35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
13.6.2025 o 10:43 hod.
Ing. PhD.
Peter Žiga
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal dve písomné prihlášky do rozpravy, pani poslankyňa Veslárová a pani poslankyňa Gažovičová.
Pani poslankyňa Veslárová, za klub PS, nech sa páči, máte slovo.
Rozpracované
Vystúpenia
9:59
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi zareagovať na niektoré z týchto vecí. Chcem vám poďakovať za váš záujem pomôcť deťom a za to, čo robíte v oblasti, a zdôrazňujem to, že naozaj som presvedčený, že práve téma detí v tomto našom rozdelenom Slovensku môže byť tá, ktorá to bude spájať. Pár viet k tým témam, ktoré boli povedané.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi zareagovať na niektoré z týchto vecí. Chcem vám poďakovať za váš záujem pomôcť deťom a za to, čo robíte v oblasti, a zdôrazňujem to, že naozaj som presvedčený, že práve téma detí v tomto našom rozdelenom Slovensku môže byť tá, ktorá to bude spájať. Pár viet k tým témam, ktoré boli povedané.
Ukrajinské deti a mládež, vôbec nechcem riešiť politiku, naozaj chcem povedať, že na Slovensku je zhruba 40-tisíc týchto detí, ako som spomínal, 10-tisíc chodí do školy, zhruba 10-tisíc chodí stále do ukrajinského systému, týchto online vyučujú, maturujú týmto spôsobom a zdôrazňujem to, že naozaj je, ich vôľa sa zaradiť je veľká, týchto detí. Na balkóne je inak pani doktorka Kurotová, ktorá práve ako právnička z Ukrajiny tieto témy nám pomáha riešiť, radí týmto mladým, ako ich zaradiť, naozaj sú kľúčové mnohé podnety. Ten krok, ktorý je smerom k povinnej školskej dochádzke, je úplne správny. Keď sa tieto deti integrujú, naozaj prispejú a budú naozaj veľmi hodnotné pre našu spoločnosť. Ak nedotiahneme tú integráciu, budú naozaj určité problémy. Čiže naozaj chcem zdôrazniť, že tieto deti sú tu, riešime špeciálne, a to chcem ešte raz tiež zdôrazniť, sú deti od 16 do 18 rokov, hej? Týchto detí na Slovensku pribúda, je, otvorene povedané, oni sa za každú cenu chcú dostať na Slovensko, alebo teda vôbec z Ukrajiny, hej, s tým, že často ich prevádzajú agentúry, ktoré teda dostanú za to určitú odmenu. Tie deti sú zaradené do školy, ale ďalej tie agentúry už s nimi nepracujú. A tu začína byť základný problém, že, zdôrazňujem, na Slovensku je veľa detí, ktoré odhadujeme zhruba tisíc, ktoré naozaj sú tu bez opatrovníkov. Teraz štvrtok to ideme riešiť, ako ideme riešiť aj otázku extrémizmu a radikalizácie s IP-čkom. Práve na tejto tuná, teda jak sa to volá tá budova, ktorá je tuná, koniareň, kde je ľudsko-právny výbor, tam pozývame, kto by chcel prísť štvrtok, pondelok o jednej, prepáčte nie štvrtok, ale pondelok o jednej.
Digitálne technológie, chcem zdôrazniť, naozaj tá situácia je veľmi, veľmi vážna. Stotožňujem sa s vami, myslím, že tiež sa na tomto môžeme zhodnúť všetci, že je to veľmi rizikové, ako hovorí profesor Stránský, dráha závislosti na mobile je presne tá istá dráha, ako dráha závislosti na heroíne. Tie technológie sú vedome robené tak, aby namotali mladých, aby mladí sa do toho zamotali. Zdôrazňujem, že podľa našich štatistík, že zhruba 25 % detí na Slovensku už má závislosť na tieto technológie a neviete, ako sa ich zbaviť. Samozrejme je to kombinované s inými negatívnymi a deti sú do tretej, do štvrtej na telefónoch, ráno si dajú energetické nápoje a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, situácia je komplexne zlá. Tu ešte nie sme naplno rozvinutí v oblasti týchto, umelej inteligencie, ktorá prináša ešte väčšie riziká a najväčšie riziko, ktoré momentálne pozorujeme, je vytváranie si mladých a detí vzťahov s umelou inteligenciou, hej? Nedávno bolo na postoji veľmi taký alarmujúci článok o tom, čo všetko digitálna technológia navrhuje. Tieto umelé inteligencie navrhujú deťom všelijaké sexuálne návrhy a tak ďalej a tak ďalej. Je to alarmujúce. Samozrejme tragédia tohto celého je, keď dieťa povie, že jeho najlepší kamarát je Chat GPT, že dôjde nutne k sklamaniu a títo mladí to riešia radikálne, veľmi často to riešia samovraždami, ako sme to už v zahraničí videli. Čiže veľmi sa stotožňujem s témou pritvrdiť v tejto tematike. Pritvrdiť, regulácia, nie je to otázka zákazu, je to otázka pomôcť mladým ľuďom. Mladí ľudia po tom volajú. Často nám hovoria na našich parlamentoch: my to už nezvládame. My potrebujeme vašu pomoc, pretože naozaj sme, 78 % je nárast úrazovosti napríklad. Samozrejme to len poviem aj pre nás starších, že stúpa závislosť seniorov, že ženy na materských dovolenkách, je to naozaj, dnes sa zisťuje súvislosť medzi autizmom a medzi tým, že matka kojí svoje dieťa a pozerá do mobilu a nepozerá zamilovane na svoje dieťa. Naozaj, samozrejme to zľahčujem trošku tú tému. Ale naozaj tie dôsledky sú veľmi vážne, je tam veľmi výrazné, ako ste to spomínali, čím viac času online, tým vyššie depresie, tým nižšia sebahodnota. Tie čísla, dvojnásobne zle to platí pre dievčatá. Dievčatá sú oveľa viac tým ohrozenejšie, naozaj tá tematika, čiže tuto mládež bytostne potrebuje pomoc. A musíme byť radikálnejší.
Totižto len taký paradox. My sme robili náš výskum medzi siedmakmi, ktorí majú 12 a 13 rokov, väčšina mali 12 rokov. Prístup na sociálne siete 13 rokov a jedna z odpovedí bolo, že či nie som spokojný s počtom followerov na sociálnych sieťach. Čiže 12-ročné dieťa tam v princípe nemá čo robiť, aj keď naznačuje, že teda ako je nespokojné s počtom followerov. To znamená, že tam už dávno je, funguje. Čiže regulácia veku je úplne na mieste, veľmi výrazne ju podporujeme, minimálne od 15 rokov v tomto smere naozaj, aby deti preukázali sa občianskym. Samozrejme deti to vedia obchádzať všelijakým spôsobom, ale už to, že sa to reguluje a že tie deti cítia ten tlak, je dobrý a čím ďalej, tým viac mladých si uvedomuje, že to je problém.
Minule hovoril Viskupič, teda župan z Trnavy, že vznikajú abstinenčné spolky. Jak za Štúra vznikali abstinenčné spolky proti alkoholu, dnes abstinenčné spolky mladých, ktorí si odopierajú tieto sociálne siete, mobily. Je to fantastický príklad. Chcem s nimi komunikovať ďalej, rozvíjať to medzi mladými. Základ je to, dve ochrany sú medzi mladými. Vedomé odmietnutie a práca s dospelými. Ak dospelí majú čas na deti, rozprávajú s deťmi o tom, tie deti sú viac chránené. Najviac na to doplácajú deti, ktoré nedôverujú dospelým. Aj tie naše výskumy. Ak dieťa nedôveruje dospelým, má veľký význam, teda má veľkú dôveru v digitálne technológie.
K participácii môžem naozaj len to povedať, že to je dôležitý princíp, veľa sa mu venujeme, veľmi chválime mladých ľudí, keď ich počúvame, keď naozaj majú dobré nápady, konštruktívne nápady, chcú riešiť mnohé veci, ste možno zachytili náš sociálny experiment, ktorý bol nedávno práve v určitom monitoringu nenávistných prejavov práve na politickej scéne a tak ďalej a tak ďalej. Čiže mladí majú naozaj dobré nápady, my sa im snažíme vychádzať. Tiež takisto vás pozývame na tieto naše stretnutia, najbližšie zasadnutie parlamentu máme v októbri pri Ružomberku. Takže kto by mal záujem prísť, veľmi sa potešíme.
K duševnému zdraviu. Naozaj téma je mimoriadne alarmujúca, naozaj. Stopercentný nárast, tie čísla som spomínal, sú veľmi zlé. Najviac sú sebapoškodzujúce, hej, teraz nenávisť voči sebe, 37 % mladých hovorí, že nenávidí svoje telo a tak ďalej a tak ďalej. Väčšinou je to strata vnútorného bezpečia, vnútorného bezpečia. Príde dieťa do ohrozenia, z ohrozenia prejde buď do agresivity vonkajšej a sme svedkami toho, čo sa deje a, bohužiaľ, sú to veľmi tragické veci, alebo agresivite voči sebe, čo sme svedkami sebapoškodzovania. Suicidálne poruchy veľmi výrazne narastajú. Podľa údajov WHO, každých 40 sekúnd vo svete je samovražda, hej, u detí a mladistvých. Hlavne u dievčat sa zdvojnásobujú. Tu upozorňujeme k tematike, že naše štatistiky nie sú presné. A teraz mávajú konkrétny návrh, ako sledovať napríklad tieto témy, pretože v štatistikách nevieme celkom odhadnúť, koľko je týchto prípadov. V počte odborníkov, ste spolu preberali, 48 detských psychiatrov, najmenej detských reumatológov, tých je 12. Detských neurológov je 23, logopédov je 200, v Čechách je 900 a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, tie čísla sú, presne ako ste spomínali, 250 psychológov na celom Slovensku zazmluvnených poisťovňami, 450 je na priamu platbu, je ich mimoriadne málo. Jeden psychológ je na sedem škôl. Toto je hlavný problém momentálne všetkých tých reforiem, ktoré vedú k odbornej práci s deťmi. Kde máme odborníkov? Naozaj je ich málo. Čím ďalej, tým menej učiteľov a tak ďalej a tak ďalej. Nejakým spôsobom, a to my analyzujeme a sa snažíme o tom hovoriť veľa, prečo čím ďalej, tým menej dospelých chce pracovať s deťmi? Od pediatrie až po naozaj učiteľstvo a tak ďalej. To je vážna téma. Samozrejme jeden zo zásadných bodov, ktorý tam je, je komunikácia s rodičmi. To všetci avizujú, že naozaj tá komunikácia je mimoriadne komplikovaná. A mnohých to odrádza z tejto tematiky.
Demografie. Stotožňujeme sa absolútne. V apríli 2048, taká trošku absurdná vízia, by sa malo podľa súčasných poklesov narodiť posledné dieťa na Slovensku. To už je naozaj absurdná vízia. Ale keď 5 % ročne by klesalo, tieto populácie, tak naozaj sa dostaneme do toho, že v 2048 by už sa prestali rodiť deti. Ale to je, samozrejme, trošku absurdné, ale hovoríme o tom, že a v demografii naozaj vážny problém a hľadať riešenia na mieste.
Škôlky sme tiež hovorili. Povinné škôlky, naozaj tiež si myslíme, že sú deti, ktoré ju potrebujú, hej, kde rodina nejakým spôsobom nenapĺňa to, čo má napĺňať. Deti, tie rodiny, napĺňa to, čo má napĺňať, stotožňujeme sa s názorom, že tam tá škôlka nie je potrebná, resp. je to na rozhodnutí rodiča. Keď rodič povie, že áno, čiže to znamená, že kde rodič napĺňa potreby dieťaťa, rodina je funkčná, je to v inom prístupe a tu naozaj vyzývame to, že tá otvorená komunikácia k tejto tematike, kto potrebuje takéto riešenia, kto potrebuje zlepšiť školskú dochádzku a naozaj k určitej otvorenosti, lebo sú skupiny detí, ktoré naozaj tieto riešenia sú pre nich vhodné a dobré. A treba otvorene o tomto celom hovoriť.
O nadrezortnosti sme hovorili. Naozaj tá téma je mimoriadne aktuálna, minimálne päť rezortov sa musí spojiť, aby teda k tematike detí, rodiny bolo pomôžené systémom vo viacerých týchto tematikách.
