35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som hneď zareagovať na to, čo ste povedali v úvode, a to je to, že naozaj tá mantra o tom, že generál Lučanský nebol, teda nespáchal samovraždu, je niečo, čo tomuto národu spôsobuje obrovskú traumu, obrovskú traumu. Žilinku považujú za, skoro za Boha, ako naozaj. Tlieskajú tu Žilinkovi, chvália ho, ako to tu vedie, chvália tri šesť trojky. A keď Žilinka povedal a potvrdil, že generál Lučanský spáchal samovraždu, tak to je pre nich jedných uchom dnu a druhým von. Tak potom čo je pre vás ten Žilinka? Je to Boh, alebo len taký bľabotač? Tak beriete tie jeho slová o tom, že generál Lučanský spáchal samovraždu, za pravdivé? A keď generál Lučanský spáchal samovraždu, tak sa tu vytvorila komisia a my sme boli za to, aby sa vyšetrila táto udalosť. A pri streľbe na Roberta Fica sme tiež chceli, aby sa urobila komisia, aby sa naozaj vyšetrili veci, tak ako sa majú, či tí policajti nespôsobili, či teda, či boli spôsobilí, lebo videli sme, že sa strieľalo, z čoho sa strieľalo, ako sa strieľalo, aké boli zranenia. Veď na to máme právo. Máme ako občania to právo vedieť. A to ste sa všetci tuná strachom potentovali. Tak keď na jednej strane ste kričali, že vyšetríme samovraždu a na druhej strane nechcete vyšetriť taký závažný čin. Tú mantru si nechajte naozaj. A to svinstvo naozaj, ktoré vysielajú niektorí ľudia o tom, že generál Lučanský nespáchal samovraždu, ale bol zabitý, ubližuje tomuto národu. A to robíte, toto svinstvo šírite vy.

Vážený pán verejný ochrana práv, vážené kolegyne, kolegovia, aj ja sa chcem poďakovať pánovi Dobrovodskému, že sem prišiel s touto mimoriadnou správou, tiež to považujem za dôležité, považujem za škodu a nevyužitú príležitosť, že sme o tom nerokovali už na predchádzajúcej schôdzi, ale tiež to zrejme odráža prístup k zisteniam verejného ochrancu práv, prístup k porušovaniu základných práv a slobôd, samozrejme, tomu, ktoré sa netýka ľudí blízkych vládnej koalície.
Mňa zaujala aj faktická poznámka alebo to, čo povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Hazucha, ktorý sa domnieva, že to sú nejaké individuálne zlyhania, že to nie je systémový problém a že však aj inde majú problémy, však, áno, veď Belgicko a prípad Chovanec je závažný, ale ja si myslím, že tá správa nehovorí nič o tom, že v iných krajinách je všetko v poriadku, že v iných krajinách nie sú vážne problémy. Samozrejme, to sa týka predovšetkým orgánov v tých krajinách, v tomto prípade sa to týka aj nás, lebo sa to týka nášho občana, ktorý bol postihnutý tým neospravedlniteľným konaním príslušníkov bezpečnostných zložiek v Belgicku. A ale nič z toho nie je dôvodom, aby sme sa nezaoberali, ak k prípadom policajnej brutality prichádza na Slovensku. A myslím si, že to nie je možné odbiť tým, že sú to individuálne zlyhania, lebo, samozrejme, individuálnym zlyhaniam asi nie je a nebude nikdy a nikde možné zabrániť. Ale rozsah toho problému, tie konkrétne prípady, to, že sa to deje tak dlho naprieč volebnými obdobiami a aj to, že existujú identifikované problémy, ktorých odstránenie by mohlo nie zabrániť, ale znížiť pravdepodobnosť, že k takýmto prípadom bude dochádzať, nasvedčujú tomu, že ide o problém systémový, v tomto teda s pánom poslancom Hazuchom si dovolím nesúhlasiť. Pretože keby všetko bolo nastavené tak, ako má byť, keby tie odporúčania, ktoré dáva pán verejný ochranca práv či už v oblasti legislatívy, alebo v nelegislatívnej oblasti, boli aplikované, alebo by bolo vysvetlené, že nie sú potrebné, že ten systém ako je, je dobre nastavený, tak, áno, potom by sme mohli konštatovať, že keď napriek tomu všetkému, čo sme urobili, aby k takým prípadom nedochádzalo, k nim naďalej dochádza, tak to sú tie individuálne zlyhania. Ale pokiaľ existujú nedostatky v nastavení systému, a tie odporúčania nie sú úplne nové, tie odporúčania sa objavovali aj v správach verejného ochrancu práv a verejných ochrankýň práv v minulosti. Napríklad ja si pamätám, že sme tu riešili ešte vo volebnom období 2016 – 2020 tie miestnosti, kde sú zadržiavané osoby obmedzované na slobode mimo ciel predbežného zadržania. To sme tu riešili a už je to, desať rokov to ešte nie je, ale je to možno osem rokov. Čiže to nie sú úplne nové veci. Tak ja sa domnievam, že je to systémový problém.
