35. schôdza

Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 826. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 869 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto a dávam slovo pánovi navrhovateľovi, ktorý sa teda prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

Šmilňák, Martin, poslanec NR SR
Tak ešte raz, drahí priatelia, pán predsedajúci, keď sa toto stalo v Chorvátsku, zareagovali za niekoľko dní a všetci vedeli čo majú robiť. Do škôl idú investície, hľadajú riešenia ako ochrániť to najcennejšie čo ná, čo v živote máme, a to sú naše deti, naša budúcnosť. A aké opatrenia sa diali v tom čase u nás. Mám pred sebou akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, ktorý pripravil pán minister Šutaj Eštok. Minister vnútra bol tým poverený 6., teda 20. februára 2024. Vo februári 2024 teda pán minister dostal úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, kde patria školy, zdravotné zariadenia, sociálne zariadenia, ale aj povedzme kostoly, športové podujatia alebo, alebo kultúrne podujatia. Trvalo to 13 mesiacov, kým prišiel s akčným plánom, ktorý má osem strán. V tom našom akčnom pláne sa dozvieme, že v priebehu minulého roka prešli naše školy, školské zariadenia, ale mnohé ďalšie úrady a inštitúcie hrozbami bombových atentátov. Nezareagovali sme nijako. Je tu kolega Horecký, ktorý vypracoval manuál ako sa majú správať katolícke školy v tejto diecéze a z jeho si mo, mo, môžeme brať príklad nielen my, ale aj minister školstva a minister vnútra. Z tohto materiálu sa dozvieme, že polovica školského personálu nebola na Slovensku nikdy poučená o tom, ako sa máme v takejto krízovej situácií správať. Tretina detí a študentov uviedla, že netušia, čo majú v takej situácii robiť, neboli na to poučení. Keď som sa rozprával s pani štátnou tajomníčkou Kurilovskou na výbore pre vzdelávanie, keď u nás došlo k takejto obrovskej tragédii, tak povedala, okamžite každej škole prideľujem policajta. Tak ja som sa bol spýtať v tých školách, či majú policajta prideleného. Bol som sa pýtať policajtov, ktorí to majú robiť. Policajti nevedia čo majú robiť, a školy nevedia, prinajlepšom ten policajt sa im bol predstaviť a nechal im telefónne číslo. A ja som sa s hrôzou dozvedel, že taký policajt má, má na starosti päť takých škôl, a to je v plnom výkone a nie vždy pracuje, lebo má aj čas na oddych a, a tak ďalej. Takže taký, taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút, a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj akčný plán po tom, čo sa stala tragédia na škole. Zaviedli opatrenia, ktoré...
===== ... taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj Akčný plán potom, čo sa stala tragédia na škole, zaviedli opatrenia, ktoré do júna tohto roku, čiže za dva týždne budú povinné všetky školy rešpektovať, dodržiavať, mať a pozrite sa, prosím vás, do nášho Akčného plánu tam pán minister vypracoval, že čo jednotlivé ministerstvá, jednotlivé orgány štátnej správy majú robiť, aby sme teda zabezpečili aj naše školy. Tak vyberám napríklad vykonať analýzu v oblasti ochrany mäkkých cieľov s ohľadom na práva a povinnosti dotknutých subjektov a predložiť návrh opatrení na rokovanie Rady vlády pre prevenciu kriminality. Termín 12/25. Čiže potreboval pán minister jeden rok aby, teda trinásť mesiacov, aby pripravil Akčný plán a potom si dá ďalší rok na to, aby pripravil analýzu, že čo vlastne je za problém. Aktívne vyhľadávať a zdieľať domáce a zahraničné poznatky a dobrú prax ochrane mäkkých cieľov. Termín čuduj sa svete 12/25, čiže december posledný deň roku 2025 a bude vymaľované. Vybudovať Centrálny informačný systém, vytvoriť, to je vtipné, vytvoriť príručku pre vypracovanie bezpečnostného plánu mäkkých cieľov. Potrebujeme dva roky, aby sme vytvorili príručku, aby riaditeľ aspoň tušil, čo v takej situácii má robiť. Pred piatimi rokmi mi vo Vrútkach zomrel kolega. Učiteľská obec my sme, my sme priatelia, poznáme sa, kamarátime, ak nie aspoň spolu súcitíme. Zastrelil ho bývalý žiak. Čo sme odvtedy spravili? Do konca roka 25 snáď dáme riaditeľom do ruky nejakú príručku, čuduj sa svete a takto ako nás Chorváti predbehli v ekonomike, vo futbale, tak chránia svoje deti stokrát lepšie ako my. Stokrát. Pán minister povedal, že potrebujeme inteligentné kamery, to ochráni naše deti. Nakúpime ich, viete za koľko? Za 63 miliónov. Vraj každá škola z 3 200 škôl alebo z 3 500 má mať sedem kamier priemerne. Tak počítajme spolu. Aj v Hornej Malíkovej, kde majú len štrnásť detí v škole napríklad, majú dve triedy alebo povedzme, že ich majú tam 22, maj dve triedy prvákov, druhákov a tretiakov, štvrtákov, tak tam ideme dať sedem kamier, lenže tá budova nepotrebuje sedem kamier. To je maličká budova, kde sú dve triedy, vecká, jedáleň. No ale aj keby sme dali na všetky školy tie kamery, tak to vychádza, že ich potrebujeme zhruba 24 000. Povedzme 25 a vydeľte si 63 miliónov delené 25 000 a vyjde vám číslo niekde medzi 2 500 a 3 000. Podotýkam, že nie všetky školy potrebujú toľko kamier, niektoré ich nepotrebujú vôbec, niektoré ich už majú. Tak ja som si robil prehľad, že koľko stojí taká inteligentná kamera, ktorá spolupracuje s umelou inteligenciou, zaznamenáva, rieši, detekuje a je to niekde medzi 800 až 1 000 eurami. Možno 1 500. Tie kamery, ktoré plánujeme kúpiť, buď budú zo zlata alebo tam bude skrytá rezerva. Poviem to takto citlivo a mierne, lebo očakávam od pána ministra, aj ministra vnútra, aj ministra školstva, aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa porozprávame o tom odborne a niečo vymyslíme spolu na ochranu našich detí. Tá inteligentná kamera totiž nezlezie z tej strechy, ani z tej fasády a vaše dieťa neochráni. Zdokumentuje, ako sa to stalo, rozozná tvár páchateľa, dokonca rozozná aj výrobné číslo zbrane, ak bude treba, ale to bude neskoro. Na takýto fatálny skutok sa bude pozerať otec dieťaťa, matka dieťaťa post factum a skonštatuje, že takto sa to stalo. Bezpečnostné kamery sú fajn a určite prichádza pán minister s dobrým úmyslom, to mu neberiem, ale tento problém samotné bezpečnostné kamery nevyriešia. Štúdie OBSE a vymyslite si rôzne ďalšie skratky, štúdie na úrovni Európskej únie hovoria, že bezpečnostné kamery sú chybové, aj keď sa zlepšujú, ale bez spojenia so živou silou sú neefektívne a naše deti neochránia. Toľko k nášmu Akčnému plánu. Vytýkam dve veci. Po prvé prichádza neskoro a po druhé to je čisto alibistický materiál, že dačo sme urobili. Môže si dať vláda fajku, že urobili sme nejaké opatrenie a zhruba tam sme skončili a počkáme si do decembra, však snáď sa nič nestane, snáď nás ten skutok, ktorý sa stal v Grazi, obíde. Poďme ďalej. Cirkevná materská škola v Leviciach. Dvaja gauneri sa rozhodli, že niečo si zoberú, vniknú medzi malé deti od tri do päť rokov a vytrieskajú tam pani učiteľku a zoberú si, čo sa im páči. Ako sme zareagovali? Čo mala robiť pani učiteľka? Ako bola zabezpečená materská škola? V školách