35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som hneď zareagovať na to, čo ste povedali v úvode, a to je to, že naozaj tá mantra o tom, že generál Lučanský nebol, teda nespáchal samovraždu, je niečo, čo tomuto národu spôsobuje obrovskú traumu, obrovskú traumu. Žilinku považujú za, skoro za Boha, ako naozaj. Tlieskajú tu Žilinkovi, chvália ho, ako to tu vedie, chvália tri šesť trojky. A keď Žilinka povedal a potvrdil, že generál Lučanský spáchal samovraždu, tak to je pre nich jedných uchom dnu a druhým von. Tak potom čo je pre vás ten Žilinka? Je to Boh, alebo len taký bľabotač? Tak beriete tie jeho slová o tom, že generál Lučanský spáchal samovraždu, za pravdivé? A keď generál Lučanský spáchal samovraždu, tak sa tu vytvorila komisia a my sme boli za to, aby sa vyšetrila táto udalosť. A pri streľbe na Roberta Fica sme tiež chceli, aby sa urobila komisia, aby sa naozaj vyšetrili veci, tak ako sa majú, či tí policajti nespôsobili, či teda, či boli spôsobilí, lebo videli sme, že sa strieľalo, z čoho sa strieľalo, ako sa strieľalo, aké boli zranenia. Veď na to máme právo. Máme ako občania to právo vedieť. A to ste sa všetci tuná strachom potentovali. Tak keď na jednej strane ste kričali, že vyšetríme samovraždu a na druhej strane nechcete vyšetriť taký závažný čin. Tú mantru si nechajte naozaj. A to svinstvo naozaj, ktoré vysielajú niektorí ľudia o tom, že generál Lučanský nespáchal samovraždu, ale bol zabitý, ubližuje tomuto národu. A to robíte, toto svinstvo šírite vy.

Poslanec Dostál.

Vážený pán verejný ochrana práv, vážené kolegyne, kolegovia, aj ja sa chcem poďakovať pánovi Dobrovodskému, že sem prišiel s touto mimoriadnou správou, tiež to považujem za dôležité, považujem za škodu a nevyužitú príležitosť, že sme o tom nerokovali už na predchádzajúcej schôdzi, ale tiež to zrejme odráža prístup k zisteniam verejného ochrancu práv, prístup k porušovaniu základných práv a slobôd, samozrejme, tomu, ktoré sa netýka ľudí blízkych vládnej koalície.
Mňa zaujala aj faktická poznámka alebo to, čo povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Hazucha, ktorý sa domnieva, že to sú nejaké individuálne zlyhania, že to nie je systémový problém a že však aj inde majú problémy, však, áno, veď Belgicko a prípad Chovanec je závažný, ale ja si myslím, že tá správa nehovorí nič o tom, že v iných krajinách je všetko v poriadku, že v iných krajinách nie sú vážne problémy. Samozrejme, to sa týka predovšetkým orgánov v tých krajinách, v tomto prípade sa to týka aj nás, lebo sa to týka nášho občana, ktorý bol postihnutý tým neospravedlniteľným konaním príslušníkov bezpečnostných zložiek v Belgicku. A ale nič z toho nie je dôvodom, aby sme sa nezaoberali, ak k prípadom policajnej brutality prichádza na Slovensku. A myslím si, že to nie je možné odbiť tým, že sú to individuálne zlyhania, lebo, samozrejme, individuálnym zlyhaniam asi nie je a nebude nikdy a nikde možné zabrániť. Ale rozsah toho problému, tie konkrétne prípady, to, že sa to deje tak dlho naprieč volebnými obdobiami a aj to, že existujú identifikované problémy, ktorých odstránenie by mohlo nie zabrániť, ale znížiť pravdepodobnosť, že k takýmto prípadom bude dochádzať, nasvedčujú tomu, že ide o problém systémový, v tomto teda s pánom poslancom Hazuchom si dovolím nesúhlasiť. Pretože keby všetko bolo nastavené tak, ako má byť, keby tie odporúčania, ktoré dáva pán verejný ochranca práv či už v oblasti legislatívy, alebo v nelegislatívnej oblasti, boli aplikované, alebo by bolo vysvetlené, že nie sú potrebné, že ten systém ako je, je dobre nastavený, tak, áno, potom by sme mohli konštatovať, že keď napriek tomu všetkému, čo sme urobili, aby k takým prípadom nedochádzalo, k nim naďalej dochádza, tak to sú tie individuálne zlyhania. Ale pokiaľ existujú nedostatky v nastavení systému, a tie odporúčania nie sú úplne nové, tie odporúčania sa objavovali aj v správach verejného ochrancu práv a verejných ochrankýň práv v minulosti. Napríklad ja si pamätám, že sme tu riešili ešte vo volebnom období 2016 – 2020 tie miestnosti, kde sú zadržiavané osoby obmedzované na slobode mimo ciel predbežného zadržania. To sme tu riešili a už je to, desať rokov to ešte nie je, ale je to možno osem rokov. Čiže to nie sú úplne nové veci. Tak ja sa domnievam, že je to systémový problém.
