35. schôdza

Pani poslankyňa Plaváková, ja len teda chcem potvrdiť, že mimoriadne správy sú naozaj mimoriadne a nie je to niečo, s čím by verejný ochranca práv vychádzal príliš často. Myslím, že za súčasného verejného ochrancu práv je toto prvá, prvá, ak dobre registrujem. Myslím, že v roku 2020 bola k mimoriadna správa k envirozáťažiam a 2017 k vyšetrovaniu policajnej brutality pri zákroku teda v Moldave nad Bodvou v rómskej osade. Čo je teda zaujímavé, že teda dve z troch, na ktoré som si bol teraz schopný spomenúť, možno ich bolo viacej, sa týkajú policajnej, policajnej brutality, tak asi na tom niečo bude a asi to nebudú len celkom náhodné, náhodné zlyhania. A teda tiež považujem za dôležité, že sa tomu verejní ochrancovia práv, lebo to nie je iba pán Dobrovodský, systematicky venujú a teda venovala sa tomu aj pani Dubovcová, aj pani Patakyová týmto témam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, je mi vždy veľmi ľúto, keď sa stiahne k takým ťažkým kalibrom, ako aj v tomto prípade bolo teda, že za nejaké individuálne zlyhania ľudí, čo sa, žiaľ, stáva, sa hneď vytiahne teda, že 21. storočie a táto krajina, ktorá je v Európskej únii a tak, ako keby sme boli tá najhoršia krajina už pomaly na planéte. Ale nikto alebo veľmi málo sa spomína, alebo skôr sa nespomína v tejto súvislosti prípad, ktorý bol v Belgicku, kde nášho občana tiež ozbrojené zložky, dokonca pod kamerami, pripravili o život pomerne brutálnym spôsobom a dokonca si zahajlovali. Verím, že viac-menej zo srandy, ale, žiaľ, bolo to tak. A až si správne pamätám, zostali títo ľudia bez postihu, oslobodení súdom. Takže nie sme najhorší v Európskej únii, že kde takéto individuálne zlyhania boli aj budú vždy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Mikloško, som rada, že ste spomenuli aj tú úctu k policajtom a Policajnému zboru, ktorá je určite namieste, a myslím si, že práve aj mnohé z týchto opatrení sú aj s cieľom ochrániť tých policajtov poctivých, napríklad telové kamery bránia aj voči nejakým krivým obvineniam, čiže naozaj to je vlastne aj za týmto účelom.
Pán poslanec Dostál Ondrej, to je naozaj zaujímavé, že teda tak málo bolo tých mimoriadnych správ a dve z nich sa týkali policajnej brutality, čo teda opäť podčiarkuje to, že nejde o individuálne zlyhania, ako sa to snažil opätovne konštatovať pán poslanec a podpredseda ľudskoprávneho výboru pán Hazucha, a to je ten problém, a ja som to sa snažila pomenovať, že my si musíme v prvom rade priznať, že ide o systémový nedostatok, lebo potom to tak vyzerá, že tie individuálne zlyhania sú vlastne systémové. Tak my tu máme systém individuálnych zlyhaní, alebo ako to je, pretože je ich dosť.
Ja som nehovorila, že sme najhoršia krajina na svete, ja som hovorila, že tento stav, a popísala som konkrétnu situáciu, podľa mňa nepatrí do krajiny 21. storočia v Európskej únii, že to nepatrí. Ja som nás neporovnávala s nikým iným a my môžeme byť aj, chcieť byť aj tí najlepší v tejto našej európskej rodine, keď už by sme sa na to chceli takto pozerať, že kto je lepší a horší. To znamená, že vyťahovať tu iné krajiny a iné prípady mi v tomto kontexte nepríde úplne fér, hoci teda o tom prípade, ktorý ste spomínali, sa tu už hovorilo v rozprave k správe, ktorú prednášal pán verejný ochranca práv ako prvú k výročnej správe. Takže podľa mňa naozaj je dôležité si pomenovať, že ide o systémové nedostatky a venovať sa ich odstraňovaniu a tak predídeme tomu, aby sa tieto situácie opakovali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Reagujem trošku aj na výzvu pani poslankyni Plavákovej, pretože ťažko je zladiť to, že v čase, keď nepredsedáte, sa rokujú zákony, ku ktorým by som sa rád vyjadril, a teraz mám nejakých desať minút, tak urobím aspoň niekoľko myšlienok k tomuto, k tejto mimoriadnej správe.
