35. schôdza

Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal troch písomne prihlásených – pani poslankyňa Plaváková, Jurík a pán poslanec Dostál.
Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Plaváková za klub Progresívneho Slovenska, nech sa páči.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, máte tu ten vzácny moment, keď raz do roka tu máme verejného ochranu práv, ktorý nás informuje v podstate o stave dodržiavania ľudských práv na Slovensku. Ja by som v prvom rade chcela oceniť prácu verejného ochranu práv a celého úradu, ktorý za ním stojí, pretože si myslím, že svoju prácu robia naozaj mimoriadne dobre. Vykonávajú ju nielen z kancelárií, ale naozaj chodia aj do terénu, čo je obzvlášť dôležité, pretože naozaj ľudské práva sa dotýkajú konkrétnych životných situácií ľudí a takýmto spôsobom lepšie aj vedia analyzovať a zisťovať tú situáciu, v ktorej sa ľudia na Slovensku nachádzajú.
Tiež si myslím, že je potrebné vyzdvihnúť aj nejakú medzinárodnú spoluprácu a partnerstvo, že náš verejný ochranca práv a celý úrad nie je nejako izolovaný voči ostatnému zvyšku sveta, ale naozaj nadväzuje spolupráce a snaží sa aj získavať dôležité informácie a know-how z iných krajín a teda takú tú dobrú prax, ktorú vieme prenášať aj do slovenských podmienok. A tiež je dôležité ten proaktívny prístup k inštitúciám, ktoré majú na starosti aj tie konkrétne životné situácie ľudí, o ktorých osudy sa verejný ochranca práv zaujíma.
A naozaj aj my v parlamente pravidelne teda dostávame listy verejného ochrancu práv, ktorými nás upozorňuje na konkrétne situácie či už sa to týka zákonov, ktoré práve prejednávame, alebo problémov, ktoré na Slovensku máme. Myslím si, že aj dáta dokážu hovoriť veľa, už to tu aj odznelo, že ten počet podnetov aj narastá, ale teda kancelária vybavila 1 779 podaní, z toho bolo 1 447 podnetov, v 137 prípadoch verejný ochranca práv konštatoval porušenie základného práva alebo slobody. To znamená, že v 10 % prípadoch došlo naozaj z tých podnetov všetkých, ktoré prichádzajú do kancelárie, podľa verejného ochranu práv k porušeniu ľudských práv. A to je myslím si, že stále obrovské číslo, s ktorým by sme mali niečo robiť, a my tu máme tú moc v tomto pléne, aby ste to naozaj dosiahli.
Ja by som chcela spomenúť v mojom príspevku niekoľko konkrétnych problémov. Niektoré z nich tu už odzneli, ktorými sa verejný ochranca práv, ktorým sa venoval. A obzvlášť teda tie, ktoré sa týkajú tohto nášho cteného poslaneckého zboru, a to tak, že buď v tomto pléne došlo k vytvoreniu potencionálneho zásahu do ľudských práv, alebo k nemu dochádza nečinnosťou poslancov a poslankýň v tomto našom pléne.
Prvým problémom je teda novela zákona o prístupe o slobode informácií. Ako tu mnohokrát v tomto pléne odznelo aj z mojich úst, aj z úst mojich kolegov a kolegýň, sme presvedčení, že táto novela znižuje úroveň prístupu ľudí k informáciám a otvára cestu pre svojvoľné obmedzovanie prístupu k informáciám, predovšetkým prostredníctvom ich spoplatňovania, bez nejako vopred určených jasných podmienok. A čo teda považujem za ústavne problematické, preto sme aj my podávali podnet na Ústavný súd a ako už tu odznelo, bola tam aj pozastavená účinnosť tejto novely a teraz bude Ústavný súd rozhodovať meritórne o samotnom obsahu tejto novely.
