35. schôdza

Pani poslankyňa Plaváková, ja len teda chcem potvrdiť, že mimoriadne správy sú naozaj mimoriadne a nie je to niečo, s čím by verejný ochranca práv vychádzal príliš často. Myslím, že za súčasného verejného ochrancu práv je toto prvá, prvá, ak dobre registrujem. Myslím, že v roku 2020 bola k mimoriadna správa k envirozáťažiam a 2017 k vyšetrovaniu policajnej brutality pri zákroku teda v Moldave nad Bodvou v rómskej osade. Čo je teda zaujímavé, že teda dve z troch, na ktoré som si bol teraz schopný spomenúť, možno ich bolo viacej, sa týkajú policajnej, policajnej brutality, tak asi na tom niečo bude a asi to nebudú len celkom náhodné, náhodné zlyhania. A teda tiež považujem za dôležité, že sa tomu verejní ochrancovia práv, lebo to nie je iba pán Dobrovodský, systematicky venujú a teda venovala sa tomu aj pani Dubovcová, aj pani Patakyová týmto témam.
Ďakujem.

Ďalej v poradí pán poslanec Hazucha.

Ďakujem pekne. No, je mi vždy veľmi ľúto, keď sa stiahne k takým ťažkým kalibrom, ako aj v tomto prípade bolo teda, že za nejaké individuálne zlyhania ľudí, čo sa, žiaľ, stáva, sa hneď vytiahne teda, že 21. storočie a táto krajina, ktorá je v Európskej únii a tak, ako keby sme boli tá najhoršia krajina už pomaly na planéte. Ale nikto alebo veľmi málo sa spomína, alebo skôr sa nespomína v tejto súvislosti prípad, ktorý bol v Belgicku, kde nášho občana tiež ozbrojené zložky, dokonca pod kamerami, pripravili o život pomerne brutálnym spôsobom a dokonca si zahajlovali. Verím, že viac-menej zo srandy, ale, žiaľ, bolo to tak. A až si správne pamätám, zostali títo ľudia bez postihu, oslobodení súdom. Takže nie sme najhorší v Európskej únii, že kde takéto individuálne zlyhania boli aj budú vždy.
Ďakujem.

Poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Mikloško, som rada, že ste spomenuli aj tú úctu k policajtom a Policajnému zboru, ktorá je určite namieste, a myslím si, že práve aj mnohé z týchto opatrení sú aj s cieľom ochrániť tých policajtov poctivých, napríklad telové kamery bránia aj voči nejakým krivým obvineniam, čiže naozaj to je vlastne aj za týmto účelom.
Pán poslanec Dostál Ondrej, to je naozaj zaujímavé, že teda tak málo bolo tých mimoriadnych správ a dve z nich sa týkali policajnej brutality, čo teda opäť podčiarkuje to, že nejde o individuálne zlyhania, ako sa to snažil opätovne konštatovať pán poslanec a podpredseda ľudskoprávneho výboru pán Hazucha, a to je ten problém, a ja som to sa snažila pomenovať, že my si musíme v prvom rade priznať, že ide o systémový nedostatok, lebo potom to tak vyzerá, že tie individuálne zlyhania sú vlastne systémové. Tak my tu máme systém individuálnych zlyhaní, alebo ako to je, pretože je ich dosť.
Ja som nehovorila, že sme najhoršia krajina na svete, ja som hovorila, že tento stav, a popísala som konkrétnu situáciu, podľa mňa nepatrí do krajiny 21. storočia v Európskej únii, že to nepatrí. Ja som nás neporovnávala s nikým iným a my môžeme byť aj, chcieť byť aj tí najlepší v tejto našej európskej rodine, keď už by sme sa na to chceli takto pozerať, že kto je lepší a horší. To znamená, že vyťahovať tu iné krajiny a iné prípady mi v tomto kontexte nepríde úplne fér, hoci teda o tom prípade, ktorý ste spomínali, sa tu už hovorilo v rozprave k správe, ktorú prednášal pán verejný ochranca práv ako prvú k výročnej správe. Takže podľa mňa naozaj je dôležité si pomenovať, že ide o systémové nedostatky a venovať sa ich odstraňovaniu a tak predídeme tomu, aby sa tieto situácie opakovali.