V prvom rade zopakujem to, čo som povedal na výbore, kde sme prerokovávali túto správu, že mám výhrady trochu k správe z pohľadu toho, že je selektívna. To znamená, volá sa mimoriadna a to naznačuje, ako povedal pán poslanec Dostál, že teda sa tu udialo niečo mimoriadne, napriek tomu táto správa zhŕňa prípady z posledných desiatich rokov, ste hovorili, pán verejný ochranca, to znamená, nie sú to prípady z posledného mesiaca, nie sú to prípady ani len z posledného polroka, ktoré by boli v takých počtoch, ktoré by vyvolávali tú potrebu ju nazvať mimoriadna.
Ja oceňujem, že na túto tému sa diskutuje, pretože to je potrebné diskutovať a dodávam jedným dychom, že ročne je odstíhaných Úradom inšpekčnej služby okolo 150-160 policajtov plus-mínus. A sú tam stíhania, ktoré sú vo väčšine prípadov za zneužitie právomoci verejných činiteľov, ale, samozrejme, sú tam aj stíhania za trestné činy, ktoré spáchali mimo výkonu služby. Chcem tým povedať, že aj tých desať prípadov, pokiaľ boli kvalifikované ako trestná činnosť, tak sa určite dostali do portfólia vyšetrovania a keby sme vychádzali z počtu 160 stíhaných policajtov do roka, tak by sme museli podľa tejto logiky hovoriť o tom, že musíme rozpustiť Policajný zbor, pretože, samozrejme, tých 20-tisíc ľudí vždy bude mať v sebe aj nejaké to percento ľudí, ktorí zlyhajú.
Zlyhania sa dejú aj v iných profesiách a tiež si nemyslím, že ich nazývame nutne mimoriadnymi. Keď nám zlyhá lekár pri ošetrovaní pacienta, ja to považujem tiež za veľmi vážne a dôležité a asi by som za posledných desať rokov našiel tiež desať prípadov, ktoré by hovorili o tom, že je mimoriadna situácia v zdravotníctve, pretože nedostali pacienti dostatočnú starostlivosť. Preto to považujem za nie celkom férové takto to nazvať, ale, hovorím, rád prijmem diskusiu aj dlhšiu, nielen tú chvíľu, ktorú mám teraz.
Chcel by som reagovať možno na niektoré časti aspoň krátko. Hovoríte vo svojej správe o donucovacích prostriedkoch, o tom, či sú formulované v našom zákone o Policajnom zbore dostatočne, či ich je možné vylepšiť z hľadiska formulácie, či sú z hľadiska aplikácie v praxi uplatňované tak, ako predpokladá zákon a podobne. No, pre tých, ktorí možno menej poznáte tú zákonnú úpravu, chcem povedať, že donucovacie prostriedky, je ich veľa, nechcem tu ich čítať zo zákona, pretože to vymenovanie si nájdete, myslím, že v § 50, kde v ods. 1 sa hovorí: Hmaty, chvaty, údery, kopy, prostriedky na prekonávanie odporu a odvrátenie útoku, putá, spútavací opasok, spútavacie popruhy, služobný pes, vytláčanie motorovým vozidlom, technické prostriedky na zabránenie odjazdu, zastavovací pás, špeciálna vodná striekačka, zásahová obuška a tak ďalej a tak ďalej. Každý jeden donucovací prostriedok je potom samostatne upravený z hľadiska dôvodov jeho nasadenia. Policajt, ktorý teda aplikuje tieto donucovacie prostriedky, musí poznať každé jedno to ustanovenie a keď už aj nie, jak sa hovorí, naspamäť, tak aspoň v tých zásadných okolnostiach, kedy je oprávnený ich použiť. Určite, že vodná striekačka asi nie je na dennom použití a že na jej uplatnenie rozhoduje sa asi pri kolektívnom zásahu iným spôsobom, ale už tie hmaty, chvaty, kopy, ktoré sú tie najproblematickejšie, tie upravené sú.