A veď to nie je kritika iba súčasnej vlády, ten problém sa ťahá naprieč volebnými obdobiami, naprieč rôznymi vládami, preto by sme nemuseli sa na to pozerať iba optikou politiky, že my teraz ako opozícia vám tu budeme otrepávať o hlavu, že s tým nič nerobíte a vy nám budete oponovať, že však aj vy ste boli pri moci a tiež ste s tým nič neurobili. Máme tu upozornenie, že dochádza k porušovaniu ľudských práv. To, že je to mimoriadna správa, svedčí o tom, že v zmysle zákona je to porušovanie, ktoré je závažné, týka sa veľkého počtu osôb, a tak s tým poďme niečo robiť.
A teraz budem reagovať aj na pána podpredsedu Národnej rady Gašpara, veď tu nikto nenavrhuje, že sa má zrušiť Policajný zbor. Ja som si to nevšimol medzi odporúčaniami pána verejného ochrancu práv, nikto tu nehovorí, že napriek tomu, že tie zlyhania majú systémový charakter, že by mal byť zrušený Policajný zbor. To je skôr teda váš prístup a teda úprimne by ma zaujímalo, akým spôsobom vy rozlišujete, čo je individuálne zlyhanie a čo je systémový problém. Lebo čo sa týkalo vyšetrovania vašich ľudí, no tak, samozrejme, že to bol systémový problém, samozrejme, že v skrátenom legislatívnom konaní bolo potrebné zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, obrovským spôsobom prekopať oba trestné kódexy, zmeniť, zmeniť pravidlá vyšetrovania, výšku trestných sadzieb, premlčacie doby v skrátenom legislatívnom konaní. A keď sa to týka niekoho iného, tak vám nestojí ani za to, aby ste na najbližšej možnej schôdzi pripustili rokovanie o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv.
Mňa by ale teda zaujímalo, a to asi je skôr otázka na pána verejného ochrancu práv, že aké má očakávania alebo aké má signály, že čo z toho by sa mohlo zrealizovať, lebo vy tam dávate odporúčania, časť tých odporúčaní smeruje na Policajný zbor, ministerstvo vnútra, my s tým ako Národná rada nemôžeme nič robiť. S časťou by sme mohli robiť, ale to opäť závisí od vládnej koalície a opozícia môže predložiť návrh, ale, samozrejme, že návrh opozície nebude, nebude schválený. Dávate tam odporúčania aj nelegislatívneho charakteru smerom k parlamentu, napríklad čo sa týka pravidelných zasadnutí výborov parlamentných, ktoré by sa venovali tej téme, alebo realizácie poslaneckých prieskumov na túto tému, no ale my s tým ako opozícia opäť veľa nespravíme, lebo tak my pomerne často sa snažíme iniciovať zasadnutie výborov k rôznym témam, akurát že veľmi často nám koalícia neschváli program alebo tam nepríde, alebo sa snažíme iniciovať poslanecké prieskumy, ale to opäť musí schváliť väčšina či už v pléne, alebo vo výbore. A vládna koalícia tú vôľu často nemá. Tak by som sa aj chcel spýtať pána verejného ochrancu práv, že či má nejaké povzbudivejšie signály napríklad z rokovania či už s Policajným zborom, alebo s ministerstvom vnútra, alebo to, čo sme si tu od pána spravodajcu vypočuli, že ako dopadlo prerokovanie tejto správy vo výboroch a na základe toho sa môžeme aj obávať, že s akým výsledkom dopadne hlasovanie pléna o tejto správe. Teda že možno ani na vedomie nebude zobraná, tak to veľmi povzbudivý signál nie je, myslím že povzbudivý signál ohľadom toho, ako vážne bere parlamentná väčšina zistenia verejného ochrancu práv týkajúce sa policajnej brutality a ako vážne berie jeho odporúčané opatrenia.