Radikalizáciu som spomínal, naozaj je to veľmi vážny problém. To, čo my veľmi intenzívne komunikujeme s IP-čkom na túto tému, pretože naozaj radikalizácia mnohých mladých sa veľmi výrazne zvyšuje.
K šikane sme sa tiež vyjadrovali. Šikana je, momentálne sa presúva zo škôl, kde je, stále je, jemne klesá, ako som spomínal, dve tretiny dnes detí už sa snaží byť aktívnych. My veľmi výrazne, keď aj komunikujeme šikanu, riešte to na tej lokálnej úrovni. Zaujímavé, paradox, a to nám často hovoria deti, my sme sa už aj zmierili, my už sme aj kamaráti, ale naši rodičia to nechcú pochopiť. A naši rodičia naozaj si stále myslia, že momentálne máme problémy. Čiže to nám viacerí avizovali, že tá komunikácia s rodičmi je tam základná a práca s rodičmi je tiež veľmi výrazná. Ale zdôrazňujem to, že šikana sa presúva do online priestoru. Tam je najhoršia, najškaredšia, tam deti tým najviac trpia a tie sextingy, dve tretiny hovoria, kde to číslo posledné bolo okolo 50 %, že naozaj deti dostávajú sexuálne návrhy veľmi výrazné a sú to naozaj tie čísla v rámci tejto šikany, kyberšikany sú veľmi výrazné.
Čo sa týka, a to som už zhruba k tej tematike, čo hovoril pán poslanec Prostredník, naozaj, čo sa týka debaty, čo sa týka rodiny, naozaj zdôrazňujeme, rodina je základné prostredie. Všetky výskumy, deti chcú rodinu, 94 % detí, pre nich sú rodičia najdôležitejší, otec, mama, starí rodičia. Takisto 87 % detí keď má nejakú, sa chce zdôveriť, sa zdôverí rodičovi. Čiže to prostredie, naozaj akonáhle má zdravé dieťa rodinné prostredie, je v tej chvíli naozaj najviac chránené pred duševnými témami. To znamená, treba pomáhať rodine, aby mohla plniť svoje funkcie. A k tejto tematike chcieť dokázať naozaj, to, čo je dnes naozaj problém, sú rozvody a rozpady rodín, ktorej časť beží tak, že nejakým spôsobom, že dieťa naozaj minimálne trpí, aj keď tie čísla sú také, že, podľa jednej diplomovej práce 37 % detí má dlhodobé vážnejšie následky. Hlavne po komplikovaných rozvodoch viac ako päť rokov. Čiže naozaj rozvod a rozpad rodiny je vážna téma. Ako mu predísť a ako nejakým spôsobom zabezpečiť, keď teda dať dieťa, problém, aby teda keď k rozvodu prichádza, aby čo najmenej trpelo.
Toto je konkrétna situácia, naozaj chcem zdôrazniť, v tomto smere naozaj aj cirkvi majú svoju obrovskú úlohu a treba im dať priestor o tom hovoriť. Tento konkrétny referát, čo bol, to je Rodinkovo. Rodinkovo chcem pochváliť. Je to jediné centrum také na Slovensku, ktoré sa špeciálne venuje rodine. Je to pri Považskej Bystrici a šéf Rodinkova bol rozprávať, čo ponúkajú oni rodinám, aké služby. To znamená, to bolo mimoriadne na mieste tam v tom celom. Ale zdôrazňujem naozaj to, že naozaj tieto tematiky, ktokoľvek sa zapojí do riešenia pomoci rodinám, tak je to vítané. Pretože naozaj to, čo dieťa najviac zo všetkého potrebuje, je stabilné rodinné prostredie. To chcem zdôrazniť, hej?
A čo sa týka tej poslednej témy, čo ste spomínali, a tým, že sme o tom už párkrát diskutovali, je téma ako chrániť deti pred násilím. S tým absolútne sa stotožňujem. Deti treba chrániť pred násilím. Tu je tá diskusia, o ktorej hovoríme, je to, že z akého pohľadu to celé poňať. Je možné poňať naozaj, že podporiť rodinu, podporiť, aby naozaj plnila svoje funkcie, aby deti neboli vystavené násiliu, alebo zásah štátu z vonka. Zásah štátu tým smerom, že teda nariadim rodičom, toto nesmieš, toto nesmieš. Prístup je rozličný. Mnohé štáty naozaj išli spôsobom, že absolútny zákaz telesných trestov, hlavne severské štáty. Musím povedať, že sú také zložité skúsenosti s týmto celým. Chcem naozaj zdôrazniť, dieťa má byť chránené pred fyzickými trestami. S tým súhlasím absolútne.
Na druhej strane téma, ktorá je veľmi výsostná a veľmi vážna dneska, sú láska a hranice. Akým spôsobom má rodič vyjadriť lásku dieťaťu, ale akým spôsobom má dať hranice. A tuto naozaj veľmi zdôrazňujem autonómiu rodičov, aby oni rozhodli, akým spôsobom. Keď má rodič vzťah s dieťaťom, tak naozaj je na ňom, aby vytvoril nejakým spôsobom, akým. Nesmie dieťaťu ubližovať fyzicky, násilnými trestami a tak ďalej. Ale spôsobom, keď mu dáva hranice a naozaj napríklad aj, vy viete, že ja budem, kvôli tomu bola už aj diskusia, ale jednu po zadku, to je spôsob, keď má dieťa vzťah s tým rodičom, ktorý dieťaťu neublíži. Čo naopak sa ukazuje, že je spojitosť nádob medzi fyzickými a psychickými trestami. Akonáhle my veľmi výrazne z vonka aj takúto možnosť rodičom zoberieme, stúpajú, a to je zároveň skúsenosť zo zahraničia, psychické tresty, ktoré pre dieťa sú niekedy ešte horšie. Čiže toto chcem zdôrazniť. Áno, chráňme deti pred fyzickým násilím, len v prvom rade učme rodičov, hľadajme spôsoby, ako rodičom pomôcť, aby zvládali svoju situáciu, ale ako aj naučiť rodičov dávať hranice deťom, pretože naozaj tie skúsenosti z minulosti, ale aj výskumov je veľa. Ak dieťa nemá určené hranice, spôsobuje to dosť vážne psychické ohrozenia, pretože naozaj dieťa je zneistené, dostáva stavy psychóz. Čiže toto je naozaj dobrá debata, ktorú veľmi aj my podporujeme. Otvorili sme ju v reedukačkách, otvorili sme ju v centrách pre deti a rodiny, v školách, ako má dospelý rodič vyjadriť hranicu dieťaťu, ktorá ho chráni, ale ktorá mu neubližuje. Toto je naozaj téma, o ktorú sa snažíme. Veľmi výrazne do tej témy chceme aj hovoriť. Mali sme taký seminár Láska a hranice. A toto je o tomto hovoriť. Čiže tu chcem naozaj zdôrazniť, áno, jednoznačne treba chrániť deti pred násilím, na druhej strane treba chrániť autonómiu rodičov, ktorí chcú vychovávať svoje deti, aby im dali to, čo potrebujú, aby naozaj tie rodiny fungovali. Ak rodina nefunguje, to už je potom iné. Tam treba potom aj zásah, rodina naozaj ubližuje. To je iná téma.
Takže toto možno, keď som spomínal, či som tak narýchlo asi všetko prebehol. Veľmi pekne chcem ešte raz poďakovať za možnosť tu aj hovoriť, aj za možnosť naozaj diskutovať s vami mnohé tie témy a poďakovať za spoluprácu a ešte raz zdôrazňujem, čo som už viackrát zdôraznil, že Slovensko, verím, že môže byť krajina priateľská k deťom a že spolu toto môže byť téma, na ktorej sa môžeme zjednotiť naprieč celým politickým spektrom.
Ďakujem vám pekne.
Aha, teraz ide. (Rečník reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.)
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi zareagovať na niektoré z týchto vecí. Chcem vám poďakovať za váš záujem pomôcť deťom a za to, čo robíte v oblasti, a zdôrazňujem to, že naozaj som presvedčený, že práve téma detí v tomto našom rozdelenom Slovensku môže byť tá, ktorá to bude spájať. Pár viet k tým témam, ktoré boli povedané.
Ukrajinské deti a mládež, vôbec nechcem riešiť politiku, naozaj chcem povedať, že na Slovensku je zhruba 40-tisíc týchto detí, ako som spomínal, 10-tisíc chodí do školy, zhruba 10-tisíc chodí stále do ukrajinského systému, týchto online vyučujú, maturujú týmto spôsobom a zdôrazňujem to, že naozaj je, ich vôľa sa zaradiť je veľká, týchto detí. Na balkóne je inak pani doktorka Kurotová, ktorá práve ako právnička z Ukrajiny tieto témy nám pomáha riešiť, radí týmto mladým, ako ich zaradiť, naozaj sú kľúčové mnohé podnety. Ten krok, ktorý je smerom k povinnej školskej dochádzke, je úplne správny. Keď sa tieto deti integrujú, naozaj prispejú a budú naozaj veľmi hodnotné pre našu spoločnosť. Ak nedotiahneme tú integráciu, budú naozaj určité problémy. Čiže naozaj chcem zdôrazniť, že tieto deti sú tu, riešime špeciálne, a to chcem ešte raz tiež zdôrazniť, sú deti od 16 do 18 rokov, hej? Týchto detí na Slovensku pribúda, je, otvorene povedané, oni sa za každú cenu chcú dostať na Slovensko, alebo teda vôbec z Ukrajiny, hej, s tým, že často ich prevádzajú agentúry, ktoré teda dostanú za to určitú odmenu. Tie deti sú zaradené do školy, ale ďalej tie agentúry už s nimi nepracujú. A tu začína byť základný problém, že, zdôrazňujem, na Slovensku je veľa detí, ktoré odhadujeme zhruba tisíc, ktoré naozaj sú tu bez opatrovníkov. Teraz štvrtok to ideme riešiť, ako ideme riešiť aj otázku extrémizmu a radikalizácie s IP-čkom. Práve na tejto tuná, teda jak sa to volá tá budova, ktorá je tuná, koniareň, kde je ľudsko-právny výbor, tam pozývame, kto by chcel prísť štvrtok, pondelok o jednej, prepáčte nie štvrtok, ale pondelok o jednej.
Digitálne technológie, chcem zdôrazniť, naozaj tá situácia je veľmi, veľmi vážna. Stotožňujem sa s vami, myslím, že tiež sa na tomto môžeme zhodnúť všetci, že je to veľmi rizikové, ako hovorí profesor Stránský, dráha závislosti na mobile je presne tá istá dráha, ako dráha závislosti na heroíne. Tie technológie sú vedome robené tak, aby namotali mladých, aby mladí sa do toho zamotali. Zdôrazňujem, že podľa našich štatistík, že zhruba 25 % detí na Slovensku už má závislosť na tieto technológie a neviete, ako sa ich zbaviť. Samozrejme je to kombinované s inými negatívnymi a deti sú do tretej, do štvrtej na telefónoch, ráno si dajú energetické nápoje a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, situácia je komplexne zlá. Tu ešte nie sme naplno rozvinutí v oblasti týchto, umelej inteligencie, ktorá prináša ešte väčšie riziká a najväčšie riziko, ktoré momentálne pozorujeme, je vytváranie si mladých a detí vzťahov s umelou inteligenciou, hej? Nedávno bolo na postoji veľmi taký alarmujúci článok o tom, čo všetko digitálna technológia navrhuje. Tieto umelé inteligencie navrhujú deťom všelijaké sexuálne návrhy a tak ďalej a tak ďalej. Je to alarmujúce. Samozrejme tragédia tohto celého je, keď dieťa povie, že jeho najlepší kamarát je Chat GPT, že dôjde nutne k sklamaniu a títo mladí to riešia radikálne, veľmi často to riešia samovraždami, ako sme to už v zahraničí videli. Čiže veľmi sa stotožňujem s témou pritvrdiť v tejto tematike. Pritvrdiť, regulácia, nie je to otázka zákazu, je to otázka pomôcť mladým ľuďom. Mladí ľudia po tom volajú. Často nám hovoria na našich parlamentoch: my to už nezvládame. My potrebujeme vašu pomoc, pretože naozaj sme, 78 % je nárast úrazovosti napríklad. Samozrejme to len poviem aj pre nás starších, že stúpa závislosť seniorov, že ženy na materských dovolenkách, je to naozaj, dnes sa zisťuje súvislosť medzi autizmom a medzi tým, že matka kojí svoje dieťa a pozerá do mobilu a nepozerá zamilovane na svoje dieťa. Naozaj, samozrejme to zľahčujem trošku tú tému. Ale naozaj tie dôsledky sú veľmi vážne, je tam veľmi výrazné, ako ste to spomínali, čím viac času online, tým vyššie depresie, tým nižšia sebahodnota. Tie čísla, dvojnásobne zle to platí pre dievčatá. Dievčatá sú oveľa viac tým ohrozenejšie, naozaj tá tematika, čiže tuto mládež bytostne potrebuje pomoc. A musíme byť radikálnejší.