Ja vám len teraz ponúknem aspoň jednu formuláciu – použitie pút a spútavacieho opasku. V zásade sa putá majú používať predovšetkým voči predvádzaným, zaisteným, zadržaným, zatknutým osobám, ktoré sa dodávajú do väzby, do výkonu trestu, alebo kladú, a teraz tu je spojka „a", kladú aktívny odpor, napádajú iné osoby alebo policajta, poškodzujú majetok po márnej výzve, aby od takéhoto konanie upustili, a aby som bol teda korektný, tak ešte tu niekde je pridaný dôvod, že ak je dôvodná obava, že sa pokúsia o útek. Prečo som vybral práve toto a prečo sa tomu jednou vetou ešte povenujem? Ja sám som bol a na mne bol aplikovaný tento donucovací prostriedok. Nemáte radi, keď hovorím o sebe, ale musím to povedať ako príklad. Nepovažujem sa za osobu, ktorá by chcela niekde utiecť, nepovažujem sa za osobu, ktorá by bola voči konaniu policajtov aktívna z hľadiska útoku, tak ako predpokladá toto ustanovenie, a domnievam sa, že keby ma boli predvádzali ako zadržanú osobu bez pút, že by to dopadlo tak, ako to bolo s putami.
Takže aby ste pochopili zložitosť toho uvažovania, ako sa nasadzujú a nenasadzujú trebárs putá, že tá úprava, nie je možné ju dostať do takej podoby, ktorá bude úplne aplikovateľná do detailov. Naopak, ak si pozriete právne úpravy v okolitých krajinách, a my sme pripravovali novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá mala byť pomerne zásadná a mala nanovo upravovať donucovacie prostriedky, tak sme išli sa trošku inšpirovať tou úpravou, tuším, v Rakúsku a v Českej republike, Nemecku, pardon, v Nemecku, kde je na donucovacie prostriedky v podstate jedno ustanovenie, keď to zjednoduším. Aby policajt vymohol nápravu nejakého porušenia verejného poriadku alebo právneho stavu, nepotrebuje mať 10 alebo 15 ustanovení k jednotlivým donucovacím prostriedkom s každým podrobným zdôvodnením, ale v zásade musí poznať to, že je porušený zákon alebo porušený verejný poriadok a on začína uplatňovať od toho najmiernejšieho po ten povedzme najúčinnejší, ako je strelná zbraň. Takže touto úpravou sme sa uberali, ktorá by bola trošku v rozpore s filozofiou toho, čo tu bolo prednesené. Je to, samozrejme, otázka, zrýchlim, vzdelávania policajtov, je to otázka toho, akým spôsobom im v tej aplikačnej praxi tí starší kolegovia ukazujú, kedy je dôvodné už použitie tohto alebo tohto donucovacieho prostriedku. To je na margo toho, čo zaznelo.
A čo sa týka, možno ešte tá téma určených priestorov, predtým vyhradených priestorov. Ja som sám absolvoval mnohé stretnutia s orgánmi zo CPT a mal som možnosť diskutovať s nimi, ako veci riešiť. Opäť to nie je čierno-biela odpoveď na túto tému, ani jednoduché nejaké závery a konštatovania, pretože už len faktor taký, že máte predvedenú osobu, ktorá je vo vysokom stave opitosti, a nemáte dnes tie naše staré známe záchytky, tak policajt musí splniť viacero vecí, ktoré naňho sú kladené pri narábaní s takouto osobou, a to je, že ju nemôžete umiestniť zase do priestoru, kde by hrozilo, že sa, ja neviem, zvratkami zadusí a kde nie je pod kontrolou, pretože netreba mať predstavu, že celé obvodné oddelenie je pod kamerami. Tak ako včera sme tu diskutovali o školách a o tom, či kamery niečo vyriešia alebo nevyriešia. Áno, cely policajného zaistenia sú vybavené podľa predpisov a požiadaviek CPT a na kamerách vidí službukonajúci policajt, čo sa v tých celách deje a akým spôsobom sa tam ľudia správajú. Tie určené priestory, to sú väčšinou priestory chodbové alebo voľné kancelárie, ktorá je určená na to, že tam posadíte osobu na tú stoličku a chcete, aby buď vytriezvela, alebo počkala na príchod nejakého experta alebo na ten výsluch. A tu už narážame na také základné veci, že častokrát v tých priestoroch je osoba nespokojná s tým, že tam bola predvedená, rozbíja nábytok, keď ho chcete ukotviť, začína byť s tým problém, keď ho chcete pripútať k nejakej pevnej, poviem, prepážke na stene alebo madlu, tak už je to v rozpore s predpismi. Ale nemôžete tam posadiť policajta jedného k tej osobe a nechať ho tam sedieť, pretože ten je jeden potrebný zase byť v ulici a narúšate dvojčlennú hliadku.