Tak rád by som s niečím optimistickejším odišiel z dnešného dňa než len s tým, že budeme tu vidieť nejaké čísla a zasvieti tabuľa načerveno, že Národná rada nezobrala správu na vedomie. Tak že či sú aj nejaké povzbudivé signály, že aspoň niektoré z tých vašich odporúčaní by sa mohli zrealizovať, že existuje vôľa na povedzme exekutívnej úrovni, alebo teda smerom k návrhom, s ktorým by vláda mohla prísť do parlamentu aj v z tej oblasti legislatívnych odporúčaní vo vašej správe.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, myslím, alebo teda sčasti súhlasím s tým, že veľmi kvalitné a precízne nastavenie legislatívy určite zúži, alebo aj zužuje priestor na individuálne zlyhania, v tom priestore určite bude vždy. Hľadiac ale takou optikou, ako sa snažíte nazerať, tak sa chcem opýtať teda, že či aj strieľanie do demonštrantov gumovými projektilmi do oblasti krku a tváre bolo individuálne, alebo systémové zlyhanie. Lebo na toto sa pozerám skôr, že to bolo systémové zlyhanie a teda táto udalosť sa stala za predchádzajúcej vlády. Tak urobila, respektíve navrhla predchádzajúca vláda nejakú zmenu legislatívy? Moja faktická poznámka, lebo ste to spomenul, pán kolega Dostál, nebola smerovaná, čo sa týka toho Belgicka k samotnej správe verejného ochrancu práv, ale k vystúpeniu pani kolegyne a jej počudovaniu, ako sa taká smutná udalosť, ako bola pomenovaná, môže stať v 21. storočí v Európskej únii. Takže nie priamo na tú správu, ale na to vystúpenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec Hazucha. No, stále nerozumiem tomu, akým spôsobom môže byť zvláštne, že sa niekto čuduje, že ako sa môže stať v členskej krajine Európskej únie v 21. storočí, že zomrie človek v dôsledku policajnej brutality. Veď to je, samozrejme, dôvod na počudovanie bez ohľadu na to, či sa to udeje na Slovensku, v Belgicku alebo kdekoľvek inde, také veci sa nemôžu stávať a nemôžeme sa tváriť, že to nie je problém, naopak, je to závažný problém. A my teda môžeme niečo spraviť najmä s tým, aby sa také veci nediali na Slovensku, alebo aby sa maximálne obmedzil priestor, že sa také veci budú diať na Slovensku. Ak polícia používa nejaké prostriedky donucovanie voči ľuďom, ktorí sa dopúšťajú porušovania zákona, nejakej protiprávnej činnosti, páchania trestnej činnosti alebo sú z toho podozriví, tak, samozrejme, je to upravené v zákone. Keď sa ľudia zídu na námestí a pokojným spôsobom vyjadrujú svoj názor, tak nie je dôvod, aby polícia proti nim zakročila. Pokiaľ sa demonštranti pokúšajú ničiť verejný majetok, vniknúť do verejných budov, do ktorých nemajú prístup, hádžu dlažobné kocky alebo niečo podobné, no tak asi existuje dôvod, aby polícia, polícia zakročila. A teda ak bolo v niektorom prípade neprimerané použitie tých donucovacích prostriedkov, tak to malo byť vyšetrené a predpokladám, že to aj vyšetrené bolo.

Ďakujem veľmi pekne. Stručne zareagujem na myšlienky, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Hazucha, vy ste spomínali ten prípad, ktorý sa stal nášmu občanovi v Belgicku. Mňa ani toto nenechalo chladným a mne záleží aj na životoch našich občanov na našom území, ale aj na živote nášho občana, ktorý padol v rukách polície cudzej a prišiel o život. Aj preto som požiadal pána ministra spravodlivosti Suska, ktorý podal, alebo teda Slovenská republika podala medzištátnu sťažnosť proti Belgickému kráľovstvu. A tým, že náš úrad požíva vysokú mieru uznania v ESĽP, tak som požiadal predsedu ESĽP, že chcem intervenovať na strane Slovenskej republiky v prospech zomretého občana, takže na tom pracujem, aby ste vedeli, z našej strany je veľká objektivita. A prinášam aj objektívne závery.
