35. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja sa budem asi trošku opakovať, lebo ma to celkom vyrušuje, to ako kolega Bužo hovorí o diskriminácii. No, ja samozrejme s vami súhlasím, že určitá časť obyvateľov možno nejakým spôsobom diskriminuje, ale nehovoril by som o všetkých, lebo v živote som nemal zo seba pocit, že by som ja diskriminoval hocijakú menšinu. Viete, kolega, ja stále som presvedčený o tom, a vám to povedal aj kolega, kolegyňa Kosová, že tento zákon nie je kvôli tomu dobrý, že hovorí o sociálne znevýhodnených, o deťoch zo sociálne znevýhodneného prostredia. My tu zákony nerobíme podľa toho, že či sme bieli, červení, ružoví. My musíme tieto zákony robiť pre všetkých a rovnako, pre všetkých a rovnako. Ja, ja s vami súhlasím, že máte v súčasnosti pocit, že sa urobilo málo pre, pre rómsku komunitu, ale ja môžem povedať, že sa veľmi málo robí aj pre jednorodičov. Robí sa veľmi málo pre, pre ďalších ľudí, ktorí sú ozaj, že znevýhodnení, ktorí sú na pokraji chudoby. A čo ma najviac vyrušuje, a ste to povedali, že máme tu zákon z roku 2014 a v ktorom tvrdíte, že nie je dokonalý. Tak prešlo desať rokov, a ste nedali tento zákon do dokonalosti a ste ho tu predstavili. A teraz vám aj kolegyňa, áno, však je to povedal kolega v 2014 tento zákon nie je dokonalý, poďme na ňom pracovať. Tak to povedal.
Ďakujem.

Ďakujem ti Lukáš za tvojou rozpravu. Nevšímaj si reči o tom, že čo sa má urobiť alebo kto čo mal urobiť, mňa zaujíma to, kto čo urobil. Zároveň na druhej strane, sú tu ľudia, ktorí o danej veci budú rozprávať. Áno, v tej teoretickej časti sú naozaj experti, ale pri tej praktickej bohužiaľ sa nečinia. Mňa naozaj, ešte raz mrzí, že počas Hegerovej vlády minister Gröhling a minister Horecký neprijali tento návrh zákona, hoci hovorili o tom, áno, mali sme to aj v programovom vyhlásení vlády a tlačila na to aj Európska komisia, ktorá súhlasila s týmto návrhom a zároveň povedala, Lukáš, že tento návrh nie je diskriminačný ani protiústavný. A to zhodnotili ústavní právnici. Ja ti ďakujem za tvoj príklad. Áno, napríklad Shirley alebo ako sa volá tá baba z Luníka IX, ktorá bola tu už zaradená do špeciálnej základnej školy iba prestupom do anglického vzdelávacieho systému tým, že sa jej venovali tam tí pedagógovia, dnes je z nej úspešná právnička. Študentka zo Slovenska, ktorá pochádza z Luníka IX, navštevovala špeciálnu základnú školu, po odchode do Anglicka je z nej úspešná právnička. Zároveň, ak funguje takýto návrh, ktorý hovorí o povinnej materskej škole od troch rokov napríklad pre deti, ktoré neovládajú dánsky jazyk, pán kolega Dubovický, tak tam je to okej. Alebo v Maďarsku pre všetky deti od troch rokov, tam je to okej. My, keď tu máme naozaj malé percento detí, ktoré od troch rokov nechodia do tej materskej školy, ktorým to najviac ubližuje, lebo iba skrz toho, že sa nenaučia po slovensky a základným emočným a, a nejakým kognitívnym zručnostiam, tak končia práve v tých špeciálnych základných školách, tak poďme im pomôcť, tak my tu dostane hejt Lukáš. Namiesto toho, aby sme týmto deťom, deťom naozaj pomohli, o ktorých štát vie, aj kolegovia, tak budeme ...