35. schôdza

Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja poslanci.
Pán poslanec Bužo.

Dobrý deň všetkým, kolegyne, kolegovia. Bavíme sa tu o zákone, ktorý má pomôcť, a ja chcem na začiatok povedať, že môžme tu rozoberať, aké to bude mať dopady, kto bude diskriminovaný, kto nebude diskriminovaný, ako sa koho čo dotkne. Ja skôr nechcem rozprávať o tom. Ja chcem hovoriť o konkrétnych príkladoch, ktoré sú jasným svedectvom, znakom toho, že my neodstránime o rómskych detí diskrimináciu. Môžme tu rozprávať, každý, kto tu je Róm, aj ja, keď som nastúpil do školy, tak som si prešiel diskrimináciou a pritom som bol pripravený na ten vstup do školy. A to bolo na základnej škole, na strednej škole a dokonca aj na vysokej škole. Čiže my tu neodstránime diskrimináciu celkovo u tých detí, a to je jedno, ako budú štartovať, stále narazia na ten istý problém a každé rómske dieťa narazí na to, že raz príde do bodu, kedy zažije tú diskrimináciu, aj keď bude jednotkár. A nemôžeme to potom na... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) iba na tom, že my máme takýto pohľad.
Práve naopak, ja chcem rozprávať o tých príkladoch, kedy, kedy sme sa pokúsili a kedy máme strašne veľa tých dôkazov, že ak tým deťom dáme možnosť vzdelávať sa, jasné, že to je komplexný prístup, tam sú rodičia, tam je práca s komunitou, tam je práca s učiteľmi, so samosprávou a nedá sa nič obísť. To musí byť sieť, ktorá sa ako keby zapája do seba, zapadá do seba a zachytáva tých, tie deti, čiže tá spolupráca aj rómskych asistentov na školách. Čiže tento zákon v sebe, jasné, sú tam nedostatky, poďme sa baviť o tom, čo treba ešte vylepšiť, ale ja vidím v tomto záko... v tomto zákone nádej pre tých, ktorí, ktorým nemá kto podať tú ruku. A je pre nás lepšie to, že tie deti sa dostanú do špeciálnych škôl, alebo že naozaj skončia možno so strednou školou, s výučným listom, kedy dnes, v dnešnej dobe murár si zarobí oveľa viac, než ten, kto sedí možno za počítačom. A kde máme na trhu práce nedostatok ľudí z profesie. Ja si radšej chcem predstaviť rómske deti z osady, ktorí keď vyrastú, budú elektrikári, murári, pekárky, cukrárky, kaderníčky, ale budú mať papier, budú mať vzdelanie a budú sa môcť zamestnať a postaviť si dom a žiť normálny, slušný život. Lenže ak my im tú pomocnú ruku nedáme v tom ranom veku, tak tohto sa nedožijeme.
A povedzme si na rovinu, máme strašne veľa rómskych osád, hlavne na východnom Slovensku, kde tá, tá štartovacia čiara je nieže na nule, ale hlboko pod nulou, kedy naozaj ja som sám v rokoch 2014 až 2017 pracoval v organizácii, ktorá mala pilotný projekt v spolupráci s Karlovou univerzitou, kde sme mali výskum zameraný na to, či to bude fungovať s rómskymi deťmi od troch, štyroch rokov, kedy ich my budeme pripravovať v komunitnom centre na štart do prvého ročníka. Tri roky sme to, som bol súčasťou tohto výskumu a naozaj my sme tam deti ráno učili umývať ruky, púšťať kohútiky, vodu, utrieť si ruky a ja som tam prekladal a ja som ich učil, čo je chlieb, že som im povedal kada him maro, toto je chlieb, povedal som im to po rómsky a potom som im to preložil do rómskeho jazyka, či do slovenského jazyka, pardon, z rómskeho do slovenského. A až vtedy oni vedeli pochopiť, že čo to znamená. A do toho sme zatiahli aj rodičov, rodičia chodili na hodinu s tými deťmi tiež. Jasné, my nemôžme vynechať rodičov, my nemôžeme im povedať dajte deti do škôlky a vy si vyložte nožičky, pite si kávu, poobede si príďte po deti a všetko je vyriešené. Nie. My musíme tie, tých rodičov zapojiť do toho procesu. Viete, kde sú teraz tie deti? To bolo 15 detí, ktoré mali štyri, niektorí tri roky, teraz sú absolventami stredných škôl. Minule mi písala jedna z nich a sa mi chválila, že o rok, Lukáš, maturujem. A keď bola na vstupnom vyšetrení u lekára, viete, čo povedal ten psychológ? Že toto dievčatko by malo ísť do špeciálnej školy. A my sa tu bavíme o tom, my tu hovoríme o tom, že rómske deti budú diskriminované, ony sú diskriminované, aj keď im nepodáme ruku, aj keď prídu do normálnej školy, aj keď prídu vyobliekané, aj keď neviem, čo na seba dajú, stále zažijú tú diskrimináciu.
Poďme sa pozerať na tých najchudobnejších. Ja tu rozprávam o tých najchudobnejších, ktorí nikto im nepodá ruku a tie deti skončia v špeciálnych školách. Na konci tej špeciálnej školy nič nebudú mať v ruke, budú poberať sociálne dávky a viete, čo sa stane? Slovenský národ ešte viac ich bude diskriminovať. Ešte väčšiu diskrimináciu zažijú, než to, že by sme ich...
=====