nachádzame náboje, ostré predmety, zbrane a v Spišskej Starej Vsi nám jeden milý študent podrezal spolužiačku a zástupkyňu riaditeľa, ktorá bola v mojom veku a ja som dva dni nespal. To čo sa stalo v Grazi, je nehorázne. Vo Francúzsku v tom istom dni štrnásťročný študent alebo žiak zabil asistentku učiteľa a toto sa nám tu množí, a keď si zavrieme oči a dáme si Akčný plán, ktorého nejaké výsledky budeme, budeme poznať niekedy na konci roka 2025, bude neskoro, neskoro. Tieto incidenty nám ukazujú, že dačo s tým treba robiť, a že inteligentné kamery sú veľmi nedostatočné riešenie. Viete, čo sa teraz deje s tými inteligentnými kamerami mimochodom? Testujú sa na dvoch policajných akadémiách. Na dvoch policajných akadémiách. Tam ich snáď treba možno najmenej a výsledky testov nevieme, nepoznáme, riešenie neexistuje. Bezpečnosť na školách sa nerobí cez kamery, ale robí sa cez ľudí. Ako som povedal. Kamera nemá ani ruky, ani nohy a vaše dieťa neochráni. Preto prichádzame s riešením zaviesť koordinátora bezpečnosti ako súčasť školského tímu. Nie ako SBS-kára, ktorý bude odtrhnutý od reality. Ako človeka, ktorý komunitu pozná, v tej škole mal zrejme svoje deti, ktorý zachraňuje životy, ktorý rieši konfliktné situácie a vie zareagovať. Podotýkam, že všetci títo ľudia budú musieť prejsť kvalifikovaným dobrým školením a dnes už na Slovensku existujú programy, ktoré toto dokážu. Existuje, je ich, spočítate ich na prstoch jednej ruky, ale je pár organizácií, ktoré vedia vyškoliť, pripraviť takýchto ľudí a vtiahnime ich do hry a zabezpečme to, aby na našich školách sa takíto odborníci mohli vyskytnúť, aby mohli ochotne slúžiť a chrániť. Trnavská univerzita mimochodom si robí svoj vlastný bezpečnostný program, má svojho vlastného koordinátora bezpečnosti. Nečakajú na Akčný plán, aby nebolo neskoro, vrážajú do toho veľa peňazí bez podpory, robia to na vlastnú päsť. Prečo? Lebo im na ich žiakoch teda záleží, na ich študentoch. Klobúk dole Trnavská univerzita, štyri mínus zatiaľ pre naše ústredné orgány štátnej správy. Mám dobrého kamaráta. Je to môj kolega z Bardejova, ktorý bol viceprezident Hasičského zboru v Bardejove alebo nejaký zástupca. Ten človek bol vyškolený nieže len ako hasič, ale je veľmi dobrý manažér, je, je záchranár par excellence, ktorý chodí a školí záchranárov po Slovensku alebo chodil, školil. Dneska je vo výsluhovom dôchodku. Má o pár rokov viacej ako ja. Korba chlap v plnej sile pozná takmer všetkých učiteľov v škole a väčšinu detí, lebo sú z príbuzenstva, sú z okolia, sú od kamarátov, a keď ich nepozná, tak ich spozná tých, čo ešte nepozná. Ja by som ho veľmi rád zamestnal na štyri hodinky denne, aby mi pomohol odstrániť všetky bezpečnostné riziká, ktoré sa v škole môžu vyskytnúť. Aby tam bol v tom kritickom čase od pol ôsmej do pol dvanástej, kedy sa všetky tieto hrozné veci stali. Poobede tam nepotrebujete, lebo škola už toľko detí vtedy nemá a okrem toho je zabezpečená, lebo ten človek si dá záležať. Keď som sa rozprával s kolegom bývalým ministrom Jánom Horeckým, tak mu vraví, ak si si prekontroloval školu večer a nenašiel si tam bombu a škola bola zabezpečená, tak na druhý deň ráno, keď dostaneš blbý email, že všetci von lebo za štyri minúty vybuchne bomba, tak on v klídku môže povedať, netreba, mám školu zabezpečenú. Ale ostatní riaditelia to nevedia. Nevedia to a neboli o tom poučení, nemajú podporu, pán minister Drucker prišiel na tlačovke s nejakými riešeniami, je nejaký základný manuál, ale stále je to málo. Je to málo pramálo. Čiže koordinátora bezpečnosti budeme potrebovať ako soľ a náš návrh v KDH má takýto cieľ, aby sme minimalizovali hrozby pre naše deti. Deti, rodina, životy. To sú hodnoty, na ktorých stojí celé KDH. Tam o nič iné nejde. Na trhu, na ulici sú ľudia, ktorí sú ochotní sa do toho zapojiť. Ide vyložene o výsluhových dôchodcov, ktorí sú ešte v plnej sile. Štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí majú kapacitu ochrániť naše deti. Zapojme ich do toho, dajme tomuto návrhu šancu. Čo som urobil a čo si myslím, že sa má robiť, bol som sa stretnúť s predstaviteľmi všetkých politických strán, predstavil som im tento návrh, požiadal som ich o podporu. Odpoveď bola, uvidíme, zvážime, zdržíme sa, budeme samozrejme za, poďme rokovať na úrovni ministerstiev, na úrovni odborníkov a skúsme to. Dalo mi to nádej a esemeska od pána Šutaja Eštoka hovorí, že určite nám rovnako záleží na bezpečnosti našich detí a nejaké opatrenia rýchlo treba prijať. Aj s ohľadom na to, čo sa deje vo svete a čo hrozí našim najbližším. Teda koordinátor bezpečnosti spracuje bezpečnostný plán na škole. Nieže v decembri 25, ale okamžite. Bude mať na starosti organizáciu evakuačných a krízových cvičení. Monitorovanie podozrivého správania. Spoluprácu s políciou a záchrannými zložkami. Výchovu detí a zamestnancov k bezpečnému správaniu. Všetci čo tu sedíme, aj keď nás tu je teda nie až tak požehnane, sme prešli kurzom prvej pomoci. Pani kolegyňa Beáta strašne dávno a keby sa stala dneska nehoda, odhadujem, aj keď si veľmi šikovný človek, odhadujem, že by si zmrzla a nevedela, čo robiť a takto by sme sa správali všetci. Jedno školenie nestačí na bezpečnosť a musíte mať odborníka, ktorý toto rieši dennodenne. Nebude to SBS-kár s pištoľou, bude to súčasť tímu, ktorí koordinuje, spolupracuje, vymedzíme mu presne, čo sa môže, čo sa nemôže, nebude zasahovať do vzdelávania, tam na to máme iných odborníkov, ale bude súčasť tímu, ktorý zabezpečí, aby bezpečnostné riziko sa minimalizovalo. Neodstránime všetky hrozby, nezastavíme všetkých útočníkov, ale ak sa nám to podarí aspoň v nejakých prípadoch, tak to bude ...
=====

Príjemné dopoludnie, vážený pán predsedajúci, dámy, páni, ďakujem. Dovoľte mi, aby som predniesol Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok ´24. Celkovo ešte chcem poďakovať za úctivý dialóg medzi parlamentom a verejným ochrancom práv v priebehu celého roka, lebo ja považujem za veľmi potrebné byť s vami v tom celoročnom kontakte, keďže to, že sa raz za rok stretneme pri tejto správe, kde dostanete informácie, nemusí stačiť na to, aby parlament možno tak efektívne zareagoval. Aj ďakujem za to, že celoročne reflektujete na tie moje ako keby upozornenia, preventívny systém upozornení, kde napr. návrhom zákona alebo nejakým postupom môže dôjsť k zníženiu úrovne ľudských práv na Slovensku. To je veľmi vzácne mať tento dialóg a preto vás chcem aj v tomto roku, aj v budúcom roku pozvať, že ak budete mať pochybnosti o nejakom návrhu zákona a budete mať ľudskoprávne podozrenie, že by mohol znížiť úroveň, sme vám k dispozícii.
Túto správu za rok 2024 som sa snažil koncipovať tak jednoduchšie a jeden člen ľudskoprávneho výboru to pekne nazval, že to bola ako beletria. Nie je umenie písať komplikovane o komplikovaných veciach, ale jednoduchým štýlom tie ťažké ľudské príbehy vám prinášať, aby aj vy ste potom vedeli nejakým legislatívnym opatrením zakročiť a pomôcť.