Ďalším okruhom je registrácia cirkví, ktorá teda tu bola spomenutá v závere vystúpenia pána verejného ochrancu, a poukázal teda na problematickú úpravu súčasného zákona, ktorý stanovuje podmienku hranice 50-tisíc počtu ľudí, ktoré musia predložiť vyhlásenie na podporu konkrétnej cirkvi. To znamená, že je určený ten cenzus 50-tisíc ľudí a pod túto hranicu jednoducho daná cirkev alebo náboženská skupina jednoducho nemôže na Slovensku riadne pôsobiť v rámci vlastnej právnej subjektivity. Touto problematickou úpravou sa zaoberala ešte pani profesorka Patakyová, keď bola verejnou ochrankyňou práv, a vtedy konštatovala, že súčasná právna úprava je neprimeraná, diskriminačná a nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti. Odvtedy sa teda nič nezmenilo a stále teda máme túto diskriminačnú úpravu platnú a účinnú, a my sme teda s kolegom Ondrejom Prostredníkom a s kolegyňou Zorou Jaurovou do tohto pléna predkladali aj novelu zákona, ktorá by tento problém odstránila. Navrhovali sme dvojstupňovú registráciu, tak ako to majú napríklad v Českej republike, ktorá by teda umožnila napĺňanie slobody náboženského vyznania aj pre veriacich z menších cirkví, alebo aj z tých veľkých, celosvetovo veľkých, ako tu už odznelo. A tým by sa do nejakej miery reflektoval aj vývoj demografický, lebo my vidíme teda, že podľa sčítania obyvateľstva sa k niektorým cirkvám, ktoré nemajú registráciu, hlási dostatočný počet ľudí a im vlastne Slovenská republika neumožňuje napĺňanie ich náboženskej slobody. Náš návrh teda neprešiel a podľa môjho názoru teda pretrváva protiústavný súd a teda oceňujem, že pán verejný ochranca práv chce požiadať Ústavný súd o to, aby sa týmto, touto situáciou zaoberal a teda Ústavný súd by mal posúdiť, či naozaj tá súčasná úprava je v demokratickej krajine, ktorá si ctí základné slobody, priechodná.
Ďalšou témou, ktorú by som chcela spomenúť, je odškodňovanie nedobrovoľne sterilizovaných rómskych žien. Oceňujem tiež, že pán ombudsman sa angažuje aj v tejto téme. Je to naozaj obrovský dlh, ktorý Slovenská republika má voči rómskym ženám, ktorý máme teda naozaj dlhodobo, a na tento problém poukázal aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, keď bol v júli minulého roka na návšteve na Slovensku a v nadväznosti na to mala vzniknúť pracovná skupina, teda tak avizovalo ministerstvo spravodlivosti, že vznikne pracovná skupina na jeseň minulého roka, ktorá sa bude týmto problémom zaoberať a teda prinesie nejaké riešenia. Tá pracovná skupina teda nevznikla, nevieme úplne presne prečo, ale posledná informácia, ktorú som teda ja zachytila, je, že v marci tohto roka ministerstvo informovalo, že práce na znení zákona sú vo finálnej fáze. No prešli ďalšie tri mesiace a nevideli sme teda žiaden návrh, tak neviem, či ešte sa nedopracovali k tej finálnej fáze, ale myslím si, že to aj podčiarkuje slová verejného ochrancu práv z jeho správy, v ktorej konštatuje, že vážnosť zámeru vlády prijať mechanizmus odškodnenia za sterilizácie vykonané v rozpore s právom, hoci tieto boli hrubým zásahom do základných práv a slobôd dotknutých osôb a poznačili ich do konca života, tak vzbudzuje z dôvodu zdĺhavého konania vážne pochybnosti. Platí to o to viac, ak vláda v rovnakom období preukáže kapacitu operatívne reagovať na inú požiadavku na odškodnenie väčšej skupiny dotknutých osôb, to sú tie pokuty za priestupky počas pandémie. To znamená, že naozaj si myslím, že tento dlh Slovenska, ktorý stále tu máme, by už bolo najvyšší čas, aby sme ho odstránili.