Totižto len taký paradox. My sme robili náš výskum medzi siedmakmi, ktorí majú 12 a 13 rokov, väčšina mali 12 rokov. Prístup na sociálne siete 13 rokov a jedna z odpovedí bolo, že či nie som spokojný s počtom followerov na sociálnych sieťach. Čiže 12-ročné dieťa tam v princípe nemá čo robiť, aj keď naznačuje, že teda ako je nespokojné s počtom followerov. To znamená, že tam už dávno je, funguje. Čiže regulácia veku je úplne na mieste, veľmi výrazne ju podporujeme, minimálne od 15 rokov v tomto smere naozaj, aby deti preukázali sa občianskym. Samozrejme deti to vedia obchádzať všelijakým spôsobom, ale už to, že sa to reguluje a že tie deti cítia ten tlak, je dobrý a čím ďalej, tým viac mladých si uvedomuje, že to je problém.
Minule hovoril Viskupič, teda župan z Trnavy, že vznikajú abstinenčné spolky. Jak za Štúra vznikali abstinenčné spolky proti alkoholu, dnes abstinenčné spolky mladých, ktorí si odopierajú tieto sociálne siete, mobily. Je to fantastický príklad. Chcem s nimi komunikovať ďalej, rozvíjať to medzi mladými. Základ je to, dve ochrany sú medzi mladými. Vedomé odmietnutie a práca s dospelými. Ak dospelí majú čas na deti, rozprávajú s deťmi o tom, tie deti sú viac chránené. Najviac na to doplácajú deti, ktoré nedôverujú dospelým. Aj tie naše výskumy. Ak dieťa nedôveruje dospelým, má veľký význam, teda má veľkú dôveru v digitálne technológie.
K participácii môžem naozaj len to povedať, že to je dôležitý princíp, veľa sa mu venujeme, veľmi chválime mladých ľudí, keď ich počúvame, keď naozaj majú dobré nápady, konštruktívne nápady, chcú riešiť mnohé veci, ste možno zachytili náš sociálny experiment, ktorý bol nedávno práve v určitom monitoringu nenávistných prejavov práve na politickej scéne a tak ďalej a tak ďalej. Čiže mladí majú naozaj dobré nápady, my sa im snažíme vychádzať. Tiež takisto vás pozývame na tieto naše stretnutia, najbližšie zasadnutie parlamentu máme v októbri pri Ružomberku. Takže kto by mal záujem prísť, veľmi sa potešíme.
K duševnému zdraviu. Naozaj téma je mimoriadne alarmujúca, naozaj. Stopercentný nárast, tie čísla som spomínal, sú veľmi zlé. Najviac sú sebapoškodzujúce, hej, teraz nenávisť voči sebe, 37 % mladých hovorí, že nenávidí svoje telo a tak ďalej a tak ďalej. Väčšinou je to strata vnútorného bezpečia, vnútorného bezpečia. Príde dieťa do ohrozenia, z ohrozenia prejde buď do agresivity vonkajšej a sme svedkami toho, čo sa deje a, bohužiaľ, sú to veľmi tragické veci, alebo agresivite voči sebe, čo sme svedkami sebapoškodzovania. Suicidálne poruchy veľmi výrazne narastajú. Podľa údajov WHO, každých 40 sekúnd vo svete je samovražda, hej, u detí a mladistvých. Hlavne u dievčat sa zdvojnásobujú. Tu upozorňujeme k tematike, že naše štatistiky nie sú presné. A teraz mávajú konkrétny návrh, ako sledovať napríklad tieto témy, pretože v štatistikách nevieme celkom odhadnúť, koľko je týchto prípadov. V počte odborníkov, ste spolu preberali, 48 detských psychiatrov, najmenej detských reumatológov, tých je 12. Detských neurológov je 23, logopédov je 200, v Čechách je 900 a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, tie čísla sú, presne ako ste spomínali, 250 psychológov na celom Slovensku zazmluvnených poisťovňami, 450 je na priamu platbu, je ich mimoriadne málo. Jeden psychológ je na sedem škôl. Toto je hlavný problém momentálne všetkých tých reforiem, ktoré vedú k odbornej práci s deťmi. Kde máme odborníkov? Naozaj je ich málo. Čím ďalej, tým menej učiteľov a tak ďalej a tak ďalej. Nejakým spôsobom, a to my analyzujeme a sa snažíme o tom hovoriť veľa, prečo čím ďalej, tým menej dospelých chce pracovať s deťmi? Od pediatrie až po naozaj učiteľstvo a tak ďalej. To je vážna téma. Samozrejme jeden zo zásadných bodov, ktorý tam je, je komunikácia s rodičmi. To všetci avizujú, že naozaj tá komunikácia je mimoriadne komplikovaná. A mnohých to odrádza z tejto tematiky.
Demografie. Stotožňujeme sa absolútne. V apríli 2048, taká trošku absurdná vízia, by sa malo podľa súčasných poklesov narodiť posledné dieťa na Slovensku. To už je naozaj absurdná vízia. Ale keď 5 % ročne by klesalo, tieto populácie, tak naozaj sa dostaneme do toho, že v 2048 by už sa prestali rodiť deti. Ale to je, samozrejme, trošku absurdné, ale hovoríme o tom, že a v demografii naozaj vážny problém a hľadať riešenia na mieste.
Škôlky sme tiež hovorili. Povinné škôlky, naozaj tiež si myslíme, že sú deti, ktoré ju potrebujú, hej, kde rodina nejakým spôsobom nenapĺňa to, čo má napĺňať. Deti, tie rodiny, napĺňa to, čo má napĺňať, stotožňujeme sa s názorom, že tam tá škôlka nie je potrebná, resp. je to na rozhodnutí rodiča. Keď rodič povie, že áno, čiže to znamená, že kde rodič napĺňa potreby dieťaťa, rodina je funkčná, je to v inom prístupe a tu naozaj vyzývame to, že tá otvorená komunikácia k tejto tematike, kto potrebuje takéto riešenia, kto potrebuje zlepšiť školskú dochádzku a naozaj k určitej otvorenosti, lebo sú skupiny detí, ktoré naozaj tieto riešenia sú pre nich vhodné a dobré. A treba otvorene o tomto celom hovoriť.
O nadrezortnosti sme hovorili. Naozaj tá téma je mimoriadne aktuálna, minimálne päť rezortov sa musí spojiť, aby teda k tematike detí, rodiny bolo pomôžené systémom vo viacerých týchto tematikách.
Radikalizáciu som spomínal, naozaj je to veľmi vážny problém. To, čo my veľmi intenzívne komunikujeme s IP-čkom na túto tému, pretože naozaj radikalizácia mnohých mladých sa veľmi výrazne zvyšuje.
K šikane sme sa tiež vyjadrovali. Šikana je, momentálne sa presúva zo škôl, kde je, stále je, jemne klesá, ako som spomínal, dve tretiny dnes detí už sa snaží byť aktívnych. My veľmi výrazne, keď aj komunikujeme šikanu, riešte to na tej lokálnej úrovni. Zaujímavé, paradox, a to nám často hovoria deti, my sme sa už aj zmierili, my už sme aj kamaráti, ale naši rodičia to nechcú pochopiť. A naši rodičia naozaj si stále myslia, že momentálne máme problémy. Čiže to nám viacerí avizovali, že tá komunikácia s rodičmi je tam základná a práca s rodičmi je tiež veľmi výrazná. Ale zdôrazňujem to, že šikana sa presúva do online priestoru. Tam je najhoršia, najškaredšia, tam deti tým najviac trpia a tie sextingy, dve tretiny hovoria, kde to číslo posledné bolo okolo 50 %, že naozaj deti dostávajú sexuálne návrhy veľmi výrazné a sú to naozaj tie čísla v rámci tejto šikany, kyberšikany sú veľmi výrazné.
Čo sa týka, a to som už zhruba k tej tematike, čo hovoril pán poslanec Prostredník, naozaj, čo sa týka debaty, čo sa týka rodiny, naozaj zdôrazňujeme, rodina je základné prostredie. Všetky výskumy, deti chcú rodinu, 94 % detí, pre nich sú rodičia najdôležitejší, otec, mama, starí rodičia. Takisto 87 % detí keď má nejakú, sa chce zdôveriť, sa zdôverí rodičovi. Čiže to prostredie, naozaj akonáhle má zdravé dieťa rodinné prostredie, je v tej chvíli naozaj najviac chránené pred duševnými témami. To znamená, treba pomáhať rodine, aby mohla plniť svoje funkcie. A k tejto tematike chcieť dokázať naozaj, to, čo je dnes naozaj problém, sú rozvody a rozpady rodín, ktorej časť beží tak, že nejakým spôsobom, že dieťa naozaj minimálne trpí, aj keď tie čísla sú také, že, podľa jednej diplomovej práce 37 % detí má dlhodobé vážnejšie následky. Hlavne po komplikovaných rozvodoch viac ako päť rokov. Čiže naozaj rozvod a rozpad rodiny je vážna téma. Ako mu predísť a ako nejakým spôsobom zabezpečiť, keď teda dať dieťa, problém, aby teda keď k rozvodu prichádza, aby čo najmenej trpelo.
Toto je konkrétna situácia, naozaj chcem zdôrazniť, v tomto smere naozaj aj cirkvi majú svoju obrovskú úlohu a treba im dať priestor o tom hovoriť. Tento konkrétny referát, čo bol, to je Rodinkovo. Rodinkovo chcem pochváliť. Je to jediné centrum také na Slovensku, ktoré sa špeciálne venuje rodine. Je to pri Považskej Bystrici a šéf Rodinkova bol rozprávať, čo ponúkajú oni rodinám, aké služby. To znamená, to bolo mimoriadne na mieste tam v tom celom. Ale zdôrazňujem naozaj to, že naozaj tieto tematiky, ktokoľvek sa zapojí do riešenia pomoci rodinám, tak je to vítané. Pretože naozaj to, čo dieťa najviac zo všetkého potrebuje, je stabilné rodinné prostredie. To chcem zdôrazniť, hej?
A čo sa týka tej poslednej témy, čo ste spomínali, a tým, že sme o tom už párkrát diskutovali, je téma ako chrániť deti pred násilím. S tým absolútne sa stotožňujem. Deti treba chrániť pred násilím. Tu je tá diskusia, o ktorej hovoríme, je to, že z akého pohľadu to celé poňať. Je možné poňať naozaj, že podporiť rodinu, podporiť, aby naozaj plnila svoje funkcie, aby deti neboli vystavené násiliu, alebo zásah štátu z vonka. Zásah štátu tým smerom, že teda nariadim rodičom, toto nesmieš, toto nesmieš. Prístup je rozličný. Mnohé štáty naozaj išli spôsobom, že absolútny zákaz telesných trestov, hlavne severské štáty. Musím povedať, že sú také zložité skúsenosti s týmto celým. Chcem naozaj zdôrazniť, dieťa má byť chránené pred fyzickými trestami. S tým súhlasím absolútne.
