru, častokrát aj tie podporené projekty, mi príde, že sú to veci, ktoré teda, ja neviem, či na poslednú chvíľu alebo kto ako keby rozhoduje o tom, že čo podporíme. Ja to ani radšej už nebudem vymenovávať, lebo to je naozaj že častokrát desivé, alebo že sú to firmy, ktoré sú blízke ľuďom, ktorí sedia v tých riadiacich orgánoch. Čiže naozaj že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá, už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme...
=====

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách, na ministerstve. Čiže možno väčšiu, väčšiu snahu dať aby, aby boli proste dostatočne informovaní ľudia aj, aj všetci, všetky dotknuté osoby, ktoré sedia či už v riadiacom orgáne alebo teda, aby sa tie informácie dostávali tam, kam to treba, aby proste tie projekty boli naozaj napriek tomu, že tých peňazí je málo, aby sa teda už pod podporovalo to, čo už teda aspoň nejakú, nejaký význam v tom danom regióne prinesie, aby to neboli neviem, my tu stále spomíname s kolegom tie mantinely, ale to je taká krásna ukážka proste tej absurdnosti toho celého, hej alebo jak to je pri tých dotáciách nákupy cédéčiek a neviem čo všetkého. Čiže neviem toto ako ľuďom v skutočnosti pomáha.
Ďalej spomeniem, že, že zavádzate teda nové kritériá, určili ste desať ukazovateľov, ktoré ste rozdelili do troch kategórií s odôvodnením, že ich môžu ovplyvniť obce a že ich merateľnosť je dostupná na úrovni okresov. Druhý argument ja však považujem za veľmi slabý, pretože samotný fakt, že nejaký údaj zbierame, ešte nie je dôvod na to, aby naozaj, že bol použitý. Krásny podiel, krásny príklad je podľa mňa podiel adries s dostupnosťou internetu minimálne 100 MB/s. Takže toto je jeden, jeden z kritérií, hej, ktoré ideme hodnotiť. Takže podľa mňa, že ja sa pýtam, že či pre regionálny rozvoj, že či máme akože posudzovať to, že či ľudia majú nejaký vysokorýchlostný internet namiesto toho, aby sme teda keď už niečo posudzujeme, posudzovali napríklad, či majú ambulanciu všeobecného lekára alebo prístup k základným potravinám, hej, v týchto okresoch. Ale teda posudzujeme rýchlosť pripojenia na internet, to je presne ako s tým, keď my hovoríme, že v obci nie je voda a kanalizácia s kolegom Michalom Sabom, ale máme tam neviem, interaktívne lavičky alebo ja neviem čo, hej, že, že proste a vidíte tam tú babku jak chodí proste s krčahom si po vodu, aby si mohla s prepáčením, spláchnuť záchod doma. Čiže to je také tie desivé obrazy nášho Slovenska po 14-tych rokoch vlád Roberta Fica.
No a ďalej, no a teda presne to, že ak posudzujeme teda takéto kritériá ako napríklad teda ten rýchlo, rých, vysokorýchle, rýchlostný internet, tak akože v poriadku, ale asi je to asi ja neviem, že či potom naozaj, keď sa tých ľudí pýtame, tých ľudí bez práce niekde v Rimavskej Sobote alebo Vranove nad Topľou, že teda či to, čo to. No, či toto ich trápi alebo či ich trápi teda to, aby vznikli nejaké nové pracovné miesta alebo teda aby sa zlepšili služby v danom okrese. Lebo presne podľa mňa, že tento signál vysielate, že zamestnanosť nestačí, lebo treba posudzovať aj iné ukazovatele a potom tam vložíte úplne, že podľa mňa od brucha rýchlosť internetu. A teda, čo sa týka nových kritérií podľa mňa, je tam viacero takých anomálií. Tie ostatné zmeny, ktoré tam prinášate, teda nie vy, ale váš predchodca, napríklad, zriadenie tých riadiacich výborov, zmenu administratívy alebo zmenu prípravy plánov z 5 rokov na 3 roky, to sú podľa mňa také, že v podstate kozmetické zmeny, ktoré nijako nenásobia, nedelia tú reálnu pomoc o ktorú podľa mňa by malo ísť.