Ja som len chcel povedať, že ten pohľad na to nie je fakt čierno-biely a množstvo vecí súvisí s financiami. O telových a odevných, teda o kamerách sme hovorili už v čase, keď som bol policajný prezident, robili sme už aj skúšobnú prevádzku, mali sme vybraný aj konkrétny model, všetko narazilo a bol problém s financovaním takéhoto projektu, ale teraz asi financie dostanú prednosť, aby teda bolo dodržané to, čo hovoríme v súvislosti s ľudskými právami.
A posledná poznámka krátka. Mali sme tu prípad, kde policajná hliadka prenasledovala osobu, ktorá odmietla zastaviť na výzvu na kontrolu povedzme skúšky na alkohol, bolo to neďaleko Hronského Beňadiku a Žarnovice. Policajt z auta vystrelil v zmysle svojich oprávnení. Samozrejme, mieril na pneumatiky, trafil osobu sediacu vzadu, zomrela. Prípad v médiách strašným spôsobom hodnotený v neprospech, samozrejme, polície, toho konkrétneho policajta, záver je zo súdov, pretože išiel, samozrejme, a bol stíhaný. Dnes sme tu mali pár dní dozadu prípad v Nitrianskom kraji, policajti opäť reagovali na auto, ktoré nezastavilo. Čo sa stalo? Unikajúce auto pred políciou spôsobilo dopravnú nehodu, kde zabilo dvoch ľudí v protismere. A teraz sa pýtam, čo je dôležitejšie. Nechcem od vás odpoveď, ale bolo to na záver z mojej strany len preto, aby ste pochopili, že áno, diskutujme, ako vylepšíme činnosť polície, aj jej právomocí, aj donucovacie prostriedky, len nerobme z toho politiku, pretože nabudúce, keď bude viac času, tak sa dotnem aj tých vecí, ktoré si myslím, že tiež mali byť predmetom vášho prieskumu a neboli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi Gašparovi, že teda reagoval aj na moju výzvu a vystúpil v tejto rozprave.
Pán podpredseda, vy ste v podstate spochybnili mimoriadnosť tejto správy, keď ste povedali, že sa neudialo nič mimoriadne. Zomrel človek rukami policajta. Ešte raz, zomrel človek, ktorého zabil policajt. Zabil ho policajt, ktorého úlohou je chrániť životy ľudí a on naopak ho o život obral. A táto správa práve poukazuje na to, že je to dôsledok systémových nedostatkov. Tie nedostatky, ktorým sa my tu máme aj v tomto pléne venovať práve preto, aby sa takéto situácie už nikdy neopakovali, aby zbytočne nezomierali ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pánovi podpredsedovi, že vystúpil k tejto správe, lebo ja si myslím, že je dôležité, aby počúval túto správu a bolo by dobré, aby počúval aj tú ďalšiu rozpravu, pretože je predstaviteľom vládnej koalície, ktorá má dvojaký meter. A aj som to povedala už aj v predchádzajúcej časti k ostatným správam, tu je jednoducho jeden meter, ktorý sa týka našich ľudí a nášho príbehu a vymyslených trestných konaniach o tom, čo všetko obludné sa malo diať vo väzniciach, a potom je tu druhý meter, ktorý sa týka ostatných ľudí a skutočného zneužívania právomoci, ktoré je dokázané, kde už je aj právoplatný rozsudok o vine, a tam zrazu to zneužívanie právomoci policajta proste ako keby bolo bežná záležitosť. Ale to nie je žiadna bežná záležitosť. To sa skutočne udialo a je naozaj správne, že tu verejný ochranca práv na tu vystúpil a pýta sa. Pýta sa, čo robí polícia, aké systémové zmeny, aby sa takéto niečo neopakovalo. Na to sa pýta. A na to odpoveďou nie je, máme v zákone viacero nástrojov, donucovacích prostriedkov a k tomu máme ďalšie ustanovenia. Toto je absolútne jedno, či je to jedno ustanovenie, desať ustanovení, ale jednoducho máme tu systémový problém. A ak vládna koalícia nevidí systémový problém, no tak potom ani nebude robiť systémové riešenia. Preto tu vystupuje verejný ochranca práv, že je tu systémový problém. A ak si to neuznáme, tak je jasné, že táto vládna koalícia nechce robiť systémové zmeny, aby sa jednoducho takéto veci nediali. Pretože ak policajt zneužije svoju právomoc a namiesto toho, aby tu chránil verejný poriadok, tak vlastne využije tú svoju moc na to, aby tu niekto zomrel, no tak to je vážny problém, že nepochopil, že proste sú tu nejaké hranice. Na toto nás upozorňuje verejný ochranca práv, že toto proste zjavne v tom Policajnom zbore niekde nie je jasné a treba to zmeniť.