Na druhej strane téma, ktorá je veľmi výsostná a veľmi vážna dneska, sú láska a hranice. Akým spôsobom má rodič vyjadriť lásku dieťaťu, ale akým spôsobom má dať hranice. A tuto naozaj veľmi zdôrazňujem autonómiu rodičov, aby oni rozhodli, akým spôsobom. Keď má rodič vzťah s dieťaťom, tak naozaj je na ňom, aby vytvoril nejakým spôsobom, akým. Nesmie dieťaťu ubližovať fyzicky, násilnými trestami a tak ďalej. Ale spôsobom, keď mu dáva hranice a naozaj napríklad aj, vy viete, že ja budem, kvôli tomu bola už aj diskusia, ale jednu po zadku, to je spôsob, keď má dieťa vzťah s tým rodičom, ktorý dieťaťu neublíži. Čo naopak sa ukazuje, že je spojitosť nádob medzi fyzickými a psychickými trestami. Akonáhle my veľmi výrazne z vonka aj takúto možnosť rodičom zoberieme, stúpajú, a to je zároveň skúsenosť zo zahraničia, psychické tresty, ktoré pre dieťa sú niekedy ešte horšie. Čiže toto chcem zdôrazniť. Áno, chráňme deti pred fyzickým násilím, len v prvom rade učme rodičov, hľadajme spôsoby, ako rodičom pomôcť, aby zvládali svoju situáciu, ale ako aj naučiť rodičov dávať hranice deťom, pretože naozaj tie skúsenosti z minulosti, ale aj výskumov je veľa. Ak dieťa nemá určené hranice, spôsobuje to dosť vážne psychické ohrozenia, pretože naozaj dieťa je zneistené, dostáva stavy psychóz. Čiže toto je naozaj dobrá debata, ktorú veľmi aj my podporujeme. Otvorili sme ju v reedukačkách, otvorili sme ju v centrách pre deti a rodiny, v školách, ako má dospelý rodič vyjadriť hranicu dieťaťu, ktorá ho chráni, ale ktorá mu neubližuje. Toto je naozaj téma, o ktorú sa snažíme. Veľmi výrazne do tej témy chceme aj hovoriť. Mali sme taký seminár Láska a hranice. A toto je o tomto hovoriť. Čiže tu chcem naozaj zdôrazniť, áno, jednoznačne treba chrániť deti pred násilím, na druhej strane treba chrániť autonómiu rodičov, ktorí chcú vychovávať svoje deti, aby im dali to, čo potrebujú, aby naozaj tie rodiny fungovali. Ak rodina nefunguje, to už je potom iné. Tam treba potom aj zásah, rodina naozaj ubližuje. To je iná téma.
Takže toto možno, keď som spomínal, či som tak narýchlo asi všetko prebehol. Veľmi pekne chcem ešte raz poďakovať za možnosť tu aj hovoriť, aj za možnosť naozaj diskutovať s vami mnohé tie témy a poďakovať za spoluprácu a ešte raz zdôrazňujem, čo som už viackrát zdôraznil, že Slovensko, verím, že môže byť krajina priateľská k deťom a že spolu toto môže byť téma, na ktorej sa môžeme zjednotiť naprieč celým politickým spektrom.
Ďakujem vám pekne.
Rozpracované
9:59
Vstup predsedajúceho 9:59
Peter ŽigaPán spravodajca, máte záujem so záverečným slovom? Nemá. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poďakujem pánovi komisárovi pre deti. Ďakujem pekne, prajem vám pekný deň.
Prejdeme na ďalší bod programu, a to je správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024. Správa je uvedená ako tlač 775. Spoločná správa výborov - tlač 775a. Pani komisárka Zuzana Stavrovská, by mala byť pripravená,...
Pán spravodajca, máte záujem so záverečným slovom? Nemá. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poďakujem pánovi komisárovi pre deti. Ďakujem pekne, prajem vám pekný deň.
Prejdeme na ďalší bod programu, a to je správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024. Správa je uvedená ako tlač 775. Spoločná správa výborov - tlač 775a. Pani komisárka Zuzana Stavrovská, by mala byť pripravená, aby nám túto správu uviedla. Počkáme na ňu.
Dobrý deň, pani komisárka. Dobrý deň. Rečnícky pultík je pripravený pre vás. Uvediete nám správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024. Nech sa páči, odovzdávam vám slovo.
(Rokovanie o správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024, tlač 775.)
Vstup predsedajúceho
13.6.2025 o 9:59 hod.
Ing. PhD.
Peter Žiga
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, máte záujem so záverečným slovom? Nemá. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poďakujem pánovi komisárovi pre deti. Ďakujem pekne, prajem vám pekný deň.
Prejdeme na ďalší bod programu, a to je správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024. Správa je uvedená ako tlač 775. Spoločná správa výborov - tlač 775a. Pani komisárka Zuzana Stavrovská, by mala byť pripravená, aby nám túto správu uviedla. Počkáme na ňu.
Dobrý deň, pani komisárka. Dobrý deň. Rečnícky pultík je pripravený pre vás. Uvediete nám správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024. Nech sa páči, odovzdávam vám slovo.
(Rokovanie o správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2024, tlač 775.)
Rozpracované
10:14
Vystúpenie 10:14
Zuzana StavrovskáVážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predstavila činnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v roku 2024. Bol to deviaty rok fungovania úradu a zároveň deviaty rok, ktorý som v tejto funkcii. Tento rok bol obdobím mnohých výziev, ale aj významných pokrokov, ktoré sa dotýkajú životov ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach, od sociálneho...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predstavila činnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v roku 2024. Bol to deviaty rok fungovania úradu a zároveň deviaty rok, ktorý som v tejto funkcii. Tento rok bol obdobím mnohých výziev, ale aj významných pokrokov, ktoré sa dotýkajú životov ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach, od sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti cez vzdelávanie a sociálnu starostlivosť až po rodinné kultúrne práva.
Najviac sme v našej správe o činnosti hodnotili porušenie článku 28, a to je právo na primeranú životnú úroveň a nezávislý spôsob života. Ak sa pozrieme na prehľad podnetov, ktoré sú zverejnené v správe v grafoch, tak porušenie jednotlivých článkov bolo konštatované z 548 podnetov, ktoré boli ukončené, 222 prípadov, došlo k analýze porušenia článkov v celkovom počte 17. Jednoznačne však v tomto smere najviac porušení bolo v článku 28 a v článku na primerano, teda na spravodlivosť, spravodlivé súdne konanie.
Pri každej príležitosti teda zdôrazňujem, že ľudia so zdravotným postihnutím sú rovnakí ako my všetci a majú právo na plnohodnotný život, mať svoj byt, prácu, priateľov, ísť do kina. A štát by mal vytvoriť podmienky na to, aby sa dosiahli. Počet podnetov, ktoré boli doručované, v roku 2024 však presiahol predchádzajúci rok a celkovo zo spisov, ktoré boli doručené, z 816 sme vybrali 35 príbehov, ktoré sú spracované v správe. Z toho sme zvolili šesť príbehov, keďže máme záujem o prístupnosť týkajúcich sa informácií aj v ľahko zrozumiteľnom jazyku, sme týchto príbehov celkovo zverejnili šesť v ľahko zrozumiteľnom jazyku, 68 grafov a 40 tabuliek.
Čo je však veľmi dôležité povedať, tieto štatistické údaje sú síce zaujímavé, ale my nepracujeme len kvôli tomu, aby sme vykazovali čísla, pretože to jedno číslo, ten jeden podnet je celý osud človeka so zdravotným postihnutím. Keď sa na nás obráti napríklad so žiadosťou o pomoc v prípade peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak tento podnet obsahuje niekoľko rozhodnutí úradu práce. Čiže v rámci tohto podnetu riešime celú jeho životnú situáciu a jeho odkázanosť na pomoc zo strany štátu. Preto sme aj pri ukončovaní podnetov v týchto individuálnych prípadoch uložili 50 opatrení na nápravu, a to len v roku 2024. V správe a v tabuľke máte uvedené všetky opatrenia, ktoré boli v roku 2024 uložené ako nové, splnené a ktoré prebiehajú ešte z predchádzajúcich období. Z týchto 50 opatrení v roku 2024 bolo uložených 24 a 18 prebieha. Riešime ďalej, samozrejme, aj to, že osem opatrení bolo odmietnutých.
Rada by som z tohto miesta upozornila na to, že sme zaznamenali prieťahy v konaniach o invalidných dôchodkoch a nie jednotné posudzovanie zdravotného stavu. Samozrejme riešime tieto problémy so Sociálnou poisťovňou, ale v každom prípade je potrebné zvýrazniť to, že ľudia, ktorí čakajú na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, čakajú niekoľko mesiacov, osem, dvanásť a viac. Tým pádom sa dostávajú do veľmi zložitej situácie a dostávajú sa naozaj až pod hranicu chudoby, kedy reálne ani nemajú akým spôsobom zabezpečiť existenciu svojej rodiny, svoju, čím dochádza teda značným záťaž... takému zaťaženiu tejto rodiny. Veľakrát sa hľadajú riešenia v rôznych nevýhodných pôžičkách s vysokými úvermi tak, aby zabezpečili to, že potrebujú mať zabezpečené výdavky rodiny a zabezpečenie výdavkov na vzdelávanie a ďalšie aktivity.
V správe o činnosti je uvedených niekoľko príbehov, ktoré hovoria naozaj o tom, že ako dlho musia ľudia so zdravotným postihnutím bojovať so štátnymi inštitúciami, že potom dochádza v tých dobrých, lepších prípadoch, kedy my aj ich smerujeme, že neberte tú svoju žiadosť späť, ale čakajme až do rozhodnutia Najvyššieho súdu, že potom aj po troch rokoch dochádza k vyplateniu tejto sumy. Ale z čoho ten človek tri roky má žiť? Ako má zabezpečiť svoju existenciu? Veľkým problémom sú preto stále aj komplexné posudky napríklad v prípade peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ako prizvaní odborníci spolupracujúci členovia pracovnej skupiny sme sa v uplynulom roku aktívne zapájali aj pri príprave reformy posudkovej činnosti, ktorá je súčasťou plánu obnovy a odolnosti. Prispievali sme odbornými znalosťami a skúsenosťami. Upozorňovali sme na možné negatívne dopady pripravovaných zmien na mieru pomoci poskytovanej štátom osobám so zdravotným postihnutím na vylepšení niektorých postupov v rámci posudkového systému tak, aby nedochádzalo k zásahu do práv osôb so zdravotným postihnutím, aby nám z tej pomoci štátu nevypadli ľudia, ktorí túto pomoc jednoducho v dôsledku svojho zdravotného stavu potrebujú.
Aktívne sme pomáhali aj v rámci zákonnej pôsobnosti, ktorú, ktorá patrí komisárovi vo forme poučenia o správnom postupe, sme pomáhali pri spisovaní opravných prostriedkov, odvolaní či správnych žalôb alebo kasačných sťažností. U týchto podnetoch sme zaznamenali 73-percentnú úspešnosť, pričom pri správnych žalobách, pri ktorých sme teda participovali, až 91-percentnú úspešnosť. Týmto len chcem poukázať na to, že táto úspešnosť potvrdzuje kvalitu právneho posúdenia zo strany nášho úradu a dôležitosť jeho činnosti ako ochranného mechanizmu voči chybným rozhodnutiam orgánov štátnej správy.
Keď sa pozrieme na občianskoprávnu a rodinnú agendu, celé roky riešime na úrade komisára prípady zneužívania inštitútu opatrovníctva, podávanie preventívnych návrhov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bez legitímneho dôvodu, často motivované majetkovými záujmami. Znalci aj súdy však nie vždy rešpektujú princíp proporcionality. Ak by ste mali záujem sa bližšie zoznámiť s príbehom č. 11, ktorý uvádzame ako víziu do budúcnosti ako ľuďom so zdravotným postihnutím zabezpečiť to, aby neboli neustále obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, je to príbeh klientky z podporovaného bývania, ktorá ešte v roku 2012 bola plne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, lebo trpí schizofréniou a nevedela sa vysporiadať s tou, s tou etapou potreby liečenia. Komunikovali sme s ňou, pretože sa priamo obrátila na mňa, aby som jej pomohla, keďže vstupujeme do súdnych konaní na strane takéhoto účastníka konania, kde máme vážnym zásahom záujem smerovať aj k vzdelávaniu sudcov v kontexte rozsudkového Európskeho súdu pre ľudské práva a komunikovali sme, niekoľkokrát sme sa stretli a pripravili sme podporu. Pripravili sme zmluvu o podporovanom rozhodovaní a toto sme preberali aj s pani riaditeľkou, aj s klientkou, pretože súd až tak ochranársky pristupoval k tomu, že pani stále by mala mať obmedzenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, že to vyzeralo, že jej tú spôsobilosť na právne úkony nevrátia. Vďaka tejto zmluve o podporovanom rozhodovaní, ktorá funguje, a stále teda som v spojení aj s pani riaditeľkou, aj s klientkou, vďaka tomuto, že sme zabezpečovali tú pomoc z hľadiska poradenstva, ak túto pomoc si ona, samozrejme, vyžiada, tak súd vráti spôsobilosť na právne úkony tejto pani. Ten príbeh je veľkou inšpiráciou aj pre našich legislatívcov, aj keď teda hovoríme o tom, že roky čakáme na rekodifikovaný Občiansky zákonník a potrebujeme tam mať tie nové inštitúty, ktoré podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zabezpečujú ľuďom, ktorí pomoc potrebujú, aj tú podporu, poradenstvo v prípadoch, ak ju potrebujú.