No, a prichádzam teda k záveru. Teda, vážení kolegovia, kolegyne, zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov mal byť podľa mňa šancou, ale dnes je to skôr odrazom zlyhania tejto vlády. Chýba mu podľa mňa ambícia, chýba mu konkrétnosť a chýba tomuto zákonu hlavne zodpovednosť. A ak to myslíme so Slovenskom vážne a naozaj podľa mňa, že úprimne a ak nechceme krajinu dvoch rýchlostí, kde niektoré regióny prekvitajú a iné zomierajú, musíme jednoznačne zmeniť prístup. Nemajú to byť almužny, majú to byť investície. Nemajú to byť soft projekty, ale tvrdé riešenia a tvrdé opatrenia. Nemáme sa rozhodovať na základe pocitov a dojmov, ale na základe faktov a dát. Nemáme používať všeobecné frázy, ale konkrétne ciele, ktoré vieme zmerať a vieme ich skutočne vyhodnotiť. Lebo ak tento zákon nezmeníme, tak nepomáhame týmto okresom, len si kupujeme tichý súhlas, že môžu naďalej zaostávať. A to nie je politika, to je podľa mňa kapitulácia. Toľko asi za mňa. Ja viem, že ja už som si tu na to zvykla, že mi tu rok a pol sa snažíme prinášať nové návrhy alebo upozorňovať vás na mnohé nedokonalosti jednotlivých zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sem prichádzajú. Mňa veľmi mrzí, že tá debata sa posunula do takého štádia dnes, a teda, keď sme práve Progresívne Slovensko prvýkrát súčasťou tohto parlamentu, že vy ste úplne rezignovali na akékoľvek fakty, vy ste rezignovali na akúkoľvek diskusiu. Že, že častokrát tu hovoríme o veciach na ktorých, na ktoré prídete až potom a opakovane sem potom tie zákony prinášate. Či to bolo transakčná daň, Trestný zákon a mrzí ma to, že nás nepočúvate vtedy keď, kedy máte. Hej, že, že podľa mňa s tým strácame zbytočne čas. Mohli by sme ho využiť oveľa lepšie a akože mne sa aj páči to, že nás pán minister zavolal, len ja si myslím, že keď už niečo robíme, tak má byť z toho aj nejaký naozaj konkrétny výsledok. Keď, keď ste nás už zavolal, tak malo sa to pretaviť do toho, aby sa tie veci aspoň niektoré, ktoré bolo možné zmeniť, aby sa zlepšili. Lebo ináč to bol len zabitý čas, vypitá káva, vypité džúsy, ale proste nič viac, hej a nič menej. Čiže keď už niečo robíme, tak sasme, snažme sa to robiť proste dôsledne. My sme sem z Progresívneho Slovenska naozaj prišli na to, aby sme tie argumenty stavali na faktoch, stavali na dátach, aby sme si tu nevymýšľali naše dojmy, naše pocity, keď niečo robíme alebo keď niečo predkladáme alebo keď aj niečo kritizujeme. Mňa to mrzí, že kolegovia tuto, tú celú diskusiu vždy obracajú presne na tú zlú stránku a nás obviňujú. Mne sa zdá, že tu sa, tu sa stalo za tejto vlády dobro zlom a zlo dobrom. Čiže to je taká, tak, taký obraz, ktorý si ja nesiem aktuálne aj z našej spoločnosti alebo z toho, z toho akým spôsobom vládne táto koalícia. A vrátim sa teda ešte k tomu zákonu, že asi teda prejde v takej forme akej je, ale naozaj, rozprávajme sa o tom, máte veľké ministerstvo, máte tam veľa ľudí, možno nemáte až takú silnú politickú podporu, ale aspoň to, čo viete z vašej pozície spraviť ak to naozaj chcete využiť, tak mali by ste tie veci meniť tak, aby sme videli tie výsledky a tieto kozmetické veci, ktoré sa spravili, strávime tu nad tým dve hodiny alebo keď to zrátam aj so všetkým aj s výbormi aj s prvým čítaním, tak dobre, nech sú to tri. Ale ak to nemá priniesť reálny efekt pre tých ľudí, ktorí žijú v tých najmenej rozvinutých okresoch, teda po novom prioritných okresoch, tak, tak naozaj spravme z nich tie prioritné okresy. Ale tie prioritné okresy nespravíme s tým, že dáme tam naozaj smiešne peniaze a ešte pre viac okresov a naozaj tá pomoc už podľa mňa nebude ani taká aká bola doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Poslanec Hajko s faktickou.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste spomínali, že Najvyšší kontrolný úrad by sa mal pozrieť na využitie tých prostriedkov, ktoré sa venovali pre doteraz najmenej rozvinuté okresy a ja s vami plne súhlasím. Len mám obavu. Mám obavu, však vystupuje tu aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu aj na výboroch, dokonca by som povedal, že tie správy, ktoré, ktoré vychádzajú tento rok a už teda aj minulý rok z NKÚ, tak sú veľmi odvážne. Skutočne veľmi odvážne, by som povedal, že až s veľmi s až, až niekedy s nejakým politickým podtónom niekedy až, až tak ako by som to vnímal, ale to je tak asi všetko. To znamená, Najvyšší kontrolný úrad niečo zverejní a, a v podstate sa nedeje nič. Takže ja teraz nechcem byť skeptik, musíme žiadať, aby NKÚ pracoval ďalej a aby samozrejme apeloval na to, aby sa jeho závery aj preniesli do praxe. Ale mám obavy, že, že sme ozaj v štádiu zlyhávania inštitúcií alebo nerešpektovania inštitúcií. Ale stojím za tým takisto, že nech NKÚ kontrolu to čo, to čo teda, to čo štát, štát minie. Však napokon NKÚ môže kontrolovať aj samosprávy po novom, takže aj tam je priestor.