Ak môžem spomenúť pár situácií, kedy ste zareagovali na zistenia verejného ochrancu práv, osobitne si vážim, že ste zareagovali na zistenia moje, ale aj mojej predchodkyne pani profesorky Patakyovej, pokiaľ išlo o nezákonné vymáhanie poplatkov za karanténu, kde ste schválili ten balíček, ktorý má vlastne ako keby rehabilitovať ľudí, ktorí platili poplatky za karanténu, ale keď sme aj upozornili na nejaké riziká novely zákona o sociálnych službách, tak ste vypustili viaceré body, to je veľmi dôležité. V správe aj nájdete nejaké poznatky moje a ešte pani profesorky k čase covidovom, v dobách covidových, kedy, ako hovoril právny filozof Jean-Jacques Rousseau, prepisujte spoločenskú zmluvu v čase pokoja a kľudu, keď nie sú vojny, keď nie je v spoločnosti napätie, a poučme sa z dôb, keď ľudské práva ľudovo povedané boli obmedzované. To znamená, aj v tejto správe za rok ´24 nájdete od nás nejaké námety, že aby ste zregulovali postupy úradu verejného zdravia, aby ľudia pre prípad druhej pandémie alebo nejakej výnimočnej situácie vedeli predvídať obmedzovanie ľudských práv. Tam s Generálnou prokuratúrou pracujeme na poznatkoch, že v priebehu tohto roka vám doručíme legislatívny námet, aby v prípade nejakých pandémií ste zregulovali činnosť úradu verejného zdravia, lebo úrad verejného zdravia je exekutíva, je to jeden človek, ktorý nesmie v právnom štáte neobmedzene vládnuť dekrétmi, lebo vláda dekrétmi, ktoré nepodliehajú vašej kontrole, nie je dobrá, takže my vám aj ponúkneme v tomto a budúcom roku nejaké odporúčania, ako zregulovať správanie orgánov verejného zdravia.
V tejto správe nájdete osudy ľudí, my ľudí sprevádzame ľudskoprávne od narodenia až po dôstojnú smrť. Uvidíte tam príbeh ľudí, ktorí sa nedostali k právam. Dokonca v tomto roku bol jeden príbeh, ktorý ma tak veľmi zaujal, že sme pomohli aj nenarodenému dieťaťu. Môžte sa opýtať, ako môže verejný ochranca práv pomôcť nenarodenému dieťaťu. Poviem jeden príbeh, ktorý sa ma aj tak dotkol. Zvoní mi telefón, volá jeden gynekológ. Pán ombudsman, tu už pomôžete len vy. Pýtam sa, čo sa deje? Mám pacientku, mamičku, ktorá má dieťatko nenarodené a čaká na operačný zákrok v Brazílii. Totižto podľa zákona o zdraví, v prípade, že vám nevie na Slovensku poskytnúť poskytovateľ tú starostlivosť, že to vedia poskytnúť v cudzine, máte nárok, aby vám zdravotná poisťovňa dala súhlas, že preberie náklady za tento výkon. A bola situácia, kedy to nenarodené dieťatko trpelo vývojovou vadou, ktoré keď sa zoperovalo vnútromaternicovo do určitého týždňa pred narodením, sa mohlo narodiť zdravé. A len dve krajiny, dve nemocnice to dokážu robiť – Švajčiarsko a Brazília. Zostávalo pár dní do operácie a lekári, ktorí boli, mamička bola tam s partnerom pripravená, povedali, ale my nezačneme operačný zákrok. Prečo? Lebo poisťovňa si vyložila zákon filištínsky a povedala, dobre, preplatíme letenku, preplatíme pobyt, ale honorár lekárov nie. Čo je, samozrejme, absurdné, veď načo idete do Brazílie, letíte tam, ubytujete sa tam, hospitalizujú a tá zdravotná poisťovňa príslušná nedala potvrdenie, že zaplatí honorár lekárov. Tak to bola faktúra nezaplatená nejakých 27-tisíc dolárov, ak by to dá poisťovňa nedala prísľub, tak celá tá hospitalizácia bola zbytočná. Tak niekedy musíme konať akčne. Tam bežali hodiny až dni, tak sa podarilo nám skontaktovať s vedením príslušnej zdravotnej poisťovne a podarilo sa odfaxovať a aj vlastne vďaka stálemu zastúpeniu veľvyslanectvu v Brazílii, že teda tí lekári dostali prísľub, že im to bude zaplatené a potom o pár mesiacov nato sme dostali ďakovný telefonát, dieťatko sa narodilo zdravé. To znamená, my sprevádzame ľudí pred narodením, až po dôstojnú smrť.
V roku 2024 som sa stretal so zástupcami hospicovej starostlivosti. Hospicová paliatívna starostlivosť, ktorá ma človeku pomôcť dôstojne, dôstojne, bezbolestne odísť z tohto sveta, bola podstatne podvyživená, ale aj tam sa podarilo dosiahnuť vyšší príspevok zdravotnej poisťovne na osobodeň hospitalizačný, takže aj tam sme radi.
Dieťa sa narodí, prvý problém matrika, lebo matrika je tá, ktorá vystaví do života dieťaťu základný dokument – rodný list. Čo sa stalo? Mali sme situáciu, kedy sa dieťatko narodilo občianke Ruskej federácie a Slovákovi, tam je možnosť do troch mesiacov spraviť voľbu občianstva. Slovenská republika je posledná krajina, ktorá stále uplatňuje zmluvu so Sovietskym zväzom o zamedzení dvojitého občianstva, matrika zle usmernila týchto ľudí, tí ľudia nestihli, rodičia dieťaťa, spraviť voľbu tohto a matrika im nechcela vydať rodný list. To znamená, my máme dieťatko, ktoré je bezdomovec z pohľadu medzinárodného práva verejného. A OSN varuje, že nie je ľudskoprávne udržateľné, aby sme si vyrábali bezdomovcov, pokiaľ ide o štátne občianstvo. Tak tu som ministerstvu vnútra vykázal, že došlo k porušeniu práva na súkromný život, lebo to dieťatko je vo vzduchoprázdne. Nemá osvedčenie o štátnom občianstve, nemá rodný list, tak tu mám prísľub od ministra vnútra, že udelí dieťatku výnimku. Čo ma potešilo, že sme na túto zmluvu so Sovietskym zväzom upozornili, že sme jedna krajina, myslím, v EÚ, ktorá ju ešte uplatňuje, lebo to vlastne blokuje. Ale čo mám ja informácie, Ruská federácia ju tiež neuplatňuje, lenže sa neviete z Ruskej federácie dostať k tomu dokumentu, že ju neuplatňuje. To znamená, to dieťa bolo v patovej situácii, tak tu mám prísľub od ministerstva vnútra, že dôjde k udeleniu výnimky. Štátne občianstvo môžte dostať na výnimku. Ale čo je dobré, tá zmluva so Sovietskym zväzom už je v štádiu vypovedania, takže už možno v týchto dňoch by sa nemala uplatňovať.
Rok ´24 preukázal to, čo tvrdím od roku ´22-´23, že chudoba je najväčšia ľudskoprávna výzva našej republiky. Chudoba je príčina, ale aj následok porušovania ľudských práv. Vidím to v prístupe k zdravotnej starostlivosti, v sociálnej starostlivosti. Riešili sme prípady ľudí bez domova, ktorí prepadávajú sociálno-zdravotnou starostlivosťou. My máme tak zle nastavený systém, že keď vás prepustia, človeka bez domova, nemajú ho kam prepustiť zo špitálu, sociálne služby sú nie pripravené prevziať toho človeka, ktorý nemá blízku osobu, a preto som zorganizoval okrúhly stôl v auguste ´24, kde sme fakt za prítomnosti katolíckej charity, poskytovateľov sociálnej starostlivosti, ministerstiev vypracovali dokument Pozičný človek v chudobe a naplnenie jeho ľudských práv v systéme sociálno-zdravotnej starostlivosti. K tomu som vám aj doručil hneď v auguste tie odporúčania a ďakujem, lebo ste naň stihli zareagovať, napr. ste zareagovali, že človek, ktorý je na ulici a nemá poistný vzťah alebo má nedoplatok na poistení, dostane liečbu chronickej choroby. Lebo často tá zdravotná poisťovňa akonáhle vás nahodí, že ste neplatič, tak vám dá len neodkladnú starostlivosť. Ale ministerstvu sme napočítali, radšej liečte tých ľudí v čase chronickej choroby, ako keď už musíte poskytnúť urgentnú starostlivosť. A to ste vlastne zmenili na základe našich odporúčaní v zákone o rozsahu úhrady zdravotnej starostlivosti. To je veľmi dôležité.