Ďakujem.

Ďakujem. V rámci rozpravy o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Gašpar.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Reagujem trošku aj na výzvu pani poslankyni Plavákovej, pretože ťažko je zladiť to, že v čase, keď nepredsedáte, sa rokujú zákony, ku ktorým by som sa rád vyjadril, a teraz mám nejakých desať minút, tak urobím aspoň niekoľko myšlienok k tomuto, k tejto mimoriadnej správe.
V prvom rade zopakujem to, čo som povedal na výbore, kde sme prerokovávali túto správu, že mám výhrady trochu k správe z pohľadu toho, že je selektívna. To znamená, volá sa mimoriadna a to naznačuje, ako povedal pán poslanec Dostál, že teda sa tu udialo niečo mimoriadne, napriek tomu táto správa zhŕňa prípady z posledných desiatich rokov, ste hovorili, pán verejný ochranca, to znamená, nie sú to prípady z posledného mesiaca, nie sú to prípady ani len z posledného polroka, ktoré by boli v takých počtoch, ktoré by vyvolávali tú potrebu ju nazvať mimoriadna.
Ja oceňujem, že na túto tému sa diskutuje, pretože to je potrebné diskutovať a dodávam jedným dychom, že ročne je odstíhaných Úradom inšpekčnej služby okolo 150-160 policajtov plus-mínus. A sú tam stíhania, ktoré sú vo väčšine prípadov za zneužitie právomoci verejných činiteľov, ale, samozrejme, sú tam aj stíhania za trestné činy, ktoré spáchali mimo výkonu služby. Chcem tým povedať, že aj tých desať prípadov, pokiaľ boli kvalifikované ako trestná činnosť, tak sa určite dostali do portfólia vyšetrovania a keby sme vychádzali z počtu 160 stíhaných policajtov do roka, tak by sme museli podľa tejto logiky hovoriť o tom, že musíme rozpustiť Policajný zbor, pretože, samozrejme, tých 20-tisíc ľudí vždy bude mať v sebe aj nejaké to percento ľudí, ktorí zlyhajú.
Zlyhania sa dejú aj v iných profesiách a tiež si nemyslím, že ich nazývame nutne mimoriadnymi. Keď nám zlyhá lekár pri ošetrovaní pacienta, ja to považujem tiež za veľmi vážne a dôležité a asi by som za posledných desať rokov našiel tiež desať prípadov, ktoré by hovorili o tom, že je mimoriadna situácia v zdravotníctve, pretože nedostali pacienti dostatočnú starostlivosť. Preto to považujem za nie celkom férové takto to nazvať, ale, hovorím, rád prijmem diskusiu aj dlhšiu, nielen tú chvíľu, ktorú mám teraz.
Chcel by som reagovať možno na niektoré časti aspoň krátko. Hovoríte vo svojej správe o donucovacích prostriedkoch, o tom, či sú formulované v našom zákone o Policajnom zbore dostatočne, či ich je možné vylepšiť z hľadiska formulácie, či sú z hľadiska aplikácie v praxi uplatňované tak, ako predpokladá zákon a podobne. No, pre tých, ktorí možno menej poznáte tú zákonnú úpravu, chcem povedať, že donucovacie prostriedky, je ich veľa, nechcem tu ich čítať zo zákona, pretože to vymenovanie si nájdete, myslím, že v § 50, kde v ods. 1 sa hovorí: Hmaty, chvaty, údery, kopy, prostriedky na prekonávanie odporu a odvrátenie útoku, putá, spútavací opasok, spútavacie popruhy, služobný pes, vytláčanie motorovým vozidlom, technické prostriedky na zabránenie odjazdu, zastavovací pás, špeciálna vodná striekačka, zásahová obuška a tak ďalej a tak ďalej. Každý jeden donucovací prostriedok je potom samostatne upravený z hľadiska dôvodov jeho nasadenia. Policajt, ktorý teda aplikuje tieto donucovacie prostriedky, musí poznať každé jedno to ustanovenie a keď už aj nie, jak sa hovorí, naspamäť, tak aspoň v tých zásadných okolnostiach, kedy je oprávnený ich použiť. Určite, že vodná striekačka asi nie je na dennom použití a že na jej uplatnenie rozhoduje sa asi pri kolektívnom zásahu iným spôsobom, ale už tie hmaty, chvaty, kopy, ktoré sú tie najproblematickejšie, tie upravené sú.