Štvrtým okruhom, ktorému sa chcem krátko venovať, a je to už posledný, sú prieťahy v konaniach. Na desiatich stranách sa verejný ochranca práv venuje prieťahom teda v súdnych konaniach špecificky a, ako isto vieme všetci, tieto prieťahy v konaniach patria v podstate medzi najčastejšie porušenia základných práv a slobôd, ktorých máme množstvo rozhodnutí či už Ústavného súdu, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Dva príklady za všetky zo správy. Desať rokov trvajúce dedičské konanie, čo je úplne absurdné, a prípad bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súdnom konaní, ktorý bol od roku 1997, ak som si dobre poznačila, a ani teda nebude ukončené, lebo žalovaný medzičasom zomrel. Tak v kontexte tejto dlhodobo problematickej situácie mi príde skutočne neuveriteľné, že pán Michelko z SNS sa rozhodol pozmeňovákom k svojej novele týkajúcej sa práva na opravu prepašovať osobitné expresné súdy v podstate pre politikov, ktorým sa nepáči, čo o nich píšu v médiách. V situácii teda, keď ľudia pri svojich existenciálnych sporoch čakajú naozaj dlhé roky a niekedy sa teda ani nedožijú toho výsledku, tak v koalícii máte ako preferenciu pomôcť politikom v prípadoch, keď sa im nepáči, čo o nich píšu médiá, a vytvoriť tu nejaké VIP súdy práve pre túto skupinu ľudí. Tak ja by som chcela vás poprosiť, aby ste zvážili, že či toto je naozaj tá priorita, ktorej by sme sa mali venovať. Ten návrh ešte sa nám tu kotúľa na legislatívnom toku.
Na záver už by som len chcela povedať, že ako vaša kolegyňa poslancov, poslankýň v tomto pléne som možno trošku kritickejšia ako pán verejný ochranca práv a je to preto, že ja som presvedčená, že za ten rok a pol, vyše rok a pol, čo tu spoločne trávime čas a pracujeme tu spoločne, tak sme k ochrane ľudských práv a k riešeniu konkrétnych problémov konkrétnych ľudí mohli prispieť naozaj násobne viac. Čiže v tomto sme skutočne zlyhali a vy máte obzvlášť v koalícii tú moc tým ľuďom pomáhať.
Tak by som vás chcela poprosiť, naozaj prečítajte si tú správu, keby si aj každý z vás, čo tu sedíte, je vás tu pár, ale keby si aj každý z vás vybral aspoň jeden z tých konkrétnych prípadov, jednu tú životnú situáciu, tak vieme pomôcť jeden, dva, tri, štyri, hneď tu máme štyri prípady, ktoré vieme vyriešiť a pomôcť tým ľuďom k lepšiemu životu a k lepším podmienkam, v ktorých žijú teda.
Myslím si, že to je naozaj podstatné, že všetky tieto prípady, ktorým sa verejný ochranca práv venuje, zásadným spôsobom zasahujú život ľudí, a preto je dôležité sa im venovať. Naozaj prečítajte si tú správu, nájdete tam množstvo inšpirácií pre návrhy zákonov, ktorými môžete prispieť k zmene. Skúste to.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

.

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Ako prvá pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo.
Lucia, ty si spomínala tie sterilizácie rómskych žien, ktorým sme sa teda venovali spoločne aj s Ingrid Kosovou, a povedala si, že nebola vytvorená pracovná skupina. No ja si myslím, že nejaká pracovná skupina vznikla, len napriek tomu, že ty ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru si sa domáhala toho, aby si bola do nej zapojená, tak akosi asi nepovažovali za dôležité, aby tam, aby na tom participovala aj opozícia, hoci sa jedná skutočne o takú tému, na ktorej by sme mali nájsť konsenzus a hlavne teda dopomôcť aj z tej odbornej stránky. A my sme k tomu komunikovali aj niekoľko výhrad, ku zákonom, ktoré teda už boli predložené, tak si myslím, že toto, toto bolo niečo, čo sa skutočne malo spraviť. Ja som ale rada, že pokiaľ sú teda naše informácie správne, čo sa týka toho momentálne pripravovaného zákona, tak on do veľkej miery odpovedá aj na tie výčitky, ktoré sme my teda komunikovali, napríklad čo sa týka výšky odškodnenia, alebo toho, že to nemá byť v kompetencii ministerstva zdravotníctva, ale ministerstva spravodlivosti. Uvidí sa, že ako nastavia to dokazovanie skutočností a hlavne ja si teda počkám na tú finálnu verziu, ale hlavne na hlasovanie v tomto pléne, lebo pamätám sa, že keď sme tu mali rozpravu o tom, tak tu zaznievalo všeličo, len teda nie to uznanie obludného porušovania práv, ktoré sa týmto ženám dialo.