Ďakujem.

Ja teda verím, že pán podpredseda Gašpar si vypočuje tie faktické, lebo teda evidentne sa niekam ponáhľal a teda inak by si predpokladám vypočul, čo mu chceme povedať. Ja by som tuto len upozornil, že možno je tu nejaké nedorozumenie, čo sa týka toho, na čo sú v zákone mimoriadne správy, lebo mimoriadna správa neznamená, že v stredu sa niečo stalo a v piatok má na to verejný ochranca reagovať mimoriadnou správou. Mimoriadna správa je v zákone o verejnom ochrancovi práv upravená tak, že ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť Národnej rade mimoriadnu správu. Čiže je to typ informácie, ktorý dáva verejný ochranca práv Národnej rade mimo tých klasických každoročných výročných správ, kde komplexne informuje o svojej činnosti. Že to sú mimoriadne správy, nie, že by to muselo reagovať iba na niečo, čo sa práve stalo.
A tiež ma zaráža to, o čom hovorila pani poslankyňa Kolíková, ten dvojaký meter, lebo keď sa to týka vás, vašich ľudí, tak je to systémové zlyhanie a systémový problém, a keď sa to týka všeobecne niekoho iného, no tak sa to bagatelizuje ako individuálne zlyhanie. A keď boli nejaké rozhodnutia, ktoré konštatovali porušenie práv týkajúce sa vašich ľudí, no tak to bol dôvod na zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry, zrušenie Národnej kriminálnej agentúry. Teraz keď sa to týka iných ľudí, tak ani zrejme nezoberiete na vedomie tú mimoriadnu správu.

Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať Tiborovi Gašparovi za ozaj veľmi slušné vystúpenie. Jednoducho zhodnotil to presne tak, ako to v skutočnosti je, a taktiež mám výhrady voči tejto správe pána ombudsmana, takže ďakujem pekne. A, Tibor, ďakujem ti, že si vystúpil, lebo si bol v podstate aj vyzvaný od pani kolegyni z opozície. Takže ďakujem.