Ja vám len teraz ponúknem aspoň jednu formuláciu – použitie pút a spútavacieho opasku. V zásade sa putá majú používať predovšetkým voči predvádzaným, zaisteným, zadržaným, zatknutým osobám, ktoré sa dodávajú do väzby, do výkonu trestu, alebo kladú, a teraz tu je spojka „a", kladú aktívny odpor, napádajú iné osoby alebo policajta, poškodzujú majetok po márnej výzve, aby od takéhoto konanie upustili, a aby som bol teda korektný, tak ešte tu niekde je pridaný dôvod, že ak je dôvodná obava, že sa pokúsia o útek. Prečo som vybral práve toto a prečo sa tomu jednou vetou ešte povenujem? Ja sám som bol a na mne bol aplikovaný tento donucovací prostriedok. Nemáte radi, keď hovorím o sebe, ale musím to povedať ako príklad. Nepovažujem sa za osobu, ktorá by chcela niekde utiecť, nepovažujem sa za osobu, ktorá by bola voči konaniu policajtov aktívna z hľadiska útoku, tak ako predpokladá toto ustanovenie, a domnievam sa, že keby ma boli predvádzali ako zadržanú osobu bez pút, že by to dopadlo tak, ako to bolo s putami.
Takže aby ste pochopili zložitosť toho uvažovania, ako sa nasadzujú a nenasadzujú trebárs putá, že tá úprava, nie je možné ju dostať do takej podoby, ktorá bude úplne aplikovateľná do detailov. Naopak, ak si pozriete právne úpravy v okolitých krajinách, a my sme pripravovali novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá mala byť pomerne zásadná a mala nanovo upravovať donucovacie prostriedky, tak sme išli sa trošku inšpirovať tou úpravou, tuším, v Rakúsku a v Českej republike, Nemecku, pardon, v Nemecku, kde je na donucovacie prostriedky v podstate jedno ustanovenie, keď to zjednoduším. Aby policajt vymohol nápravu nejakého porušenia verejného poriadku alebo právneho stavu, nepotrebuje mať 10 alebo 15 ustanovení k jednotlivým donucovacím prostriedkom s každým podrobným zdôvodnením, ale v zásade musí poznať to, že je porušený zákon alebo porušený verejný poriadok a on začína uplatňovať od toho najmiernejšieho po ten povedzme najúčinnejší, ako je strelná zbraň. Takže touto úpravou sme sa uberali, ktorá by bola trošku v rozpore s filozofiou toho, čo tu bolo prednesené. Je to, samozrejme, otázka, zrýchlim, vzdelávania policajtov, je to otázka toho, akým spôsobom im v tej aplikačnej praxi tí starší kolegovia ukazujú, kedy je dôvodné už použitie tohto alebo tohto donucovacieho prostriedku. To je na margo toho, čo zaznelo.