Rovnako ostáva výzvou dostupnosť finančnej podpory pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím. Vyššie náklady na starostlivosť sú len zriedka zohľadňované. Štát totiž očakáva od rodičov, že si starostlivosť o dieťa so zdravotným, so starostlivosťou o dieťa so zdravotným postihnutím poradia sami, lebo je to ich rodičovská povinnosť a zaväzuje ich k tomu zákon o rodine. Ale tu si treba uvedomiť, že v podmienkach, v podnetoch, ktoré sme riešili, túto štátnu pomoc jednoducho ľudia nedostávajú presne z tohto dôvodu. Odmietajú úrady práce objektívne vidieť zvýšenú náročnosť tejto starostlivosti, energicko-emočnú a časovú, ale aj finančnú. Žiaľ, až samovražda matky s dieťaťom so zdravotným postihnutím bola dostatočne silným odkazom, aby bol štát ochotný dlhodobo volané žiadosti o pomoc začať počúvať a reflektovať vo forme prijímania zmien.
Oceňujem, oceňujem snahu štátu zlepšiť fungovanie odľahčovacej služby, ale aj zmeny v oblasti vyplácania opatrovateľských príspevkov. My sme tu teda potom na to, aby sme sledovali, ako sa tie princípy a možnosti odľahčovacie služby v praxi aj využívajú, či nie je predsa len potrebné zamyslieť sa ešte nad tým, aby táto služba bola dostupná. Napriek tomu, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nepatrí do mojej pôsobnosti dodržiavania práv pacientov, áno, a to odvolávajúce na článok 25 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa týchto článkov, podľa týchto ustanovení má každá osoba so zdravotným postihnutím právo na zdravotnú starostlivosť, preventívnu starostlivosť a dostupnú zdravotnú starostlivosť, nielen ambulantnú, ale aj ústavnú čo najbližšie k svojmu obydliu.
Opakovane sa na nás ľudia obracajú pre problémy s preplácaním liečby. Nehovoríme iba o inovatívnych liekoch alebo extrémne drahých liekoch na zriedkavé ochorenia, ako v prípade palčekov alebo detí so spinálnou moskulárnou atrofiou. Problémy s preplácaním liečby majú napríklad aj onkologickí pacienti, ktorých liečba sa stáva nedostupnou. Liečba onkologických pacientov bola dlhodobo uhrádzaná cez výnimkový proces a zrazu im je táto liečba odopieraná z dôvodu nedostatku financií. Nesmieme zabúdať ani na ľudí s nízkym vzrastom, achondroplaziou, ktorá sa dá istým spôsobom liečiť. V minulom roku nám prišlo niekoľko podnetov od ľudí, ktorí trpia fibromyalgiou. Je to veľmi ťažké ochorenie, ktoré ťažko nachádza porozumenie z hľadiska tabuliek pre priznanie invalidných dôchodkov, pretože táto choroba je naozaj tak ťažká, že títo ľudia nemajú možnosť pracovať pre bolesti, ktoré, ktorými trpia.
Pokiaľ ide o problematiku bezbariérovej prístupnosti, v praxi vidíme, že bezbariérovosť stále nie je vnímaná ako samozrejmosť. Najmä debarierizácia starších budov, v ktorých často sídlia ambulancie, nie je vždy technicky možná. V príbehu, ktorý sme vybrali z tých jednotlivých podnetov, v príbehu č. 20 hovoríme o bariérach v ambulancii, ktoré sa nedali odstrániť. Nebola ochota. Až po zásahu, až po tom, ako sme tento podnet riešili, sa prístupnosť do detskej ambulancie sprístupnila a treba vždy mať na mysli, že nielen deti v kočíkoch chodia do detskej ambulancie, ale aj rodičia, ktorí môžu byť odkázaní na invalidný vozík.
V roku 2024 sme tiež posudzovali podnety upozorňujúce v rámci tejto agendy debarierizácie na komunikačné bariéry. Riešili sme podnety, v ktorých sa viaceré osoby so sluchovým postihnutím sťažovali, že im rôzne obchodné spoločnosti, ale aj štátne orgány odmietli pri rokovaní online tlmočenie do slovenského posunkového jazyka. Verím, že z hľadiska prístupnosti tovaru a služieb, ktoré budú musieť všetky povinné subjekty do piatich rokov naplniť podľa zákona 351/2022, ktorý nadobúda účinnosť tento mesiac 28. júna, že všetky tieto bariéry sa odstránia. Veľmi radi sme na našom portáli aj vyzdvihovali tie subjekty, tie spoločnosti, ktoré poskytujú služby a už sú pripravené. Už sú pripravené komunikovať a odstraňovať komunikačné bariéry s takýmito klientami.
Pokiaľ ide o vzdelávanie a školstvo, špecifickú pozornosť venujeme vzdelávaniu, pretože vzdelávanie nie je len samostatným a základným právom, ale nástrojom budovania prístupu k ďalším základným právam a schopnosti aktívne sa o práva uchádzať. Sledujeme, ako je vzdelávanie v rôznych stupňoch prístupné pre deti a mládež s rôznym druhom postihnutia a zisťujeme, že v školskom prostredí máme značné rezervy, hoci aspoň na legislatívnej úrovni sa realizuje množstvo zmien k vybudovaniu inkluzívneho školstva. Pravdou je, že aj vzdelávací systém ostáva pre mnohých žiakov so zdravotným postihnutím výzvou. Bezbariérové priestory stále nie sú samozrejmosť, dostupnosť podporných opatrení nie je zabezpečená. Evidujeme tu značné nedostatky, najmä personálne čo do kapacít, ale aj potrebných odborných kompetencií. Školské prostredie ovplyvňujú negatívne spoločenské javy, agresia, šikana, sociálne siete, radikalizácia či nenávistné prejavy.
Aj napriek reformným snahám inklúzia - bojíme sa -, aby nezostala len deklarovaným cieľom, než realitou. V praxi sme zaznamenali totiž odpor škôl prijať žiakov so zdravotným postihnutím pod zámienkou bezpečnostných hrozieb. Išlo najmä o deti s poruchami autistického spektra. Preto potrebujeme vytvoriť podmienky pre to, aby všetky deti so zdravotným postihnutím mali možnosť sa vzdelávať a dostali podporu zo strany štátu, ktorú potrebujú, aby tieto deti neboli vylučované do domáceho prostredia, do domáceho vzdelávania a rodič, ktorý toto všetko má zabezpečiť a ešte sa aj starať o dieťa, ani nedostal príspevok na opatrovanie.
Ďalšou oblasťou, ktorú, samozrejme, riešime a je aj chronologicky upravená v správe medzi prvou kapitolou, sú problémy v oblasti zamestnávania, kde sme v roku 2024 identifikovali hlavné zistenia, hlavne kvôli nedostatku pracovných príležitostí na otvorenom trhu práce, nedostatok príspevkov na rekvalifikáciu a vzdelávanie, nízku ochotu zamestnávateľov prispôsobiť pracovné podmienky. Stále to máme legislatívne prekážky poberateľov príspevkov na opatrovanie. S veľkou úctou však vždy hodnotím tých pokrokovým zamestnávateľov, ktorí špeciálne vytvárajú podmienky pre zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím. Veľmi radi o tom diskutujeme na konferenciách profesie, ale sú to veľké reťazce, ktoré majú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím.
Časť podnetov, pokiaľ ide o, v sociálnych službách, nám predstavovala starosti v súvislosti s kvalitou sociálnych služieb, kedy sa obracali na nás nielen samotní klienti a rodinní príslušníci, ale aj zariadenia sociálnych služieb. Napríklad v snahe riešiť veľmi naliehavé požiadavky opatrovníka, ktorý uzavrel zmluvu za svojho opatrovanca na poskytovanie sociálnych služieb, ale tento človek s poskytovaním sociálnej služby sa nikdy nestotožnil, ani počas adaptačného obdobia. Čiže my sme už aj v rámci tohto prípadu, ktorý bol na Európskom súde pre ľudské práva Červenka proti Českej republike, upozorňovali ministerstvo práce, že je nevyhnutné sa zaoberať sociálnou detenciou. Rovnako sme aj toto odporúčanie dali do odporúčaní vlády podľa § 11 ods. 1 medzi inými.
Nezameniteľnou výzvou pre zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím sú aj monitoringy dodržiavania ľudských práv v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj v zariadeniach psychiatrie, v školských zariadeniach. V roku 2024 sme deväť zariadení sociálnych služieb zmonitorovali a dve zariadenia k tomu v rámci projektu fóra pre ľudské práva. Rovnako sme boli v siedmich psychiatrických zariadeniach. Za celé obdobie, napríklad od roku 2017-´24 sme navštívili 134 zariadení sociálnych služieb, kde sme navrhli 1 437 opatrení na nápravu. Ak si porovnáme tabuľku, akým spôsobom sa vyvíja úroveň kvality poskytovaných sociálnych služieb, veľmi rada konštatujem, že v roku 2024 sme ich zatiaľ uložili iba 30, čo znamená, že naozaj hodnotím veľké zmeny v týchto zariadeniach, veľmi pozitívne vnímam naozaj našliapnutú tému chápania ľudských práv vo vzťahu aj ku klientom a veľmi radi naše skúsenosti z monitoringov v komparácii s rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva prezentujeme aj na konferenciách, ktoré sú organizované pre zamestnancov v sociálnych službách.
V sumárnom hodnotení zariadení sociálnych služieb za rok 2024 som sa zamerala na pozitívne zistenia z monitorovacej činnosti, zaznamenala som výrazný pokrok teda v niektorých zariadeniach a môžeme ich považovať doslova za skokanov v dosiahnutom pokroku zlepšení kvality poskytovaných sociálnych služieb. Na druhej strane však formulujem aj oblasti na zlepšenie, ktoré nestrácajú na aktuálnosti ani po viacerých rokoch. Vnímam to ako beh na dlhé trate a v záujme teda nepretržitej komunikácie s tými zariadeniami komunikujeme s nimi teda jednak cez hlásenia, ako plnia jednotlivé opatrenia, ale súčasne aj osobnými návštevami, kedy chodíme sa osobne presvedčiť, že tie opatrenia, ktoré nám hlásia ako splnené, ako sa reálne aj v praxi aj po niekoľkých rokoch uplatňujú.
Pokiaľ ide o psychiatrické zariadenia, tu sme z toho celkového počtu zrealizovali štyri monitorovacie návštevy zamerané na dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím a tri na kontrolu plnenia odporúčaní. V správe uvádzame aj v samostatnej kapitole informácie o tom, že už tri roky sa venujeme, okrem podnetov týkajúcich sa občanov Slovenskej republiky, či už sú s trvalým pobytom na našom území, aj podpore početnej skupiny odídencov z Ukrajiny. A teda požívajú ochranu vyplývajúcu z dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Možno na záver pár informácií aj o tých mediálnych výstupoch. Veľmi naliehame na to, aby sme komunikovali k verejnosti, aj k vám poslancom, naše informácie, naše zistenia a preto vydávame niekoľko, veľa teda rôznych statusov, zúčastňujeme sa rôznych diskusií, či už v reláciách, v televízii, alebo v rozhlase. Našou takou veľkou pýchou je, že sme v januári 2024 krstili knihu, ktorú pre našu, pre našu skupinu, pre našich ľudí so zdravotným postihnutím, pre sudcov, štátnych úradníkov spracoval prof. Ján Svák, a týka sa to medzinárodnoprávnej ochrany osôb so zdravotným postihnutím. Putuje, aj aktuálne teraz je v Národnej rade výstava diel ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí navrhovali obálku na tú knihu, ale v tých svojich dielach dokázali namaľovať, ako vnímajú svoje ľudské práva, ktoré sú pre nich najdôležitejšie a tieto aj popísať. V rámci celkového vnímania ľudí so zdravotným postihnutím veľmi rada hodnotím tie pozitívne signály aj zo strany rôznych štátnych predstaviteľov a preto som v treťom ročníku kampane. Aj my sme tu oslovili aj pána prezidenta Pellegriniho, ktorý pozdravil všetkých ľudí so zdravotným postihnutím v rámci medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím. Túto kampaň sme spustili 3. decembra.