Napríklad nedávno ma minister Ukrajiny pán Sybiha vyzval, aby som prešetril úmrtie ukrajinského občana, ktorý mal zomrieť rukou polície v jednom nemenovanom nákupnom centre. Samozrejme, ten prípad sme prevzali, prešetrili a objektívne som aj vyjadril, verejnosť som informoval, že tam polícia sa ho ani len nedotkla, naša slovenská, a už odišiel list pánovi ministrovi Sybihovi aj pánovi Kastranovi, veľvyslancovi, a oni to prijali s pochopením.
Pokiaľ ide o právne civilizácie, deje sa úmrtie človeka v policajnej zložke všade, aj na Západe. A napríklad vláda USA ma aj preto pozvala na trojtýždňovú stáž, aby som navštívil a rozprával sa s policajnými zložkami, ako sa vláda USA a jednotlivé krajiny vysporiadali s policajnou brutalitou. Preto aj v tej správe nájdete odporúčania zo štátu Kentucky, kde som mohol rozprávať so šerifom Kentucky v San Diegu, ako idú na to oni. A takisto aj Rakúsko tiež malo problém s policajnou brutalitou a zriadili osobitný vyšetrovací orgán. To znamená toľko.
Ešte možno, nie je tu pán poslanec Gašpar, ale tak zareagujem veľmi stručne. On spomínal, veď Úrad inšpekčnej služby odstíhava tých policajtov, ale ja aj v tejto správe som povedal, ja nevyvodzujem trestnoprávnu zodpovednosť, ani disciplinárnu, ale pre mňa je partner Slovenská republika, lebo ten policajt zastupuje Slovenskú republiku a Úrad inšpekčnej služby, keď policajta odstíha, on nesleduje, aby sa niečo zlepšilo systémovo, on len potrebuje vyvodiť, postaviť pred prokurátora a pred súd toho vyšetrovateľa. Ja napríklad s mojím tímom nevyvodzujem trestnú zodpovednosť, ale presne toto vám mám prinášať, preventívne opatrenia, aby sa to nestalo. A pán poslanec Gašpar spomínal, že napríklad teda na vlastnej koži zažil neprimerané pripútavanie, alebo že mu nasadili putá. Veď to je o tom, je to, čo ja kontrolujem a tvrdím, putá majú byť výnimka, to nemá byť štandard s cieľom človeka mediálne zahanbiť a ukázať ho s putami na verejnosti. To je to, čo ja kritizujem aj u ľudí bežných. Tam sú príbehy ľudí, ktorých pripútavali 12 hodín bezdôvodne. Ja som to tým policajtom vytýkal. Dvanásť hodín robil randál? Dvanásť hodín triezvel? Dvanásť hodín vás ohrozoval? No nie, v tých úradných záznamoch nebolo nič. To znamená, v tomto, v tomto ja požadujem spravodlivosť a primeranosť pre každého.
Potom ešte pán poslanec Gašpar referoval na našu debatu na bezpečnostnom výbore, že vytýka tej správe, že som sa nevenoval postupom vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov v rokoch ´20 – ´22. Tak ja som vtedy verejný ochranca nebol, ja som sa stal verejný ochranca 1. 12. ´22. To je jedna vec. Ale aj keby som bol ombudsman, verejný ochranca práv, Ústava Slovenskej republiky mi neumožňuje skúmať postup vyšetrovateľa. Čo ja skúmam, je, keď použije donucovací prostriedok, ale tam ja končím a ústava ma už nepúšťa v tom, aby som ja preskúmal, či ho mali zaistiť, či ho mohli obmedziť na slobode, či prokurátor mal dať návrh na obžalobu, či mal žiadať väzobné stíhanie. Máte na stole novelu ústavy. Ak sa rozhodnete ako plénum, že podporíte verejného ochrancu práv a že mi rozšírite kompetenciu o postup vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov v prípravnom konaní, s radosťou prevezmem túto úlohu, ale, samozrejme, je treba mi aj rozšíriť rozpočet, pridať mi 50 ľudí, lebo toľko je trestných stíhaní v republike, aby sme to my vedeli skúmať. Takže ja by som v opačnom prípade musel prekročiť právomoc, a to si nesmiem v právnom štáte dovoliť.