Ja by som chcel veľmi pekne poďakovať Tiborovi Gašparovi za veľmi slušné vystúpenie. Naozaj veľmi slušne tu ukázal, ako sa dá autom zastaviť páchateľ, čo máme použiť, aké zbrane. Bolo to úžasné naozaj, Tibor je telocvikár, môj kolega, potom vyštudoval nejakú policajnú akadémiu a veľmi krásne to tu predviedol, že naozaj sa dá obuškom, bez obušku, rukou, hlavou, nohou zastaviť páchateľ, ale absolútne nehovoril o tom, o čom táto správa je. Mňa mrzí, že Tibor Gašpar a jeho vystupujúci nepochopili, alebo keď nepochopili, tak nech povedia, aké výhrady majú, lebo, viete, keď ja poviem, že mám výhradu voči Mikloškovi a nepoviem mu akú, tak, pán Mikloško, vieš, že ti tykám, tak pán Mikloško môže sa nahnevať. Ale povedať, ja mám výhradu, a akú máte výhradu, k čomu máte výhradu? Veď to povedzte. To sú také bláboly, ačohentizmy, lebo tu počúvame o tom, že naozaj tá správa je slušná, fantastická, jedinečná. Ale ja som v tej správe nepočul k téme a k tomu, čo prišiel pán Dobrovodský povedať, nič. Nič. To, že sa dá autom a obuškom zastaviť páchateľ, no to vieme a okrem toho čo? Takže, pán generál Gašpar, naozaj vám ďakujem za veľmi krásnu, praktickú, teda teoretickú prednášku o tom, ako sa dá zastaviť páchateľ.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážené dámy poslankyne, vážení pani poslanci, vážený pán verejný ochranca práv, myslím si, že táto mimoriadna správa je veľmi dôležitá, že sa dostala sem na stôl a chcem poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv, že sem s takouto správou prišiel. Osobitne chcem pripomenúť, že brutálna udalosť, ktorá nenechala kľudne spávať verejného ochrancu práv, tak nenechala kľudne spávať ani opozíciu a ešte minulý rok podala návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Tak aspoň vďaka verejnému ochrancovi práv sa môžme aj o tejto udalosti a fatálnom zlyhaní polície v tomto prípade tu rozprávať. A za to naozaj vďaka, pretože, bohužiaľ, nástroje parlamentnej demokracie tu kľúčovo nefungujú a návrh zo strany opozície z minulého roka ani takmer v polovičke júna nasledujúceho roka nebol prerokovaný v parlamente. A toto je fatálne zlyhanie parlamentnej demokracie. A to popritom musím spomenúť, že je to návrh na vyslovenie nedôvery voči celej vláde zo začiatku januára, ďalšie návrhy na vyslovenie nedôvery voči ministerke kultúry, ministrovi životného prostredia, a tieto návrhy tu neboli prerokované.
Tak potom naozaj vďaka, že aspoň táto správa mimoriadna od verejného ochrancu práv si tu našla priestor a čas na prerokovanie a istým spôsobom aj vďaka, že pán podpredseda parlamentu Tibor Gašpar tu k tomu vystúpil. Pretože z jeho vystúpenia je zjavné, že táto vládna koalícia nepochopila, čo sa vlastne stalo. Ako skutočne citovať tu ustanovenia zákona o Policajnom zbore, ktoré súvisia s donucovacími prostriedkami, to absolútne nie je namieste. My sa tu teraz nerozprávame o tom, že ideme zásadne zmeniť nastavenie donucovacích prostriedkov, môžme aj o tom, samozrejme. My sa tu bavíme o konkrétnych zlyhaniach polície a že tak ako verejný ochranca práv, ja sa k tomu rovnako prihováram, tento prípad a ostatné prípady, na ktoré poukazuje verejný ochranca práv, tak svedčia o tom, že tu je problémom systémové zlyhanie, nastavenie Policajného zboru a aj nastavenie toho, čomu sa vládna koalícia venuje. A, bohužiaľ, treba to tu opakovať, že tejto vládnej koalícii v prvom rade ide o to, aby si zabezpečila svoje vlastné záujmy. Je mi ľúto, ale musím to povedať. Sa tu smejete, pán poslanec. Sa tu smejete, ale na to viete nájsť priestor a čas aj prostriedky štátu, aby ste mali okamžite tú hanbenú novelu trestných kódexov a otvorili ste brány väzníc, ale potom už nemáte peniaze, aby ste dali peniaze na tých, čo dohliadajú nad odsúdenými, a potom sa nestaráte o to, aby sa policajti mohli, naozaj boli pripravení zvládať všetky ťažké situácie v Policajnom zbore a vedeli ste sa k tomu priamo postaviť. Pretože ja si veľmi dobre pamätám brannobezpečnostný výbor, na ktorom sme sa venovali tomuto zlyhaniu, že až na tlak aj opozície a tej diskusie, ktorá tam bola na brannobezpečnostnom výbore, a na moju otázku, a na moju otázku, čo sa deje s tým druhým policajtom, ktorý tam pri tom bol a nezasiahol a nezamedzil tomu útoku, až potom sa začali diať veci, že aj tento policajt bol postavený mimo službu. Ale dovtedy sme sa tvárili ako keby to bolo iba zlyhanie jedného policajta a toho druhého, ktorý tam bol a mohol tomu zabrániť, tomuto fatálnemu zlyhaniu, tak k nemu ako keby proste aj minister vnútra, aj prezident Policajného zboru bol absolútne ľahostajný, absolútne ľahostajný.