A veď to nie je kritika iba súčasnej vlády, ten problém sa ťahá naprieč volebnými obdobiami, naprieč rôznymi vládami, preto by sme nemuseli sa na to pozerať iba optikou politiky, že my teraz ako opozícia vám tu budeme otrepávať o hlavu, že s tým nič nerobíte a vy nám budete oponovať, že však aj vy ste boli pri moci a tiež ste s tým nič neurobili. Máme tu upozornenie, že dochádza k porušovaniu ľudských práv. To, že je to mimoriadna správa, svedčí o tom, že v zmysle zákona je to porušovanie, ktoré je závažné, týka sa veľkého počtu osôb, a tak s tým poďme niečo robiť.
A teraz budem reagovať aj na pána podpredsedu Národnej rady Gašpara, veď tu nikto nenavrhuje, že sa má zrušiť Policajný zbor. Ja som si to nevšimol medzi odporúčaniami pána verejného ochrancu práv, nikto tu nehovorí, že napriek tomu, že tie zlyhania majú systémový charakter, že by mal byť zrušený Policajný zbor. To je skôr teda váš prístup a teda úprimne by ma zaujímalo, akým spôsobom vy rozlišujete, čo je individuálne zlyhanie a čo je systémový problém. Lebo čo sa týkalo vyšetrovania vašich ľudí, no tak, samozrejme, že to bol systémový problém, samozrejme, že v skrátenom legislatívnom konaní bolo potrebné zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, obrovským spôsobom prekopať oba trestné kódexy, zmeniť, zmeniť pravidlá vyšetrovania, výšku trestných sadzieb, premlčacie doby v skrátenom legislatívnom konaní. A keď sa to týka niekoho iného, tak vám nestojí ani za to, aby ste na najbližšej možnej schôdzi pripustili rokovanie o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv.
Mňa by ale teda zaujímalo, a to asi je skôr otázka na pána verejného ochrancu práv, že aké má očakávania alebo aké má signály, že čo z toho by sa mohlo zrealizovať, lebo vy tam dávate odporúčania, časť tých odporúčaní smeruje na Policajný zbor, ministerstvo vnútra, my s tým ako Národná rada nemôžeme nič robiť. S časťou by sme mohli robiť, ale to opäť závisí od vládnej koalície a opozícia môže predložiť návrh, ale, samozrejme, že návrh opozície nebude, nebude schválený. Dávate tam odporúčania aj nelegislatívneho charakteru smerom k parlamentu, napríklad čo sa týka pravidelných zasadnutí výborov parlamentných, ktoré by sa venovali tej téme, alebo realizácie poslaneckých prieskumov na túto tému, no ale my s tým ako opozícia opäť veľa nespravíme, lebo tak my pomerne často sa snažíme iniciovať zasadnutie výborov k rôznym témam, akurát že veľmi často nám koalícia neschváli program alebo tam nepríde, alebo sa snažíme iniciovať poslanecké prieskumy, ale to opäť musí schváliť väčšina či už v pléne, alebo vo výbore. A vládna koalícia tú vôľu často nemá. Tak by som sa aj chcel spýtať pána verejného ochrancu práv, že či má nejaké povzbudivejšie signály napríklad z rokovania či už s Policajným zborom, alebo s ministerstvom vnútra, alebo to, čo sme si tu od pána spravodajcu vypočuli, že ako dopadlo prerokovanie tejto správy vo výboroch a na základe toho sa môžeme aj obávať, že s akým výsledkom dopadne hlasovanie pléna o tejto správe. Teda že možno ani na vedomie nebude zobraná, tak to veľmi povzbudivý signál nie je, myslím že povzbudivý signál ohľadom toho, ako vážne bere parlamentná väčšina zistenia verejného ochrancu práv týkajúce sa policajnej brutality a ako vážne berie jeho odporúčané opatrenia.
Tak rád by som s niečím optimistickejším odišiel z dnešného dňa než len s tým, že budeme tu vidieť nejaké čísla a zasvieti tabuľa načerveno, že Národná rada nezobrala správu na vedomie. Tak že či sú aj nejaké povzbudivé signály, že aspoň niektoré z tých vašich odporúčaní by sa mohli zrealizovať, že existuje vôľa na povedzme exekutívnej úrovni, alebo teda smerom k návrhom, s ktorým by vláda mohla prísť do parlamentu aj v z tej oblasti legislatívnych odporúčaní vo vašej správe.