A znovu, ja si policajtov vážim, tým som začal príhovor, správu, sú veľmi významní v ochrane života, zdravia, našich ľudských práv. Nie ombudsman dôjde na miesto činu, dôjdu tí policajti. A to sú policajti, ja sa s nimi stretávam, oni mi povedia to, čo nepovedia svojmu šéfovi, náčelníkovi. Oni hovoria, pán ombudsman, my sa chceme vzdelávať, my sa chceme zlepšiť, ale nie tak, že my ráno dôjdeme do služby a že nám dá náš nariadený podpísať jeden hárok, boli sme preškolení, vzali sme na vedomie. Hovoria mi tí policajti, pán ombudsman, to, čo je v tej správe, že aby sme prešli výcvikom, aby sme na dva dni šli na kurz deeskalačný, o ľudských právach a my sme vzorom na úrade, my sme nepovedali, že robte vzdelávania. Ja s mojím tímom už sme zaradení do vzdelávacieho plánu policajnej akadémie, stredných odborných policajných škôl, to znamená, my chceme tiež budovať lepšie tú políciu a teda pomáhať.
To je všetko. Ďakujem, v tých reakciách.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, základným očakávaním občanov od štátu je zabezpečiť stabilitu, predvídateľnosť a schopnosť riešiť kľúčové spoločenské problémy. Ak však štát dlhodobo zlyháva v strategickom plánovaní a riadení, prirodzene tým podkopáva dôveru verejnosti vo svoju schopnosť prinášať udržateľné riešenia. Spoločnosť, ktorá postráda cieľavedomé a dlhodobé plánovanie, stagnuje a skôr či neskôr aj upadá. Podľa výsledkov kontrol za rok 2024 sa do takejto situácie, bohužiaľ, dostáva aj Slovensko. Naša krajina stále nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným viaczdrojovým financovaním. Namiesto koordinovaného postupu pozorujeme len jednotlivé iniciatívy rezortov, ktoré síce deklarujú strategický prístup, no chýba im komplexné vyhodnotenie ich prínosu k hospodárskemu rastu a analýza multiplikačných efektov, ktoré by investície mali nepochybne prinášať.
Tento stav konštatujeme aj v správe o našej činnosti za uplynulý rok. Som presvedčený, že takmer 600 vecných opatrení, ktoré kontrolované subjekty prijali na základe našich odporúčaní, odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu, významne prispeli k odstraňovaniu systémových nedostatkov v oblasti nakladania s verejnými financiami či majetkom. Prostredníctvom prierezových kontrol cielene zameriavame pozornosť na oblasti verejných politík, kde sa využívajú najväčšie objemy verejných i európskych financií, kde existuje zvýšené riziko nehospodárneho nakladania so zdrojmi, alebo kde naši analytici identifikovali vážne riziká ohrozujúce plnenie cieľov fiškálnych politík. Aj z tohto dôvodu čoraz dôraznejšie upozorňujeme na nevyhnutnosť zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a na potrebu pokračovať v konsolidačných opatreniach vlády.
Táto výzva je opodstatnená aj preto, že dlh verejnej správy už dosahuje takmer 59 % HDP, čo je viac ako 77 mld. eur. V prepočte to znamená, že každý občan Slovenska nesie na svojich pleciach dlh vo výške viac ako 14 300 eur. Slovensko je v súčasnosti jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Za týmto nepriaznivým vývojom stoja viaceré fakty, najmä výrazné starnutie populácie, finančne náročný a dlhodobo neudržateľný dôchodkový systém, ako aj rozsiahle neadresné dotácie, napríklad v podobe niekoľko miliardovej energetickej pomoci. V uplynulom roku sme sa podrobnejšie zaoberali otázkami strednodobého riadenia štátneho dlhu a likvidity. Ukazuje sa, že na krytie výdavkov verejných rozpočtov potrebujeme čoraz viac prostriedkov, pričom náklady na obsluhu štátneho dlhu už prekročili v tomto roku jednu miliardu eur. Tento vývoj má priame dôsledky, znamená menej zdrojov na investície a rozvojové projekty, ktoré sú pre Slovensko nevyhnutné. Po dôsledku dlhodobej investičnej stagnácie čelíme miliardovým dlhom v kľúčových oblastiach, ako sú zdravotníctvo, cestná a železničná infraštruktúra či vodárenské služby.