Ale na záver naozaj už len takú informáciu, že pri našej práci v rámci hodnotenia všetkých tých podnetov, ktoré na úrad prichádzajú, analyzujeme, v čom je potrebné ešte meniť legislatívu tak, aby sa dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím implementoval do nášho právneho poriadku, ale súčasne aj, aby sa teda život ľudí so zdravotným postihnutím skvalitnil aj v rámci teda našej vnútornej legislatívny. A preto v kapitole 1.5 sú zhrnuté všetky odporúčania vláde, ktoré mám oprávnenie adresovať vláde podľa § 11 ods. 1. Je to pre nás naozaj veľmi inšpiratívne a teším sa, že môžeme s jednotlivými ministrami komunikovať, ako sa tieto odporúčania plnia a tieto odporúčania sú aj vyhodnotené aktuálne k 31. decembru 2024. Za rok 2024 sme však uložili aj nové opatrenia, nové odporúčania, a to ministerstvu práce, ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu školstva, vedy, výskumu a mládeže. Tieto odporúčania sú teda výsledkom konkrétnych zistení úradu a vychádzajú zo stovák individuálnych podnetov a naším cieľom je zabezpečiť systémové zmeny, ktoré zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli žiť dôstojne, samostatne, aktívne sa podieľať na živote spoločnosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver dovoľte, aby som ukončila môj príhovor k činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím slovami pána Antona Srholca: "Na to, aby človek slúžil a zmyslom naplnil svoj čas, nemusí mať veľkú funkciu a chodiť oblečený do purpuru.".
Ďakujem vám za pozornosť, ďakujem za dôveru a za to, že ste si ma vypočuli. Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem, ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predstavila činnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v roku 2024. Bol to deviaty rok fungovania úradu a zároveň deviaty rok, ktorý som v tejto funkcii. Tento rok bol obdobím mnohých výziev, ale aj významných pokrokov, ktoré sa dotýkajú životov ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach, od sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti cez vzdelávanie a sociálnu starostlivosť až po rodinné kultúrne práva.
Najviac sme v našej správe o činnosti hodnotili porušenie článku 28, a to je právo na primeranú životnú úroveň a nezávislý spôsob života. Ak sa pozrieme na prehľad podnetov, ktoré sú zverejnené v správe v grafoch, tak porušenie jednotlivých článkov bolo konštatované z 548 podnetov, ktoré boli ukončené, 222 prípadov, došlo k analýze porušenia článkov v celkovom počte 17. Jednoznačne však v tomto smere najviac porušení bolo v článku 28 a v článku na primerano, teda na spravodlivosť, spravodlivé súdne konanie.
Pri každej príležitosti teda zdôrazňujem, že ľudia so zdravotným postihnutím sú rovnakí ako my všetci a majú právo na plnohodnotný život, mať svoj byt, prácu, priateľov, ísť do kina. A štát by mal vytvoriť podmienky na to, aby sa dosiahli. Počet podnetov, ktoré boli doručované, v roku 2024 však presiahol predchádzajúci rok a celkovo zo spisov, ktoré boli doručené, z 816 sme vybrali 35 príbehov, ktoré sú spracované v správe. Z toho sme zvolili šesť príbehov, keďže máme záujem o prístupnosť týkajúcich sa informácií aj v ľahko zrozumiteľnom jazyku, sme týchto príbehov celkovo zverejnili šesť v ľahko zrozumiteľnom jazyku, 68 grafov a 40 tabuliek.
Čo je však veľmi dôležité povedať, tieto štatistické údaje sú síce zaujímavé, ale my nepracujeme len kvôli tomu, aby sme vykazovali čísla, pretože to jedno číslo, ten jeden podnet je celý osud človeka so zdravotným postihnutím. Keď sa na nás obráti napríklad so žiadosťou o pomoc v prípade peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak tento podnet obsahuje niekoľko rozhodnutí úradu práce. Čiže v rámci tohto podnetu riešime celú jeho životnú situáciu a jeho odkázanosť na pomoc zo strany štátu. Preto sme aj pri ukončovaní podnetov v týchto individuálnych prípadoch uložili 50 opatrení na nápravu, a to len v roku 2024. V správe a v tabuľke máte uvedené všetky opatrenia, ktoré boli v roku 2024 uložené ako nové, splnené a ktoré prebiehajú ešte z predchádzajúcich období. Z týchto 50 opatrení v roku 2024 bolo uložených 24 a 18 prebieha. Riešime ďalej, samozrejme, aj to, že osem opatrení bolo odmietnutých.
Rada by som z tohto miesta upozornila na to, že sme zaznamenali prieťahy v konaniach o invalidných dôchodkoch a nie jednotné posudzovanie zdravotného stavu. Samozrejme riešime tieto problémy so Sociálnou poisťovňou, ale v každom prípade je potrebné zvýrazniť to, že ľudia, ktorí čakajú na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, čakajú niekoľko mesiacov, osem, dvanásť a viac. Tým pádom sa dostávajú do veľmi zložitej situácie a dostávajú sa naozaj až pod hranicu chudoby, kedy reálne ani nemajú akým spôsobom zabezpečiť existenciu svojej rodiny, svoju, čím dochádza teda značným záťaž... takému zaťaženiu tejto rodiny. Veľakrát sa hľadajú riešenia v rôznych nevýhodných pôžičkách s vysokými úvermi tak, aby zabezpečili to, že potrebujú mať zabezpečené výdavky rodiny a zabezpečenie výdavkov na vzdelávanie a ďalšie aktivity.
V správe o činnosti je uvedených niekoľko príbehov, ktoré hovoria naozaj o tom, že ako dlho musia ľudia so zdravotným postihnutím bojovať so štátnymi inštitúciami, že potom dochádza v tých dobrých, lepších prípadoch, kedy my aj ich smerujeme, že neberte tú svoju žiadosť späť, ale čakajme až do rozhodnutia Najvyššieho súdu, že potom aj po troch rokoch dochádza k vyplateniu tejto sumy. Ale z čoho ten človek tri roky má žiť? Ako má zabezpečiť svoju existenciu? Veľkým problémom sú preto stále aj komplexné posudky napríklad v prípade peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ako prizvaní odborníci spolupracujúci členovia pracovnej skupiny sme sa v uplynulom roku aktívne zapájali aj pri príprave reformy posudkovej činnosti, ktorá je súčasťou plánu obnovy a odolnosti. Prispievali sme odbornými znalosťami a skúsenosťami. Upozorňovali sme na možné negatívne dopady pripravovaných zmien na mieru pomoci poskytovanej štátom osobám so zdravotným postihnutím na vylepšení niektorých postupov v rámci posudkového systému tak, aby nedochádzalo k zásahu do práv osôb so zdravotným postihnutím, aby nám z tej pomoci štátu nevypadli ľudia, ktorí túto pomoc jednoducho v dôsledku svojho zdravotného stavu potrebujú.
Aktívne sme pomáhali aj v rámci zákonnej pôsobnosti, ktorú, ktorá patrí komisárovi vo forme poučenia o správnom postupe, sme pomáhali pri spisovaní opravných prostriedkov, odvolaní či správnych žalôb alebo kasačných sťažností. U týchto podnetoch sme zaznamenali 73-percentnú úspešnosť, pričom pri správnych žalobách, pri ktorých sme teda participovali, až 91-percentnú úspešnosť. Týmto len chcem poukázať na to, že táto úspešnosť potvrdzuje kvalitu právneho posúdenia zo strany nášho úradu a dôležitosť jeho činnosti ako ochranného mechanizmu voči chybným rozhodnutiam orgánov štátnej správy.
Keď sa pozrieme na občianskoprávnu a rodinnú agendu, celé roky riešime na úrade komisára prípady zneužívania inštitútu opatrovníctva, podávanie preventívnych návrhov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bez legitímneho dôvodu, často motivované majetkovými záujmami. Znalci aj súdy však nie vždy rešpektujú princíp proporcionality. Ak by ste mali záujem sa bližšie zoznámiť s príbehom č. 11, ktorý uvádzame ako víziu do budúcnosti ako ľuďom so zdravotným postihnutím zabezpečiť to, aby neboli neustále obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, je to príbeh klientky z podporovaného bývania, ktorá ešte v roku 2012 bola plne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, lebo trpí schizofréniou a nevedela sa vysporiadať s tou, s tou etapou potreby liečenia. Komunikovali sme s ňou, pretože sa priamo obrátila na mňa, aby som jej pomohla, keďže vstupujeme do súdnych konaní na strane takéhoto účastníka konania, kde máme vážnym zásahom záujem smerovať aj k vzdelávaniu sudcov v kontexte rozsudkového Európskeho súdu pre ľudské práva a komunikovali sme, niekoľkokrát sme sa stretli a pripravili sme podporu. Pripravili sme zmluvu o podporovanom rozhodovaní a toto sme preberali aj s pani riaditeľkou, aj s klientkou, pretože súd až tak ochranársky pristupoval k tomu, že pani stále by mala mať obmedzenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, že to vyzeralo, že jej tú spôsobilosť na právne úkony nevrátia. Vďaka tejto zmluve o podporovanom rozhodovaní, ktorá funguje, a stále teda som v spojení aj s pani riaditeľkou, aj s klientkou, vďaka tomuto, že sme zabezpečovali tú pomoc z hľadiska poradenstva, ak túto pomoc si ona, samozrejme, vyžiada, tak súd vráti spôsobilosť na právne úkony tejto pani. Ten príbeh je veľkou inšpiráciou aj pre našich legislatívcov, aj keď teda hovoríme o tom, že roky čakáme na rekodifikovaný Občiansky zákonník a potrebujeme tam mať tie nové inštitúty, ktoré podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zabezpečujú ľuďom, ktorí pomoc potrebujú, aj tú podporu, poradenstvo v prípadoch, ak ju potrebujú.
Rovnako ostáva výzvou dostupnosť finančnej podpory pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím. Vyššie náklady na starostlivosť sú len zriedka zohľadňované. Štát totiž očakáva od rodičov, že si starostlivosť o dieťa so zdravotným, so starostlivosťou o dieťa so zdravotným postihnutím poradia sami, lebo je to ich rodičovská povinnosť a zaväzuje ich k tomu zákon o rodine. Ale tu si treba uvedomiť, že v podmienkach, v podnetoch, ktoré sme riešili, túto štátnu pomoc jednoducho ľudia nedostávajú presne z tohto dôvodu. Odmietajú úrady práce objektívne vidieť zvýšenú náročnosť tejto starostlivosti, energicko-emočnú a časovú, ale aj finančnú. Žiaľ, až samovražda matky s dieťaťom so zdravotným postihnutím bola dostatočne silným odkazom, aby bol štát ochotný dlhodobo volané žiadosti o pomoc začať počúvať a reflektovať vo forme prijímania zmien.
Oceňujem, oceňujem snahu štátu zlepšiť fungovanie odľahčovacej služby, ale aj zmeny v oblasti vyplácania opatrovateľských príspevkov. My sme tu teda potom na to, aby sme sledovali, ako sa tie princípy a možnosti odľahčovacie služby v praxi aj využívajú, či nie je predsa len potrebné zamyslieť sa ešte nad tým, aby táto služba bola dostupná. Napriek tomu, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nepatrí do mojej pôsobnosti dodržiavania práv pacientov, áno, a to odvolávajúce na článok 25 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa týchto článkov, podľa týchto ustanovení má každá osoba so zdravotným postihnutím právo na zdravotnú starostlivosť, preventívnu starostlivosť a dostupnú zdravotnú starostlivosť, nielen ambulantnú, ale aj ústavnú čo najbližšie k svojmu obydliu.