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vypočuli sme si tu dnes, Lukáš, a budem reagovať na teba. Veľmi veľa o tom, že naozaj by sa mali všetky deti rovnako vzdelávať, mali by všetky deti rovnako mať prístup k vzdelaniu, k vedomostiam, nemali by sme segregovať, nemali by sme rozlišovať, absolútne súhlasím. Mala by byť spravodlivosť a rovnosť. Ja som učil dva roky, a mne dali učiť dve triedy. Siedmakov, ktoré boli, neboli na tom tak dobre vzdelanostne, neboli na tom dobre intelektom, tie deti boli prevažne zo sociálne odkázaných rodín. Boli to veľa, veľa rómskych detí, mal som tam deti, ktoré týrali rodičia. A k tým deťom som pristupoval úplne inak. Inak som pristupoval k tým deťom, ako som pristupoval k deťom, ktoré som učil v iných triedach. A tie deti mojim prístupom, mali na konci jednotky, dvojky. A kolegyňa, ktorá ma nemala rada, dala na mňa, zavolala inšpekciu na mňa, pretože ako, čo sa to stalo. Jak, jak si to ja môžem dovoliť. Veď ona keď učila, to boli štvorkári a päťkári, a zrazu som ich učil ja a tie deti, mojim špeciálnym prístupom k nim majú jednotky, dvojky. No, niektorí kolegovia, verím, že teraz budú počúvať, naozaj, treba špeciálny prístup k niektorým deťom a aj k niektorým skupinám. Treba mať špeciálny prístup. Ja mám 30 rokov skúsenosti s neziskovou organizáciou ktorú mám, a tie rómske deti, keď sme mali ich v táboroch, keď sme, keď sme, keď sme k nim pristupovali úplne inak a naozaj špecificky, tak tie deti úplne inak zrazu začali vyvíjať svoj ďalší život, a to je dôležité...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za všetky reakcie. Pani Kalmárová, áno, od 2014 je tu tento návrh, tak ako ste povedali. A myslím si, že táto vláda a minister Drucker s tým neurobí naďalej nič, že nič sa nezmení. Preto tento zákon je tu na stole, aby sa tým rómskym deťom pomohlo. Mali ste aj vy moc vo svojich rukách na školstve a nehovorím, že vy ste mali zodpovednosť, ale je tu, stále je tu tá, ten otáznik, že kto to spustí. Kto, kto to urobí. No nikto to neurobí pre, pre tie rómske deti.
Pán Dubovický, nikto neoznačil vás, že vy diskriminujete. Ja hovorím o tom, a povedal som to, že rómske dieťa sa stretne s diskrimináciou na škole, aj keby neviem aký mal výkon, aké dobré bolo, ako dobre by sa obliekalo, stretne sa s tou diskrimináciou. Nie, ja som nehovoril o vás, čiže nevzťahujte si to na, na seba. Nikdy by som si nedovolil vás obviniť, že vy niekoho diskriminujete. A jasné, je strašne veľa pedagógov a pedagogičiek, ktoré do toho dávajú svoje srdce. Aj ja mám strašne veľa priateľov, ktoré, ktorí pomohli tým deťom a pomáhajú tým deťom aj v detských domovoch, aj v reedukačných centrách pristupujú k tým deťom inak. A presne, ako Jožko povedal, tie deti si mnohé vyžadujú špeciálny prístup. Ale nie tým, že budú v špeciálnej škole, ale iba to, aby ich niekto pripravil na ten štart, aby ich niekto pripravil. Čiže najlepšie je to, že ja nikoho nechcem spochybňovať, každý z vás je odborník, každý, aj si vážim vašu prácu. Len bývať s tými ľuďmi a poznať ich potreba, veď...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, spoločne s kolegami z hnutia SLOVENSKO predkladáme návrh zákona, ktorého cieľom je zlepšiť životné šance detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, konkrétne prostredníctvom povinného predprimárneho vzdelávania už od veku troch rokov. Ide o opatrenie, ktoré je opreté o dlhoročné skúsenosti z praxe, odborné poznatky aj medzinárodné odporúčania. Vzdelávanie nie je luxus ani privilégium. Je to základný pilier, na ktorom stojí budúcnosť každého dieťaťa a celej spoločnosti. Je to nástroj, ktorý poskytuje príležitosť na rozvoj, sebarealizáciu a úspech bez ohľadu na to, do akých životných podmienok sa dieťa narodilo. Pre deti, ktoré vyrastajú v generačnej chudobe a v podmienkach marginalizovaných komunít...