Dámy a páni, údaje z kontrol opakovane potvrdzujú, že napriek obmedzeným domácim zdrojom sa Slovensku dlhodobo nedarí výraznejšie využiť a čerpať európsku finančnú pomoc. Táto jedinečná forma podpory zo strany Európskej únie predstavuje príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať – šancu na realizáciu potrebných reforiem a urýchlenie spoločenského a hospodárskeho rozvoja. Podľa údajov z marca tohto roka bolo z programu Slovensko 2021 – 2027 vyčerpaných len 5,45 % celkovej alokácie, hoci sme už v štvrtom roku čerpania. Do konca roka musíme vyčerpať viac ako jednu miliardu eur. Ak sa nám to nepodarí, tak o tieto zdroje prídeme.
Pokiaľ ide o plán obnovy a odolnosti, do konca minulého roka sme síce prijali 54 % z celkovej alokácie, no aj v tomto prípade existuje reálne riziko straty financií, hrozby vyplývajú najmä z neplnenia dohodnutých míľnikov a cieľov, ako aj z chýb v oblasti verejného obstarávania či nedostatočnej prevencie konfliktu záujmov. Práve konflikt záujmov vedie až ku stopercentným škrtom pomoci, ktoré jednotliví prijímatelia môžu dostať.
Úrad sa dlhodobo venuje problematike zdravotníctva a na základe širokého spektra kontrol a ich výsledkov môžeme konštatovať, že hoci je zdravotníctvo často označované za poddimenzovaný, finančne nedostatočne ohodnotený sektor, samotný nedostatok finančných prostriedkov nie je jeho kľúčovým problémom. Naša pozornosť sa preto sústreďuje na to, ako efektívne dokáže zdravotníctvo dostupné zdroje využívať a do akej miery tieto investície prinášajú reálny úžitok hlavne pacientom. Zároveň upozorňujeme na rastúce finančné zaťaženie pacientov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nárast takzvaných šedých poplatkov za rôzne doplnkové služby, často podmieňujúce samotné vyšetrenie, výrazne obmedzuje prístup mnohých ľudí k potrebnej zdravotnej starostlivosti. Jedna z našich posledných kontrol bola zameraná na zadlženosť zdravotníckych zariadení, najmä tých, ktorých zriaďovateľom je štát. Ukázalo sa, že mnohé z týchto zariadení nie sú schopné dlhodobo plniť svoje záväzky z dôvodu pretrvávajúceho stratového hospodárenia. Štát pritom opakovane rieši tento problém oddlžovaním, ide však jednoznačne o nesystémové opatrenie. Za posledných dvadsať rokov vláda realizovala oddlženie nemocníc už v piatich prípadoch v celkovej výške viac ako 2,2 mld. eur. Napriek tomu sa problém nezmenil a aktuálne dlh koncových nemocníc sa vyšplhal opäť nad 1 mld. eur.