Takže v niečom je problém, v niečom je problém, že vlastne aj po tom, čo sme sa už zaoberali tým, čo sa dialo, tými udalosťami, tak koľko muselo prebehnúť vlastne ďalších preverení a úkonov a diskusií, aby sme sa vedeli postaviť aj k zlyhaniu toho druhého príslušníka polície. Že jedna vec je, že niekto fatálne zneužije tú právomoc policajta, ktorú má, a druhý je pri tom a nezamedzí tomu zlyhaniu. To je naozaj problém. Že na jednej strane tu viete vyťahovať tragické úmrtia vo väzniciach, ktoré sa, bohužiaľ, dejú naďalej. Ja som tu už povedala štatistiku aj počas predchádzajúcej správy, že desiatky ľudí, viac ako desiatka ľudí tu zomrela aj minulý rok. Áno, zomiera, aj samovraždy sa stali, aj úspešné sa stali, ale nie je preukázané, že by tam niekto, že by tam zlyhal niekto v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Tam sa zaoberáte tragickým úmrtím generála Lučanského, a veď ja som za, aby sme sa zaoberali, samozrejme, tým, či niekto pochybil, ale tam sa nepreukázalo žiadne pochybenie. Tu sa preukázalo jasné pochybenie a neviete k tomu zaujať jasný postoj. A pozerať sa na to, či sme nemali v polícii niečo urobiť inak, aby sa to nestalo. A tu je zoznam ďalších prípadov, ktoré nesú takéto znaky systémového zlyhania, s čím prišiel verejný ochranca práv. A preto sem prišiel, aby sme na to mali citlivosť, že tu treba systémovo nastaviť inak Policajný zbor. Ale nemôžme ho nastaviť tak, že ho rozkladáme zvnútra. Že vlastne policajt necíti zvnútra, že jeho práca je tu naozaj cenená. Tá frustrácia, ktorú ste nastavili v tom Policajnom zbore, to je naozaj problém, pretože aj tá hanebná novela trestných kódexov, čo spôsobila, je, že jednoducho Policajný zbor nebol pripravený na to, že sa bude diať toľko krádeží, ktoré nebude vedieť postihovať. To muselo frustrovať tých príslušníkov Policajného zboru. Že potom sme mohli očakávať, že niekde sa proste stane nejaká tragická udalosť, že proste keď hromadíme to napätie, tú frustráciu a neriešime to, tak sa, bohužiaľ, môže udiať aj nejaká tragická udalosť.
A to, čo by som očakávala naozaj od ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru, je, že by sme videli skutočne jednak jasné priznanie, fatálne zlyhanie hneď na začiatku pri týchto tragických zneužitiach právomocí predstaviteľov Policajného zboru a že by sme naozaj uverili a videli, že sa tu dejú zásadné zmeny, aby sa takéto prípady neopakovali. Ja práve preto tu spomínam aj tých ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, že proste vy nemôžete na jednej strane urobiť opatrenie, ktorým ten systém zásadne meníte, a neurobíte iné opatrenie, aby ste vedeli vlastne urobiť ten systém funkčný. A to sa jednoducho deje. Že vy nemôžete tu nechať behať ľudí, ktorí sú odsúdení, a nemať tu nikoho, kto nad nimi dohliada. To sa tiež proste bude ukazovať ďalšími fatálnymi zlyhaniami. Ale môžme sa baviť aj o tom, že aj preto, že proste niektoré rozhodnutia robí táto vládna koalícia v takom rýchlom behu, že tu nie je absolútne žiadna šanca, aby sme o tom mali diskusiu a pripravili dobre tie kroky a opatrenia, tak potom sa nám môžu, bohužiaľ, len hromadiť takéto tragické udalosti.
Takže ja ešte raz ďakujem verejnému ochrancovi práv a vnímam to ako dôležitý apel pre vládnu koalíciu, aby prichádzala s riešeniami, ktoré budú znamenať pre nás všetkých bezpečnosť. Ja ich zatiaľ také nevidím.
Ďakujem.