=====

... dieťaťa a celej spoločnosti. Je to nástroj, ktorý poskytuje príležitosť na rozvoj, sebarealizáciu a úspech bez ohľadu na to, do akých životných podmienok sa dieťa narodilo. Pre deti, ktoré vyrastajú v generačnej chudobe a v podmienkach marginalizovaných komunít, znamená škola oveľa viac než len získavanie vedomostí. Predstavuje šancu na zmenu, východisko z ťažkostí, ktoré im inak môžu predurčiť celý život. Škola pre tieto deti často je jedinou možnosťou ako sa dostať z prostredia, ktoré ich obmedzuje a bráni im v rozvoji ich plného potenciálu. Práve preto je investícia do kvalitného a dostupného vzdelávania kľúčová, aby sme mohli vytvoriť spravodlivejšiu spoločnosť, v ktorej budú mať všetky deti rovnaké šance uspieť. No aby sme mohli hovoriť o rovnakých šanciach, musíme si uvedomiť, že dnešná realita je často úplne iná. Lebo dnes v 21. storočí máme na Slovensku celé komunity, ktoré žijú v podmienkach ako zo stredoveku. Komunity, kde nie je prístup k základným veciam ako je pitná voda, čistá voda, kanalizácia alebo elektrina. Kde rodiny bývajú v drevených či plechových chatrčiach často bez dostatočného kúrenia, bez tepla, bez tečúcej vody. Miesta, kde v jednej malej miestnosti spí niekoľko ľudí a kde vládne chlad, vlhkosť či nedostatok súkromia. Nie preto, že by ľudia v týchto komunitách nechceli lepšie podmienky alebo iný život. Práve naopak. Často robia všetko čo môžu, aby svojim deťom poskytli lepší štart. Problém je v tom, že štát im tieto podmienky dlhodobo neumožňuje, že tieto komunity sú dlhodobo systémovo opomínané a odsunuté na okraj spoločnosti. Deti, ktoré vyrastajú v takýchto podmienkach, prichádzajú do školy často bez základných návykov, ktoré sú pre úspech v škole kľúčové, často nerozumejú jazyku vyučovania, nemajú dostatočné podmienky na učenie, chýba im podpora z domu či už z dôvodu ťažkej životnej situácie alebo nedostatku vzdelania u rodičov. Pre mnohé z nich je bežné, že nemajú prísun, pravidelný prísun jedla, školské pomôcky alebo pokojné miesto na učenie. Ako sociálna pedagogička, ktorá dlhé roky pracovala v týchto komunitách, som videla, že realita je úplne iná ako ju vidia mnohí z vás alebo je realita taká, akú vy nevidíte. Videla som deti, ktoré prichádzajú do školy bez základnej socializácie. Nevedia sa sústrediť, nepoznajú pravidlá kolektívu, nemajú osvojené základné návyky ako je napríklad správne držanie pera či komunikácia s učiteľom, komunikácia v kolektíve. Učitelia často nezačínajú vyučovanie učivom, ale práve tým, čo už malo byť dávno vyriešené, zvládnuté, tak práve začínajú, učia deti základom fungovania v kolektíve v škole. Tie deti však nemajú menšiu hodnotu. Majú rovnaký potenciál ako ich rovesníci z lepších podmienok, ich schopnosti, túžby a sny sú rovnako veľké, len ich štartovacia čiara je nespravodlivo vzdialená. Mnohým z nich sa už v útlom veku vysiela jasný odkaz, že systém s nimi neráta. Že ich prítomnosť v škole je problém nie príležitosť a pritom to nie je ich zlyhanie. Je to dôsledok dlhodobého zlyhávania spoločnosti, ktorá roky zatvárala oči pred tým, v akých podmienkach tieto deti žijú. Ak ich necháme napospas osudu a budeme od nich očakávať rovnaké výsledky bez toho, aby mali rovnaké šance, budeme len ďalej prehlbovať začarovaný kruh generačnej chudoby a pritom riešenia existujú, vieme, čo funguje, vieme, že ak chceme niečo zmeniť, musíme začať v rannom detstve. Tam, kde sa ešte dá veľa dobehnúť, nasmerovať, opraviť. Tam, kde každé rozhodnutie má dlhodobý dopad a práve preto je predprimárne vzdelávanie také zásadné. Nie je to len miesto, kde sa deti hrajú, ale priestor, kde sa učia fungovať v kolektív, kde získavajú základné návyky, rozvíjajú jazyk a učia sa dôverovať sami sebe. Keď deti z vylúčených komunít absolvujú predškolskú výchovu, prichádzajú do školy s väčšou