Opakovane sa na nás ľudia obracajú pre problémy s preplácaním liečby. Nehovoríme iba o inovatívnych liekoch alebo extrémne drahých liekoch na zriedkavé ochorenia, ako v prípade palčekov alebo detí so spinálnou moskulárnou atrofiou. Problémy s preplácaním liečby majú napríklad aj onkologickí pacienti, ktorých liečba sa stáva nedostupnou. Liečba onkologických pacientov bola dlhodobo uhrádzaná cez výnimkový proces a zrazu im je táto liečba odopieraná z dôvodu nedostatku financií. Nesmieme zabúdať ani na ľudí s nízkym vzrastom, achondroplaziou, ktorá sa dá istým spôsobom liečiť. V minulom roku nám prišlo niekoľko podnetov od ľudí, ktorí trpia fibromyalgiou. Je to veľmi ťažké ochorenie, ktoré ťažko nachádza porozumenie z hľadiska tabuliek pre priznanie invalidných dôchodkov, pretože táto choroba je naozaj tak ťažká, že títo ľudia nemajú možnosť pracovať pre bolesti, ktoré, ktorými trpia.
Pokiaľ ide o problematiku bezbariérovej prístupnosti, v praxi vidíme, že bezbariérovosť stále nie je vnímaná ako samozrejmosť. Najmä debarierizácia starších budov, v ktorých často sídlia ambulancie, nie je vždy technicky možná. V príbehu, ktorý sme vybrali z tých jednotlivých podnetov, v príbehu č. 20 hovoríme o bariérach v ambulancii, ktoré sa nedali odstrániť. Nebola ochota. Až po zásahu, až po tom, ako sme tento podnet riešili, sa prístupnosť do detskej ambulancie sprístupnila a treba vždy mať na mysli, že nielen deti v kočíkoch chodia do detskej ambulancie, ale aj rodičia, ktorí môžu byť odkázaní na invalidný vozík.
V roku 2024 sme tiež posudzovali podnety upozorňujúce v rámci tejto agendy debarierizácie na komunikačné bariéry. Riešili sme podnety, v ktorých sa viaceré osoby so sluchovým postihnutím sťažovali, že im rôzne obchodné spoločnosti, ale aj štátne orgány odmietli pri rokovaní online tlmočenie do slovenského posunkového jazyka. Verím, že z hľadiska prístupnosti tovaru a služieb, ktoré budú musieť všetky povinné subjekty do piatich rokov naplniť podľa zákona 351/2022, ktorý nadobúda účinnosť tento mesiac 28. júna, že všetky tieto bariéry sa odstránia. Veľmi radi sme na našom portáli aj vyzdvihovali tie subjekty, tie spoločnosti, ktoré poskytujú služby a už sú pripravené. Už sú pripravené komunikovať a odstraňovať komunikačné bariéry s takýmito klientami.
Pokiaľ ide o vzdelávanie a školstvo, špecifickú pozornosť venujeme vzdelávaniu, pretože vzdelávanie nie je len samostatným a základným právom, ale nástrojom budovania prístupu k ďalším základným právam a schopnosti aktívne sa o práva uchádzať. Sledujeme, ako je vzdelávanie v rôznych stupňoch prístupné pre deti a mládež s rôznym druhom postihnutia a zisťujeme, že v školskom prostredí máme značné rezervy, hoci aspoň na legislatívnej úrovni sa realizuje množstvo zmien k vybudovaniu inkluzívneho školstva. Pravdou je, že aj vzdelávací systém ostáva pre mnohých žiakov so zdravotným postihnutím výzvou. Bezbariérové priestory stále nie sú samozrejmosť, dostupnosť podporných opatrení nie je zabezpečená. Evidujeme tu značné nedostatky, najmä personálne čo do kapacít, ale aj potrebných odborných kompetencií. Školské prostredie ovplyvňujú negatívne spoločenské javy, agresia, šikana, sociálne siete, radikalizácia či nenávistné prejavy.
Aj napriek reformným snahám inklúzia - bojíme sa -, aby nezostala len deklarovaným cieľom, než realitou. V praxi sme zaznamenali totiž odpor škôl prijať žiakov so zdravotným postihnutím pod zámienkou bezpečnostných hrozieb. Išlo najmä o deti s poruchami autistického spektra. Preto potrebujeme vytvoriť podmienky pre to, aby všetky deti so zdravotným postihnutím mali možnosť sa vzdelávať a dostali podporu zo strany štátu, ktorú potrebujú, aby tieto deti neboli vylučované do domáceho prostredia, do domáceho vzdelávania a rodič, ktorý toto všetko má zabezpečiť a ešte sa aj starať o dieťa, ani nedostal príspevok na opatrovanie.
Ďalšou oblasťou, ktorú, samozrejme, riešime a je aj chronologicky upravená v správe medzi prvou kapitolou, sú problémy v oblasti zamestnávania, kde sme v roku 2024 identifikovali hlavné zistenia, hlavne kvôli nedostatku pracovných príležitostí na otvorenom trhu práce, nedostatok príspevkov na rekvalifikáciu a vzdelávanie, nízku ochotu zamestnávateľov prispôsobiť pracovné podmienky. Stále to máme legislatívne prekážky poberateľov príspevkov na opatrovanie. S veľkou úctou však vždy hodnotím tých pokrokovým zamestnávateľov, ktorí špeciálne vytvárajú podmienky pre zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím. Veľmi radi o tom diskutujeme na konferenciách profesie, ale sú to veľké reťazce, ktoré majú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím.
Časť podnetov, pokiaľ ide o, v sociálnych službách, nám predstavovala starosti v súvislosti s kvalitou sociálnych služieb, kedy sa obracali na nás nielen samotní klienti a rodinní príslušníci, ale aj zariadenia sociálnych služieb. Napríklad v snahe riešiť veľmi naliehavé požiadavky opatrovníka, ktorý uzavrel zmluvu za svojho opatrovanca na poskytovanie sociálnych služieb, ale tento človek s poskytovaním sociálnej služby sa nikdy nestotožnil, ani počas adaptačného obdobia. Čiže my sme už aj v rámci tohto prípadu, ktorý bol na Európskom súde pre ľudské práva Červenka proti Českej republike, upozorňovali ministerstvo práce, že je nevyhnutné sa zaoberať sociálnou detenciou. Rovnako sme aj toto odporúčanie dali do odporúčaní vlády podľa § 11 ods. 1 medzi inými.
Nezameniteľnou výzvou pre zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím sú aj monitoringy dodržiavania ľudských práv v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj v zariadeniach psychiatrie, v školských zariadeniach. V roku 2024 sme deväť zariadení sociálnych služieb zmonitorovali a dve zariadenia k tomu v rámci projektu fóra pre ľudské práva. Rovnako sme boli v siedmich psychiatrických zariadeniach. Za celé obdobie, napríklad od roku 2017-´24 sme navštívili 134 zariadení sociálnych služieb, kde sme navrhli 1 437 opatrení na nápravu. Ak si porovnáme tabuľku, akým spôsobom sa vyvíja úroveň kvality poskytovaných sociálnych služieb, veľmi rada konštatujem, že v roku 2024 sme ich zatiaľ uložili iba 30, čo znamená, že naozaj hodnotím veľké zmeny v týchto zariadeniach, veľmi pozitívne vnímam naozaj našliapnutú tému chápania ľudských práv vo vzťahu aj ku klientom a veľmi radi naše skúsenosti z monitoringov v komparácii s rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva prezentujeme aj na konferenciách, ktoré sú organizované pre zamestnancov v sociálnych službách.
V sumárnom hodnotení zariadení sociálnych služieb za rok 2024 som sa zamerala na pozitívne zistenia z monitorovacej činnosti, zaznamenala som výrazný pokrok teda v niektorých zariadeniach a môžeme ich považovať doslova za skokanov v dosiahnutom pokroku zlepšení kvality poskytovaných sociálnych služieb. Na druhej strane však formulujem aj oblasti na zlepšenie, ktoré nestrácajú na aktuálnosti ani po viacerých rokoch. Vnímam to ako beh na dlhé trate a v záujme teda nepretržitej komunikácie s tými zariadeniami komunikujeme s nimi teda jednak cez hlásenia, ako plnia jednotlivé opatrenia, ale súčasne aj osobnými návštevami, kedy chodíme sa osobne presvedčiť, že tie opatrenia, ktoré nám hlásia ako splnené, ako sa reálne aj v praxi aj po niekoľkých rokoch uplatňujú.
Pokiaľ ide o psychiatrické zariadenia, tu sme z toho celkového počtu zrealizovali štyri monitorovacie návštevy zamerané na dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím a tri na kontrolu plnenia odporúčaní. V správe uvádzame aj v samostatnej kapitole informácie o tom, že už tri roky sa venujeme, okrem podnetov týkajúcich sa občanov Slovenskej republiky, či už sú s trvalým pobytom na našom území, aj podpore početnej skupiny odídencov z Ukrajiny. A teda požívajú ochranu vyplývajúcu z dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Možno na záver pár informácií aj o tých mediálnych výstupoch. Veľmi naliehame na to, aby sme komunikovali k verejnosti, aj k vám poslancom, naše informácie, naše zistenia a preto vydávame niekoľko, veľa teda rôznych statusov, zúčastňujeme sa rôznych diskusií, či už v reláciách, v televízii, alebo v rozhlase. Našou takou veľkou pýchou je, že sme v januári 2024 krstili knihu, ktorú pre našu, pre našu skupinu, pre našich ľudí so zdravotným postihnutím, pre sudcov, štátnych úradníkov spracoval prof. Ján Svák, a týka sa to medzinárodnoprávnej ochrany osôb so zdravotným postihnutím. Putuje, aj aktuálne teraz je v Národnej rade výstava diel ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí navrhovali obálku na tú knihu, ale v tých svojich dielach dokázali namaľovať, ako vnímajú svoje ľudské práva, ktoré sú pre nich najdôležitejšie a tieto aj popísať. V rámci celkového vnímania ľudí so zdravotným postihnutím veľmi rada hodnotím tie pozitívne signály aj zo strany rôznych štátnych predstaviteľov a preto som v treťom ročníku kampane. Aj my sme tu oslovili aj pána prezidenta Pellegriniho, ktorý pozdravil všetkých ľudí so zdravotným postihnutím v rámci medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím. Túto kampaň sme spustili 3. decembra.
Ale na záver naozaj už len takú informáciu, že pri našej práci v rámci hodnotenia všetkých tých podnetov, ktoré na úrad prichádzajú, analyzujeme, v čom je potrebné ešte meniť legislatívu tak, aby sa dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím implementoval do nášho právneho poriadku, ale súčasne aj, aby sa teda život ľudí so zdravotným postihnutím skvalitnil aj v rámci teda našej vnútornej legislatívny. A preto v kapitole 1.5 sú zhrnuté všetky odporúčania vláde, ktoré mám oprávnenie adresovať vláde podľa § 11 ods. 1. Je to pre nás naozaj veľmi inšpiratívne a teším sa, že môžeme s jednotlivými ministrami komunikovať, ako sa tieto odporúčania plnia a tieto odporúčania sú aj vyhodnotené aktuálne k 31. decembru 2024. Za rok 2024 sme však uložili aj nové opatrenia, nové odporúčania, a to ministerstvu práce, ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu školstva, vedy, výskumu a mládeže. Tieto odporúčania sú teda výsledkom konkrétnych zistení úradu a vychádzajú zo stovák individuálnych podnetov a naším cieľom je zabezpečiť systémové zmeny, ktoré zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli žiť dôstojne, samostatne, aktívne sa podieľať na živote spoločnosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver dovoľte, aby som ukončila môj príhovor k činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím slovami pána Antona Srholca: "Na to, aby človek slúžil a zmyslom naplnil svoj čas, nemusí mať veľkú funkciu a chodiť oblečený do purpuru.".
Ďakujem vám za pozornosť, ďakujem za dôveru a za to, že ste si ma vypočuli. Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
10:41
Vstup predsedajúceho 10:41
Peter ŽigaNech sa páči.
Nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
13.6.2025 o 10:41 hod.
Ing. PhD.
Peter Žiga
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani komisárka, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím pána poslanca Hazuchu, ktorého určil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
Nech sa páči.