...špeciálnych školách, na konci tej špeciálnej školy nič nebudú mať v ruke, budú poberať sociálne dávky a viete čo sa stane? Slovenský národ ešte viac ich bude diskriminovať. Ešte väčšiu diskrimináciu zažijú než to, že by sme ich vyčlenili a povedali, tu bude škôlka, kde budeš chodiť so svojimi deťmi, drahá mamička a kde možno tvoj bratranec, ktorý je šikovnejší sa stane asistentom a bude pomáhať tým deťom, a tie deti prídu na strednú školu, urobia si školu a budú mať papier. Z tých 15 detí ani jedno dieťa neskončilo bez toho, aby nenastúpilo na strednú školu. A ja verím, že z tých stredoškolákov budú aj vysokoškoláci. A to boli deti, ktoré mali byť v špeciálnej škole. Pred rokom a pol, náš kolega europoslanec Peter Pollák, bývalý europoslanec, mal na u seba jednu stážistku, ktorá pochádzala z Luníka IX, ktorá chodila do špeciálnej školy na Slovensku a jej rodičia viete čo urobili? Spakovali sa, keď to mám povedať tak, zobrali všetko čo mali a odišli do Spojeného kráľovstva, a tam to dievča sa zaradilo do normálneho procesu školského, a minulý rok, minulý rok štátnicovala a je právnička. Je právnička, čiže tu sa nebavme o tom, aký zákon či diskriminujeme alebo nediskriminujeme. Tu ide o to, že my musíme zabrániť školstvu a tomu systému, aby rómske deti prepadávali do sita, ktoré im nič nedá. My musíme podporiť pedagógov k tomu asistentov, aby sa venovali tým deťom. A ja tomu rozumiem, že oni v prvom ročníku nemajú čas, nemajú kapacitu, aby sa venovali v triede, kde je 20 prváčikov alebo 15 prváčikov tej jednej Márii alebo jednému Jožkovi, ktorý nevie povedať, že prosím si. Alebo nechápe, že, že čo je toaleta. Ale ak ich podchytíme, ak ich podchytíme rok, dva, tri roky skôr, nemusí tam byť päť hodín. My sme prvý rok tie deti držali dva a pol hodinky. Z tých dva a pol hodín sme sa s nimi viac hrali a postupne sme pridávali ten čas, postupne sme pridávali obtiažnosť toho učiva a venovali sme sa im a dali sme prácu aj rómskym asistentom, zapojili sme aj rómsky aj, aj tie, tých rodičov do toho procesu a celá komunita s tým žila. A my máme možnosť to urobiť takto, ja viem, že je tam ešte pár nedostatkov, ale my sme otvorení, poďme, rozprávajme sa o tom, ale my tu stratíme kopec šikovných detí aj vzdelaných detí, aj veľa obrovských talentov kvôli tomu, či budeme hovoriť, že či sme diskriminovaní alebo nie sme diskriminovaní. Rómovia sú diskriminovaní, to je pravda, to je skutočnosť na Slovensku, ktorú my teraz nezmeníme celkom, ale môžeme na tom pracovať a robiť na tom, aby to takto nebolo.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pani poslankyňa Kalmárová.

Ďakujem za slovo. Naozaj tento zákon má pôvod niekde v roku 2014, 2015, keď bol splnomocnencom vlády pre rómske komunity pán Pollák, ja sa naňho veľmi dobre pamätám a veľmi intenzívne a užitočne sme spolupracovali. Ale od tej doby uplynul nejaký čas a situácia sa zmenila. Medzitým sa stalo povinné predprimárne vzdelávanie pre päť ročné deti, ale pre všetky deti. Vy viete, že minister školstva ohlásil, že povinná predškolská príprava bude v ďalšej fáze pre všetky, pre všetky štvorročné deti a neskôr pre všetky, pre všetky trojročné deti. A teraz ja nerozumiem, prečo, ak to bude povinné pre všetkých, tu máme na stole zákon, ktorý hovorí iba o istej skupine detí. Ja tomu naozaj nerozumiem, že čo, aký je tam dôvod. Hovorím, že malo to zmysel vtedy, keď povinná predškolská príprava nebola povinná pre nikoho. Vtedy ten návrh zákona mal zmysel, ale dnes ten zmysel naozaj stratil. Ja to hovorím úplne v dobrom. Je fakt, že časť detí sa bude môcť vzdelávať individuálne alebo pripravovať individuálne, nebudú musieť chodiť do tej materskej školy, ale nebude sa to týkať práve tej skupiny detí, o ktorej vám v tomto návrhu ide. Čiže ja by som rada vedela odpoveď na tú otázku, ak majú tým prejsť všetci, prečo vy, vyberáte nejakú skupinu osobitne.
Ďakujem.

Pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo. Ja sa budem asi trošku opakovať, lebo ma to celkom vyrušuje, to ako kolega Bužo hovorí o diskriminácii. No, ja samozrejme s vami súhlasím, že určitá časť obyvateľov možno nejakým spôsobom diskriminuje, ale nehovoril by som o všetkých, lebo v živote som nemal zo seba pocit, že by som ja diskriminoval hocijakú menšinu. Viete, kolega, ja stále som presvedčený o tom, a vám to povedal aj kolega, kolegyňa Kosová, že tento zákon nie je kvôli tomu dobrý, že hovorí o sociálne znevýhodnených, o deťoch zo sociálne znevýhodneného prostredia. My tu zákony nerobíme podľa toho, že či sme bieli, červení, ružoví. My musíme tieto zákony robiť pre všetkých a rovnako, pre všetkých a rovnako. Ja, ja s vami súhlasím, že máte v súčasnosti pocit, že sa urobilo málo pre, pre rómsku komunitu, ale ja môžem povedať, že sa veľmi málo robí aj pre jednorodičov. Robí sa veľmi málo pre, pre ďalších ľudí, ktorí sú ozaj, že znevýhodnení, ktorí sú na pokraji chudoby. A čo ma najviac vyrušuje, a ste to povedali, že máme tu zákon z roku 2014 a v ktorom tvrdíte, že nie je dokonalý. Tak prešlo desať rokov, a ste nedali tento zákon do dokonalosti a ste ho tu predstavili. A teraz vám aj kolegyňa, áno, však je to povedal kolega v 2014 tento zákon nie je dokonalý, poďme na ňom pracovať. Tak to povedal.
Ďakujem.

Pán poslanec Pollák.

Ďakujem ti Lukáš za tvojou rozpravu. Nevšímaj si reči o tom, že čo sa má urobiť alebo kto čo mal urobiť, mňa zaujíma to, kto čo urobil. Zároveň na druhej strane, sú tu ľudia, ktorí o danej veci budú rozprávať. Áno, v tej teoretickej časti sú naozaj experti, ale pri tej praktickej bohužiaľ sa nečinia. Mňa naozaj, ešte raz mrzí, že počas Hegerovej vlády minister Gröhling a minister Horecký neprijali tento návrh zákona, hoci hovorili o tom, áno, mali sme to aj v programovom vyhlásení vlády a tlačila na to aj Európska komisia, ktorá súhlasila s týmto návrhom a zároveň povedala, Lukáš, že tento návrh nie je diskriminačný ani protiústavný. A to zhodnotili ústavní právnici. Ja ti ďakujem za tvoj príklad. Áno, napríklad Shirley alebo ako sa volá tá baba z Luníka IX, ktorá bola tu už zaradená do špeciálnej základnej školy iba prestupom do anglického vzdelávacieho systému tým, že sa jej venovali tam tí pedagógovia, dnes je z nej úspešná právnička. Študentka zo Slovenska, ktorá pochádza z Luníka IX, navštevovala špeciálnu základnú školu, po odchode do Anglicka je z nej úspešná právnička. Zároveň, ak funguje takýto návrh, ktorý hovorí o povinnej materskej škole od troch rokov napríklad pre deti, ktoré neovládajú dánsky jazyk, pán kolega Dubovický, tak tam je to okej. Alebo v Maďarsku pre všetky deti od troch rokov, tam je to okej. My, keď tu máme naozaj malé percento detí, ktoré od troch rokov nechodia do tej materskej školy, ktorým to najviac ubližuje, lebo iba skrz toho, že sa nenaučia po slovensky a základným emočným a, a nejakým kognitívnym zručnostiam, tak končia práve v tých špeciálnych základných školách, tak poďme im pomôcť, tak my tu dostane hejt Lukáš. Namiesto toho, aby sme týmto deťom, deťom naozaj pomohli, o ktorých štát vie, aj kolegovia, tak budeme ...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)