Tu by som chcel vašu pozornosť upriamiť na nové významné riziko, a to riziko sa ukazuje najmä v oblasti skupovania pohľadávok súkromnými subjektmi. Jedným z významných veriteľov je spoločnosť BFF Central Europe, ktorá odkupuje štátne verejné pohľadávky. V čase našej kontroly mala táto spoločnosť v portfóliu pohľadávky v hodnote asi 140 mil. a s odhadovaným príslušenstvom vo výške 80 mil. eur je významným rizikom nielen pre samotných poskytovateľov, teda pre nemocnice, ale tiež je to jedna z ciest veľmi nepríjemného odčerpávania limitovaných zdrojov v slovenskom zdravotníctve. Audit realizovaný v minulom roku poukázal na zásadný problém v oblasti financovania v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Každá zdravotná poisťovňa používa vlastný úhradový mechanizmus na rozdeľovanie poistných zdrojov, čo znamená, že financie nie sú prideľované podľa jednotných a transparentných pravidiel. Konkrétny spôsob úhrady je súčasťou individuálnej zmluvy medzi poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, teda nemocnicou. Tieto zmluvy obsahujú desiatky dodatkov, ktoré celý systém výrazne zneprehľadňujú, komplikujú porovnávanie, zabraňujú aj nestrannej kontrole a vytvárajú takzvaný dátový chaos. V takomto, v takto nastavenom systéme neexistuje priama väzba medzi úhradou a reálnou produkciou nemocnice, čo spôsobuje vážne deformácie a v konečnom dôsledku znižuje kvalitu poskytovaných služieb pre pacienta. Mimoriadne závažným zistením je, že používané úhradové mechanizmy neposkytujú nemocniciam motiváciu na zvyšovanie výkonnosti. V roku 2023 smerovalo do ústavnej zdravotnej starostlivosti asi 2,5 mld. eur, čo je o 45 % viac, ako tomu bolo v roku 2020. Napriek tomuto výraznému nárastu financovania sa celková produkcia nemocníc v priemere znížila o 11 %. Najvýraznejší pokles výkonnosti sme zaznamenali v nemocniciach prvej a druhej kategórie, kde sa produkcia prepadla až o 18 do 24 %.
Dámy a páni, využívam aj príležitosť, že niektorí vysokí manažéri z privátnych firiem ma verejne vyzývajú, aby som sa ospravedlnil lekárom, zdravotným sestrám za to, že Najvyšší kontrolný úrad hovorí nahlas a bez servítky o faktoch, rizikách, ktoré dostávajú slovenské zdravotníctvo na kolená, ktoré vytvárajú priestor pre fungovanie lobistov v tejto kľúčovej verejnej politike. Teda dovoľte, aby som sa teda z tohto miesta ospravedlnil všetkým doktorom, lekárom, zdravotným sestrám, zdravotníckemu personálu za to, že sú absolútne neférovo vťahovaní ich manažérmi do konfrontácie s kontrolným úradom. Je mi ľúto, že z lekárov, zamestnancov nemocníc niekto robí živý štít, aby prekryl delenie miliónových ziskov z poistného, nespravodlivé prerozdeľovanie zdrojov, ktoré do systému solidárneho zdravotníctva povinne odovzdávame my všetci, teda občania – poistenci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, výsledky kontrol, ktoré sú súčasťou našej výročnej správy, v mnohých prípadoch poukazujú na nedostatočnú aktivitu inštitúcií verejnej správy pri plnení ich základných zákonných úloh, často až po hranicu faktickej rezignácie na zverené povinnosti. V kontrolovaných subjektoch sme zaznamenali rastúci trend nezodpovednosti, v rámci ktorého verejní činitelia, či už politici alebo úradníci, nenesú zodpovednosť za dlhodobé záväzky, ani za vlastné či už zlé, alebo ešte horšie rozhodnutia. Za výrečné príklady tohto stavu možno považovať zistenia z kontrol v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a Národnom centre zdravotníckych informácií, ktoré odhaľujú systémové zlyhania v riadení a v zodpovednosti. Nechcem v tejto chvíli hovoriť o poslednej kontrole, ktorú sme mali v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ale v roku 2020 predchádzajúci predseda NKÚ práve na pôde Národnej rady Slovenskej republiky na základe výsledkov kontrol, ktoré sme mali v PPA v roku ´17, ´18, ´19, konštatoval, že táto štátna inštitúcia je prehnitá korupciou a klientelizmom a jedným z riešení je zrušenie a nahradenie tejto inštitúcie. Naše správy z výsledkov kontrol, o ktorých sa aj teraz diskutuje aj v týchto dňoch, o haciendach, o rôznych investíciách, presne tieto výsledky boli popísané v našich správach z rokov ´18, ´19, všetky tieto správy sme odstúpili orgánom činným v trestnom konaní, niekoľkokrát sme sa dotazovali polície, prokuratúry, ako sa so závermi pracuje, a dnes je tu výsledok ten, že po siedmich-ôsmich rokoch už nevieme s rozhodnutiami, ktoré boli urobené v minulosti a za ktoré mali byť braní na zodpovednosť tí, ktorí tieto rozhodnutia urobili, možno skoro nič urobiť. Na tieto upozornenia sme my dávali dôraz aj v predchádzajúcich výročných správach a v našej poslednej výročnej správe máte informáciu o kontrole na protikorupčný, protifraudový systém v PPA a aj posledná kontrola ukázala, že viac rozhodnutí, viac stratégií je na papieri ako v reálnom výkone. Aj dnes na základe poslednej našej kontroly konštatujeme, že systém, ako je nastavený, nevie zabrániť úplne korupčnému či fraudovému správaniu.