A ja budem teda veľmi rada, ak nakoniec nielenže teda, ako to už sa stalo v minulosti, že sa teda vláda za to ospravedlnila, ale hlavne, že tým ženám, ktorých práva boli takýmto, opakujem, závažným spôsobom, ktorých práva boli takýmto závažným spôsobom porušené, takže konečne sa im dostane aspoň takej nálepky na tú skridlivosť (správne skrivodlivosť, pozn. red.), ktorú zažili, lebo to je skutočne len nálepka.
Ďakujem.

Pán poslanec Prostredník.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Lucia, ďakujem veľmi pekne, zvlášť za to, že si v tom výbere tém, ktoré si komentovala k správe verejného ochrancu správ, uviedla aj otázku náboženskej slobody. Pán ombudsman sa dôkladne venuje tejto téme vo svojej správe. Ja oceňujem to, že tam hovorí v tej správe aj o náboženskej neutralite štátu, že štát vlastne je ústavou viazaný k tomu, aby bol nábožensky neutrálny. A keď o tom hovoríme v súvislosti s registráciou cirkví a náboženských spoločností, tak ja chcem poukázať na to, že ten právny stav, ktorý máme teraz, znamená, že mnohé z tých cirkví, ktoré sú dnes registrované, by tie drakonické podmienky, ktoré máme a ktoré aj pán, pán ombudsman a jeho predchodkyňa označujú za diskriminačné, by týmito podmienkami neprešli, nesplnili by ich. A to je podľa mňa veľký problém, pretože spoločnosť sa mení. A máme pred sebou veľmi dynamické zmeny, klesá počet veriacich, rastie počet ľudí bez náboženského vyznania a rastie počet ľudí, ktorí sa hlásia k náboženským vyznaniam, ktoré nie sú registrované. A toto je potrebné reflektovať aj v zákonoch v právnom stave. My sme sa o to snažili, samozrejme, ako Lucia spomínala, nenašli sme podporu v tomto pléne, ale verím, že je to téma, ktorej sa musíme ďalej venovať, ktorú musíme zohľadniť v našom právnom stave, pretože je to porušením toho princípu náboženskej neutrality štátu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Šrobová.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Lucia, za tvoj príspevok. Aj ty si povedala, že aj my tu, ako sme teraz pár poslancov a poslankýň, by sme vedeli s niektorými tými problémami, ktoré boli spomenuté aj v príspevku pána ombudsmana, pomôcť alebo teda vedeli by sme ich vyriešiť, keby bola tu tá vôľa.
Ja napríklad poviem, že som sa tento týždeň stretla s jednou matkou samoživiteľkou, ako viete, venujem sa tu tejto téme, a mňa zarazilo napríklad to, že ona mi spomínala teda, že po troch rokoch jej potom pomohol verejný ochranca práv s týmto problémom, ale je to totálna absurdita pre mňa, že ona je sama na dieťa, prišla o prácu a vtedy bol príspevok na dieťa, prídavok na dieťa len 25 eur, teraz je 60, bol teda 25 eur a štát jej odňal tento prídavok na dieťa, týchto 25 eur mesačne, ktoré patrili tomuto dieťaťu, len preto, že prišla o prácu a potreboval štát preveriť, či náhodou dieťa nemá nárok na tento príspevok od otca dieťaťa, ktorý žil v zahraničí a tam pracoval. A tri roky sa prešetroval tento prípad a potom teda musel zasiahnuť verejný ochranca práv a uznať teda, že mala na to právo, resp. to dieťa. Že mne to absolútne, toto je úplne že o elementárnej logike, že zoberieme dieťaťu mesačne 25 eur a tri roky to prešetrujeme. Akože o čo by tento štát prišiel, keby aj z toho druhého štátu to dieťa poberalo nejaký prídavok, veď to je zanedbateľná suma.
Takže aj napríklad takéto prípady rieši verejný ochranca práv. Ja som za to rada, ale ideálne by bolo, keby sme tu my, poslanci a poslankyne, vôbec vedeli predísť takýmto veciam. Aj dnes sa hlasuje o návrhu zákona o jednorodičovských domácnostiach o piatej, takže tam napríklad by sme vedeli posunúť nejakú tému niekam, kde by to bolo prospešné pre všetkých.
Ďakujem.

Pán poslanec Sabo.