A čo sa týka, možno ešte tá téma určených priestorov, predtým vyhradených priestorov. Ja som sám absolvoval mnohé stretnutia s orgánmi zo CPT a mal som možnosť diskutovať s nimi, ako veci riešiť. Opäť to nie je čierno-biela odpoveď na túto tému, ani jednoduché nejaké závery a konštatovania, pretože už len faktor taký, že máte predvedenú osobu, ktorá je vo vysokom stave opitosti, a nemáte dnes tie naše staré známe záchytky, tak policajt musí splniť viacero vecí, ktoré naňho sú kladené pri narábaní s takouto osobou, a to je, že ju nemôžete umiestniť zase do priestoru, kde by hrozilo, že sa, ja neviem, zvratkami zadusí a kde nie je pod kontrolou, pretože netreba mať predstavu, že celé obvodné oddelenie je pod kamerami. Tak ako včera sme tu diskutovali o školách a o tom, či kamery niečo vyriešia alebo nevyriešia. Áno, cely policajného zaistenia sú vybavené podľa predpisov a požiadaviek CPT a na kamerách vidí službukonajúci policajt, čo sa v tých celách deje a akým spôsobom sa tam ľudia správajú. Tie určené priestory, to sú väčšinou priestory chodbové alebo voľné kancelárie, ktorá je určená na to, že tam posadíte osobu na tú stoličku a chcete, aby buď vytriezvela, alebo počkala na príchod nejakého experta alebo na ten výsluch. A tu už narážame na také základné veci, že častokrát v tých priestoroch je osoba nespokojná s tým, že tam bola predvedená, rozbíja nábytok, keď ho chcete ukotviť, začína byť s tým problém, keď ho chcete pripútať k nejakej pevnej, poviem, prepážke na stene alebo madlu, tak už je to v rozpore s predpismi. Ale nemôžete tam posadiť policajta jedného k tej osobe a nechať ho tam sedieť, pretože ten je jeden potrebný zase byť v ulici a narúšate dvojčlennú hliadku.
Ja som len chcel povedať, že ten pohľad na to nie je fakt čierno-biely a množstvo vecí súvisí s financiami. O telových a odevných, teda o kamerách sme hovorili už v čase, keď som bol policajný prezident, robili sme už aj skúšobnú prevádzku, mali sme vybraný aj konkrétny model, všetko narazilo a bol problém s financovaním takéhoto projektu, ale teraz asi financie dostanú prednosť, aby teda bolo dodržané to, čo hovoríme v súvislosti s ľudskými právami.
A posledná poznámka krátka. Mali sme tu prípad, kde policajná hliadka prenasledovala osobu, ktorá odmietla zastaviť na výzvu na kontrolu povedzme skúšky na alkohol, bolo to neďaleko Hronského Beňadiku a Žarnovice. Policajt z auta vystrelil v zmysle svojich oprávnení. Samozrejme, mieril na pneumatiky, trafil osobu sediacu vzadu, zomrela. Prípad v médiách strašným spôsobom hodnotený v neprospech, samozrejme, polície, toho konkrétneho policajta, záver je zo súdov, pretože išiel, samozrejme, a bol stíhaný. Dnes sme tu mali pár dní dozadu prípad v Nitrianskom kraji, policajti opäť reagovali na auto, ktoré nezastavilo. Čo sa stalo? Unikajúce auto pred políciou spôsobilo dopravnú nehodu, kde zabilo dvoch ľudí v protismere. A teraz sa pýtam, čo je dôležitejšie. Nechcem od vás odpoveď, ale bolo to na záver z mojej strany len preto, aby ste pochopili, že áno, diskutujme, ako vylepšíme činnosť polície, aj jej právomocí, aj donucovacie prostriedky, len nerobme z toho politiku, pretože nabudúce, keď bude viac času, tak sa dotnem aj tých vecí, ktoré si myslím, že tiež mali byť predmetom vášho prieskumu a neboli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Šesť faktických. Poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi Gašparovi, že teda reagoval aj na moju výzvu a vystúpil v tejto rozprave.
Pán podpredseda, vy ste v podstate spochybnili mimoriadnosť tejto správy, keď ste povedali, že sa neudialo nič mimoriadne. Zomrel človek rukami policajta. Ešte raz, zomrel človek, ktorého zabil policajt. Zabil ho policajt, ktorého úlohou je chrániť životy ľudí a on naopak ho o život obral. A táto správa práve poukazuje na to, že je to dôsledok systémových nedostatkov. Tie nedostatky, ktorým sa my tu máme aj v tomto pléne venovať práve preto, aby sa takéto situácie už nikdy neopakovali, aby zbytočne nezomierali ľudia.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kolíková.