Ďakujem.

Ďakujem.
Jedna faktická, poslanec Hazucha.

Ďakujem pekne. No, myslím, alebo teda sčasti súhlasím s tým, že veľmi kvalitné a precízne nastavenie legislatívy určite zúži, alebo aj zužuje priestor na individuálne zlyhania, v tom priestore určite bude vždy. Hľadiac ale takou optikou, ako sa snažíte nazerať, tak sa chcem opýtať teda, že či aj strieľanie do demonštrantov gumovými projektilmi do oblasti krku a tváre bolo individuálne, alebo systémové zlyhanie. Lebo na toto sa pozerám skôr, že to bolo systémové zlyhanie a teda táto udalosť sa stala za predchádzajúcej vlády. Tak urobila, respektíve navrhla predchádzajúca vláda nejakú zmenu legislatívy? Moja faktická poznámka, lebo ste to spomenul, pán kolega Dostál, nebola smerovaná, čo sa týka toho Belgicka k samotnej správe verejného ochrancu práv, ale k vystúpeniu pani kolegyne a jej počudovaniu, ako sa taká smutná udalosť, ako bola pomenovaná, môže stať v 21. storočí v Európskej únii. Takže nie priamo na tú správu, ale na to vystúpenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Poslanec Dostál s reakciou.

Ďakujem, pán poslanec Hazucha. No, stále nerozumiem tomu, akým spôsobom môže byť zvláštne, že sa niekto čuduje, že ako sa môže stať v členskej krajine Európskej únie v 21. storočí, že zomrie človek v dôsledku policajnej brutality. Veď to je, samozrejme, dôvod na počudovanie bez ohľadu na to, či sa to udeje na Slovensku, v Belgicku alebo kdekoľvek inde, také veci sa nemôžu stávať a nemôžeme sa tváriť, že to nie je problém, naopak, je to závažný problém. A my teda môžeme niečo spraviť najmä s tým, aby sa také veci nediali na Slovensku, alebo aby sa maximálne obmedzil priestor, že sa také veci budú diať na Slovensku. Ak polícia používa nejaké prostriedky donucovanie voči ľuďom, ktorí sa dopúšťajú porušovania zákona, nejakej protiprávnej činnosti, páchania trestnej činnosti alebo sú z toho podozriví, tak, samozrejme, je to upravené v zákone. Keď sa ľudia zídu na námestí a pokojným spôsobom vyjadrujú svoj názor, tak nie je dôvod, aby polícia proti nim zakročila. Pokiaľ sa demonštranti pokúšajú ničiť verejný majetok, vniknúť do verejných budov, do ktorých nemajú prístup, hádžu dlažobné kocky alebo niečo podobné, no tak asi existuje dôvod, aby polícia, polícia zakročila. A teda ak bolo v niektorom prípade neprimerané použitie tých donucovacích prostriedkov, tak to malo byť vyšetrené a predpokladám, že to aj vyšetrené bolo.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Alebo teda pán Dobrovodský, verejný ochranca práv.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Stručne zareagujem na myšlienky, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Hazucha, vy ste spomínali ten prípad, ktorý sa stal nášmu občanovi v Belgicku. Mňa ani toto nenechalo chladným a mne záleží aj na životoch našich občanov na našom území, ale aj na živote nášho občana, ktorý padol v rukách polície cudzej a prišiel o život. Aj preto som požiadal pána ministra spravodlivosti Suska, ktorý podal, alebo teda Slovenská republika podala medzištátnu sťažnosť proti Belgickému kráľovstvu. A tým, že náš úrad požíva vysokú mieru uznania v ESĽP, tak som požiadal predsedu ESĽP, že chcem intervenovať na strane Slovenskej republiky v prospech zomretého občana, takže na tom pracujem, aby ste vedeli, z našej strany je veľká objektivita. A prinášam aj objektívne závery.
Napríklad nedávno ma minister Ukrajiny pán Sybiha vyzval, aby som prešetril úmrtie ukrajinského občana, ktorý mal zomrieť rukou polície v jednom nemenovanom nákupnom centre. Samozrejme, ten prípad sme prevzali, prešetrili a objektívne som aj vyjadril, verejnosť som informoval, že tam polícia sa ho ani len nedotkla, naša slovenská, a už odišiel list pánovi ministrovi Sybihovi aj pánovi Kastranovi, veľvyslancovi, a oni to prijali s pochopením.