Rozpracované
10:41
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani komisárka, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol správu výboru k správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením za rok 2024, tlač 775. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 824 z 1. apríla 2025 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky určené výbory o danej správe rokovali v stanovenej lehote a uzneseniami odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením za rok 2024. Správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 62 z 27. mája 2025. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá tvorí prílohu tejto správy.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:43
Vystúpenie v rozprave 10:43
Peter ŽigaPani poslankyňa Veslárová, za klub PS, nech sa páči, máte slovo.
Pani poslankyňa Veslárová, za klub PS, nech sa páči, máte slovo.
Vystúpenie v rozprave
13.6.2025 o 10:43 hod.
Ing. PhD.
Peter Žiga
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal dve písomné prihlášky do rozpravy, pani poslankyňa Veslárová a pani poslankyňa Gažovičová.
Pani poslankyňa Veslárová, za klub PS, nech sa páči, máte slovo.
Rozpracované
10:43
Vystúpenie v rozprave 10:43
Veronika VeslárováVážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pripravili ste opäť rozsiahlu správu za predchádzajúci rok o činnosti svojho úradu. Táto správa je dôkazom toho, že vláde ani koalícii nezáleží na problémoch zdravotne znevýhodnených, pretože inak by tie problémy riešili a neprišlo by tak k rozsiahlemu porušovaniu práv zdravotne znevýhodnených. Dôkazom toho je aj to, že ste uložili...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pripravili ste opäť rozsiahlu správu za predchádzajúci rok o činnosti svojho úradu. Táto správa je dôkazom toho, že vláde ani koalícii nezáleží na problémoch zdravotne znevýhodnených, pretože inak by tie problémy riešili a neprišlo by tak k rozsiahlemu porušovaniu práv zdravotne znevýhodnených. Dôkazom toho je aj to, že ste uložili ministerstvám rôzne odporúčania a len zlomok z nich boli splnené, mnohé sa nesplnili. Napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny splnilo 15 odporúčaní zo štyridsiatich siedmich. Ministerstvo školstva z pätnástich odporúčaní splnilo jedno a ministerstvo financií z troch odporúčaní splnilo tiež jedno.
Včera mal správu o činnosti aj verejný ochranca práv, ktorý tiež uvádzal, že žiadatelia musia dlho čakať na príspevky z úradov práce. Odpoveďou ministerstva je, že je nedostatok posudkových lekárov. Keď som na to niekoľkokrát upozorňovala s kolegyňou Simonou Petrík, tak nám minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš odkázal, že sme vymysleli teplú vodu. Z tejto teplej vody je ale už ľad do letných limonád a on túto situáciu stále nerieši.
Zákon o reforme posudkovej činnosti, ktorý mal tejto situácii pomôcť, nič nezlepšuje. Zdravotne znevýhodneným nepomáha, pretože predlžuje lehoty na posudky na 120 dní. V prípade náročných zdravotných znevýhodnení nie je uvedené, akých zdravotných znevýhodnení sa to bude týkať. Môže sa teda v praxi stať, že človek bude 120 dní čakať na peňažný príspevok na opatrovanie a opatrovaný aj opatrovateľ budú bez príjmu, na hranici chudoby.
Vo svojej správe uvádzate aj to, že úrady práce neposkytujú poradenstvo v takej miere, ako by mali, ako v prípade príbehu pani Anny. Zároveň neziskový sektor, ktorý toto poradenstvo robí v špičkovej kvalite, je stále dehonestovaný a nedostáva dotácie. Vo vašej správe hovoríte aj o bariérach na úradoch, sobášnych sieňach, vo volebných miestnostiach. Tomuto som sa venovala s kolegyňou Janou Hanuliakovou a pripravili sme legislatívu, ktorú koalícia neprijala. Je tragické, že 15 rokov od ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je práve čl. 9 prístupnosť stále v nedohľadne a nedodržiava sa. Obracajú sa na mňa aj uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní, majú zdravotné znevýhodnenie a v dôsledku bariér sa nemôžu zamestnať.
Na záver by som dodala, že ako poslankyňa, ktorá sa dlhoročne zaoberám zdravotne znevýhodnenými, si prajem inkluzívne prostredie v plnej miere a v každej sfére života. V hlasovaní, samozrejme, podporíme vašu správu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
13.6.2025 o 10:43 hod.
Mgr.
Veronika Veslárová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pripravili ste opäť rozsiahlu správu za predchádzajúci rok o činnosti svojho úradu. Táto správa je dôkazom toho, že vláde ani koalícii nezáleží na problémoch zdravotne znevýhodnených, pretože inak by tie problémy riešili a neprišlo by tak k rozsiahlemu porušovaniu práv zdravotne znevýhodnených. Dôkazom toho je aj to, že ste uložili ministerstvám rôzne odporúčania a len zlomok z nich boli splnené, mnohé sa nesplnili. Napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny splnilo 15 odporúčaní zo štyridsiatich siedmich. Ministerstvo školstva z pätnástich odporúčaní splnilo jedno a ministerstvo financií z troch odporúčaní splnilo tiež jedno.
Včera mal správu o činnosti aj verejný ochranca práv, ktorý tiež uvádzal, že žiadatelia musia dlho čakať na príspevky z úradov práce. Odpoveďou ministerstva je, že je nedostatok posudkových lekárov. Keď som na to niekoľkokrát upozorňovala s kolegyňou Simonou Petrík, tak nám minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš odkázal, že sme vymysleli teplú vodu. Z tejto teplej vody je ale už ľad do letných limonád a on túto situáciu stále nerieši.
Zákon o reforme posudkovej činnosti, ktorý mal tejto situácii pomôcť, nič nezlepšuje. Zdravotne znevýhodneným nepomáha, pretože predlžuje lehoty na posudky na 120 dní. V prípade náročných zdravotných znevýhodnení nie je uvedené, akých zdravotných znevýhodnení sa to bude týkať. Môže sa teda v praxi stať, že človek bude 120 dní čakať na peňažný príspevok na opatrovanie a opatrovaný aj opatrovateľ budú bez príjmu, na hranici chudoby.
Vo svojej správe uvádzate aj to, že úrady práce neposkytujú poradenstvo v takej miere, ako by mali, ako v prípade príbehu pani Anny. Zároveň neziskový sektor, ktorý toto poradenstvo robí v špičkovej kvalite, je stále dehonestovaný a nedostáva dotácie. Vo vašej správe hovoríte aj o bariérach na úradoch, sobášnych sieňach, vo volebných miestnostiach. Tomuto som sa venovala s kolegyňou Janou Hanuliakovou a pripravili sme legislatívu, ktorú koalícia neprijala. Je tragické, že 15 rokov od ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je práve čl. 9 prístupnosť stále v nedohľadne a nedodržiava sa. Obracajú sa na mňa aj uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní, majú zdravotné znevýhodnenie a v dôsledku bariér sa nemôžu zamestnať.
Na záver by som dodala, že ako poslankyňa, ktorá sa dlhoročne zaoberám zdravotne znevýhodnenými, si prajem inkluzívne prostredie v plnej miere a v každej sfére života. V hlasovaní, samozrejme, podporíme vašu správu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:44
Vstup predsedajúceho 10:44
Peter ŽigaPani poslankyňa Hanuliaková.
Pani poslankyňa Hanuliaková.
Vstup predsedajúceho
13.6.2025 o 10:44 hod.
Ing. PhD.
Peter Žiga
Videokanál poslanca
Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky.
Pani poslankyňa Hanuliaková.
Rozpracované
10:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:54
Jana HanuliakováJa by som sa ti chcela, Veronika, aj takto poďakovať, že naozaj sa veľmi zodpovedne venuješ tejto téme a prinášaš mnohé dôležité návrhy zákonov a mňa veľmi mrzí teda, že kolegovia z koalície, chápem, že ich teda nepodporia, lebo majú takú politiku, ale možno by sa mohli aspoň niektorými tými návrhmi inšpirovať a možno si ich teda osvojiť a priniesť ich v nejakej podobe, pretože tie problémy, ktoré tu na...
Ja by som sa ti chcela, Veronika, aj takto poďakovať, že naozaj sa veľmi zodpovedne venuješ tejto téme a prinášaš mnohé dôležité návrhy zákonov a mňa veľmi mrzí teda, že kolegovia z koalície, chápem, že ich teda nepodporia, lebo majú takú politiku, ale možno by sa mohli aspoň niektorými tými návrhmi inšpirovať a možno si ich teda osvojiť a priniesť ich v nejakej podobe, pretože tie problémy, ktoré tu na Slovensku dneska máme, a hovoríme to, teda aj pani komisárka vo svojich správach vždy, tak mám pocit, že tak ako vo všetkých oblastiach, aj tuto napredujeme veľmi pomaly a tie zmeny naozaj sa dejú pomalým krokom. A ja som to mala teda možnosť, aj keď som s Veronikou riešila, ako spomínala, aj tú debarierizáciu, že dneska máme stále obrovské bariéry na úradoch, mestských, my sme robili aj taký prieskum, kde sme tak fiktívne kontaktovali a pýtali sa na to, že keď chceme prísť si niečo vybaviť a naozaj polovica mestských úradov v okresných mestách na Slovensku dneska nemá zabezpečený bezbariérový prístup a je to pre tých ľudí naozaj veľmi dehonestujúce, keď im povedia, že však prídeme za vami na ulicu a tam nám to podpíšete, a teda týka sa to aj stredných škôl, vysokých a tak ďalej. Čiže bola by som možno rada, ak majú v koalícii, v koalícii niekoho, kto sa týmto témam venuje, aby možno viac sa na to pozreli a reflektovali oveľa intenzívnejšie aj na to, čo vy máte, aké máte výhrady a teda to, čo sa dá zlepšiť, veď vy pomenovávate konkrétne veci a myslím si, že sú to veci, ktoré by sme vedeli posunúť, ak by sa tomu naozaj niekto poctivo z koaličných strán venoval. Za chvíľku teda máme dva roky a tie zmeny neprichádzajú.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2025 o 10:54 hod.
Mgr.
Jana Hanuliaková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa ti chcela, Veronika, aj takto poďakovať, že naozaj sa veľmi zodpovedne venuješ tejto téme a prinášaš mnohé dôležité návrhy zákonov a mňa veľmi mrzí teda, že kolegovia z koalície, chápem, že ich teda nepodporia, lebo majú takú politiku, ale možno by sa mohli aspoň niektorými tými návrhmi inšpirovať a možno si ich teda osvojiť a priniesť ich v nejakej podobe, pretože tie problémy, ktoré tu na Slovensku dneska máme, a hovoríme to, teda aj pani komisárka vo svojich správach vždy, tak mám pocit, že tak ako vo všetkých oblastiach, aj tuto napredujeme veľmi pomaly a tie zmeny naozaj sa dejú pomalým krokom. A ja som to mala teda možnosť, aj keď som s Veronikou riešila, ako spomínala, aj tú debarierizáciu, že dneska máme stále obrovské bariéry na úradoch, mestských, my sme robili aj taký prieskum, kde sme tak fiktívne kontaktovali a pýtali sa na to, že keď chceme prísť si niečo vybaviť a naozaj polovica mestských úradov v okresných mestách na Slovensku dneska nemá zabezpečený bezbariérový prístup a je to pre tých ľudí naozaj veľmi dehonestujúce, keď im povedia, že však prídeme za vami na ulicu a tam nám to podpíšete, a teda týka sa to aj stredných škôl, vysokých a tak ďalej. Čiže bola by som možno rada, ak majú v koalícii, v koalícii niekoho, kto sa týmto témam venuje, aby možno viac sa na to pozreli a reflektovali oveľa intenzívnejšie aj na to, čo vy máte, aké máte výhrady a teda to, čo sa dá zlepšiť, veď vy pomenovávate konkrétne veci a myslím si, že sú to veci, ktoré by sme vedeli posunúť, ak by sa tomu naozaj niekto poctivo z koaličných strán venoval. Za chvíľku teda máme dva roky a tie zmeny neprichádzajú.
Ďakujem.
Rozpracované
10:54
Vstup predsedajúceho 10:54
Peter ŽigaVstup predsedajúceho
13.6.2025 o 10:54 hod.
Ing. PhD.
Peter Žiga
Videokanál poslanca
Pán poslanec Sabo.
Rozpracované