Riešili sme tému chudoby, práva starších hospicov a starostlivosť, ochrana pacientov, práva detí. Tam s Generálnou prokuratúrou, určite ste zachytili, že Generálna prokuratúra spravila hlboký prieskum, hĺbkový prieskum v reedukačných zariadeniach, no a tie závery sa kryli s tým, čo pred desiatimi rokmi moja predchodkyňa pani Dubovcová našla. To bola ešte horšia situácia, keď som si prečítal ten stav. Posledná informácia z ministerstva školstva, že k vám o chvíľu doputuje nový zákon, ktorý bude písaný komplexne, nový zákon, kde bude aj riešená nanovo otázka reedukačných zariadení.
Trošku k štatistike. Máme obrovský nárast podnetov. Ten počet doručených podnetov je historický, atakuje historické rekordy od 7/´21. Ľudia sa k nám s dôverou obracajú a môže to súvisieť aj s tým, že sme mediálne prítomní, že robíme osvetu. Ja sa snažím v každom vystúpení televízie povedať, ľudia, 35 rokov po revolúcii nesmiete skláňať hlavu. Vy ste nositelia ľudských práv, štát je váš služobník. Nie my sme služobníci štátu a tie ľudské práva, tak ako sme v tom osemdesiatom deviatom povedali, že prevezmeme medzinárodný štandard, judikatúru, ktorou sa budeme spravovať, na ňu máte právo sa dovolávať. To znamená, ľudia nám dôverujú, nedávno aj v agentúre MVK poskočila poznateľnosť nášho úradu a dôveryhodnosť o 8,7 %.
Keď aj dostaneme podnety, ktoré sú na odloženie, lebo tam nemám kompetenciu, nenecháme ich len tak spadnúť, vždy sa snažíme z nich vyťažiť, čo sa deje v spoločnosti. To znamená, náš úrad je dobrý filter, radar, čo trápi spoločnosť, a vyťažíme z toho popis nejakého fenoménu, ktorý spôsobuje ľuďom ťažkosti, a to je to, čo vám ja tými listami celoročne, keď vám prichádzajú, sa snažím avizovať. Nedávno ste odo mňa dostali veľké podanie na Ústavný súd k zákonu o rozsahu liekov, výnimkové lieky, o tom ešte bude reč. Preto v roku ´24 sme vám dali, alebo sme štátu ponúkli 49 opatrení na systémovej úrovni, 94 individuálnych opatrení. V roku ´24 som zistil 146 porušení. Aké boli najčastejšie? Taký stručný prehľad. Najčastejšie sa ľudia sťažujú a zistil som zbytočné prieťahy v konaní súdov a iných orgánov verejnej moci. Lebo nielen súdy, súdna moc sú tá, ktorá vám poskytuje, má poskytnúť v nejakom rozumnom čase súdnu ochranu, ale my sme zverení do rúk obcí, samosprávnych orgánov, Sociálnej poisťovne, zdravotnej. Ony majú monopol na to, aby rozhodovali o vašich právach a majú obrovské prieťahy. Dostanem sa hneď k najväčším subjektom, ktoré spôsobujú najväčšie prieťahy, úrady práce, Sociálna poisťovňa a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Ešte k tým súdom jeden prípad za všetky. Dedičské konanie trvalo desať rokov. Aj, samozrejme, tam pochybil notár ako súdny komisár, ale on si musí nechať pričítať súd jeho konanie, lebo ho poveruje, desať rokov. To bol taký extrém v roku ´24.
No ale prejdem k tým orgánom štátnej správy na úseku sociálnych služieb, úrady práce. V úradoch práce, pri úradoch práce, ony vám rozhodujú o životne dôležitých dávkach a vy keď ju včas nedostanete, ten občan prepadne ešte do väčšej chudoby. To znamená, nielenže nejaká nebankovka, úžerník ožobračí toho človeka, ale ešte aj štát mu priloží do tej ťažkosti tým, že napríklad nedostanete dávku v hmotnej včas, prepadávate do mizérie. A to už nehovoríme o práve na sociálnu pomoc, ale to je napadnutie ľudskej dôstojnosti. To je to, to je tá najzákladnejšia hodnota popri práve na zdravie. Dvanásť prípadov sa týkalo peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP, vyhotovenie preukazu ZŤP, rodinné dávky. Predstavte si, že matka čakala na príspevok na opatrovanie chorého syna deväť mesiacov. Kompletný zdravotný posudok sa spravil až po pol roku, čo je úplný extrém v živote takej matky, ktorá visí, je závislá na rozhodnutí tohto orgánu, deväť mesiacov. Manžel podávateľky sa jedného peňažného príspevku ani nedožil. A keď som apeloval na ten úrad práce, veď sa aspoň tej vdove ospravedlňte, to je to, to je to posledné, čo pre ňu môžte. Ani to neboli ochotní spraviť, ľudské ospravedlnenie.
Riešil som prípady dvoch detí s autizmom. Tam došlo k odňatiu príspevku na opatrovanie, posudzovanie odkázanosti nebolo v súlade so zákonom. Úrad práce sa nestotožnil s mojimi argumentmi, ale tam ja nekončím, ja vždy postupujem veci na prokuratúru, lebo prokuratúra môže využiť prokurátorské oprávnenia. A tu chcem vyzdvihnúť historicky najlepšiu kooperáciu medzi Úradom verejného ochrancu práv, Generálnou prokuratúrou a prokuratúrou. My máme taký dobrý ľudskoprávny ťah na bránu ako nikdy. Ale to od nás chce ústavodarca. Nie nadarmo je verejný ochranca práv a prokuratúra ustanovený v jednej hlave. My nepatríme ani pod zákonodarnú, exekutívnu ani súdnu moc. Takto to má byť, toto chce od nás ústavodarca, aby sme kooperovali spolu.
Situácia na úradoch práce ma znepokojila, tak sme si spravili taký prieskum, že koľko je prieťahových spisov. Tak sme zistili, že na šestnástich úradoch práce čakalo na vybavenie vyše tritisíc žiadostí po lehote. To znamená, to sú všetci tí, ktorí čakajú na pomoc štátu v chorobe, v starobe, v chudobe, v ťažkostiach. Najväčší porušovateľ boli úrady práce v Bratislave, v Trnave, tam bolo po lehote viac než sto žiadostí. Ony nám tvrdia, pán ombudsman, nemáme posudkových lekárov, nemáme posudkových lekárov. Ale to z pohľadu ľudských práv je nezaujímavé. Keď raz sme Slovenská republika, ktorá v ústave tvrdí, že vám garantuje pomoc v starobe, v chorobe, vyhovárať sa na nedostatok posudkových lekárov neobstojí. Veď to je atribút štátu, že musí zabezpečiť všetky služby. Vtedy musí minister práce spraviť opatrenia a znížiť z tých preskúmavacích požiadaviek. Žiaľ, ukazuje sa, že náš systém sociálnej politiky ľudí podozrieva. Keď niečo chcete, nejakú dávku, nejakú podporu, hneď ste podozrivý, že asi nemáte dobrý úmysel. No a preto vás tak skúmajú, a preto vás skúmajú aj deväť mesiacov, ako vlastne dieťatko choré, kde matka čakala deväť mesiacov. Nie je to dobré. Tam bude musieť dôjsť k zmene.