Osobitným príkladom zlyhávania výkonu štátnej správy je fungovanie verejných inštitúcií, akými sú vodárenské spoločnosti. Tieto subjekty sa často necítia byť viazané povinnosťou preukázať napĺňanie verejného záujmu vo vzťahu k ministerstvu životného prostredia, ktoré je vecne príslušným rezortom v tejto oblasti, v tejto téme. Kontroly vodárenských spoločností opakovane odhalili výrazný investičný dlh spôsobený zanedbanou údržbou vodárenskej infraštruktúry, napriek tomu, že ide o zákonnú povinnosť týchto spoločností a, opakovane zdôrazňujem, že je to ich zákonná povinnosť. Naše vystúpenia, vystúpenia NKÚ a moje na tejto pôde sú preto, aby sme vybudili záujem kompetentných štátnych inštitúcií a najmä akcionárov o riešenie týchto problémov. Mnohí akcionári sa nechali zlákať na schémy, ktoré umožňujú odčerpávať významné finančné prostriedky z vodárenských firiem. Tieto peniaze sú následne využívané na financovanie aktivít, ktoré s vodárenskou činnosťou nemajú žiadnu súvislosť. Takýto postup predstavuje vážne ohrozenie stability a dlhodobej udržateľnosti tejto kritickej infraštruktúry štátu.
Dámy a páni, kontrola je neoddeliteľnou súčasťou efektívneho riadenia verejných záležitostí. Postavenie Najvyššieho kontrolného úradu je výnimočné najmä tým, že výsledky jeho činnosti majú slúžiť parlamentu, občanom, vláde, ako aj územným samosprávam s cieľom zlepšovať správu vecí verejných. Aj v roku 2024, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, sme zaznamenali jednotlivé snahy kontrolovaných subjektov reagovať aktívne na naše zistenia a prijímať opatrenia na zlepšenie správy vecí verejných. Tieto snaženia si vážime a chcem všetkým tým, ktorí ich urobili, aj z tohto miesta poďakovať. Napriek tomu naďalej chýbajú komplexné reformy verejných politík, ktoré by boli v súlade s princípmi dlhodobej udržateľnosti a rozvoja. Preto Najvyšší kontrolný úrad opätovne zdôrazňuje potrebu strategického prístupu k riadeniu verejných zdrojov založeného na systematickom zbere a vyhodnocovaní dát, jasne definovaných cieľoch a merateľných ukazovateľov. Len takto možno dosiahnuť skutočné zmeny, ktoré budú slúžiť verejnému, nie úzkemu, individuálnemu záujmu.
Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
Prosím člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Váleka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2024 a podávam vám nasledovnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania predmetnej správy.
Rozhodnutím č. 817 z 28. marca 2025 pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona Národnej rady o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 217 zo dňa 21. mája 2025. V tomto uznesení výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2024 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov schválil uvedenú správu uznesením č. 232 zo dňa 27. mája 2025. Týmto uznesením zároveň určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Zároveň výbor navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ľubomír Andrassy správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, otváram rozpravu. Ale rozmýšľam, že máme o piatej hlasovanie, pán poslanec Hargaš určite bude rozprávať dlho, takže budeme pokračovať v rozprave po hlasovaní a prerušujem rokovanie do sedemnástej hodiny. Overená informácia, o piatej grémium zvolané, áno? Lebo ja nemám také... je? (Reakcie z pléna.) Dobre, takže keď je grémium o piatej, tak potom bude určený termín hlasovania po grémiu. (Ruch v sále.) Už ste mi chýbal, pán Pročko, zas. (Ruch v sále.) Si tu sadni, Ľubo, raz.

(Prestávka.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
V mene troch poslaneckých klubov – KDH, PS a SLOVENSKO – navrhujem presunúť hlasovanie o bode č. 57, tlač 524, zákon o turistických trasách, na riadnu schôdzu NR SR v septembri 2025.
Ďakujem.