Pokiaľ ide o právne civilizácie, deje sa úmrtie človeka v policajnej zložke všade, aj na Západe. A napríklad vláda USA ma aj preto pozvala na trojtýždňovú stáž, aby som navštívil a rozprával sa s policajnými zložkami, ako sa vláda USA a jednotlivé krajiny vysporiadali s policajnou brutalitou. Preto aj v tej správe nájdete odporúčania zo štátu Kentucky, kde som mohol rozprávať so šerifom Kentucky v San Diegu, ako idú na to oni. A takisto aj Rakúsko tiež malo problém s policajnou brutalitou a zriadili osobitný vyšetrovací orgán. To znamená toľko.
Ešte možno, nie je tu pán poslanec Gašpar, ale tak zareagujem veľmi stručne. On spomínal, veď Úrad inšpekčnej služby odstíhava tých policajtov, ale ja aj v tejto správe som povedal, ja nevyvodzujem trestnoprávnu zodpovednosť, ani disciplinárnu, ale pre mňa je partner Slovenská republika, lebo ten policajt zastupuje Slovenskú republiku a Úrad inšpekčnej služby, keď policajta odstíha, on nesleduje, aby sa niečo zlepšilo systémovo, on len potrebuje vyvodiť, postaviť pred prokurátora a pred súd toho vyšetrovateľa. Ja napríklad s mojím tímom nevyvodzujem trestnú zodpovednosť, ale presne toto vám mám prinášať, preventívne opatrenia, aby sa to nestalo. A pán poslanec Gašpar spomínal, že napríklad teda na vlastnej koži zažil neprimerané pripútavanie, alebo že mu nasadili putá. Veď to je o tom, je to, čo ja kontrolujem a tvrdím, putá majú byť výnimka, to nemá byť štandard s cieľom človeka mediálne zahanbiť a ukázať ho s putami na verejnosti. To je to, čo ja kritizujem aj u ľudí bežných. Tam sú príbehy ľudí, ktorých pripútavali 12 hodín bezdôvodne. Ja som to tým policajtom vytýkal. Dvanásť hodín robil randál? Dvanásť hodín triezvel? Dvanásť hodín vás ohrozoval? No nie, v tých úradných záznamoch nebolo nič. To znamená, v tomto, v tomto ja požadujem spravodlivosť a primeranosť pre každého.
Potom ešte pán poslanec Gašpar referoval na našu debatu na bezpečnostnom výbore, že vytýka tej správe, že som sa nevenoval postupom vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov v rokoch ´20 – ´22. Tak ja som vtedy verejný ochranca nebol, ja som sa stal verejný ochranca 1. 12. ´22. To je jedna vec. Ale aj keby som bol ombudsman, verejný ochranca práv, Ústava Slovenskej republiky mi neumožňuje skúmať postup vyšetrovateľa. Čo ja skúmam, je, keď použije donucovací prostriedok, ale tam ja končím a ústava ma už nepúšťa v tom, aby som ja preskúmal, či ho mali zaistiť, či ho mohli obmedziť na slobode, či prokurátor mal dať návrh na obžalobu, či mal žiadať väzobné stíhanie. Máte na stole novelu ústavy. Ak sa rozhodnete ako plénum, že podporíte verejného ochrancu práv a že mi rozšírite kompetenciu o postup vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov v prípravnom konaní, s radosťou prevezmem túto úlohu, ale, samozrejme, je treba mi aj rozšíriť rozpočet, pridať mi 50 ľudí, lebo toľko je trestných stíhaní v republike, aby sme to my vedeli skúmať. Takže ja by som v opačnom prípade musel prekročiť právomoc, a to si nesmiem v právnom štáte dovoliť.
A znovu, ja si policajtov vážim, tým som začal príhovor, správu, sú veľmi významní v ochrane života, zdravia, našich ľudských práv. Nie ombudsman dôjde na miesto činu, dôjdu tí policajti. A to sú policajti, ja sa s nimi stretávam, oni mi povedia to, čo nepovedia svojmu šéfovi, náčelníkovi. Oni hovoria, pán ombudsman, my sa chceme vzdelávať, my sa chceme zlepšiť, ale nie tak, že my ráno dôjdeme do služby a že nám dá náš nariadený podpísať jeden hárok, boli sme preškolení, vzali sme na vedomie. Hovoria mi tí policajti, pán ombudsman, to, čo je v tej správe, že aby sme prešli výcvikom, aby sme na dva dni šli na kurz deeskalačný, o ľudských právach a my sme vzorom na úrade, my sme nepovedali, že robte vzdelávania. Ja s mojím tímom už sme zaradení do vzdelávacieho plánu policajnej akadémie, stredných odborných policajných škôl, to znamená, my chceme tiež budovať lepšie tú políciu a teda pomáhať.
To je všetko. Ďakujem, v tých reakciách.