Minister práce predložil nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, tam sme aj dávali pripomienky, dúfam, že to trocha pomôže, že to zníži tie prieťahy. Sociálna poisťovňa, viete, v rámci starnutia populácie Sociálna poisťovňa má monopol na dôchodky a aj tam sú obrovské prieťahy. Obrovské prieťahy vidíme v situáciách, keď ľudia, ktorí pracovali v Európskej únii, teraz idú do dôchodkov a sa im napočítavajú tie doby v Nemecku, v Španielku a tak ďalej, takže tam vidíme obrovské prieťahy. Podávateľ čakal rok na posúdenie zdravotného stavu invalidizácia v rámci žiadosti o invalidný dôchodok, to sú, to sú neprijateľné doby, hej. Niekde tá zdravotná alebo Sociálna poisťovňa už keď vidí, že sa zaujímame o tú kauzu, tak hneď keď vidí, že došiel list od ombudsmana, vyberie ten spis a začne konať. Ale tak by to nemalo byť, že až keď sa ombudsman na niečo pýta, tak vytiahne ten spracovateľ ten spis z toho štósu a teda ide to riešiť. V podmienkach právneho štátu kto skôr do času, skôr do práva, proste to sú staré princípy, ktoré by mali platiť.
Niekde sa nám aj podarí pomôcť, napríklad doplatok so zvýšením dôchodku, minimálneho dôchodku predstavoval viac ako desaťtisíc. My sme zistili, že mu zle vypočítali minimálny dôchodok, prepočítali sme to a zrazu Sociálna poisťovňa to uznala a povedala, áno, pán ombudsman, pomýlili sme sa, desaťtisíc. Viete, vy sa spoliehate na tie ich kalkulačky, veď keď si prečítate zákon o sociálnom poistení, ani ja by som si nevedel vypočítať dôchodok a my sa spoliehame na ich expertízu. Tak dúfam, že tie dôchodky dobre prepočítavajú, hej, lebo dôverujeme v ich softvér Sociálnej poisťovne. No tu sa nám podarilo zistiť, že desaťtisíc človeku museli doplatiť. Teda máme aj prípady s dobrým koncom.
Zaobchádzanie s cudzincami. Pamätáte si v lete ´23, to bolo niekedy na jeseň, keď cez maďarskú, balkánsku cestu sme začali mať vyšší prísun cudzincov, no a zistili sme, že 600 cudzincov bolo natlačených v priemyselnej hale vo Veľkom Krtíši. Ja nespochybňujem legitimitu, že keď niekto z iregulárnej migrácie príde na naše územie, policajt má právo ho obmedziť na slobode, zistiť jeho totožnosť, ale nie natlačiť šesťsto ľudí do priemyselnej haly, ktoré si ministerstvo vnútra narýchlo prenajalo. Veď na to je tábor, zaistenecké zariadenie v Sečovciach a v Medveďove. A keď sme sa pýtali, koľko sú tu tí ľudia, tak tí policajti, a tam bolo aj vyššie vedenie polície, pán ombudsman, to je nepodstatné, ako hovorím. Akože nepodstatné? Však ústava platí pre každú ľudskú bytosť, ktorá sa vyskytne na našom území, či je cudzinec, či je Slovák. Tiež by sa nám nepáčilo, našim rodičom, keď utekali v šesťdesiatych rokoch do Rakúska, aby takto s nimi niekto jednal na rakúskej strane. Päť dní, štyri dni, potom to aj polícia priznala. Päť dní bez rozhodnutia súdu? Bez rozhodnutia o jeho osobnej slobode? Tak tam som kontaktoval hneď Generálnu prokuratúru, lebo ona môže nariadiť prepustiť človeka, keď zistíte, že v rozpore s ústavou je zaistený.
Nespochybňujem teda, že polícia cudzinecká má za účelom zistenia totožnosti zaistiť človeka. Viete, a to bola doba, kedy tí cudzinci, keď som sa s nimi rozprával, už mali cestu Berlín, München, oni mi to menovali, oni chceli pokračovať. Ale toto sa nám teraz nemusí teda podariť, tento laxný systém, lebo vidíte, čo sa deje na rakúsko-českej hranici, nemecko-českej a tak ďalej, ten domino efekt. My to tu môžme mať, a preto som ministra vnútra upozorňoval, zmeňte zákon o pobyte cudzincov, spravte si právny základ pre takéto veľké počty cudzincov, hoc pod tým môžte vytvárať, to povedal aj ESĽP, vytvárajte hotspoty, ale to musí mať náležitosti – koľko môžu byť v tých hotspotoch, že sa im musí dostať zdravotná starostlivosť. My keď sme tam prišli, nebolo nič, potom sme sa o týždeň vrátili, tak už tam bola poľná nemocnica, cudzinecká polícia mobilnú jednotku vyslala a začali ich registrovať, odtlačky, vystavovali im tie potvrdenia o zotrvaní a tak ďalej. Potom sa rozhýbal štát, ale tu dávam vám ako plénu Národnej rady do pozornosti, bude treba zmeniť zákon o pobyte cudzincov. Lebo ak sa nám tu vyskytnú ďalšie vlny, tak znovu tí ľudia kde budú držaní? V Sečovciach, ktoré ma kapacitu 120 ľudí? Neviem, neviem, či to zvládne tento systém. Ale zákon o pobyte cudzincov na túto situáciu vôbec nemyslí.
Zaobchádzanie v moci polície, o tom bude osobitná správa, ale ja už celý rok vás informujem, aj mediálne o tom, ako sa polícia správa k ľuďom, ako ľudí nelegálne obmedzuje na slobode a tak ďalej. Ale prípad za rok ´24, prípad na Orave, kedy policajti hodili pána v záhradkárskej oblasti o zem, tvárili sa, mysleli si, že nebude to zdokumentované. Zaklamali aj mne, pán ombudsman, my sme žiadny obmedzovací prostriedok nepoužili. No ale oni nevedeli, že v tej záhradkárskej oblasti si ich niekto nahral, veď dneska má každý mobil v ruke a mne to poslali tí ľudia. Tak potom polícia pod ťarchou jasných dôkazov, no, že áno, tak my sme hodili o zem a tak ďalej, použili, polícia to aj priznala, prijala opatrenie. To sa stalo na Orave. Niekto si povie, á, čo to je hodenie o zem, nie, my nemôžeme tridsaťpäť rokov po revolúcii tolerovať takéto, lebo keď im to začnete tolerovať, tej exekutívnej moci, tak sa ráno môžte zobudiť do policajnej diktatúry, ktorá nie je pod kontrolou parlamentu, verejného ochrancu práv.
Zaobchádzanie vo väzenskom prostredí. Tam sme mali taký prípad, kedy hluchonemý avizoval, že bol v nemocnici pre väzňov v Trenčíne, avizoval lekárovi, že bolo s ním zle jednané, že bol obeťou násilia. Lekár to aj zapísal, len on podľa predpisov musí ohlásiť dané vedeniu príslušného ústavu a to sa ďalej nedostalo, takže tam som konštatoval porušenie článku 3 Európskeho dohovoru, že si štát nesplnil povinnosť riadne a efektívne prešetriť prípadné násilie.