šancou uspieť. Už nie sú tie iné, ktoré treba dobiehať, sú pripravené, schopné, motivované. Učiteľ sa nemusí sústrediť len na základné správanie či komunikáciu, ale môže sa venovať tomu podstatnému vzdelávaniu. Ak dieťa zažije úspech, prebudí sa v ňom, objaví v sebe vlastnú hodnotu. Získa vzťah k učeniu, k sebe samému a vtedy začína skutočná zmena nielen v jeho živote, ale v celom spoločenstve, ktoré to dieťa raz môže meniť zvnútra. Zákon, ktorý predkladáme, chceme pre túto príležitosť sprístupniť tým, ktorí to najviac potrebujú. Chceme, aby sa správa na predprimárne vzdelanie stala povinnosť tam, kde je to odôvodnené sociálnym znevýhodnením. Deti z bežných podmienok už dnes často nastupujú do materských škôl v troch rokoch, deti z osád nie a pritom existuje množstvo výskumov, ktoré ukazujú, že včasná intervencia či už v podobe rannej starostlivosti alebo predškolského vzdelávania má zásadný vplyv na rozvoj kognitívnych, jazykových aj sociálnych schopností. Samotná OECD vo svojej správe zo začiatku tohto roka konštatuje, že programy predprimárneho vzdelania sú nákladovo efektívny spôsob, ako znížiť rozdiely vo výsledkoch medzi deťmi ešte predtým, než sa tieto rozdiely prehĺbia a zakorenia. Zároveň upozorňuje, že pozitívne účinky predprimárneho vzdelávania sú obzvlášť silné pre zraniteľné deti, teda práv pre tie, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Včasná intervencia môže dokonca kompenzovať dôsledky traumy a deprivácie na vývoj mozgu, čo sa neskôr už nedá plnohodnotne dobehnúť. OECD tiež zdôrazňuje, že návratnosť investícií do kvalitného predprimárneho vzdelania je značná. Spoločnosť získa omnoho viac, ak do systému vloží a to nielen vo forme ekonomických prínosov, ale aj v podobe spokojnejšieho detstva. Rovnako dôležité je aj zistenie, že deti, ktoré absolvovali viac ako dva roky predškolskej dochádzky, dosahovali v testoch PISA pätnástich rokoch výrazne lepšie výsledky v matematike než deti bez predškolskej dochádzky. Na záver si ešte dovolím podotknúť, že podľa aktuálnych demografických trendov sa podiel Rómov v celkovej populácii Slovenska počas nasledujúcich 40 rokov zvýši zo súčasných 8 % na 14 %. Tento demografický vývoj predstavuje významnú zmenu, ktorá so sebou prináša veľké príležitosti a výzvy. Zvýšený počet detí v školách a rastúci podiel ľudí v produktívnom veku môžu byť obrovskou výhodou pre našu spoločnosť, ak im poskytneme adekvátnu podporu a kvalitné vzdelanie. Predložený návrh nie je o politike, je o spravodlivosti, o tom, či sme ako spoločnosti pripravení vytvárať podmienky, v ktorých každý človek bez ohľadu na to, kde sa narodil, dostane šancu naplniť svoj potenciál. Je to o tom, či budeme ja naďalej tolerovať systém, ktorý niektoré deti necháva pozadu alebo sa rozhodneme konať a niečo zmeniť. Je to rozhodnutie, ktoré si možno dnes nevšimnú titulky, ale ktoré bude mať vplyv na to, ako bude vyzerať Slovensko o desať, dvadsať, tridsať rokov. Lebo budúcnosť tejto krajiny sa dnes nenachádza len v rukách nás dospelých, ale v hlavách a srdciach tých najmenších, ktorí čakajú na našu dôveru, našu podporu a našu odvahu konať. Ďakujem vám za pozornosť a verím, že spoločne ukážeme, ako nám na týchto deťoch skuto ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Anežka, ďakujem tebe za tvoju rozpravu. Naozaj je vidno, že si pracovala dlhé roky v škole, a že poznáš tie najchudobnejšie prípady, lebo si pracovala v lokalite, ktorá to má naozaj ťažké a presne, presne si pomenovala to čo vlastne tie deti potrebujú. Oni to nezvládnu za jeden rok, oni to nedokážu zvládnuť za jeden rok. Čiže nástup do škôlky od piatich rokov pre nich neni, neni adekvátny v tom, že oni nezvládnu tú prípravu na štart do prvého ročníka a sama vieš a sama si povedala, že vzdelanie neni luxus, vzdelanie nie je niečo čo načo siahajú