Výkon osobných prehliadok. To sú tie dôkladné osobné prehliadky, ktoré robia pri eskorte, pri presune väzňa. Dlhodobo tvrdím ja aj moje predchodkyne, nemôžte to robiť dehonestujúcim spôsobom, jednokrokovo, vyzliecť donaha, spraviť drep, ESĽP, CPT hovoria, to je kruté, neľudské zaobchádzanie. Je to aspekt, že sa porušuje právo toho človeka, ale našu pokladňu to stojí. Nedávno rozhodnutie ESĽP Adamčo verzus Slovenská republika, vysúdil pán Adamčo 20-tisíc euro. Dvadsaťtisíc euro. Ja už som ministrovi financií povedal, pán minister, ja vám každý kvartál, a už to robím, napočítam potencionálnu škodu, ktorá vznikne, keď sa nezmení prax v ústavoch na výkon trestu, keď sa nezmení prax, napríklad väzeň, ktorý sa chcel stretávať s deťmi a s manželkou, má na to právo, hoci je obmedzený na slobode, ale to právo na stretávanie má, tak vedenie väznice, to bolo na východnom Slovensku, trvalo na tom, že to musí byť bezkontaktne za plexisklom. Viete, koľko vysúdil za šesť zmarených stykov od Ústavného súdu? Šesťtisíc euro. Jeden styk tisíc eur. To sa na nás valí obrovská ľudskoprávna finančná škoda a pán minister financií, myslím si, že už nachádza pre to pochopenie, lebo keď tí ľudia, a pôjdu ESĽP, lebo vo väzenskom systém sa šíri ten modus operandi právny, si medzi aj tie vzory poskytujú a tak ďalej, to nás čaká podľa mňa finančná sekera. Tak radšej predchádzajme porušovaniu ľudských práv. Preto aj ja vám celý rok vypisujem tie listy, nielen aby sme si vytvorili lepšie ľudskoprávne Slovensko, ale aj v čase konsolidácie, aby sme sa vyvarovali nemajetkovým ujmám, či už od ESĽP alebo Ústavného súdu.
Práva občianskej spoločnosti v roku ´24. V tejto správe nájdete kapitolu, kde som sa snažil hrnúť legislatívne iniciatívy parlamentu, vlády, pokiaľ ide o obmedzovanie základných ľudských práv. Tam rezonovalo právo na informácie. Viete, že teda som vám poslal list, že si myslím, že tá novela infozákona nie je ľudskoprávne udržateľná. Pán prezident aj vetoval, prelomila Národná rada veto, je to vaše legitímne právo, preto som aktivoval, alebo požiadal Ústavný súd o prieskum a nateraz došlo k odloženiu účinnosti.
Pokiaľ ide o lex atentát, právo na zhromažďovania, ja hneď, keď sa stal pokus o atentát na pána premiéra, som vyjadril ľútosť a tak ďalej, to je strašné, ale v takýchto časoch vypätých spoločností je potrebné s chladnou hlavou pristupovať k obmedzeniu práv. A tam teda návrh, ktorý bol, bol obmedziť právo zhromažďovať sa. Vďakabohu, že sa podarilo teda v dialógu s pánom podpredsedom Kaliňákom, som ho upozornil aj napriek tejto ťažkej situácii, ktorou spoločnosť bola traumatizovaná, že minimálne tie štyri body, ktoré boli v návrhu, boli kritické ľudskoprávne a pán Kaliňák, podpredseda vlády, tieto štyri body implementoval a potom ráno pán poslanec Gašpar ich vlastne vypustil z toho návrhu. Tak tu vám ako plénu Národnej rade znovu chcem poďakovať za to, že ste tieto naše výhrady akceptovali. To je právo zhromažďovať sa, lex atentát.
Právo združovať sa, to je ten zákon o MVO, o mimovládnom sektore. Tam zase keď sme videli, že pán Adam Lučanský pripravil tento návrh, tak okamžite som sa s ním stretol a všetky tie ľudskoprávne úskalia, úskalia sme si prebrali. Myslím, že viaceré z nich aj pán Lučanský potom implementoval, v druhom čítaní došlo tiež k implementovaniu viacerých odporúčaní, za to ďakujem, ale stále sú tam dva body, ktoré som vám férovo avizoval, nehovorím vám nič nové, ktoré, nech sa na to pozrie Ústavný súd. Veď tu máme Ústavný súd na to, to je ten strážca, to je ten, ktorý má dať bodku. Možno sa mýlim, možno sa mýli plénum, je to ten arbiter, máme tu Ústavný súd.
Sloboda myslenia, náboženského vyznania je tiež téma, ktorej je potrebné sa venovať. Vyzval som pani ministerku kultúry, pani ministerka, zvážte zmeny zákona o slobode viery, lebo ten cenzus 50-tisíc na registráciu náboženskej spoločnosti, je neprimerane vysoký. Podložili sme to aj judikatúrou. Ministerstvo kultúry dalo stanovisko, že ministerstvo si myslí, že je to takto v poriadku. Takže tu vám avizujem, že to pošlem na Ústavný súd v druhom kvartáli tohto roku. Viete, aký to má táto novela aj vplyv? To má vplyv, to vyžaruje všade, to nielen sloboda viery, ale znovu, vrátim sa do väzenského prostredia. Sú väzni, ktorí vyznávajú náboženstvo najväčšie svetové napríklad islam, a oni nevedia prijímať ani literatúru, lebo riaditeľ väznice si zoberie zoznam registrovaných cirkví, žiadna islamská náboženská spoločnosť nie je registrovaná, nedostanú ani tú základnú literatúru. Stravu, pán poslanec, tam sa snažia bezbravčovú stravu akceptovať, to áno, ale pastoračnú službu nevie prijímať, hej. A viete, nechcem to znevažovať, ale jeden väzeň si v ESĽP vysúdil voči Slovenskej republike, že má právo prijímať pornočasopisy. To je normálne v judikatúre ESĽP, právo na prístup k pornočasopisom. Ale niekto, kto vyznáva, ak sa nemýlim, druhé najsilnejšie náboženstvo sveta, nemá právo na literatúru náboženskú, hej. Tak dávam vám na zváženie, páni poslanci, poslankyne, že ten zákon o slobode náboženskej viery je podľa mňa diskriminačný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán ombudsman, skúsim vám do toho trošku vstúpiť a snažím sa zdynamizovať našu debatu. Už končíte, hej? Veľmi dobre, ďakujem pekne.
Bavili sme sa o tom viackrát, kolegyne, kolegovia, pán prezident tu bol pred dvoma týždňami, zvládol to za 40 minút. Ja verím, že aj pán ombudsman sa dostane, 33 minút hovorí, bude mať ešte ďalšie dve správy a myslím si, že takéto veci by sme, keď chceme trošku zdynamizovať tú debatu, inak máte voľný čas, takže ja sa len snažím na vás trochu apelovať z pozície predsedajúceho. Ďakujem.

Dobrovodský, Róbert, verejný ochranca práv
Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Už idem do finále.
Takže k tej, správu máte k dispozícii, celoročne sme v kontakte, znovu, naše dvere úradu sú vám otvorené. Ďakujem aj, že už máte záujem o možno predbehnutie rozhodnutia Ústavného súdu k zákonu o rozsahu liekov, lebo tam sa dejú nepekné veci ľuďom, ktorí majú ťažké choroby, že sa im nedostávajú lieky na výnimku, ak sa dostávajú, tak na diskriminačnej báze. A už viacerí z vás ma oslovili, ja som vám hneď v deň, keď som to podal na Ústavný súd, som vás oboznámil s tým podaním, aj pán premiér Fico ma pozval na audienciu, lebo ho zaujalo to podanie. Viacerí z koalície, z opozície ste ma kontaktovali. V tom návrhu máte odpovede, aj ako to vyriešiť. Samozrejme, ja nie som ten, ktorý vám teraz ten návrh môže napísať legislatívne, obsahovo, ale máte tam tie ľudskoprávne princípy, ktorým by sa ten zákon mohol vybrať.
Ďakujem vám veľmi pekne, 35 minút, pán predsedajúci.

.

.

Milé dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k správe o činnosti verejného ochranu práv za rok 2024, tlač 765.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 823 z 1. apríla 2025 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý zároveň určil za gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o správe 26. mája 2025 a prijal k nej uznesenie č. 55, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor na svojej 34. schôdzi dňa 27. mája 2025 uznesením č. 61 schválil správu o výsledku prerokovania daného materiálu vo výbore a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie.
Daným uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, máte tu ten vzácny moment, keď raz do roka tu máme verejného ochranu práv, ktorý nás informuje v podstate o stave dodržiavania ľudských práv na Slovensku. Ja by som v prvom rade chcela oceniť prácu verejného ochranu práv a celého úradu, ktorý za ním stojí, pretože si myslím, že svoju prácu robia naozaj mimoriadne dobre. Vykonávajú ju nielen z kancelárií, ale naozaj chodia aj do terénu, čo je obzvlášť dôležité, pretože naozaj ľudské práva sa dotýkajú konkrétnych životných situácií ľudí a takýmto spôsobom lepšie aj vedia analyzovať a zisťovať tú situáciu, v ktorej sa ľudia na Slovensku nachádzajú.
Tiež si myslím, že je potrebné vyzdvihnúť aj nejakú medzinárodnú spoluprácu a partnerstvo, že náš verejný ochranca práv a celý úrad nie je nejako izolovaný voči ostatnému zvyšku sveta, ale naozaj nadväzuje spolupráce a snaží sa aj získavať dôležité informácie a know-how z iných krajín a teda takú tú dobrú prax, ktorú vieme prenášať aj do slovenských podmienok. A tiež je dôležité ten proaktívny prístup k inštitúciám, ktoré majú na starosti aj tie konkrétne životné situácie ľudí, o ktorých osudy sa verejný ochranca práv zaujíma.
A naozaj aj my v parlamente pravidelne teda dostávame listy verejného ochrancu práv, ktorými nás upozorňuje na konkrétne situácie či už sa to týka zákonov, ktoré práve prejednávame, alebo problémov, ktoré na Slovensku máme. Myslím si, že aj dáta dokážu hovoriť veľa, už to tu aj odznelo, že ten počet podnetov aj narastá, ale teda kancelária vybavila 1 779 podaní, z toho bolo 1 447 podnetov, v 137 prípadoch verejný ochranca práv konštatoval porušenie základného práva alebo slobody. To znamená, že v 10 % prípadoch došlo naozaj z tých podnetov všetkých, ktoré prichádzajú do kancelárie, podľa verejného ochranu práv k porušeniu ľudských práv. A to je myslím si, že stále obrovské číslo, s ktorým by sme mali niečo robiť, a my tu máme tú moc v tomto pléne, aby ste to naozaj dosiahli.
Ja by som chcela spomenúť v mojom príspevku niekoľko konkrétnych problémov. Niektoré z nich tu už odzneli, ktorými sa verejný ochranca práv, ktorým sa venoval. A obzvlášť teda tie, ktoré sa týkajú tohto nášho cteného poslaneckého zboru, a to tak, že buď v tomto pléne došlo k vytvoreniu potencionálneho zásahu do ľudských práv, alebo k nemu dochádza nečinnosťou poslancov a poslankýň v tomto našom pléne.
Prvým problémom je teda novela zákona o prístupe o slobode informácií. Ako tu mnohokrát v tomto pléne odznelo aj z mojich úst, aj z úst mojich kolegov a kolegýň, sme presvedčení, že táto novela znižuje úroveň prístupu ľudí k informáciám a otvára cestu pre svojvoľné obmedzovanie prístupu k informáciám, predovšetkým prostredníctvom ich spoplatňovania, bez nejako vopred určených jasných podmienok. A čo teda považujem za ústavne problematické, preto sme aj my podávali podnet na Ústavný súd a ako už tu odznelo, bola tam aj pozastavená účinnosť tejto novely a teraz bude Ústavný súd rozhodovať meritórne o samotnom obsahu tejto novely.
Ďalším okruhom je registrácia cirkví, ktorá teda tu bola spomenutá v závere vystúpenia pána verejného ochrancu, a poukázal teda na problematickú úpravu súčasného zákona, ktorý stanovuje podmienku hranice 50-tisíc počtu ľudí, ktoré musia predložiť vyhlásenie na podporu konkrétnej cirkvi. To znamená, že je určený ten cenzus 50-tisíc ľudí a pod túto hranicu jednoducho daná cirkev alebo náboženská skupina jednoducho nemôže na Slovensku riadne pôsobiť v rámci vlastnej právnej subjektivity. Touto problematickou úpravou sa zaoberala ešte pani profesorka Patakyová, keď bola verejnou ochrankyňou práv, a vtedy konštatovala, že súčasná právna úprava je neprimeraná, diskriminačná a nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti. Odvtedy sa teda nič nezmenilo a stále teda máme túto diskriminačnú úpravu platnú a účinnú, a my sme teda s kolegom Ondrejom Prostredníkom a s kolegyňou Zorou Jaurovou do tohto pléna predkladali aj novelu zákona, ktorá by tento problém odstránila. Navrhovali sme dvojstupňovú registráciu, tak ako to majú napríklad v Českej republike, ktorá by teda umožnila napĺňanie slobody náboženského vyznania aj pre veriacich z menších cirkví, alebo aj z tých veľkých, celosvetovo veľkých, ako tu už odznelo. A tým by sa do nejakej miery reflektoval aj vývoj demografický, lebo my vidíme teda, že podľa sčítania obyvateľstva sa k niektorým cirkvám, ktoré nemajú registráciu, hlási dostatočný počet ľudí a im vlastne Slovenská republika neumožňuje napĺňanie ich náboženskej slobody. Náš návrh teda neprešiel a podľa môjho názoru teda pretrváva protiústavný súd a teda oceňujem, že pán verejný ochranca práv chce požiadať Ústavný súd o to, aby sa týmto, touto situáciou zaoberal a teda Ústavný súd by mal posúdiť, či naozaj tá súčasná úprava je v demokratickej krajine, ktorá si ctí základné slobody, priechodná.
Ďalšou témou, ktorú by som chcela spomenúť, je odškodňovanie nedobrovoľne sterilizovaných rómskych žien. Oceňujem tiež, že pán ombudsman sa angažuje aj v tejto téme. Je to naozaj obrovský dlh, ktorý Slovenská republika má voči rómskym ženám, ktorý máme teda naozaj dlhodobo, a na tento problém poukázal aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, keď bol v júli minulého roka na návšteve na Slovensku a v nadväznosti na to mala vzniknúť pracovná skupina, teda tak avizovalo ministerstvo spravodlivosti, že vznikne pracovná skupina na jeseň minulého roka, ktorá sa bude týmto problémom zaoberať a teda prinesie nejaké riešenia. Tá pracovná skupina teda nevznikla, nevieme úplne presne prečo, ale posledná informácia, ktorú som teda ja zachytila, je, že v marci tohto roka ministerstvo informovalo, že práce na znení zákona sú vo finálnej fáze. No prešli ďalšie tri mesiace a nevideli sme teda žiaden návrh, tak neviem, či ešte sa nedopracovali k tej finálnej fáze, ale myslím si, že to aj podčiarkuje slová verejného ochrancu práv z jeho správy, v ktorej konštatuje, že vážnosť zámeru vlády prijať mechanizmus odškodnenia za sterilizácie vykonané v rozpore s právom, hoci tieto boli hrubým zásahom do základných práv a slobôd dotknutých osôb a poznačili ich do konca života, tak vzbudzuje z dôvodu zdĺhavého konania vážne pochybnosti. Platí to o to viac, ak vláda v rovnakom období preukáže kapacitu operatívne reagovať na inú požiadavku na odškodnenie väčšej skupiny dotknutých osôb, to sú tie pokuty za priestupky počas pandémie. To znamená, že naozaj si myslím, že tento dlh Slovenska, ktorý stále tu máme, by už bolo najvyšší čas, aby sme ho odstránili.
Štvrtým okruhom, ktorému sa chcem krátko venovať, a je to už posledný, sú prieťahy v konaniach. Na desiatich stranách sa verejný ochranca práv venuje prieťahom teda v súdnych konaniach špecificky a, ako isto vieme všetci, tieto prieťahy v konaniach patria v podstate medzi najčastejšie porušenia základných práv a slobôd, ktorých máme množstvo rozhodnutí či už Ústavného súdu, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Dva príklady za všetky zo správy. Desať rokov trvajúce dedičské konanie, čo je úplne absurdné, a prípad bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súdnom konaní, ktorý bol od roku 1997, ak som si dobre poznačila, a ani teda nebude ukončené, lebo žalovaný medzičasom zomrel. Tak v kontexte tejto dlhodobo problematickej situácie mi príde skutočne neuveriteľné, že pán Michelko z SNS sa rozhodol pozmeňovákom k svojej novele týkajúcej sa práva na opravu prepašovať osobitné expresné súdy v podstate pre politikov, ktorým sa nepáči, čo o nich píšu v médiách. V situácii teda, keď ľudia pri svojich existenciálnych sporoch čakajú naozaj dlhé roky a niekedy sa teda ani nedožijú toho výsledku, tak v koalícii máte ako preferenciu pomôcť politikom v prípadoch, keď sa im nepáči, čo o nich píšu médiá, a vytvoriť tu nejaké VIP súdy práve pre túto skupinu ľudí. Tak ja by som chcela vás poprosiť, aby ste zvážili, že či toto je naozaj tá priorita, ktorej by sme sa mali venovať. Ten návrh ešte sa nám tu kotúľa na legislatívnom toku.