iba tí bohatí alebo tí, ktorí si na to môžu siahnuť. Vzdelanie by malo byť pre všetkých a práve tento zákon zohľadňuje to, že tie mnohokrát tie rodiny, tí rodičia nemajú na to, aby si zaplatili to, že ich dieťa pôjde od troch rokov do škôlky. Vieme dobre, že rómske rodiny sú početnejšie a aj ja, keď som pracoval v komunitnom centre, tak sme riešili aj také problémy, že teda mamka chce, aby, aby to dieťa išlo do škôlky, ale nemá kde nechať ostatné deti a my sme jej boli nápomocní v tom, že sme prišli a sme jej pomohli a sme pomohli tomu chlapčekovi, dievčatku a čo ešte chcem oceniť, že si podotkla aj to, že vlastne tým, že sa začne skôr, sa odhalia aj mnohé choroby. Ja si pamätám na jedného chlapčeka, u ktorého sme diagnostikovali chorobu a on je teraz zdravý, lebo v rannom veku sa to podchytilo, začali chodiť k lekárovi a je zdravý. Čiže tento zákon má zmysel. Ďakujem ti ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, vy tu teda riešite dochádzku do škôlky, ale ja by som chcela reagovať na tú časť, kde si hovorila o tom, že v problémom v týchto vylúčených komunitách je aj dostupnosť napríklad vodovodov, kanalizácie, teda tých životných podmienok, v ktorých títo ľudia žijú a mňa veľmi mrzí teda, že na Slovensku je tá situácia celkovo veľmi zlá, za čo naozaj dneska môžme povedať, že sú zodpovedné vlády Roberta Fica, ktoré tu štrnásť rokov vládli a s touto situáciou nič neurobili. Dneska tu stále máme cez 450 obcí bez vodovodov, cez 1 700 obcí bez kanalizácie a myslím si, že ľudia musia mať v prvom rade dôstojné podmienky na bývanie a na prácu, aby mohli dať svojim deťom všetko, čo potrebujú. A dnes prácu aj v týchto vylúčených komunitách suplujú najmä mimovládne organizácie, ktoré sa snažia pomáhať. Poznáme mnohé, ktoré pracujú teda s matkami, aby zlepšili tie podmienky pre život, ale naozaj je to veľmi málo a je smutné, že táto vláda ešte aj týmto organizáciám sťažuje ich prácu a namiesto toho, aby riešili presne aj životy tých ľudí vo vylúčených komunitách, tak tu riešime zmenu ústavy, čo opäť len sťažuje v konečnom dôsledku aj život mnohým ľuďom, o ktorých tu hovoríme. Čiže ja by som aj týmto chcela aj vyzvať pána Gašpara opäť, že aby keď to tu už počúva a sedí tu, tak podľa mňa mal by naozaj čo najviac reflektovať na tie veci, o ktorých sa tu rozprávame a presmerovať tú energiu presne do týchto problémov a mňa mrzí ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám za faktické kolegyňa a kolega Lukáš. Nuž musím s vami súhlasiť, pani Hanuliaková, máte naozaj pravdu, že situácia v rómskych osadách je vlastne, áno, výsledkom niekoľkoročného vládnutia Roberta Fica a jeho vlád, pretože počas jeho vládnutia nevenovali dostatok energie, času a financií na to, aby sa tie komunity vymanili z tej generačnej chudoby. My tu len podotknem, že v tomto zákone teda ak hovoríme o férovosti vo vzdelávaní, tak tvrdím, že áno treba u týchto detí, ktoré vyrastajú v tejto generačnej chudobe, začať v rannom detstve, že my sa musíme hlavne sústrediť na to vzdelávanie tých detí. Práve tam sa rozhoduje, či to dieťa bude mať šancu napredovať, či bude mať šancu zmeniť ten život, či bude ten jeho život odlišný od života jeho rodičov alebo či sa mu budú zatvárať dvere už hneď na začiatku. Preto žiadam každého v tejto sále, aby sa postavil za princíp, že rómske dieťa má rovnakú hodnotu ako nerómske. Že má právo vyrastať v spoločnosti, ktorá ho neodpisuje vopred. Že, keď mu dáme férový začiatok ...
=====

preto žiadam každého v tejto sále, aby sa postavil za princíp, že rómske dieťa má rovnakú hodnotu ako nerómske, že má právo vyrastať v spoločnosti, ktorá ho neodpisuje vopred, že keď mu dáme férový začiatok, nepotrebuje výnimočné zaobchádzanie, stačí že nebudeme musieť každý deň bojovať o to, čo iným patrí automaticky. Ďakujem vám ešte raz.