Na záver už by som len chcela povedať, že ako vaša kolegyňa poslancov, poslankýň v tomto pléne som možno trošku kritickejšia ako pán verejný ochranca práv a je to preto, že ja som presvedčená, že za ten rok a pol, vyše rok a pol, čo tu spoločne trávime čas a pracujeme tu spoločne, tak sme k ochrane ľudských práv a k riešeniu konkrétnych problémov konkrétnych ľudí mohli prispieť naozaj násobne viac. Čiže v tomto sme skutočne zlyhali a vy máte obzvlášť v koalícii tú moc tým ľuďom pomáhať.
Tak by som vás chcela poprosiť, naozaj prečítajte si tú správu, keby si aj každý z vás, čo tu sedíte, je vás tu pár, ale keby si aj každý z vás vybral aspoň jeden z tých konkrétnych prípadov, jednu tú životnú situáciu, tak vieme pomôcť jeden, dva, tri, štyri, hneď tu máme štyri prípady, ktoré vieme vyriešiť a pomôcť tým ľuďom k lepšiemu životu a k lepším podmienkam, v ktorých žijú teda.
Myslím si, že to je naozaj podstatné, že všetky tieto prípady, ktorým sa verejný ochranca práv venuje, zásadným spôsobom zasahujú život ľudí, a preto je dôležité sa im venovať. Naozaj prečítajte si tú správu, nájdete tam množstvo inšpirácií pre návrhy zákonov, ktorými môžete prispieť k zmene. Skúste to.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

.

Ďakujem za slovo.
Lucia, ty si spomínala tie sterilizácie rómskych žien, ktorým sme sa teda venovali spoločne aj s Ingrid Kosovou, a povedala si, že nebola vytvorená pracovná skupina. No ja si myslím, že nejaká pracovná skupina vznikla, len napriek tomu, že ty ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru si sa domáhala toho, aby si bola do nej zapojená, tak akosi asi nepovažovali za dôležité, aby tam, aby na tom participovala aj opozícia, hoci sa jedná skutočne o takú tému, na ktorej by sme mali nájsť konsenzus a hlavne teda dopomôcť aj z tej odbornej stránky. A my sme k tomu komunikovali aj niekoľko výhrad, ku zákonom, ktoré teda už boli predložené, tak si myslím, že toto, toto bolo niečo, čo sa skutočne malo spraviť. Ja som ale rada, že pokiaľ sú teda naše informácie správne, čo sa týka toho momentálne pripravovaného zákona, tak on do veľkej miery odpovedá aj na tie výčitky, ktoré sme my teda komunikovali, napríklad čo sa týka výšky odškodnenia, alebo toho, že to nemá byť v kompetencii ministerstva zdravotníctva, ale ministerstva spravodlivosti. Uvidí sa, že ako nastavia to dokazovanie skutočností a hlavne ja si teda počkám na tú finálnu verziu, ale hlavne na hlasovanie v tomto pléne, lebo pamätám sa, že keď sme tu mali rozpravu o tom, tak tu zaznievalo všeličo, len teda nie to uznanie obludného porušovania práv, ktoré sa týmto ženám dialo.
A ja budem teda veľmi rada, ak nakoniec nielenže teda, ako to už sa stalo v minulosti, že sa teda vláda za to ospravedlnila, ale hlavne, že tým ženám, ktorých práva boli takýmto, opakujem, závažným spôsobom, ktorých práva boli takýmto závažným spôsobom porušené, takže konečne sa im dostane aspoň takej nálepky na tú skridlivosť (správne skrivodlivosť, pozn. red.), ktorú zažili, lebo to je skutočne len nálepka.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Lucia, ďakujem veľmi pekne, zvlášť za to, že si v tom výbere tém, ktoré si komentovala k správe verejného ochrancu správ, uviedla aj otázku náboženskej slobody. Pán ombudsman sa dôkladne venuje tejto téme vo svojej správe. Ja oceňujem to, že tam hovorí v tej správe aj o náboženskej neutralite štátu, že štát vlastne je ústavou viazaný k tomu, aby bol nábožensky neutrálny. A keď o tom hovoríme v súvislosti s registráciou cirkví a náboženských spoločností, tak ja chcem poukázať na to, že ten právny stav, ktorý máme teraz, znamená, že mnohé z tých cirkví, ktoré sú dnes registrované, by tie drakonické podmienky, ktoré máme a ktoré aj pán, pán ombudsman a jeho predchodkyňa označujú za diskriminačné, by týmito podmienkami neprešli, nesplnili by ich. A to je podľa mňa veľký problém, pretože spoločnosť sa mení. A máme pred sebou veľmi dynamické zmeny, klesá počet veriacich, rastie počet ľudí bez náboženského vyznania a rastie počet ľudí, ktorí sa hlásia k náboženským vyznaniam, ktoré nie sú registrované. A toto je potrebné reflektovať aj v zákonoch v právnom stave. My sme sa o to snažili, samozrejme, ako Lucia spomínala, nenašli sme podporu v tomto pléne, ale verím, že je to téma, ktorej sa musíme ďalej venovať, ktorú musíme zohľadniť v našom právnom stave, pretože je to porušením toho princípu náboženskej neutrality štátu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Lucia, za tvoj príspevok. Aj ty si povedala, že aj my tu, ako sme teraz pár poslancov a poslankýň, by sme vedeli s niektorými tými problémami, ktoré boli spomenuté aj v príspevku pána ombudsmana, pomôcť alebo teda vedeli by sme ich vyriešiť, keby bola tu tá vôľa.
Ja napríklad poviem, že som sa tento týždeň stretla s jednou matkou samoživiteľkou, ako viete, venujem sa tu tejto téme, a mňa zarazilo napríklad to, že ona mi spomínala teda, že po troch rokoch jej potom pomohol verejný ochranca práv s týmto problémom, ale je to totálna absurdita pre mňa, že ona je sama na dieťa, prišla o prácu a vtedy bol príspevok na dieťa, prídavok na dieťa len 25 eur, teraz je 60, bol teda 25 eur a štát jej odňal tento prídavok na dieťa, týchto 25 eur mesačne, ktoré patrili tomuto dieťaťu, len preto, že prišla o prácu a potreboval štát preveriť, či náhodou dieťa nemá nárok na tento príspevok od otca dieťaťa, ktorý žil v zahraničí a tam pracoval. A tri roky sa prešetroval tento prípad a potom teda musel zasiahnuť verejný ochranca práv a uznať teda, že mala na to právo, resp. to dieťa. Že mne to absolútne, toto je úplne že o elementárnej logike, že zoberieme dieťaťu mesačne 25 eur a tri roky to prešetrujeme. Akože o čo by tento štát prišiel, keby aj z toho druhého štátu to dieťa poberalo nejaký prídavok, veď to je zanedbateľná suma.
Takže aj napríklad takéto prípady rieši verejný ochranca práv. Ja som za to rada, ale ideálne by bolo, keby sme tu my, poslanci a poslankyne, vôbec vedeli predísť takýmto veciam. Aj dnes sa hlasuje o návrhu zákona o jednorodičovských domácnostiach o piatej, takže tam napríklad by sme vedeli posunúť nejakú tému niekam, kde by to bolo prospešné pre všetkých.
Ďakujem.